Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno sp.zn. 3Pv37/23/4401 zo dňa
13.03.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 30.10.2024 takto

r o z h o d o l :

ObžalovanýA.B., nar.XX.XX.XXXXvA.B.,trvalebytomA.B.,C.D.X,prechodnebytomA.B.,C.D.XX,

je v i n n ý , ž e

hoci mu ako rodičovi zo Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov vyplývala povinnosť vyživovať svojich nezaopatrených synov A. B., nar.
XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
7P/140/2010 z 21.06.2010, právoplatným dňa 30.06.2010, bol povinný prispievať na ich výživu mesačne
sumou 50,- € na každé dieťa vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od 01.06.2010

do rúk matky detí F. G., trvale bytom E. A. F., H. D. XXX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si od
01.08.2020 úmyselne neplnil tak v mieste svojho bydliska ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby
úmyselného neplnenia vyživovacej povinnosti zdržiaval, nakoľko počas celej tejto doby mal pracovné
pomery s dostatočným príjmom na to, aby výživné na svoje nezaopatrené deti platil riadne a včas
minimálnevovýškesúdom určenejsumy, anapriektomutotovýživnéneplatilavobdobí,kedypracovný
pomer nemal, uspokojil sa s nedostatočnými príjmami z brigád a príležitostných prác a tento stav
finančnej tiesne neriešil ani prostredníctvom príslušného úradu práce, keďže nebol evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenému A. B., nar. XX.XX.XXXX

vo výške 650,- Eur za obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2021, kedy tento ukončil sústavnú prípravu na
povolanie štúdiom a ani sa nezaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie a dlh na výživnom voči
oprávnenému E. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.550,- Eur za obdobie od 01.08.2020 do 30.10.2024,
ktorýsaďalšímštúdiomsústavnepripravujenabudúcepovolanie,aobžalovanýtaknavýživnomcelkovo
dlhuje sumu 3.200,- Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno b) Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal pod sp.zn. 3Pv37/23/4401 dňa 13.03.2024 obžalobu
na obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplývala povinnosť vyživovať svojich nezaopatrených synov A.
B., narodeného XX.XX.XXXX a E. B., narodeného XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/140/2010 z 21.06.2010, s právoplatnosťou od 30.06.2010, ktorým súd
schválil dohodu oboch rodičov týchto detí, sa obvinený zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou
50,- € na každé dieťa, ktoré výživné mal uhrádzať vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc

od 01.06.2010, do rúk matky detí F. G., bytom ako deti E. A. F., H. D. XXX/XX, túto svoju zákonnú
povinnosť si zavinene bezdôvodne neplnil tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa
počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiaval, a to od 01. augusta 2020, nakoľko počas
celej tejto doby mal pracovné pomery s dostatočným príjmom na to, aby výživné na svoje nezaopatrené
deti platil riadne, včas a v rámci predbežnej otázky minimálne vo výške súdom schválenej sumy, toto

neplatil a v období, kedy pracovný pomer nemal, uspokojil sa s nedostatočnými príjmami z brigád a
príležitostných prác a tento stav finančnej tiesne neriešil ani prostredníctvom príslušného úradu práce,
ktorý ako sprostredkovateľ by mu zvýšil jeho šance na trhu práce, čím obvinený v období od 01. augusta
2020 do 29. januára 2023, kedy oprávnený syn A. dosiahol plnoletosť a následne sa zaevidoval ako
živnostník, a voči oprávnenému synovi E. od 01.augusta 2020 až do 24. januára 2024, kedy dosiahol

vek plnoletosti, pričom ďalším štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, zaostal na výživnom v
celkom sume 3.589,99 €, ktoré dlhuje matke detí F. G..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepodal žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkyne F. G., E. B., A. B.

