Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7920010083.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.2.2024 sp. zn. 5T/30/2020
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A.
A., nar. XX.X.XXXX spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 2 Pv 421/19 zo dňa
14.02.2020, ktorý mal spáchať tak, že v okrese B., a to najmä v C. D. a v obci E. v období od mesiaca
jún 2018 až do júla 2019 poskytol každý mesiac F. G., nar. XX.XX.XXXX a B. G., nar. XX.XX.XXXX,

finančné pôžičky so stopercentným mesačným úrokom, pričom tieto pôžičky mali splatiť každý mesiac
zo sociálnych dávok, ktoré poberali, a potom, čo mu dňa 18.08.2019 F. G. oznámila, že už si nebude
ďalej od neho požičiavať peniaze, tak v obci E. nariadil F. G. a B. G., aby nasadli do jeho auta, odviezol
ich k obci F., kde na nich začal kričať a vyhrážať sa, že ak F. G. nezaplatí naraz dlžnú sumu vo výške
cca 2.100,- € a B. G. nezaplatí dlžnú sumu vo výške cca 240,- €, tak F. G., B. G., ako aj ich rodiny
pozabíjajú presne nestotožnení ľudia z kriminálneho podsvetia Košíc, ktorým tieto peniaze mali patriť,

čím obžalovaný týmto spôsobom zneužíval finančnú tieseň občanov rómskej národnosti a poskytoval
im plnenia, ktorých hodnota je k hodnotám vzájomného plnenia v hrubom nepomere, ktorý skutok bol
právne kvalifikovaný ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil tak, že Okresný súd Trebišov po tom, čo jeho rozsudok
bol zrušený uznesením Krajského súdu Košice pod sp. zn. 6To/24/2021 zo dňa 31.03.2022 a vec mu
bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, opätovne nezistil správne a
úplne skutkový stav veci a pochybil v tom, že neuznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorý bol právne
kvalifikovaný ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.

Súd svoje rozhodnutie, čo sa týka oslobodenia obžalovaného spod skutku obžaloby Okresnej
prokuratúry Trebišov sp. zn. 2 PV 421/19/8811 zo dňa 14.02.2020, ktorý bol právne kvalifikovaný ako
zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v podstate odôvodnil skoro totožným spôsobom,
ako to učinil už pri prvotnom rozsudku s tým, že poškodení, a to F. G. a B. G. v prípravnom konaní
boli vypočutí dňa 05.09.2019, svedkyňa F. G. v čase od 08.00 h. do 10.30 h. a svedok B. G. v čase
od 10.50 h. do 12.15 h., pričom poškodená F. G. bola vypočutá ešte skôr dňa 26.08.2019. Zo zápisníc

o výsluchoch týchto svedkov vyplýva, že obe sú opravované v čase vykonania ich dňa, keď v oboch
zápisniciachsanachádzadátum05.03.2019,ktorýdátumbolopravovanývyšetrovateľomPZatonadeň05.09.2019, kde čas ich výsluchov opravovaný nebol. Súd si nevie vysvetliť ako mohlo dôjsť k takejto
hrubej nesprávnosti, resp. nepozornosti, keďže tieto výsluchy sa mali konať 05.09.2019 v čase od 08.00
h. do 12.15 h. a súd si nevie vysvetliť, že za vyše štyri hodiny účastníci tohto úkonu - vyšetrovateľ, jeho

kolega a ani tlmočníčka si túto nedbanlivosť nevšimli. Poľa názoru súdu táto skutočnosť sama o sebe
vyvoláva otázky, kedy v skutočnosti došlo k týmto výsluchom, avšak podľa názoru súdu je nepochybné,
že k týmto výsluchom došlo ešte pred výsluchom obžalovaného dňa 05.09.2019, ktorý sa konal v čase
od 14:00 h. do 15:00 h., pri ktorom úkone mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Súd je toho
názoru, že výsluchy poškodených postrádajú zákonnosť, pretože bolo porušené právo obžalovaného na

