Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201261
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723201261.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobkyne: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N.
XXX, zast. KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom v Senci, Fučíkova 548/31, proti
žalovanému: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. O. M., N. XXXX/XX, zast. Márton & Partner, s.r.o., so sídlom
v Senci, Dlhá 4, o ochranu integrity ohrozenej osoby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Pezinok zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-151 v znení jeho dopĺňacieho rozsudku zo dňa
12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania m e n í tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-151 zamietol žalobu žalobkyne
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP).
2/Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu
ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo
procesnýchúkonovvykonávanýchorgánmičinnýmivtrestnomkonaníaleboinýmiorgánmiverejnejmoci
v priestoroch nimi určenými a zároveň, aby súd žalovanému zakázal žalobkyňu písomne, telefonicky,

elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať.
3/Žalobkyňa súčasne so žalobou navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému obmedzenia identické s tými, ktorých sa žalobkyňa domáha v konaní vo veci samej.
Uznesením zo dňa 22. júna 2023 č.k. 47 C/7/2023 - 28 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,
ktorýmuložilžalovanémupovinnosť,abysanavzdialenosťkratšiuako5metrovnepribližovalkžalobkyni
s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo procesných úkonov

vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci s nimi určených
priestoroch, tiež uložil žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu, s výnimkou komunikácie ohľadne maloletých detí sporových
strán. Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 20. septembra 2023 č.k. 2 Co/44/ 2023 - 106 uznesenie súdu prvej

inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia potvrdil a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu
trov uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
4/Žalobu zamietajúci rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovanému je možné obmedziť
základné ľudské práva a slobody vo forme uloženia zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu
kontaktovania žalobkyne, v záujme ochrany jej telesnej alebo duševnej integrity, v rámci nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, pričom by malo ísť o neodkladné

opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, resp. je možné, aby bol žalovanému v rámci
trestného konania uložený zákaz kontaktovať žalobkyňu a príkaz nepriblížiť sa k nej na vzdialenosťmenšiu ako 5 metrov a to podľa § 51 ods. 3 písm. f) a § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Ani
v jednom z vyššie uvedených prípadov sa nejedná o obmedzenie osobných práv povinného subjektu
natrvalo, nakoľko Civilný sporový poriadok v ustanovení § 334 predpokladá, že súd na návrh zruší

neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čím je zabezpečená možnosť
zrušenia uloženého zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania v prípade, ak pominú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené, čím je zaistená jeho dočasnosť a v rámci trestného konania uložené povinnosti alebo
obmedzenia sú uložené tiež na určité súdom presne vymedzené časové obdobie. Ak by súd žalobe
žalobkyne vyhovel a uložil by žalovanému zákaz priblížiť sa k nej a zákaz kontaktovať ju tak ako

navrhovala, účinky týchto zákazov by nastali do budúcnosti. Súd by pritom o týchto zákazoch rozhodol
na základe skutkového stavu, ktorý tu bol v čase jeho rozhodovania a uložené zákazy by v prípade
zmeny podstatných okolností medzi stranami sporu v budúcnosti už nebolo možné zmeniť a boli by
vykonateľné natrvalo. Sama žalobkyňa počas pojednávania konaného dňa 12. 4. 2024 uviedla, že útoky
zo strany žalovaného na jej osobu ustali a žalovaný tvrdil, že nad rámec kontaktovania sa pri preberaní
a odovzdávaní maloletých detí a nad rámec komunikácie o nich nemá záujem sa so žalobkyňou

akýmkoľvek spôsobom kontaktovať.
5/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov podala včas odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
v napadnutom výroku z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že i napriek tomu,
že jej situácia si vyžadovala neodkladný zásah a súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,

ktoré bolo potvrdené aj odvolacím súdom, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Žalobkyňa mala za to, že správne mal súd prvej inštancie aplikovať § 257 CSP,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Podľa názoru žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP
existovali aj v odvolaním napadnutom konaní a vyplývali z okolností sporu a vzájomného postavenia

