Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720203390
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3720203390.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Denisa Vékonyho a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., F. XXX,
2/ G. H., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., I., J. XXX/XX, 3/ A. K. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., E., I. XXX, 4/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., L. XXXX, 5/ M. G. B., D. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., I. XXX, 6/ N. K.,
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., J. XXXX,
7/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., P., K. XXX/X, 8/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., O. XXX,
9/ B. P.,
D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., N., I. XX
a 10/ O. I., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., P. XXXX, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr.

Michaelou Lapuníkovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, proti žalovaným 1/ G.
N., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 2/ D. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXX, 3/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., E. XXX, 4/ E. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX a 5/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I., D. XXXX/XX, všetci žalovaní
právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s. r. o., so sídlom Považská Bystrica,
Centrum 27/32, IČO: 47 241 411, o vydanie bezdôvodného obohatenia,

na odvolanie žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
3. novembra 2023, č. k. PB-13C/57/2020-540, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ až 5/ voči výroku I. rozsudku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII.,
VIII., IX., X., XI., XIII. z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalovaných
na prerušenie konania zo dňa 13.10.2023 zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 727,35 eur spolu s úrokom z omeškania,

a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 2/ sumu vo výške 242,44 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu
vo výške 242,44 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu
vo výške 242,44 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5/ sumu
vo výške 242,44 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dníod právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 6/ sumu
vo výške 969,81 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VIII. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7/ sumu

vo výške 323,27 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IX. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8/ sumu
vo výške 323,27 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom X. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 9/ sumu
vo výške 323,27 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrokom XI. žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 10/ sumu
vo výške 242,44 eur spolu s úrokom z omeškania, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom XII. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom XIII. rozhodol, že
žalobcovia 1/ až 10/ majú voči žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,44 %,
ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/ až 5/ povinní zaplatiť žalobcom do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
od pôvodného žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v k. ú. N. zapísaných na LV č. XXX za obdobie
od 18.12.2018 do 17.12.2021. Žalovaný v minulosti žalobcom odplatu za bezdôvodné užívanie

nehnuteľností uhrádzal na základe viacerých mimosúdnych výziev zo strany žalobcov. Medzi účastníkmi
bola v minulosti ustálená výmera užívaných nehnuteľností žalovaným a to vo výmere 7.422 m2. Jedná
sa o časti pozemkov,
na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve pôvodného žalovaného zapísané na LV č. XXX pre k.
ú. N. to stodola (595 m2) na parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X,

maštaľ - teľatník (909 m2) na parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X, mostová váha (67 m2)
na parcele O. XX/XXX - O. XXX/X, časť z maštale dojníc (16 + 48 m2) na parcele
KNE XX/XX G. XX/XXX - KNC XXX/X, koniareň (3 m2) na parcele KNE XX/XXX o výmere
690 m2, sčasti na parcele XX/XXX - O. XXX/X, silážnu jamu (219 m2) na parcele
O. XX/XXX - O. XXX/X, silážnu jamu (434 m2) na parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X, chlievik (19 m2) na

parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X a spevnené cesty, nespevnené cesty
a manipulačné plochy vo výmere 4.422 m2. Predmetné časti pozemkov užíval pôvodný žalovaný aj pri
svojej podnikateľskej činnosti ako samostatne hospodáriaci roľník. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdeniami
pôvodného žalovaného, že by medzi nimi vznikol a existoval akýkoľvek nájomný vzťah. Nedisponujú
žiadnou nájomnou zmluvou uzatvorenou

s pôvodným žalovaným, preto ide o užívanie pozemkov bez právneho dôvodu a obohatenie sa na úkor
žalobcov. Čo sa týka odplaty žalobcovia odkazovali na ZP M. H. č. 54/2018
zo dňa 04.07.2018, v ktorom znalec stanovil všeobecnú cenu nájmu predmetných pozemkov sumou
0,78 eur/m ročne. Žalovaný svojvoľne uhrádza ročne iba sumu vo výške 222,66 eur, avšak žalobcovia
požadovali sumu odplaty vo výške 0,45 eur/m2 ročne. Spolu si žalobcovia uplatnili sumu 2.003,94 eur.

Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je samostatne hospodáriaci roľník a za týmto účelom
v roku 2000 pristúpil k návrhu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva ku stavbám v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva. Žalovaný sa od zakúpenia stavieb vždy snažil s vlastníkmi pozemkov
viesť komunikáciu o výške odplaty a túto v dohodnutej výške aj realizoval. Žalovaný, v rámci aktuálnej

právnej úpravy, všetkým spoluvlastníkom doručoval návrh
na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, žalovaný návrhom
zo dňa 14.01.2013 každému podielovému spoluvlastníkovi navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy vo
výške 300 eur/ha, čo predstavuje 0,03 eur/m2 ročne. Žalovaný sa riadil platnou právnou úpravou a

uskutočnil taký postup, ktorým s podielovými spoluvlastníkmi, vrátane žalobcov, založil nájomný vzťah
podľa označeného zákona, a to bez toho, že by bola uzatvorená písomná nájomná zmluva.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že z čiastočných výpisov z LV
č. XXX, C. XXX, C. XXX, C. XXX , C. XXX a výpisov z LV č. XXX G. C. XXX je zrejmé, že

žalobcovia sú podielový spoluvlastníci predmetných nehnuteľností a pôvodný žalovaný bol výlučným
vlastníkom stavieb postavených na predmetných nehnuteľnostiach. Z e-mailovej komunikácie právnych
zástupcov strán sporu je zrejmé, že pôvodný žalovaný akceptoval vzniknutý nájomný vzťah pri užívaní
nehnuteľností, ktorí žalobcovia označovali ako bezdôvodné obohatenie (vo výmere 7.422 m2) a to vovýške 0,03 eur/m2, preto zaplatil za rok 2018 nájomné vo výške 222,66 eur. Z predžalobnej výzvy zo
dňa 07.10.2020 je zrejmé, že právny zástupca žalobcov vyzval pôvodného žalovaného na zaplatenie
sumy 8.125,50 eur

