Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124278477
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:6124278477.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 919,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu919,69€s9,5%úrokmizomeškaniaročnezosumy919,69
€ od 4. 4. 2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 9. 4. 2024, sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 919,69 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4. 4.
2024 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 25. 8. 2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol A. B. - C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, F.. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo

uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1135/2023 zo dňa 8. 9. 2023, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 8. 9.
2023 do 17. 10. 2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy
poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo
a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 13342023 splatnú dňa 31. 10. 2023 na

sumu 1.509,84 € s DPH za 40 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorýchnáhradunesiezodpovednosťpoistenec
žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 17. 10. 2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.509,84 € s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaná dňa 21.
3. 2024 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 590,15 €. Žalovaná postupovala v rozpore sosvojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo

používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi
na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením
zo strany žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi

ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 3. 4. 2024 podľa § 11
ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 19. 3.
2024 podľa oznámenia o poistnom plnení, preto sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej na
zaplatenie istiny vo výške 919,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4. 4. 2024 do
zaplateniavsúlades§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995
Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle

ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaná,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). Poškodený sa dostal
do situácie, keď bola nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v

dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodeného stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo

používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom

pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok

Krajského súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24. 9. 2019, sp. zn. 11Co/187/2019), boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku

(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 6. 2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 5. 2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). K uplatneným úrokom z meškania poukázal na
právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo
dňa 14.10. 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

22. 11. 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal
otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si

povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení slegislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn.
III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 6. 5. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 34Up/842/2024,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 24. 5. 2024 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom
rozsahu. Žalovaná dňa 19. 3. 2024 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 590,15 €, pričom

v Oznámení o poistnom plnení likvidátor uviedol: „Vážený klient, po starostlivom posúdení rozsahu
poškodenia vášho vozidla a doloženej faktúry za prenájom náhradného vozidla číslo 13342023
akceptovali primeranú dobu prenájmu 18 dní, v ktorej je zahrnutý čas potrebný na opravu vozidla
zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a taktiež
čas na vykonanie obhliadky poškodeného vozidla. Z poistného plnenia bolo zároveň odpočítané
opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od počtu

najazdených kilometrov.“ Žalovaná nesúhlasila s doplatkom 919,69 € za prenájom náhradného vozidla
z dôvodu, že vynaloženie týchto prostriedkov sa javí žalovanej ako neúčelné. Žalobca deklaruje, že
prenájom od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023 (40 dní) bol nevyhnutný, účelný a hospodárny. S týmto
nárokom žalovaná nesúhlasila z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo schopné prevádzky, teda bolo
pojazdné, nevidela dôvod na to aby pojazdné vozidlo čakalo v servise na dodanie náhradného dielu.

V súvislosti s účelnosťou prenájmu náhradného vozidla a dĺžkou prenájmu žalovaná poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 4. 2020, spis. zn. 8Co/131/2019, kde je uvedené:
„Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného ohľadne dĺžky nevyhnutnej doby prenájmu náhradného
motorového vozidla v rozsahu 11 dní, vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla žalobcu
a z toho vyplývajúcej doby opravy poškodení a dostupnosti náhradných dielov potrebných na opravu

vozidla. Žalobca mal totiž možnosť, vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla, na ktorom bol
len poškodený, prasknutý zadný nárazník, svoje motorové vozidlo užívať v čase po vykonaní obhliadky
poškodení do času dodania objednaných náhradných dielov. Poukázal na to, že poškodený má nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla za čas, po
ktorý poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemôže užívať. Z konštantnej judikatúry vyplýva,

že náhrada v zásade nesmie presahovať obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom
čase a mieste. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť
len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej
veci" a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28. 6. 2016. Hoci

oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu
náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného
na použitie náhradného vozidla, aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť
vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby
vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je

poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava
reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v
čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného
dielu do servisu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríla 2020, sp. zn. 8Co/131/2019, bod 7.
odôvodnenia). Medzi škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade

tátoabsentovala,nakoľkoškoda(nákladynaprenájomnáhradnéhovozidla)žalobcovivzniklavdôsledku
skutočnosti, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam
v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu),
ktorý nesie zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný
na použitie náhradného vozidla preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a

ani preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný
náhradný diel (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríla 2020, sp. zn. 800/131/2019, bod
7. odôvodnenia). Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie
zodpovedajúce ďalším 22 dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené
náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalovaná v kontexte

dĺžky prenájmu motorového vozidla uviedla, že nemôže ovplyvniť pripadnú nesprávnu a nekorektnú
činnosť opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za nesprávne vykonanú a zbytočne zdĺhavú opravu
poškodeného vozidla opravcom. Žalovaná tak nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti
opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, čiuž z kapacitných, technických alebo iných objektívnych dôvodov. Žalovaná poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého: „poškodený je oprávnený vybrať
si servis/opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/

servisu práve všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla.
Poškodený následne keď si zvoli servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo nesie
riziko, že mu nebude práve z dôvodu dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená
náhrada za prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy
poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu

v žiadnom prípade byť prenesené, objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom
servise, konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné,
keď' škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom
ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu
zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť
sa na prednostnom vybavení opravy." Žalovaná zároveň poukázala na aktuálnu rozhodovaciu prax

všeobecnýchsúdov,vrámciktorejjeustálenýprávnynázor:„Nutnosťvynaloženianákladovnaprenájom
náhradného motorového vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp.
na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo
prevádzkyschopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva
(rozsudok KS BA, sp. zn. 8Co/131/2019-176 zo 14. 4. 2020).“ Žalovaná na základe všetkých vyššie