obhajobu,keďžesavkonanínemoholtýchtoúkonovzúčastniťaboloporušenéjehoprávonaspravodlivý
proces. K týmto výsluchom súd uvádza, že ani jedna z týchto poškodených osôb nevedela vyčísliť
spôsobenú škodu a stalo sa tak až na záver prípravného konania. Vyhodnotením dôkazov súd hodnotil
výpovede a dôkazy ako nejednoznačné, nepreukazujúce, nepochybne bez akejkoľvek pochybnosti, že
skutočne dochádzalo k pôžičkám v takom smere, že obaja poškodení museli vracať požičané sumy aj so
100% úrokom. Podľa názoru súdu nepotvrdzuje to ani poškodená F. G. a už vôbec nie poškodený B. G. a

ani druh poškodenej F. G., H. I.. Či dochádzalo zo strany poškodených k výberu peňazí - a to sociálnych
dávok na pošte, buď v obci J. alebo v meste C. D., nebolo žiadnym listinným dôkazom preukázané.

Súd poukázal aj na to, že polícia mala jedinečnú príležitosť dňa 18.08.2019 aspoň čiastočne zabezpečiť
zjavný dôkaz o prípadnom páchaní trestného činu obžalovaným, keby bola konala riadnym starostlivým

spôsobom, čo sa nestalo. Z vykonaného dokazovania podľa súdu, a to najmä zo svedeckých výpovedí
vyplynula ďalšia skutočnosť, a to že obžalovaný a jeho brat K. A. mali zlé vzťahy, navzájom na seba
podávali trestné oznámenia a práve K. A. bol informátorom polície a bol osobou, ktorý navádzal
vypovedaťviaceréosobyprotiobžalovanému.Taktiežpodľanázorusúduzvýsluchovsvedkovvyplynulo,
že policajti L. D. a M. F. navádzali svedkov počas prípravného konania vypovedať proti obžalovanému.

Súd taktiež sa priklonil skôr k názoru obžalovaného, ktorý tvrdil, že trestné stíhanie proti nemu je
vykonštruované, a to z dôvodu ako v minulosti postupoval proti advokátovi JUDr. Petrovi Pandymu,
ako aj voči policajtom NAKA - M. F. a L. D.. Súd nepokladá skutočnosti uvádzané obžalovaným za
náhodné, pretože k podobnej skutočnosti a k podobnému tvrdeniu v minulosti došlo vo veci, kde
vystupovali príslušníci NAKA, a teda súd má pochybnosti, či toto konanie skutočne bolo realizované

na základe nejakých trestných oznámení poškodených osôb, keďže takého trestné oznámenia nie sú
súčasťou spisu, kde policajti v čase, keď uvádzali poškodenej F.. G., že takéto trestné oznámenie už
nejaká osoba podala ju uviedli do omylu, keďže došlo k absencii ďalších podporných a nepriamych
dôkazov, súd tvrdenia obžalovaného nemôže vylúčiť. Pri oboznamovaní obsahu spisu pri prvotnom
rozsudkusúdneoboznamovalobsahyzvukovýchnahrávokzmobilupoškodenejF.G.zodňa19.08.2019

pri komunikácii s obžalovaným, ktoré nahrávky sú vyhotovené v maďarskom jazyku s následným
prekladom, pretože chýbal riadny preklad prekladateľom, ktorý je zapísaný v registri MS SR. Na základe
vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo preukázané riadnym nespochybniteľným spôsobom,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto ho súd spod skutku oslobodil.

Po podanom odvolaní zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov, Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 31.03.2022 sp. zn. 6To/24/2021 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z uznesenia krajského súdu bolo zrejmé, že je
potrebné doplniť dokazovanie a hlavne vykonať ako dôkaz zvukový záznam, ktorý vyhotovila na svojom
mobile F. G. dňa 19.08.2019 pri komunikácii s obžalovaným A. A. v motorovom vozidle a zabezpečiť

aj jeho preklad. Krajský súd okrem iného taktiež uviedol, že okresným súdom boli nedostatočné a
nepresvedčivo vyhodnotené a odôvodnené výpovede poškodených, keď F. G. a B. G. usvedčujú
obžalovaného A. A., že si od neho požičiavali peniaze a svedok H. I., druh poškodenej F. G. tvrdil, že
v jednom prípade bol pri odovzdávaní peňazí poškodený.