(0,45 eur/m2) titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 07.02.2017 do 07.10.2020. Znalec M.
H. vyhotovil znalecký posudok č. 54/2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za predmetné
pozemky v k. ú. N. ku dňu 04.07.2018, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nájmu sumou 0,78 eur/rok. Z
potvrdení o platbách je zrejmé, že pôvodný žalovaný zaplatil na účet žalobcu 1/ dňa 20.12.2018 sumu
222,66 eur (so správou „nájom pozemkov Vokel“), dňa 05.02.2019 sumu 222,66 eur (so správou „nájom

pozemkov 2018“)
a dňa 20.04.2020 sumu 222,66 eur (so správou „nájomné farma 2019“). Z návrhu
na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2013 vyplýva, že pôvodný žalovaný žiadal žalobcov o
vyjadrenie sa k ponuke k uzatvoreniu nájomnej zmluvy podľa zákona
č. 504/2003 Z. z. o nájme v celkovej sume 847,26 eur. Z predloženej mimosúdnej komunikácie od
roku 2012 do roku 2018 je zrejmé, že medzi sporovými stranami a ďalšími spoluvlastníkmi prebiehala

mimosúdna komunikácia ohľadom úhrad za užívanie predmetných nehnuteľností, ich výmery, pričom z
komunikácie nevyplýva, že by dňa 14.01.2013 žalovaný zaslal žalobcom návrh na uzatvorenie nájomnej
zmluvy. Z výpisov z účtu je zrejmé, že pôvodný žalovaný uhradil dňa 23.02.2016 sumu 2.635,19 eur
a dňa 28.03.2017 sumu 1.921,86 eur (s poznámkou „za pôdu kochanová“). Zo stránky Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva, že obvyklá výška nájmu za rok 2018 a 2019 bola v

obci Vrchteplá vo výške 28,86 eur/ha. Znalec M. I. vyhotovil vo veci znalecký posudok
č. 118/2022, v ktorom stanovil všeobecnú výšku nájmu predmetných nehnuteľností
za obdobie od 18.12.2018 do 17.12.2019 sumou 0,292 eur/m2/rok. Znalec M. I. vyhotovil doplnok č.
59/2023 k znaleckému posudku č. 118/2022, v ktorom stanovil všeobecnú výšku nájmu predmetných
nehnuteľností za obdobie od 18.12.2019 do 17.12.2021 sumou 0,291 eur/m2/rok.

4. V stanovisku k nájmu pozemkov v k. ú. N. M. H. uviedol, že pri výpočte hodnoty pozemkov
vychádza zo základného pojmu VŠH, ako objektivizovanej hodnoty, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej
súťaže. Keďže podľa jeho znalostí sa reálna cena

v obci pohybovala na úrovni 11-12 eur/m2, tak vypočítal hodnotu pozemku na 11,17 eur/m2
s tým, že povyšujúci faktor dal na 3 ako hodnotu koeficientu, ktorý nie je limitovaný a závisí len od
názoru znalca. Hodnota 4,89 eur/m2 podľa ZP č. 118/2022 je nereálna. V prípade záujmu o pozemky v
hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50
% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem pre obec N. je to 9,96 eur/

m2 (50% z E. I.). Ďalej uviedol, že pri výpočte nájmu za pozemky je hlavnou veličinou úroková miera
vkladov NBS podľa úrokovej štatistiky. Úroková miera ročná od 08/2017 do 07/2017 pri stanovení
do roka je 0,6352 % a pri stanovení nad dva roky za toto obdobie je 1,225 %. V ZP
M. I. je úroková miera 0,05 % stanovená za obdobie 18.12.2018 do 17.12.2019, teda za rok 2019. Podľa
M. H. by sa mala použiť úroková miera 1,225 %. Znalec

M. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v znaleckom posudku nezohľadnil, že žalobcovia majú na pozemku
vodu, ktorú si rozviedli a vybudovali vlastné potrubia. Koeficient povyšujúcich faktorov môže byť od 1-3
a závisí od individuálnych skúseností znalca. Zohľadnil to, že tento objekt nie je v centrálnej časti a
nevyužíva sa na rekreáciu alebo obytné účely. Priemerná cena v centrálnej časti obce bola vtedy cca 17
eur/m2. Hodnota, ktorú stanovil znaleckým posudkom, sa mu nezdá nízka, pretože zohľadnil okolnosti

danej lokality a využitia pozemku. Pri stanovení úrokovej miery vychádzal z údajov ECB. Trval
na stanovenej hodnote 0,292 eur/m2, aj keď v roku 2008 bol znaleckým posudkom učený nájom
podobných pozemkov v sume 0,24 eur/m2, nakoľko hodnota pozemkov sa diametrálne nenavyšovala.
Čo sa týka odôvodnenia zníženia 50 % v súvislosti s E. I. uviedol, že obec N. sa nachádza približne 12
km od okresného mesta PB, z ktorej vyplýva 50 % zníženie.

5. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, §
458 ods. 1, § 470 ods. 1, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník), § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 3, 4 zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov

(ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“). Žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 18.12.2018 do 17.12.2021, t. j. počas života pôvodného
žalovaného.Medzistranamisporunebolaspornávýmerapredmetnýchnehnuteľností,naktorejsazhodli
v rámci mimosúdnych rokovaní, avšak spornou bola otázka titulu užívania a ceny odplatyza užívanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany pôvodného žalovaného nebol žalobcom
zaslaný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2013 podľa
§ 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z., ako to tvrdil pôvodný žalovaný. Na preukázanie svojich tvrdení

predložil podací hárok a podacie lístky, z ktorých nie je možné určiť, aká listina bola obsahom týchto
poštových zásielok. Súd sa priklonil k argumentácii žalobcov, že dňa 14.01.2013 im boli zo strany
pôvodného žalovaného doručené návrhy na odkúpenie ornej pôdy zo dňa 14.01.2013, čo preukázali
predloženímoriginálovtýchtolistín,ktorépôvodnýžalovanýnespochybňoval.Ichtvrdeniabolipodložené
aj rozsiahlou mimosúdnou komunikáciou. Preto súd dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k

uzatvoreniu nájomných zmlúv v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. a pôvodný žalovaný tak
užíval predmetné nehnuteľnosti v období od 18.12.2018 do 17.12.2021 bez právneho dôvodu, čím došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. Pri určovaní výšky odplaty
za užívanie predmetných nehnuteľností nemohol súd vychádzať zo znaleckého posudku
č. 54/2018 M. H., nakoľko tento bol vyhotovený pred podaním žaloby dňa 04.07.2018,
t. j. pred obdobím, za ktoré žalobcovia žiadajú vydať bezdôvodné obohatenie. Súd nevychádzal

ani z obvyklej výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy určenej Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre k. ú. obce Vrchteplá v hodnote 28,86 eur/ha za rok 2018
aj 2019, t. j. 0,002886 eur/m2/p.a, ako to žiadal žalovaný. Medzi stranami nebola uzatvorená nájomná
zmluva v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.
a na strane pôvodného žalovaného išlo o bezdôvodné obohatenie, t. j. v danom prípade nie je možné

ani použitie ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá nájomcovi povinnosť platiť
nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy
s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Obvyklú výšku nájomného určovanú
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je potrebné vnímať len ako minimálnu výšku
nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy, čo vyplýva zo samotného znenia § 10 zákona č.

