Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201200
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5824201200.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Bourbon Automotive Plastics Dolný Kubín, s.r.o., v skratke Bourbon AP Dolný Kubín, so
sídlomM.R.Štefánika2694,02601DolnýKubín,IČO:44173717,právnezastúpenéhoSKLEGALs.r.o,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému Profesionálna správcovská

kancelária, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, sídlo
kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, správca úpadcu Key Plastics Slovakia
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1831/46, 026 19 Dolný Kubín, IČO: 36 428 523, v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp. zn.
5Cbi/45/2024 – 46 zo dňa 13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5Cbi/45/2024 – 46 zo dňa 13. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s
nehnuteľnosťami v katastrálnom území A. B., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX a zapísanými
v súpise všeobecnej podstaty majetku úpadcu B. C. D. D., t. j. organizovať verejnú dražbu týchto
nehnuteľností a predať ich vo verejnej dražbe. Zároveň navrhol, aby súd neuložil žalobcovi podať

žalobu vo veci samej (t. j. žalobu o povinnosti správcu rešpektovať a splniť rozhodnutie francúzskeho
súdu), keďže je predpoklad, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, t. j. zabrániť žalovanému opätovne speňažiť majetok úpadcu, a tak doviesť správcu
a najmä aj veriteľský výbor k tomu, aby uznal a vykonal rozhodnutie francúzskeho súdu v hlavnom
konkurznom konaní, teda uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností v prospech žalobcu.
Žalobcanávrhodôvodniltým,žespoločnosťB.C.D.D.,sosídlomM.R.Štefánika1831/46,02619Dolný

Kubín, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „úpadca“) je v konkurze, ktorý vyhlásil Obchodný súd v Alencone,
Francúzsko dňa 18.11.2008 („hlavné konkurzné konanie“). Obchodný súd v Alencone uznesením zo
dňa 29.05.2009 rozhodol o speňažení majetku úpadcu v prospech spoločnosti C. A. E. A. F. D., s
možnosťou jej nahradenia jej slovenskou dcérskou spoločnosťou, t. j. žalobcom, podľa plánu celkového
zastavenia reštrukturalizačného konania úpadcu. Súd vo G. vo svojom uznesení uviedol, že aktíva
v rámci reštrukturalizácie sú predané, pričom ohľadom nehnuteľností uviedol sumu 1.500.000,- Eur.

Žalobca (jeho materská spoločnosť) ešte pred uznesením súdu uhradil určenú cenu za nehnuteľnosti v
prospech oddelených veriteľov, ktorú súd nariadil vyplatiť týmto oddeleným veriteľom tak, že z predajnejceny nehnuteľností pridelil v súlade s plnením prednostného práva dvoch hypotekárnych veriteľov (VÚB
a TATRA BANKA). Ďalej bol v uznesení súdu uvedený dátum 1. júna 2009, ku ktorému sa predané aktíva
dostávajú do užívania. Žalobca prevzal podnik úpadcu do užívania dňa 01.06.2009. Zmluva o prevode

vlastníctvanehnuteľnostíúpadcubolapodpísanádňa19.01.2011,vmeneúpadcujupodpísalifrancúzski
správcovia určení Obchodným súdom v Alencone. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol
povolený katastrálnym úradom v Dolnom Kubíne dňa 12.07.2011 a žalobca je dodnes zapísaný ako ich
vlastník na liste vlastníctva č. XXXX.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa skutočností tvrdených žalobcom
po speňažení nehnuteľností úpadcu dňa 29.05.2009 bol na žiadosť slovenských veriteľov úpadcu
dňa 24.05.2010 (t. j. po jednom roku od speňaženia majetku) vyhlásený vedľajší konkurz na majetok
úpadcu. Vedľajšie konkurzné konanie na majetok úpadcu je vedené Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. XX/XX/XXXX. Súčasným správcom úpadcu je žalovaný, ktorý bol do funkcie správcu ustanovený
uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 26.01.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku (OV) č.

