Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124201037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. E. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Urbánkova 6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13. júna 2024, sp. zn.
40Csp/14/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 13. júna 2024, č.k. 40Csp/14/2024-76, okrem
výroku III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku III.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 13. júna 2024 č.k.
40Csp/14/2024-76 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 € do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok I.) a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy (výrok
II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala priznania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 € na tom skutkovom základe, že dňa 14.10.2015 uzatvoril žalovaný so
žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 228947, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol
žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 8.256 €. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 48 mesačných

splátkach po 172 €. Žalovaný si v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 24Csp/85/2021
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.916,18 € s príslušenstvom, pričom okresný súd rozsudkom žalobu
zamietol a to z dôvodov, že v zmluve o úvere nebola uvedená RPMN ani výška dohodnutých úrokov
z úveru, okrem záväzku žalobkyne zaplatiť zmluvnú odmenu v podobe úrokov za poskytnutie úveru
vo výške 5.756 €. Žalovaný reálne poskytol žalobkyni úver 2.500 €, z ktorej sumy žalobkyňa zaplatila
spolu 2.752 €, teda vyššiu sumu ako jej bola poskytnutá, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol. V tomto konaní sa domáha žalobkyňa primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že

znášala stav právnej neistoty tým, že žalovaný voči nej uplatňoval nedôvodný nárok, čím bola žalobkyňa
nedôvodne vystavená psychickému vypätiu.3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa
03.06.2022, č.k. 24Csp/85/2021-98 súd zamietol žalobu žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti
žalovanej A. B. o zaplatenie sumy 5.916,80 € s odôvodnením, že žalovaná dňa 12.10.2015 na tlačive

žalobcu požiadala o úver ako „fyzická osoba - podnikateľ“, pričom na uvedenom tlačive sú vyplnené
údaje o žalovanej - meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, v časti tlačiva Žiadateľ PO - obchodné meno,
dátum začatia podnikania, hrubý ročný príjem, v časti tlačiva Údaje o požadovanom úvere - poskytnutá
čiastka na výplatu 2.500 € so splatnosťou v 48 mesačných splátkach po 172 € a nominálna hodnota
úveru 8.256 €, účel čerpania úveru - prevádzkový. Žalovaná zmluvu považovala za neplatnú z dôvodu,

že dňa 12.10.2015 požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 2.500 €, pričom v zmluve je uvedené, že
berie úver na podnikateľskú činnosť vo výške 8.256 €. Úver vo výške 2.500 € nepoužila na podnikateľskú
činnosť, hoci je živnostníčkou. Zmluva neobsahuje RPMN. Žalobcovi splatila 2.752 €. Zároveň vzniesla
námietku premlčania. Súd vzťah žalobcu a žalovanej posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
ust.Občianskehozákonníka,keďžezožiadostioposkytnutieúveruanizosamotnejzmluvyjednoznačne
nevyplýva, že bola uzavretá so žalovanou ako podnikateľom (žalovaná je identifikovaná rodným číslom

a adresou bydliska - nie IČO-m a adresou sídla) a nevyplýva ani to, že úver bol čerpaný žalovanou v
rámci predmetu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ust. § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov ani nie je zrejmé, čo bolo predmetom
podnikateľskej činnosti žalovanej, prípadne na akú podnikateľskú činnosť mal byť úver čerpaný. Navyše
podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca dňa 15.10.2015 žalovanej reálne poskytol sumu
2.500 €, čo vyplýva z prehľadu platieb predloženého žalobcom. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala
žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru
vo výške 5.756 € so splatnosťou ku dňu poskytnutia úveru. To znamená, že žalobca, podľa zmluvy,
poskytol žalovanej úver vo výške 8.256 € a z tejto sumy už pri poskytnutí úveru dňa 15.10.2015 odpočítal