uvedených skutočnosti nemá za preukázané, že by tomto prípade bolo nutné a účelné zapožičanie
náhradného vozidla v rozsahu 40 dní, t. j. nad rámec žalovanou priznanej doby po dobu 22 dní. Žalovaná
nesúhlasila s názorom žalobcu ohliadne toho, že žalobca ani právny predchodca žalobcu nemôže niesť
zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti opravcu (servisu) vykonal, v čo najefektívnejšom čase opravu
na poškodenom motorovom vozidle, pričom žalovaná na tomto mieste poukázala na rozsudok Krajského

súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého: „poškodený je oprávnený vybrať si servis/
opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/servisu práve
všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla. Poškodený
následne keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo nesie riziko, že
mu nebude práve z dôvodu dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená náhrada za

prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy poškodeného
vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom
prípade byť prenesené, objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise,
konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď
škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť.

Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť
a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť sa na
prednostnom vybavení opravy." Zo strany žalobcu, resp. opravcu, nebolo preukázané prečo v oprava
s časovým rozsahom práce na 8 dní a s dodaním dielov spolu za 2 dni v tomto prípade trvala až do
17. 10. 2023. Akékoľvek neúmerné navyšovanie doby opravy zo strany opravcu (servisu) však nemôže

byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto ani samotné náklady za takúto nie nutne a
účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu ísť na vrub (ťarchu) škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Dĺžka
nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne
skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú
dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení

následkov obdobných nehôd (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. februára 2013, sp.
zn. 25 Cdo 232/2012). Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba trvania oprava podľa
kalkulácie výrobcu bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Žalovaná priznala poistné plnenie za 18 dní. Uvedená priznaná doba nájmu obsahuje
výraznú časovú rezervu, keďže žalovaná rátala celkový čas práce až odo dňa dodania posledného

náhradného dielu, aj napriek tomu, že je dôvodné, že opravca práce na vozidle vie a mohol vykonávať
priebežné vzhľadom na celkovú dobu po ktorú bolo poškodené vozidlo u opravcu. Zároveň žalovanou
priznaná doba nájmu zohľadňovala aj prípadné prestoje na strane opravcu ako aj dni pripadajúce na
víkend. V uvedenom prípade došlo na strane žalobcu k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu
žalovanej nemôžu požívať právnu ochranu. Svoje vyjadrenie žalovaná oprela o Rozhodnutie Ústavního

soudu, Brno, TZ 21/2018 zo dňa 27. 2. 2018, kde je uvedené nasledovné: „Dosahování zisku je smyslem
podníkání, které zaslouží respekt a ochranu - nesmí se však dít parazitujicím a právo zneuživajícím
způsobem. Ústavní soud má vážné pochybnosti o tom, zda podnikání vedlejší účastnice bylo vedeno ve
fair duchu, v souladu s dobrými mravy a minimálně tím se měl odvolací soud zabývat. Systém povinnéhoručeni primárně chrání poškozené, potažmo i viníky nehod, nelze však připustit, aby byly účelovým
navyšováním nákladů na odstraňování škod čerpány finanční prostředky, které by při poctivém jednání
čerpánynebyly,cožbynakonecmohlojítktíživšechpojistníků(nejenpodnikatelůvoborupojišťovnictví),

neboť „povinné ručení by podražilo". Byla-li od zahájení opravy vozidla uměle navyšována její cena, aby
odpovídala kvalitní a autorizované opravě, aniž by s tím byla poškozená (navíc v postavení spotřebitelky,
tedy slabší strany) srozuměna, a šlo pouze o maximalizaci příjmu autoservisu či vedlejší účastnice ze
systému povinného ručení, pak lze mít pochybnosti o tom, zda je možné takovému jednání poskytnout
právní ochranu, zda nejde o jednání nepoctivé a v rozporu s dobrými mravy. V obdobnom duchu je aj

nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, v ktorom ústavný súd
dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu - nesmie
sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém povinného ručenie slúži k ochrane
poškodenýchpridopravnýchnehodáchajehoprostredníctvommajúbyťlikvidovanénákladyvynaložené
na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov nehôd,
ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných finančných prostriedkov. Nie je možné však

pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky,
ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov
(nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže by to povinné ručenie predražilo." Citovaný záver
je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť
minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť

na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia.
Takéto konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam)
nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého
obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na
znenieustanovenia§265Obchodnéhozákonníka.Skutočnosť,žepoškodenýpostúpilsvojupohľadávku

voči žalovanej na doplatenie náhrady škody za prenájom náhradného vozidla na žalobcu, nebráni
žalovanej použiť námietky, ktoré mala voči poškodenému, aj voči žalobcovi (§ 529 ods. 1 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení). Žalovaná nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia.
Žalobca uplatnil od žalovanej 9,50 % ročný úrok z omeškania od 4. 4. 2024 do zaplatenia. Dňa 24. 10.
2023 si žalobca uplatnil u žalovanej poistné plnenie - nájomné za náhradné vozidlo vo výške 1509,84 €.

Listom zo dňa 20. 3. 2024 žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 19. 3. 2024 ukončila šetrenie poistnej
udalosti a poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 590,15 €. Žalovaná bez zbytočného
odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti
oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.

z. Žalovaná v zákonnej lehote splnila povinnosti vyplývajúce z prvej aliney § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. a preto sa nemohla dostať do omeškania (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018). Poukázala aj na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti
sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania.

