Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Čisovský
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/230/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212856
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120212856.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: CAMIONSERVICE NZ,
s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46943391, zastúpený AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00585441, o zaplatenie 3.745,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. 26Cb/81/2020-370 zo dňa 19. septembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 26Cb/81/2020-370 zo dňa 19. septembra 2023.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
26Cb/81/2020-370 zo dňa 19. septembra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu vo výške
3745,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3745,- EUR od 4.12.2019 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
II. Žalobca má nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 3.745 eur,
úrokyzomeškaniavovýške9%ročnezosumy3.745eurod4.12.2019dozaplatenia,paušálnunáhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania. Zároveň navrhol,
aby súd rozhodol o zabezpečení dôkazu predložením kompletného likvidačného spisu poistnej udalosti
žalovaným žalobcovi.
3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že v dôsledku škodovej udalosti si poškodený TRANS DILEMMA SK
s.r.o., ktorý má u žalovaného uzatvorené havarijne poistenie motorového vozidla, objednal u žalobcu
opravu poškodeného motorového vozidla IVECO Daily, EČV: A.. Žalobca opravu vykonal a poistený
si opravené motorové vozidlo prevzal. Žalobca za vykonanú prácu vyhotovil žalovanému faktúru č.
1602191027 na sumu vo výške 10.283,77 eur bez DPH. Žalovaný po ukončení došetrenia poistnej
udalosti nepriznal poistenému uplatnenú sumu z dôvodu neprimeranosti účtovaného množstva prác
(počet hodín). Žalovaný priznal priamo na účet žalobcu Oznámením zo dňa 20.9.2019 sumu vo výške
5.583,77 eur a Oznámením zo dňa 19.11.2019 sumu vo výške 955 eur. Žalovaný teda z uplatnenej
pohľadávky priznal spolu poistné plnenie vo výške 6.538,77 eur. Celková neuhradená pohľadávka
žalobcu je vo výške 3.745 eur a bola poisteným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky.4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že medzi
stranami sporu nie je sporná cena za 1 normohodinu práce v sume 25 eur bez DPH. Sporným v
konaní je žalobcom účtovaný rozsah prác jednotlivých úkonov ako je rovnanie a oprava rámu, oprava a
odstrojeniekabínynamotorovomvozidlepoisteného,ktorýžalovanýpovažujezaneprimeranýkrozsahu
poškodenia motorového vozidla poisteného a k tomu nadväzujúcemu predpísanému technologickému
postupu opravy výrobcom danej značky a typu motorového vozidla. Z faktúry žalobcu za opravu vyplýva,
že žalobca účtoval v paušálnej sume nasledovné položky: spolu rovnanie kabíny, aj s vedľajšími úkonmi
v sume 2.850 eur bez DPH, spolu rovnanie rámu s vedľajšími úkonmi v sume 2.570 eur bez DPH.
Prepočtom ceny za jednu hodinu práce vychádza, že práce na vyššie uvedených úkonoch mali byt' v
nasledovnom rozsahu: spolu rovnanie kabíny, aj s vedľajšími úkonmi v sume 2.850 eur (2.850 eur :
25 eur bez DPH = 114 hodín) a spolu rovnanie rámu s vedľajšími úkonmi v sume 2.570 eur (2.570
eur : 25 eur bez DPH = 102,80 hodín). Žalobca až na základe výzvy žalovaného zo dňa 19.9.2019
doložil k faktúre za opravu len rozpis prác k rovnaniu rámu zo dňa 19.9.2019, z ktorého vyplýva, že
len práce na rovnaní rámu mali byt' dokopy v rozsahu 85,6 hodín. Z oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 20.09.2019 a zo dňa 19.11.2019 vyplýva, že žalovaný priznal primerané náklady na rovnanie
rámu v rozsahu 24 hodín (24 hodín x 25 eur bez DPH = 600 eur bez DPH), opravu kabíny v rozsahu
30 hodín (30 hodín x 25 eur bez DPH = 750 eur bez DPH) a opravu rámu v rozsahu 37 hodín
(37 hodín x 25 eur bez DPH = 925 eur bez DPH). Žalovaný pri priznaní rozsahu prác za jednotlivé
úkony vychádzal z predpísanej technológie opravy danej výrobcom daného vozidla v nadväznosti na
zdokumentovaný rozsah poškodenia na motorovom vozidle poisteného, v súlade s ktorou mala byt'
oprava vozidla kvalifikovane vykonaná. Žalovaný za týmto účelom oslovil aj autorizované servisy značky
Iveco. Žalobca je neautorizovaný servis. Žalobca ani v jednom z prípadoch nepreukázal, prečo v
tom ktorom prípade bol potrebný rozsah nad rámec rozsahu prác udávaných výrobcami vozidiel vo
vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a pracovným metódam, s ktorými
pracujú autorizované servisy, a z ktorých samotný žalovaný aj vychádzal. Zároveň z fotodokumentácie
k poškodenému vozidlu vyhotovenej pri obhliadke motorového vozidla nevyplýva samotná potreba
vykonania žalobcom požadovaných odstrojovacích a nastrojovacích prác v rozsahu 20 hodín. Cieľom
žalobcu podľa jeho názoru bolo v paušálnej sume fakturovať žalovanému úkony spojené s rovnaním
rámu a kabíny pre jednotlivé kategórie vozidiel bez ohľadu na samotný rozsah poškodenia a na to
nadväzujúcej doby opravy podľa technológii predpísaných výrobcom danej značky. Uvedené potvrdzuje
aj samotné vystavenie faktúry za opravu, kde pri jednotlivých položkách týkajúcich sa rovnania rámu
a kabíny sú uvedené tzv. paušálne sumy. Žalobca nestanovuje náklady na opravu podľa skutočne
vykonanej práce, ktorú by vynásobil zmluvne dojednanou sadzbou normohodiny práce (v sume 25 eur
bez DPH), ale náklady na opravu vyčísľuje tak, že si vopred stanoví sumu, za ktorú by to opravil.
