Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201678
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6220201678.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraŠalamúnaasudkýň

JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X. XXXX XXXX,
bytom A. C. XX, 2/ D. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E., F. XXXX/XX, 3/ B. B., nar. XX. XXXX XXXX,
bytom, E., F. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. 25. januára 1979, bytom F. XXXX, 2/ A. H., nar.
XX. XXXXX XXXX, bytom I., J. XXXX/XX, 3/ A. K., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom L. A., M. XXXX/XX,
všetci právne zastúpení N. O. D. P., Q., so sídlom L., F. R. X, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/27/2020-157
zo dňa 10. augusta 2021, v súčasnosti vec vedená na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš

pod sp. zn. VK-12C/27/2020, o späťvzatí žaloby žalobcu 1/, 2/ v priebehu odvolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby žalobcu 1/ a 2/ p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
12C/27/2020-157 zo dňa 10. augusta 2021 vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ z r u š u j e a konanie voči
žalobcovi 1/ a 2/ z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/27/2020-157 zo dňa 10. augusta 2021 vo vzťahu
k žalobcovi 3/ p o t v r d z u j e.

III. Žalobcom 1/ a 2/ u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

IV. Žalobcovi 3/ u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne
o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, alebo
„súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).
1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami 40a, § 140, § 605 § 606, § 37, § 43a zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137
písm. c), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (pozn. odvolacieho súdu; právny
predchodcažalobcov1/až3/)sažaloboudomáhalurčenianeplatnostiKúpnejzmluvyuzatvorenejmedzi
žalovanou 1/ (pozn. odvolacieho súdu; právna predchodkyňa žalovaného 1/ a 2//) a žalovaným 3/ dňa
11. septembra 2020 (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckych podielovk nehnuteľnostiam vedených na H. S. D. O., katastrálny odbor, okres Veľký Krtíš, obec A. C., katastrálne
územie A. C., zapísaných na LV č. X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (ďalej
len „nehnuteľnosti“). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných

nehnuteľností. Svoj nárok odôvodňoval titulom porušenia zákonného predkupného práva. Tvrdil, že
listom zo dňa 8. mája 2020 uplatnil svoje predkupné právo v celom rozsahu, ktoré mu bolo žalovanou
1/ ponúknuté listom zo dňa 9. marca 2020, a ktorý list mu bol doručený dňa 18. marca 2020. Tvrdil, že
napriek tomu, že ponuku v čas akceptoval, tak žalovaná 1/ previedla predmetné nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou na žalovaného 2/, čím porušila predkupné právo.

1.3 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností. Žalovaná 1/ ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností
zaslala žalobcovi ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 9. marca 2020 (ďalej len
„ponuka“) k predmetným nehnuteľnostiam v lehote dvoch mesiacov a určila kúpnu cenu za podiely na
nehnuteľnostiach vo výške 0,30 eur za 1/m2. V ponuke sú nehnuteľnosti na LV č. XXX (chybne) uvedené
duplicitne. Po prepočítaní celková kúpna cena za nehnuteľnosti predstavuje 5 826,30 eur. Ponuka bola

žalobcovi doručená 18. marca 2020. Žalobca v liste zo dňa 18. marca 2020 uviedol, že ponuku považuje
za imperfektnú. Listom zo dňa 8. mája 2020 žalobca žalovanej oznámil, že si uplatňuje predkupné právo
v zmysle ponuky a upozornil ju na chybu v ponuke (duplicita nehnuteľnosti na LV č. XXX) a požiadal
ju o bezodkladné predloženie kúpnej zmluvy. Žalovaná 1/ titulom žalovanej Kúpnej zmluvy previedla
nehnuteľnosti na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 5 900,- eur. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že kúpna

cena bude kupujúcim vyplatená predávajúcemu na bankový účet v deň podpisu kúpnej zmluvy.
1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že z ponuky vyplýva, že žalovaná 1/ ako podielová spoluvlastníčka
ponúkla žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na predaj predmetné nehnuteľnosti. Súčasne
žalovaná 1/ vyzvala žalobcu na uplatnenie predkupného práva v zákonnej lehote dvoch mesiacov
a určila kúpnu cenu za ponúkané podiely na nehnuteľnostiach vo výške 0,30 eur za 1/m2. Z uvedeného

podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné vyvodiť, že ponuka bola v písomnej forme, že
obsahovala označenie povinného spoluvlastníka, označenie oprávneného spoluvlastníka, špecifikáciu
nehnuteľností v podielom spoluvlastníctve s uvedením veľkosti spoluvlastníckych podielov a výmery
ponúkaných podielov. Tiež obsahovala konkrétnu výšku kúpnej ceny na 1/m2 za podiel na ponúkaných
nehnuteľnostiach s určením doby na vyplatenie kúpnej ceny za tieto spoluvlastnícke podiely. Takáto

ponuka podľa názoru súdu prvej inštancie tak z hľadiska určenia veľkosti na kúpu ponúkaných podielov,
tak i z hľadiska výšky požadovanej kúpnej ceny za každý 1/m2 ponúkaného podielu, stanovenia doby
na jej zaplatenie, a tým aj spôsobu vykonania prednostného práva, bola jasná, určitá a zrozumiteľná.
Súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalobca reagoval na ponuku žalovanej, bolo jeho povinnosťou
v rovnakej lehote vykonať úhradu kúpnej ceny, napr. v hotovosti k rukám žalovanej 1/, poštovým

poukazom adresovaným na adresu žalovanej (týmto spôsobom je možné platiť až do sumy 15.000,-
eur), alebo zložením do notárskej úschovy. Keďže tak žalobca neurobil, jeho zákonné predkupné právo
zaniklo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne

súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (právny predchodca žalobcov), (ďalej aj len
„odvolateľ“) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), pričom z obsahu odvolania vyplýva,

že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní tvrdil, že ponuka je neplatná. To odôvodňoval duplicitou
označenia nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná 1/
ponúkla predmetné nehnuteľnosti dvakrát, čo znamená, že ponuka neobsahovala presné vymedzenie
nehnuteľností. Tvrdil, že ponuka nebola urobená v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Namietal, že

ponuka je neurčitá a zmätočná, nakoľko obsahovala dvakrát ponuku tých istých nehnuteľností (LV č.
XXX), a teda kúpna cena bola o 269,- eur vyššia. Ponuka neobsahovala celkovú kúpnu cenu ale len
cenu za 1/m2, pričom pri duplicitnom uvedení podielov sa javí táto ponuka ako neurčitá. Neurčitosť
predstavuje aj skutočnosť, že v ponuke absentoval spôsob zaplatenia kúpnej ceny, pričom v kúpnej
zmluve medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ tento údaj neabsentoval. Nesúhlasil s odôvodnením

súdu prvej inštancie, že sa jednalo len o chyby v písaní. Neakceptoval odôvodnenie súdu v zmysle
ktorého, by v prípade uhradenia kúpnej ceny v rozsahu z duplikovaného podielu mal žalobca právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôrazňoval, že chyby v ponuke je potrebné hodnotiť v kontexte
ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dôvod neplatnosti právneho úkonu. Bol názoru, že kúpnacena musí byť vyjadrená nepochybne a určito, čo žalovaná 1/ v ponuke nedodržala, keďže nebola
ustálená jednotná kúpna cena, z dôvodu ktorého v ponuke absentovala obligatórna náležitosť – výška
kúpnej ceny. Poukázal na skutočnosť, že za porušenie predkupného práva sa považujú aj prípady,

keď ponuka doručená podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a
predávajúci potom uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien, ako aj
ďalšie platobné podmienky. V závere uviedol, že v ponuke absentuje zásadná podmienka, t. j. akým
spôsobom dôjde k úhrade kúpnej ceny. Mal za to, že žalovaná 1/ neuviedla zásadné podmienky týkajúce
sa platobných podmienok a súd pri rozhodovaní na túto skutočnosť nebral žiadny ohľad, resp. len stroho

konštatoval, že ponuka obsahovala podstatné náležitosti.

3. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nárok
žalobcu popierajú a mali za to, že okresný súd rozsudkom správne rozhodol. Tvrdili, že žalobca
v odvolaní len zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Uviedli,
že predkupné právo žalobcu zaniklo v dôsledku riadneho neuplatnenia zo strany žalobcu. K námietkam

žalobcu, že ponuka neobsahovala podmienky o spôsobe úhrady kúpnej ceny a splatnosti kúpnej
ceny uviedli, že ide o argumentáciu účelovú, ktorá vychádza z nedovoleného extenzívneho výkladu.
Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 1/2013 zo dňa 28.
mája 2014. Zdôraznili, že podmienky uvedené v kúpnej zmluve neboli v žiadnom prípade výhodnejšími
podmienkami, nakoľko lehota splatnosti bola oveľa kratšia než lehota, v ktorej mal v zmysle zákona