22/2012 zo dňa 01.02.2012. Žalovaný do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zaradil aj nehnuteľnosti
registra „C“ v katastrálnom území A. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalobcu.
Pôvodný súpis všeobecnej podstaty bol zverejnený v OV č. 179B/2010 zo dňa 17.09.2010 a aktualizácia
súpisu všeobecnej podstaty bola zverejnená v OV č. 227/2023 zo dňa 29.11.2023. Žalobca sa domáhal
vylúčenia tohto majetku zo súpisu všeobecnej podstaty v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. XXXX/XX/XXXX, kde okresný súd túto žalobu zamietol. Odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom
sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX rozhodnutie okresného súdu potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky v
dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. XXXXX/XX/XXXX dovolanie zamietol. Žalobca je toho názoru,
že samotná skutočnosť, že vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu bolo zamietnuté, nemá
vplyv na pôvodné rozhodnutie o speňažení tohto majetku prijaté v hlavnom konkurznom konaní vo

Francúzsku. Uviedol, že rozhodnutím francúzskeho súdu zo dňa 2. júna 2009 už bol speňažený majetok
úpadcu. Toto rozhodnutie francúzskeho súdu momentom jeho vyhlásenia nadobudlo právne účinky aj na
územíSlovenskejrepubliky,nazákladepredpisov„legisforiconcursusuniversalis“.Uznanierozhodnutia
v hlavnom konkurznom konaní má v štáte uznania tie isté účinky, ako keby bolo vydané tuzemským
orgánom v tej istej veci, zakladá teda prekážku rozhodnutej veci. Podľa zápisnice z elektronického

hlasovania veriteľského výboru úpadcu zo dňa 30.03.2024 uverejnenej v OV č. 61/2024 v znení
opravy zápisnice uverejnenej v OV č. 72/2024 správca úpadcu požiadal veriteľský výbor, aby mu uložil
záväzný pokyn a odsúhlasil podpísanie prevodových zmlúv na majetok úpadcu so žalobcom, ktorým
by realizoval francúzske rozhodnutie o speňažení tohto majetku. Veriteľský výbor úpadcu tento návrh
neodsúhlasil a naopak, udelil správcovi záväzný pokyn na opätovné speňaženie nehnuteľného majetku

spôsobom podľa § 92 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), t. j. poverením profesionálnej
dražobnej spoločnosti na vykonanie dražby podľa podmienok uvedených v bode IV. žiadosti o udelenie
záväzného pokynu zo dňa 16.11.2023. Podľa žalobcu je nesporné, že veriteľský výbor úpadcu udelil
správcovi záväzný pokyn na opätovné speňaženie majetku úpadcu, ktorý je v rozpore s rozhodnutím

francúzskeho súdu o jeho predchádzajúcom speňažení. Tým dôjde k porušeniu čl. 25 ods. 1 nariadenia
Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len „Nariadenie č. 1346/2000“), v zmysle ktorého je
francúzske rozhodnutie v hlavnom konkurznom konaní priamo vykonateľné a uznané a je potrebné ho
aplikovať vo vedľajšom konkurznom konaní na Slovensku, ako to výslovne uviedli aj slovenské súdy v
rozhodnutiach citovaných vyššie. Opätovným speňažením majetku úpadcu bude porušený aj hlavný cieľ

hlavného konkurzného konania - zachovanie zamestnanosti, lebo bude ohrozená prevádzka podniku
žalobcu, čo povedie k strate súčasných 350 pracovných miest v Dolnom Kubíne. Keďže žalovaný má
opätovne speňažiť nehnuteľnosti, ktoré už raz boli speňažené, a tým nebude rešpektovať rozhodnutie
francúzskeho súdu v hlavnom konkurznom konaní, existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
pretože by vznikol nezvratný stav, prípadne takéto konanie správcu by viedlo k neodstrániteľným

následkom.

4. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), §
326ods.1a§328ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“), pričom s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1, § 82 ods. 1, § 83, § 203 ZKR, ako aj

§ 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného
nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že z podaného návrhu žalobcu je zrejmá súvislosť navrhovaného
neodkladného opatrenia s prebiehajúcim konkurzom na majetok úpadcu. Zákonná úprava v ustanovení
§ 203 ZKR pripúšťa, aby súd v konaní nariadil neodkladné opatrenie, ak je to potrebné na zisteniealebo zabezpečenie dlžníkovho majetku, pričom takéto opatrenie môže súd nariadiť buď z vlastného
podnetu alebo na návrh správcu. Len v tých veciach, v ktorých ZKR nemá osobitnú úpravu ohľadom
neodkladného opatrenia, sa postupuje primerane podľa ustanovení CSP. Súd prvej inštancie vyhodnotil,