a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2024 potvrdil, že v rozhodnom čase
neuhrádzal výživné, a to z dôvodu, že mal iba príležitostné brigády, pretože stavebníctvo v tom čase
nešlo a na pozíciu čašníka, ktorú robil v minulosti, berú iba mladých ľudí. Tvrdil, že pokiaľ mal nejaké

peniaze, tak synom peniaze dal alebo kúpil synovi A. oblečenie na rozlúčkovú slávnosť. Vypovedal,
že od 01.08.2020 mal brigádnickú zmluvu vo firme I., potom zmluvu vo firme J. a aktuálne neoficiálne
pracuje pre kamarátovu firmu. Vyjadril vtedy možnosť uhradiť dlh na výživnom, najskôr sumu 1.500,-
Eur a následne mesačne uhradiť sumu 1.000,- Eur s tým, že si našiel zamestnanie, pracuje vo firme vo
Veľkom Mederi a tiež bol aj v zahraničí, odkiaľ mu majú poslať peniaze. Obžalovaný sa nezaevidoval

na úrad práce, pretože podľa vlastného vyjadrenia v tom nevidel význam, keďže aj v minulosti bol
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aj tak mu prácu nesprostredkovali. Podľa vlastného
vyjadrenia počas výkonu príležitostných prác dosahoval príjem v závislosti od toho, akú prácu vykonával
a koľko hodín. Mohlo to byť 1.000,- Eur mesačne, ktorá suma mu bola vyplácaná týždenne po rôznych
čiastkach. Obžalovaný na otázku odpovedal, že neoficiálne je pracovne činný asi týždeň a má sľúbenú

odmenu za vykonanú prácu každý tretí týždeň 1.300,- alebo 1.400,- Eur. Podľa vyjadrenia obžalovanéhomal vedomosť o tom, že starší syn nepokračoval v štúdiu na strednej škole a naopak, že mladší syn
ešte študuje. Tvrdil tiež, že nevedel, že vo firme I. (patriacej bratrancovmu synovi) bol zamestnaný
v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a vypovedal, že tento pracovný pomer skončil

dohodou, pretože mu nevedeli zabezpečiť prácu.

Matka výživou oprávnených detí F. G. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní
19.06.2024 vypovedala, že obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplní od 01.08.2020, z dlhu na výživnom
neuhradil žiadnu čiastku a o deti vôbec nejaví záujem, pričom tvrdila, že pokiaľ by obžalovaný chcel,

tak dlh na výživnom zaplatí, pretože pracuje v Nemecku a má dobrý zárobok. Svedkyňa vypovedala, že
starší syn A. sa po skončení povinnej školskej dochádzky na úrade práce nezaevidoval, pretože o tom
nevedeli, žiadne sociálne dávky nepoberal. Pokiaľ ide o syna E., tento naďalej študuje na strednej škole
v dennej forme štúdia. Podľa vyjadrenia svedkyne vedela deťom zabezpečiť všetko, čo potrebovali, tieto
núdzou netrpeli, pretože ona vždy pracovala,. Aktuálne je živnostníčka, pracuje pre firmu K. s mesačným
príjmom do 1.000,- Eur. Svedkyňa tiež vypovedala, že od obžalovaného žiadala zaplatiť výživné, pričom

písala jeho priateľke, pretože na obžalovaného ani nemá kontakt, avšak bez odozvy. Z výpovede
svedkyne vyplynulo, že neplatenie výživného neriešila cestou exekútora a nepoberala ani náhradné
výživné.
Pri svojom dopočutí na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2024 svedkyňa uviedla, že obžalovaný z dlhu na
výživnom neuhradil žiadnu čiastku, a to ani tú, ktorú uvádzal na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní.

Doplnila tiež, že starší syn A. v minulosti chodil do 1. ročníka na L. M. N. A. B., ale po prvom ročníku
v štúdiu nepokračoval, nechcel ďalej študovať, bol doma a ona ho živila, a to až do momentu, ako si
založil živnosť.
Svedkyňa aj na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2024 vypovedala, že obžalovaný neuhradil žiadnu
čiastku z dlhu na výživnom.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2024 v procesnom postavení svedka vypočul E. B., ktorý
vypovedal, že od obžalovaného žiada uhradiť výživné aj za obdobie od dosiahnutia svojej plnoletosti,
pretože jejehosynaeštestálechodídoškoly.Vypovedal,žeoddosiahnutiaplnoletostiodobžalovaného
nedostal žiadnu čiastku na výživnom , v minulosti mu obžalovaný kúpil oblečenie na rozlúčkovú slávnosť

v 9. ročníku základnej školy a dal mu 20,- Eur. Svedok vypovedal, že študuje na strednej škole odbor
čašník, a to v dennej forme štúdia, ale je mu umožnené počas štúdia chodiť brigádovať, pretože jeho
matka nedokáže všetko financovať zo svojho platu. Svedok uviedol, že o náhradné výživné nepožiadal,
býva s matkou, ktorá mu zabezpečuje bývanie a stravu.
Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2024 uviedol, že obžalovaný mu z dlhu na výživnom