žalobca zaplatiť kúpnu cenu. Odmietli tvrdenia, že by žalovaná 1/ mala riadne a včas uviesť údaje
pre uskutočnenie bezhotovostného prevodu kúpnej ceny. Tvrdili, že žalovaná 1/ nekonala obštrukčne.
Poukázali na to, že žalobca tesne pred uplynutím dvoch mesiacov vyhlásil, že si uplatňuje predkupné
právo, čo však nestačí pre riadne uplatnenie v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka. Žalobca si mohol
byť vedomý, že jeho žiadosť o bezodkladné predloženie kúpnej zmluvy nie je pre žalovanú 1/ záväzná,

keďže nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Zdôraznili, že žalobca až tesne pred uplynutím lehoty zaslal
žalovanej 1/ list, že si uplatňuje predkupné právo, avšak nevyvinul žiadne úsilie smerom k zaplateniu
kúpnej ceny počas celých dvoch mesiacov, od kedy mu bola ponuka doručená. Tvrdili, že lehota na
uplatnenie predkupného práva je hmotnoprávna, a že v tejto lehote musí aj reálne dôjsť k zaplateniu
kúpnej ceny. Poukazovali na skutočnosť, že žalobca bol pasívny aj po uplynutí dvojmesačnej lehoty,

keďžežalovaná1/sožalovaným2/uzatvoriližalovanúKúpnuzmluvuažoniekoľkomesiacovneskôr(11.
septembra 2020), čo len preukazuje šikanózny charakter žaloby. Na záver dodali, že ponuka nemôže
byť neurčitá pre chyby v písaní, nakoľko si bol danej chyby vedomý aj sám žalobca.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca 1/ (odvolacia replika), ktorý uviedol, že ako právny

nástupca (pôvodného) žalobcu berie žalobu v celom rozsahu späť, nesúhlasí s podaným odvolaním
a žiadal konanie vo veci zastaviť. Akcentoval na skutočnosť, že celý spor mal v skutočnosti iniciovať
žalobca 3/ v mene ich otca (pôvodného žalobcu).

5. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca 2/ (odvolacia replika), ktorý uviedol, že ako právny

nástupca (pôvodného) žalobcu berie žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť.
Zdôrazňoval skutočnosť, že celý spor mal v skutočnosti iniciovať žalobca 3/ v mene ich otca (pôvodného
žalobcu).

6. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca 3/ nevyjadril i napriek tomu, že mu na to bol vytvorený procesný

priestor.

7. K odvolacej replike sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili žalovaní (odvolacia duplika), ktorí
uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach. Dodali, že so späťvzatím žaloby žalobcu 1/ a 2/ súhlasia a
súčasne žiadali, aby im súd priznal voči žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu náhradu

trov konania.

8. K odvolacej duplike sa žalobcovia nevyjadrili i napriek tomu, že im na to bol vytvorený procesný
priestor.

9. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že v dôsledku prijatia zák. č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, s účinnosťou od 1. júna 2023,
prešiel v priebehu konania výkon súdnictva z Okresného súdu Veľký Krtíš na nástupnícky súd, ktorýmje Okresný súd Lučenec, ktorý v prejednávanej veci ďalej realizuje výkon súdnictva v postavení súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že
v rámci odvolacieho konania došlo zo strany žalobcu 1/ a 2/ k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu,
v prvom rade postupom podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP skúmal podmienky prípustnosti späťvzatia žaloby
a dospel k záveru, že v konaní boli splnené všetky podmienky pre pripustenie späťvzatia žaloby, nakoľko

žalobcovia 1/ a 2/ zobrali žalobu späť predtým než nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť a
súčasne žalovaní so späťvzatím žaloby nevyjadrili nesúhlas, a preto odvolací súd, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby žalobcu 1/ a 2/ a
napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ zrušil a konanie voči nim zastavil.

13. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania (po podaní odvolania) pôvodný
žalobca stratil právnu subjektivitu. Súd prvej inštancie v zmysle uznesenia č. k. VK-12C/27/2020-252
zo dňa 2. novembra 2023, právoplatným dňa 23. novembra 2023, rozhodol o pokračovaní v konaní so
žalobcami 1/ až 3/ ako právnymi nástupcami (dedičmi) pôvodného žalobcu. V priebehu odvolacieho
konania pôvodná žalovaná 1/ stratila právnu subjektivitu. Súd prvej inštancie v zmysle uznesenia č. k.