že z povahy navrhovaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že v posudzovanej právnej veci sa
nejedná o neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 203 ZKR, avšak ukladanie povinností správcovi
neodkladným opatrením vydanom v inom ako konkurznom konaní je zásadne neprípustné.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vyhlásením konkurzu sa

dlžník stáva úpadcom, pričom hmotno-právne a procesno-právne účinky, ktoré nastávajú vyhlásením
konkurzu zverejneným v Obchodnom vestníku, sú nezávislé na právoplatnosti tohto uznesenia. Vo
veciach týkajúcich sa majetku dlžníka je oprávnený správca (§ 44 ods. 1 ZKR), na ktorého prechádzajú
dispozičné oprávnenia konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej
podstaty, a to v mene a na účet úpadcu. V zákonom stanovenej lehote je správca povinný vykonať
súpis majetku konkurzných podstát, tento majetok spravovať, čo zahŕňa jeho ochranu a nakladanie s

ním tak, aby bolo zabezpečené speňaženie majetku za účelom maximálneho uspokojenia pohľadávok
prihlásených a zistených veriteľov. Dohľad nad činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku
vykonávajú veritelia prípadne konkurzný súd v závislosti od toho, či majetok patrí do oddelenej alebo
všeobecnej podstaty. Priamou formou dohľadu nad činnosťou správcu pri správe a speňažovaní
majetku je udeľovanie záväzných pokynov. Týmto spôsobom sa veritelia priamo zúčastňujú na správe

a speňažovaní majetku a súčasne preberajú aj určitú zodpovednosť za výkon činnosti správcu.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ZKR pripúšťa v ustanovení § 83 ZKR možnosť príslušnému
orgánu ukladať podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou
majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním

majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú
pokynom príslušného orgánu (§ 82 ods. 1 ZKR). Konkurzné konanie je teda autonómnym v tom, že
ovplyvňovať činnosť správcu v priebehu konkurzného konania môže len súd, na ktorom konkurzné
konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiadny iný
súd s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie

vyplýva, že rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať
povinnosti,ktorýmibysaspravovaljehopostupvkonkurznomkonaní,čobolojudikovanéajrozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. H. X/XXXX zo dňa 16.12.2002, uverejneným v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R 63/2003. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
citoval z judikatúry: „Predbežným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby

nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným
zásahom do iného konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX XXX/XX v inom
ako konkurznom konaní súd činnosť správcu podstaty nemôže usmerňovať. Nemôže mu preto ani
predbežným opatrením ukladať, aby niečo konal, alebo naopak, aby sa určitého konania zdržal.“

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné
v predmetnom konaní vyhovieť, nakoľko uvedeným postupom by došlo k neprípustnému zásahu do
výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií daných mu zákonom (ZKR). Zároveň konštatoval, že nie je
však vylúčené, aby takéto opatrenie vydal konkurzný súd v rámci uloženého záväzného pokynu súdu,
ktorým súd za súčasného splnenia ostatných zákonom stanovených podmienok je oprávnený usmerniť

činnosť správcu pri speňažovaní majetku zapísaného v súpise majetku podstát. Vzhľadom na to, že v
inom ako konkurznom konaní nie je možné správcovi ukladať neodkladným opatrením povinnosti, súd
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako neprípustný, a teda
nedôvodný zamietol.

8. Súd prvej inštancie rozhodol i o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, pričom s prihliadnutím na výsledok konania,
kedy rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení nebude žalovanému doručované, konštatoval,
že žalovanému v súvislosti s rozhodovaním súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení trovy konania
nevznikli.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP), je formalistické a znamená odopretie práva spravodlivosti žalobcovi. Navrhol, abyodvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel podanému návrhu. Mal za to, že je nesprávny
názor súdu prvej inštancie, že konkurzný súd môže správcovi uložiť záväzný pokyn pri speňažovaní
majetku úpadcu, ktorým by žalobca mohol dosiahnuť ochranu svojich práv, pretože nie sú splnené

