Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208211
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3116208211.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
F. proti žalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXXX/XXX, J. K. L., o odstránenie drobných
stavieb s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu č.k. 12C/48/2016-438 zo
dňa 26. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom (druhým v poradí) žalobu vo výroku I. zamietol a vo výroku

II. rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Nepovažoval za dôvodnú žalobu
žalobcu proti žalovanému (pôvodne žalovanému I.) o odstránenie žalovaným na jeho vlastné náklady
alebo náklady žalobcu celých drobných stavieb – chlieva a kôlne, postavených na parc. č. XXX/X,
zapísané na LV č. XXX pre k.ú. M. M.. Pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28.02.2023 č.k. 1Cdo/103/2022-232, ktorým rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19Co/82/2021-278 zo dňa 09.02.2022 v časti, v ktorej potvrdil výrok II. rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15.03.2021 ako aj výrok II. rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15.03.2021 vo vzťahu k žalovanému I. zrušil a vec vrátil v tejto časti
okresnému súdu na ďalšie konanie. V uvedenom uznesení v bode 58. Najvyšší súd SR ako dovolací
súd uviedol, že z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do
cudzieho pozemku len sčasti, preto treba v danej veci drevený prístrešok v tejto časti postavený právnym
predchodcom žalovaného 1/ považovať za stavbu neoprávnenú (navyše išlo o drobnú stavbu dočasnú).
V takomto prípade sa vlastník pozemku (žalobca) môže domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavby
(žalovanému 1/) ochrany práve žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c ods. 1

Občianskeho zákonníka a požadovať odstránenie stavby. Keďže súd v tomto konaní nie je viazaný
návrhom strany (§ 216 ods. 2 CSP), môže rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, že len jej časť
je zriadená na cudzom pozemku a ak jej odstránenie je technicky možné. V posudzovanej veci konajúce
súdy mali preto správne vychádzať z právneho názoru, podľa ktorého drevený prístrešok postavený
žalovaným 1/ je stavbou zriadenou na pozemku žalobcu neoprávnene (v časti strechy o výmere 1
m2 presahujúcej do dvora žalobcu a jednou hranou sa opierajúcou o dom žalobcu), nakoľko právny
titul, ktorý by im umožňoval zriadiť časť stavby na pozemku právnych predchodcov žalovaného 1/

nevyplynul a mali zisťovať, či odstránenie časti konštrukcie strechy zasahujúcej do pozemku žalobcu
(nie) je technicky možné.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že drobné stavby žalovaného –
chliev a kôlňa v súčasnosti podľa vyjadrenia žalobcu nezasahujú na pozemok žalobcu. Žalobca súdu
nepredložil žiadnu mapu, kde by bol presah týchto stavieb zakreslený a vyznačený na jeho pozemku,

preto nebol žiadny dôvod rozhodovať o odstránení drobných stavieb podľa § 135c ods. 1 OZ. Žalovaný
totiž časť strechy odstránil a v súčasnosti drobné stavby nezasahujú na pozemok žalobcu. Žalobca
napriek tomu žiadal odstrániť celý chliev aj kôlňu z dôvodu, že drobné stavby spôsobujú tienenie,
nedostatok svetla a vznik plesní na jeho dome a aj z dôvodu, že pri opravách zadnej steny jeho domu
stavební pracovníci nemajú pohodlný prístup pri vykonaní opráv a umiestnení stavebných prístrojov.

Tak ako vyplynulo z fotografií, strechy drobných stavieb žalovaného majú spád smerom dolu na
pozemok žalovaného a nie na pozemok žalobcu, čo vylučuje, že voda zo strechy drobných stavieb
steká k základom domu žalobcu. Plocha medzi zadnou stenou domu žalobcu a hranicou pozemku
je minimálna, nie je vhodná na obrábanie, na zadnej stene domu žalobcu nie sú žiadne okná, preto
nie je možné hovoriť o neprimeranom tienení a nedostatku slnka. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
nebol daný dôvod ani na aplikáciu ust. § 127 ods. 1 a 3 OZ, ktoré upravuje nie odstránenie stavieb,