Poukázal na to, že požiadal o vypracovanie znaleckého úkonu na účely súdneho konania.
5. Súd prvej inštancie návrh na zabezpečenie dôkazu uznesením č.k. 26Cb/81/2020-37 zo dňa 18.
januára 2021 zamietol. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti predmetnému
uzneseniu, uznesením č.k. 3Cob/26/2021-57 zo dňa 24. januára 2022 potvrdil napadnuté uznesenie.
6. Súd prvej inštancie rozhodovaním v merite veci vykonaným dokazovaním (listinami predloženými
stranami sporu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2020, Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 20.9.2019 a 19.11.2019, faktúrou č. 1602191027, Návrhom poistnej zmluvy č. 0071286,
Potvrdením o vinkulácii, Zmluvnými podmienkami pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č.
911, Oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 23.7.2019, rozpisom prác z rovnania rámu k
PU - 9567572553 z 19.9.2019, e-mailovou komunikáciou strán, znaleckým posudkom č. 31/2022
vyhotoveným Ing. J. Hermanom a znaleckým posudkom č. 19/2023 Ing. V. Hóbora) mal za preukázané,
že nárok žalobcu vyplýva z havarijného poistenia uzatvoreného medzi stranami. Medzi stranami
existovala dohoda o výške ceny za normohodinu vykonaných opráv vo výške 25 eur/hod. (čl. IX bod 2
písm. c) zmluvných podmienok Auto komplet č. 911 ), pričom zo strany žalovaného bola spochybňovaná
časová náročnosť vykonaných opráv.
6.1. Žalovaným uplatnenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní súd prvej inštancie zamietol.
Žalovanýjunamietalzdôvodu,žeZmluvaopostúpenípohľadávkyzodňa29.10.2020medzipostupcom:
TRANS DILEMMA SK s.r.o. a CAMIONSERVICE NZ, s.r.o. neobsahovala odplatu za postúpenie
pohľadávky a z uvedeného dôvodu sa podľa neho považuje za neplatnú. Súd túto skutočnosť posúdil
podľa ustanovenia § 524 a 527 OZ s tým, že samotná absencia vzájomnej dohody zmluvných
strán ohľadom odplaty za postúpenie pohľadávky nemá vplyv na platnosť uvedenej zmluvy a to zdôvodu, že dohoda o odplate nepredstavuje podstatnú náležitosť. Zároveň bolo v dotknutej zmluve o
postúpení pohľadávky uvedené, že odplata za postúpenú pohľadávku bola predmetom osobitnej dohody
zmluvných strán. Ak by existoval spor medzi postupcom a postupníkom ohľadom odplaty za postúpenie
pohľadávky, resp. zo súvisiacich právnych vzťahov medzi nimi vyplývajúcich najmä z ustanovenia § 527
OZ, mala by uvedená skutočnosť vplyv na možné posúdenie platnosti dotknutej zmluvy.
