Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010424
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4220010424.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre
prečin marenia úlohy verejného činiteľa podľa § 327 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11.06.2024, sp. zn. 3T/70/2020, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného D. A. B. C. (ďalej len obžalovaný) vinným
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno c/ Tr.
zák. , ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. po tom, ako bol operačným dôstojníkom PZ vyslaný, aby preveril
v obci E. okolnosti dopravnej nehody medzi cyklistom B. A. a vozidlom zn. A. F. XXX s evidenčným
číslom G. XXX H., ktoré mal viesť I. A., informácie a zistenia, ktoré mu po príchode na miesto udalostí

poskytla už tam sa nachádzajúca hliadka PZ o tom, že nie je jednoznačné ako k dopravnej nehode
došlo a kto bol vodičom motorového vozidla z dôvodu, že B. A. označil ako vodiča vozidla a vinníka
nehody I. A., ktorý vedenie vozidla popiera a za vodičku vozidla označuje svoju manželku, tiež prvotné
opatrenia, ktoré priamo smerovali k tomu, aby mohla byť vec náležite objasnená a stotožnená skutočná
osoba vodiča vozidla A. a zistenie, že B. A. bol zranený a prevezený do nemocnice v G., v ďalšom
konaní vedome ignoroval, resp. využil len obmedzeným spôsobom a to za účelom podrobenia dychovej

skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu I. A., u ktorého bola nameraná hodnota 0,42 mg/l a jeho
manželky, u ktorej bola táto s negatívnym výsledkom, bez toho, aby riadne preveril a zadokumentoval
okolnosti, či sa stala dopravná nehoda, akým spôsobom k nej došlo, kto túto zavinil a ktorá osoba
mala skutočne viesť vozidlo, vyhotovil fabulovanú správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku
cestnej dopravy len vo vzťahu k cyklistovi B. A., v ktorej neuviedol žiadnu zmienku o dopravnej nehode
a tiež ani o podozrivom vodičovi vozidla I. A., túto správu dal ešte v daný večer podpísať B. A. v

nemocnici v G. a to takým spôsobom, že mu klamlivo uviedol, že mu dáva podpísať papier o tom,
že on ho navštívil v nemocnici, presvedčil sa, že ho riadne ošetrili a že policajné vyšetrovanie bude
pokračovať, teda bez toho, aby ho riadne a pravdivo oboznámil s tým čo reálne podpisuje, čím takýmto
svojim konaním znemožnil riadne objasnenie danej udalosti, zadovážil neoprávnený prospech I. A.
ako podozrivému vodičovi zo spôsobenia dopravnej nehody, ktorý spočíva vo vyhnutí sa možnému
postihu za spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, prípadne možnému trestnému stíhaniu a
postihu za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, teda si pri vykonávaníslužobnej činnosti nesplnil povinnosť policajta podľa § 8 odsek 1, odsek 3 Zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore spojenú s plnením úloh Policajného zboru uvedenými v § 2 odsek 1 písmeno b),
písmeno d), písmeno k) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorým je nesplnenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 58 odsek 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako aj z ustanovenia článku 3 odsek 1
nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov, ako aj povinností, ktoré
mu vyplývajú z ustanovenia §-u 2 odsek 10 Trestného poriadku a zároveň týmto svojím konaním porušil
základné povinnosti policajta podľa § 48 odsek 3 písmeno a), písmeno b) a písmeno i) zákona č. 73/1998

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže a Železničnej polície účinného v čase spáchania skutku,

Za to mu uložil:
-podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a podľa § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona ( chýba § 57 ods. 1 Tr. zák. ) peňažný trest vo výmere 1.500,- Eur (tisícpäťsto eur),
-podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Tento rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním voči všetkým jeho výrokom napadol obžalovaný.

V jeho písomnom zdôvodnení, prostredníctvom obhajcu, namietal správnosť jeho vyhlásenia
a nevysporiadanie sa s jeho obhajobou v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považoval za
zmätočné, pretože obsahuje faktické aj skutkové nepresnosti. Poukazoval na rozdielnosť právneho
záveru vo výrokovej časti uznesenia a v odôvodnení, čo sa týka právnej kvalifikácie. Uviedol, že nie je
možné jednoznačne ustáliť, ako sa skutok stal, a to ani na základe výpovedí svedkov, ktorí sa nezhodli

na podstatných skutočnostiach. Súd I. stupňa nevykonal výsluch svedka J. I. G.. Výpoveď svedka B.
A. považoval za účelovú, a to z dôvodov rozporov v jeho výpovediach. Poukazoval aj na výpovede
ostatných svedkov v súvislosti s tým, ako popisovali situáciu na mieste činu, ohľadne poškodenia
bicykla, resp. manipuláciu s ním. Ani z jednej z výpovedí svedkov nie je možné jednoznačne ustáliť, či
došlo k zraneniu poškodeného a či sa tak stalo v súvislosti so zrážkou s motorovým vozidlom, alebo

