Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122446912
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:6122446912.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 03.04.1987,

Žižkova 19, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, Námestie
1. mája 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: C. D., nar.: 24.11.1964, E. F. XXXX/XX, XXX XX D., zast.
Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Ventúrska 269/1, 811 01 Bratislava – Staré Mesto,
o zaplatenie 2.000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,00 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu sa žalobca voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.000,00 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol,
že dňa 19.10.2020 previedol na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur na základe žiadosti svojej vtedajšej
priateľky p. G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX B., ktorá je dcérou žalovanej. Pani B.
si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených štátov amerických a keďže ju
nevedela žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu vrátil namiesto nej. Žalobca je stranou
v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022, kde vystupuje ako

žalovanýapaniB.akožalobca,pričomsporjevedenýozaplateniefinančnejčiastky31.900,00Eurspolu
s príslušenstvom. V rámci tohto sporu sa pani B. v podaní zo dňa 22.06.2022 vyjadrila, že tvrdenia o tom,
žesipaniB.odsvojejmamypožičalasumu2.000,00Eursúvykonštruovanéanepreukázané.Sohľadom
na toto tvrdenie pani B. dospel žalobca k záveru, že boli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalovanej, keďže prevedením sumy 2.000,00
Eur zo strany žalobcu žalovanej s ohľadom na tvrdenie pani B. získala žalovaná majetkový prospech
z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 2.000,00 Eur.

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1438/2022 zo dňa 25.10.2022, proti
ktorému žalovaná doručila včas odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že ak žalobca svoj nárok
odôvodňuje tým, že sumu 2.000,00 Eur previedol na účet žalovanej na základe žiadosti dcéry žalovanej,
pani B., titulom vrátenia pôžičky jej matke, žalovaná s tým nesúhlasí, tieto tvrdenia žalobcu nepovažuje
za dostatočne preukázané a nárok žalobcu je nedôvodný. A. pani B. v konaní sp. zn. 22C/37/2022

rozporuje tvrdenia žalobcu o tom, že by si požičala od svojej matky pred cestou do USA sumu
2.000,00 Eur. Z potvrdenia o platbe, predloženého žalobcom, navyše vyplýva, že doňho žalobca uviedol
poznámku „A. B. – Vrátenie 2000“, teda neuviedol tam, že by vracal pôžičku za pani B.. Potvrdenie
o platbe, naopak, preukazuje, že žalobca žalovanej vracal sumu 2.000,00 Eur, ktorú mu ona predtýmpožičala. Medzi žalovanou a žalobcom vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o pôžičke, na základe
ktorého žalovaná poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 2.000,00 Eur a žalobca následne túto pôžičku
vrátil žalovanej. Z dôvodu vrátenia pôžičky zo strany žalobcu žalovanej nie je nárok žalobcu na vrátenie

sumy 2.000,00 Eur žalovanou dôvodný. Pri poskytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi bola prítomná pani
B. (dcéra žalovanej), ktorá bola svedkom odovzdania finančných prostriedkov vo výške 2.000,00 Eur
žalobcovi a je pripravená túto skutočnosť v súdnom konaní dosvedčiť. Žalovaná ďalej poukázala na to,
že žalobca v žalobe svoj nárok podradil pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu
v plnení na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, pod ktorou akademická obec rozumie také

prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k zrušeniu právneho dôvodu plnenia (napr.
výpoveďou, odstúpením, dohodou, splnením rozväzovacej podmienky a pod.). Žalobca nešpecifikoval,
akým spôsobom právny dôvod odpadol a na základe akej právnej skutočnosti k odpadnutiu došlo.
V zmysle Nálezu ÚS SR, II. ÚS 620/2015 zo dňa 02.03.2016 pritom platí, že „v prípade žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či
nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných

skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Opačný postup treba z ústavnoprávneho hľadiska
považovať za arbitrárny.“.

3. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde,
na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená na tunajší súd. Žalobca tiež doručil

k odporu žalovanej repliku, v ktorej poprel tvrdenie žalovanej, že by žalobcovi poskytla pôžičku vo
výške 2.000,00 Eur a že by ju žalobca následne vrátil žalovanej. Uvedené tvrdenia označil za absolútne
nepodložené a všeobecné bez akejkoľvek konkretizácie, navyše v priamom rozpore so skutočnosťou.
Žalovaná podľa žalobcu nedisponuje žiadnym dôveryhodným dôkazom preukazujúcim, že by poskytla
žalobcovi pôžičku. Už na prvý pohľad je podľa jeho názoru vidno, že ide o vykonštruované tvrdenia za