6.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal
predovšetkým z aplikácie ustanovenia § 797 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého „ak poistiteľ odmietol
plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia, tento dôvod nie je
možné dodatočne meniť.“ Ako to vyplýva z predložených dôkazov, zo strany žalobcu bola žalovanému
predložená kalkulácia nákladov zo dňa 5.8.2019 týkajúca sa opravy vozidla na sumu v celkovej výške
10.283,79 eur vrátane nákladov na opravu kabíny vo výške 2.850 eur a opravy rámu vo výške 2.570
eur, ktorá oprava bola zo strany žalovaného akceptovaná jeho vlastnou kalkuláciou zo dňa 18.9.2019. V
Oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.9.2019 bolo zo strany žalovaného uvedené, že priznané náklady
na rovnanie rámu sú v rozsahu 24 hodín a následne v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.11.2019
boli zo strany žalovaného dodatočne priznané primerané náklady na opravu kabíny v rozsahu 30
hodín a opravy rámu v rozsahu 37 hodín bez presnej špecifikácie a vysvetlenia. Zo strany žalovaného
bola vykonaná kalkulácia nákladov týkajúcich sa opravy poškodeného vozidla vrátane opravy rámu a
kabíny a to vo výške predstavujúcej sumu 10.298,79 eur bez DPH (viď. strany 98 - 103 Znaleckého
posudku č. 19/2023), ktorá suma korešponduje s predpokladanými nákladmi na opravu predloženými
žalovanému zo strany žalobcu, pričom uvedená kalkulácia vychádza z aplikácie sumy vo výške 25 eur/
normohodina. Pokiaľ ide o dohodu strán vyplývajúcu z ceny za normohodinu vo výške 25 eur/hodina
prác týkajúcich sa opravy, uvedené ustanovenie vyplýva zo zmluvných podmienok žalovaného (a vo
všeobecnosti aj ostatných poisťovacích spoločností), pričom uvedené podmienky nie je možné zo strany
poistených meniť. Uvedenú skutočnosť je možné zo strany poisťovateľov účinne využívať pri znižovaní
poistného plnenia voči poškodeným, s nevyhnutným dopadom na kvalitu opravy poškodených vozidiel.
S uvedeným bol uzrozumený aj žalovaný, keď v komunikácii so žalobcom uviedol, aby výška ceny
za normohodinu nemala dopad na počet odpracovaných hodín týkajúcich sa opravy vozidla (e-mail z
8.11.2019).
6.3. Súd napokon konštatoval, že pri svojom rozhodovaní s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia §
797 ods. 4 OZ, znalecké posudky predložené stranami zobral do úvahy iba podporne. Priklonil sa však k
záveromposudkuč.19/2023Ing.V.Hóbora,vzmyslektoréhonákladynaopravumotorovéhovozidlatak
privýmenerámupravýchdveríarámuvozidla,alebobezvýmeny,prevyšujúprineautorizovanomservise
pri použití sumy 25 eur/ normohodina sumu, ktorá bola zo strany žalobcu kalkulovaná a uplatňovaná voči
žalovanému (strana 75 znaleckého posudku č. 19/2023). Z vyššie uvedeného dôvodu, s prihliadnutím
na skutočnosť, že zo strany žalovaného bol porušený postup stanovený v § 797 ods. 4 OZ, z dôvodu
hospodárnosti konania a neúčelnosti konfrontácie znalcov zamietol návrh žalovaného na vykonanie
dôkazu výsluchom znalcov. Zo strany žalovaného nebol dodržaný postup pri šetrení poistnej udalosti,
nakoľko v písomných oznámeniach o krátení poistného plnenia neboli jasne uvedené dôvody tohto
krátenia, ktorú skutočnosť nie je možné dodatočne dokazovať až v súdnom konaní.
6.4. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 524 ods. 1, § 527 ods. 1,
§ 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1 až 4, § 799 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
6.5. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 269 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 797 ods. 3 OZ. Nakoľko závery šetrenia
boli oznámené dňa 19.11.2019, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.745,00 eur súd priznal
od 4.12.2019 do zaplatenia.
6.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže mal žalobca v spore plný
úspech, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
7. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku, ktoré odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutýrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne.
7.1. Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 25. odôvodnenia
(správne má byť uvedené v bode 26), že žalovaný priznal právnemu predchodcovi žalobcu poistné
plnenie bez presnej špecifikácie, nakoľko žalovaný v oboch oznámeniach o poistnom plnení jasne
uviedol dôvod zníženia poistného plnenia a to „neprimerane účtované množstvo prác pri rovnaní rámu“.
Tento dôvod ani dodatočne nemenil a napokon bol aj predmetom znaleckého dokazovania v konaní.
Sporným ostal v konaní samotný rozsah - počet normohodín, ktorý mal byť poistenému priznaný.
Žalovaný pritom v konaní trval na tom, že žalobca pri rovnaní rámu neprimerane účtoval množstvo prác,
k čomu predložil znalecký posudok a emailovú komunikáciu, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že na tento
nedostatokpočaslikvidáciepoistnejudalostižalovanýopakovaneupozorňoval.Zuvedenéhovyplýva,že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho nesprávne postupoval
pri hodnotení znaleckých posudkov, ktoré podľa svojho tvrdenia, zobral do úvahy iba podporne. Pritom
práve znaleckým dokazovaním bolo možné vyriešiť spornú otázku spočívajúcu v účtovanom množstve
normohodín. Súd nesprávne vyhodnotil aj listinný dôkaz – kalkulácia opravy zo dňa 18.9.2019 keď
konštatoval, že žalovaný akceptoval touto kalkuláciou kalkuláciu žalobcu vo výške 10.283,79 eur.