VK-12C/27/2020-333 zo dňa 18. marca 2024, právoplatným dňa 18. apríla 2024, rozhodol o pokračovaní
v konaní so žalovanými 1/ a 2/ ako právnymi nástupcami (dedičmi) pôvodnej žalovanej 1/. Žalobca 1/
reflektujúc na výzvu súdu prvej inštancie, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu,
doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „Späťvzatie žalobného návrhu v celom rozsahu“ (č. l.
267), ktoré odvolací súd podľa obsahu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby. Rovnako žalobca 2/ reflektujúc

na výzvu súdu prvej inštancie, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu, doručil
okresnému súdu podanie označené ako „Späťvzatie žalobného návrhu a podaného odvolania v celom
rozsahu“ (č. l. 274), ktoré odvolací súd podľa obsahu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby. Žalovaní so
späťvzatím žaloby žalobcom 1/ a 2/ vyjadrili súhlas. Odvolací súd po zistení, že predmetom konania
je určenie „relatívnej“ neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a v spojení s § 140 Občianskeho

zákonníka, v dôsledku ktorej skutočnosti nemožno na strane žalobcov hovoriť o existencii nerozlučného
(núteného) procesného spoločenstva (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/262/2020 zo dňa 15. decembra 2022), nevzhliadol existenciu žiadnych okolností, ktoré by
odvolaciemu súdu bránili v postupe podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd,
v súlade so zákonnou úpravou, rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby žalobcu 1/ a 2/, rozsudok súdu

prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ zrušil a konanie vo vzťahu k ním zastavil.

14. Odvolací súd konštatuje, že predmetom meritórneho odvolacieho prieskumu, po pripustení
späťvzatia žaloby žalobcu 1/ a 2/, zostal v rozsahu napadnutom odvolaním rozsudok okresného súdu
vo vzťahu k žalobcovi 3/, v dôsledku čoho Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa

ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362
ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ rozsudok okresného súdu
v meritórnom výroku (I.) a v závislom výroku o trovách konania (II.) vo vzťahu k žalobcovi 3/ podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Na základe podaného odvolania, v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania,ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so
skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní
vyhodnotil podľa § 391 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej),

nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové
relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne
nariaďovaťodvolaciepojednávaniezostranyodvolaciehosúdu(§383,§384ods.1,2a3vspojenísust.
§ 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v podanom

odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie
nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania
v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom
výroku(I.)avzávislomvýrokuotrováchkonania(II.)vovzťahukžalobcovi3/akovecnesprávnypotvrdil,

a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP
odkazuje, pričom k relevantným námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením §
387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné.

17. Procesný útok odvolateľa v odvolaní sa kumuloval do námietky nesprávnych skutkových zistení

a nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ v podanom odvolaní namietol, že ponuka žalovanej
1/, ako jednostranného právneho úkonu, je neplatná pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, z dôvodu
chýb v písaní (pre duplicitu označenia nehnuteľností). Dôvod neplatnosti ponuky odvolateľ videl aj v
skutočnosti, že v ponuke nebola uvedená kúpna cena za jednotlivé podiely k nehnuteľnostiam súhrnne.
Ako ďalšie dôvody neplatnosti ponuky odvolateľ označil skutočnosť, že v ponuke neboli uvedené

podmienky zaplatenia a splatnosti kúpnej ceny.

18. K námietke o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

19. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že skutkové závery zistené a prijaté súdom prvej
inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom v súlade s ust. § 191 CSP. V procese hodnotenia dôkazov
odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by navodzovali záver o nesprávnom hodnotení dôkazov.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v podanom odvolaní len v abstraktnej