podmienky podľa § 82 ods. 2 písm. e) ZKR a konkurzný súd nemá právomoc vydať záväzný pokyn
správcovi. Konkurzný súd nemá možnosť poskytnúť ochranu žalobcovi a veriteľský výbor núti správcu
konať v rozpore s právnymi predpismi aj s dobrými mravmi tak, aby veritelia získali dvakrát výťažok
zo speňaženia toho istého majetku (prvý výťažok poslal francúzsky správca na Slovensko k rozdeleniu
medzi veriteľov už dávnejšie). Pokiaľ žalobca nemá právnu možnosť zabrániť opätovnému speňaženiu

majetku úpadcu, ktorý už raz bol speňažený v hlavnom konkurznom konaní a žalobca za tento majetok
zaplatil súdom určenú cenu, dochádza k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu a
odopretiu spravodlivosti žalobcovi. Poukázal na celospoločenský dopad situácie, keď nehnuteľnosti
budú opätovne speňažené a nový vlastník nehnuteľností bude ich odôvodnene chcieť prevziať do
svojho užívania. V takom prípade žalobca stratí možnosť prevádzkovať svoj podnik a bude musieť
zrušiť 350 pracovných miest v tomto podniku. Súčasne bude zničená jeho mnohomiliónová investícia

do tohto podniku. Žalobca zdôraznil, že v zmysle článku 25 ods. 1 Nariadenia č. 1346/2000, ako aj
rozhodnutia Okresného súde Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.
zn. XXXXXX/XX/XXXX-XXX správca úpadcu musí splniť rozhodnutie súdu vo Francúzsku o speňažení
majetku úpadcu tým, že podpíše prevodové zmluvy so žalobcom (t. j. bez inkasovania kúpnej ceny,
lebo bola už inkasovaná v hlavnom konaní vo G. a tento výťažok bol už prevedený slovenskému

správcovi na rozdelenie medzi veriteľov prihlásených vo vedľajšom konkurznom konaní). Uviedol, že
opätovným speňažením toho istého majetku by do vedľajšieho konkurzného konania prišiel výťažok
zo speňažovania dvakrát, čo je hlavným cieľom a jediným dôvodom vydania záväzného pokynu
veriteľského výboru – protiprávne maximalizovať výťažok na rozdelenie medzi veriteľov. Mal za to, že
odmietnutím ochrany žalobcu súdom pred opätovným speňažením majetku úpadcu došlo k odopretiu

spravodlivosti a porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Podľa žalobcu je potrebné prihliadať
na princíp všeobecnej spravodlivosti. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Súdy sú povinné aplikovať platné právo,

pričom CSP ani ZKR výslovne nevylučujú nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP s účinkom na
konkurzné konanie. Naopak, možnosť nariadenia neodkladného opatrenia správcovi mimo konkurzného
konania umožňujú napríklad právne predpisy Česka aj Nemecka. Právny názor Najvyššieho súdu
SR o autonómnosti konkurzného konania je len interpretáciou súdu, keďže táto vec nie je výslovne
upravená právnymi predpismi. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP v prípade neexistencie výslovnej právnej úpravy

je však súd povinný hľadať právo v iných právnych normách (analogia legis) alebo v iných prameňoch
práva (analogia iuris), pričom interpretáciu platného zákona súd vždy musí robiť ústavne súladným
spôsobom, v tomto prípade s ohľadom na základné právo strany na súdnu ochranu. Podľa žalobcu
nie je ústavne konformný taký výklad § 324 CSP a § 203 ZKR, keď tieto právne normy neumožňujú
súdnu ochranu žalobcu pred protiprávnym konaním správcu v konkurznom konaní, pretože by žalobca

ostal bez akejkoľvek ochrany. Preto je potrebné prelomiť výklad Najvyššieho súdu SR o autonómnosti
konkurzného konania.

10. Keďže súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,
odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP umožnil žalovanému, aby sa v lehote 10 dní

od doručenia výzvy vyjadril k odvolaniu žalobcu, ako aj k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 22.07.2024 navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa žalovaného vzhľadom na ustálenú

judikatúru najvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, že žalobca
v odvolaní opakovane uvádza, že predajom majetku na dražbe má dôjsť k duplicitnému speňaženiu,
avšak vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rámci konania o vylúčenie majetku zo súpisu
je zrejmé, že tzv. „prvé“ speňaženie bolo absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemožno zhojiť.