neuhradil žiadnu čiastku. Vypovedal, že v štúdiu na strednej škole pokračuje, peniaze z výživného mu
chýbajú, pretože matka je na všetko sama, ale on si naďalej privyrába brigádnicky. O náhradné výživné
nepožiadal, síce sa o tom bavili, ale nevedel, či by otec z toho nemal zle, keby za neho platil štát.
Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2024 vypovedal, že od obžalovaného žiadnu čiastku z dlhu
na výživnom ani bežné výživné neobdržal.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2024 vypočul aj svedka A. B. H., ktorý vypovedal, že má
vedomosť o tom, že obžalovaný jeho matke neplatil výživné, pričom svedok zvykol obžalovanému cez
sociálne siete aj napísať, aby výživné zaplatil, ale on nereagoval, pričom v podstate s ním nemali žiadny
kontakt. Svedok uviedol, že strednú školu ukončil hneď po prvom ročníku, ako mu skončila povinná

školská dochádzka, pretože ho zvolený odbor autotronik nebavil. Požiadal síce o prestup na hotelovú
školu, aj mu prestup schválili, ale potom mu ponúkli odbor kuchár čašník, čo by ho tiež nebavilo, preto
už v štúdiu nepokračoval. Podľa vyjadrenia svedkyne ho živila matka, občas si privyrábal brigádnicky
a to až dovtedy, ako dovŕšil 18. rok veku a založil si živnosť, dovtedy nebol v žiadnom pracovnoprávnom
vzťahu, nezaevidoval sa ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Svedok potvrdil,

že od dovŕšenia plnoletosti mu obžalovaný neuhradil žiadne výživné a v tomto období mu neposkytoval
ani žiadne plnenia.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítaním oboznámil listinné dôkazy a zistil nasledovné:
- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/335/2005 z 28.10.2005, právoplatným dňa

18.11.2005, bol maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matke F. G. s tým,
že otcovi – obžalovanému bola určená povinnosť platiť výživné v sume 1.000,- Eur mesačne počnúc od
29.01.2005 vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11P/532/2006 z 19.06.2007, právoplatným dňa
19.07.2007, bol maloletý E. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matke F. G. od
narodenia, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec – obžalovaný bol povinný

prispievať na jeho výživu vo výške 1.000,- Sk mesačne od 24.01.2006 vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred do rúk maty a súčasne bola ocovi určená povinnosť zročné výživné za obdobie od
24.01.2006 do 30.06.2007 v sume 18.000,- Sk platiť v splátkach po 1.000,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti rozsudku.
- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/140/2010 z 21.06.2010, právoplatným dňa

30.06.2010, bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn. 7P/236/2005-16 z 28.10.2005 v časti o výživnom na maloletého A. B. tak, že
výživné na maloletého sa zvýšilo zo sumy 1.000,- Sk mesačne na 50,- Eur mesačne od 01.06.2010
a zročné výživné za obdobie od 01.06.2010 do 30.06.2010 v sume 17,- Eur bol otec povinný zaplatiť do
31.07.2010. Súčasne bol citovaným rozsudkom zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
11P/532/2006-44 z 19.06.2007 v časti o výživnom na maloletého E. B. tak, že výživné na maloletého

sa zvýšilo zo sumy 1.000,- Sk mesačne na 50,- Eur mesačne počnúc od 01.06.2010 a zročné výživné
na tohto maloletého za obdobie od 01.06.2010 do 30.06.2010 v sume 17,- Eur bol otec povinný zaplatiť
do 31.07.2010.
- Z potvrdenia L. O. P. E. Q. L. , M. X, A. B. z 02.02.2023 mal súd preukázané, že maloletý A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bol v školskom roku 2020/2021 žiakom 1. ročníka tejto školy, a to od 01.09.2020 do

31.08.2021.
- Z potvrdení L. O. P. J. L. Q. O., B. D. X, A. B. mal súd preukázané, že E. B., nar. XX.XX.XXXX je od
školského roku 2022/2023 žiakom ich školy.
- Z potvrdenia Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania, mal súd preukázané,
že v živnostenskom registri nie je vykonaný zápis o osobe obžalovaného.