účelom obohatenia sa na úkor žalobcu. Žalobca nemal so žalovanou žiaden finančný vzťah a nemal
dôvod si od nej požičiavať peniaze. Ako bolo uvedené v samotnej žalobe, žalobca preukázateľne
previedol sumu 2.000,00 Eur na účet žalovanej, a to na žiadosť svojej vtedajšej priateľky (dcéry
žalovanej), ktorá si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených štátov
amerických. Keďže nevedela predmetnú sumu žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu

vrátil namiesto nej (preto bolo v popise transakcie uvedené „vrátenie 2 000“). Zo subjektívneho pohľadu
žalobcu teda existoval dôvod na zaslanie predmetnej sumy, ktorý však s ohľadom na tvrdenia dcéry
žalovanej v konaní sp. zn. 22C/37/2022 (že jej nebola zo strany žalovanej poskytnutá pôžička) odpadol.
Z objektívneho hľadiska možno s ohľadom na uvedené konštatovať, že dôvod nikdy neexistoval. V
každom prípade sa žalovaná preukázateľne obohatila o sumu 2.000,00 Eur a žalobcovi vznikol voči nej

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaná v duplike namietla, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že by sumu 2.000,00 Eur
poslalnaúčetžalovanejnažiadosťdcéryžalovanejztituluvráteniapôžičky.Rovnakonijakonezdôvodnil,
prečo pri realizácii bankového prevodu dňa 19.10.2020 uviedol do poznámky „A. B. – Vrátenie 2000“.

Žalovaná má za to, že pokiaľ by žalobca mal plniť údajnú pôžičku za svoju vtedajšiu partnerku, bol by
do poznámky uviedol meno svojej partnerky, v mene ktorej platbu realizuje, a nie svoje meno. Žalovaná
považuje vyjadrenia žalobcu v časti argumentácie ohľadom údajnej pôžičky pred cestou do Spojených
štátov amerických a ohľadom údajného potvrdenia tejto skutočnosti dcérou žalovanej v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022 za zmätočné, nakoľko žalobca na jednej strane

tvrdí že poukázaním sumy 2.000,00 Eur na účet žalovanej plnil pôžičku, ktorú mala jeho bývalá partnerka
voči žalovanej, a na druhej strane neguje svoje tvrdenie, keď tvrdí, že popretím tvrdenia o poskytnutí
pôžičky žalovanou svojej dcére v danom súdom konaní samotnou dcérou žalovanej, t.j. pani G. H.
B., de facto žiaden dôvod na bankový prevod žalobcu zo dňa 19.10.2020 na bankový účet žalovanej
neexistoval. Žalovaná výslovne odmietla tvrdenie, že by svojej dcére G. H. B. poskytla pôžičku vo výške

2.000,00 Eur v súvislosti s jej cestou do Spojených štátov amerických, a teda že by plnenie žalobcu zo
dňa 19.10.2020 malo predstavovať vrátenie dlhu titulom údajnej pôžičke poskytnutej žalovanou svojej
dcére. V tejto súvislosti však vyvstáva otázka pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože ak by
bolo pravdivé tvrdenie žalobcu ohľadom vrátenia pôžičky, ktorú mala žalovaná poukázať svojej dcére
(čo žalovaná výslovne odmieta), bolo by v kontexte vyššie uvedeného tvrdenia žalovaného podľa názoru

žalovanej nutné považovať poukázanie finančných prostriedkov vo výške 2.000,00 Eur na bankový účet
žalovanej iba za platobné miesto titulom údajnej pôžičky medzi žalobcom a dcérou žalovanej, ktorá tak,
ako sám žalobca tvrdí, mala byť účelovo poukázaná dcére žalovanej za účelom vyrovnania údajného
dlhu voči žalovanej. Z uvedeného dôvodu by nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomtokonaní, nakoľko by boli finančné prostriedky na bankový účet poukázané z dôvodu pôžičky uzatvorenej
medzi žalobcom a dcérou žalovanej.

5. Súd nariadil termín pojednávania na 27.11.2023, kde žalobca namietol, že žalovaná svoje tvrdenia
o tom, že poskytla žalobcovi pôžičku, nijakým spôsobom bližšie nerozviedla a vôbec neuviedla, kde,
kedy a ani akým spôsobom mala byť takáto pôžička poskytnutá, čím postupovala v rozpore s ust.
§ 150 C.s.p., zakotvujúcim povinnosť strany pravdivo a úplne popísať všetky rozhodné skutočnosti,
čo nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Následne predstúpila žalovaná, podľa ktorej je