rovine namieta nesprávne zistený skutkový stav, odvodzujúc skutkové vady ako následok nesprávne
hodnotených dôkazov či porušenia pravidiel formálnej logiky, avšak bez konkrétnej väzby na skutkové
závery súdu prvej inštancie, či už vychádzajúce ako dielčie zistenia vyplývajúce z konkrétne vykonaného
dôkazu alebo ako súhrn (výsledok procesu hodnotenia) týchto zistení. V tejto súvislosti odvolací súd
akcentuje na správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v zmysle ktorých mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná 1/ zaslala žalobcovi
ponukunauplatneniepredkupnéhoprávazodňa9.marca2020kpredmetnýmnehnuteľnostiamvlehote
dvochmesiacovaurčilakúpnucenuzapodielynanehnuteľnostiachvovýške0,30eurza1/m2.Vponuke
sú nehnuteľnosti na LV č. XXX (chybne) uvedené duplicitne. Po prepočítaní celková kúpna cena zanehnuteľnostipredstavuje5826,30eur.Ponukabolažalobcovidoručená18.marca2020.Žalobcavliste
zo dňa 18. marca 2020 uviedol, že ponuku považuje za imperfektnú. Listom zo dňa 8. mája 2020 žalobca
žalovanej 1/ oznámil, že si uplatňuje predkupné právo v zmysle ponuky a upozornil ju na chybu v ponuke

(duplicita nehnuteľnosti na LV č. XXX) a požiadal ju o bezodkladné predloženie kúpnej zmluvy. Žalovaná
1/ titulom žalovanej Kúpnej zmluvy previedla nehnuteľnosti na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 5 900,- eur.
V Kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena bude kupujúcim vyplatená predávajúcemu na bankový
účet v deň podpisu kúpnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené závery neboli odvolateľom
rozporované. Súd prvej inštancie mal z vykonaných dôkazov tiež za preukázané, že ponuka obsahovala:

označenie oprávneného i povinného z predkupného práva, výzvu na uplatnenie predkupného práva
v zákonnej lehote dvoch mesiacov, konkrétnu cenu za 1/m2 s určením doby na vyplatenie kúpnej
ceny a označenie (špecifikáciu) predmetných nehnuteľností s uvedením veľkosti podielov a výmery
ponúkaných podielov. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že v ponuke boli duplicitne uvedené
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a súčasne bral súd na zreteľ aj skutočnosť, že v ponuke
absentovalo uvedenie výslednej kúpnej ceny, ako aj údaj o splatnosti a uvedenie spôsobu, akým má byť

kúpna cena zaplatená. Odvolací súd konštatuje, že uvedené, súdom prvej inštancie prijaté, skutkové
závery majú oporou vo vykonanom dokazovaní, nie sú výsledkom svojvôle súdu v procese hodnotenia
dôkazov, ergo odvolacia argumentácia v rovine skutkových nedostatkov nemá reálny základ, a preto ju
odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.

20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa
rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z
právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne,
ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený

skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť
nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou
použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na
zistený skutkový stav.

21. V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie na posudzovanú vec aplikoval správne právne predpisy. Súd prvej inštancie správne
posudzoval splnenie ponukovej povinnosti a účinnosť prijatia ponuky na uplatnenie predkupného práva
podľa § 605 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie predmetné ustanovenie správne interpretoval

a na posudzovanú vec aj správne aplikoval. Odvolací súd v tomto smere akcentuje na výklad ust.
§ 605 Občianskeho zákonníka podaný najvyššími súdnymi autoritami (R 49/2010), v zmysle ktorého
k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti dochádza až
zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej dobe od doručenia ponuky,
pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej plnenia.

22. Súd prvej inštancie, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7MCdo/1/2013 zo dňa 28. mája 2014, správne vychádzal z premisy, že ak oprávnený z predkupného
práva v prekluzívnej dvojmesačnej lehote od doručenia „riadnej“ ponuky kúpnu cenu za ponúknuté
podiely nezaplatí, predkupné právo zaniká. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súd prvej inštancie

zakladal svoj úsudok na správnom predpoklade o obligatórnych náležitostiach „riadnej“ ponuky v zmysle
§ 605 Občianskeho zákonníka, za ktoré považoval okrem všeobecných náležitostí podľa § 37 a § 43a
predmetného zákona len tie podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju (resp. obligatórne náležitosti
kúpnej zmluvy).

23. V rovine odvolacej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnou otázkou je aj posúdenie toho, či určitý skutkový stav možno podriadiť pod konkrétnu právnu
normu. Vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na záver súdu, či je nárok
(ne)dôvodný, možno tiež v tomto ohľade vnímať ako záver právny, pretože právne otázky netvoria
len abstraktne formulované právne vety bez vzťahu na konkrétny skutkový stav (III. ÚS 61/2022).