Ústavný súd Slovenskej republiky najskôr v bode 25. odôvodnenia uznesenia, č. k. 1. ÚS 567/2020-21,
poukázal na skutkovo a právne podobné veci o ktorých rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
(7Cdo/109/2018, 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017), ako aj na právnu teóriu (Petruľák M., Šuliková M.,
Poistné zmluvy, l. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2012, s. 265,375). Ústavný súd Slovenskej republiky
následne v bode 29. odôvodnenia uznesenia, č. k. l. ÚS 567/2020-21, uviedol ,,ústavný súd dáva do

pozornosti sťažovateľa v danom spore bol iný žalobca - pozn. žalovanej), že jeho argumentácia o
svojvoľnosti a zjavnom neodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k §11 ods. 6
a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie
je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého rozsudku krajského súdu, preto
pokiaľ by aj sťažovateľky danom spore iný žalobca - pozn . žalovanej) uvedený právny prostriedok, ktorý

mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, vyčerpal, ústavný súd by jeho ústavnú
sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde." Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu
a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný
aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestnepríslušného súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti,
ktorá zakladá právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody,
pričom je irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na

súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie
v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na. § 39 ods. 2 CSP, podľa
ktorého na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu
vhodnosti. Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste
nepochybne vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Žalovaná má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní.
K navrhovanej miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.
12. 2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. Žalovaná v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu poprela z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla
s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Na základe toho považuje
za účelný nájom náhradného vozidla len za obdobie 18 dní oproti fakturovaným 40 dňom. K tomuto

tvrdeniu žalovanej uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné
vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho
opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.

Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako
svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Žalovaná vôbec nebrala do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v

dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného
plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné
konanie žalovanej, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25. 7. 2019, sp. zn.
14Cob/55/2019. Žalovanou uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového

vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú nijako nepreukázala, ani nevysvetlila.
V súvislosti s trvaním samotnej opravy poukázal na to, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá
by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od

mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od
vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor
poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v
užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania

nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo
nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bola práve
poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol
využívať svoje motorové vozidlo. Z písomného vyjadrenia autoservisu R. – J.A. servis, s. r. o., ktorý
opravu vykonával, vyplýva, že oprava prebehla v štandardnom režime. Problémovým elementom pri

oprave boli náhradné diely, in concreto svetlomety, na ktorých dodanie sa čakalo a bez ktorých nebola
možná ďalšia prevádzka ani ukončenie opravy a odovzdanie vozidla. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila
so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, či neprimeranosť jej trvania mali byť
z jej strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za
opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti

za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo
o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v
autoservise R. – J.A. servis, s. r. o., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným
servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že

jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. V tejto súvislosti poukázal na závery
konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 7. 2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a
obdobne v rozhodnutí zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého „dobu opravy
poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto aniv tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou

je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla
( Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 4. 2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v
danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o

možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil bez zbytočného
odkladu, a to v deň ukončenia opravy poškodeného vozidla, teda 17. 10. 2023. V danej veci je preto
relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023, t. j. 40 dní,
nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla
v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil
a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol

oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený
vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s

poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal
účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku
na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu

vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného. Žalovaná v podanom odpore poukázala okrem iného na Rozhodnutie Ústavního soudu,
Brno, TZ 21/2018 zo dňa 27. 2. 2018 v spojení s Nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorých považuje obchodný model žalobcu

a jeho podnikateľskú činnosť za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty sú účelové a špekulatívne.
Žalobca odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca
je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so
zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou

nehodou. Predmetom prejednávaného sporu je nárok na náhradu škody titulom nákladov na prenájom
náhradného vozidla, ktoré poškodenému prenajal žalobca, tzn. poškodenému poskytol reálnu službu,
s ktorej poskytnutím sú na strane žalobcu spojené nemalé finančné náklady, pričom nárok na náhradu
týchto nákladov, ktorý bol platne na žalobcu postúpený, súdy Slovenskej republiky v rámci svojej
rozhodovacej praxe priznávajú za dobu trvania nájmu, ktorý posudzujú z hľadiska nutnosti a účelnosti.

V prípade, na ktorý poukazuje žalovaná, išlo o konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom,
ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k „umelému“ navyšovaniu reálnych nákladov
na vykonanie opravy a následné vymáhanie tejto vytvorenej pohľadávky od poisťovne, a to bez
sledovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, ale s cieľom nadobudnutia vlastného
majetkového prospechu. K uvedenému v prípade konania žalobcu za žiadnych okolností nedochádza.

Žalobca tak považuje za neadekvátne a urážlivé poukazovanie na účelové navyšovanie nákladov,
ktoré je zjavne žalovanou vzťahované na podnikanie žalobcu. Nie je v záujme žalobcu, ani v záujme
autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako
je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn.
akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať

lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre
autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol
do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež záujem na čo možno
najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil autorizovaný servis, ktorý
je zmluvným partnerom žalovaného. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré povinnosti,

medzi nimi i povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových vozidiel
nie vždy dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si
náhradné vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Z oznámenia o poistnom plnení
takisto vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používanímvlastného vozidla vo výške 105,69 €. Tento postup však žalovaná nijako neodôvodnila a je nedôvodný
a nesprávny. Nákladmi, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by
mohli byť len náklady na pohonné motorové hmoty, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou

fakturovaného nájomného. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou
skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou.
Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových
dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená
porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu.

Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné
prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Vzhľadom k tomu krátenie poistného
plnenia je neoprávnené a rovnako v tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského
súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukázal
na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: „V
konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití

nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného
lenviedloktomu,abysaobnovilstavvozidla,ktorýtubolpredškodovouudalosťou/dopravnounehodou/
a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný

a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j.
že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“
by bolo porušením zásady neminem leadere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je
taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je

aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by
nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom
na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných
súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1

Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Kuplatnenémuúrokuzomeškaniapoukázalna
judikatúru označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom len doplnil, že v nadväznosti
na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej
praxe. (UznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Obdo/27/2021zodňa23.02.2022aleboUznesenie
sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného

plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 17. 9. 2024 uviedla, že aj naďalej trvá na tom, že zo
strany žalobcu nebola preukázaná nutnosť a účelnosť trvania nájmu nad rámec žalovanou priznanej

doby nájmu. Žalobca ani ďalej v konaní nedoložil do konania žiadne dôkazy, ktorými by preukázal
nevyhnutnosť doby nájmu nad rámec žalovanou priznanej doby nájmu, pritom dôkazné bremeno je
na jeho strane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o samotnú spornú dobu trvania
nájmu v rozsahu 6 dní. K tvrdeniu žalobcu, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené
nájomné za prenajaté auto, toto tvrdenie by mohlo byt' relevantné vtedy ak by žalobca preukázal, že k

vyplateniu nájomného skutočne prišlo. V tomto ako i v ďalších obdobných sporoch medzi žalobcom a
žalovanou žalobca nikdy nepreukázal skutočnú úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Teda nevznikla
skutočná škoda spočívajúca v rozdiele v majetkovej sfére poškodeného pred nehodou a po nehode. Aj
z tohto dôvodu, má žalovaná za to, že žalobca v plnej miere zneužíva systém povinného zmluvného
poistenia tak, ako to namietla v odpore. Žalovaná uviedla, že v procese opravy nemohla namietať

skutočnú dĺžku trvania opravy nakoľko, pri likvidácii poistnej udalosti samotnej opravy neprichádza
k úhrade času stráveného poškodeného vozidla v autoservise ale len vykonanej práce podľa počtu
normohodín. Čo, samozrejme ovláda aj sám žalobca. Čím tento argument stráca podstatu. Žalovaná
je toho názoru že podnikanie s poistnými udalosťami nemusí byt' samo o sebe nemravné, musí
sa však diať v rámci férových pravidiel a nesmie byt' namierené proti podstate inštitútu povinného

zmluvného poistenia primárne určeného k odškodneniu nevinných obetí dopravných nehôd, nie však
k tomu, aby sa prostredníctvom systému povinného zmluvného poistenia obchodovalo s fiktívnymi
pohľadávkami na náhradu škody. Čo je bohužiaľ prípad žalovaných pohľadávok žalobcu ako uviedla
žalovaná vyššie. Žalovaná na podporu svojich tvrdení uviedla právny názor Okresného súdu Žilinav rozhodnutí zo dňa 12. 12. 2024 pod sp. zn. 45C/78/2023 v obdobnej veci s totožnými stranami
sporu.... „Súd považuje za nesporné, že autoservis na základe žiadosti poškodeného vykonal opravu
poškodeného vozidla podľa zmluvy o oprave v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 OZ

objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď' sa
oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o
jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Teda zákonodarca ustanovil len
maximálnu dobu, počas ktorej objednávateľ je povinný si prevziať opravenú vec bez účtovania poplatku
za uskladnenie, nestanovil žiadne podmienky pre vydanie, či prevzatie veci. Zákonodarca nepodmienil

prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a podobne. Súd tiež nezistil, že
by servis pri prevzatí veci do opravy si takéto právo vyhradil, prípadne aspoň na takúto skutočnosť
upozornil objednávateľa. Súd pritom s poukazom na § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého: „ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,", považuje za neprijateľné, aby osoba vykonávajúca opravu
vozidla žiadala zabezpečenie úhrady opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré prevzala
za účelom opravy. Súd tu osobitne zdôrazňuje, že autoservis sa prezentuje ako zmluvný autoservis
poisťovne, ktorá likviduje poistnú udalosť, poisťovňa vykonala doobhliadku poškodenia, poškodený
splnomocnil autoservis na zastupovanie voči poisťovni a prijatím poistného plnenia, teda bolo zrejmé,

že poisťovňa bude plniť z poistnej udalosti. Poisťovňa mohla síce čiastočne namietať výšku plnenia,
rozporovať účelnosť celej opravy, cenu dielov, avšak za takúto opravu a účelnosť prevažne zodpovedá
samotnýautoservis,ktorýopravurealizovalazároveňnazákladeplnomocenstvasazaviazalzastupovať
poškodeného, ktorému vykonával opravu, voči poisťovni pri likvidácii poistného plnenia. Poisťovňa
mohla namietať spoluúčasť, čiastočné zhodnotenie, či iné praktiky, ktorými sa obvykle snaží znížiť

vlastnú povinnosť plniť za škodcu, avšak takéto prípadné a sporné nároky, nemôžu dosahovať tak
značnúsumu,abyoprávňovalautoservisnauplatneniezádržnéhopráva.Obvykletakýtonárok(zostatok
z odmietnutej likvidácie) je poškodený schopný uhradiť a vymáhať od toho, kto škodu spôsobil a priamo
aj voči poisťovni. Ak má autoservis závažné pochybnosti o splnení povinnosti poisťovne, voči ktorej má
poškodený aj priamy nárok podľa § 15 ods. 1

zákona č. 381/2001 Z. z., nemôže sa prezentovať ako zmluvný autoservis a ponúkať riešenie opravy
a poistnej udalosti, pritom zadržiavať vydanie vozidla až do úhrady ceny opravy a takýmto spôsobom
zavádzať poškodeného. Takéto konanie vykazuje znaky klamlivej obchodnej praktiky. Obdobne to
platí pre poisťovňu. Ak poisťovňa spolupracuje s autoservisom, odporúča vykonať opravu v danom
autoservise s riešením poistnej udalosti, musí mat' ujasnené ceny práce, dielov a materiálu, ustálené

