Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122386067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122386067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja, ako členov senátu,
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. Mgr.
Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, proti žalovanému: C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom
sosídlomŽelezničná257/19,05001Revúca,ozaplatenie16.511,32Eursprísl.,oodvolanížalobcuproti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. RA-6C/54/2022-260 zo dňa 27. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 887,- Eur, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 94,63 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd
rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči

žalovanému domáhala zaplatenia sumy 16.511,32 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že od roku
2005 žili spolu so žalovaným ako druh a družka, v roku 2012 kúpili byt na ulici H. č. 50 vo Svite, ktorého
výlučným vlastníkom sa stal žalovaný, pričom žalobkyni sľúbil, že na ňu časom prevedie „polovičný
podiel vlastníckeho práva k bytu“. Kúpu bytu financovali z úveru, ktorý im poskytla Prvá stavebná
sporiteľňa, I. vo výške 56.000,- Eur. Úver splácali spoločne; od januára 2013 do mája 2016 zaplatili
titulom zmluvy o úvere spolu sumu 14.302,03 Eur. V roku 2016 bol úver prefinancovaný novým úverom,
poskytnutým Prvou stavebnou sporiteľňou, I. na základe novej zmluvy o úvere z 18.05.2016 vo

výške 54.100,- Eur, ktorý takisto splácali spoločne, pričom do januára 2021 zaplatili takto sumu 14.
348,20 Eur a v máji 2021 zaplatila žalobkyňa ďalších 1.186,20 Eur. Žalovaný nesplnil sľub previesť
na žalobkyňu „polovičný podiel k bytu“, v roku 2022 byt predal a so žalobkyňou sa nevyrovnal, preto
sa žalobkyňa titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobou podanou voči žalovanému domáha
zaplatenia polovice z uhradených splátok úverov a celej platby z mája 2021.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že Okresný súd Banská

Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 29UP/1068/22, ktorým podanej žalobe vyhovel v celom
rozsahu. Uvedený platobný rozkaz bol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. zrušený podaním
odporu žalovaným, kde žalovaný potvrdil okolnosti súvisiace s nadobudnutím a financovaním bytu,
tvrdiac, že so žalobkyňou zdieľali spoločnú domácnosť do januára 2018. Pokiaľ ide o splácanie úveru,žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že už od 01.01.2017 splácal úver sám zo svojho
samostatného účtu, v mesiaci marec 2020 sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou I. C. H., z ktorej
účtu neskôr uhrádzal ďalšie splátky úveru. Peňažné prostriedky na zaplatenie poslednej splátky úveru v

sume 1.200,- Eur poskytol žalobkyni prostredníctvom dcéry. Poprel tvrdenie žalobkyne, že jej sľúbil, že
na ňu prevedie „polovičný podiel k bytu“ a vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere (č. l. 6 spisu), výpisom z úverového

účtu (č. l. 26 spisu), upomienkou (č. l. 30 spisu), výpisom z účtu žalobkyne (č. l. 31 spisu), e-mailovou
komunikáciou (č. l. 52 spisu), dokladmi o platbách (č. l. 58 spisu), druhopisom potvrdenky (č. l. 59
spisu), žiadosťou o poskytnutie informácie (č. l. 60 spisu), žiadosťou o zmenu údajov (č. l. 61 spisu),
dokladmi o platbách (č. l. 68- 69 spisu), nájomnou zmluvou (č. l. 79 spisu), platbami za podnájom
(č. l. 80 spisu), SMS komunikáciou č. l. 81 spisu), dokladmi SIPO (č. l. 82-83 spisu), dokladmi o
platbách (č. l. 83 spisu), dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (č. l. 143 spisu), záznamom o

vykonaní preventívnej prehliadky (č. l. 144 spisu), oznámením SBD Revúca (č. l. 154 spisu), „ďalšou
komunikáciou“ (č. l. 159-161 spisu), lustráciou v Sociálnej poisťovni (č. l. 167spisu), zmluvou o úvere (č.
l. 177 spisu), výpisom z účtu za rok 2014 (č. l. 185 spisu), výpisom z účtu (č. l. 195-201 spisu), zmluvou
o prevode vlastníctva bytu (č. l. 202-204 spisu), potvrdením Prvej stavebnej sporiteľne a. s. ku zmluve
o stavebnom sporení (č. l. 212 spisu), výpisom z účtu stavebného sporenia (č. l. 214 spisu), výpisom z

účtu žalobkyne v J. K. a. s. (č. l. 236 spisu) a výsluchom svedkov: L. C., I. C. H., M. N., O. J., M. J., C. H.,
C. H., A. J. a P. L.. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia
uviedol, že žalobkyňou navrhované dokazovanie (vyžiadaním evidenčnej karty príjmov žalovaného
zo Sociálnej poisťovne, prehľadom úhrad bytovému podniku a prehľadom platieb SIPO) nevykonal,
s odôvodnením, že z týchto dôkazov by nebolo možné vyabstrahovať pre rozhodnutie vo veci žiadne

podstatné skutočnosti.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania uvedeným
v ich písomných podaniach a na pojednávaní, okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný
ako kupujúci, uzatvoril dňa 04.12.2012 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu na H. Q. R. XX vo Svite za

kúpnu cenu vo výške 56.000,- Eur, na financovanie ktorej bola medzi žalobkyňou a žalovaným ako
spoludlžníkmi a Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom uzatvorená dňa 04.12.2012 zmluva
o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 56.000,- Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach po 348,83 Eur. Tento úver bol „prefinancovaný“ novým úverom, poskytnutým
žalobkyni a žalovanému vo výške 54.100,- Eur na základe „novej“ zmluvy o úvere, uzatvorenej dňa