-ZpotvrdeníÚradupráce,sociálnychvecíarodinyNovéZámkysúdzistil,žeobžalovanýod01.06.20200
nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
- Z evidencie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaný bol evidovaný od 01.02.2020 do
31.10.2022 ako zamestnanec u zamestnávateľa I. L., od 01.11.2022 do 31.07.2024 ako zamestnávateľ
u zamestnávateľa J. L. Q. od 01.02.2024 do 06.05.2024 ako zamestnanec u zamestnávateľa R. L..

- Z pokladov, zadovážených od bývalého zamestnávateľa obžalovaného – spoločnosti I., L.. A. B.,
mal súd preukázané, že obžalovaný u uvedeného zamestnávateľa do 31.01.2020 pracoval na dohodu
o pracovnej činnosti a následne od 01.02.2020 v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy,
uzavretej na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou 3,333 Eur na hodinu a ustanoveným týždenným
pracovným časom 5 hodín. Obžalovaný v tom pracovnom pomere v roku 2022 dosiahol priemerný čistý

mesačný zárobok vo výške 50,73 Eur, v roku 2021 vo výške 57,09 Eur a v roku 2022 vo výške 56,29 Eur.
- Z podkladov, zadovážených od bývalého zamestnávateľa obžalovaného – spoločnosti J. L.. A. B.,
súd zistil, že obžalovaný bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa od 01.11.2022 v pracovnom pomere
na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, s dohodnutou mzdou 3,713 Eur na hodinu
a týždenným pracovným časom 10 hodín. V roku 2022 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok vo

výške 57,33 Eur a v roku 2023 vo výške 44,49 Eur ako zamestnanec tohto zamestnávateľa.
- Z výpisu zo živnostenského registra A. B. ml. (nar. XX.XX.XXXX) súd zistil, že tomuto vzniklo
živnostenské oprávnenie dňa 08.02.2023.
- Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, oddelenia hmotnej núdze,
náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok súd zistil, že v období od mesiaca august 2020

nebolo poskytované náhradné výživné na oprávnené osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar.
XX.XX.XXXX.
- Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 26.06.202 súd zistil, že F. G. poberala
prídavok na dieťa – A. B., nar. XX.XX.XXXX od 01.01.2005 do 31.08.2021, pričom dôvodom na odňatie
prídavku na dieťa bolo zanechanie štúdia dieťaťa,

- Z výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne súd zistil, že pokiaľ bol obžalovaný od 01.02.2024 do
06.05.2024 zamestnancom zamestnávateľa R. L.. B., v mesiaci február a marec 2024 mal vymeriavací
základ pre platenie poistného 199,08 Eur a v mesiaci apríl 2024 vo výške 86,20 a v mesiaci máj 2024
vo výške 43,10 Eur.

Vykonaním vyššie opísaného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne.Obžalovaný ani nepopieral, že výživné na svoje deti od rozhodného času, uvedeného v obžalobe
neuhrádzal vôbec, ako ani to, že na svojho mladšieho syna neprispieva žiadnym výživným ani od
dosiahnutia jeho plnoletosti napriek tomu, že má vedomosť o tom, že tento riadne pokračuje v štúdiu na

strednej škole, spáchanie skutku priznával už v prípravnom konaní a jeho spáchanie aj ľutoval. Na svoju
obranu uvádzal, že mal príjem iba z príležitostných brigád, prezentoval vôľu dlžné výživné uhradiť s tým,
že sa mu podarilo neoficiálne zamestnať a bol aj v Nemecku, odkiaľ mu majú poslať peniaze. Tvrdil
súčasne, že výživné neuhrádzal preto, že nemá žiadnych príbuzných, ktorí by mu pomohli, v súčasnosti
býva u priateľky, raz sú za dobre, raz nie a aj v minulosti si musel platiť ubytovanie. Napriek pred súdom

prezentovanej vôli uhradiť dlžné výživné, obžalovaný počas konania pred súdom výživou oprávneným
osobám dlh na výživnom, ako ani jeho časť neuhradil, dokonca sa napriek vždy mu riadne a včas
doručeným predvolaniam na hlavné pojednávania prestal ustanovovať.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný počas obdobia neplnenia vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k svojim výživou oprávneným synom nebol v pracovnoprávnom vzťahu na základe