postupy odporúčané výrobcom automobilu pri oprave a vzájomne musia mať vybudovanú určitú
vyššiu mieru dôvery a obvykle nemôže vzniknúť spor o výšku plnenia za opravu. Súd z faktúry č
1214540 z poistnej udalosti č. 9570420876, ako aj z potvrdenia autoservisu a oznámenia poisťovne
zistil, že oprava vozidla bola ukončená 27. 12. 2021, faktúra bola splatná dňa 10. 1. 2021. Preto
autoservis do splatnosti faktúry nebol v žiadnom prípade oprávnený uplatniť zádržné právo, ktoré

podľa § 151 s ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť iba na splatnú pohľadávku a po
ukončení opravy mal vyzvať objednávateľa na prevzatie vozidla. Nakoľko v konaní súd nezistil
skutočnosti, ktoré by oprávňovali autoservis k nevydaniu vozidla poškodenému po uskutočnení opravy,
nedošlo k nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného vozidla po ukončení opravy konaním poškodeného,
ale naopak neoprávneným zadržaním vozidla autoservisom, resp. tým, že autoservis nevyzval

poškodeného na prevzatie vozidla bezprostredne po ukončení opravy. Preto z takéhoto porušenia
povinnosti nie je zodpovedná osoba, ktorá spôsobila poškodenie vozidla poškodeného, ani žalovaný
ako poisťovňa, ale samotná osoba, ktorá vykonala opravu a nevydala vozidlo po ukončení opravy, teda
nie je daná pasívna legitimácia žalovaného. Takýto nárok bol voči žalovanému uplatnený nedôvodne".
Podľa rozsudku Okresného súdu Poprad v obdobnej veci medzi totožnými stranami sporu zo dňa 18.

1. 2024 „Spornou bola v konaní otázka, aká bola primeraná doba opravy poškodeného motorového
vozidla, v súvislosti s prenájmom vozidla poškodeným. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že
oprava sa má vnímať v širšom slova zmysle tým, že je ukončená až okamihom poskytnutým plnenia
poisťovňou. Súd je toho názoru že pokiaľ je auto opravené, schopné cestnej prevádzky, nemá autoservis
právo motorové vozidlo zadržiavať, pokiaľ to strany nemali dohodnuté. Zároveň autoservis nemá právo

zadržať vozidlo poškodeného ako tretej osoby, ale len vozidlo patriace subjektu voči ktorému má splatnú
pohľadávku a tým nebol poškodený. Ide o umelo navyšované výdaje súvisiace s poistným plnením
tzv. „pridružené“. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade autoservis
UNICAR s. r. o. nemal právny titul zadržiavať motorové vozidlo poškodeného, až do vystavenia krycieholistu, resp. úhrady fakturovanej sumy poisťovňou, žalovanou. Žalobca nepreukázal na základe čoho
mal autoservis oprávnenie ponechať si motorové vozidlo potom, čo bolo spôsobilé prevádzky. Preto
ide o zodpovednostné konanie autoservisu voči žalovanému. Súd je toho názoru, že na preplatenie

doby nájmu od vystavenia faktúry autoservisom 14. 3. 2022 do 22. 3. 2022, nie je daná ani príčinná
súvislosť medzi poškodením motorového vozidla a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného,
nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti, nájmom motorového vozidla,
vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom.
Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov

bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok
príčinu inú a tá postupne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať
vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane, reťazec príčin nezakladá príčinnú
súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje do deja iná, na konaní škodcu
nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. Možno konštatovať, že pokiaľ autoservis
neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo, išlo o ďalšiu novú skutočnosť, ktorou bol prerušený reťazec

javov, ktorý na seba nadväzoval a pokiaľ i prenájom náhradného motorového vozidla fakticky trval až
do 22. 3. 2022, nemožno po dátume 14. 3. 2022 kedy bolo vozidlo prevádzky schopné po oprave,
považovať takto uplatnený nárok za škodu, ktorá by vznikla v bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou. V konaní nebolo preukázané, že by autoservis UNICAR, s. r. o. uzatvoril Dohodu
so žalovaným o zadržaní oprávneného motorového vozidla, až do vystavenia a doručenia Krycieho listu

poisťovňou, resp. do zaplatenia ceny opravy. Ďalej nevyplýva ani príčinná súvislosť medzi vystavením
Krycieho listu, a vydaním opraveného
motorového vozidla servisom dňa 22. 3. 2022. Nemožno taktiež prijať záver, že by výlučne zavinením
žalovanej poisťovne došlo k omeškaniu s vystavením Krycieho listu pre autoservis, v ktorom prebiehala
oprava, a že bez vystavenia tohto Krycieho listu autoservis odmietol opravené motorové vozidlo v deň