V prípade, ak tretia osoba má za to, že vec má byť vylúčená zo súpisu majetku, má možnosť využiť
ustanovenia týkajúce sa vylúčenia majetku zo súpisu. Žalobca mal možnosť a aj využil možnosť
súdnej ochrany svojich domnelých práv, avšak tento postup bol pre žalobcu neúspešný. V prípade,
ak by bol majetok úpadcu už úspešne speňažený, žalobca by bol býval úspešný i v rámci konaniao vylúčenie majetku zo súpisu, kde však tohto názoru nebol súd prvej inštancie, ani Najvyšší súd
SR. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa povinnosti správcu uzatvoriť so žalobcom nové prevodné
zmluvy s odkazom na rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX a Krajského súdu

v Žiline sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX-XXX žalovaný uviedol, že v zmysle Plánu prevodu francúzsky súd:
„určuje, že kúpnopredajné zmluvy musia byť podpísané do 4 mesiacov od dátumu tohto rozsudku.“
Správca na základe záväzného pokynu veriteľského výboru podaním zo dňa 06.07.2023 vyzval žalobcu
k uzatvoreniu nových prevodných zmlúv primerane podľa Plánu prevodu v lehote 4 mesiacov odo
dňa doručenia výzvy (aj keď lehota podľa Plánu prevodu uplynula ešte v roku 2009) s tým, že v

prípadeneuzatvorenianovýchprevodnýchzmlúvpristúpisprávcakspeňažovaniumajetkuzapísanéhov
súpise majetku. Posledný deň lehoty na uzatvorenie nových prevodných zmlúv uplynul dňa 06.11.2023,
pričom k uzatvoreniu prevodných zmlúv pre odmietavé stanovisko žalobcu nedošlo. V odpovedi na
výzvu doručenej do elektronickej schránky správcu dňa 30.08.2023 žalobca súhlasil iba s formálnym
uzatvorením kúpnych zmlúv bez úhrady kúpnej ceny.

12. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP
prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia i argumenty uvádzané žalobcom v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorého
nariadenia sa domáhal žalobca, pričom pre odvolací súd je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd žalovanému ako správcovi ustanovenému do funkcie správcu úpadcu vo vedľajšom konkurznom
konanívedenomnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.XX/XX/XXXXzakázalnakladaťsnehnuteľnosťami

v katastrálnom území A. B., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré boli správcom zapísané
do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu, a to konkrétne organizovať verejnú dražbu týchto
nehnuteľností a predať ich vo verejnej dražbe.

16. Z dôvodu prehľadnosti skutkového stavu odvolací súd zhrnul tvrdenia žalobcu z návrhu, ktorými

odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnosti vyplývajúce z pripojených listín,
z údajov zverejnených v obchodnom registri a z oznámení publikovaných správcom v Obchodnom
vestníku nasledovne: Obchodný súd v Alencone (Francúzsko) rozhodnutím zo dňa 18.11.2008 vyhlásil
začiatok reštrukturalizačného konania spoločnosti B. C. D. D., so sídlom M. R. Štefánika 1831/46,
026 19 Dolný Kubín, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „dlžník“). Následne Obchodný súd v Alencone

rozhodnutím zo dňa 29.05.2009 schválil plán celkového prevodu aktív dlžníka v prospech spoločnosti
C. A. E. A. F. D., s možnosťou jej nahradenia dcérskou spoločnosťou, t. j. žalobcom, kde vo svojom
rozhodnutíuviedol,žerozhodnutiesatýkavšetkýchzložiekhmotnéhoanehmotnéhomajetkupatriaceho
spoločnosti, a to nehnuteľností, nehmotného majetku a iných hmotných aktív so stanovením ceny
nehnuteľností v sume 1.500.000,- Eur, kde z predajnej ceny nehnuteľností (1.500.000,- Eur) pridelil

v súlade s plnením prednostného práva dvoch hypotekárnych veriteľov VÚB, a.s. a Tatra banka, a.s.
Obchodný súd v Alecone v rozhodnutí tiež uviedol, že prevod vlastníctva aktív, ktorý je predmetom
plánu predaja sa vykoná ku dňu uzatvorenia zmlúv o predaji, zároveň uviedol, že predajné zmluvy musia
byť uzatvorené do 4 mesiacov od vydania rozhodnutia. Podľa tvrdenia žalobcu suma 1.500.000,- Eur
určená za nehnuteľnosti v prospech oddelených veriteľov bola uhradená žalobcom ešte pred vydaním

rozhodnutia súdu a žalobca v súlade s týmto rozhodnutím súdu dňa 01.06.2009 prevzal nehnuteľnosti
do užívania. Obchodný súd v Alencone rozhodnutím zo dňa 17.05.2010 vyslovil súdnu likvidáciu dlžníka
a zároveň ponechal vo funkcii súdnych správcov, aby vykonali všetky úkony potrebné na realizáciu
prevodu. Následne bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.05.2010
vyhlásený vedľajší konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Dňa