Po vrátení veci nadriadeným súdom prvostupňovému súdu súd pribral do konania prekladateľku z jazyka
maďarskéhodojazykaslovenskéhonapreloženieobsahuCDnahrávkypredloženejvkonanísvedkyňou
poškodenou F. G., vyhotovenej 19.08.2019, pričom túto na hlavnom pojednávaní aj prehral a taktiež
oboznámil obsah listu písaný rukou v maďarskom jazyku, ktorý bol úradne overený 23.11.2022 mestom
C. D..

Okresný súd taktiež na návrh obhajoby, za účelom vyšetrenia duševného stavu svedkyne-poškodenej
a vypracovania znaleckého posudku pribral do konania znalkyňu Mgr. Lenku Lipanovú.Napokon okresný súd po vykonanom dokazovaní opätovne zhodnotil všetky file_0.jpg

file_1.wmf

dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel opäť k rovnakému záveru ako to bolo v prvotnom
rozsudku.

Poukázal na výpovede najmä dvoch svedkov, ktorí mali vystupovať ako svedkovia korunní proti

obžalovanému, a to F. G. a B. G., kde už v prvotnom rozhodnutí súd podrobne vysvetlil rozpory uvádzané
v konaní F. G., uvádzal množstvo dôkazov a úvah, ktorými spochybňoval jednoznačne jej výpoveď,
poukázal na to, že výpoveď F. G. je zmätočná, chaotická, vnútorne sú jej výpovede odporujúce si. Súd
rovnako poukázal aj na skutočnosť, že skutková veta obžaloby iba vo všeobecnosti uvádza konanie,
ktorého sa mal dopúšťať obžalovaný počas 13-tich mesiacov s tým, že sa uviedli iba konečné dlžné
sumy pre obžalovaného, ktoré mali predstavovať v prípade F. G. 2.100,- eur a v prípade B. G. 240,-

eur. Skutková veta neobsahuje jednotlivé konkrétne konania, ktorými sa mal obžalovaný trestného činu
dopúšťať.

Súd v odôvodnení prvotného rozsudku poukazoval na skutočnosť, že okrem výpovedí F. G. a B. G.
neexistujú žiadne iné listinné dôkazy. Pričom súd splnil to, čo mu uložil krajský súd, dal vyhotoviť preklad

CD nahrávky zo dňa 19.08.2019, v ktorej mala komunikovať svedkyňa F. G. s obžalovaným.

Súd z prekladu tejto nahrávky nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, potvrdzovali tvrdenia F.
G..Vtejtonahrávkesanespomínažiadnavyššiasuma,spomínasasuma240,-eura230,-eur,pričomF.
G. na hlavnom pojednávaní po prehratí nahrávky potvrdila, že ide o sumu, ktorú dlhovala obžalovanému.

Pokiaľ boli v konaní po vrátení veci súdu na doplnenie dokazovania predložené listinné dôkazy zo strany
obhajoby, a to dva listy písané rukou v maďarskom jazyku a v ktorých mali potvrdzovať F. G. a H. I., že
boli pod tlakom polície, súd tieto listy zobral s rezervou, pretože k týmto listom sa vyjadrili aj F. G. po
nahliadnutí do nich, aj B. G., potvrdilo sa, že tieto listy písala F. G., nie však na nátlak, ale na požiadanie

obžalovaného.

Podľa názoru súdu zo strany svedkyne poškodenej F. G. naďalej pretrvávali chaotické odpovede
na položené otázky, jej výpoveď v celku vyznela zmätočne, preto súd na návrh obhajoby pristúpil
k vyšetreniu jej duševného stavu. Zo záveru znalkyne nevyplynuli zásadné skutočnosti, ktoré by

diskvalifikovali túto svedkyňu ako úplne nedôveryhodnú osobu. Je zjavné, že ide o osobu mentálne
zaostalejšiu so slabšou pamäťou, ktorá má vysoké lži skóre, napriek tomu sa v znaleckom posudku
uvádza, že nemá sklony ku konfabulácii. Súd berie závery tohto znaleckého posudku takisto s miernou
rezervou, pričom súd dospel k záveru že ide o osobu, ktorá je zjavne nedôveryhodná.