14. 3. 2022, resp. 15. 3. 2022 vydať, resp. odovzdať. Na podklade uvedeného súd vyvodil záver, že
poškodený mal možnosť objektívne používať opravené motorové vozidlo už odo dňa 14. 3. 2022 a iba do
tohto dňa žalobcovi vznikla pohľadávka titulom účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla. Naopak žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym posudkom, aby išlo o neprimeranú
dĺžku opravy motorového vozidla do dňa 14. 3. 2022, ktorý súd označil za oprávnený nárok. Preto súd

priznal nárok od 3. 3. 2022 do 14. 3. 2022,
vrátane (56 € x12 dní = 672 €), ako rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a odôvodneným
nárokom, ktorý mu v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla vznikol. V prevyšujúcej
časti nároku od 15. 3. 2022 do 22. 3. 2022 nárok zamietol ako neoprávnený." Konanie žalobcu nie je v
súlade s dobrými mravmi. Súd by mal preto preskúmať okolnosti opravy vozidla poškodeného, rovnako

takpostúpeniepohľadávkyvovzťahuktomužekúhradenájomnéhozanáhradnévozidlonikdyzostrany
poškodeného neprišlo. Samotné vystavenie faktúry žalobcom ešte nezakladá vznik skutočnej škody.
K tvrdeniu žalobcu dôvodnosti očakávania od poškodeného, že bude pripravený si prevziať opravené
vozidlo žalovaná uviedla, že i na poškodeného resp. žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného platí
generálna preventívna povinnosť, teda že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

nazdraví,namajetkunaprírodeaživotnomprostredí.Pričomžalovanájetohonázoru,žeipoškodenýby
si mal počínať tak aby neprichádzalo k navyšovaniu škody, rozumným výberom požičovne náhradného
vozidla, prevzatia vozidla včas, resp. výberom autoservisu. Opakovane namietla absenciu príčinnej
súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou a poukázala
na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Žilina v právnej veci s totožnými sporovými stranami, v ktorom

potvrdil názor žalovanej:" Z faktúry, ktorú vystavil servis poškodenej obchodnej spoločnosti je zrejmé, že
motorové vozidlo bolo opravené 30. 7. 2021, čo pripadlo na piatok, a preto prvoinštančný súd za deň,
kedy si mohol poškodený motorové vozidlo vyzdvihnúť, považoval 2. 8. 2021, ako najbližší pracovný
deň po skončení opravy. S týmto záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a mal za to, že pokiaľ autoservis ďalej zadržiaval motorové vozidlo až do vystavenia krycieho

listu poisťovňou, resp. do zaplatenia ceny opravy, robil tak bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Dĺžka
nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne
skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú
dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení
následkov obdobných nehôd (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. februára 2013, sp. zn.

25 Cdo 232/2012).“ Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keď z uvádzaného skutkového stavu a
predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej
faktúre a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzavrieť
zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlodôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej
cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo
dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení

pohľadávky,keďzpredloženejzmluvyvyplýva,žeprejavvôlejejúčastníkovnajprvsmerovalkcesovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie

a preto žalovaný mal za takýto úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.
Žalobca je povinný preukázať svoj žalovaný nárok, ktorý si uplatňuje ako nárok na náhradu škody z titulu
povinného zmluvného poistenia. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť
poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že je
povinnosťoužalobcu,naktoréhobolnároknanáhraduškodypostúpenýpoškodeným,tentonárokriadne
preukázať. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú

zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona, keďže
poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť len preukázané nároky na náhradu
škody. Žalovaná k tomuto poukázala na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za
prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov. Zo žaloby ako aj jej príloh je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že
nímpožadovanásumapredstavujenutneaúčelnevynaloženénákladyzostranypoškodeného.Poukazy
žalobcu na rozhodnutia všeobecných súdov sú nenáležité. Žalobca v žalobe odkazuje na rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, avšak nezohľadňuje kontext pôvodného konania, v ktorom boli rozhodnutia
vydané. Pri argumentácii akýmkoľvek súdnym rozhodnutím treba totiž vždy text takého rozhodnutia

vnímať v kontexte pôvodného konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané. Súd vždy rozhoduje
v konkrétnej veci tak, že aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Ak sú skutkové okolnosti
v posudzovanom prípade odlišné, nemožno závery súdneho rozhodnutia ako precedensu v inej veci
bez ďalšieho preberať. Pre naplnenie požiadaviek spravodlivého procesu preto musia byt' porovnateľné
prípady riadne skutkovo odlíšené a toto odlíšenie náležite odôvodnené, lebo v opačnom prípade ide o

svojvôľu pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. augusta 2019, sp. zn. 4Cdo/25/2018). Žaloba je nedôvodná a preto navrhla, aby súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná

pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 27.
11. 2024. Súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súčasne uviedla, že sa pridržiava svojich
doterajšíchpísomnýchpodaní,nemánávrhynadoplneniedokazovaniaanavrhlažalobuakonedôvodnú
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

7. Advokát žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že nárok je
preukázaný už predloženými listinnými dôkazmi. Obrana žalovanej spočíva vo všeobecných tvrdeniach
bez relevantných dôkazov, kde žalovaná spochybňuje dobu trvania nájmu poukazom na to, že údajne
mala byť neprimeraná doba trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Toto tvrdenie nijako

nepreukázala, ani netvrdí, aká doba je podľa nej primeraná. Vychádza len zo všeobecnej kalkulácie
doby opravy, ktorú nemožno považovať za objektívny dôkaz, nakoľko reálna doba trvania opravy
poškodenéhomotorovéhovozidlajezávislánamnohýchpremenných,akojevybavenieservisu,dodanie
náhradných dielov, lakovanie a podobne. Tak ako to bolo tomu aj v tomto prípade, kde z potvrdenia
autoservisu vyplýva, že oprava trvala po štandardnú dobu s tým, že jediné predĺženie, ktoré nastalo,

bolo z dôvodu čakania na dodanie náhradných svetlometov, bez ktorých samozrejme vozidlo nie je
prevádzky schopné a teda to vyvracia aj tvrdenie žalovanej, že vozidlo bolo počas jeho opravy prevádzky
schopné. Navyše je argumentácia žalovanej aj zmätočná, kde v poslednom vyjadrení tvrdí, že za spornú
dobu trvania nájmu má dobu 6 dní, pričom z vykonaného dokazovania a z predložených listín je zrejmé,
že celková doba nájmu mu trvala 40 dní a žalovaná priznala dobu len 18 dní, teda nepriznala za

dobu ďalších 22 dní a nie za 6 ako tvrdí vo svojom poslednom vyjadrení. Vo zvyšku žalovaná vo
všeobecnosti namieta aktívnu legitimáciu a iné všeobecné tvrdenia, ktoré sú už vyriešené bohatou
judikatúrou okresných aj krajských súdov v SR. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť vrátane úrokov
z omeškania a priznať nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