19.01.2011 bola medzi spoločnosťou B. C. D. D. ako predávajúcim, v mene ktorej konali správcovia
určení Obchodným súdom v Alencone a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená Zmluva o prevode
vlastníctva nehnuteľností, na základe ktorej bol vtedajšou D. B. I. E. A. B. dňa 12.07.2011 povolený vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Keďže predmetnénehnuteľnosti boli v rámci prebiehajúceho vedľajšieho konkurzného konania správcom zapísané do
súpisu majetku konkurznej podstaty, žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súdu Žilina pod sp. zn.
XXXX/XX/XXXXdomáhalich vylúčeniasosúpisumajetkupodstátdlžníka,vkonaníbolvšakneúspešný.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 07.08.2012 žalobu žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty zamietol. Krajský
súd v Žiline rozsudkom sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25. 06. 2014 rozsudok okresného súdu
potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 27.10.2015

dovolanie žalobcu zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že: „V hlavnom konkurznom
konaní vo Francúzsku bolo súdom rozhodnuté, akým spôsobom sa bude nakladať s majetkom, ktorý sa
nachádza na území Slovenskej republiky. Zmluvy o prevode týchto nehnuteľností však boli uzavreté až
po vyhlásení vedľajšieho konkurzného konania na Slovensku a spísaní dotknutého majetku slovenským
správcom. Účinky hlavného konkurzného konania boli okamihom začatia vedľajšieho konkurzného
konania na území Slovenskej republiky odložené. Od vyhlásenia vedľajšieho konkurzu tak oprávnenie

nakladať s majetkom, ktorý podlieha vedľajšiemu konkurznému konaniu, prešlo výlučne na správcu
v tomto vedľajšom konkurznom konaní. ... Dovolací súd dospel k záveru, že iná osoba ako správca
vo vedľajšom konkurznom konaní nesmela tento majetok prevádzať. Právny úkon, ktorý je vykonaný
v rozpore s týmto zákonným zákazom, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatným, a to bez ohľadu
na to, či správca vo vedľajšom konkurznom konaní predmetný majetok zapísal do súpisu oprávnene

alebo neoprávnene. Po zápise majetku do konkurznej podstaty tak výlučne správca vo vedľajšom
konkurznom konaní bol oprávnený uskutočniť právny úkon, ktorým došlo k zmene vlastníckeho práva
ohľadom tohto zapísaného majetku. Napriek tomuto zákonnému obmedzeniu dňa 19.01.2011 v rámci
francúzskeho hlavného konkurzného konania došlo k podpisu zmlúv, na základe ktorých mal byť tento
majetok prevedený do vlastníctva navrhovateľa. Keďže začatím vedľajšieho konkurzného konania boli

účinky hlavného konkurzného konania na majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky
odložené a vzhľadom k tomu, že vedľajšie konkurzné konanie sa podľa Článku 28 Nariadenia rady č.
1346/2000okonkurznomkonaníspravujeslovenskýmprávnymporiadkom,ktorýjepovinnýrešpektovať
aj správca v hlavnom konkurznom konaní, a vzhľadom na zákonný zákaz nakladať s týmto majetkom
osobou odlišnou od osoby správcu, ktorá majetok do súpisu zapísala, tak je treba súhlasiť s právnym

názorom súdov nižšieho stupňa, že tieto dohody na základe ktorých malo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva, sú pre rozpor s uvedeným zákonným zákazom absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených dohôd sa tak navrhovateľ nestal vlastníkom týchto
vecí, ktorých vylúčenie z podstát žiada.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ďalej
uviedol, že: „Pôvodné rozhodnutie francúzskeho súdu určilo len spôsob, akým sa má majetok úpadcu