Súd poukázal v prvotnom rozsudku aj na pôsobenie príslušníkov NAKA a na pôsobenie brata
obžalovaného v tejto veci, pričom v prípade príslušníkov NAKA až piati svedkovia potvrdili, že títo
príslušníci polície za nimi chodili, pôsobili na nich s tým, aby išli vypovedať v neprospech obžalovaného
a v prípade brata obžalovaného tu bolo až sedem svedkov, ktorí takisto potvrdili skutočnosť, že na nich
bolo pôsobené v záujme výpovede proti obžalovanému. Súd nezistil žiadne skutočnosti, aby výpovede

týchto svedkov, toto tvrdiacich, považoval za nedôveryhodné, pretože takáto skutočnosť v konaní nebola
prezentovaná, ani dokázaná. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd opakovane
poukazuje na svoje závery, ktoré učinil už v prvotnom rozsudku, na týchto záveroch po doplnení
dokazovania súd nemá dôvod nič meniť, ba naopak skôr sa ešte viac vyakcelerovala nedôveryhodnosť
svedkyne F. G., keď aj po vrátení veci tvrdí raz, že vracala obžalovanému požičané finančné prostriedky

so 100 % úrokom.

Tak, ako v prvotnom rozsudku súd tvrdil, že po výpovedi svedka B. G. na hlavnom pojednávaní, tento
ustúpil od tvrdení v prípravnom konaní, ako jediný dôkaz proti obžalovanému zostala výpoveď svedkyne
poškodenej F. G., ktorú súd považuje za chaotickú, zmätočnú, vzájomne si odporujúcu, preto súd

rozhodol opätovne o oslobodení obžalovaného spod skutku obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa
vôbec stal skutok, ktorý prokuratúra kladie obžalovanému za vinu.V danej veci po preskúmaní rozsudku a hlavne odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trebišov, ktorým
opätovne oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby právne kvalifikovanej ako zločin úžery podľa §
235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, sa s týmto nestotožňuje a zastáva názor, že skutok uvedený v

predmetnej obžalobe sa stal, je dostatočne opísaný a spĺňa všetky zákonné požiadavky uvedené v §
235 písm. c) Tr. poriadku, pričom tento skutok spáchal obžalovaný.

V prvom rade opätovne poukazuje na to, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené
obžalovanému A. A. dňa 05.09.2019 v čase o 06:00 h., kedy bol zadržaný ako obvinený, kde bol

taktiež poučený už ako obvinený a toto poučenie aj podpísal, čo vyplýva priamo zo zápisnice o zadržaní
obvineného A. A., ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Takže v čase jeho výsluchu už obvinený
vedel o tom, že mu bolo vznesené obvinenie a aj to, pre aký zločin. Aj z tohto dôvodu zastáva názor,
že výsluchy poškodených, aj keď boli vykonané pred výsluchom samotného obvineného A. A., boli
vykonané procesne správne a v súlade so zákonom, takže v tomto konaní sú použiteľné.

O termíne vykonávania procesných úkonov, vrátane výsluchu dvoch poškodených na Obvodnom
oddelení PZ Kráľovský Chlmec bola dňa 05.09.2019 v čase o 07:50 h. telefonicky upovedomená
advokátka JUDr. Andrea Oroszová, ktorá v tom čase zastupovala obhajcu obvineného JUDr. Martina
Babjaka, kde táto toho istého dňa v čase o 08:30 h. uviedla, že berie na vedomie upovedomenie o
procesných úkonoch, ktoré sa v predmetnej veci robia, ale sa nedostaví na OO PZ Kráľovský Chlmec k

výsluchu poškodených. Tento úradný záznam je taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu, takže neobstojí
tvrdenie súdu, že v danom prípade bolo porušené právo obžalovaného A. A. na obhajobu a taktiež, že
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

Čo sa týka sporného dátumu (podľa súdu), ktorý je uvedený na zápisniciach o výsluchu poškodených,

tento dátum bol opravený samotným vyšetrovateľom PZ na dátum 05.09.2019, čo v uvedených
zápisniciach aj vyznačil, kde zjavne išlo o pisársku chybu, čo sa bežne stáva aj v iných trestných veciach.