9. Dňa 8. 9. 2023 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. a nájomca A. B. - C. zmluvu o nájme
č. 1135/2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky Renault Captur, oranžová
metalíza svetlá, VIN VF1RJB00069030716, EČV: ZA619KC, na dobu od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023,
denné nájomné dohodnuté 55 €, zmluvné nájomné 37 €, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30

€, cena nájmu vrátane DPH.

10. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 8. 9. 2023 vyplýva, že vozidlo Renault Captur,
oranžová metalíza svetlá, EČV: ZA619KC prevzal A. B. - C. dňa 8. 9. 2023 a vrátil 17. 10. 2023.

11. Z Čestného prehlásenia zo dňa 17. 10. 2023 vyplýva, že A. B. - C. čestne prehlásil, že mal od

spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo Renault Captur,
oranžová metalíza svetlá, EČV: ZA619KC od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023, t. j. v trvaní 40 dní z dôvodu,
že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571910308 zo dňa 25. 8. 2023 v autoservise, až
kým servis opravu vozidla neukončil. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

12. Faktúrou č. 13342023 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. A. B. - C. nájom za 40 dní
v celkovej sume 1.479,84 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, v celkovej čiastke
1.509,84 €.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 10. 2023 Náhradné vozidlo s.r.o. uzatvorený medzi
Náhradným vozidlom s.r.o. a A. B. - C. bola postúpená pohľadávky postupcu A. B. C. voči poisťovni
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v sume 1.509,84 € s DPH, z titulu nároku
voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25. 8. 2023 na vozidle Dacia

Duster, EČV: 1TX4773. Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.509,84 € s DPH, ktorá zodpovedá
faktúre č. 13342023 vystavenej Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla Renault Captur, EČV: ZA619KC. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu

nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

14. Listom zo dňa 17. 10. 2023 oznámil A. B. - C. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9571910308 zo dňa 25. 8. 2023 vo výške

1.509,84 s DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.

15. Listom z dňa 17. 10. 2023 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.

16. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. listom zo

dňa 20. 3. 2024, že dňa 19. 3. 2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila
výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie v sume 590,15 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné
vozidlo, s.r.o., č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam
likvidácie uviedla, že priznaná primeraná náhrada za požičanie náhradného vozidla, t. j. 18 dní, v ktorej
je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.

17. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 21. 3. 2024 bola prijatá platba vo výške 590,15 € s VS
13342023.

18. Z vyjadrenia servisu R – J.A Opel, Renault, Dacia k oprave poistnej udalosti č. 9571910308,
Kooperativa,vozidloDaciaDuster1TX4773,poškodenýA.B.-C.vyplýva,žepredmetnápoistnáudalosť
prebiehala v období od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023, t. j. 40 dní. Oprava prebehla v štandardnom režimevynímajúc dodávku náhradných dielov, na ktoré sa čakalo. Podstatné boli predovšetkým svetlomety,
nakoľko pôvodné boli poškodené a bez nich nebola možná ďalšia prevádzka, ani ukončenie opravy
a odovzdanie vozidla. Danú skutočnosť nevedeli nijako ovplyvniť.

19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

24. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaE.G.F.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

27. Žalovaná namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu, že spor
nespadá pod § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože vzťah poškodeného a poisťovne nie
je vzťahom zodpovednosti za škodu.

28. Príslušnosťou v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s. r. o. proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/22/2023 zo dňa 10. 10. 2023, pričom
sa primárne riešil kauzálnu príslušnosť prejednania sporu, avšak zaujal stanovisko aj k samotnému
základu sporu. V bode 20 rozhodnutia je uvedené: „Najvyšší súd tiež podotýka, že z obsahu spisu

a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné, že ide o náhradu škody založenú obchodnoprávnym
záväzkom z poistnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi, pričom postúpenie pohľadávky na
charakter prejednávaného nároku nemá vplyv“.

29. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné,

že ide o náhradu škody založenú občianskoprávnym záväzkom z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
fyzickouosobouapoisťovňou,pretosúdajsprihliadnutímnavyššieuvedenýprávnynázorvyššejsúdnej
autority, považoval námietku miestnej príslušnosti žalovanej za nedôvodnú, neprihliadol na ňu a vec
v zmysle § 42 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol, nakoľko ide o spor, ktorého základ jenáhrada škody, a preto je v danom prípade miestna príslušnosť v zmysle § 19 písm. b) daná na výber.
Žalobca v podaní, v ktorom navrhol pokračovať v konaní na upomínacom súde navrhol tiež, aby vec
bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš.

30. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku
domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému A. B. – C., v dôsledku dopravnej nehody.
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25. 8. 2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Dacia Duster, EČV: 1TX4773, ktorého držiteľom v čase

dopravnej nehody bol A. B. – C. a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovanej. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodený na základe zmluvy
o nájme, uzavretej so žalobcom, užíval v čase od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023, kedy sa poškodené
motorové vozidlo nachádzalo v oprave, náhradné motorové vozidlo Renault Captur, EČV: ZA619KC.