prevádzať a v prospech koho má byť prevedený. Nejedná sa teda o žiaden právny úkon, s ktorým
by boli spojené účinky prevodu vlastníckeho práva. Jedná sa len o rozhodnutie, ktorým francúzsky
súd konštatoval, akým spôsobom sa s majetkom bude nakladať, avšak k tomu, aby došlo k prevodu
vlastníckeho práva, sú nevyhnutné ďalšie právne úkony. ... Oprávnenie nadobudnúť majetok podľa
rozhodnutia francúzskeho súdu nepredstavuje žiadne majetkové právo vo forme subjektívneho práva,

ktoré by odôvodňovalo vylúčenie majetku zo súpisu podstaty.“

18. Zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 09.05.2023 zverejnenej správcom
v Obchodnom vestníku č. 105/2023 dňa 02.06.2023 vyplýva, že v konkurznom konaní sp. zn. XX/
XX/XXXX vedenom na majetok úpadcu veriteľský výbor prijal uznesenie, kde veriteľský výbor úpadcu

odporúča správcovi postupovať tak, že vyzve žalobcu tohto konania na uzatvorenie nových prevodných
zmlúv s povinnosťou uhradiť kúpne ceny v zmysle Plánu prevodu a v zmysle žiadosti správcu zo dňa
05.04.2023.

19. Zo zápisnice z elektronického hlasovania veriteľského výboru, zverejnenej správcom v Obchodnom

vestníku č. 61/2024 dňa 26.03.2024 vyplýva, že veriteľský výbor úpadcu udelil správcovi záväzný pokyn
na speňaženie nehnuteľného majetku spôsobom podľa § 92 ods. 1 písm. b) ZKR, t. j. poverením
profesionálnej dražobnej spoločnosti na vykonanie dražby podľa podmienok uvedených v bode IV.
žiadosti o udelenie záväzného pokynu zo dňa 16.11.2023.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré umožňuje súdu v prípade
potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že

sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých
je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu
a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia

neodkladného opatrenia musí súd primerane vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich
skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného osvedčenia

rozhodujúcich skutočností žalobcom, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v
zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. Súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na
všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej. Postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná..

25. Odvolací súd konštatuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

26. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany
tvrdiac, že na základe rozhodnutia Obchodného súdu v Alencone (Francúzsko) zo dňa 29.05.2009,
vydaného v rámci hlavného konkurzného konania, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2009, má nárok
na nehnuteľnosti zapísané žalovaným do súpisu všeobecnej podstaty vo vedľajšom konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XX/XX/XXXX, preto je potrebné zabrániť žalovanému,

aby pristúpil k ich speňaženiu organizovaním verejnej dražby a upraviť pomery sporových strán tak, že
súd žalovanému zakáže s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať.

27. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ sa neodkladná ochrana
má poskytnúť nároku žalobcu tým, že súd v inom ako konkurznom konaní zakáže žalovanému

nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v súpise všeobecnej podstaty majetku úpadcu, neprípustným
spôsobom zasiahne do právomocí správcu a priebehu konkurzného konania. Odvolací súd v súvislosti s
postavením žalovaného ako správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní uvádza, že vyhlásením
konkurzu, okrem iného, prechádza na správcu podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
priamo zo zákona (§ 44 ods. 1 ZKR). Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu.

Pri speňažovaní správca postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole súdu.
Konkurzné konanie tak, ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť
úkonyainýmspôsobomovplyvňovaťjehopriebeh,môželensúd,naktoromkonkurznékonanieprebieha
a len v rámci tohto konania. V rámci dohľadu je konkurzný súd podľa § 41 ZKR oprávnený požadovať od
správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania a súd môže zároveň postup správcu

pri speňažovaní usmerňovať pokynmi podľa § 82 a nasl. ZKR. Do súdneho konania nemôže zasahovať
žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci
iného konania. Odvolací súd v tomto kontexte, rovnako ako súd prvej inštancie, odkazuje na Stanovisko
obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003),podľa ktorého: „Usmerňovať činnosť správcu podstaty, môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného
konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať
povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k

situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v
inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.
Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania.“ Z uvedeného potom
vyplýva záver aj pre súd rozhodujúci v tomto konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, že neodkladným opatrením nariadeným v inom ako konkurznom konaní nemožno správcovi

zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty a nemožno mu ani ukladať akékoľvek
iné povinnosti.