Iba nad rámec uvádza, že pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 28.01.2020 ani obvinený A. A. a ani
prítomný obhajca nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov a ani opakovanie výsluchov poškodených,

čo samozrejme urobiť mohli.

Okresný súd Trebišov nedostatočne a zle vyhodnotil svedecké výpovede svedkov poškodených.
Poškodená F. G. vo svojej výpovedi, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní presne
opísala ako si požičala peniaze od obžalovaného A. A. a taktiež presne opísala, akým spôsobom tieto

peniaze od nej v ďalšom období vymáhal obžalovaný, a to aj pod hrozbou násilia. Taktiež uviedla, že
peniaze od obžalovaného si požičiaval aj poškodený B. G.. Poškodená F. G. do zápisnice na hlavnom
pojednávaní zo dňa 20.02.2024 uviedla, že je pravdou, že nevie po slovensky, vie len po maďarsky,
no nie je hlúpa, pričom obžalovaný ju udal do Košíc na vyšetrenie, kde dostala papier, že nie je hlúpa.
Na napísanie listov, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní ich požiadal obžalovaný, a taktiež

aby povedala, že policajti sa jej vyhrážali. S obžalovaným sa už nestretáva a taktiež nemôže si všetko
pamätať. Uviedla ale, že splácala úroky obžalovanému celý rok, pričom má na to aj svedkov.

Vo vzťahu k svedkyni - poškodenej F. G. súd na návrh obhajoby pribral do konania znalkyňu z
odboru psychológie Mgr. Lenku Lipanovú za účelom vypracovania znaleckého posudku a vyšetrenia

duševného stavu poškodenej. Zo záverov posudku je zrejmé, že jej pamäťové funkcie nie sú narušené v
oblasti vštiepivosti, úchovnosti aj výbavnosti. Pamäť je normálne, jednoduchšie štrukturovaná, kapacitou
podpriemerná, zodpovedajúca intelektu. Dokáže si zapamätať a bez konfabulačných skreslení z
pamäte vyvolať len menší počet vizuálnych podnetov. Časom pamäťový výkon môže byť vyslovene
nedostatočnýpreúbytokdetailov.Konfabulačnéskresleniaprítomnéneboli,pamäťniejenarušenátýmto

smerom, ak dochádza ku skresleniam, je skôr pravdepodobné, že je to vedomý proces a súvisí to s
kapacitou pamäte.

Poškodená je schopná primerane vnímať vonkajšie podnety a javy, je však sociálne naivná, menej
samostatná.Konfabulačnéskresleniaaleneboliprítomné,alemásnahuvystupovaťvsociálnežiadúcom

svetle (vysoké lži skóre), čo je dôsledok sociálnej naivity. Pokiaľ ide o všeobecnú a špecifickú
vierohodnosť výpovedi, táto je limitovaná v dôsledku podpriemerného intelektu, podpriemernej pamäte,
vyššej sugestibility a sociálnej naivity, ale v rámci špecifickej motivácie, znalkyňa nezistila motiváciu
pomsty a snahy cielene obžalovanému uškodiť.Čo sa týka poškodeného B. G., tento v prípravnom konaní v celom rozsahu usvedčoval obžalovaného,
kde na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že od obžalovaného si požičiaval peniaze, avšak na

hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že na udalosti, ktoré hovoril predtým sa už nepamätá
a ani sa nechce pamätať. Uviedol, že policajti, ktorí za nim prišli mu povedali iba to, aby hovoril pravdu.
Taktiež uviedol, že vedel o tom, že peniaze od obžalovaného si požičiavala aj poškodená F. G., pričom
nechce ublížiť ani svojej sestre, ani sebe a ani obžalovanému. Výpoveď tohto svedka z prípravného
konania považuje za zákonnú a použiteľnú v tomto konaní.