504/2003 Z. z.. V danom prípade, keď medzi stranami nebola uzatvorená nájomná zmluva, ale išlo o
bezdôvodné obohatenie, tak žalobcovia správne žiadali vypracovanie znaleckého posudku za účelom
zistenia všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností a nie na určenie obvyklej výšky nájomného. Súd pri
určení výšky odplaty vychádzal zo znaleckého posudku č. 118/2022 M. I. a jeho doplnku č. 59/2023,
v ktorom znalec ohodnotil výšku všeobecnej hodnoty nájmu predmetných nehnuteľností

v období od 18.12.2018 do 17.12.2019 sumou 0,292 eur/m2/rok a v období od 18.12.2019
do 17.12.2021 sumou 0,291 eur/m2/rok. Súd mal za to, že znalec riadne zodpovedal všetky námietky
týkajúce sa jeho znaleckého posudku. Čo sa týka úrokovej sadzby určenej v jeho znaleckom posudku,
sámuviedol,žeprimárnymzdrojomnajejurčeniesúúdajeECBaažsekundárnymzdrojomsúmetodické
pokyny a je na posúdení samotného znalca, z ktorého zdroju bude vychádzať, a preto je potrebné

považovať znalcom určenú úrokovú sadzbu
v znaleckom posudku za správnu. Súd považoval jeho vysvetlenie ohľadom určenia, že
na nehnuteľnostiach sa nachádza len jedna inžinierska sieť (elektrina), za dostatočné, nakoľko dané
pozemky nie je možné pripojiť na verejný vodovod, verejnú kanalizáciu a zemný plyn
a skutočnosť, že žalobcovia si postavili vlastný zavlažovací systém nie je možné v znaleckom posudku

zohľadniť, nakoľko toto nemožno považovať za stály zdroj vody. Ďalej namietali výšku koeficientu
povyšujúcich faktorov, avšak súd považoval aj v tomto prípade zdôvodnenie znalca za dostatočné,
nakoľko znalec zohľadnil skutočnosti, že objekt nie je
v centrálnej časti a nevyužíva sa na rekreáciu alebo obytné účely, nájomné zmluvy nachádzajúce sa v
spise, ako aj vzdialenosť obce od okresného mesta, z ktorého vyplývalo

50 % zníženie koeficientu. Čo sa týka metodického postupu stanovenia VŠH poukázal znalec na str. 10
znaleckého posudku, kde sú popísané jednotlivé zohľadnenia čísel a sú tam vzorce
a čísla dosadené do vzorcov. Súd mal za to, že znalec riadne zodpovedal otázky strán sporu týkajúce
sa ním určenej všeobecnej výšky nájomného predmetných nehnuteľností, preto
v konaní nebolo potrebné vykonávať kontrolné znalecké dokazovanie, ako to navrhovali žalobcovia. K

námietkam žalovaných k znaleckému posudku M. I. súd uviedol, že nie je orgánom, ktorý posudzuje
deliktuálnu zodpovednosť znalcov, preto sa ňou nemôže zaoberať. Týmto orgánom je Ministerstvo
spravodlivosti SR. Skutočnosť, že bol podaný návrh na posúdenie deliktuálnej zodpovednosti znalca,
neznamená, že znalec bude uznaný zodpovedným za pochybenie. Súd mal za to, že nie je možné
stotožňovať pochybenie inej znalkyne (ktorú uznal orgán zodpovednou za pochybenia), nakoľko ide

o individuálne prípady a v danom prípade zo strany žalovaných nebol súdu predložený nijaký listinný
dôkaz o tom, že znalec M. I. bol v danej veci uznaný za deliktuálne zodpovedného
za konkrétne pochybenia a ani dôkaz o tom, že by znalcom podaný znalecký posudok bol nesprávny,
pretosúdzamietolnávrhnaprerušeniekonania.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdžalobevčastivyhovel(výroky II. až XI.) a pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku a
jeho doplnku od M. I., a to podľa jednotlivých podielov žalobcov s ohľadom aj na už vykonané úhrady
pôvodným žalovaným a výrokom XII. žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej

inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalobcovia 1/ až 10/ mali vo veci
čiastočnýúspechvovýške62,22%ažalovaní1/až5/čiastočnýúspechvovýške37,78%,súdžalobcom
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,44 %, ako rozdiel medzi úspechom žalobcov a
žalovaných, o ktorej výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 5/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f), g) a h) CSP, keď bez náležitého odôvodnenia súd prevzal žalobný návrh žalobcov, z
časti sám zabezpečil niektoré dôkazy (ustanovil znalca v rozpore s § 132 ods. 3 CSP a zásadou
kontradiktórnosti konania) a vytvoril logicky vzájomne sa vylučujúce odôvodnenie a na ňom založené
rozhodnutie. Žalovaní súhlasia, že existencia platnej nájomnej zmluvy v rozhodujúcom období v konaní
nebola preukázaná. Žalovaní uviedli, že ak medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavieb nie je

uzatvorená nájomná zmluva, táto skutočnosť je kvalifikovaným dôvodom, aby pri výške bezdôvodného
obohatenia bolo relevantné práve obvyklé nájomné s poukazom na § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a na § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. Súd mal vychádzať z obvyklej výšky nájomného
za užívanie poľnohospodárskej pôdy určenej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre
k. ú. obce N., práve pre existenciu § 10 ods. 2 zákona

č. 504/2003 Z. z., ktorý zákon v kontexte prejednávanej veci nemožno považovať
za nesúvisiaci so všeobecnou úpravou o obvyklom nájomnom (§ 671 ods. 1 OZ), nakoľko
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS15/2018 zo dňa 29.04.2023 je rozhodnutie odôvodnené
konštatovaním, že zákon č. 504/2003 Z. z. je lex specialis úpravou inštitútu nájomnej zmluvy. Zákonné
obvyklé nájomné 28,86 eur/ha/ročne je takmer totožné

s aktuálnymi nájomnými zmluvami, ktoré žalovaní ako vlastníci stavieb v bezprostrednej blízkosti
hodnotených pozemkov majú uzatvorené s inými vlastníkmi pozemkov, ktorí sa ku žalobe nepripojili.
V spise sú založené tri takéto nájomné zmluvy, ktoré boli predložené aj znalcovi. Zákonné obvyklé
nájomné je 28,86 eur/ha/ročne a nájomné zmluvy sú na 33 eur/ha. Právna úprava minimálnej výšky
nájomného nespôsobuje nepoužiteľnosť hodnoty obvyklého nájomného v kontexte prejednávanej veci.