31.Žalovanározporovalaaktívnulegitimáciužalobcuvkonaní.Žalovanúpohľadávkužalobcanadobudol

nazákladezmluvyopostúpenípohľadávok,ktorúuzavrelspoškodenýmA.B.–C..Súdmalpreukázané,
že zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodeným a žalobcom obsahovala všetky
zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral
aj úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom,

čo zmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného
vzťahu bola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodený za
účelom opravy vozidla odovzdal motorové vozidlo servisu R-J.A servis s.r.o. Medzi stranami nebolo
sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo Renault
Captur, na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom

ako prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 13342023 na sumu
1.509,84 € za obdobie od 8. 9. 2023 do 17. 10. 2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
17. 10. 2023 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplývalo,
že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 1.509,84 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni,
žalovanej podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na

nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25. 8. 2023
na vozidle Dacia Duster, EČV 1TX4773. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.509,84 €, ktorá zodpovedá faktúre
č. 13342023 vystavenej Náhradným vozidlom, s.r.o., žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako
nájomcovi náhradného motorového vozidla Renault Captur, EČV: ZA619KC. Zároveň sa zmluvné strany

dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného
za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. si
bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 17. 10. 2023
poškodený podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodený
teda úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného

zmluvnéhopoisteniavočižalovanejvzmysle§4ods.2písm.c)Zákonač.381/2001Z.z.aktorésimohol
vočižalovanejakopoisťovateľoviuplatniťpriamo.Nazákladetohtozákonatakvznikolzáväzkovoprávny
vzťah medzi poškodený a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako
subjektpovinnýposkytnúťplnenieapoškodenýakosubjektoprávnenýnaprijatietakéhotoplnenia.Tento
nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani

samotná žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, keď časť poistného plnenia
žalobcovi poukázala na jeho účet. Preto žalobca je aktívne vecne legitimovaný na jej uplatnenie. Tento
právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí v rozsudku sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.
3. 2020. Otázkou aktívnej legitimácie sa zaoberali už súdy vyššieho stupňa, pričom aktívna vecná
legitimácia žalobcu v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou praxou ustálená. Obranu žalovanej

v tejto časti súd preto považoval za účelovú.

32. Žalovaná rozporovala účelnosť a nevyhnutnosť doby nájmu, nerozporovala výšku nájmu, ani
dôvodnosť a výšku dojednania poplatku za pristavenie a odobratie vozidla.

33. Žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná. Tvrdila,
že poškodenie motorového vozidla poškodeného nevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 40 dní, ale
len v dĺžke 18 dní. Vychádzala pritom z dĺžky trvania opravy, vypočítanej kalkulačným programom,
prihliadajúc k rozsahu poškodenia vozidla poškodeného, ako aj zo skutočnosti, že motorové vozidlo boloschopné prevádzky. Uviedla, že oprava poškodeného vozidla v rozsahu 22 dní nie je nutná a účelná
a ani vynaložené náklady za nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 22 dňom nemožno považovať
za nutné a účelné. Vozidlo bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Nebol dôvod, aby

nebolo vozidlo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala.

34. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná rozporovala absenciu príčinnej súvislosti medzi
škodou a škodovou udalosťou. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi

škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť zmluvu
o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z potvrdenia servisu, ktorý vykonával
opravu mal súd preukázané, že oprava prebehla v štandardnom režime, v rozsahu 40 dní. Pri oprave
boli podstatné predovšetkým svetlomety, na ktorých dodávku sa čakalo. Pôvodné svetlomety boli
poškodené, bez ich výmeny nebola možná ďalšia prevádzka vozidla ani ukončenie opravy a odovzdanie

vozidla. Túto skutočnosť servis nevedel nijako ovplyvniť. Z čestného prehlásenia poškodeného mal
súd preukázané, že tento počas opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom
náhradného vozidla bol nevyhnutný. Pokiaľ žalovaná rozporovala účelnosť, z dôvodu trvania opravy,
k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno,
že oprava nebola nevyhnutná v rozsahu 22 dní. Z prílohy k zmluve o nájme motorového vozidla,

protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu náhradného
motorového vozidla došlo po dopravnej nehode dňa 25. 8. 2023, ktorú zavinil vodič, ktorý mal uzatvorené
povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Žalobca argumentoval tým, že na dĺžku trvania konkrétnej
opravy motorového vozidla majú vplyv viaceré premenné, akými sú napríklad vyťaženosť servisu, počet
zamestnancov. Súd sa stotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu a v tejto súvislosti poukazuje na to,

že kalkulačný program na výpočet dĺžky trvania opravy vozidla uvedené premenné (ani ďalšie, akými
môže byť napr. doba dodania náhradných dielov v konkrétnom prípade) nezohľadňuje a vychádza len zo
štandardných (obvyklých) podmienok, navyše žalovaná kalkuláciu v tejto prejednávanej veci k svojmu
vyjadreniu nepriložila, hoci ju ako dôkaz označila. Aj z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť,
že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo

možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia a následne objednať náhradné diely. Až po doručení
náhradných dielov je možné vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu, čo má vplyv na dĺžku
opravy.

35. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi

právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v
komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by

sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi

dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále

sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej

devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“36. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ktorých výšku si žalobca

uplatnil v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy
919,69 €, od 4. 4. 2024 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11
ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 19. 3. 2024, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 20. 3. 2024. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 3. 4. 2024

a dňom nasledujúcim, t. j. od 4. 4. 2024, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.