Ako dôkaz taktiež poukazuje na výpoveď svedka H. I., ktorý je druhom poškodenej F. G., pričom tento
potvrdil, že poškodená si požičiavala peniaze od obžalovaného viackrát, kde v jednom prípade pri
odovzdávaní peňazí bol aj prítomný, avšak na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď v tom smere,
že nebol očitým svedkom pôžičky. Taktiež uviedol, že obžalovaný ho dňa 04.09.2019 v obci E. zastavil,
pričom bol na svojom motorovom vozidle a povedal mu, že keď F. G. nedá peniaze a to 500,- eur, tak

z nej urobí nahú a keď prídu do C. D., tak ich dá zbiť.

Napokon opätovne poukazuje aj na svedecké výpovede príslušníkov NAKA PPZ, odbor Východ Košice,
a to svedka N. L. D. a svedka N. M. F., ktorí vo svojich výpovediach presne opísali, ako sa dozvedeli
v rámci operatívno-pátracej činnosti o tom, že obžalovaný vykonáva úžeru, pričom presne opísali

ako v tejto konkrétnej veci postupovali, kde vykonávali iba príslušné pokyny pre vyšetrovateľa NAKA
PPZ ,odbor Východ Košice. Naviac svedok N. M. F. pre ozrejmenie uviedol, že informáciu o tom, že
dochádza k páchaniu predmetnej trestnej činnosti dostal od osoby, ktorá spolupracuje s políciou, pričom
ide o osobu, ktorá pracuje v štátnej správe. Súd vo svojom rozsudku uvádza, že vo vyšetrovacom spise
sa nenachádza žiadne trestné oznámenie, avšak vzhľadom na výpoveď tohto svedka je zrejmé, že sa

jednalo o operatívnu činnosť polície, ktorá nepodlieha dozoru prokuratúry, pričom tieto materiály, t.j., že
kto podal informácie o páchaní tejto trestnej činnosti nie sú a ani nemôžu byť súčasťou vyšetrovacieho
spisu, najmä z pochopiteľného dôvodu krytia file_2.jpg

file_3.wmf

informátora polície.

V prípravnom konaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia ako O. H., I. E., ktorí potvrdili, že taktiež si
požičiavali peniaze od obžalovaného, ktoré peniaze vracali s úrokmi, avšak na hlavnom pojednávaní

títo svedkovia zmodifikovali, resp. zmenili svoje výpovede, čo mohlo byt' zapríčinené strachom zo strany
svedkov, resp. snahou pomôcť obžalovanému.

Čo sa týka svedeckých výpovedi svedkov, ktorí boli navrhnutí obžalovaným a ktorí boli vypočutí na
hlavných pojednávaniach, ich výpovede v prevažnej väčšine možno považovať za účelové v snahe

pomôcť obžalovanému, pričom sa jedná buď o kamarátov, priateľov alebo rodinných príslušníkov
obžalovaného.

V rámci hlavných pojednávaní pri výsluchoch svedkov, resp. svedkov poškodených aj napriek tomu,
že obžalovaný odmietol vypovedať, viackrát bezdôvodne prerušoval výsluchy svedkov, čím zasahoval

do plynulosti ich výpovede, komentoval výpovede svedkov ešte predtým, ako sa ich výsluch ukončil,
na čo bol viackrát upozornený zo strany prítomného prokurátora. Táto skutočnosť taktiež mohla mať
vplyv na to, že svedkovia, resp. svedok -poškodený menili svoje výpovede a vypovedali v prospech
obžalovaného.

