Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1520205520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: J. L., D.. T., M.. XX.XX.XXXX,
Q.J..Y.XX,XXXXXQ.,protižalovanej:L.T.,D..U.,M..XX.XX.XXXX,Q.B.XX,XXXXXQ.,ozaplatenie
800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B5
- 49C/47/2020 - 167 zo dňa 13.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r z d u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 800,-

eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % p.a. zo sumy 800,- eur odo dňa 01.06.2020 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a ods. 2, § 39, § 657, §
121 ods. 3 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou bol skutkovo i právne opodstatnený, a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v odôvodnení sa nezaoberal
tými námietkami strán sporu, ktoré nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.

3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 800,- eur a náhrady trov
konania, a to z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorú účastníčky konania uzatvorili dňa 17.03.2020.

Žalovaná sa pritom zaviazala, že požičané finančné prostriedky vráti do 31.05.2020. K plneniu však
zo strany žalovanej nedošlo, a to ani po niekoľkých výzvach. Na základe uvedeného došlo k vydaniu
platobného rozkazu, voči ktorému žalovaná včas podala odpor.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rámci konania nebola spornou samotná existencia zmluvy, ako
ani skutkové tvrdenie o nevrátení pôžičky žalovanou žalobkyni, a to ani sčasti. V rámci konania sa
súd prvej inštancie zaoberal aj zdravotným stavom žalovanej. Z predložených lekárskych správ bola

zistená duševná porucha žalovanej, ktorá však neovplyvnila spôsobilosť žalovanej nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nemal za preukázané,
že by v čase podpísania zmluvy o pôžičke žalovaná bola nespôsobilá uzatvoriť predmetnú zmluvu.
Rozrušenie, ktoré žalovaná v konaní spomenula súd prvej inštancie nevyhodnotil ako stav znemožňujúcižalovanej posúdiť následky svojho právneho úkonu alebo absenciu ovládnutia svojho správania. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa vyvolania
omylu pri uzatvorení zmluvy o pôžičky. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla tvrdenia,

ktoré boli vo vzájomnom rozpore, nakoľko najskôr tvrdila, že žalobkyňa poskytla sumu vo výške 400,-
eur ako príspevok na náklady na pohreb, pričom malo ísť o dar. Neskôr žalovaná tvrdila, že nemala
vedomosť o tom, že podpísala zmluvu o pôžičke. Podľa vyjadrení žalovanej existenciu zmluvy zistila až
týždeň po uzatvorení, a to v čase, keď si kontrolovala dokumenty z pohrebnej služby. Následne žalovaná
tvrdila,ževčasepodpisuzmluvymalazato,žepredmetomzmluvybolasumavovýške400,-eur.Vrámci

konania pred súdom prvej inštancie žalovaná tiež uviedla, že uhradila náklady na pohreb vo výške 400,-
eur a zvyšnú časť uhradila žalobkyňa, avšak nepoprela, že žalobkyňa uhradila i sumu nad 800,- eur, teda
nebolo zrejmé, z akého dôvodu by žalobkyňa, ktorá mala poskytnúť dar/pôžičku vo výške 400,- eur podľa
tvrdenia žalovanej mala uhrádzať i sumu nad 400,- eur, keď podľa tvrdenia žalovanej mala žalovaná
finančné prostriedky z vyplatených dôchodkov a dávok. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil
aj listinné dôkazy, z ktorých v rozpore s tvrdeniami žalovanej vyplynulo, že dávky boli vyplatené až po

uzatvorení zmluvy, a teda 17.03.2020 nimi nemohla disponovať. Skutočnosť či žalovaná mala vyplatené
finančné prostriedky zo svojho dôchodku a dôchodku nebohého manžela dňa 14.03.2020 samé o sebe
nepreukazovali či danými finančnými prostriedkami ešte dňa 17.03.2020 žalovaná disponovala a či ich
mala pri sebe v hotovosti a či ich použila na úhradu nákladov na pohreb svojho manžela. V súvislosti
s obranou žalovanej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nenavrhla výpoveď svedkyne, a to

zamestnankyne pohrebnej služby prítomnej pri uzatvorení zmluvy o pôžičke. Žalovaná v tomto kontexte
uviedla, že zamestnankyňa bola chrbtom. Samotnú obranu žalovanej súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nepresvedčivú a zároveň účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu zo zmluvy o pôžičke, prípadne v snahe o
zníženie plnenia na polovicu. Súd prvej inštancie konštatoval, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka) a zároveň uviedol, že ak dôjde k omeškaniu s plnením peňažného dlhu, veriteľ
má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Nakoľko bolo preukázané, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej
inštancie priznal žalobkyni i uplatnený zákonný úrok z omeškania dlžnej sumy vo výške 800,- eur v
sadzbe 5 % p. a. odo dňa 01.06.2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 2 CSP, t. j. žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s
ohľadom na plný úspech vo veci žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.