svoju„zmluvnúodmenuvpodobeúrokovzaposkytnutieúveru“vovýške5.756€azvyšokvovýške2.500
€ poslal na účet žalovanej. Žalovaná v období od 05.11.2015 do 09.04.2017 zaplatila žalovanému spolu
2.752 €. V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená RPMN ani výška dohodnutých úrokov z úveru,
okrem vyššie uvedeného záväzku žalovanej zaplatiť zmluvnú odmenu v podobe úrokov za poskytnutie
úveru vo výške 5.756 €. Preto pokiaľ v zmluve nie je uvedená RPMN, úver je podľa ust. § 11 ods. 1

písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., bezúročný a bez poplatkov. Žalobca reálne poskytol žalovanej 2.500 €,
z ktorej sumy žalovaná zaplatila spolu 2.752 €, teda vyššiu sumu, ako jej bola žalobcom poskytnutá,
preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
3.2 Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 13.12.2023, č.k. 9CoCsp/53/2022-147 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice II, č.k. 25Csp/85/2021-98 z 03.06.2022 a žalovanej proti žalobcovi priznal nárok

na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva záver súdu prvej inštancie
o nesprávne uvedenej výške úveru (8.256 € namiesto reálne poskytnutých 2.500 €), o absencii úrokovej
sadzby a tiež o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ako aj o dôsledku týchto
nedostatkov v spotrebiteľskej úverovej zmluve na poskytnutý spotrebiteľský úver, v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy) spočívajúceho v tom,

že tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu správne sú potom aj jeho skutkové
a právne závery, že z dôvodu, že žalovaná na tento úver žalobcovi zaplatila 2.752 €, nie je mu povinná
preto nič viac platiť, nakoľko v dôsledku uplatnenia zákonnej sankcie v § 11 ZoSÚ, úver sa považuje
od počiatku za bezúročný a bez poplatkov, t. j. záväzok spotrebiteľa veriteľovi platiť aj úroky a poplatky
od počiatku boli len domnelým záväzkom, a preto bol povinný vrátiť veriteľovi len 2.500 €, ktoré veriteľ

dlžníkovi reálne poskytol.

4. Právne vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 1, §
3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.).

5. Súd konštatoval, že vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je predpokladom pre
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. V konaní nebolo
sporným, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 24Csp/85/2021 zo dňa 03.06.2022 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9CoCsp/53/2022 zo dňa 13.12.2023 bola zamietnutá
žaloba žalobcu o zaplatenie 5.916,80 € titulom zmluvy o revolvingovom úvere voči žalovanej (v
tomto spore žalobkyňa). Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú a vzhľadom na absenciu
obligatórnych náležitostí RPMN vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov a vzhľadom na to, žežalovaná zaplatila vyššiu sumu ako bola veriteľom poskytnutá, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Námietku žalovaného, že predmetný úver nebol spotrebiteľským úverom súd vyhodnotil ako irelevantnú,
keďže otázka, či ide o spotrebiteľský úver alebo úver poskytnutý žalobkyni ako podnikateľke bola

právoplatne vyriešená v uvedených konaniach.

6. Po citácii ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 OZ vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovaným
súd uviedol, že premlčacia lehota začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo konštatované
porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

01.02.2024, žaloba bola podaná 18.01.2024, t.j. v trojročnej premlčacej lehote, preto je námietka
premlčania vznesená žalovaným v celom rozsahu nedôvodná.

7. Súd mal za to, že právoplatným skončením konania sp. zn. 24Csp/85/2021 bola splnená podmienka
pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z..

8. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd konštatoval, že jeho výška závisí
od úvahy súdu. Po špecifikácii predpokladov priznania primeraného finančného zadosťučinenia súd
uviedol, že v dôsledku porušenia práv žalobkyne, ktorá má status spotrebiteľa, došlo k vzniku majetkovej
ujmy u nej, keďže zaplatila žalovanému vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver a v dôsledku žalovaným
podanej žaloby bola nútená vyhľadať právnu pomoc. Po dobu troch rokov konania bola vystavená

neistote z jeho výsledku. Vzhľadom na dĺžku závadného konania žalovaného do právoplatnosti
rozsudku, ktorým bola žaloba žalovaného zamietnutá, nesporný psychický diskomfort žalobkyne
spôsobený obavami ohľadom výsledku prebiehajúceho konania, potrebu poskytnutia satisfakcie
žalobkyni ako aj sankcionovania žalovaného súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 300 €
za primerané, postačujúce a zohľadňujúce všetky okolnosti prípadu. Priznanie vyššej sumy by podľa

názoru súdu malo znaky konania spotrebiteľa v snahe získať finančné prostriedky v neadekvátnej výške.
Poznamenal, že i keď je spotrebiteľ slabšia strana sporu, ochrana formou primeraného finančného
zadosťučinenia nesmie byť bezbrehou a musí byť v súlade s princípom spravodlivosti. Z uvedených
dôvodov žalobe žalobkyne vo výške 300 € vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal plnú
náhradu trov konania aj keď žalobkyňa nemala plný úspech. Súd uviedol, že zásadu úspechu vo veci
treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou

uplatneného nároku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je
základne a čo je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, t.j. že právny základ nároku na náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný.
Výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle
článku 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si vyžaduje podľa súdu, aby súd v tomto type sporov aj naďalej

prihliadal na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobkyne, ale od úvahy súdu. V
predmetnej veci je nepochybné, že žaloba je čo do právneho základu uplatneného nároku opodstatnená.
Žalovaný nepochybne je subjektom, ktorý je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie. Preto je nutné
konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, pretože sa účinne domohla ochrany svojich práv.
Spravodlivému usporiadaniu vecí zodpovedá rozhodnutie, ktorým bude žalobkyni priznaný nárok na

náhradu trov v plnom rozsahu, pričom konkrétna výška náhrady trov konania sa v odvíja od súdom
priznanej sumy, nie od sumy uplatnenej žalobou.

10.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

v napadnutej časti a žalobu zamietol s tým, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie.
10.2 Žalovaný uviedol, že suma 300 € priznaná napadnutým rozsudkom je neprimeraná a nezodpovedá
skutočnostiam, ktoré vyplynuli z priebehu konania. Podľa žalovaného súd nezohľadnil nespornú
skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o úver ako podnikateľský subjekt, teda cielene a vedome konala ako

podnikateľský subjekt. Svedčí o tom obsah v súdnom spise založenej žiadosti o úver zo dňa 12.10.2015,
z ktorej vyplýva žiadosť o podnikateľský úver na prevádzkové účely, osobitné vyhlásenie o tom, že úver
sa žiada na podnikateľské účely, ale rovnako aj samotné znenie následne uzavretej zmluvy o úvere
a tiež správanie žalobkyne podľa tejto úverovej zmluvy. Ak by mal žalovaný podozrenie na nepravdivéinformácie týkajúce sa žalobkyne už pri žiadosti o úver, nikdy by žalobkyni úver neposkytol ani vo výške
jedného eurocentu práve z dôvodu, že už v predzmluvnej fáze dochádza k uvádzaniu nepravdivých
informácií. Žalovaný uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa voči nemu konala a

vystupovala ako spotrebiteľ. Preto uplatňovanie nároku na finančné zadosťučinenie za faktického a
právneho stavu, ktorý aktívne vytvorila žalobkyňa, považuje žalovaný nielen za nedôvodné, ale aj v
rozpore s účelom § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Žalovaný uviedol, že nikdy žalobkyni by neposkytol
žiadne peňažné prostriedky vediac o nepravdivosti ktoréhokoľvek z údajov uvedených v žiadosti o
úver, teda aj toho, že o úver žiada na prevádzkový účel, na podnikateľské účely. Žalobkyňa pritom

