Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209334
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123209334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/113/2023-158 zo
dňa 15.04.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:
,,I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 847,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 847,94 eura od 13.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 76,60%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 960,26 eura, pričom vychádzala z toho,

že úver zo zmluvy č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016 bol právoplatne určený za bezúročný a bez
poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023, bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016. Súd prvej inštancie prijal právny
záver, že pokiaľ bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný

jej skorším posúdením. V konaní 8Csp/169/2021 bola právoplatne vyriešená otázka bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016. Preto
vychádzal z uvedeného právoplatného rozhodnutia.Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyni bol právnym predchodcom
žalovanej poskytnutý úver 7.400,- eur, pričom na úver bola uhradená suma 8.366,34 eura. Žalovaná v
konaní namietala, že žalobkyňa nepreukázala, aby konkrétne ona uhradila z titulu úveru žalovanému

sumu 8.360,26 eura. Uvedenú obranu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže z
predloženého výpisu z účtu vyplýva, že platby na úver boli realizované z účtu žalobkyne.
Za dôvodnú súd prvej inštancie považoval obranu žalovanej, že časť platieb v sume 118,40 eura
predstavovalo poistné, ktorého prijímateľom bola poisťovňa v zmysle čl. 9 ods. 1 úverovej zmluvy.
Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým,

kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Ako vyplynulo z potvrdenia o úhrade platieb poistného, BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s. prijala
prostredníctvom poistníka Sberbank Slovensko, a.s. úhradu poistného za žalobkyňu vo výške 118,40
eura. Žalovaná bola teda iba platobné miesto a prijímateľom poistného plnenia bola poisťovňa BNP
Paribas Cardif Poisťovňa, a.s.. Žalovaná sa teda na úkor žalobkyne v tejto časti neobohatila.
Keďže žalobkyni bol právnym predchodcom žalovanej poskytnutý úver 7.400,- eur, na istinu bola

uhradená suma 7.400,- eur a na úroky suma 847,94 eura, pričom úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016 bol určený za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná sa na
úkor žalobkyne obohatila o sumu 847,94 eura, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, keďže nie je dôvod na prerušenie

konania, nakoľko v predmetnom dovolacom konaní sa nerieši otázka predbežná, ktorá má význam pre
daný spor. Táto otázka bola právoplatným rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu vyriešená,
a z tohto dôvodu nemožno bez ďalšieho konštatovať, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie. V prípade úspechu žalovanej v tomto „inom“ konaní existujú
následné právne úkony na dosiahnutie právneho stavu veci v súlade s právoplatnými a vykonateľnými

rozhodnutiami súdov.

3.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I., II. a IV. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie
zdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.b,f)ah)CSP.Namietala,žerozhodnutiesúdujenedostatočne
odôvodnené v nadväznosti na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ktoré je zásadné
pre rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd iba stručne uvádza, že nie je dôvod
na prerušenie konania, pretože v predmetnom dovolacom konaní sa nerieši otázka predbežná, ktorá

má význam pre daný spor. Toto konštatovanie je podľa žalovanej v rozpore so zisteniami súdu v ods.
18 a 19 rozsudku, podľa ktorého je otázka posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti už vyriešenou
predbežnou otázkou. V odôvodnení navyše absentuje vysvetlenie, podľa akého ustanovenia Civilného
sporového poriadku súd postupoval, keď posudzoval návrh na prerušenie konania (t.j. či posudzoval
fakultatívne alebo obligatórne prerušenie konania) ani vysvetlenie prejudiciality s poukazom na aplikáciu

§ 193 a 194 CSP. Súd v ods. 19 rozsudku cituje iba R 3/2013, ktoré však bolo prijaté za účinnosti
inej právnej úpravy. Aktuálne platná úprava rozlišuje rozhodnutia, ktoré sú pre súd záväzné (§ 193
CSP) alebo rozhodnutia, ktoré môže posúdiť aj sám, ale nemôže o nich rozhodnúť (§ 194 CSP).
Súd nevysvetlil, za ktoré z týchto rozhodnutí považoval rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023 o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tento jeho
záver je pritom nevyhnutný nielen na rozhodnutie o dôvodnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, ale aj na rozhodnutie o základe nároku (II. výrok rozsudku).
Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom zamietnutia
návrhu na prerušenie konania, že v dovolacom konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023 sa nerieši otázka podstatná pre
rozhodnutie vo veci samej. Toto skutkové zistenie je nesprávne, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku
v ods. 18 a 19 napadnutého rozsudku. Bez rozhodnutia o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
nemožno priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa žalovanej je nesprávny právny záver súdu, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa §

164 CSP z dôvodu, že sa v konaní nerieši otázka podstatná pre rozhodnutie vo veci samej. Tento
záver súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prejudiciality, pri ktorom aplikoval pôvodnú
právnu úpravu. V dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovení § 193 a § 194 CSP vyhodnotil nesprávne
nielen posúdenie návrhu na prerušenie konania, ale aj otázku právneho základu nároku. Nebolo tedamožné konštatovať, že súd je viazaný rozhodnutím o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako je to
nesprávne uvedené v ods. 19 rozsudku. V tomto prípade bol súd povinný postupovať podľa § 194 CSP, a
pokiaľ ide o rozhodnutú otázku, je povinný na toto rozhodnutie len prihliadnuť a súčasne sa s ním riadne

vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Pri takomto vysporiadaní sa je nutné posúdiť aj otázku, či nebolo
rozhodnutie napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom, pri ktorom možno očakávať úspech v
spore. K takémuto vysporiadaniu sa s predchádzajúcim rozhodnutím však relevantným spôsobom
nedošlo, keďže súd vychádzal zo záveru, že takýmto rozhodnutím je viazaný. Súd navyše nesprávne
nepovažoval rozhodovanie o dovolaní o tomto rozhodnutí za dôvod na prerušenie konania. Keďže

otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podstatnou otázkou, vznikol návrh na prerušenie
konania, v nadväznosti na čo je právne nesprávne aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že ho zruší a prizná žalovanej proti
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III. a IV. podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s právnym
záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti vydania bezdôvodného obohatenia za platby
poistného. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vychádzal z prejudiciálneho posúdenia úverového
vzťahu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023,

ktorým bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 696
219 zo dňa 16.03.2016. Okresný súd Prešov práve v konaní sp.zn. 8Csp/169/2021 vo svojom rozsudku
zo dňa 12.04.2022 posúdil poistenie a poplatok zaň ako nedobrovoľné a nanútené zo strany veriteľa
(viď. odsek 22. odôvodnenia citovaného rozsudku sp.zn. 8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022), t.j. ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa žalobkyne je teda právoplatne určené, že žalobkyňa ako

spotrebiteľka nemala záujem o uzatvorenie poistenia, pričom daný „poplatok za poistenie schopnosti
splácaťúver“sinanútilapriamožalovanáakoveriteľ,tentopoplatokbolvrámcisplátkyuhrádzanýpriamo
na účet veriteľa. Žalobkyňa nemala uzatvorený žiaden osobitný záväzkový vzťah so spoločnosťou
BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s. a žalovaná ani v konaní nepreukázala existenciu akéhokoľvek
záväzkového vzťahu.

Za situácie, že žalovaná mala uzatvorený zmluvný vzťah so spoločnosťou BNP Paribas Cardif
Poisťovňa, a.s., čo mimochodom ani nijako v konaní nepreukázala, ide beztak o irelevantnú skutočnosť,
keďže „poistné“ ako plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy žalobkyňa nikdy spoločnosti BNP Paribas
Cardif Poisťovňa, a.s. ani neuhrádzala. Samotné vyhlásenie o pristúpení k poisteniu podľa čl. 9 ods. 1
Zmluvy nenapĺňa náležitosti Poistnej zmluvy podľa § 788 OZ. Jediné, čo žalobkyňa uhrádzala, bol tzv.