Ide o matematický výpočet, ktorý prikazuje obvyklú výšku nájomného určiť minimálne na úrovni
obvyklého nájomného, resp. v danom prípade na úrovni dvojnásobku obvyklej výšky nájomného za
užívanie pozemku
bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely. Pri určení výšky

bezdôvodnéhoobohateniaprineexistenciinájomnéhovzťahusúdneakceptovalustanoveniaoobvyklom
nájomnom (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka), neakceptoval ani osobitnú právnu úpravu podľa
zákona č. 504/2003 Z. z. (§ 10 ods. 2) a bez odôvodnenia
za výšku bezdôvodného obohatenia považoval všeobecnú hodnotu nájmu zisteného znaleckým
posudkom, ktorý nerešpektoval § 1 ods. 2 písm. b) v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z..

Obidva právne predpisy explicitne upravujú nielen postup pri existencii nájomnej zmluvy, ale aj v prípade
neexistencie nájomnej zmluvy. V prípade všeobecného predpisu povinnosť platiť nájomné je stanovená
na úrovni obvyklého nájomného v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v prípade zákona č. 504/2003 Z. z. je
stanovená minimálna obvyklá výška nájomného za existencie aj neexistencie nájomnej zmluvy na úrovni

minimálne dvojnásobku obvyklého nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška
odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom
stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži
na poľnohospodárske účely (§ 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.), čo je prípad prejednávanej veci.
Postup súdu nerešpektujúci uvedený právny stav veci je neudržateľný aj v kontexte

s rozhodnutiami Ústavného súdu, aplikujúci obvyklý postup súdu v danej oblasti,
s preferenciou výšky odplaty na úrovni obvyklého nájomného, a nie na úrovni všeobecnej hodnoty, ktorá
sa používa iba v prípade, ak absentuje údaj o obvyklom nájme. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 173/2011,
sp. zn. II. ÚS 687/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/104/2008,

sp. zn. 5Cdo/8/2009, sp. zn. 8Cdo/186/2018. Súd neakceptoval dôvody na nepoužiteľnosť znaleckého
posudku na zistenie všeobecnej hodnoty nájmu, ani výhrady k znaleckému posudku. Predmetom
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je odplata na úrovni všeobecnej hodnoty nájmu, alena úrovni obvyklého nájomného. Žalovaní v priebehu konania poukazovali na § 671 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj na § 1 ods. 2 písm.
b) a § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. Z uvedených právnych predpisov sa do znaleckej praxe

v kontexte prejednávanej veci ku stanovovaniu nájmu pozemku, resp. bezdôvodného obohatenia
premietla právna veta z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/8/2009. Ide o materiál pre
znalcov z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
M. A. N., ktorý je uvedený ako jeden z podkladov aj v znaleckom posudku. Samotní znalci sú odborne
vedení ku implikácii obvyklé nájomné je nájomným tržným. Ak je obvyklé nájomné stanovené právnym

predpisom, znalec už z podstaty veci nemôže podať znalecký posudok, v ktorom tzv. tržné nájomné je
viac ako stonásobok obvyklého nájomného. Na riziko tejto disproporcie žalovaní znalca upozorňovali
pred podaním znaleckého posudku a znalec uviedol, že jeho znaleckou úlohou bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu a nie obvyklej výšky nájmu. V znaleckom posudku sú identické pochybenia,
ako boli identifikované v konaní Ministerstva spravodlivosti SR, zo dňa 23.05.2018
sp. zn. 34860/2018/153, za ktoré iná znalkyňa bola uznaná vinnou za porušenie povinnosti vykonávať

znaleckú činnosť riadne podľa zákona č. 382/2004 Z. z., čím znalkyňa spáchala iný správny delikt, za
čo jej bola uložená peňažná pokuta. Znalec M. I.
na pojednávaní pochybenia vysvetliť nevedel, súd tieto pochybenia toleroval napriek tomu, že znalec
postupoval v rozpore s povinnosťami z hľadiska odbornosti a nestrannosti
(napr. odmietol prevziať a po odbornej stránke do posudku zakomponovať nájomné zmluvy

v bezprostrednom okolí nehnuteľností, ku ktorým sa zisťuje všeobecná hodnota, ďalej nezohľadnil, že
sa na pozemky vzťahuje zákonná obvyklá výška nájomného podľa zákona
č. 504/2003 Z. z. a nezohľadnil právny stav veci, že „Obvyklé nájomné je nájomným tržným“ v
zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/8/2008. Na pojednávaní dňa 22.06.2023 znalec
odôvodňoval fiktívnu akceptáciu 3 reálnych nájomných zmlúv

k identickým nehnuteľnostiam v bezprostrednom okolí sporných pozemkov s nájomným
vo výške cca jednej stotiny (0,292/0,0033) s logickým dôsledkom vo forme zníženia výsledku. Namiesto
toho, aby tri nájomné zmluvy boli priamo podkladom pre porovnávaciu metódu, alebo zníženie
nájomného na úroveň 1 % z výsledku 0,292 €/m2/ročne (výpočet: 0,0033/0,292), znalec tieto tri zmluvy
s nájomným vo výške cca jednej stotiny v posudku zahrnul do tzv. povyšujúcich faktorov, ktoré výsledok

zvyšujú o 50 %. Po výsluchu znalca súd sa na jeho adresu vyjadril v tom zmysle, že závery znaleckého
posudku neboli spochybnené. Neakceptovanie návrhu na prerušenie konania v danom prípade žalovaní
vnímajú ako nesprávny procesný postup znemožňujúci, aby uskutočňovali im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
K bezdôvodnému obohateniu je obligatórne zistenie obvyklej výšky nájomného a nie zisťovanie iných