to práve žalobca, ktorého v spore zaťažuje dôkazné bremeno. Doplnila, že pôžička bola poskytnutá
v hotovosti v spoločnej domácnosti žalobcu a dcéry žalovanej, kam žalovaná prišla osobne s finančnými
prostriedkami v hotovosti a tieto odovzdala žalobcovi. Pôžička bola poskytnutá bez konkrétneho účelu,
keďže žalobca mal dočasne nedostatok finančných prostriedkov. Doba splatnosti dojednaná nebola,
keďže žalovaná to považovala najmä za akúsi formu pomoci dcére. Nejednalo sa o jedinú pôžičku
žalobcovi, ďalšiu pôžičku mu poskytol aj otec dcéry žalovanej a táto mu bola vrátená. Pôžička bola

poskytnutávpriebehuroka2019,žalovanásipresnenepamätákedy,aleasivdecembripredVianocami.

6. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 vykonal súd výsluch žalovanej, ktorá uviedla, že jej volala dcéra, že
by si žalobca potreboval požičať 2.000,00 Eur. Tak žalovaná peniaze zobrala, a to v hotovosti, keďže ich
mala uložené doma. Žalobca nevie po slovensky a žalovaná po anglicky, preto žalovanú o tú pôžičku

žiadala dcéra. Žalovaná dala následne žalobcovi v dcérinej domácnosti, kde žalobca vtedy býval, za
jej prítomnosti dve tisíceurové bankovky s tým, že žalobca jej povedal, že jej ich vráti za mesiac, za
týždeň, jednoducho vtedy, keď bude mať. Vrátil jej to asi za rok, a to prevodom na účet. Nevidela dôvod
na to, aby ho s tým naháňala, nakoniec to doriešil. Na otázku, kedy presne bola pôžička poskytnutá,
uviedla žalovaná, že si myslí, že sa jednalo o pracovný deň večer. Peniaze mala doma, nevyberala

ich z bankomatu, jednalo sa o dve tisíceurové bankovky (zopakované žalovanou na výslovnú otázku
právneho zástupcu žalobcu). Peniaze žalovaná ľudom bežne nepožičiavala, toto bol ojedinelý prípad.
Nepovažovala však za potrebné si toto nejako zapisovať, keď ani neboli dohodnutí, kedy jej to má
žalobca vrátiť. Žalovaná tiež potvrdila, že žalobca si vymáha od pani C. J. (druhá dcéra žalobkyne) sumu
5.000,00 Eur, ktorú jej poskytol, čo pani J. uznala, avšak uviedla, že tie peniaze pani J. poskytol z peňazí

jej druhej dcéry, ktorá so žalobcom vtedy žila. Jej dcéra G. mala svoje peniaze na účte žalobcu, on
nemal mať odkiaľ peniaze. Okrem žalovanej poskytol pôžičku žalobcovi aj manžel žalovanej, pôžička
mu bola vrátená.

7. Žalobca k vykonanému výsluchu žalovanej uviedol, že si žalovaná vzájomne odporuje, keď na jednej

strane uvádza, že žalobca nemal mať odkiaľ peniaze a na druhej strane, že svoje údajné pôžičky vždy
vrátil. Bol to práve žalobca, kto financoval nákladný život pani B., o čom svedčia viaceré konania, vedené
medzi stranami. Žalovaná namietla, že tvrdenia ohľadom žalobcovho financovania života pani B. nemajú
súvis s týmto konaním a žalobca ich nijako nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani, že by disponoval
nejakými finančnými prostriedkami, ktoré by toto vôbec umožňovali.

8. Súd na pojednávaní dňa 27.11.2023 vykonal tiež výsluch navrhovanej svedkyne G. H. E. (predtým
B.), nar. XX.XX.XXXX, bytom B. – E. B., K. XXXXX/XX, ktorá je dcérou žalovanej. Svedkyňa uviedla,
že jej bývalý partner – žalobca býval vtedy u nej a potreboval finančnú pomoc. Keďže mama je im asi
najbližšie z celej rodiny a vždy im so všetkým pomáhala, tak partner navrhol, či by im nemohla požičať.