6.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalažalovanáodvolanie.Vpodanomodvolanížalovanáuviedla,
že nedlží žalobkyni sumu vo výške 800,- eur, nakoľko žalobkyňa dala na pohreb zosnulého brata
dobrovoľne sumu vo výške 400,- eur a žalovaná zaplatila ďalších 400,- eur. Z odvolania ďalej vyplynulo,
že žalovaná je ochotná splatiť žalobkyni sumu vo výške 400,- eur, nakoľko je invalidná dôchodkyňa, a

teda jej príjem je malý.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že samotná zmluva bola vypracovaná
v zmysle požiadaviek žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že dňa 10.07.2020 bola telefonicky kontaktovaná
právnym zástupcom žalovanej, aby jej odpustila polovicu istiny, čo však žalobkyňa odmietla a naďalej

trvala na vrátení plnej sumy, t. j. sumy vo výške 800,- eur.

8. K vyjadreniu žalobkyne sa následne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pred smrťou svojho manžela
prevzala svoj dôchodok, manželov dôchodok, opatrovateľský dôchodok, a teda disponovala peniazmi
na úhradu pohrebu. Opakovane žalovaná uviedla, že peniaze na pohreb žalobkyňa poskytla dobrovoľne

a tiež, že je ochotná jej sumu vo výške 400,- eur vrátiť.

9. Žalobkyňa svojím podaním reagovala na vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že poskytla žalovanej
pôžičku nakoľko v tom čase bola zúfala zo zabezpečenia pohrebu, hoci na to bola pripravovaná nielen
personálom nemocnice. Záverom konštatovala, že za takmer štyri roky nepreukázala žalovaná žiadnu

snahu vrátiť pôžičku, a to ani po častiach.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé a je ochotná splatiť
sumu vo výške 400,- eur.11.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci konania v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, naplňujúcimi atribúty § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že obrana žalovanej bola nepresvedčivá
a nedostatočná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na rozpory vo vyjadreniach žalovanej,
v ktorých raz uviedla, že o pôžičke nevedela, následne uviedla, že vedela o pôžičke vo výške 400,- eur.
Potom žalovaná uviedla, že zo strany žalobkyne išlo o dar, resp. podieľanie sa na pohrebe jej nebohého
brata.Zároveňodvolacísúdzdôrazňuje,ževsúvislostisprocesnouobranoužalovanej,žalovanávrámci

odvolania nepredložila odvolaciemu súdu žiadne skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie,
resp., na základe ktorých by odvolací súd mohol vyvodiť iný záver ako konštatoval súd prvej inštancie.

14. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,

ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádza z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako
aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov. Odvolací súd zastáva názor, že
akékoľvek z tvrdení žalovanej, neboli založené na dôkazoch, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili.

15. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania nebolo preukázané
tvrdenie žalovanej, že by zmluva bola uzatvorená v čase, kedy žalovaná nebola schopná pre svoj
zdravotnýstavposúdiťnásledkysvojhoprávnehoúkonualebobynebolaschopnáovládaťsvojekonanie,
resp. správanie. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na lekárske správy, ktoré vyvrátili tvrdenie
žalovanej o nespôsobilosti konať s plným vedomím.

16. V rámci konania bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke, ktorú žalovaná podpísala, pričom žalovaná požičanú sumu vo výške 800,- eur v dohodnutej
dobe nevrátila.

17. Odvolací súd pri posúdení predmetnej veci bral na zreteľ aj tvrdenia žalovanej o prevzatí dôchodkov
a dávok, pričom má za to, že ani tieto tvrdenia neboli v rámci konania preukázané, t. j. žalovaná
nepreukázala skutočnosť, že by disponovala finančnými prostriedkami, ktoré podľa vlastných slov mala
mať od 14.03.2020, nakoľko k ďalším finančným prostriedkom sa dostala až deň po uzatvorení zmluvy
o pôžičke, t. j. 18.03.2020.

18. Odvolací súd zároveň súhlasne potvrdzuje záver súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania
úroku z omeškania. Odvolací súd konštatuje, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
dostatočne a správne vysporiadal so zákonným nárokom žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že predmetný nárok je skutkovo i právne opodstatnený a plne v súlade so zákonom.

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd priznáva žalobkyni voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatný uznesením.21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada ( § 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).