18.05.2016 rovnako medzi žalobkyňou a žalovaným ako spoludlžníkmi a Prvou stavebnou sporiteľňou,
I. ako veriteľom, ktorý úver mal byť splácaný v mesačných splátkach po 297,24 Eur. Úver poskytnutý na
základe zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2012 bol čerpaný v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou tak, že
dňa 13.12.2012 bola na vtedy ešte spoločný účet žalobkyne a žalovaného, vedený v J. K., I.. vyplatená
suma 44.800,- Eur a dňa 06.02.2013 ďalšia suma 10.528,- Eur, ktoré sumy boli následne prevedené

na účet predávajúceho. V konaní nebolo podľa okresného súdu preukázané, že by medzi žalobkyňou
a žalovaným bola uzatvorená akákoľvek dohoda o neskoršom prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu
na žalobkyňu alebo nejaká iná dohoda o vysporiadaní zaplatených splátok úveru; tieto platili žalobkyňa
a žalovaný spoločne, rovnako ako aj náklady spojené s užívaním bytu, pričom z výsluchu svedkyne L.
C. vyplynulo, že v období posledných štyroch rokov náklady spojené s užívaním bytu platili svedkyňa

L. C. s jej druhom A. J. a splátky úveru uhrádzali žalobkyňa a žalovaný. Z výpisu z úverového účtu na
č. 1. 26 spisu okresný súd zistil, že na prvý úver bola postupne v roku 2012 zaplatená suma 35,- Eur, v
roku 2013 suma 4.185,96 Eur, v roku 2014 suma 4.185,96 Eur, v roku 2015 suma 4.185,96 Eur, v roku
2016 suma 1.744,15 Eur a na druhý úver v roku 2016 suma 1.844,44 Eur, v roku 2017 suma 3.582,61
Eur, v roku 2018 suma 2.576,56 Eur, v roku 2019 suma 3.269,64 Eur, v roku 2020 suma 3.569,64 Eur, v

roku 2021 suma 3.963,08 Eur (z toho 1.187,- Eur bolo zaplatené v dvoch platbách, a to dňa 14.05.2021
suma 300,- Eur a dňa 19.05.2021 suma 887,- Eur prostredníctvom účtu žalobkyne, vedeného v J.
K., I.. po upomienke veriteľa zo dňa 05.05.2021 pre dlžnú sumu 1.186,20 Eur) a v roku 2021 suma
600,- Eur; zvyšok úveru bol vyplatený po predaji bytu žalovaným. V nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „všetky splátky úverov boli zaplatené

tak, že do konca roku 2016 boli splátky úverov splácané prostredníctvom vtedy ešte spoločného účtu
žalobkyne a žalovaného, vedeného v J. K., a. s., a od 01.01.2017 boli všetky ostatné splátky úverov
splácané zo samostatného účtu žalovaného, vedeného v J. K. a. s., resp. boli žalovaným platené
prostredníctvom poštových peňažných poukazov a neskôr prostredníctvom účtu súčasnej manželkyžalovaného, okrem dvoch platieb spolu v sume 1.187,- Eur vykonaných v mesiaci máj 2021, ktoré
boli zaplatené prostredníctvom výlučného účtu žalobkyne, vedeného v J. K., I.“. Žalobkyňa vyčíslila
žalobou uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy 16.511,32 Eur (uplatnený ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia) ako pozostávajúci zo sumy 7.151,02 Eur (polovica zo sumy 14.302,03 Eur
zaplatenej na prvý úver do mája 2016) a zo sumy 8.174,10 Eur (polovica sumy 16.348,20 Eur zaplatenej
na druhý úver do januára 2021) a z platieb vo výške 1.186,20 Eur, zaplatených v mesiaci máj 2021.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatovalo obsah výpovedí

jednotlivých v konaní pred okresným súdom vypočutých svedkov a zdôraznil, že pre rozhodnutie vo veci
je (z hľadiska ustálenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty) najpodstatnejšou okolnosťou
(skutkovým zistením), kedy žalobkyňa a žalovaný ukončili vzájomné spolužitie v byte žalovaného vo
Svite, v ktorom bývali spoločne s dcérou L., jej druhom A. J. a ich dcérou D.. Uviedol, že žalobkyňa
z jej pohľadu tvrdila, že k tomu došlo až v dobe, kedy bol byt žalovaného daný do nájmu (apríl - máj
2021), žalovaný naopak zo svojho pohľadu tvrdil, že spolužitie so žalobkyňou ukončil už niekedy v roku

2018, kedy začal prespávať u kamarátov, hoci sa aj naďalej zdržiaval aj v byte vo Svite, pričom až do
októbra 2019 pracoval v E. D. C. D., potom tam pracovný pomer ukončil a začal dochádzať za prácou
do zahraničia.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 107 ods. 1, § 451 ods.