ani v tomto konaní nikdy nespochybnila, že žiadosť o úver podpísala a že tam uvádzané údaje sú
správne a pravdivé. Súd preto nesprávne ustálil vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
v napadnutom rozsudku nie je označené, ani ktoré konkrétne právo žalobkyne ako spotrebiteľa malo
byť porušené.
10.3 Žalovaný napadol aj určenie výšky sumy a súdom uvedené kritériá. Pokiaľ prihliadol na dobu trvania
konania vedeného pred Okresným súdom Košice II, ktoré malo byť tri roky, z napadnutého rozsudku nie

je zrejmé ako dobu trvania konania mal ovplyvniť žalovaný a na základe čoho predstavuje protiprávnu
skutočnosť. Súd ani nevykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu vo veci vedenej pod sp.zn.
24Csp/85/2021 za účelom ustálenia, že žalobca mal spôsobiť takú dĺžku konania. Nehovoriac o tom, že
žalovaná v konaní nielen netvrdila žiadne tvrdenia o neistote, ale konania sa sama nezúčastňovala, bola
právne zastúpená. Podľa žalovaného je v rozpore so zákonom, aby podanie žaloby a konanie o nej bolo

hodnotené ako akýsi prvok určujúci výšku finančného zadosťučinenia. Tvrdí preto, že priznanie nároku
vo výške 300 € nie je dôvodné a ani preukázané konkrétnymi skutočnosťami. Poukázal na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 7Cdo/91/2020, z ktorého okrem iného vyplynulo, že pre určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade,
apretonemôžuvychádzaťznejakéhouniverzálnehozovšeobecnenia,čivurčitýchstriktnýchhraniciach.

Posúdenie výšky finančného zadosťučinenia nie je možné na základe voľnej úvahy, pretože takýto
postup neumožňuje ani Civilný sporový poriadok a ani iný právny predpis. Podľa rozhodnutia R 52/2020
Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej
výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1, 2 CSP sa týka výlučne
výpočtu súdneho poplatku. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/171/2005 konštatoval, že i keď

výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom
konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp.zn. 24Csp/85/2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

9CoCsp/53/2022 je základ nároku daný. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových
zistení. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo
hroziacu finančnú ujmu spotrebiteľke vo výške 5.916,80 €. Táto hroziaca majetková ujma žalobkyne
bola jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. Ako vyplynulo
z napadnutého rozsudku uvedené kritérium nebolo jediným pre posúdenie primeranosti výšky

finančného zadosťučinenia, pretože súd zohľadnil aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo
k neprijateľnému konaniu už na začiatku zmluvného vzťahu a to tým, že uzavrel so žalobkyňou zmluvu
o úvere, kde žalobkyňu označil ako podnikateľku a účel úveru ako podnikateľský. Celkom vedome
a cielene sa teda dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi založeného na klamlivom, nepoctivom
obchodnom konaní, ktoré je zákonom zakázané, v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy

vzťahujúcej sa na spotrebiteľa. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní.

13. Odvolacia replika žalovaného bola žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa
25.09.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nemožno vyhovieť.15. Žalovaný podal odvolanie proti výroku I. a III. rozsudku, pričom rozsudkom vo výroku III. súd
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

16.Vzmysleust.§359CSPodvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

17. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu, vykazujúcemu

zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti
odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá
účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na

svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru, o jeho
oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).

18. Napadnutým rozhodnutím vo výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovaného, preto týmto výrokom nemohol byť žalovaný žiadnym spôsobom

dotknutý na svojich právach.

19. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
rozhodnutiu v zamietavom výroku III., z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto
rozsahu podľa ust. § 386 písm. b/ CSP, odmietol.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 300 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a súvisiaci výrok o náhrade
trov konania (výrok II.).

21. Rozsudok je vo výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP v tomto rozsahu potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. novembra 2024 o 9.30
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.11.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

23. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, t. j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú naplnené.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v zmysle § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z.z. a v zhode so súdom prvej inštancie považuje priznané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 € za primerané s ohľadom na kritériá, ktoré súd zohľadnil pri určovaní tejto výšky.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie
námietky žalovaného, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:28. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúce z ust. § 3 ods.
5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené
zákonom, a to: a) spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv alebo povinností

určených na jeho ochranu proti porušiteľovi, b) je úspešný.

29. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovaného o nesplnení zákonných
podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni, keďže jej úver nebol poskytnutý ako
spotrebiteľke, ale jednalo sa o podnikateľský úver a neprimeranosť výšky priznaného finančného

zadosťučinenia.

30. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o úver
ako podnikateľský, o čom svedčí obsah žiadosti o úver, osobitné vyhlásenie o tom, že úver žiada na
podnikateľské účely a samotné znenie uzavretej zmluvy o úvere ako aj následné správanie sa žalobkyne
po poskytnutí úveru.

31. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nemôže byť opätovné
posúdenie skutočností, za akých bol žalobkyni poskytnutý úver, nakoľko táto otázka bola právoplatne
vyriešená v spore sp. zn. 24Csp/85/2021 vedenom na bývalom Okresnom súde Košice II v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/53/2022.

32. Z uvedených dôvodov sú všetky odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa toho, či úver bol
žalobkyni poskytnutý ako spotrebiteľke alebo na podnikateľské účely, právne irelevantné.

33. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., jedinou podmienkou pre priznanie

finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

34. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn.

6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 a sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.

35. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 najvyšší súd v súvislosti s ust. § 3 ods.
5 zákona 250/2007 Z.z. uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva

alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

36. V rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené
závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie

spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia
a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol,
že ust. § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.
Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich

práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom
finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku,
t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola

privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnejvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

37. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že možno
priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. bez
toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna)

abeztoho,abyspotrebiteľmuselpreukazovaťvýškuvzniknutejujmy.Jedinou podmienkouprepriznanie
finančného zadosťučinenia je iba to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, tak, ako bolo vysvetlené vyššie.

38. Žalobkyňa úspešné uplatnenie porušenia jej práv a povinností žalovanému preukázala rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 24Csp/85/2021 zo dňa 03.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. 9CoCsp/53/2022 zo dňa 13.12.2023, ktorými bola zamietnutá žaloba žalobcu
(v tomto konaní žalovaného) o zaplatenie sumy 5.916,80 € titulom zmluvy o revolvingovom úvere.

39. Pokiaľ žalovaný namietal, že v napadnutom rozsudku nie je označené, ktoré konkrétne právo
žalobkyne ako spotrebiteľa malo byť porušené, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie vyššie

citovaných rozhodnutí, kde súdy dospeli k záveru, že vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí
(RPMN) je spotrebiteľská zmluva bezúročná a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 Z.z., v dôsledku čoho na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňa
zaplatila vyššiu sumu ako bola veriteľom poskytnutá.

40. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery dovolacieho súdu, vyslovené v uznesení
NS SR z 25. mája 2022, sp. zn. 3Cdo/31/2020, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 3/2023 pod č. 30, „13. Dostatočne komplexným prístupom k súboru vyššie odcitovaných ustanovení
podľa názoru dovolacieho súdu nemožno dospieť (aj s prihliadnutím k jeho skoršej judikatúre vrátane
rozhodnutí akcentovaných dovolaním) k inému záveru, než je ten, že reštriktívny prístup k interpretácii

úpravy (vrátane čl. I § 3 ods. 5 poslednej vety zákona o ochrane spotrebiteľa), kladúci spotrebiteľovi
do cesty pri uplatňovaní práva prekážky v konečnom dôsledku spôsobilé viesť až k upretiu zákonom
garantovaného práva, aj z pohľadu splnenia záväzkov prijatých v súvislosti s členstvom Slovenskej
republiky v Európskej únii, nemôže obstáť. 14. Eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského
vzťahu náležite ústretovým sa preto javí len taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v

prejednávanej veci, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo
spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie
sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v
akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení

rozhodnutia ako otázky predbežnej)“.