„Poplatok za poistenie schopnosti splácať úver podľa zvoleného súboru poistenia“ v sume 7,40 eura
mesačne podľa čl. 6 ods. 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016, pričom
prijímateľom tohto poplatku bola žalovaná podľa čl. 6 ods. 1 Zmluvy cit.: „Poplatky: Dlžník sa zaväzuje
zaplatiť v súvislosti s Úverom Banke Poplatky v rozsahu a vo výške...“.
S poukazom na judikovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalovaná ako dodávateľ stratila nárok

nielen na zmluvné úroky, ale aj všetky zmluvné poplatky. Žalovaná sa teda bezdôvodne obohatila nielen
o výšku uhradených úrokov vo výške 847,94 eura, ale aj poplatku vo výške 118,40 eura.
V zmysle uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaná zdôraznila, že pokiaľ v konaní preukázala, že poplatok
nebol zaplatený jej, ale inkasovala ho v mene a na účet tretieho subjektu, teda sa o túto sumu
neobohatila, nie je v tejto časti pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 1 OZ. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvoinštančného súdu správne a

netrpí žiadnou z namietaných vád podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V konkrétnom prípade
sa o sumu poistného „neobohatila“ žalovaná, ale poisťovňa, čo vyplýva z vykonaných dôkazov (t.j.
potvrdenia subjektu, ktorý poistné prijal). Žalobkyňa neuhrádzala poplatok, ale poistné, keďže v zmysle
čl. 9 úverovej zmluvy pristúpila k poistnej zmluve s poisťovňou. Záver, že žalobkyňa uzavrela poistenie
schopnosti splácať úver (t.j. nešlo o poplatok platený banke) pritom vyplýva aj z ods. 22 rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 12.4.2022 sp.zn. 8Csp/169/2021.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v časti potvrdiť a v časti zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej boli v odvolacom konaní preskúmavané výroky I. a II.
napadnutého rozsudku, ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách konania. Vzhľadom na obsah odvolania

žalobkyne bol v odvolacom konaní preskúmavaný III. výrok rozsudku, ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách
konania.

10. Odvolacia argumentácia žalovanej, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o existencii vady, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom
posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

12. V zmysle citovaného ustanovenia súd môže prerušiť konanie, ak má za to, že v inom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd preto nemá povinnosť konanie
prerušiť, ale iba takúto možnosť, ak otázky, ktoré sú predmetom konania, si nevie vyriešiť vo svojom
konaní prípadne aj ako otázky predbežné.

13. Strana sporu môže navrhnúť takéto prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu
vyhovieť. Tento procesný úkon súdu závisí len od úvahy súdu, a preto nie je návrhom strany viazaný.

14. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obsahom
podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovanej

na prerušenie konania zamietol.

15. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 960,26
eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na základe právoplatne skončeného konania
vedeného na Okresnom súde pod sp.zn. 8Csp/196/2021, v rámci ktorého bol prijatý právny záver o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 16.03.2016 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou.

16. Žalovaná navrhla konanie prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní voči
právoplatnému rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 7CoCsp/33/2022-268 z 30.01.2023, keďže

rozhodnutím dovolacieho súdu môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia a zamietnutiu žaloby v časti určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

17. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023 bola

určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa
16.03.2016.18. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že sa uskutočňuje súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Pôjde o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako

prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky
v súdnom alebo správnom konaní, ak sa takéto konanie už uskutočňuje, alebo môže dať na takéto
konanieajsámpodnetapotomkonaniepreruší.Rozhodujúcimhľadiskomtubudezásadahospodárnosti
konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t.j. takýto
postup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch- (LÖWY, Alexandra. § 164 [Fakultatívne

prerušenie konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 680, marg. č. 1.).

19. Ústavný súd SR vyjadril v uznesení č. k. II. ÚS 220/09-15 zo dňa 02. 06. 2009 názor, že dovolacie
konanie nie je zákonnou preukážkou postupu konania taxatívne vymedzenom v § 107 až § 111 OSP,

a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore
je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ust. § 109 ods. 2 písm. c/ CSP, pod ktoré nemožno
subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého sa začína dovolacie konanie.

20. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj názoru Ústavného súdu SR, ktorý síce bol vyslovený

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak je ho možné analogicky uplatniť aj za účinnosti
Civilného sporového poriadku, platí, že dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania
taxatívne vymedzenou v § 162 ods. 1 CSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo
veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ust. § 164
CSP, pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého sa začína

dovolacie konanie.

21. Súd prvej inštancie svoj záver, pre ktorý zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania vo veci
vedenejnaNSSRpodsp.zn.8Cdo246/2019,riadneodôvodnil.Správnezohľadnilskutočnosť,žeprávna
otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bola právoplatným rozsudkom súdu

prvej inštancie a odvolacieho súdu vyriešená a mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je dovolanie,
nemá suspenzívne účinky. Odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovanej
na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci na dovolacom súde, považoval za správny, ako
aj súladný s ust. § 164 CSP, ako aj s ustálenou judikatúrou.