Zavolali jej a keďže partner nerozpráva po slovensky, tak volala svedkyňa. Mama prišla k nim, keď boli
obaja doma a peniaze mu odovzdala. Nebol tam podpisovaný žiadny papier ani nebolo dohodnuté, na čo
konkrétne peniaze partner potrebuje. V hotovosti to mama priniesla preto, že je iná generácia a internet
banking veľmi nepoužíva. Partner je presne opačný typ a preto jej to vrátil prevodom na účet. Na otázku
súdu uviedla svedkyňa, že si pamätá, že to bolo určite na jeseň, ale nevie presne ani deň ani mesiac

ani rok. Bolo to určite pár mesiacov potom, čo bývalý partner prišiel na Slovensko. Na otázku súdu,
či sa jednalo o víkend alebo pracovný deň, svedkyňa uviedla, že k nim matka chodila aj cez týždeň
aj cez víkend, tak si nezapamätala, či to bol pracovný deň alebo víkend. Na otázku súdu, či to bolo v
priebehu dňa alebo večer uviedla, že keďže pracovali obaja na home office a mama bola podnikateľka,
tak ten čas jej návštev vôbec nehral rolu, preto ani nevie uviesť, kedy v priebehu dňa bola táto pôžička

poskytnutá. Na otázku súdu, akým spôsobom boli peniaze odovzdané uviedla, že to určite bolo v obálke,
ale nepamätá si, či si to bývalý partner prepočítaval. Aké bankovky boli použité, nevedela uviesť, ale
určite sa nejednalo o desiatky alebo dvadsiatky, inak by to musela byť veľmi tučná obálka. Oni to potom
mali doma a myslí, že si to následne bývalý partner vložil na účet. On s hotovosťou nefungoval. Jepresvedčená, že v obálke bolo 2.000,00 Eur, pretože inak by jej to určite bývalý partner povedal, že
mamina mu nedala toľko, koľko povedal. Na otázku PZ žalobcu, čo znamenalo, keď svedkyňa uviedla,
že mama požičala „im“, vysvetlila, že oni spolu žili a on nerozprával po slovensky, tak tú pôžičku žiadala

svedkyňa, ale vypýtal si ju bývalý partner. Nevie, na čo žalobca peniaze použil. Keďže mali oddelené
účty, tak k jeho pohybom nemala prístup. Nevie, aké bankovky boli v žalovanou odovzdanej obálke,
nemala dôvod toto skúmať, pretože mala vlastné peniaze. Žalobcovi nepožičala ona, pretože nemala
taký veľký obnos. V októbri 2020 ešte vo vzťahu so žalobcom bola a žili v tom istom byte. Svedkyni
matka pôžičku počas vzťahu so žalobcom neposkytla. Na otázku súdu, na čo potreboval žalobca tieto

peniaze, ktoré mu boli požičané, uviedla svedkyňa, že on prišiel na Slovensko a veľa ho stáli úkony
spojené s povolením, ktorého vybavenie trvalo asi rok. Než mu teda začali prichádzať výplaty na účet,
tak to nejakú dobu trvalo. Svedkyňa síce zarábala, ale zároveň financovala celú domácnosť. Jednalo
sa teda o také preklenutie toho počiatočného obdobia.

9. Po pojednávaní doručil žalobca súdu vyjadrenie k vykonaným výsluchom, v ktorom poukázal na

skutočnosť, že žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že požičala žalobcovi sumu 2.000,00 Eur v dvoch
tisíceurových bankovkách, a to v decembri 2019 v domácnosti žalobcu a pani E., pričom o poskytnutie
pôžičky mala žiadať pani E.. Pani E. v rámci svojho výsluchu uviedla, že k poskytnutiu pôžičky došlo
na jeseň, pár mesiacov potom, čo mal žalobca prísť na Slovensko. Dôvodom poskytnutia pôžičky
malo byť preklenutie počiatočného obdobia žalobcu na Slovensku, kým mu začali prichádzať výplaty.

K tomu žalobca podotkol, že tisíceurová bankovka neexistuje, najvyššia hodnota eurovej bankovky
je 500,00 Eur. Poskytnutie pôžičky vo forme dvoch tisíceurových bankoviek, ako to v rámci svojho
výsluchu dvakrát výslovne deklarovala žalovaná, je preto objektívne nemožné. Žalobca ďalej uviedol,
že na Slovensku je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere s miestom výkonu práce v Bratislave, a to
od 15.08.2017, na pozícii senior inžinier správy systému informačných technológií, s hrubou mesačnou

základnou mzdou vo výške 3.000,00 Eur, nad rámec ktorej dostával príplatky a benefity. Napríklad v
marci 2021 bol jeho čistý ročný príjem za posledných 12 mesiacov v sume 39.249,00 Eur, t.j. mesačne
3.270,75 Eur netto. Je teda v absolútnom rozpore so skutočnosťou, že by žalobca potreboval v roku
2019 pôžičku na preklenutie svojho počiatočného obdobia na Slovensku, kým mu začali prichádzať
výplaty alebo že by nemal mať odkiaľ peniaze. Žalobca prišiel na Slovensko už v roku 2017 a od augusta