V posudzovanej veci predstavuje takýto právny záver najmä konštatovanie súdu prvej inštancie, že
ponuka žalovanej 1/ bola v zmysle ust. § 605 Občianskeho zákonníka ponukou „riadnou“, resp. platným
právnym úkonom. Uvedený záver vychádzal predovšetkým z úsudku súdu prvej inštancie o naplnenípredpokladov určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, a ktorý
prijatý úsudok je odvolateľnom namietaný.

24.Odvolateľvtomtosmerenamietal,žepreduplicitnéoznačenienehnuteľností(naLVč.XXX)vponuke
je treba ponuku žalovanej vyhodnotiť ako neurčitý právny úkon. Odvolaciu námietku považuje odvolací
súd za nedôvodnú a odkazuje v tomto smere na správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie,
v zmysle ktorých súd vyhodnotil uvedenú skutočnosť ako chybu v písaní, ktorá nespôsobuje neurčitosť
právneho úkonu. Pre umocnenie záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pre chyby v písaní

sa nepovažuje právny úkon za neplatný v prípade, ak je inak obsah právneho úkonu nepochybný, a to
vprípade,aknesprávnosťnemávplyvnaurčitosťazrozumiteľnosťprávnehoúkonu.Zrozumiteľnýjetaký
právny úkon, ak na základe výkladových metód sa dá objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo
inej stránky vyjadrené. Určitý je zas taký právny úkon, ktorý nie je vnútorné rozporný z hľadiska obsahu
a jeho predmet je možné individualizovať (pozri I. ÚS 640/2014). Odvolací súd zhodne so závermi súdu
prvej inštancie konštatuje, že ponuka žalovanej 1/ je platným právnym úkonom. V tomto smere odvolací

súd akcentuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorých z obsahu ponuky bolo možné
jednoznačne identifikovať nehnuteľnosti určené z hľadiska ponúknutých podielov a k ním pripadajúcej
výmery v metroch štvorcových, bolo možné zistiť kúpnu cenu za jednoduchého prepočtu (výmera x cena
za 1/m2) a bolo tiež možné zistiť lehotu na vykonanie predkupného práva. Ak odvolateľ namietal, že
pre duplicitu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX je ponuka neurčitým a nezrozumiteľným právnym

úkonom, odvolací súd k tomu uvádza, že na predmetnú odvolaciu argumentáciu je potrebné nazerať aj
cez „optiku“ nespornej skutočnosti, ktorou je faktická vedomosť žalobcu o „zjavnej“ chybe v ponuke (v
rozsahu duplicity). V konaní bolo preukázané, že žalobca už listom zo dňa 8. mája 2020 reagoval na
ponuku žalovanej 1/, v ktorom uvádzal, že ponuku akceptuje a zároveň upozorňuje na chybu v zaslanej
ponuke /LV XXX je uvedený duplicitne/. Preukázaná skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu len

dotvára právny záver o jednoznačnosti (určitosti), ako aj zrozumiteľnosti právneho úkonu, keď žalobca
si bol plne vedomý „zjavnej“ chyby a v liste zo dňa 8. mája 2020 ani neuvádzal dôvody, ktoré by
preukazovali, že pre uvedenú chybu nebol schopný objektívne predkupné právo vykonať, resp. účinne
prijať. Odvolací súd dodáva, že uvedená chyba v duplicite zároveň nedosahuje takú intenzitu, pre ktorú
by mohla byť ponuka z obsahového hľadiska, z pohľadu tretích osôb, vykladá ako neurčitá či nejasná.

25. Námietku odvolateľa, že pre duplicitu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX došlo k navýšeniu
kúpnej ceny v ponuke, čo má za následok zmätočnosť úkonu, hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú
a uvádza, že kúpna cena (v právnom zmysle slova) je cena, titulom zaplatenia ktorej má dôjsť
k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Naopak cena, ktorá sa z dôvodu duplicity len technicky číselne

navýšila, nie je vyjadrením kúpnej ceny, za ktorú malo dôjsť k prevodu nehnuteľností uvedených
v ponuke, nakoľko žalobca mal vedomosť o uvedenej zjavnej chybe (duplicite) v ponuke a výšku kúpnej
ceny vedel na základe údajov vyplývajúcich z ponuky správne určiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
akokokolnostiamposudzovanéhoprípadunedôvodnúvyhodnotilúvahužalobcu,vzmyslektorejponuka
obsahovala inú výšku kúpnej ceny než za akú boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného

2/.