28. Vychádzajúc zo skutkových okolností opísaných nielen žalobcom, ale aj žalovaným v rámci jeho
vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že žalobca
sa v súvislosti s prebiehajúcim vedľajším konkurzným konaním domáhal vylúčenia predmetných

nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
XXXX/XX/XXXX, avšak neúspešne, pričom v uvedenom konaní súdy nižšej inštancie, ako aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky posúdili Zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretú dňa 19.01.2011
(teda až po vyhlásení vedľajšieho konkurzného konania na území Slovenskej republiky) ako absolútne
neplatný právny úkon. Žalobca teda nepreukázal existenciu majetkového práva vo forme subjektívneho

práva, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu podstaty. Zároveň bolo
súdmi konštatované, že rozhodnutie francúzskeho súdu určilo len spôsob, akým sa má majetok úpadcu
prevádzať a v prospech koho má byť prevedený, a to so stanovením, že prevod aktív sa vykoná v deň
uzavretia zmlúv o prevode a s určením, že predajné zmluvy musia byť podpísané do 4 mesiacov od
dátumu rozsudku, t.j. od 29.05.2009. Z uvedeného teda vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam boli nevyhnutné ďalšie právne úkony, ku ktorým v lehote určenej
francúzskym súdom nedošlo.

29. Odvolací súd v tomto konaní v nadväznosti na uvedené považuje za potrebné zdôrazniť, že bez
dovŕšenia plánu celkového prevodu aktív podľa rozhodnutia francúzskeho obchodného súdu platnými

prevodnými zmluvami žalobca právo k predmetným veciam zapísaným v súpise konkurznej podstaty
neosvedčil. Iba tvrdenie, že za nehnuteľnosti zaplatil určenú sumu 1.500.000,- Eur, nepostačuje pre
prijatie záveru, že jeho nárok na nehnuteľnosti je osvedčený, keď žalobca v návrhu nevysvetlil, z akého
dôvodu nepristúpil k podpísaniu prevodných zmlúv v lehote určenej francúzskym obchodným súdom
a rovnako sa nevyjadril k dôvodom neuzavretia zmlúv so žalovaným v zmysle odporúčacieho stanoviska

veriteľského výboru, prijatého uznesením veriteľského výboru na zasadnutí veriteľského výboru úpadcu
konanom dňa 29.05.2023, z ktorého zápisnica bola žalovaným zverejnená v Obchodnom vestníku č.
105/2023 dňa 02.06.2023. Hoci podľa žalobcu je naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery strán
sporu daná tým, že veriteľský výbor úpadcu udelil správcovi pokyn na opätovné speňaženie majetku
úpadcu, ktorý je v rozpore s rozhodnutím francúzskeho súdu o jeho predchádzajúcom speňažení,

žalobca v návrhu neuviedol žiadny presvedčivý dôvod, pre ktorý sám (alebo jeho materská spoločnosť)
v súlade s uvedeným rozhodnutím francúzskeho súdu nepostupoval a neuzavrel zmluvu o prevode
nehnuteľností tak, ako to Obchodný súd v Alecone stanovil. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ
žalobca uhradil sumu 1.500.000,- Eur určenú za nehnuteľnosti v prospech oddelených veriteľov ešte
pred vydaním rozhodnutia francúzskeho súdu, tak ako tvrdí, a doposiaľ nedošlo k platnému uzavretiu

zmluvyoprevodevlastníckehoprávakuvedenýmnehnuteľnostiam,keďžeZmluvaoprevodevlastníctva
nehnuteľností uzavretá dňa 19.01.2011 bola posúdená ako neplatný právny úkon, nie je vylúčené, že
žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zaplatenej ceny nehnuteľností.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súdenej veci nezistil dôvod odkloniť sa od judikatúry

Najvyššieho súdu SR. Súd v rámci civilného sporového konania nemá právomoc ukladať akékoľvek
obmedzenia správcovi, keď uvedené je úlohou konkurzného súdu v rámci konkurzného konania. Keďže
predmetom ani účelom inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku nie je obmedzovať činnosť správcu, pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému
zásahu do výkonu činnosti správcu a jeho kompetencií daných mu zákonom (ZKR), odvolací

súdstotožňujúcsasodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancievtomsmere,ževinom
akokonkurznomkonaníniejemožnésprávcoviukladaťneodkladnýmopatrenímpovinnosti,rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.31. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).