2017 mal na Slovensku pravidelný a vysoký príjem. Uvedené potvrdzuje napríklad aj skutočnosť, že
si zaobstaral vozidlo značky B. L., ktorého mesačná leasingová splátka v roku 2019 bola vo výške
875,21 Eur a ktoré pani E. pravidelne používala bez podieľania sa na nákladoch. Žalovaný taktiež
okrem iného kúpil pani E. v októbri 2019 letenku do USA za cenu 590,91 Eur. To, že to bol práve
žalobca, kto posielal finančné prostriedky rodinným príslušníkom pani E., potvrdzuje taktiež konanie

vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 27C/19/2023, voči pani C. J. (sestre pani E.) o zaplatenie
5.000,00Eurtitulombezdôvodnéhoobohatenia,pričomzostranypaniJ.došlokpotvrdeniutohtonároku.
Vykonané výsluchy tak nemožno považovať za dôveryhodné. Žalobca v rámci konania riadne preukázal,
že previedol žalovanej sumu 2.000,00 Eur. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia
o údajne poskytnutej pôžičke žalobcovi. Výsluch žalovanej, ako aj pani E., iba potvrdzuje, že tvrdenia

žalovanej o údajnom poskytnutí pôžičky žalobcovi sú vykonštruované, nepravdivé a ničím nepodložené.
Z dôkazov predložených žalobcom preukázateľne vyplýva, že predmetné finančné prostriedky v sume
2.000,00 Eur boli žalovanej poskytnuté bez právneho dôvodu a žalobcovi preto vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

10. K vykonaným výsluchom a vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila tiež žalovaná, ktorá uviedla,
že z výsluchu žalovanej, ako aj pani E. jednoznačne vyplynulo, že pani E. o predmetnú pôžičku
žiadala v mene a na účet žalobcu, a to z dôvodu jazykovej bariéry žalobcu, ktorý neovládal slovenský
jazyk. K námietke žalobcu ohľadom neexistencie bankovky v nominálnej hodnote 1.000,00 Eur uviedla
žalovaná, že pod vplyvom stresu uviedla nesprávnu nominálnu hodnotu eurových bankoviek, pričom

ku zmätočnosti vo výpovedi ohľadom najvyššej nominálnej hodnoty eurových bankoviek mohlo dôjsť
u žalovanej i s poukazom na skutočnosť, že žalovaná bola krátko pred pojednávaním uskutočneným
dňa 27.11.2023 v Českej republike, kde sa bankovka v nominálnej hodnote 1.000,00 Kč používa.
K žalobcom predloženým listinným dôkazom a tvrdeniam týkajúcim sa jeho príjmu uviedla žalovaná,
že potvrdenie o príjme zo závislej činnosti sa týka irelevantného obdobia roku 2021 a rovnako aj

prostriedky pre pani C. J. boli poskytnuté až v roku 2021. Tvrdenia ohľadom leasingovej splátky či
úhrady letenky pani E. neboli žalobcom dostatočne preukázané. Ďalej podotkla, že hoci sa žalobca snaží
spochybniť poskytnutie pôžičky zo strany žalovanej, tento neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku
právnemu základu, od ktorého odvíja uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V žalobei na pojednávaní uviedol, že poukázal sumu 2.000,00 Eur na účet žalovanej z dôvodu, že takto mal
žalovanej namiesto pani E. vrátiť pôžičku, ktorú mala žalovaná poskytnúť svojej dcére pani E. pred
cestou do Spojených štátov amerických. Žalobca však nepredložil a/alebo nenavrhol žiaden dôkaz, z

ktorého by bolo preukázané tvrdenie žalobcu tak ohľadom poskytnutia údajnej pôžičky žalovanou pre
dlžníčku pani E. a rovnako tak ohľadom tvrdenia, že žalobca mal na žiadosť pani E. údajnú pôžičku
vrátiť žalovanej na miesto jej dcéry pani E.. Opätovne žalovaná poukázala aj na znenie poznámky pri
realizácii bankového prevodu dňa 19.10.2020. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná získala
majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, mal by žalobca v konaní uniesť dôkazné

bremeno ohľadom ním tvrdeného právneho dôvodu, ktorý odpadol, a teda uniesť dôkazné bremeno
čo do vzniku právneho dôvodu a existencie právnej skutočnosti, titulom ktorej došlo k následnému
odpadnutiu právneho dôvodu. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ten, kto splnil
záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho,
komu plnil, ak sám túto povinnosť voči nemu nemal. Na rozdiel od skutkových podstát zodpovednosti
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného
obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Vychádzajúc z
tvrdení žalobcu, v zmysle ktorých mal žalobca plniť dlh titulom údajnej pôžičky poskytnutej pani E. zo
strany žalovanej, namiesto pani E., žalovaná namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.
Hoci žalovaná odmieta tvrdenie, že by svojej dcére pani E. poskytla pôžičku vo výške 2.000,00 Eur,