dohody o pracovnej činnosti, ale v pracovnom pomere na základe pracovných zmlúv, uzavretých na
dobu neurčitú, v ktorých však podľa mzdových listov dosahoval mizivý čistý mesačný príjem, keďže tieto
pracovné zmluvy uzatvoril na dohodnutý týždenný pracovný čas 5, resp. 10 hodín. Zamestnávateľmi
obžalovaného deklarovaný čistý mesačný zárobok obžalovaného je ale v rozpore s jeho výpoveďou,
keďže tento tvrdil, že si v niektorých obdobiach musel platiť aj ubytovanie a že z tejto „brigádnickej

práce“ dosahoval príjem aj 1.000,- Eur mesačne. Obžalovaný pritom nepožiadal príslušný úrad
práce o sprostredkovanie mu zamestnania a nezaevidoval sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie
s perspektívou zamestnania v pracovnom pomere a za takých pracovných podmienok, za ktorých by
dosiahol aspoň zákonom ustanovenú minimálnu mesačnú mzdu a z ktorej by mu bolo bez akýchkoľvek
pochybností umožnené platiť určené výživné vo výške 50,- Eur mesačne na každé svoje nezaopatrené

dieťaťa. Obžalovaný však túto príležitosť dosiahnuť oficiálny príjem úmyselne nevyužil a dlhodobo
uprednostnil výkon práce za mzdu, ktorej skutočná výška nezodpovedala oficiálne v mzdových listoch
uvádzanej sume okolo 50,- Eur v čistom mesačne a aj následne obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia
pracoval na stavbe vo N. H. tzv. „na čierno“. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný uprednostňuje
získavanie príjmu, ktorého oficiálna výška nezodpovedá v príslušných evidenciách deklarovanému

príjmu z pracovnej činnosti a pokiaľ aj dosiahol zárobok okolo 1.000,- Eur mesačne tak, ako tvrdil, svoju
vyživovaciu povinnosť si vôbec neplnil a úhradu odôvodnených potrieb svojich výživou oprávnených
detí ponechal v plnej miere na ich matku a neskôr aj na ne samotné, keď sa predovšetkým jeho syn
E. svojou vlastnou snahou pokúša zadovažovať si peňažné prostriedky na úhradu svojich potrieb, hoci
toto je stále, pokiaľ sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, zákonnou povinnosťou obžalovaného

ako jeho otca.

Uvedené konanie obžalovaného preto súd vyhodnotil ako protiprávne, v rozpore s jeho zákonnou
povinnosťou podľa § 62 Zákona o rodine a súčasne i zavinené, a to vo forme priameho úmyslu,
pretože obžalovaný podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti chcel porušiť zákonom

chránený záujem (záujem na riadnom plnení zákonnej povinnosti vyživovať a zaopatrovať iného)
a výživné na svoje nezaopatrené deti v od 01.08.2020 neplniť.

Súd ustálil ako začiatok obdobia zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným voči obom
svojim nezaopatreným deťom zhodne s obžalobou, t.j. od 01.08.2020, nakoľko obžalovaný od tohto

momentu preukázateľne výživné na obe tieto deti v súdom určenej výške neplnil, keďže súd nemal
z vykonaného dokazovania, a to ani z výpovede obžalovaného, preukázané žiadne úhrady na výživnom
ako ani žiadne plnenia, ktoré by bolo možné do vyživovacej povinnosti započítať. Takými plneniami
totiž nie sú materiálne dary ani iné jednorazové plnenia pri rôznych výročiach, životných udalostiach
a príležitostiach, ktoré sa výživou povinný rodič sám rozhodne poskytnúť nad rámec právoplatným

rozsudkom určenej mu povinnosti uhrádzať výživné pravidelne mesačne do rúk matky maloletých detí.
Prístup obžalovaného k plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k svojim deťom ako aj k nim
samotným pritom reflektuje skutočnosť, že ani nevie, ktorému zo synov prispel kúpou oblečenia na
rozlúčkovú slávnosť po skončení základnej školy.