Vo vzťahu k niektorým nezrovnalostiam vo výpovediach poškodených na hlavnom pojednávaní je nutné
uviesť, že od momentu spáchania skutku (rok 2018), až po vynesenia prvého rozsudku uplynula doba
2 rokov a do vynesenia druhého rozsudku lehota 6 rokov, pričom poškodení sa na niektoré detaily ani
nemohli pamätať a vo vzťahu k obžalovanému je nutné uviesť, že práve on využil, resp. zneužil sociálnu
situáciu poškodených, ich tieseň a možno aj rozumovú slabosť, pretože títo poškodení pochádzajú zo

slabších sociálnych vrstiev a ich sociálnu situáciu obžalovaný využil, keď začal vykonávať úžeru, pričom
poškodení po určitom čase podali trestné oznámenia na obžalovaného.

file_4.jpgfile_5.wmf

Práve výsluchmi poškodených na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že títo sú mentálne na slabšej
úrovni a práve toto, ako aj ich sociálnu situáciu obžalovaný zneužil, keď aj pod hrozbou násilia požadoval
od poškodených neexistujúci dlh.

Okresný súd Trebišov vykonal aj dôkaz a to zvukové nahrávky z mobilu F. G., ktorú mala nahrať
19.08.2019 pri komunikácii s obžalovaným v motorovom vozidle obžalovaného, kde k vyššie uvedenej
zvukovej nahrávke je taktiež nutné uviesť, že v prípade poškodenej táto v podstate zvukový záznam
vyhotovila a predložila orgánom činným v trestnom konaní, aby preukázala vierohodnosť svojej
výpovede, pričom samotný záznam mal zachytiť určité protiprávne konanie zo strany obžalovaného.

Zvukový záznam zachytával určité konanie obžalovaného, ktorý sa dopúšťal trestnej činnosti a
zachytával iba výsek určitého protiprávneho konania obžalovaného, kde tento záznam po odovzdaní
orgánom činným v trestnom konaní nebol žiadnym iným spôsobom využitý alebo zneužitý.

V odôvodnení rozsudku súd poukazuje na svoju už reálnu skúsenosť s tvrdením obžalovaného keď v
inom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 5T/95/2016 proti obžalovanému
A. A. a P. H., práve P. H. v tomto konaní celý čas tvrdil, že ide o vykonštruovanú trestnú vec voči jeho
osobe. Zastáva názor, že poukazovanie na inú trestnú vec v tomto konaní je asi nad rámec toho, čo by
odôvodnenie rozsudku malo obsahovať a naviac s týmto novým konaním (trestná vec obžalovaného A.

A.) to v žiadnom smere nesúvisí.

Orgány štátu a štát samotný sú povinné nielen rešpektovať základné práva a slobody fyzických a
právnických osôb, ale sú tiež povinné zabezpečiť spravodlivosť potrestaním protiprávnych konaní.
Pokiaľ by prísne formálne ponímanie práva malo zabrániť zabezpečeniu spravodlivosti, súd je povinný

normy vykladať prirodzeno právnym spôsobom a všetky práva a povinnosti chápať materiálne. Ak by sa
Okresný súd Trebišov v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo riadil týmto princípom,
musel by dospieť k opačným záverom.

Z vyššie uvedených dôvodov je výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod

skutku obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona s
odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nesprávny a je
vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

K vyššie uvedeným je nutné ešte uviesť, že v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku je

trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane
a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej. Strany trestného konania pred súdom predkladajú a
vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Posúdenie dôkazov je úlohou súdu
ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom
(štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovávať nestrannosť a nesmie iniciatívne

napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti
strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal akceptovať dôkazy zadovážené v prípravnom
konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní v naznačenom smere a vysporiadať sa s nimi v rámci

voľného hodnotenia dôkazov, čo by nepochybne viedlo k iným skutkovým a právnym záverom.

S poukazom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach opätovne zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 5T/30/2020 z 20.02.2024, čo do oslobodzujúceho výroku súdu vo vzťahu ku skutku právne

kvalifikovaného ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona a vec v súlade s
ustanovením § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.K dôvodom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu tak, že v podanom odvolaní prokurátor opakuje argumentáciu, ktorú uvádzal na hlavnom
pojednávaní a s ktorou sa Okresný súd Trebišov dôsledne vyporiadal.

Ak sa v odvolaní uvádza, že Okresný súd Trebišov nedostatočne a zle vyhodnotil svedecké výpovede
poškodených, k tomu treba uviesť, že súd vyhodnotil aj tieto výpovede. Jednak samostatne a jednak v
kontexte s výpoveďami ďalších svedkov a ďalšími vykonanými dôkazmi. To, že ich nevyhodnotil podľa
predstáv obžaloby neznamená, že boli vyhodnotené zle.