ale povinnosť zdržať sa všetkého, čo by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo suseda. Nakoľko
strany sporu sa vyjadrili, že žalovaný doteraz žalobcovi vždy umožnil vykonávať stavebné práce na
zadnej stene jeho domu s možnosťou dočasného vstupu na pozemok žalovaného, nebol žiadny dôvod
na rozhodnutie o odstránenie požadovaných stavieb.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s odvolacím návrhom, aby odvolací
súd rozsudkom rozhodol: 1/ súd nariaďuje zápis vecných bremien na príslušné LV, 2/ súd potvrdzuje
rozhodnutie stavebného úradu v Trenčianskej Teplej o odstránení chlieva, 3/ súd potvrdzuje rozhodnutie
tohože úradu o odstránení kôlne. Zároveň z podaného odvolania vyplynulo, že žalobca zotrváva na
žalobnom petite, ktorým súd rozhodne o navrhovanom odstránení žalovaným na jeho vlastné náklady

alebo náklady žalobcu celých drobných stavieb. Svoju odvolaciu argumentáciu založil predovšetkým na
tvrdení, že predmetné konanie by vlastne malo byť exekučné a malo by sa nie rozhodovať, ale nariadiť
výkon rozhodnutia, nakoľko existuje exekučný titul. Uviedol, že protistrana sa zaviazala pred okresným
súdom,žedrobnéstavbyodstráni.Naodstráneniedrobnýchstaviebsazaviazalaužvr.1998adodnesto
nebolo odstránené. O odstránení drobných stavieb (chliev + kôlňa) už rozhodol obecný a stavebný úrad

v r. 2004, po rokoch negatívneho pôsobenia predmetných stavieb na životné prostredie a kultúru bývania
v dome č. XXXX. Popri žalobe o odstránení drobných stavieb takisto žiadal o prístup na pozemok,
avšak prvostupňový súd a aj Najvyšší súd SR spor zaviedol niekam inam, vlastne sa spor zúžil len na
odstránenievzdušnéhopresahu(priemetu)strechykôlne,čojesamoosebebezvýznamné,zavádzajúce
a udialo sa bez vedomia odvolateľa, ktorý trvá na pôvodnom predmete žaloby. Odvolateľ namietal práve

nedodržanie štandardného odstupu medzi drobnými stavbami a svojím rodinným domom, preferujúc ich
úplné odstránenie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, na prejednanie
odvolania žalobcu nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, podľa § 384 ods. 2 CSP doplnil
dokazovanie o zistenia vyplývajúce z katastra nehnuteľností (§185 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne
správny.

6. V danej veci rozsudku súdu prvej inštancie (druhom v poradí) predchádza rozsudok Okresného súdu
Trenčín, ktorým súd dňa 15.03.2021 č.k. 12C/48/2016-206 v spojení s uznesením č.k. 12C/48/2016-231
zo dňa 05.05.2021 vo výroku I. nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa
27.11.2020 (č.l. 152 súdneho spisu), ktorou sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parc. č.

XXX a obnovenia bránky medzi parc. č. XXX N. XXX žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie
prístupov na parc. č. XXX N. E. XXX tak, ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách. Vo
výroku II. žalobu v časti I. o odstránení žalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu
chlieva a kôlne postavených na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. M. M., zamietol. Vo
výroku III. žalobu v časti II. o povinnosť žalovaných sprístupniť žalobcovi CKN parc. č. XXX v k.ú. M.

M., resp. uzavrieť dohodu o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X, k.ú. M. M., zamietol. Vo výroku IV.
rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný umožniť žalobcovi vstup na CKN parc. č. XXX v k.ú. M. M. na
nevyhnutnú dobu, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie rodinného domu súp. č.
XXXX v Trenčianskej Teplej, a to v šírke 1 m od hranice pozemku žalobcu CKN parc. č. XXX/X s CKNparc. č. XXX, k.ú. M. M., vedľa rodinného domu žalobcu súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXX/X, okrem
časti, kde sa nachádza chliev a kôlňa, na CKN parc. č. XXX a v tejto časti len po tieto drobné stavby.
Vo výroku V. žalobu proti žalovanej 2/ v časti IV. výroku tohto rozsudku – o vstup na CKN parc. č.

XXX, k.ú. M. M., zamietol. Výrokom VI. žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. Opravným
uznesením (uznesenie č.k. 12C/48/2016-231 zo dňa 05.05.2021) súd opravil označenie zastúpenia
žalobcuvzáhlavírozsudkuaopraviloznačeniezastúpeniažalobcuvzáhlavíuzneseniaOkresnéhosúdu
Trenčín č.k. 12C/48/2016-211 zo dňa 06.04.2021. V uvedenom konaní na strane žalovaných vystupoval
žalovaný 1/ G. H. a žalovaná 2/ O. H..