Rozdielne od obžaloby však súd ustálil zánik zákonnej vyživovacej povinnosti obžalovanému k svojmu
synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prokurátor v podanej obžalobe viazal na moment nadobudnutia
plnoletosti tohto dieťaťa obžalovaného. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine však zákonná povinnosť
rodičov vyživovať svoje dieťa nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ani plnoletosti, ale tátozákonná vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá až do času, kým toto nie je schopné sa samé živiť.
Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, schopnosť zamestnať sa a pod., pričom súhrnne

možno konštatovať, že dieťa je schopné sa samé živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje dieťa preto netrvá, ak dieťa skončilo prípravu na
povolanie, má primeraný zdravotný stav, dieťa neprejavuje záujem o pracovné príležitosti a z vlastnej
vôle nepracuje. V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že v tom čase
maloletý A. B. sa sústavne pripravoval na budúce povolanie štúdiom na L. O. P. E. Q. L. iba v školskom

roku 2020/2021, kedy bol od 01.09.2020 do 31.08.2021 žiakom 1.C triedy tejto školy, v nasledujúcom
školskom roku už do tejto školy nenastúpil a v štúdiu nepokračoval ani na žiadnej inej školy. Ako pre súd
vyplynulo z výpovede tohto svedka ako aj jeho matky F. G., syn obžalovaného už o žiadne ďalšie štúdium
nemal záujem, nechcel študovať, nebol v žiadnom pracovnom vzťahu, nepožiadal o sprostredkovanie
zamestnania ani príslušný úrad práce, keďže sa nezaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
pričom z výpovede týchto svedkov nevyplynulo, že by toto dieťa malo akékoľvek zdravotné problémy,

ktorébymubránilibyťpracovnečinnýmajkeďlensozákladnýmvzdelaním.Ztýchtodôvodovsúddospel
k záveru, že obžalovaný zavinene neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči tomuto svojmu
dieťaťuibado31.08.2021,kedysazdôvodusvojhonezáujmuoakékoľvekštúdium azískaniepracovnej
kvalifikácie prestal sústavne pripravovať na budúce povolanie a ani sa nezaevidoval na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie a nadobudol schopnosť sa sám živiť, a kedy boli jeho matke z rovnakého

dôvodu odňaté prídavky na toto dieťa.

Pokiaľ ide o zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného k svojmu synovi E. B., táto
v zmysle uvedeného neskončila dosiahnutím plnoletosti tohto výživou oprávneného dieťaťa tak, ako sa
pôvodne uvádzalo v obžalobe, pričom tento syn obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že

od obžalovaného žiada uhrádzať výživné aj po dovŕšení 18-teho roku veku. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že toho času plnoletý E. B. dosiaľ nie je schopný sám sa živiť v zmysle § 62 odsek
1 Zákona o rodine, nakoľko sa kontinuálne až doposiaľ v dennej forme štúdia na Strednej odbornej škole
hotelových služieb a obchodu Nové Zámky sústavne pripravuje na budúce povolanie a na ktorý záver
nemá žiadny vplyv jeho snaha zvýšiť sám svoju životnú úroveň príjmom z brigádnickej práce študenta,

ktorý rozhodne nemôže a nemá nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť obžalovaného k nemu. Na
základe týchto zistení súd ustálil, a to v súlade s ust. § 122 odsek 13 Trestného zákona, že obžalovaný
zavinene neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči tomuto svojmu dieťaťu vo výške naposledy
určenej právoplatným rozsudkom aj po dosiahnutí jeho plnoletosti, t.j. aj po 24.01.2024 a to až ku dňu
vyhlásenia rozsudku v tejto veci, t.j. do 30.10.2024.

Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ust. § 76 odsek 1 Zákona o rodine (podľa ktorého sa
výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu) súd ustálil
dlh na výživnom, ktorý obžalovaný spôsobil svojim zavineným neplnením zákonnej povinnosti vyživovať
svojho syna A. B. za obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2021 na sumu 650,- Eur (13 mesiacov x 50,- Eur)

a dlh na výživnom, ktorý spôsobil svojim zavineným neplnením zákonnej povinnosti vyživovať svojho
syna E. B. za obdobie od 01.08.2020 do 30.10.2024 na sumu 2.550,- Eur (51 mesiacov x 50,- Eur).
Obžalovaný tak celkovo dlhuje na výživnom ku dňu 30.10.2024 sumu 3.200,- Eur.

Obžalovaný protiprávnym konaním, uvedeným v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, naplnil

všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom s poukazom na ust. § 138 písmeno
b) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže
úmyselne, a to vo forme priameho úmyslu (§ 15 písmeno a) Trestného zákona tak, ako je vyššie
uvedené), zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na riadnom plnení zákonnej

povinnosti vyživovať a zaopatrovať iné osoby tak, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným
zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke

materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom (vo
sfére obžalovaným zanedbanej výživy svojich dvoch nezaopatrených detí a vzhľadom na výšku jeho
dlhu na výživnom), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (predovšetkým z hľadiska dĺžky dobyobžalovaným riadne neplnenej vyživovacej povinnosti, ktorú v období od 01.08.2020 neplnil vôbec, a to
ani vo výške zákonom ustanoveného minimálneho výživného, ktoré je povinný platiť každý rodič bez
ohradu na jeho schopnosti a možnosti) a mierou zavinenia obžalovaného.