táto uvádza, že zo skutkových tvrdení žalobcu, od ktorých odvíja svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia,tedažesajednalooplnenienamiestoiného,vyplýva,ženedošlokzvýšeniumajetkovejsféry
žalovanej, ale malo by dôjsť k zvýšeniu majetkového stavu pani E., ktorej sa naopak neznížil majetkový
stav, pokiaľ by údajnú pôžičku mal namiesto pani E. žalovanej vrátiť práve žalobca. Z uvedeného dôvodu
by sa obohatenou stala pani E. a nie žalovaná, čím nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.

11. Na pojednávaní dňa 19.02.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Potvrdenie o prevode
zo dňa 19.10.2020, Vyjadrenie k odporu v konaní sp.zn. 38Up/355/2022 zo dňa 22.06.2022, Odpor
proti platobnému rozkazu sp.zn. 38Up/355/2022, kópia článku z webovej stránky ECB „Súčasné
bankovky“, pracovná zmluva žalobcu zo dňa 14.08.2017, Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti

z 11.03.2021, Osvedčenie o evidencii vozidla – výňatok, Potvrdenie o zakúpení letenky. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k nižšie uvedeným skutkovým zisteniam, ktoré právne posúdil, ako
nasleduje.

12. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje

kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.
Pojmovýmznakomtohtofaktickéhostavuvšakmusíbyťabsenciarelevantnéhoprávnehodôvoduvzniku
tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav
majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu.

Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na
úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej
peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitákauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou)
v majetkovej sfére iného subjektu.

17. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie
sumy 2.000,00 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami pritom nebolo sporné (a bolo
podporené tiež žalobcom predloženým dôkazom - potvrdením o platbe zo dňa 19.10.2020 na č.l. 10),
že žalobca poslal dňa 19.10.2020 na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur s poznámkou „A. B. – Vrátenie
2000“. Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanej poslal, pretože ho o to požiadala jeho vtedajšia priateľka G.

H. B. (teraz E.), ktorá takto chcela svojej matke vrátiť pôžičku. Súčasne už od počiatku konštantne tvrdil,
že obe zúčastnené osoby, teda žalovaná i jej dcéra G. H. E. následne existenciu akejkoľvek pôžičky zo
strany žalovanej jej dcére popreli a preto sa dodatočne ukázalo, že žalobca sumu 2.000,00 Eur žalovanej
v skutočnosti poslal bez právneho dôvodu. Žalovaná k tomu počas konania konštantne uvádzala, že
žiadnapôžičkamedziňouajejdcérou,paniE.,neexistovala,čímtvrdeniažalobcupotvrdila.Súčasneale
tvrdila, že právnym dôvodom pre zaslanie sumy 2.000,00 Eur na jej účet zo strany žalobcu bolo vrátenie

pôžičky, ktorú mala žalovaná žalobcovi poskytnúť osobne v hotovosti v decembri 2019 za prítomnosti
svojej dcéry p. E..

18. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia má žalobca povinnosť a bremeno tvrdenia v tom, že na strane žalovaného došlo k presne
vyčíslenému majetkovému prírastku bez právneho dôvodu, pričom tento sa prejavil v majetkovej sfére

žalobcu tak, že jeho majetok sa (minimálne) o výšku majetkového prírastku žalovaného znížil. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik majetkového prírastku na jednej strane a majetkového
úbytku na strane druhej (vlastnej). Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia,akoajbremenodôkazu.Žalovanýniejeprocesnýmsubjektom,ktoréhobysavyššiespomenuté

procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí v tomto konkrétnom prípade
tvrdiť, že prírastok na majetku, ktorý od žalobcu získal, mal určitý právny dôvod a na svoje tvrdenie
musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov

hmotnoprávneho vzťahu (viď tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
V civilnom sporovom konaní sú vyššie uvedené zásady modifikované zásadou kontradiktórnosti konania
vyjadrenou v ust. § 151 C.s.p, podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, považujú za nesporné. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach,

na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

20. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovanídôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Na žalobcovi tak
nebolo možné v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu
požadovať preukázanie absencie právneho dôvodu plnenia, postačovalo mu teda takú absenciu tvrdiť.
Na druhej strane to znamená, že sa dôkazné bremeno v tejto súvislosti presunulo na žalovanú so
všetkými z toho vyplývajúcimi následkami, vrátane rizika jeho neunesenia.