sporových strán. Napriek procesnému úspechu žalovaného považovala okolnosti existujúce na jej
strane,ktoréviedlikpodaniužaloby,zaskutočnostihodnéosobitnéhozreteľaprevýnimočnénepriznanie
náhrady trov procesne úspešnej strane podľa § 257 CSP. Z vykonaných dôkazov bolo pritom potvrdené
neprípustné správanie sa žalovaného, ktoré u žalobkyni vzbudzovalo obavy život a zdravie jej a jej
maloletých detí. Žalovaný sám uznal, že dal žalobkyni facky, udrel ju do stehna a zadku, žalobkyňa

bola nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť, skrývať sa pred žalovaným, zatajovať sa, nanovo
vybudovať sebe aj deťom domov, musela sa podrobiť poradenstvu pre týrané ženy, podrobiť sa výsluchu
vtrestnomkonaníajsúdno-znaleckémuskúmaniuanesporneprávekonaniežalovanéhobolodôvodom,
pre ktorý sa žalobkyňa opodstatnenie dovolávala súdnej ochrany. Zohľadňujúc uvedené, zodpovedá
princípu spravodlivosti (článok 2 základných princípov CSP), aby žalovaný znášal zodpovednosť za ním

nezvládnuté správanie a s tým súvisiace trovy súdneho konania, ktoré mu vznikli. Žalobkyňa preto
navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách a rozhodol tak, že
stranám sporu náhradu trov konania neprizná.
6/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
7/Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 CSP v

rozsahu a z dôvodov odvolania, dospel pritom k záveru, že toto je dôvodné.
8/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9/Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
10/V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000). Uplatnenie tohto osobitného kritéria pre nepriznanie náhrady trov konania
prichádza do úvahy len výnimočne, má sa preto vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.
11/Vdanomprípadesúdprvejinštanciekonštatoval,žesamotnépribližovaniesažalovanéhokžalobkyni
resp. kontaktovanie žalobkyne žalovaným nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv,preto ho nie je možné žalovanému na základe žaloby vo veci samej v súlade s ustanovením § 13 ods. 1
OZ zakázať. Súd prvej inštancie teda nepovažoval uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu
kontaktovania žalobkyne za prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorý je aplikovateľný v súlade s §

13 OZ tak, ako sa ho domáhala žalobkyňa v predmetnom konaní, tieto zákazy majú charakter trvalého
obmedzenia žalovaného, čo podľa názoru súdu nezodpovedá ústavným princípom ochrany základných
ľudských práv a slobôd.
12/Žalovaný teda neuspel v spore z dôvodu, že by žalobkyňou namietané konanie či správanie
žalovaného nebolo preukázané, ale z dôvodu, že žalobou uplatnené obmedzenie predstavuje trvalý

zásah, ktorý by v prípade zmeny podstatných okolností medzi stranami sporu v budúcnosti už nebolo
možné zmeniť a bol by vykonateľný natrvalo. Žalobkyňa v odvolaní dôvodne argumentovala, že situácia
si vyžadovala neodkladný zásah, čo sa nakoniec prejavilo i v nariadení neodkladného opatrenia súdom
prvej inštancie, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Odvolací súd mal tak z vyššie
uvedených skutočností dostatočne preukázané okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na
súde, hoci nesprávne zvolenou žalobou. Žalovaný sám uznal, že žalobkyňu fyzicky napadol, v konaní

nebolipreukázané(okremsprávaniažalovaného)inédôvody,prektorébyžalobkyňabolanútenáopustiť
aj s deťmi spoločnú domácnosť, skrývať sa pred žalovaným, zatajovať sa, nanovo vybudovať sebe
aj deťom domov, podrobiť sa poradenstvu pre týrané ženy, podrobiť sa výsluchu v trestnom konaní
aj súdno-znaleckému skúmaniu a nesporne práve konanie žalovaného bolo dôvodom, pre ktorý sa
žalobkyňa opodstatnenie dovolávala súdnej ochrany. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne,

že potom zodpovedá princípu spravodlivosti, aby žalovaný znášal zodpovednosť za ním nezvládnuté
správanie a s tým súvisiace trovy súdneho konania, ktoré mu vznikli.
13/Nakoniec nie je bez významu ani skutočnosť, že žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia uspela, pričom trovy neodkladného opatrenia predstavujú súčasť trov sporového konania, o
ktorých súd rozhoduje súčasne s rozhodnutím vo veci samej.

14/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu, než rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmeniť (§ 388 CSP), a
žalovanému z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov prvoinštančného
konania nepriznať (§ 257 CSP).
15/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).