Súd skutok obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keďže
obžalovaný svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho nezaopatreného syna E. neplnil až ku dňu
rozhodnutia súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedenej vo výroku o vine

tohto rozsudku.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska nie je bližšie
hodnotený. V evidencii priestupkov má obžalovaný evidované viaceré postihy za spáchanie rôznorodých
priestupkov, a to aj za viaceré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (spočívajúcich vo verbálne
afyzickyagresívnomsprávanívočiinýmosobám,atoajvovyhrážkachF.G.aajsynoviE.),zapriestupok

proti verejnému poriadku (vzbudenie verejného pohoršenia, keď v podnapitom stave vykrikoval dňa
01.11.2020 na ulici) a aj za dopravný priestupok z 03.12.2022, keď viedol osobné motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu.
Obžalovanýsaužvminulostiopakovanedopustilrôznorodejtrestnejčinnosti,atoajzhodnéhotrestného
činu zanedbania povinnej výživy. V tejto súvislosti súd poukazuje na odsúdenie obžalovaného vo veci

Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/82/2008 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1 Trestného zákona, kedy mu bol nariadený výkon pôvodne podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 14.03.2012 a vo veci Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 3T/195/2010, v ktorej mu bol za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 1 rok so zaradením na

výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý vykonal dňa 14.02.2012.
Obžalovaný sa prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona dopustil aj následne, keď bol z jeho spáchania uznaný vinným trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/158/2016 z 04.01.2017 a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody 2 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky a v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil.

Fikciou neodsúdenia v označenej trestnej veci pritom nezanikla skutočnosť, že obžalovaný sa aj tohto
trestného činu dopustil. Obžalovaný vo všetkých uvedených prípadoch prečinu zanedbania povinnej
výživy tieto spáchal v súvislosti s neplnením svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim synom
A. a E., t.j. voči tým istým výživou oprávneným osobám, ako v prejednávanej veci. Obžalovaný sa tiež
dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a následne dňa

23.11.2022 prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného
zákona,zktoréhospáchaniaboluznanývinnýmtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.
1T/54/2023 z 04.09.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 6
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, ktorá obžalovanému plynula
do 21.10.2024. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil počas

plynutia skúšobnej doby tohto jeho posledného podmienečného odsúdenia.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a ostatné zákonné kritériá.

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (keďže
neplnenie vyživovacej povinnosti priznával už v prípravnom konaní a svoje konanie i ľutoval) a aj
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený
– vo veciach Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/82/2008, 3T/195/2010, 1T/54/2023). Súd

obžalovanému ukladal trest podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody 1 až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer
a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe
obžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodyvdolnejpolovicitrestnejsadzbyvovýmere18mesiacovmajúc
za to, že trest uvedenej výmery jednak zohľadňuje dĺžku doby obžalovaným páchanej trestnej činnosti

a skutočnosť, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý opakovane zavinene neplnil a neplní svoju
zákonom určenú povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti. Obžalovaný tiež opakovane páchal aj
druhovo rozdielnu úmyselnú trestnú činnosť a tiež sa dopúšťa priestupkov. Vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný úmyselný trestný čin v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečnéhoodsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/54/2023, súd v súlade s ust. §
49 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému trest odňatia slobody uložil ako nepodmienečný.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v uvedenej výmere je tak podľa názoru súdu žiadúce

nielen z hľadiska nápravy obžalovaného represívnym spôsobom a zabránenia mu v páchaní trestnej
činnosti, ale aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred jej páchaním zo strany obžalovaného v budúcnosti
s tým, že trest uvedeného druhu a výmery aj iných odradí od jej páchania.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska

vonkajšej diferenciácie súd v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci bol vo výkone trestu
odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin (keďže trest odňatia slobody, uložený mu vo
veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/195/2010 vykonal dňa 14.02.2012 a trest odňatia slobody,
uložený mu vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/82/2008 s poukazom na ust. § 68 odsek

3 Trestného zákona dňa 14.03.2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).