1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že počas trvania spolužitia žalobkyne a žalovaného ako druh
a družka došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu na H. Q. R. XX vo Svite, ktorého výlučným
vlastníkom sa stal žalovaný; kúpna cena tohto bytu bola zaplatená prostredníctvom úveru, ktorý splácali
obe strany sporu spoločne, prostredníctvom spoločného účtu až do konca roka 2016. Od začiatku

roka 2017 potom splátky úveru platil žalovaný zo svojho samostatného účtu, resp. prostredníctvom
poštových peňažných poukazov (a neskôr z účtu svojej súčasnej manželky), pričom zrejme už v
marci 2020, najneskôr však v mesiaci jún 2020 došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia žalobkyne
a žalovaného. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
zdôraznil,ževkonanínebolopreukázané,žebymedzižalobkyňouažalovanýmbolauzatvorenádohoda

o vysporiadaní zaplatených splátok úveru, ani dohoda o neskoršom prevode spoluvlastníckeho podielu
k bytu na žalobkyňu. Konštatoval, že minimálne konkludentne boli obe strany sporu uzrozumené s
tým, že vlastníkom bytu, ktorého kúpnu cenu splácajú spoločne, sa stal iba žalovaný. Prirodzeným
predpokladom tohto stavu pritom bola skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný žili vo vzťahu ako druh a
družka. Bez tejto skutočnosti by žalobkyňa nemala dôvod podieľať sa na splácaní kúpnej ceny bytu

žalovaného a žalovaný by logicky musel splátky úveru platiť sám (alebo s niekým iným). Z pohľadu
žalobkyne tak podmienkou poskytnutia plnenia (vo forme podieľania sa na splátkach úveru) v prospech
žalovaného bola práve a len existencia ich vzájomného vzťahu. Odpadnutím tejto podmienky v podobe
ukončenia vzájomného spolužitia odpadol aj dôvod poskytovať uvedené plnenie. Takýto prípad možno
podľa okresného súdu zaradiť pod kategóriu bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z dôvodu,

ktorý odpadol podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ak s obojstranným uzrozumením
došlo k plneniu za účelom, ktorý sa neskôr nenaplnil, potom je potrebné poskytnuté plnenie vrátiť. K
takémuto plneniu nemusí dôjsť iba jednorazovo poskytnutím prostriedkov slúžiacich na nadobudnutie
bytu (prípad riešený napr. v rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 28Cdo/2716/2008 z 03.06.2009), ale
aj postupne, napr. splácaním úveru za byt vo vlastníctve iba jedného z partnerov, v ktorom obaja žijú.

Obohatený v takejto situácii nemôže predpokladať, že plnenie mu je poskytnuté zdarma, ale musí mu
byť zrejmé, že plnenie je poskytnuté iba za určitým účelom, pri ktorého odpadnutí vznikne potom jeho
povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Ak neskôr dôjde k rozpadu vzťahu, majetkový stav musí byť
vzájomne vyrovnaný tak, akoby k spolužitiu (t. j. k dôvodu poskytnutého plnenia) nedošlo. Premlčacia
lehota v takomto prípade začína plynúť až zmarením účelu, ku ktorému neskôr nedošlo, t. j. ukončením

vzájomného spolužitia.

1.7 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že k ukončeniu vzájomného spolužitia žalobkyne so
žalovaným došlo v marci 2020, najneskôr však v mesiaci jún 2020. Najneskôr od tejto doby začala

podľa okresného súdu plynúť žalobkyni subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého počas vzájomného spolužitia so žalovaným plnením
splátok úveru na splatenie kúpnej ceny bytu, ktorého výlučným vlastníkom sa stal žalovaný. Žaloba
bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica až 19.07.2022, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnejpremlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalovaným vznesená námietka
premlčania bola vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobkyne, založenom na splátkach úveru
zaplatených počas trvania ich vzájomného spolužitia (t. j. pre obdobie do marca 2020, najneskôr do

júna 2020) vznesená podľa okresného súdu dôvodne, preto podanú žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Konštatoval, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi,
pre ktorý rozpor s dobrými mravmi možno na námietku premlčania výnimočne neprihliadať. Uviedol,
že v tomto konkrétnom prípade žiadne osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali neprihliadanie na
námietku premlčania zistené neboli. Takouto okolnosťou by mohla byť napr. skutočnosť, ak by žalovaný

ubezpečoval žalobkyňu, že jej dlh zaplatí a žalobkyňa by len kvôli tomu zmeškala uplatnenie svoje práva
v rámci premlčacej lehoty. Takouto okolnosťou však nie je podľa okresného súdu iba skutočnosť, že
žalobkyňa podala žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty, pretože v takom prípade by bola v rozpore
s dobrými mravmi každá námietka premlčania.