41. Tým bolo preukázané porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky a povinností žalovaného pri
uzavieraní spotrebiteľskej zmluvy so žalobkyňou. Bola tak splnená zákonná podmienka pre vznik nároku
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

42. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zák. č. 250/2007 Z.z. nestanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť
primerané.

43. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška
finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Nemôže ísť teda o
úvahu svojvoľnú a túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve
priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej

konkrétnej veci.

44. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z
nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svojepovinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba
trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený
zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,

t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom,
na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia
práv spotrebiteľa, 7/ odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa
závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí
trestných činov).

45. V tu prejednávanej veci súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z vyššie
uvedených kritérií, keď prihliadol na výšku majetkového plnenia, ktoré dodávateľ získal na úkor
spotrebiteľa (žalobkyňa zaplatila žalovanému 2.752 €, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 2.500 €),
teda suma 252 predstavovala ujmu na strane žalobkyne. Zohľadnil aj dobu trvania protiprávneho stavu,
ktorú vymedzil od uzavretia zmluvy až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola žaloba žalobcu

(v tomto konaní žalovaný) zamietnutá v trvaní troch rokov a prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa
bola nútená domáhať sa svojich práv v súdnom konaní, a tým bol spôsobený zásah do jej súkromného
života.

46. Úvaha súdu prvej inštancie o výške finančného zadosťučinenia preto nevybočila z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom a nemožno dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom bola priznaná, dôjde
k finančnému obohateniu sa žalobkyne. Priznaná výška je primeraná okolnostiam prejednávanej veci.

47. Odvolací súd iba dopĺňa, že výška primeraného finančného zadosťučinenia by sa mala posudzovať
resp.určovať(okreminého)ajvkontextezohľadneniaďalšíchprávnychpredpisovupravujúcichobdobnú

problematiku ako napríklad § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi (zmluva o revolvingovom úvere z 14.10.2015 - poznámka odvolacieho
súdu), v zmysle ktorého na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia; Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie

odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (50x380 €=19.000 € v r.2015). Poškodený
trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie
odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy (10x380 €= 3.800
€ v r. 2015).

48. Zohľadniac všetky vyššie uvedené kritéria, ako boli vyhodnotené a vychádzajúc aj z rozhodovacej
praxesenátuvinýchobdobnýchveciach(napr.sp.zn.6Co/84/2021,6CoCsp/49/2021,6CoCsp/49/2022,
6Co/129/2020, 6Co/150/2021, 6CoCsp/68/2021, 6CoCsp/57/2021, 6CoCsp/40/2021, 6CoCsp/51/2022
a ďalšie), považuje odvolací súd finančné zadosťučinenie vo výške 300 €, a to aj s prihliadnutím
na odškodňovanie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení aj v oveľa závažnejších

prípadoch (napr. v prípadoch náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia alebo v prípadoch
odškodnení obetí trestných činov, za primerané.

49. K odvolacej námietke žalovaného, že je v rozpore so zákonom, aby podanie žaloby a konanie
o nej bolo hodnotené ako akýsi prvok určujúci výšku finančného zadosťučinenia a že súd nevykonal

dokazovanie obsahom spisu za účelom ustálenia, že žalobca (tu ako žalovaný) mal spôsobiť takú dĺžku
konania odvolací súd uvádza, že kritérium doby trvania protiprávneho stavu, je vyhodnocované vo
všeobecnosti, nie podľa toho, či žalovaný zavinil dĺžku trvania sporu, pričom sa má za to, že nebyť
(nedôvodného) súdneho konania by spotrebiteľka nebola vystavená stresu a pocitu neistoty z výsledku
daného konania, a teda súdnemu konaniu ako takému. Z uvedeného dôvodu nebolo ani hospodárne

vykonať dokazovanie obsahom spisu za účelom ustálenia, že žalobca (tu ako žalovaný) mal spôsobiť
takú dĺžku konania.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. a v
súvisiacom výroku II. o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiťtrovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni. Žalobkyňa má preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).