22. Podľa § 228 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

23. ,,V uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2010 (publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 40 /2013) bolo vyslovené,

že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný
jej skorším posúdením, nie je podstatné, či bola zodpovedaná správne alebo nie. Predmetom tohto
konania bolo zaplatenie náhrady škody za znemožnenie užívania nebytových priestorov za účelom
poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Okresný súd žalobe vyhovel, odvolací súd jeho rozsudok

zmenil a žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatoval, že odvolací
súd nerešpektoval ustanovenie § 159 ods. 2 OSP, pretože v inom konaní (sp. zn. 8C/800/2001) okresný
súd vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi vstup do sporných nebytových
priestorov za účelom poskytovania neštátnej zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia; odvolací
súd rozsudkom z 5. novembra 2002 sp. zn. 14Co/281/2002 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Dovolací súd vychádzajúc z § 135 ods. 1, 2 a § 159 ods. 1, 2 OSP uviedol, že súd
nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom
spore účastníkov, keď nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo
nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť
právoplatnéhorozhodnutianesmiebyťtátootázkapoloženáaakékoľvekjej„nové“právneposudzovanie

v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Najvyšší súd pripomenul, že otázkou
prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1Cdo /133/2009), ale aj judikatúra
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorývnálezesp.zn.II.ÚS349/09-36z20.januára2010rozhodolo porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z

ustanovenia § 135 ods. 2 OSP ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými
v inom konaní podľa § 159 ods. 2 OSP všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením daného prípadu. V rozsudku sp. zn. 4Cdo/231/2013 (predmetom konania bolo
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na § 159

ods. 2 OSP, uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/133/2009 a 5MCdo/16/2010 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 uviedol, že výrok právoplatného
rozsudku, v ktorom bola riešená otázka platnosti kúpnej zmluvy, je vo vzťahu žalobcov a žalovanej 1/
ako účastníkov takého konania záväzný a je preto záväzný aj pre súd v konaní o určenie vlastníctva.
Zmenený okruh účastníkov zakladá povinnosť súdu znovu vec posúdiť tiež z hľadiska preukázaných
tvrdení nových účastníkov (v prejednávanej veci žalovaný 2/), avšak pri súčasnom rešpektovaní k

predchádzajúcemu rozhodnutiu o vzťahoch pôvodných účastníkov konania.

,,Vo veci sp. zn. 5Cdo/13/2020 bola predmetom konania žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
na tom skutkovom základe, že kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol žalovaný a ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený, je neplatná. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že vlastnícke

právo žalobcu už bolo ako prejudiciálna otázka riešená v konaniach o plnenie z titulu bezdôvodného
obohatenia užívania dotknutej nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu vedených na okresnom
súde pod sp. zn. 4C /220/2007 a 5C/270/2007. Dovolací súd dospel k záveru, že súdy v základnom
konaní postupovali správne, keď v dôsledku prejudiciálneho vyriešenia otázky vlastníctva nehnuteľností
v dvoch predošlých právoplatne skončených konaniach o plnenie, žalobu o určenie vlastníckeho

práva zamietli. Rozhodujúce je, že hmotnoprávna otázka vlastníctva nehnuteľností, esenciálna pre
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na finančné plnenie, bola v predošlých konaniach, hoci
len ako prejudiciálna, právoplatne vyriešená a nie je podstatné, či bola zodpovedaná správne alebo
nie. Žalobcovi (ktorý v dovolaní pripúšťa istý druh svojej minulej pasivity) v týchto konaniach v
pozícii žalovaného nič nebránilo uplatniť a preukázať tvrdené vlastnícke právo. V súčasnosti sa preto

medzi tými istými sporovými stranami nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp.
neexistencie vlastníckeho práva, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.
Iný záver by podľa dovolacieho súdu napriek tomu, že vlastníctvo nehnuteľností bolo vyriešené len
prejudiciálne, znamenal ústavne neudržateľné narušenie princípu právnej istoty, pretože by došlo
k neakceptovateľnému a nezdôvodniteľnému zásahu do stability právneho vzťahu a Ústavou SR

chráneného vlastníckeho práva.