číselných údajov, ktoré môžu vyplynúť napr. zo znaleckého dokazovania
na všeobecnú hodnotu nájmu. Obvyklá výška nájomného vyplýva priamo z § 1 ods. 2
písm. b) v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., na koľko ide o pozemky zastavané stavbami
slúžiacimi na poľnohospodárske účely, obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej
pôdy je údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za

predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí
z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného
za užívanie poľnohospodárskej pôdy
pri prevádzkovaní podniku. Pre danú lokalitu obvyklú výšku nájomného stanovilo Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre katastrálne územie obce Vrchteplá

a táto hodnota predstavuje 28,86 eur/ha za rok 2018 aj 2019, čo je 0,002886 eur/m2/p. a.
a žalovaní akceptujú zákonné obvyklé nájomné na úrovni jeho dvojnásobku s prihliadnutím na § 10 ods.
2 zákona č. 504/2003 Z. z.). K zisteniu obvyklej výšky nájomného súd nemôže ustanovovať znalca na
stanovenie obvyklého nájomného, nakoľko v danom prípade výšku obvyklého nájomného určuje zákon
č. 504/2003 Z. z.. Žalovaní 1/ až 5/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobcovia 1/ až 10/ sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalovaných 1/ až 5/ a uviedli, že rozsudok
je správny po skutkovej aj právnej stránke, je riadne a dostatočne odôvodnený a súd prvej inštancie
postupoval vo veci procesne správne. Žalobcovia majú za to, že „obvyklé nájomné“ v zmysle § 671 ods.

1 Občianskeho zákonníka a „obvyklá výška nájomného“
v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. sú 2 rôzne právne inštitúty, hoci majú rovnaké pomenovanie. V
tomto prípade je potrebné použiť logický a účelový výklad pojmu, ako výklad gramatický. Obvyklá výška
nájomného v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. je pomocnou veličinou, ktorá bola legislatívne upravenáv zákone č. 504/2003 Z. z., aby pomohla obom stranám nájomnej zmluvy stanoviť si výšku nájomného.
Žalobcovia citovali ust. § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. a uviedli, že sa jedná najmä o slovo
„najmenej“, kedy zákon stanovuje, že výška nájomného nemôže byť nižšia ako dvojnásobok obvyklej

výšky nájomného v danom katastrálnom území a zákon obmedzuje určenie výšky odplaty
za užívanie takýchto pozemkov dolnou hranicou, nie však hornou hranicou, ktorá je
nadohodestránnájomnejzmluvy.Vprípadeneexistencienájomnejzmluvyadohodyovýškenájomného
sa má uplatniť rovnako zákonné obmedzenie iba dolnej hranice nájomného
a nejedná sa zároveň aj o hornú hranicu výšky nájomného. Bežne sa v súdnej praxi vychádza pri

stanovovaní sumy odplaty za bezdôvodné obohatenie pri užívaní pozemkov zo znaleckého posudku.
Obvyklá výška nájomného uvádzaná v zákone č. 504/2003 Z. z. a zverejňovaná
na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nemôže byť právne záväzná pre súdne
rozhodnutia o výške takejto odplaty. Súdne rozhodnutia, o ktoré sa opierajú žalovaní, nereflektujú stav
právnej úpravy platnej po 01.05.2018, t. j. po prijatí novely zákona č. 504/2003 Z. z., a to zákona č.
291/2017 Z. z., teda sú pre účely daného prípadu právne irelevantné a nemožno z nich vychádzať, keď

rozhodné obdobie na určenie výšky odplaty v danom prípade začína od 18.12.2018. Suma obvyklej
výšky nájmu podľa zákona
č. 504/2003 Z. z. sa kreuje iba ako jedna hodnota zahrňujúca výšku nájomného, ktoré oznamovali
nájomcovia/užívatelia pôdy príslušnému úradu bez ohľadu na diferenciáciu spôsobu využitia takejto
pôdy. Je zrejmé, že výška nájomného/odplaty sa musí líšiť

v súvislosti od spôsobu využitia danej pôdy. Iba spriemerovanie daných výšok nájomného
pre dané katastrálne územie nemôže reálne odzrkadľovať hodnotu získanú v prospech užívateľa
užívaním špecifických pozemkov, ako sú pozemky zastavané stavbami v lokalite zastavaného územia
obce. Preto žalobcovia nesúhlasia, aby sa vychádzalo zo sumy odplaty iba vo výške dvojnásobku
obvyklej výšky nájomného pre obec Vrchteplá zverejnenej

na MPaRV SR. Suma vo výške 0,002886 eur/m2/ročne, resp. jej dvojnásobok nie je adekvátna
ako odplata za užívanie konkrétnych pozemkov, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce a sú na
nich postavené stavby. Žalobcovia s takouto sumou odplaty nesúhlasia a žiaden právny predpis im
nestanovuje povinnosť akceptovať takúto nízku sumu odplaty za užívanie ich pozemkov treťou osobou,
nakoľko by sa tým poškodovali ich majetkové a vlastnícke práva. Súd prvej inštancie správne ustanovil

v tejto veci znalca M. I., ktorý vyhotovil v tejto veci znalecký posudok. Ustanovenie § 10 zákona č.
504/2003 Z. z.
o minimálne výške nájomného/odplaty prostredníctvom vyjadrenia „najmenej“ nevylučuje uplatnenie §
671 ods. 1 Občianskeho zákonníka o obvyklom nájomnom, ktoré sa v prípade neexistencie dohody
a spornosti medzi stranami určuje znaleckým dokazovaním. Ako vyplýva z prílohy č. 3 k vyhláške

Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v koeficientoch sa bežne uvádzajú využitia pozemkov ako
„hospodársky dvor“ a suma sa automaticky znižuje koeficientom 0,5 – 0,7
a právne predpisy myslia aj na dané prípady pri znaleckom určovaní ceny pozemkov,
resp. ceny nájmu daných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú hospodárske dvory. Znalec nájomné

zmluvy predložené žalovanými ako jednu z „pomôcok“ použil pri vypracovaní znaleckého posudku a
svoj postup si dostatočne odôvodnil. Žalobcovia 1/ až 10/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

8. Žalovaní 1/ až 5/ vo vyjadrení uviedli, že podľa množstva citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR,