26. Námietku odvolateľa, že ponuka žalovanej 1/ neobsahovala celkovú kúpnu cenu odvolací súd
hodnotí tiež ako nedôvodnú a zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že z ponuky žalovanej
1/ je možné jednoduchým prepočtom zistiť výslednú (celkovú) kúpnu cenu. Odvolací súd zdôrazňuje,

že v zmysle právnej teórie a praxe, pre určitosť kúpnej ceny, ako obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy
postačuje, aby kúpna cena bola určiteľná (vypočítateľná), čo sa analogicky vzťahuje aj na posudzovanie
ponuky, ako jednostranného právneho úkonu, a ktorý záver o určitosti kúpnej ceny bol v posudzovanej
veci preukázaný a správne hodnotený.

27. Námietku odvolateľa, že v ponuke absentovali údaje o splatnosti a spôsobe zaplatenia kúpnej ceny
hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a v tomto smere poukazuje na správnosť záverov súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho úsudku, že ak splatnosť a spôsob zaplatenia
kúpnej ceny nepredstavujú obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy, nemožno „analogicky“ podmieňovať
ich absenciou ani platnosť ponuky v zmysle ust. § 605 Občianskeho zákonníka, s dôrazom na výklad

podaný dovolacím súdom (sp. zn. 7MCdo/1/2013), v zmysle ktorého nie je v otázke posudzovania
určitosti ponuky možné extenzívnym výkladom podmieňovať platnosť úkonu ponuky obsahovými
náležitosťami,ktorépresahujúzákonnýrámec.Odvolacísúddodáva,ženeuvedeniespôsobuzaplatenia
kúpnej ceny v ponuke nepredstavuje skutočnosť, ktorá by žalobcovi objektívne bránila v realizáciipredkupného práva. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho úsudku, že ak v ponuke absentuje
explicitné uvedenie spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, platí subsidiárne zákonný režim, v zmysle ktorého
mohol pôvodný žalobca zaplatiť požadovanú kúpnu cenu jedným z troch zákonom prezumovaných

spôsobov (v hotovosti, poštovým poukazom, zložením do notárskej úschovy) tak, aby v prekluzívnej
lehote dvoch mesiacov riadne kúpnu cenu zaplatil. Ako správne súd prvej inštancie uviedol, pôvodný
žalobca v konaní nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny v zmysle ponuky žalovanej 1/ v prekluzívnej
lehote, pričom ide o základnú podmienku pre účinne uplatnenie si predkupného práva (§ 605), a preto
potom aj súd prvej inštancie vychádzal zo správneho záveru, že predkupné právo žalobcu zo strany

žalovanej 1/ porušené nebolo. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že pokiaľ v namietanej Kúpnej zmluve
boli individuálne dojednané podmienky splatnosti, tak došlo k porušeniu predkupného práva, odvolací
súd odkazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých by o porušení predkupného
práva bolo možné uvažovať len v prípade, ak by podmienky splatnosti boli v Kúpnej zmluve priaznivejšie
než v samotnej ponuke, v rozsahu zákonného režimu (keď žalobcovi prislúchala lehota dvoch mesiacov
na zaplatenie kúpnej ceny), čo však v konaní preukázané nebolo.

28. Nadväzujúc na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny
záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia
riadnej ponuky zo strany žalovanej 1/ účinne neprijal ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho nemožno prijať ani záver o porušení predkupného práva.

29. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi odvolateľa
uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na
spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej

veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).

30. Odvolací súd uzatvára, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom jasne a
zrozumiteľne vyplýva, ako a na základe akých dôkazov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
Prijaté závery tak v týchto súvislostiach nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného

dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil a na jeho základe dospel aj k vecne správnemu záveru, že k porušeniu zákonného
predkupného práva žalobcu nedošlo a svoje závery v tomto rozsahu aj dostatočne zdôvodnil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku vo vzťahu
k žalobcovi 3/ potvrdil ako vecne správny.

31. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu
k žalobcovi 3/, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že (pôvodne) žalovanej 1/ a žalovanému 2/ proti
(pôvodnému) žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, podľa ust. § 255 ods.
1 CSP. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, procesný

úspech v konaní v celom rozsahu prináležal žalovaným, preto ak súd prvej inštancie priznal žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, rozhodol vecne správne. Zohľadňujúc
procesné nástupníctvo na strane žalobcu a žalovanej 1/, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo vzťahu k žalobcovi 3/ v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

32. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania došlo rozhodnutím odvolacieho súdu
jednak k zrušeniu rozsudku a zastaveniu konania voči žalobcovi 1/ a 2/, tak aj k meritórnemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobcovi 3/, v dôsledku čoho je potrebné aplikovať režim náhrady trov
konania z pohľadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, ako aj z hľadiska procesného
(ne)úspechu v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd samostatným výrokom

rozhodol najskôr o náhrade trov konania v režime procesnej zodpovednosti za zastavenie konania vo
vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ a následne samostatným výrokom v režime procesného (ne)úspechu žalobcu
3/ vo veci samej v rámci odvolacieho konania.

33. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ odvolací súd rozhodol podľa

ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a rozhodol
tak, že žalobcovi 1/ a 2/ ukladá povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom procesesa uplatňuje zásada, v zmysle ktorej strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, konajú na vlastné riziko
spočívajúce v zodpovednosti za výsledok sporu, s čím je spojená aj povinnosť náhrady trov konania.
Jednou z funkcii inštitútu náhrady trov konania je aj funkcia satisfakčná, ktorá je premietnutá v rámci

aplikácie princípu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie spočívajúce v zastavení konania (§
256 CSP). V zmysle tejto zásady je povinná hradiť trovy tá strana sporu, ktorá zastavenie konania
zavinila. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie môže
existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2011

sp. zn. 7M Cdo 4/2010). V prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v
zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu
právneho nástupníctva prijali právny stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity ich právneho
predchodcu, čo znamená, že žalobcovia (ako právni nástupcovia) preberajú procesnú zodpovednosť
za iniciovanie a vedenie súdneho konania až do okamihu straty procesnej spôsobilosti ich právneho

predchodcu (pôvodného žalobcu). Žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili do právneho postavenia pôvodného
žalobcu až v rámci odvolacieho konania, v priebehu ktorého na základe dispozičného úkonu zobrali
žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho odvolací súd postupom podľa § 370 CSP napadnutý
rozsudok vo vzťahu k ním zrušil a konanie zastavil. Keďže dôvod zastavenia (celého) konania spočíva
v dispozičnom úkone žalobcu 1/ a 2/, je v zmysle ust. § 256 CSP zodpovednosť na zastavení (celého)

konania na strane žalobcov 1/, 2/, z dôvodu ktorého odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania žalovaným 1/, 2/, 3/. Odvolací súd uzatvára, že nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ dôvody
hodné osobitného zreteľa v otázke potreby moderácie náhrady trov vôbec netvrdili a súčasne z obsahu
súdneho spisu takéto dôvody podľa názoru odvolacieho súdu ani nevyplývajú, tak v otázke náhrady trov
konania odvolací súd moderačné právo súdu (§ 257 CSP) neaplikoval.

34. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi 3/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolacie konanie bolo iniciované ešte pôvodným žalobcom,
do právneho postavenia ktorého vstúpili jeho právni nástupcovia - žalobcovia 1/ až 3/. Keďže meritórny
odvolací prieskum napadnutého rozsudku bol vykonaný len vo vzťahu k žalobcovi 3/, ktorého výsledkom

bolo potvrdenie napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, odvolací súd
konštatuje, že procesný úspech v celom rozsahu prináleží žalovaným. Preto odvolací súd rozhodol
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobcovi 3/ ako procesne neúspešnej strane
sporu ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/, 2/, 3/ ako procesne
úspešnej strane sporu v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

35. Nad rámec veci, odvolací súd upriamuje v otázke trov konania pozornosť na skutočnosť, že
žalobcovia 1/ až 3/ síce v konaní vystupujú v postavení samostatného procesného spoločenstva,
avšak súčasne ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu. To znamená, že aj keď každý z nich

samostatne zodpovedá za výsledok sporu a k tomu zodpovedajúcej miery povinnosti hradiť protistrane
trovy konania, je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že do momentu straty procesnej subjektivity
ich právneho predchodcu, je ich zodpovednosť za trovy konania (iniciovanie a vedie súdneho sporu
pôvodným žalobcom) delená v tom zmysle, aby sa zabránilo duplicitnej, resp. triplicitnej náhrade trov
konania protistrany (žalovaným), ktoré jej vznikli ešte voči pôvodnému žalobcovi.

36. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).