1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej

uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe vychádzala z apriórneho predpokladu, že všetky splátky oboch
úverov platila ona sama alebo so žalovaným spoločne, a preto si titulom bezdôvodného obohatenia
uplatnila zo všetkých takto zaplatených splátok úveru jednu polovicu. Vykonaným dokazovaním však
bolo preukázané, že od roku 2017 už všetky splátky úveru hradil prostredníctvom samostatného účtu,
resp. prostredníctvom poštových peňažných poukazov žalovaný (a neskôr boli splátky úveru hradené

z účtu súčasnej manželky žalovaného), pričom tento spôsob splácania úveru pokračoval aj v čase,
kedy už žalobkyňa a žalovaný nežili v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k takto žalovaným uhradeným
splátkam úveru preto žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného opatrenia nepatrí, keďže tieto splátky
úveru boli hradené výlučne žalovaným. Nebolo preukázané, že by žalovaný sľúbil žalobkyni prevod
polovičného podielu k bytu, preto po predaji bytu si žalovaný všetky peniaze získané predajom bytu

dôvodne ponechal. Žalobkyňa nepreukázala, že by akúkoľvek splátku úveru po roku 2020 zaplatila
priamo ona a výlučne z vlastných prostriedkov. Platby v mesiaci máj 2021 v celkovej výške 1.180,- Eur
boli síce zaplatené prostredníctvom účtu žalobkyne, ale z výsluchu svedkyne L. C. vyplýva, že jej mal
žalovaný raz dať peniaze na splátku úveru pre mamu v sume 300,- Eur, pričom sa tak malo stať práve
v dobe, kedy bol byt žalovaného daný do nájmu (v máji 2021). Táto výpoveď svedkyne L. C. je

podľa okresného súdu podporená aj výpisom z úverového účtu a výpisom z účtu žalobkyne, pričom „aj
zo spôsobu, akým bola platba v máji 2021 žalobkyňou na účet J. D. D., I. realizovaná podľa okresného
súdu vyplýva, že dňa 14.05.2021 bola zaplatená práve suma 300,- Eur zodpovedajúca sume, ktorú mala
žalobkyni od žalovaného odovzdať svedkyňa L. C.. Žalovaný tvrdil, že mal žalobkyni prostredníctvom
dcéry poslaď peňazí viac (až 1.200,- Eur), čo svedkyňa nepotvrdila, z vykonaného dokazovania je však

podľa okresného súdu zrejmé, že „boli k dispozícii aj ďalšie prostriedky v sume 825,- EUR (depozit
v sume 600,- Eur a nájomné za prvý mesiac v sume 225,- Eur) zaplatené nájomcom pri uzatvorení
nájomnej zmluvy na byt žalovaného zo dňa 14.05.2021. Takto získané nájomné bolo vlastníctvom
žalovaného,aakžalobkyňapoužilanaúhradudlhuvočiPrvejstavebnejsporiteľni,a.s.vmáji2021práve
sumu zodpovedajúcu hodnote takto získaných prostriedkov, nejde o vlastnú platbu žalobkyne. Ďalšia

úhrada zo dňa 19.05.2021 vo výške 887,- Eur potom mohla byť uhradená z týchto zdrojov, resp. z iných
peňazí, ktoré žalovaný zarobil prácou v zahraničí a mzdu tam poberal v hotovosti“, preto z vykonaného
dokazovania podľa okresného súdu bez akýchkoľvek pochybností v miere potrebnej pre rozhodnutie vo
veci nevyplýva, že žalobkyňa zaplatila platbu zodpovedajúcu neuhradeným splátkam úveru v sume
1 187,- Eur v máji 2021 výlučne zo svojich vlastných peňažných prostriedkov, resp. v akom rozsahu sa

tak stalo, na základe čoho okresný súd žalobu aj v tejto časti uplatneného nároku zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie,
ktoré odôvodnila odvolacím dôvodom uplatneným v zmysle ust. § 365 od. 1 písm. f) CSP (t. j.,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a odvolacím dôvodom uplatneným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j., že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zároveň uviedla, že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je podľa jej názoru tendenčné, pretože súd
prvej inštancie odignoroval, prípadne prekrútil prezentované dôkazy a „svoje rozhodnutie v konečnom

dôsledku založil na jednej SMS - správe partnerky žalovaného, pričom sa vôbec nevysporiadal so z jej
strany predloženými dôkazmi, s výsluchmi svedkov a s vyjadreniami k veci“. Žalobkyňa súdu prvej
inštancie vytkla, že sa k stranám sporu správal neadekvátne, že osobnými poznámkami smerom k
žalobkyni znevažoval spolužitie žalobkyne a žalovaného a že sa k žalovanému správal familiárne, „čoju vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia vedie k presvedčeniu, že súd prvej inštancie nekonal v danej
veci nestranne, ale zaujato“, čo znamená, že žalobkyňa si fakticky uplatnila aj odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP. K samotným odvolacím dôvodom žalobkyňa v odvolaní uviedla, že

súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil najmä na výsluchoch vypočutých svedkov: I. C. H., M. N.,
O. J., M. J. a P. L., z ktorých má vyplývať, že v mesiaci marec 2020 sa žalovaný zoznámil so svojou
súčasnou manželkou I. C. H. a hneď na to, už po prvej návšteve, začal s ňou žiť v jej byte v Revúcej,
kde sa udomácnil tak, že najneskôr už v mesiaci jún 2020 sa tu zdržiaval dlhodobo a jeho osoba sa stala
známou aj v širšom okruhu priateľov a známych jeho súčasnej manželky, čo dokazujú nielen výpovede

vypočutých svedkov. Uvedení svedkovia potvrdili podľa žalobkyne, že sú v príbuzenskom pomere s dnes
už manželkou žalovaného, teda ich výpovede možno v tomto smere považovať za zaujaté. Uvedení
svedkovia vôbec podľa žalobkyne nepotvrdili to, čo v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
konštatoval súd prvej inštancie, a to že už v mesiaci jún 2020 sa mala stať osoba žalovaného známa
v širokom okolí. „Jedine nezaujatí svedkovia pán C. H. a pani C. H. sa k tejto otázke vedeli presnejšie
vyjadriť, a nie ako to konštatoval a prekrútil súd prvej inštancie“. Súd prvej inštancie prekrútil podľa