Najvyššieho súdu SR, zákon č. 504/2003 Z. z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku pri určovaní odplaty
v hodnote zodpovedajúcej výšky nájmu je osobitným predpisom a žalovaní na túto pomocnú veličinu
poukazujúobdobne,akožalobcovia,lebotátoveličinaak„nenapomohla“obomstranámstanoviťsivýšku
odplaty na úrovni obvyklého nájomného v doterajšom priebehu konania, žalovaní sa domáhajú, aby táto
osobitná veličina napomohla stanoviť výšku odplaty v odvolacom konaní. V takýchto prípadoch súdy

vždy nevyžadujú znalecké posudky, čo vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré žalovaní poukázali. Vyplýva z
nich opačný záver, že znalecký posudok v skutkovo totožných prípadoch, ako je prejednávaná vec, je
nadbytočný, nehospodárny, nakoľko je ním nesprávne stanovovaná všeobecná hodnota namiesto toho,
aby odplata bola založená na osobitnom predpise (zákon
č. 504/2003 Z. z.). Ustanovenie znalca na zistenie všeobecnej hodnoty nájmu bol nehospodárny

procesný úkon, nakoľko obvyklé nájomné je stanovené právnym predpisom. Obvyklá výška nájomného
podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. nie je predmetom znaleckej činnosti, výšku nájomného podľa
tohto zákona má určovať príslušný okresný úrada obvyklá výška nájomného pozemku na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona nie je stanovením
všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy (vyjadrenie Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 11.05.2021). Žalobcovia odmietajú akceptovať zákonom stanovenú obvyklú

výšku nájmu, preto žalovaní poukazujú na § 1 ods. 2 zákona
č. 504/2003 Z. z. a uvedené má za úlohu diferencovať všetky tri spôsoby využitia poľnohospodárskej
pôdy oproti iným pozemkom, ktoré poľnohospodárske využitie nemajú
stým,žekunimjevprípadeabsenciedohodymožnéstanoviťznaleckýmposudkomvšeobecnúhodnotu
bez akýchkoľvek obmedzení. Zákon č. 504/2003 Z. z., ani jeho novelizácia zákonom č. 291/2017 Z. z.,

neboli prijaté iba za účelom ochrany vlastníkov pozemkov, ako tvrdili žalobcovia, nakoľko z dôvodovej
správy k novele zákona
č. 291/2017 Z. z. vyplýva, že ustanovením § 1 ods. 2 písm. b („pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností
klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži
na poľnohospodárske účely) sa odstraňuje nejednotnosť výkladu, čo v praxi spôsobovalo
nezodpovedané otázky, či je možné aj takýto druh pozemku, ktorý je súčasťou

napr. hospodárskeho dvora, považovať za pozemok na účely tohto zákona. Zároveň bola dopracovaná
definícia toho, čo treba rozumieť pod pojmom obvyklá výška nájomného
a cieľom novely, okrem iného, bolo aj riešenie situácie stanovenia obvyklého nájomného
v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú, kedy bude najmenej dvojnásobok obvyklej výšky
nájomného za poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území. Ak nájom pozemkov

pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku je regulovaný, nemôže byť akceptovateľné znalecké
dokazovanie na zisťovanie všeobecnej hodnoty nezohľadňujúcej zákonné obmedzenia vo výške
nájmu. Ku konkrétnemu znalcovi a konkrétnemu znaleckému posudku orgánom dozoru Ministerstvom
spravodlivosti SR stále prebieha konanie o preskúmanie podozrenia zo závažného porušenia verejného
záujmu na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti znalca M. G. I., ku ktorému dali podnet

žalovaní podaním zo dňa 13.12.2022. Skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie založil na takom znaleckom
posudku, ku ktorému prebieha konanie orgánu dozoru, viedla žalovaných aj ku odôvodneniu odvolania
pre nesprávny procesný postup znemožňujúci, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalobcovia 1/ až 10/ vo vyjadrení uviedli, že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich tvrdení.
Opätovne poukázali na znenie ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. s tým, že sa
jedná najmä o slovo „najmenej“, kedy zákon stanovuje, že výška nájomného nemôže byť nižšia ako
dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území a zákon obmedzuje určenie
výšky odplaty za užívanie takýchto pozemkov dolnou hranicou, nie však hornou hranicou, ktorá je na

dohode strán nájomnej zmluvy. V prípade neexistencie nájomnej zmluvy a dohody o výške nájomného
sa má uplatniť rovnako zákonné obmedzenie iba dolnej hranice nájomného a nejedná sa zároveň aj
o hornú hranicu výšky nájomného. Bežne sa v súdnej praxi vychádza pri stanovovaní sumy odplaty
za bezdôvodné obohatenie pri užívaní pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo dohody zo znaleckého
posudku vypracovaného znalcom, nakoľko horná hranica „nájomného“ nie je týmto právnym predpisom

stanovená a je potrebné ju odborne určiť. Obvyklá výška nájomného uvádzaná
v zákone č. 504/2003 Z. z. a zverejňovaná na stránke Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR nemôže byť právne záväzná pre súdne rozhodnutia o výške takejto odplaty.
Žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť.

10. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia v
dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či
bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.14. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

15. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku,
a to výrokom I., pričom samotné rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je
rozhodnutím vo veci samej, a preto aj rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia. Ak sa
o návrhu na prerušenie konania rozhoduje rozsudkom vo veci samej, je potrebné, aby poučenie o
opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci samej,

a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie je
odvolanie prípustné). V poučení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poučil strany sporu, že proti
výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

16.Zákonvustanovení§357CSPtaxatívnevymenúvaokruhuznesenísúduprvejinštancie,protiktorým
je odvolanie prípustné. Medzi týmito uzneseniami nie je uvedené uznesenie, ktorým je zamietnutý návrh

na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods.
1 písm. a) CSP a § 164 CSP. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania prípustné nie je.