Žalovaný pritom na pojednávaní jasne uviedol, že táto kalkulácia bola iba tzv. kontrolná, t.j. žalovaný
urobil prepočet položiek účtovaných žalobcom v ňom používanom kalkulačnom programe. Uvedená
skutočnosť jasne vyplývala aj z emailovej komunikácie medzi povereným zamestnancom žalovaného
a konateľom žalobcu.
7.2. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie sa nekriticky priklonil k znaleckému posudku predloženého
žalobcom, a to bez dostatočného odôvodnenia, z akého dôvodu sa mu znalecký posudok predložený
žalovaným nezdal správny. Uvedené podľa žalovaného zakladá inú vadu konania. Súd si podľa
jeho názoru v takej situácii nemôže vybrať jeden posudok a na ostatné neprihliadať. Musí všetky
posudky vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý je preňho určujúci a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov
ostatných znaleckých posudkov a svoj myšlienkový pochod vyjadriť v rozsudku. Poukázal na ustálenú
judikatúru (R 1/1981, R 45/1964, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo
41/2010 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon 385/96 zo dňa 26.11.1998). Žalovaný navyše navrhol
doplnenie dokazovania konfrontáciou oboch znalcov, ktorí by priamo na pojednávaní mali vysvetliť,
prípadnekorigovaťsvojezávery.Nestotožňujesasnázoromsúdu,ženavrhovanýdôkazbybolneúčelný
a nehospodárny a to aj s poukazom na to, že vo veci sa uskutočnilo len jedno pojednávanie.
7.3. Súčasne sa nestotožňuje so záverom súdu uvedeným v bode 28. odôvodnenia rozsudku. Rozsah
poistného plnenia bol dohodnutý zmluvou medzi podnikateľmi. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva záver, že by poisťovňa bola za akýchkoľvek okolností povinná hradiť akúkoľvek výšku opravy
vozidla titulom havarijného poistenia. Žalovaný má za to, že postupoval pri výpočte poistného plnenia
v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami, s čím sa však súd prvej inštancie
nevysporiadal. Nie je povinný akceptovať umelé navyšovanie výšky opravy zo strany autoservisov.
Poistné plnenie pritom neznižoval podľa § 799 ods. 3 OZ, ale ho určoval podľa § 806 OZ. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022 zo dňa 7.6.2023. Je podľa neho
na zváženie, či konanie žalobcu nebolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď
podľa jeho tvrdení nebolo možné vykonávať opravy pri normohodine práce vo výške 25,00 eur, čo si
podľa žalovaného kompenzoval umelým navyšovaním počtu normohodín. V uvedenom vidí odvolateľ
nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď aplikoval
§ 797 ods. 4 OZ na predmetný prípad. Podľa uvedeného ustanovenia si žalovaný nesplnil svoju
základnú povinnosť, nakoľko súdne konanie nemôže nahrádzať povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť
odôvodnenie krátenia nároku na poistné plnenie. Predloženie dôkazov v súdnom konaní nemôže
nahrádzať a zhojiť nečinnosť poisťovateľa pri ukončení šetrenia a žalovaný nemôže meniť dôvody,
pre ktoré odmietol plniť nárok na poistné plnenie. Výsledky a závery šetrenia škodovej udalosti sú pre
žalovaného záväzné. Žalovaný predložil až v súdnom konaní znalecký posudok, na základe ktorého
určil ním uznaný rozsah prác. Takéto konanie nie je v súlade ani s ustálenou judikatúrou (Rozsudok KS
v Košiciach pod sp. zn. 4Cob/100/2019 zo dňa 19.11.2019, v zmysle ktorého: „Nie je možné prihliadať
na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal
povinnosť riadne prešetriť poistné udalosti a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehuichšetrenia“).Ideozmenudôvodovkrátenia,keďžalovanýpredkladádôkazynapreukázaniedôvodnosti
svojho krátenia nároku na poistné plnenie. Žalovaný nepostupoval správne, keď uviedol, ako dôvod
krátenia rozsah prác, avšak ním priznaný rozsah nijakým spôsobom nepreukázal, resp. nepodložil
žiadnym dôkazom.