V danom prípade súdy pri riešení otázky prejudiciality postupovali v súlade s ustálenou praxou
dovolacieho súdu, a preto sa nedopustili svojim postupom ani porušenia práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/62/2020

z 14.07.2022)

24. Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je taká otázka, ktorá sama predmetom
konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto
vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá

bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam (uvedené
zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca otázka“).

25. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom
konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov

(totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach). Na
iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych
nástupcov, účinky právoplatného rozsudku sa môžu vzťahovať len v tých prípadoch, kedy tak stanoví
zákon. Pri posúdení dosahu záväznosti právoplatného rozhodnutia (miery účinku na rozhodovanú vec,
predmet sporu) nie sú pre súd určujúce hranice dané rozsahom nároku, nemôže iba prekročiť rozsah

právneho vzťahu, z ktorého nárok vyplýva. Účinok prejudiciality sa prejaví (vyjadrí) zamietnutím žaloby,
nie zastavením konania podľa § 104 ods. 1 OSP (ktoré nemeritórne rozhodnutie má miesto len tam,
kde sú v celosti splnené kritéria identity novej veci s vecou už právoplatne rozhodnutou - totožnosť
účastníkov aj predmetu konania /nároku/, porovnaj bližšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol.Občanský soudní řád. Komentář, I. díl, Praha 1985, str. 705 a nasl.). V súlade s procesuálnou teóriou
právoplatnosti (porovnaj napr. Vilém Steiner, Základní otázky občanského práva procesního, Praha
1980, str. 261 a nasl., Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 39

a nasl. ) záväznosť právoplatného rozhodnutia vyjadruje záväznosť procesnoprávneho vzťahu, ktorý
je týmto rozhodnutím založený, nie záväznosť hmotnoprávneho vzťahu, ktorý vzťah súd vo svojom
rozhodnutí vyriešil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/133/2009
zo dňa 29.04.2010).

26. V zmysle vyššie ustálenej rozhodovacej praxe správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že v
konaní Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/169/2021 vedenom medzi tými istými stranami sporu ako
v prejednávanej veci bola už skôr právoplatne vyriešená hmotnoprávna otázka nároku žalovanej na
úroky a poplatky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016. Správne tak
vychádzal z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/33/2022-268 zo dňa 30.01.2023,

ktorým bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX
XXX zo dňa 16.03.2016 .

27. Na základe uvedeného má žalovaná ako veriteľ voči žalobkyni nárok iba na nesplatenú časť istiny
poskytnutého úveru vo výške 7.400 eur. Keďže žalobkyňa na istinu uhradila sumu 7.400 eur a na úroky

sumu 847,94 eura, žalovaná sa na úkor žalobkyne obohatila o sumu 847,94 eura, a preto správne súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 847,94 eura.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. Predmetom odvolacieho prieskumu bol taktiež III. výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 118,40 eura predstavujúcu poistné. Súd prvej
inštancie považoval za dôvodnú obranu žalovanej, že sa bezdôvodne neobohatila, keď predložila
potvrdenie BNP Paribas Cardiff Poisťovňa, a.s. o úhrade platieb poistného zo dňa 07.03.2024, podľa

ktorého BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s. prijala prostredníctvom poistníka Sberbank Slovensko, a.s.
(predchodca žalovaného) úhradu poistného za žalobkyňu vo výške 118,40 eura za obdobie od 16.03
do 31.07.2017 (č.l. 152 spisu).

30. Odvolací súd konštatuje, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

8Csp/169/2021 zo dňa 12.04.2022 nebola vyslovená neplatnosť zmluvných ustanovení Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016 mimo Poplatku za upomienku vo výške 20,- eur,
len bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Teda naďalej platia zmluvné
ustanovenia tejto zmluvy o úvere.

31. Podľa čl. 1 ods. 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 sa dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť Banke spolu s Príslušenstvom riadne a včas a dodržiavať
podmienky dohodnuté v tejto Zmluve.