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 09.02.2022 č.k. 19Co/82/2021-278
o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd:
- nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v Trenčianskej Teplej, podľa právomoci, aby žalovaní odstránili
drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia,

- uložil Okresnému úradu, katastrálny odbor v Trenčíne, aby spomedzi existujúcich máp vo vzťahu k
parcele č. XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parcele č. XXX,
- nariadil katastrálnemu odboru OU TN pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní
okolkovaných katastrálnych máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístup k
parcele č. XXX,

- zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody. Rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II., III., VI. potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. 1Cdo/103/2022 zo dňa
28.02.2023 rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej potvrdil výrok II. rozsudku okresného súdu a výrok

II. rozsudku okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ zrušil a vec vrátil v tejto časti Okresnému súdu
Trenčín na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu predmetom súdneho
sporu z pôvodnej žaloby zostala len časť, a to žaloba žalobcu proti žalovanému (pôvodne žalovanému
1/) o odstránenie žalovaným na jeho vlastné náklady alebo náklady žalobcu celých drobných stavieb –
chlieva a kôlne, postavených na parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. M. M.. V dôsledku

uvedeného procesného postupu sa ďalej vecou zaoberal súd prvej inštancie (Okresný súd Trenčín),
ktorý svojím rozsudkom (č.k. 12C/48/2016-438 zo dňa 26.06.2024) žalobu proti žalovanému zamietol.

9. Z ust. § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

11. Súd rozhoduje o zmene žaloby uznesením, a to tak, že zmenu buď pripustí, alebo nepripustí. Ak súd
zmenu pripustí, pokračuje v konaní o zmenenej žalobe. Ak súd zmenu nepripustí, pokračuje v konaní

o pôvodnej žalobe. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje uznesením, voči ktorému nie je prípustné
odvolanie (§ 357 a contrario), a to spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na
pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo
pojednávania.

12. Možnosť meniť žalobu nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti.
Výslovne zákon zmenu žaloby nepripúšťa v odvolacom konaní (§ 371 CSP).

13. Z odvolania žalobcu vyplynulo, že žiada, aby súd rozsudkom rozhodol o nariadení zápisu vecných
bremien na príslušné LV, o potvrdení rozhodnutia Stavebného úradu v Trenčianskej Teplej o odstránení

chlieva a kôlne, z čoho súd vyvodil, že žalobca žiada pripustiť zmenu žaloby, o ktorej odvolací súd na
pojednávaní, za prítomnosti procesných strán, uznesením rozhodol tak, že nepripúšťa zmenu žaloby,
ktorou sa žalobca domáha, aby: 1/ súd nariadil zápis vecných bremien na príslušné LV, 2/ súd potvrdil
rozhodnutie stavebného úradu v Trenčianskej Teplej o odstránení chlieva, 3/ súd potvrdil rozhodnutie
tohože úradu o odstránení kôlne. Dôvodom, pre ktorý odvolací súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil

je ust. § 371 CSP, podľa ktorého zmena žaloby v odvolacom konaní nie je možná, o ktorom ustanovení
žalobca má vedomosť z priebehu doterajšieho konania (rozhodnutie odvolacieho súdu v bode 13 – 20,
rozhodnutie dovolacieho súdu bod 41 – 44).14. Imanentnou súčasťou každého súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, keď

jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok pasívnej legitimácie sa
jedná v prípade, ak žalovaný nie je subjektom požadovanej hmotnoprávnej povinnosti.

15. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne
k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 Občianskeho zákonníka. Kumulácia týchto
žalôb však nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania
i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom.