žalobkyne aj výpovede svedkyne L. C., dcéry účastníkov konania a svedka A. J., ktorí nezávisle na
sebe uviedli, že spolužitie žalovaného a žalobkyne trvalo až do apríla alebo mája 2021. Záveru súdu
prvej inštancie odporujú podľa žalobkyne aj zistenia, že žalovaný bol až k 04.12.2020 zaradený do
evidencie stomatologičky MUDr. Daniely Segeďovej v Revúcej a že dňa 09.12.2020 uzatvoril dohodu
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s obvodným lekárom MUDr. Róbertom Rajským v Revúcej, a tiež

to, že si úradne evidovaný trvalý pobyt do Revúcej prehlásil až 30.08.2024 na adresu trvalého pobytu
svojej súčasnej manželky. Súd prvej inštancie rovnako tendenčne vyhodnotil podľa žalobkyne aj ňou
predloženú SMS komunikáciu žalobkyne so žalovaným, pričom sám konštatoval, že žalovaný počas
pandémie pracoval v zahraničí, ale s terajšou manželkou si nevymenili počas tohto obdobia ani jednu
SMS správu. Na druhej strane, žalobkyni posielal správy typu „dobrú noc mama ..., kúpil som ti ..., všetko

najlepšie k narodeninám“ a komunikovali spolu o každodenných veciach.

2.1 Žalobkyňa v odvolaní vyjadrila ďalej nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa
sumy 1.186,20 EUR, ktorú súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal, pričom uviedla, že na základe
predložených dôkazov a skutočných faktov trvá na tom, že ona uhradila zo svojich finančných

prostriedkov sumu 1.186,20 EUR, a to v dvoch splátkach: dňa 15.05.2020 sumu 300,- EUR a dňa
20.05.2021 sumu 887,- EUR, o čom svedčia predložené výpisy z jej účtu. Vo vzťahu k námietke
premlčania vznesenej žalovaným, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že poukazuje na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 288/2015, kde ústavný súd uviedol, že „poskytnutie peňažných prostriedkov tretej
osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne

považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie
poskytnutých prostriedkov - ako bezdôvodného obohatenia, v zásade však samo osebe nepredstavuje
právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ a tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR
zo 17. februára 2016 sp. zn. I. ÚS 548/2015, podľa ktorého zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou
povahou do kategórie základných a všeobecných právnych princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý

kontinentálny právny poriadok. Základným zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je (aplikujúc uvedené nároky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia) predovšetkým účinná ochrana
poškodeného, na úkor ktorého sa obohatila iná osoba. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že sa z predmetného bytu vysťahovala v máji 2021, kedy žalovaný po dohode so žalobkyňou
predmetný byt prenajal tretej osobe. Žalobkyňa vyjadrila v odvolaní nesúhlas so vznesenou námietkou

premlčania pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedla, že ak by aj mal byť jej nárok na plnenie titulom
vydania bezdôvodného obohatenia premlčaný, súd námietku premlčania nemusí akceptovať z dôvodu
jej rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl.
5 Základných princípov CSP „lebo odporuje zákonu, priznáva a kryje nemorálne postupy žalovaného“.
Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré

celkom zjavne slúžia na zneužitie práva. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere,
či je výkon daného subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, môže
súd odoprieť právnu ochranu uplatňovanému právu. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov. V nadväznosti na uvedené
poukázala žalobkyňa v odvolaní na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci IV. ÚS 457/10 zo dňa

18.07.2013 a na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL 25/12 a uviedla, že už samotný výklad pojmu
dobré mravy vo všeobecnej rovine môže spôsobovať interpretačné ťažkosti, nakoľko tento pojem nie je
legálne definovaný; dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti
uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011) a uviedla, že „navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel v zmysle návrhu žalobkyne,
prípadne, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby na náhradu trov konania zaviazal

žalovaného, a to v rozsahu 100 %“.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny. Poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 22 Cdo64/2008 zo dňa 27.04.2009, na rozsudok
NS ČR sp. zn. 28Cdo1565/2016 zo dňa 01.06.2016, na uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo1290/2018

zo dňa 05.11.2018, na výpovede svedkyne I. C. H., O. J., M. J., M. N., P. L. a uviedol, že pokiaľ ide
o výpovede svedkov manželov H., tieto výpovede odvolateľka prekrútila, keď tvrdí, že svedkovia mali
žalovaného prvýkrát zaregistrovať až na konci roka 2020 počas pandémie Covid 19, keď prebehlo prvé
celoplošné testovanie, pritom z týchto svedeckých výpovedí vyplýva len to, že žalovaného spoznali
prvýkrát v roku 2020, pričom neuvádzali, či to bolo na začiatku roka 2020, alebo na konci roka 2020.
Svedok C. H. k tomu uviedol len to, že to malo byť v období, keď bola pandémia. V uvedenej súvislosti

žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa zamerala na výpovede vyššie
uvedených svedkov, pričom sa ich snaží účelovo meniť a prispôsobovať svojmu procesnému útoku.
Zdôraznil,že žalobkyňaodpočiatkuvedeniatohtosporu,odprvéhopodaniavtejtoveci,neustálemenila
svoju výpoveď, keď pri podaní žaloby uvádzala iné obdobie, odkedy začali žiť spolu so žalovaným a
svoje tvrdeniezmenilaažnazákladeodporužalovanéhozodňa07.11.2022.Žalobkyňa tiežrozporuplne

tvrdila, kto vlastne uhrádzal jednotlivé splátky úveru, keď najprv tvrdila, že to bola výlučne ona a neskôr
tvrdila,ženasplácaníúverusapodieľalisožalovanýmobajaspoločneaajtozrejmepodtlakomokolností
a dôkazov, ktoré predložil v podaní označenom ako doplnenie odporu, pričom skutkové okolnosti
týkajúce sa toho, ako sa predmetný úver splácal uviedol už v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zdôraznil, že sama žalobkyňa v rámci

svojej výpovede na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie v tejto veci uviedla, že v spoločnej
domácnosti so žalovaným žila ako druh a družka až do apríla 2021, pričom sa následne opravila
a uviedla, že to bolo do mesiaca apríl 2020 pred Veľkou nocou, pretože to bolo obdobie, kedy bola
„korona“, podľa toho si to pamätá. Následne na to uviedla, že vzťah so žalovaným ukončili až v roku
2021, keď dávali byt do nájmu. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne ďalej

uviedol, že „ako vyplýva z uvedenej výpovede žalobkyne, sama žalobkyňa v rámci svojej výpovede
uviedla, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka do apríla roku 2020, a tak
sama potvrdila skutkovú okolnosť potvrdenú aj vyššie uvedenými svedkami, že začiatkom roka 2020,
kedy začala takzvaná korona-kríza, už žalovaný nežil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, a tak táto
skutková okolnosť sa podľa názoru žalovaného stala nespornou.“ Vo vzťahu k výpovedi svedkyne L. C.,

žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že aj napriek tomu, že svedkyňa je stranám sporu
blízkou osobou, ktorá bude vypovedať v prospech žalobkyne už len z toho dôvodu, že žalobkyňa so
svojou dcérou naďalej udržiava vzťah a vzťah žalovaného ako otca s dcérou je minimálny, „na tzv. bode
mrazu“, je podľa žalovaného potrebné uviesť, že svedkyňa L. C. vo svojej svedeckej výpovedi výslovne
nepotvrdila, že by žalovaný ako jej otec žil so žalobkyňou ako jej matkou v spoločnej domácnosti ako

druh a družka v rozhodujúcom spornom období, sama naopak potvrdila, že otec pracoval v Nemecku
a do toho bytu chodieval tak, že odišiel, prišiel, potom znovu odišiel, vrátil sa, znovu odišiel a znovu sa
vrátil, pritom nič v tomto smere netvrdila o spaní žalovaného v tomto byte, len, že prišiel a odišiel. Sama
vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila to, že otec prespával u kamarátov, dokonca k tomu uviedla mená
dvoch jeho kamarátov. Ďalej je podľa žalovaného potrebné uviesť, že uvedená svedkyňa (L. C.) hovorila

o období, kedy žalovaný pracoval v Nemecku, pričom je aj z výpovedí, či už jeho terajšej manželky,
respektíve aj iných nezainteresovaných svedkov v tejto veci nesporné, že na začiatku vzťahu so svojou
terajšou manželkou pracoval v Rakúsku a nie v Nemecku, čo podľa žalovaného taktiež svedčí o tzv.
pravidelnostistretávaniasasožalovanouspolusdcérouvtomčase,keďdcéraaninevedela,kdevlastne
otec pracuje. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. J., táto je podľa žalovaného sama osebe rozporuplná a je

tiež v rozpore s výpoveďami ďalších svedkov. „Sám svedok J. hneď na úvod svojej výpovede uviedol,
že my všetci sme žili v jednej domácnosti až do roku 2021, avšak na strane druhej uviedol, že žalovaný
chodil pracovať jednu dobu do zahraničia a bolo to už skôr, ako sa z bytu odsťahovali“. Žalovaný pritom
začal chodiť pracovať do Rakúska už začiatkom roku 2020 „a práve táto asociácia“ podľa žalovaného
skôr predznamenáva, že práve v tom čase, keď žalovaný začal pracovať v Rakúsku, teda v zahraničí,