32. Podľa čl. 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016, Podmienky úveru Súbor zvoleného

poistenia:
Balík B – poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a práceneschopnosti
Mesačný poplatok za poistenie: 7,40 eura mesačne

33. Podľa čl. 6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016, Poplatky: Dlžník sa zaväzuje

zaplatiť v súvislosti s Úverom Banke poplatky v rozsahu a vo výške vždy podľa aktuálneho platného
Sadzobníka poplatkov Sberbank Slovensko, a.s. (ďalej len ,,Sadzobník poplatkov“), ktorý je zverejnený
na internetovej stránke www.sberbbank.com, alebo k dispozícii na ktorejkoľvek pobočke Banky.
Prehľad poplatkov vyplývajúcich z tejto Zmluvy platných ku dňu podpisu tejto Zmluvy - Poplatok za
poistenieschopnostisplácaťúver podľazvolenéhosúborupoistenia–7,40eura,splatnývPlatobnýdeň.

34. Podľa čl. 9 ods. 1 prvá veta, Poistenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 dlžník
pristupuje k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver (ďalej tiež ,,poistenie“) podľa Rámcovej poistnejzmluvy pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver č. E. uzatvorenej medzi Bankou ako Poistníkom
a Poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s. so sídlom Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978.

35. Povinnosť vydať plnenie získané bez právneho dôvodu vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal.
Tým, kto plnenie získal ale nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo svojej držbe alebo
osoba, ktorá plnenie skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. Osoba
povinná vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je teda adresát tohto plnenia. Ak nadobudne
následne predmet plnenia tretia osoba, neprechádza na ňu povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie,

pretože tento zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil a tým, na koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Teda osobou povinnou
vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej
plnenie bolo adresované.

36. V posudzovanej veci bolo potrebné vznik bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k posteniu

posudzovať v úzkom kontexte so záväzkovým vzťahom vyplývajúcim zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 16.03.2016 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou. Z článku 6 tejto úverovej zmluvy vyplýva,
že žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala zaplatiť v súvislosti s úverom len žalovanej poplatky, vrátane
predmetného poplatku za poistenie schopnosti splácať úver podľa zvoleného súboru poistenia vo výške
7,40eura,oktorýsavcelkovejvýške118,40eurataktiežpodľatvrdeniažalobkynežalovanábezdôvodne

obohatila. Teda sa javí, že uvedené plnenie, ktorého právny dôvod odpadol, bolo adresované žalovanej.

37. Žalovaná síce predložila Potvrdenie o úhrade platieb poistného, podľa ktorého žalovaná prijatú
úhradu poistného plnenia od žalobkyne odovzdala ďalej BNP Paribas Cardiff Poisťovňa, a.s. (č.l. 152
spisu), zmluvný základ, na základe čoho tak konala, však v konaní doposiaľ žalovaná nepreukázala.

Z ustanovení článku 9 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 o pristúpení žalobkyne ako
dlžníka k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie
schopnostisplácaťspotrebnýúverto nevyplýva.PredmetnúRámcovúpoistnúzmluvužalovanávkonaní
doposiaľ nepredložila.

38.Odvolacísúd pripomína,žeOkresnýsúdPrešovvkonanísp.zn.8Csp/169/2021vosvojomrozsudku
zo dňa 12.04.2022 posúdil poistenie a poplatok zaň ako nedobrovoľné a nanútené zo strany veriteľa.
V tejto súvislosti preto vyvstáva otázka, či samotné pristúpenie žalobkyne k Rámcovej poistnej zmluve
podľa čl. 9 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 bolo v súlade s ust. § 788 Občianskeho
zákonníka o splnení náležitosti uzavretia poistnej zmluvy.

39. Preto záver, že žalovaná bola iba platobné miesto a prijímateľom poistného plnenia bola poisťovňa
BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s. sa javí nateraz predčasný.

40. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len kasačným vybavením veci

zrušiť rozsudok vo výroku III. a súvisiacom výroku IV. o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s vrátením veci v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu

zrušujúceho výroku III. v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 118,40 eura a zistiť, či
žalovaná alebo poisťovňa je osoba, ktorej bolo adresované plnenie žalobkyne v podobe poplatkov
za poistenie, teda, kto je osobou povinnou na vydanie majetkového prospechu získaného plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to vo vyššie načrtnutých intenciách. V tejto súvislosti posúdi
platnosť pristúpenia žalobkyne k Rámcovej poistnej zmluve. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykoná

dokazovanie v zmysle § 295 CSP. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).