17. V tomto smere boli žalovaní 1/ až 5/ súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne poučení,
že proti výroku I. daného rozsudku odvolanie nie je prípustné, aj napriek tomu podali odvolanie voči
tomuto výroku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní podali odvolanie proti rozsudku, a to aj voči výroku
I., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné,

odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ až 5/ v tejto časti podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, a to aj s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/15/2018.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ďalej preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v
rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaných 1/ až 5/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch
II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI., XIII. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v týchto
častiach vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/ až 10/ domáhali voči pôvodnému žalovanému (teraz

voči žalovaným 1/ až 5/) vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. N., a to
za obdobie od 18.12.2018 do 17.12.2021, vo výmere 7.422 m2 a na tom skutkovom základe, že pôvodný
žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov bez právneho titulu, na ktorých sa nachádzajú stavby
vo vlastníctve pôvodného žalovaného zapísaných na LV č. XXX

pre k. ú. N., a to to stodola (595 m2) na parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X,
maštaľ - teľatník (909 m2) na parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X, mostová váha (67 m2)
na parcele O. XX/XXX - O. XXX/X, časť z maštale dojníc (16 + 48 m2) na parcele
KNE XX/XX G. XX/XXX - KNC XXX/X, koniareň (3 m2) na parcele O. XX/XXX o výmere
690 m2, sčasti na parcele XX/XXX - O. XXX/X, silážnu jamu (219 m2) na parcele

KNE XX/XXX - O. XXX/X, silážnu jamu (434 m2) na parcele O. XX/XXX - O. XXX/X, chlievik (19 m2) na
parcele KNE XX/XXX - O. XXX/X a spevnené cesty, nespevnené cesty
a manipulačné plochy vo výmere 4.422 m2. Z LV č. XXX pre k. ú N. vyplýva, že žalobcovia 1/ až 10/
sú podielovým spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na ktorých sú postavené stavby zapísané
na LV č. XXX a z LV č. XXX pre k. ú. N. vyplýva, že pôvodný žalovaný bol výlučným vlastníkom stavieb

nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z potvrdení o
platbách vyplynulo, že pôvodný žalovaný zaplatil na účet žalobcu 1/ dňa 20.12.2018 sumu 222,66 eur
(so správou „nájom pozemkov Vokel“), dňa 05.02.2019 sumu 222,66 eur (so správou „nájom pozemkov
2018“) a dňa 20.04.2020 sumu 222,66 eur (so správou „nájomné farma 2019“).

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.21. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

22. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

23.Podľa§1ods.3zákonač.504/2003Z.z.(vzneníúčinnomvčasevznikubezdôvodnéhoobohatenia),
obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej
len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1
ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný
okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného
nájomného podľa

§ 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy
pri prevádzkovaní podniku

24. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vzniku bezdôvodného
obohatenia), na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda
o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 %
z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Na vznik zmluvy
o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak

sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom
katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak
slúži na poľnohospodárske účely.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR
sp. zn. II. ÚS 78/05).

26. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že medzi stranami sporu neexistuje
žiadny zmluvný vzťah, ani platne uzatvorená nájomná zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, s čím

súhlasili aj samotní žalovaní v podanom odvolaní a uvedenú skutočnosť ďalej nenamietali. Bezdôvodné
obohatenie, ktoré následne vzniká na strane žalovaných (pôvodného žalovaného), sa potom riadi
ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Inštitút bezdôvodného obohatenia teda smeruje k odčerpaniu prostriedkov od

osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 a § 454 Občianskeho
zákonníka a výška plnenia za užívanie cudzej veci, sa preto odvodzuje
od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo získal neoprávneným užívaním
cudzej veci, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu, je v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti peňažná suma,

ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné
nehnuteľnosti. To znamená, že predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodné
obohatenie, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu
pozemku,ktoréhoužívaniejedôvodomvznikubezdôvodnéhoobohatenia.Prerozhodnutievpredmetnej
veci bolo určujúcim vyriešenie otázky, v akej výške patrí žalobcom náhrada za užívanie ich pozemkov

pôvodným žalovaným v období od 18.12.2018 do 17.12.2021, za ktoré obdobie si žalobcovia uplatňujú
nárok z titulu bezdôvodného užívania ich nehnuteľností zastavaných stavbami vo vlastníctve žalovaných
(predtým vo vlastníctve pôvodného žalovaného).27.Vtomtosmerepotomodvolacísúdpoukazujenato,žemajetkovýmvyjadrenímprospechupriužívaní
cudzejvecijepeňažnásuma,ktorázodpovedásumámvynakladanýmobvyklenadanommiesteavčase
na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci

vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady
porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť,
ak by užíval vec
na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá aj od
účelu a spôsobu užívania, prípadne aj od právnej formy, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných

okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť na účel, na ktorý vec
spravidla slúži, a na to, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by
za také užívanie veci bol nútený
za normálnych okolností platiť. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech,
ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený
buďzvýšilsvojmajetkovýstav,alebooktorýsajehomajetkovýstavnezmenšil,hocibysatakzabežných

okolností stalo (rozsudok NS ČR
sp. zn. 32Odo 574/2003).

28. Žalovaní v priebehu celého konania na súde prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní namietali,
že výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné v danom prípade určiť nie zo všeobecnej hodnoty

nájmu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov na základe vypracovaného znaleckého
posudku č. 118/2022 v spojení s doplnkom č. 59/2023 znalcom M. G. I., ale výšku bezdôvodného
obohatenia je potrebné určiť na základe zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. S týmto názorom žalovaných sa odvolací
súd stotožnil. Vzhľadom na okolnosti a charakter nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov zastavaných

stavbami vo vlastníctve žalovaných, nemožno považovať právne závery súdu prvej inštancie za
správne, keď v konaní nesprávne ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nájomného
za žalované obdobie a určil výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty
nájmu v zmysle znaleckého posudku č. 118/2022 v spojení s doplnkom č. 59/2023, pretože toto

nezohľadňovalo špecifické postavenie pôvodného žalovaného, jeho špecifický predmet činnosti, spôsob
užívania predmetných nehnuteľností pôvodným žalovaným, ako aj samotný charakter predmetných
nehnuteľností zastavaných stavbami a tiež to, že užívanie pozemkov pôvodným žalovaným bolo
akcesorické vo vzťahu
k užívaniu stavieb na predmetných pozemkoch. Výška bezdôvodného obohatenia v danej veci, podľa

názoru odvolacieho súdu, nemôže zodpovedať strate, ktorú utrpeli žalobcovia
v dôsledku užívania predmetných nehnuteľností pôvodným žalovaným, ale plneniu, ktoré nemusel
pôvodný žalovaný vynaložiť, resp. ktoré by za iných okolností musel vynaložiť, pričom predmetné
nehnuteľnosti užíval spôsobom a za podmienok vyplývajúcich
z ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