pádom z bicykla. V súvislosti so zavinením poukazoval na písomné a ústne odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktorá argumentácia podľa jeho názoru neobstojí. Nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej
podstaty prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – obžalovaným, odvolací súd
nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. za rešpektovania

zásady „ reformatio in peius“ a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaný sa ho osobne nezúčastnil, požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti, prostredníctvom
obhajcupoukázalnato,žedňa30.07.2019sámvydaluznesenieozačatítrestnéhostíhaniapodozrivého
A., ktorý bol následne postihnutý v priestupkovom konaní, navrhol vyhovieť odvolaniu a alternatívne

obžalovaného oslobodiť spod obžaloby z dôvodu § 285 písm. a/ Tr. por.
- prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa, a to aj
na základe odvolacích námietok obžalovaného a zistil, že vo veci bolo vykonané dokazovanie

v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej
obžalobe. To všetko za dodržania zásad kontradiktórneho procesu, ktoré boli zakomponované do nášho
Trestného poriadku a za dodržania všetkých práv procesných strán, vrátane práv obžalovaného. Takéto
dokazovanie postačovalo na to, aby bol riadne zistený skutkový stav veci. Súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zaujať právne stanovisko k odvolacím námietkám
obžalovaného týkajúcim sa „ústneho“ vyhlásenia a odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto časti
obžalovaný svoju argumentáciu odôvodňoval s poukazom na „nahrávku z hlavného pojednávaniaz 11.06.2024“. K tomuto odvolací súd uvádza, že Trestný poriadok pozná viaceré spôsoby
zaznamenania priebehu hlavného pojednávania vo forme zápisnice ( § 58 a nasl. Tr. por.).

V danej veci samosudca opatrením na začiatku hlavného pojednávania rozhodol o tom, že zápisnica
ojehopriebehubudevyhotovenájehodiktovaním(§58ods.4Tr.por.).Pretopráve alentakátopísomná
zápisnica z hlavného pojednávania je tzv. procesnou, ktorá podlieha prieskumu odvolacím súdom. Ak je
zároveňvykonanýajzvukovýzáznamhlavnéhopojednávania(§ 61aTr.por.),tentoneslúžikprocesným
potrebám a v trestnom stíhaní nie je možné z neho vychádzať.

Odvolací súd zistil, že zápisnica z hlavného pojednávania z 11.06.2024 obsahuje vyhlásený rozsudok
v znení tak, ako je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku. Oba rozsudky pritom obsahujú popis
skutku a jeho právnu kvalifikáciu, ktoré sú identické s tým, čo je uvedené v obžalobe. Takto je dostatočne
zrejmé, z akého skutku a z akej právnej kvalifikácie bol obžalovaný uznaný vinným. Čo sa týka
ústneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak medzi ním a tým, ktoré je uvedené v jeho písomnom

vyhotovení, môžu byť rozdiely, nemôže byť však extrémny nesúlad.

Okrem toho obžalovaný, ani jeho obhajca (ktorý bol na hlavnom pojednávaní zastúpený advokátskym
koncipientom) nevzniesli po skončení hlavného pojednávania, ani v krátkej lehote po ňom, voči
protokolácii, resp. obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní žiadne pripomienky, resp. návrhy na jej

opravu alebo doplnenie. Tieto uviedli až s odstupom času takmer 3 mesiacov v odvolaní. Tu odvolací súd
poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“. Preto odvolací súd takéto námietky obžalovaného
nepovažoval za akceptovateľné.

Súd I. stupňa zistil, že obžalovaný - ako špeciálny subjekt - konaním popísaným v skutkovej vete

napadnutého rozsudku naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Tento výrok o vine – rovnako tak aj všetky
ostatné musel odvolací súd posudzovať striktne podľa zásady „reformatio in peius“, pretože odvolanie
v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal, a to ani čo do výroku o treste, i keď mu navrhoval
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Zistil, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku

v tejto časti (strany 5-7) obsahuje chyby, na ktoré správne poukázal v odvolaní obžalovaný a ktoré sa
týkali správneho právneho označenia a právneho pomenovania trestného činu, z ktorého súd I. stupňa
uznal obžalovaného vinným. Podľa výroku o vine sa jednalo o prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., a nie o prečin marenia úlohy verejného činiteľa podľa
§ 327 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Dôkazy, na ktoré poukazuje súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ktoré boli vyhodnotené v zmysle zásad ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., plne preukazujú
úmyselné zavinenie obžalovaného, a nie nedbanlivostné, ktoré sa vyžaduje pri § 327 Tr. zák. Z hľadiska
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd zistil, že neskorší zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší
(napr. aj z pohľadu prevahy pomeru poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi).

Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní (policajt
a prokurátor) a tiež aj súd I. stupňa neboli dôslední pri určení, ktoré zo znakov skutkovej podstaty
žalovaného prečinu boli konaním obžalovaného naplnené. Určili, že sa tak stalo pri znaku pod písm. c/ §-
u 326 Tr. zák. - nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Pri správnom a zodpovednom postupe
by s poukazom na popis skutku museli dospieť aj k právnemu záveru, že obžalovaný - ako verejný činiteľ

– policajt v činnej službe porušením právnych predpisov citovaných v popise skutku - správne naplnil
znaky pod písm. a/ - vykonával právomoc spôsobom odporujúcim zákonu tým, že vyhotovil fabulovanú
správu o výsledku objasňovania priestupku a klamlivo uviedol poškodenému, že mu dáva podpísať
papier o návšteve v nemocnici. Naplnenie toho znaku v sebe obsahuje aj znak uvedený pod písm. c/
§-u 326 Tr. zák. Tento nedostatok v odvolacom konaní nemohol odvolací súd napraviť vzhľadom na

horecitovanú zásadu.

Súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov rezultoval, že obžalovaný je zo spáchania žalovaného skutku
usvedčovaný – priamym dôkazom výpoveďou poškodeného A.. Ak aj vznikli určité rozpory v jeho
výpovediach, tieto boli odstraňované na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2023, boli vysvetlené a neboli

podstatného charakteru. Jeho tvrdenia z miesta dopravnej nehody nepriamo potvrdzujú svedkovia - K.
F., E. L., J. G., H. M. a M. N.. Čo sa týka svedka J. G. tak to, že nebol osobne vypočutý nič nezmenilo
na obsahu usvedčujúcich výpovedí.Z listinných usvedčujúcich dôkazov odvolací súd poukazuje na záznam telefonického hovoru
obžalovaného z XX.XX.XXXX v čase o XX,XX hod., ktorým v rozpore s realitou oznamoval, že ...z toho
nič nebude, bicyklista len spadol z bicykla... a fabulovanú správu z miesta dopravnej nehody vyhotovenú

obžalovaným.

Len samotný fakt, že poškodený bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, nemá žiaden
súvis s konaním obžalovaného. Pokiaľ sa aj poškodený dopustil priestupkov v cestnej premávke (takéto
má evidované aj svedok A.), automaticky z toho nie je možné vyvodzovať záver o tom, že je úplne

nevierohodný v danej veci a že jeho výpoveď je nepravdivá.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako nedôvodnú, a to s poukazom na obsah
nielen svedeckých, ale aj listinných dôkazov zdokumentovaných vo vyšetrovacom spise, osobitne
správa o výsledku objasňovania o priestupku. V súvislosti s obhajobou, že obžalovaný konal aj voči
svedkovi A., odvolací súd poukazuje na realizačný návrh, z ktorého vyplýva fakt, že dňa XX.XX.XXXX sa

uskutočnil pohovor s obžalovaným, ktorý uviedol, že chce riadne doriešiť „jazdu pod vplyvom alkoholu
u I. A.“. Je evidentné, že k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 30.7.2019 došlo až pod
vplyvom tejto udalosti. Pri tom trestné stíhanie v danej veci bolo začaté uznesením zo dňa 12.07.2019.

Napadnutý rozsudok nie je možné považovať za nesprávny len preto, že hodnotenie dôkazov, právne

úvahy a právne závery súdu I. stupňa nezodpovedajú predstavám obžalovaného.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (je na rozhodnutí obžalovaného, koľko poľahčujúcich
okolností môže získať) a nezistil priťažujúcu okolnosť. Druh a výmeru uloženého trestu odvolací súd

preskúmal opätovne limitovaný zásadou „reformatio in peius“ a zistil, že výmera výchovného peňažného
trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby je potrebné považovať za primeranú
všetkým okolnostiam prípadu i kladným reláciám ohľadne osoby obžalovaného, u ktorého sa pri jeho
doterajšej bezúhonnosti i výbornému hodnoteniu, jednalo k prvý prehrešok voči zákonu. Z tohto pohľadu
je preto paradoxné, že inak výborne hodnotený policajt sa dopustil takéhoto protiprávneho konania.

Pretože odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného nezistil žiadne dôvody na zmenu
ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok. ( § 185 ods. 2 Tr. por.)