svedok A. J. už spolu so svojou partnerkou, t. j. s dcérou strán sporu v predmetnom byte nebýval a tak
je podľa žalovaného viac ako zrejmé, že tento svedok si len pomýlil rok 2021 s rokom 2020, kedy už
skutočne žalovaný nezdieľal spoločnú domácnosť so žalobkyňou.3.1 Vo vzťahu k žalobkyňou v odvolaní namietanému nepriznaniu sumy 1.186,20 Eur súdom prvej
inštancie, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nepreukázaniu úhrady tejto sumy
žalobkyňou z jej vlastných finančných prostriedkov svedčí aj fakt, že žalovaný hneď v prvom podaní v

tejto veci - v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, akým spôsobom vyplatil sumu 1.200,-
Eur, keď túto sumu v mesiaci máj 2021 mal odovzdať k rukám svojej dcéry L. C.. „Toto jeho tvrdenie
potvrdila aj jeho terajšia manželka I. C. H. a nepriamo toto jeho tvrdenie sčasti potvrdila aj samotná
L. C. v rámci svojej výpovede, keď síce len hovorila o sume 300,- Eur, že jej dal túto sumu žalovaný,
avšak uviedla aj presné obdobie, kedy to malo byť, a to keď už bol byt daný do nájmu“. Zdôraznil, že

sa ako nelogické javí to, aby žalobkyňa uhradila práve tieto dve splátky úveru v mesiaci máj 2021 zo
svojich vlastných peňažných prostriedkov, keď tento úver už predtým odmietala platiť, pričom od januára
2017 splácal predmetný úver mesačnými splátkami sám, výlučne z vlastných peňažných prostriedkov,
k čomu v prílohe podania zo dňa 22.05.2021 predložil súdu výpis zo svojho účtu, vedeného v J. K.,
a. s. Z uvedeného výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke, a. s. podľa žalovaného vyplýva, že
žalovaný predmetný úver splácal mesačnými splátkami vo výške 297,24 Eur. V splácaní tohto úveru

pokračoval aj v období roku 2020 a 2021, tak ako to vyplýva z jeho podania zo dňa 05.10.2022, ako
aj z doplnenia odporu proti platobnému rozkazu, preto sa podľa žalovaného javí ako nelogické, aby
žalobkyňa, ktorá tento úver už odmietala ďalej platiť, resp. neplatila ho už dlhé obdobie, práve uvedené
dve splátky úveru v mesiaca máj 2021 zaplatila z vlastných finančných prostriedkov. V závere vyjadrenia
k odvolaniu žalobkyne žalovaný zaujal stanovisko k argumentácii žalobkyne týkajúcej sa vznesenej

námietky premlčania, na ktorú by súd nemal podľa žalobkyne prihliadať pre jej rozpor s dobrými
mravmi a uviedol, že v uvedenej súvislosti poukazuje na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/64/2008
zo dňa 27.04.2009, kde Najvyšší súd ČR uviedol, že „námietka premlčania zásadne dobrým mravom
neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. medzi najbližšími príbuznými), že uplatnenie tejto námietky
je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči

ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol primerane tvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil. O takýto prípad však v danej veci nejde. Účastníci neuzavreli manželstvo, ktorého
existencia by na premlčanie vzájomných nárokov mohla mať vplyv (§ 114 Občianskeho zákonníka).
Vo vzťahu medzi druhom a družkou obdobné ustanovenie neplatí, takže nemožno dôvodiť, že by

samotná existencia takéhoto vzťahu bránila behu premlčacej doby alebo činila námietku premlčania
rozpornou s dobrými mravmi. Pokiaľ spoluvlastníci, ktorí nie sú manželmi, spolu žijú a investujú do
spoločnej veci, môžu ohľadne investíc uzavrieť dohodu; pokiaľ tak neurobia, nemôžu v prípade zániku
ich vzťahu žiadať s odkazom na dobré rovnakú ochranu, aká by prináležala manželom. S prihliadnutím
na obvyklé vzťahy partnerov žijúcich mimo manželstva tu nebolo nič celkom výnimočné, čo by mohlo

viesť k úvahe o rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi“. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a priznal mu voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov

daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

6. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.9. Po prejednaní odvolania žalobkyne z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou odvolací
súd uvádza, že odvolanie žalobkyne považuje za čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o nárok žalobkyne
na zaplatenie sumy 887,- Eur z nasledovných dôvodov:

10. Z obsahu spisu a aj z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie žalovanej sumy 16.511,32 Eur ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tak, že v období, keď žili spolu
ako druh a družka nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva 2 - izbový byt na ulici Štúrova č.

50 vo Svite, ktorého kúpna cena bola uhradená z úveru poskytnutého žalovanému a žalobkyni ako
spoludlžníkom na základe Zmluvy o úvere zo dňa 04. 12. 2012 v sume 56. 000,- Eur (ktorý bol neskôr
prefinancovaný úverom poskytnutým žalovanému a žalobkyni ako spoludlžníkom tiež Prvou stavebnou
sporiteľňou, a. s. na základe Zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 18. 05. 2016 v sume 54. 100,- Eur),
ktorý žalobkyňa a žalovaný na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania
splácali zo spoločného účtu vedeného v J. K., I., do konca roka 2016 spoločne (do kedy uhradili