8.1. Ku kalkulácii zo dňa 18.9.2019 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd nesprávne
vyhodnotil predmetný listinný dôkaz. Z časovej postupnosti konania poisťovne vyplýva, že žalovaný
po tom, čo bola zo strany žalobcu predložená kalkulácia nákladov na opravu poisteného motorového
vozidla, po vykonaní troch obhliadok, následne napriek schváleniu výšky ceny za vykonanú opravu, a to
kalkuláciou poisťovne zo dňa 18.9.2019, krátil poisteným uplatnený nárok na poistné plnenie. Žalovaný
už kalkuláciou zo dňa 5.8.2019, t. j. pred vykonaním 3. obhliadky priznal opravu rámu a kabíny podľa
faktúry. Po predložení faktúry zo strany poisteného, resp. jeho právneho nástupcu dňa 30.8.2019 vo
výške 10.283,77 eur bez DPH, ktorej výška nákladov na opravu sa zhodovala s už poisťovni predloženou
kalkuláciou opravy žalobcu zo dňa 5.8.2019, vystavil žalovaný dňa 18.9.2019 kalkuláciou nákladov na
opravu, a to vo výške 10.283,79 eur bez DPH (vrátane nákladov na opravu kabíny vo výške 2850 eur
a nákladov na opravu rámu vo výške 2.570 eur). Zavádzajúce konanie poisťovne, kedy táto najskôr
schváli servisom účtovanú opravu a následne po vykonaní opravy odmietne uhradiť uplatnené náklady
vynaložené na opravu motorového vozidla, nemôže požívať právnu ochranu.
8.2. K hodnoteniu znaleckých posudkov uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd riadne
odôvodnil svoj postup v bode 30 odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov a tvrdení
strán sporu je v kompetencii súdu a žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. K podpornému využitiu
znaleckého posudku Ing. V. Hóbora (v časti, ktorá sa týkala oprávnených nákladov opravy pri sadzbe 25
Eur/normohodina),tátočasťpreukazovalavýškuoprávnenýchnákladovnaopravumotorovéhovozidlav
neautorizovanom servise pri výmene rámu pravých dverí a rámu vozidla, alebo bez výmeny. Predmetné
podľa žalobcu stanovilo ekonomickú prípustnosť opravy, ktorá bola preukázaná. Z uvedeného bolo
zrejmé, že servis nenavyšoval rozsah prác bezdôvodne ako tvrdí žalovaný, no bolo preukázané, že
opravu vykonal dokonca za výhodnejšiu cenu ako by bola maximálne prípustná cena vykonanej opravy.
Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na porušenie povinností zo strany žalovaného, ktorým bol
porušený postup stanovený v zmysle § 797 ods. 4 OZ a z dôvodu hospodárnosti konania a neúčelnosti
konfrontácie znalcov súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu
výsluchom znalcov.
8.3. K odvolateľom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že žalovaný počas
prvoinštančného konania žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia, a
ani v podanom odvolaní nepoukazuje na zmluvné dojednania, ktoré by podľa neho mali oprávňovať
postup pri krátení poistného plnenia, čo podľa žalobcu len potvrdzuje nezákonný postup žalovaného
pri krátení poistného plnenia, ktorý bol nedôvodný a arbitrárny. Poukázal na ustanovenie § 797
ods. 4 OZ, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie krátenia nároku na poistné plnenie, mal poisťovateľ
preukázať pri ukončení šetrenia, nie až v súdnom konaní. Napokon poukázal na skutočnosť, že námietky
odvolateľa poukazujúce na zmluvný vzťah medzi poisťovňou a servisom sú irelevantné vo vzťahu k
prejednávanej veci, predmetom ktorej je prejednávaný nárok vyplývajúci z havarijného poistenia a teda
vzťah žalovaného (poisťovne) a poisteným.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.
Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietanou inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním
navrhnutého dôkazu (návrh na výsluch, resp. konfrontáciu znalcov na pojednávaní), nesprávnym
právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým
zisteniam.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie
dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za
naplnené.
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací
súd navyše uvádza:
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou uplatnená suma za opravu motorového vozidla
vykonanej žalobcom sa odvíja od poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 20.7.2019. Žalobca fakturoval
za opravu poistenému (ktorý následne svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu)
faktúrou č. 1602191027 zo dňa 30.8.2019 sumu 12.340,52 eur s DPH (10.283.77 eur bez DPH).
Z fakturovanej sumy žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti zaplatil spolu sumu 6.538,77
eur. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia neuhradeného zvyšku fakturovanej sumy za opravu
motorového vozidla. Oznámením o parciálnej škode zo dňa 9.8.2019 žalovaný oznámil žalobcovi,že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenia technológie opravy technikom
Slovexperty v Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 5.8.2019 a na základe
vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla poisťovňou, bude uvedená škoda posúdená ako
parciálna škoda. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.9.2019 poistenému oznámil, že
dňa 20.9.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške 5.583,77 eur poukazuje na
účet žalobcu. Súčasťou oznámenia je vyjadrenie o neprimerane účtovanom množstve prác pri rovnaní
rámu a o priznaní primeraných nákladov na rovnanie rámu v rozsahu 24 hodín. Následne žalovaný
Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.11.2019 oznámil poistenému, že dňa 18.11.2019 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške 955,00 eur poukazuje na účet žalobcu. Súčasťou
oznámenia je vyjadrenie o neprimerane účtovanom množstve prác pri rovnaní rámu a o priznaní
primeraných nákladov na rovnanie rámu v rozsahu 24 hodín, na opravu kabíny v rozsahu 30 hodín a na
opravu rámu v rozsahu 37 hodín.
20. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
22. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.
23. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť
z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
24. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k čiastočnému
odmietnutiu plnenia zo strany poistiteľa. Spoločnou črtou dôvodov nevyplatenia poistného plnenia
podľa § 797 OZ (napr. z dôvodu odstúpenia od poistnej zmluvy, odmietnutia poistného plnenia,
zníženia poistného plnenia následkom porušenia povinnosti zo strany poisteného alebo vyhodnotenia
poisťovne, že uplatnený nárok nemožno subsumovať pod dohodnuté poistné krytie) je to, že aspoň
časť uplatneného nároku nevyústila do poistného plnenia. Tak tomu bolo aj v prejednávanom prípade.
Argument žalovaného, že nepostupoval podľa § 799 OZ (neodmietol poistné plnenie), ale podľa § 806
OZ (postupoval podľa poistných podmienok), nie je možné akceptovať ako správny. Najmä má odvolací
súd za to, že ani postup podľa § 806 OZ, nevylučuje potrebu aplikácie § 799 OZ. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že žalobca (resp. jeho právny predchodca ako poistený) mal nárok na poistné plnenie
práve vo výške, ktoré uvádzal v konaní žalovaný, t.j. vo výške, v ktorej žalovaný priznal poistné plnenie.
Len v prípade, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 OZ, ktoré malo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového
vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy predložil faktúru. Takýto stav nie je dôvodom
postupu žalovaného pre aplikáciu § 799 ods. 3 OZ, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo
strany poisteného došlo k vedomému porušeniu § 799 ods. 1 a 2 OZ. Z oboch oznámení žalovaného
o poistnom plnení vyplýva výpočet výšky plnenia, z ktorého je zrejmé, že žalovaný z faktúry žalobcu za
opravu vozidla odpočítal položku označenú ako „nepriznané položky rovnanie rámu“ a uviedol vlastnú
priznanúsumu,ktorásarovnalanazákladejehonázoruvypočítanýmprimeranýmnákladomnarovnanie
(suma 720,00 eur - oznámenie zo dňa 20.9.2019), resp. na opravu kabíny a rámu (suma 1.675,00 eur
- oznámenie zo dňa 19.11.2019).
25. Kým v prvom oznámení o poistnom plnení uviedol žalovaný ako priznané primerané náklady na
rovnanie rámu rozsah 24 hodín, v druhom oznámení uviedol ako priznané primerané náklady na
rovnanie rámu 24 hodín, na opravu kabíny 30 hodín a na opravu rámu 37 hodín (spolu 91 hodín), čím
navýšil poskytnuté poistné plnenie. Odvolací súd má za to, že žalovaný v predmetných oznámeniachsíce v zásade rámcovo uviedol dôvod krátenia poistného plnenia (neprimerane účtované množstvo
prác), tento dôvod však nebol úplne presne špecifikovaný, resp. došlo aj zo strany žalovaného k zmene
rozsahu priznaných nákladov vo vzťahu k fakturovanému množstvu (v druhom oznámení o poistnom
plnení už uviedol iný rozsah). Možno sa teda v zásade stotožniť s názorom súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že tieto dôvody neboli zo strany žalovaného
uvedené jasne.
26. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca dňa 5.8.2019 vyhotovil prvotnú kalkuláciu nákladov
opravy, ktorú zaslal žalovanému. Odvolateľom namietaný záver súdu prvej inštancie uvedený v bode
26. odôvodnenia rozsudku, že žalovaný akceptoval žalobcom predloženú kalkuláciu, a to jeho vlastnou
kalkuláciou zo dňa 18.9.2019, podľa názoru odvolacieho súdu je logicky akceptovateľný (aj z pohľadu
žalobcu sa uvedené mohlo takto javiť) a vyplývajúci z obsahu spisu. Žalovaný v odvolaní poukazoval
na skutočnosť, že kalkulácia zo dňa 18.9.2019 bola len kontrolnou kalkuláciou. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že uvedené nevyplýva ani z obsahu alebo z označenia predmetnej kalkulácie zo dňa
18.9.2019 a rovnako ani zo samotných zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto
komplet č. 911 zo dňa 1.9.2016 (ďalej len „Zmluvné dojednania“) nevyplýva takýto druh kalkulácie.