Po skutočne rozsiahlom dokazovaní je zrejmé, že vina obžalovaného nebola preukázaná, nebolo
preukázané ani to, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku.

Pri bližšom pohľade na vykonané dôkazy je nutné konštatovať, že obžalovaného mala usvedčovať len
výpoveď poškodenej, ale jej viaceré výpovede sú vzájomne rozporné a ako bolo možné vidieť pri jej

výsluchu na hlavnom pojednávaní, vierohodnosť výpovedí poškodenej je mizivá, resp. nulová.

Poškodená menila svoje výpovede v priebehu niekoľkých viet a nerobilo jej problém popierať svoje
predchádzajúce vyjadrenia. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že poškodená si dokáže
zapamätať a bez konfabulačných skreslení reprodukovať len menší počet podnetov a postupom času

je pamäťový výkon nedostatočný.

Znalkyňa tiež skonštatovala, že ak dochádza pri výpovedi poškodenej k skresleniam, je to skôr vedomý
proces, čo vedie k záveru, že ak poškodená menila výpovede, tak to robila zámerne.

Množstvo svedkov, a to: poškodený B. G., P. C., P. G., N. B., I. G., C. Q., I. Q., A. C. a N. C., pri svojich
výpovediach uviedli, že zo strany príslušníkov PZ dochádzalo k snahe o ich ovplyvňovanie a v navádzaní
a k ovplyvňovanie malo byť aj voči poškodenej, a to tak, aby vypovedali proti obžalovanému.

K takémuto navádzaniu a ovplyvňovaniu malo dochádzať aj zo strany K. A., ktorý mal byť

spolupracovníkom polície, čo potvrdili aj samotní príslušníci PZ.

O možnosti, že poškodená nielen pod takýmto vplyvom, ale aj v snahe získať vlastný prospech,
vypovedala proti obžalovanému, svedčí aj tá skutočnosť, že viacerí svedkovia, konkrétne P. G., N. B., I.
G. a N. C. uviedli, že poškodená mala vo zvyku si požičiavať peniaze, ktoré následne odmietala vrátiť

a veriteľom sa následne vyhrážala udaním na polícii pre údajnú úžeru.

O takomto konaní poškodenej svedčí aj to, že poškodená bola iniciátorkou kúpy rodinného domu
obžalovaného a jeho súrodencov, kde svedkovia R. A., N. A., S. G. a N. C. uviedli, že poškodená pri
dojednávaní sa o kúpe uvedeného domu žiadala obžalovaného o pôžičku vo výške 2.000,- eur, čo

obžalovaný odmietol.

Ako už uviedol, výpovede poškodenej si navzájom odporujú a žiadne iné dôkazy o tom, že by sa mal
obžalovaný dopustiť žalovaného skutku, neexistujú. Naopak, existujú dôkazy, ktoré výpoveď poškodenej
priamo vyvracajú.

Na základe uvedeného je preto možné konštatovať, že okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými
okolnosťami prípadu a na základe uvedeného preto navrhujeme, aby bolo odvolanie prokurátora
okresnej prokuratúry zamietnuté v celom rozsahu ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie

Okresného súdu v Trebišove je založené na presvedčivých dôkazoch, vykonaných v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku. Vykonané dôkazy vylučujú inú alternatívu, ako bola ustálená
v rozhodnutí a odôvodnení okresného súdu.V odôvodnení napadnutého rozsudku Okresný súd v Trebišove v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.
vyčerpávajúco a dostatočne sa zaoberal tým, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom

súhrne.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,

alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie Okresného súdu v Trebišove ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (I. ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako aj odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu

podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už veľmi správne a zákonne
poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd plne stotožňuje, bez potreby ich akéhokoľvek
opakovania.

Odvolací súd vôbec nepresvedčili dôvody odvolania prokurátora, ktoré nevychádzali z vykonaných

dôkazov, a preto bolo odvolanie prokurátora zamietnuté ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.