na splátkach úveru spolu sumu 14.302,03 Eur); od 01. 01. 2017 hradil splátky úveru zo svojho účtu,
prípadne poštovými poukazmi (či neskôr prostredníctvom účtu svojej súčasnej manželky) s výnimkou
dvoch platieb realizovaných žalobkyňou v máji 2021, žalovaný sám. Žalovaný svoj sľub, že časom
prevedie na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel k bytu nedodržal, byt v roku 2022 (t. j. v čase keď už bolo
vzájomné spolužitie so žalobkyňou ukončené) predal a so žalobkyňou sa žiadnym spôsobom, pokiaľ ide

o spoločne uhradené splátky úveru, nevysporiadal. Žalovaná suma 16.511,32 Eur, tak ako ju žalobkyňa
špecifikovalavžalobe, pozostávazosumy15324,32Eur(vovzťahukuktorejsúdprvejinštanciežalobu,
tak ako je nižšie uvedené, zamietol z dôvodu premlčania) a zo sumy 1 187,- Eur (vo vzťahu ku ktorej
súd prvej inštancie, tak ako je nižšie uvedené, žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala,
že uvedenú sumu uhradila zo svojich peňažných prostriedkov). Žalovaný vzniesol námietku premlčania

žalobou uplatneného nároku, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako dôvodne uplatnenú vo vzťahu k sume
15 324,32 Eur, preto v tejto časti žalobu z dôvodu premlčania zamietol, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie
sumy 1 187,-Eur, vo vzťahu ku ktorej súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie premlčaná, žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania nároku na zaplatenie sumy 1 187,- Eur žalobkyňou konštatujúc, že
„z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalobkyňa zaplatila v máji 2021 sumu 1 187,- Eur výlučne

zo svojich vlastných peňažných prostriedkov, resp. že z vykonaného dokazovania nevyplýva v akom
rozsahu uhradila žalobkyňa v máji 2021 sumu 1 187,- Eur zo svojich vlastných peňažných prostriedkov“.

11. Po prejednaní odvolania žalobkyne odvolací súd uvádza, že sa s vyššie uvedeným záverom súdu
prvej inštancie, týkajúcim sa nepreukázania nároku na zaplatenie sumy 1 187,- Eur žalobkyňou, pokiaľ

ide o sumu 887,- Eur, nemožno stotožniť, pretože žalobkyňa pristúpila k úhrade sumy 1 187,- Eur (ktorú
podľa pripojeného výpisu z účtu uhradila zo svojho účtu vedeného v J. K., a. s., v dvoch splátkach dňa
14. 05. 2021 v sume 300,- Eur a dňa 19.05. 2021 v sume 887,- Eur), potom čo jej ako spoludlžníčke bola
doručená výzva J. D. D., I. zo dňa 05. 05. 2021. Svedkyňa L. C. (dcéra strán sporu) vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 28. 03. 2023 potvrdila, že otec jej dal „na

splátku hypotéky“ pre mamu sumu 300,- Eur. Nemožno sa teda stotožniť s vyššie uvedeným záverom
súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyňa celú sumu 1 187,- Eur
uhradila zo svojich peňažných prostriedkov, keď naopak v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
poskytol žalobkyni prostredníctvom svojej dcéry (tak ako to tvrdil) celú sumu 1 187,- Eur na úhradu
(omeškaných) splátok úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 887,- Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol – pokiaľ ide o sumu 15.324,32 Eur
z dôvodu premlčania žalobou uplatneného nároku a pokiaľ ide o sumu 300,- Eur z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobkyňou, že sumu 300,- Eur zodpovedajúcu úhrade časti omeškaných splátok
úveru uhradila zo svojich vlastných peňažných prostriedkov, keďže zo svedeckej výpovede svedkyne L.

C. (dcéry strán sporu) vyplynulo, že otec jej dal na tento účel („na splátku hypotéky“) pre mamu sumu
300,- Eur.

12. Po prejednaní odvolania žalobkyne odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú

objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich
a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky)
došlo. Podľa ustálenej súdnej praxe (rozsudok NS SR sp. zn. 1MCdo/16/2011 zo dňa 11. 12. 2013,uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 z 25. 03. 2013), začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je
nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len
na okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia. V danom prípade z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalobkyňa sa podieľala na splátkach úveru do konca roka 2016, dokedy boli splátky úveru
hradené zo spoločného účtu žalobkyne a žalovaného, vedeného v J. K., a. s.; od 01. 01. 2017 splácal
úver (až na dve splátky úveru realizované v máji 2021 žalobkyňou) žalovaný sám. Od tohto okamihu
začalavzmysleust.§107ods.2Občianskehozákonníkaplynúťobjektívnatrojročnápremlčaciadobana
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá v čase podania žaloby už uplynula, čo znamená, že vzhľadom

na vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, bola námietka premlčania vo vzťahu
k sume 15. 324, 32 Eur (16. 511,32 Eur – 1 187,- Eur) bez ohľadu na to, či by súd prvej inštancie ustálil
za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby jún 2020 alebo máj 2021, vznesená dôvodne, pričom
len samotné zmeškanie premlčacej doby, bez preukázania objektívnych dôvodov na jej zmeškanie
(teda bez preukázania toho, že dotknutý účastník právneho vzťahu uplynutie premlčacej doby nezavinil)
nemožno vyhodnotiť tak, že vznesenie námietky premlčania odporuje dobrým mravom.

13.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396

ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 94,63 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.