21. S ohľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že žalobca bol v konaní povinný tvrdiť
a preukázať, že na strane žalovanej pribudol majetok bez toho, aby na taký majetkový prírastok existoval
právnom aprobovaný dôvod a súčasne, že tento majetkový prírastok žalovaná získala na úkor žalobcu,
t.j. že jeho majetok sa v tomto dôsledku zmenšil. Ako už bolo konštatované zhora, žalobca preukázal
(a žalovaná nesporovala), že žalovanej odoslal z vlastného účtu sumu 2.000,00 Eur, teda preukázal,

že majetok žalovanej sa o túto sumu zvýšil a jeho majetok sa o túto sumu znížil. V konaní tak bolo
potrebné ďalej skúmať už len spornú otázku, či toto plnenie žalovaná od žalobcu obdržala bez právneho
dôvodu, ako žalobca tvrdil, alebo či na toto plnenie v skutočnosti dôvod existoval. Žalovaná v tejto
súvislosti poukazovala na nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94,
podľa ktorého v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k

meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska
ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Z cit. nálezu
prijala žalovaná záver, že žalobcu v konaní zaťažuje povinnosť presne popísať skutkové okolnosti
a tieto správne právne zaradiť pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, a to pod
následkom zamietnutia žaloby. Súd sa s takým názorom žalovanej nestotožňuje. Úlohou žalobcu síce je

presne popísať skutkové okolnosti prípadu a tieto predloženými dôkazmi preukázať, avšak podradenie
týchto skutkových okolnosti pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je ako súčasť
právneho posúdenia úlohou súdu. Žalobca v konaní riadne a úplne opísal, že sumu 2.000,00 Eur
žalovanej zaslal, pretože ho jeho vtedajšia priateľka, ktorá bola dcérou žalovanej, požiadala, aby za
ňu vrátil pôžičku jej matke. Následne však ako bývalá priateľka žalobcu, tak i žalovaná popreli, že by

bola akákoľvek zmluva o pôžičke medzi nimi uzavretá a tak žalobca požiadal žalovanú, aby mu peniaze
vrátila, pretože na ich zaslanie v skutočnosti nebol žiaden právny dôvod. V žalobcom popisovanom
prípade tak nešlo z jeho strany o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale taký právny dôvod pre
jeho plnenie tu už od počiatku nebol daný (žalobca mohol byť o jeho existencii maximálne uvedený do
omylu).Vkonanítakideovydaniebezdôvodnéhoobohateniavjehoprvejzákonomstanovenejskutkovej

podstate: vydanie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.

22. Žalovaná tvrdila, že predmetnou platbou jej žalobca vrátil pôžičku, ktorú mu poskytla v závere roku
2019. Keďže práve žalovaná z tohto tvrdenia odvodzuje svoj procesný úspech, zaťažovalo ju v spore
dôkazné bremeno ohľadom platného uzavretia zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom a ohľadom

reálneho odovzdania sumy pôžičky žalobcovi. Súčasne to je práve žalovaná, kto v tomto prípade
znáša riziko neobjasneného skutkového stavu. Žalovaná na preukázanie jej tvrdení navrhla vykonať
výsluch žalovanej a jej dcéry G. H. E. ako svedkyne. Žiadne písomné dôkazy ohľadom poskytnutia
pôžičky žalovaná nepredložila, poukazovala len na znenie poznámky v prevodnom príkaze žalobcu,
ktorá podľa nej mala byť formulovaná inak. Po vykonaných výsluchoch však súd musel uzavrieť, že sa

žalovanejposkytnutiepôžičkyžalobcovinepodarilopreukázať.Žalovanánebolaschopnáoznačiťpresný
deň či čas poskytnutia pôžičky, rovnako sa na tieto údaje presne nevedela rozpamätať ani navrhnutá
svedkyňa. Pokiaľ ide o výšku pôžičky, zhodovali sa obe vypočúvané, že sa malo jednať o sumu 2.000,00
Eur. Žalovaná k tomu opakovane uviedla, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú v dvoch tisíceurových
bankovkách, čo vzhľadom na všeobecne známu nominálnu hodnotu jednotlivých eurových bankoviek

vobehu(maximálnahodnotaje500,00Eur,ajtásauždoobehunaďalejneuvádza)niejemožné.Obrana
žalovanej, že sa pri výsluchu pomýlila, pretože bola pred výsluchom v Českej republike, kde sa používa
tisíckorunová bankovka, nemôže obstáť, pretože žalovaná tento údaj súdu uviedla s úplnou istotou,
a to aj na opakovanú výslovnú otázku ohľadom formy poskytnutia pôžičky. Úplne pritom opomenula
doplniť, akou formou potom bola žalobcovi skutočne pôžička poskytnutá, ak platí, že jej výpoveď pred