16. Vlastník pozemku sa môže domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavby ochrany práve žalobou

na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a požiadať o odstránenie
stavby. V posudzovanej veci predmetom sporu zostala z pôvodnej žaloby žaloba žalobcu proti
žalovanému o odstránenie drobných stavieb - chlieva a kôlne postavených na parc. č. XXX/X zapísanej
na LV č. XXX pre k. ú. M. M.. Návrh na súd - žalobu môže podať len vlastník pozemku a tento návrh
(žaloba) musí smerovať proti vlastníkovi stavby (vlastníkovi neoprávnenej stavby). V posudzovanej

veci dovolací súd s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2011 a sp.
zn. 6MCdo/44/2012 riadiac sa výkladom ust. § 135c Občianskeho zákonníka v týchto rozhodnutiach
uviedol, že z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho
pozemku len sčasti, v takom prípade treba stavbu považovať za stavbu neoprávnenú. Uviedol, že obidve
citované rozhodnutia dovolacieho súdu vychádzajú z právneho názoru, že pre kvalifikáciu stavby ako

neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nie len vtedy, ak nadzemná
stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho
pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu nie je významný. V takomto prípade
môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno
v prospech stavebníka. Dovolací súd uviedol, že v posudzovanej veci konajúce súdy mali preto správne

vychádzať z právneho názoru, podľa ktorého drevený prístrešok postavený žalovaným 1/ je stavbou
zriadenou na pozemku žalobcu neoprávnene, nakoľko právny titul, ktorý by umožňoval zriadiť časť
stavby na pozemku právnych predchodcov žalovaného 1/ z dokazovania nevyplynul a mali zisťovať, či
odstránenie časti konštrukcie zasahujúcej do pozemku žalobcu (nie) je technický možné.

17. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré v odvolacom konaní neboli
spochybňované, vyplynulo, že presah drobných stavieb na pozemok žalobcu bol odstránený. Žalovaný
prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní odvolacieho súdu potvrdil, že presah je aktuálne
odstránený a keďže v dôsledku odstránenia časti strechy na pozemok žalobcu prší, žalobca chce, aby
sa odstránili drobné stavby - chliev, kôlňa, drevený prístrešok, avšak žalovaný parcelu. č. XXX, na ktorej

sa nachádzajú uvedené drobné stavby, nevlastní, nakoľko žalovaný nebol ochotný znášať 30 rokov
trvajúce spory so žalobcom.

18.Odvolacísúdoverilžalovanýmtvrdenúskutočnosťoprevodeparcely,naktorejsanachádzajúdrobné
stavby, ktoré sú predmetom sporu a zistil, že výlučný vlastník CKN parc. č. XXX záhrady zapísaný na

LV č. XXXX v k. ú. M. M. je G. H.. Odvolací súd na nariadenom súdnom pojednávaní konštatoval, že
právo domáhať sa odstránenia stavby je možné len proti tomu, kto stavbu vlastní. Z oboznámeného
listu vlastníctva je zrejmé, že táto parcela nie je vo vlastníctve žalovaného, t. z., že nie je možné
domáhaťsavtomtokonaní,abysažalovanémuuložilapovinnosťodstrániťdrobnéstavby-kôlňuachliev,
pretože žalovaný nie je ich vlastníkom. Na uvedenú právnu skutočnosť na výzvu súdu reagoval žalobca

vyjadrením, že na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy nebola daná zmluvná voľnosť, rovnako zmluvná
voľnosť nebola daná v roku 1977, nakoľko pôvodná vlastníčka pani P. nemala zmluvnú voľnosť podpísať
kúpnopredajnú zmluvu. Zároveň k oboznámenému listinnému dôkazu žalobca uviedol, že o tom mal
tušenie, avšak zastáva názor, že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu pri jej uzavretí bolo porušené predkupné
právo z titulu príbuzenských vzťahov. Nakoľko údaje v katastri sú v zmysle § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho

zákona hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, odvolací súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný
nie je vlastníkom drobných stavieb, ktorých odstránenia sa žalobca podanou žalobou domáha, čím nie
je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore. Pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie nastrane žalovaného, nebolo možné žalobe vyhovieť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdil, nakoľko rozsudok je vo výroku vecne správny.

19. Nad rámec uvedeného, nakoľko žalobca v súvislosti s požadovaným odstránením drobných stavieb
poukazuje na existencii právneho titulu na odstránenie chlieva a odstránenie kôlne rozhodnutím
Stavebného úradu v Trenčianskej Teplej, odvolací súd cituje z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/103/2022 na čl. 341 spisu, že rozhodnutie Stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby
alebo povolenie jej odstránenia (§ 88 ods. 1 a 3 Stavebného zákona) nie je pre súd záväzné a ani nie

je dôvodom na zastavenie súdneho konania vo veci § 135c Občianskeho zákonníka.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).