Žalovaný podľa odvolacieho súdu v konaní v tejto súvislosti nepreukázal, čo bolo teda podľa jeho názoru
účelomkalkuláciezodňa18.9.2019,ktorejvýsledkombolinákladynaopravuvsumepribližnerovnajúcej
sa odplate za opravu vozidla vykonanú žalobcom. Z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu bol
správny záver súdu prvej inštancie, že kalkuláciou zo dňa 18.9.2019 žalovaný odsúhlasil správnosť
kalkulácie zo dňa 5.8.2019 predloženej žalobcom. Ak teda následne po obdŕžaní takejto kalkulácie
žalobcom (ale najmä po predložení oznámenia o parciálnej škode) žalovaný krátil poistné plnenie (z
dôvodu neuznaného rozsahu niektorých prác v zmysle oznámení o poistnom plnení), takýto postup
žalovaného nebol odôvodnený.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu však bolo v konaní (odhliadnuc od vyššie uvedenej otázky uvedenia
alebo neuvedenia dôvodu zníženia plnenia) primárnou spornou otázkou, od posúdenia ktorej záviselo
posúdenie nároku žalobcu, či poistné plnenie poskytnuté zo strany žalovaného, bolo primerané, resp.
či náklady na opravu poisteného motorového vozidla vynaložené poisteným, boli primerané. Samotný
žalovaný v konaní pripustil (poukazom na VOP, najmä čl. IX.), že poistený má nárok na náhradu
primeraných nákladov na opravu poškodeného vozidla. Práve posúdenie tejto otázky malo byť úlohou
znaleckých posudkov predložených stranami sporu. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným
(znalcom Ing. Jozefom Hermanom) vyplýval záver, že žalovaným vyčíslené normohodiny v rozsahu
91 hodín boli primerané, najvyššia časová náročnosť opravy dotknutého vozidla by nemala presiahnuť
114,2 normohodín a žalobcom fakturované práce v rozsahu 216,8 normohodín prekročili prijateľnú
najvyššiu časovú náročnosť. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom však vyplýval záver, že
náklady vynaložené žalobcom na opravu, boli primerané.
28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po predložení znaleckého posudku žalovaným, sa žalobca
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.5.2023 k jeho záverom detailne vyjadril (časť II. vyjadrenia)
a vo viacerých smeroch so závermi posudku vyjadril nesúhlas, ktorý aj vysvetlil (neobjasnenie dôvodu
ekonomickej oprávnenosti nákladov iba vo výške 90 %, nesprávne vyhodnotenie rozsahu poškodenia,
nesprávne určenie ceny náhradných dielov, nesúhlas s tvrdením znalca na s. 9 posudku, že ďalší
postup likvidácie škody nebol s poisťovňou dohodnutý). Predložil zároveň znalecký posudok, ktorí si dal
vypracovať (znalcom Ing. Vojtechom Hóborom).
29. Zo záverov daného znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplývalo, že znalec sa zaoberal
ekonomickou výhodnosťou opravy vozidla s výmenou rámu dverí a rámu vozidla a opravy bez tejto
výmeny. Uzavrel pritom, že cenovo najnižšia je oprava bez výmeny a to v neautorizovanom servise
pri cene 25 eur/Nh vo výške 11.550,17 eur. Uviedol tiež, že technicky oprávnený čas opravy v
neautorizovanom servise je celkom 238,3 hodín. Opravou u žalobcu si podľa záverov tohto znaleckého
posudku poistený znížil náklady, ktoré by žalovaný vynaložil v inom servise. Žalobcom fakturované
náklady neprevyšovali maximálny stanovený rozsah opráv. Predmetný znalecký posudok tiež zhrnul
časový priebeh poistnej udalosti, z ktorého bola ozrejmená chronológia udalostí (vrátane doloženia
dotknutých listín). Znalec okrem iného tiež uviedol, že poisťovňa v kalkuláciách zo dňa 2.8.2019
a 5.8.2019 uviedla položku „rovnanie rámu podľa fa. a rovnanie kabíny podľa fa.“ V kalkulácii žalobcu zo
dňa 5.9.2019 boli uvedené náklady na opravu kabíny vo výške 2.850,00 eur a náklady na opravu rámu
vo výške 2.570,00 eur. Po poslednej obhliadke vozidla dňa 9.8.2019 vystavila poisťovňa oznámenieo parciálnej škode, v ktorej uviedla, že „ ... na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia,
stanovenia technológie opravy technickom Slovexperty v zápise o obhliadke poškodeného motorového
vozidla zo dňa 5.8.2019 a na základe vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla“, bude
uvedená škoda posúdená ako parciálna škoda. Z uvedeného mal znalec za to, že poisťovňa mala
informáciu o servisom stanovenej cene opravy vozidla, aj rámu a kabíny. Poisťovňa zadala servisom
deklarované náklady z kalkulácie a z faktúry zo dňa 30.8.2019 aj do výslednej kalkulácie zo dňa
18.9.2019. Znalec sa vyjadril aj k príčine rozdielnosti nákladov určených v znaleckom posudku
predloženom žalovaným. Žalovaný predložil v konaní dňa 18.9.2023 vyjadrenie znalca B. C. D.
k záverom znaleckého posudku predloženého žalobcom.
30. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v otázke vyhodnotenia
stranami sporu predložených znaleckých posudkov, je pomerne strohé. Uvedené však samo osebe
nie je dostatočným dôvodom na naplnenie odvolacích dôvodov deklarovaných žalovaným. Záver súdu
vyplývajúci z bodu 30. odôvodnenia rozsudku, podľa odvolacieho súdu nie je svojvoľný a je logicky
akceptovateľný. Súd prvej inštancie svoje úvahy o hodnotení znaleckých posudkov ozrejmil už aj
v predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 19.9.2023. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie (ktorý sa priklonil k záverom znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha Hóbora),
že závery znaleckého posudku predloženého žalobcom poskytli dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na
otázku, či žalobcom fakturovaná cena opravy bola primeraná. Závery predmetného znaleckého posudku
sa javili aj odvolaciemu súdu ako komplexnejšie.
31. Odvolací súd navyše uvádza, že ak žalovaný v konaní argumentoval, že žalobca bol
neautorizovaným servisom, pričom cena normohodiny vo výške 25 eur bez DPH vyplýva z čl. IX.
bod 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, v citovanom ustanovení Zmluvných dojednaní sa uvádza, že
za primerané náklady na opravu sa budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní
rozsahu poškodenia vozidla, pričom o týchto nákladov bude poistený informovaný písomnou formou.
Vzhľadom na to, podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaný žalobcu už v Oznámení o parciálnej
škode zo dňa 9.8.2019 informoval, že rozsah poškodenia bol zdokumentovaný, technológia opravy
bola stanovená v zápise z obhliadky zo dňa 5.9.2019 a boli vypočítané konečné náklady na opravu.
Z kalkulácie žalovaného zo dňa 5.9.2019 pritom vyplývalo, že náklady na rovnanie kabíny a rovnanie
rámu budú podľa faktúry. Takáto informácia bola pre obe strany záväzná. Rovnako táto informácia
vyplývala aj z kalkulácie nákladov zo dňa 18.9.2019. Nie je prípustné, aby po poskytnutí takýchto
informácií, následne žalovaný krátil rozsah poskytnutého plnenia oproti nákladom, ktoré predtým
akceptoval (podľa svojho tvrdenia síce neakceptoval, avšak preukázateľne takto žalobcu informoval).
Poukaz na emailovú komunikáciu, ktorú žalovaný v konaní predložil, je pre uvedené posúdenie,
irelevantný a nedostatočný. Žalovaný následne po vystavení faktúry aj kalkuláciou zo dňa 18.9.2019 (v
zmysle ktorej boli celkové náklady za opravu 10.298,79 eur bez DPH) vychádzal z predchádzajúcich
kalkulácii, resp. z kalkulácie žalobcu zo dňa 5.9.2019. Tvrdenie, že táto kalkulácia bola len kontrolná,
odvolací súd neakceptoval, nakoľko uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukázal. Odvolací súd súhlasí
s názorom žalovaného, že poisťovňa nie je za akýchkoľvek okolností povinná hradiť akúkoľvek výšku
opravy titulom havarijného poistenia. Z podkladov rozhodnutia v prejednávanej veci však vyplynul záver,
že poistený, resp. samotný žalobca s poisťovňou po vzniku poistnej udalosti komunikoval ohľadom
nákladov na opravu u žalobcu, zo znenia oznámenia o parciálnej škode vyplývalo, že žalovaný oznámil
žalobcovikonečnénáklady,ktorésavzásadenelíšiliodkalkulácienákladovzostranyžalobcu,apretoak
následne takéto náklady žalobcovi krátil, v konaní nepreukázal dôvodnosť tohto dodatočného krátenia,
t.j. zníženia poisteného plnenia. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil aj odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie, že náklady na opravu vynaložené žalobcom, boli primerané.
32. K odvolateľom namietanému nevykonaniu dôkazu výsluchom znalcov a namietanému nesprávnemu
a neodôvodnenému hodnoteniu stranami sporu predložených znaleckých posudkov súdom prvej
inštancie, odvolací súd uvádza nasledovné: CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§
191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedené neznamená, že súd
nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Platí preto najmä, že súd
je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ § 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých dôkazov vychádzal,
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovanú konfrontáciu znalcov nevykonal, nakoľko uvedené podľa
jeho názoru je nehospodárne a neúčelné. Uvedené odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno považovať za nedostatočné a to najmä v situácii, keď súd prvej inštancie mal podľa svojhonázoruzvykonanéhodokazovaniazapreukázanéspornéskutočnosti.Takýtomyšlienkovýprocessudcu
v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy. Samotná skutočnosť, že strana sporu nesúhlasí s takýmto postupom súdu spočívajúcom
v hodnotení dôkazu, prípadne v nevykonaní stranou navrhnutého dôkazu, nie je dostatočným dôvodom
pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) prípadne d) CSP.
33. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Platí tiež, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05). Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade
podstatné pre rozhodnutie.
34. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.