súdom bola mylná. Jej výpoveď tak pôsobila mimoriadne nedôveryhodne a nepresvedčivo. Žalovanou
navrhnutá svedkyňa G. H. E. je dcérou žalovanej a bývalou priateľkou žalobcu, s ktorým evidentne
vedie ako ona, tak i jej sestra a matka viaceré súdne spory, vzťahy medzi ňou a žalobcom tak rozhodne
nemožno označiť za pozitívne. Už len s ohľadom na tieto skutočnosti musel súd k poskytnutej výpovedisvedkyne pristupovať mimoriadne opatrne a s veľkými pochybnosťami o jej dôveryhodnosti. Výpoveď
danej svedkyne však nebola ani presvedčivá, keď si táto nevedela vybaviť presný deň, dokonca ani čas
v priebehu dňa (či sa jednalo o doobedie, večer) či iné podrobnosti údajného poskytnutia pôžičky jej

mamou žalobcovi. K dôvodom pôžičky uviedla, že mala slúžiť na preklenutie počiatočného obdobia, kým
žalobca získa pracovné povolenie a bude môcť začať zarábať. Ako však žalobca následne preukázal
pracovnou zmluvou, v čase údajného poskytnutia pôžičky už viac ako dva roky pracoval v trvalom
pracovnom pomere v slovenskej spoločnosti v sektore IT na pozícií s vyšším mzdovým ohodnotením.
Aj s ohľadom na túto zjavnú nepravdu uvedenú svedkyňou dospel súd k záveru o nedôveryhodnosti jej

výpovede. Svedkyňa napokon uviedla, že ani vôbec nevidela, koľko peňazí vlastne žalovaná žalobcovi
mala v obálke odovzdať, uvádzala len, že by jej predsa žalobca uviedol, keby tam bolo menej ako chcel.
Zmluva o pôžičke je však reálnym kontraktom a na jej platnosť sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňazí,
ktoré majú byť predmetom pôžičky. Keď svedkyňa ani nevidela, akú sumu peňazí vlastne žalovaná
žalobcovi podľa nej odovzdala (odhliadnuc od toho, že nevedela uviesť, kedy k tomu došlo), a žalovaná
okrem vlastnej výpovede žiadnym iným dôkazom odovzdanie peňazí žalobcovi nepreukazovala, nie je

možné dospieť k záveru o tom, že by žalovaná preukázala poskytnutie pôžičky žalobcovi, ako v konaní
tvrdila. Pokiaľ ide o jej tvrdenia o tom, že žalobca nevysvetlil ním uvedenú poznámku v prevodnom
príkaze, resp. že ak by vracal peniaze za jeho vtedajšiu partnerku, bol by to tam uviedol, súd uvádza,
že sa jedná len o špekulácie žalovanej. Žalobcovi žiadne predpisy neukladajú povinnosť formulovať
poznámky v prevodných príkazoch určitým spôsobom a je výslovne na zvážení prevodcu (prípadne

na jeho dohode s adresátom prevodu), akým spôsobom platbu označí, aby ju druhá strana vedela
identifikovať.

23. S poukazom na vykonané dokazovanie tak bolo nutné uzavrieť, že žalobca preukázal, že medzi
ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. že žalovaná získala majetkový

prospech vo výške 2.000,00 Eur, že žalobcovi práve vo výške 2.000,00 Eur vznikla majetková ujma a že
táto ujma žalobcovi vznikla v dôsledku zaslania sumy 2.000,00 Eur zo svojho účtu na účet žalovanej,
čo zakladá vzťah príčinnej súvislosti medzi získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
a vznikom majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovanej sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno
ohľadom ňou tvrdenej skutočnosti, že predmetné majetkové plnenie od žalobcu získala titulom plnenia

uzavretej zmluvy o pôžičke, keďže nepreukázala ani uzavretie zmluvy o pôžičke a ani odovzdanie
peňazí zo svojej strany žalobcovi. Súd jej výpoveď, ako i výpoveď ňou navrhnutej svedkyne vyhodnotil
ako nedôveryhodné a vo viacerých bodoch výslovne nepravdivé a preto na nich nebolo možné založiť
skutkový záver o poskytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi. Súd preto žalobe žalobcu v celosti vyhovel
a žalovanú zaviazal na úhradu sumy 2.000,00 Eur v základnej zákonom stanovenej trojdňovej lehote

od právoplatnosti rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o žalobe bol plne procesne
úspešnýžalobca,pretožejehožalobebolvcelostivyhovené.Súdmupretopriznalnároknanáhradutrov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).