29. Skutočnosť, na aký účel pôvodný žalovaný využíval pozemky vo vlastníctve žalobcov, vyplýva zo
samotných vyjadrení žalobcov, ktorí uviedli, že predmetné nehnuteľnosti v ich vlastníctve užíval pôvodný
žalovaný aj pri svojej podnikateľskej činnosti ako samostatne hospodáriaci roľník, ako aj z vyjadrenia
pôvodného žalovaného, ktorý uviedol rovnaké tvrdenie. Z LV č. XXX a z LV č. XXX pre k. ú. N. vyplýva,

že predmetné pozemky
vo vlastníctve žalobcov, zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaných, sú orná pôda, zastavaná plocha
a nádvorie a stavby na nich stojace vo vlastníctve žalovaných sú stodola, maštaľ – teľatník, mostová
váha, maštaľ dojníc, koniareň. Je nespochybniteľné, že ide
o pozemky na poľnohospodárske účely s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona

č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého pozemkom na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký
pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný
v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci
na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým

nie sú dotknuté. Pri užívaní cudzej veci, resp. iných nehnuteľností (nie poľnohospodárskej pôdy, či
poľnohospodárskych objektov), bez právneho dôvodu neexistuje zákonná úprava na určenie výšky
bezdôvodného obohatenia. Absenciu zákonnej úpravy upravila ustálená súdna prax, ktorá pri určovaní
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzazo všeobecnej hodnoty nehnuteľností (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/8/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2002). Pri užívaní
poľnohospodárskych pozemkov bez právneho dôvodu je však situácia iná, nakoľko existuje zákonná

právna úprava nájmu poľnohospodárskych pozemkov, a to zákon č. 504/2003 Z. z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Na určenie výšky bezdôvodného obohatenia je preto potrebné
analogicky aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov
a výšku určiť z hodnoty nájmu takýchto pozemkov. Tento záver odvolacieho súdu je podporený aj
rozhodnutím Ústavného súdu SR

sp. zn. II. ÚS 687/2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/2019.

30. Za situácie, keď súd prvej inštancie uložil znalcovi M. G. I. úlohu určiť všeobecnú výšku nájomného
a neustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku k stanoveniu výšky obvyklého
nájmu predmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z., a to
znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy, takýto postup súdu

prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny. Súd prvej inštancie pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia, vychádzajúcej zo znaleckého posudku o určení výšky všeobecnej hodnoty
nájmu,nezohľadnilcharakterpredmetnýchnehnuteľnostízastavanýchstavbamiaspôsobichvyužívania
pôvodným žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, poukazujúc na ustanovenie § 1 ods. 2
zákona č. 504/2003 Z. z., je nevyhnutné konštatovať, že v predmetnom konaní je potrebné výšku

bezdôvodného obohatenia určiť podľa § 10 zákona
č. 504/2003 Z. z., a to na základe vypracovania nového znaleckého posudku, v ktorom znalec zohľadní
charakter pozemkov ako poľnohospodárskych nehnuteľností z hľadiska úpravy v zákone č. 504/2003 Z.
z. a ich reálne využitie, preto si súd výšku bezdôvodného obohatenia nemôže určiť a vyvodiť sám len
zo znenia ust. § 10 zákona č. 504/2003 Z. z., ako namietali žalovaní. Predmetné stavby vo vlastníctve

žalovaných, stojace na pozemkoch žalobcov, spĺňajú charakter stavieb uvedených v ustanovení § 1 ods.
2 zákona č. 504/2003 Z. z. a ide
o pozemky zastavané stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iné pozemky
prenechané na poľnohospodárske účely alebo časti týchto pozemkov. Odvolací súd konštatuje, že
výškabezdôvodnéhoobohateniazodpovedáobvyklémunájomnému,ktorébyžalobcom,akovlastníkom

nehnuteľností, museli žalovaní zaplatiť, ak by užívali nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a v
danom prípade by bola táto výška nájomného stanovená podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.,
ktorý sa vzťahuje na pozemok uvedený
v § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) tohto zákona a pokiaľ by sa pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia postupovalo podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., najmä druhej vety, dospel by súd

k záveru o potrebe zodpovedania a vo svojom odôvodnení premietnutia, či pozemok vo vlastníctve
žalobcov definovaný ako „pozemok
na poľnohospodárske účely“ (§ 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 504/2003 Z. z.) slúžil
na poľnohospodárske účely, resp. na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti
pri prevádzkovaní podniku pôvodným žalovaným (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Cdo/137/2019).

31. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej

súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj
z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu
pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
220 ods. 2 CSP, ktoré upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie

rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. V zmysle
uvedeného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.32. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd v predmetnej veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 CSP
a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil a výroky II. až XI. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom 1/ až 10/
peňažnú náhradu titulom bezdôvodného obohatenia v podstate vôbec neodôvodnil. Pretože povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

i so špecifickými námietkami strany, porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu, sa strane
sporuodnímamožnosťnáležiteskutkovoajprávneargumentovaťprotirozhodnutiusúduvrámcivyužitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danom prípade súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a z rozhodnutia nevyplýva,
akými úvahami sa riadil pri uložení povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcom jednotlivé peňažné náhrady

titulom bezdôvodného obohatenia podľa spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam,
akým spôsobom prišiel k výške jednotlivých peňažných náhrad, resp. akým spôsobom vypočítal výšku
peňažnej náhrady každému žalobcovi, čo si nie je možné ani vyvodiť zo znaleckého posudku ako
poukázal súd. Súd prvej inštancie len stroho uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzal

zo znaleckého posudku a jeho doplnku od M. I., a to podľa jednotlivých podielov žalobcov s ohľadom aj
na už vykonané úhrady pôvodným žalovaným, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku neposkytuje
dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie a výpočet jednotlivých peňažných náhrad priznaných
žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

34. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI., XIII. podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

35. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
budevzhľadomnaprijatézáveryodvolaciehosúdupreskúmaťdôvodnosťnárokužalobcovnazaplatenie
peňažných náhrad titulom bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 18.12.2018 do 17.12.2021, vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky

bezdôvodného obohatenia podľa zákona č. 504/2003 Z. z., a to pri zohľadnení charakteru pozemkov
ako poľnohospodárskych nehnuteľností a ich reálneho využitia,
a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa dôsledne vysporiada s námietkami strán sporu s tým, že v
odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak,

aby bolo preskúmateľné.

36. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).