Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2116215144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 2. E. F., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, 3. H. F., narodená
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 4. I. D., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D.,
5. E. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 6. E. J., narodený XX.X.XXXX, trvale

bytom C. XXXX/XX, D., 7. E. K., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 8. B. L., narodený
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 9. E. C., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., 10. H. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 11. H. I., narodený XX.X.XXXX, trvale
bytom C. M. L. XXXX, 12. A. I., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. M. L. XXXX, 13. F. C., narodený
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 14. E. C., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., 15. L. N., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 16. O. N., narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 17. P. N., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, XX. Q. N., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 19. H. I., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., 20. R. I., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 21. E. H. F., narodená X.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 22. S. E., narodený X.X.XXXX, trvale bytom H. T. XXX/XX, D., 23. F. E.
E., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 24. U. S., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 25. U. S., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 26. A. P., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 27. E. K. R., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/

XX, D., 28. F. R., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 29. B. N., narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, L. bytom Q. V. L. XXXX/X, D., 30. L. K., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 31. E. K., narodená X.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D., 32. E. H. S., narodený X.X.XXXX,
trvale bytom D. G. XXXX/XX, D., 33. A. Q., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom M. T. XXXX/X, D., 34.
G. Q., narodená X.X.XXXX, trvale bytom M. T. XXXX/X, D., 35. K. K., B. M., narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 36. E. E. K., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 37. B.
H., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 38. H. J., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom

C. XXXX/XX, D., 39. W. J., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 40. W. B., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 41. A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., 42. A. K., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 43. H. K., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 44. W. K., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., 45. L. T., B.
E., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 46. E. G., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 47. O. G., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 48. O. W. K., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., 49. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so
sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, 50. O. E. Q., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, D., 51. E. S., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 52. O. F., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 53. A. F., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, D., 54. E. A.
L., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 55. L. F., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 56. O. F., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 57. K. D., narodený
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 58. H. D., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D.,

59. H. C., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 60. H. C., narodená XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, D., 61. H. S., narodený X.X.XXXX, trvale bytom N. C. XXXX/XX, D., 62. E. S.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N. C. XXXX/XX, D., 63. U. X., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 64. W. X., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 65. E. Y., narodená
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 66. B. H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,D., 67. E. H., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 68. Q. S., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 69. C. S., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 70. C. V.,
narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., prechodne bytom W. K. XXXX/XX, D., 71. E. E.

L., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 72. E. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 73. R. K., narodený X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, D., 74. A. K., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, D., 75. B. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX,
H. F., 76. I. E., narodená X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, H. F., 77. C. J., narodený XX.X.XXXX,
trvale bytom B. S. XXXX/XX, D., 78. F. S., narodený X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D., 79. O.

S., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D., 80. C. K., narodený X.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 81. F. K., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 82. O. B. T., narodený
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 83. W. T., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., 84. L. F., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 85. O. F., narodená XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, D., 86. U. N., narodený X.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, D., 87. H. N., narodená
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 88. F. R. W., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/

XX, D., 89. H. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 90. E. L., narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 91. U. R., narodený X.X.XXXX, trvale bytom T. B. XXXX/XX, D., 92. W.
R., narodená X.X.XXXX, trvale bytom T. B. XXXX/XX, D., 93. I. V., narodený X.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., 94. H. V., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 95. L. C., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 96. E. C., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,

D., 97. Q. K., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 98. A. K., narodená X.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., 99. E. D., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 100. A.
D., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 101. L. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., žalobcovia v 1. – 48. rade, 50. – 101. rade zastúpení správcom: Bytové družstvo so
sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, žalobcovia zastúpení

splnomocnencom: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., IČO 36 662 291, so sídlom
Mliekarenská 2, Bratislava, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom
Hodžova 11, Žilina, zastúpená splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO 36 853 186, so
sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 10.888,75 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32C/40/2017-543

zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcom na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32C/40/2017-360 zo dňa 24. novembra 2021 výrokom I. konanie
v časti o zaplatenie 1.596,13 eur s úrokmi z omeškania 5% p.a. zo sumy 1.596,13 eur od 27.6.2016 do
zaplatenia zastavil, výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaná
má voči žalobcom v 1.-104. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoCsp/13/2022-440 zo dňa 18.
januára 2023 v dôsledku podania odvolania žalobcami proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
32C/40/2017-360zodňa24.novembra2021vovýrokochII.,III.uvedenýrozsudoksúduprvejinštanciev
napadnutých výrokoch II., III. podľa ustanovenia § 389 ods.. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku

zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné
závery obsiahnuté v preskúmavanom rozsudku, nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť preskúmavaného
rozsudku, nezodpovedanie argumentov strán, nevykonanie dôkazov súdom prvej inštancie, nesprávne
právne posúdenie veci, nevykonateľnosť petitu žaloby v časti požiadavky na určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo odstrániť vady petitu žaloby,
opätovnevecprejednať,napojednávaníoznámiťstanoviskosúduprvejinštanciekskutkovýmtvrdeniama k navrhovaným dôkazom, uviesť predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vykonať
dôkazy na pojednávaní, úkony súdu prvej inštancie vrátane spôsobu vykonania dôkazov zaznamenať
v zápisnici o pojednávaní, zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti

oboch uplatnených nárokov, posúdiť žalobou uplatnené nároky na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj argumenty žalobcov, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
odvolacím súdom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 32C/40/2017-543 zo dňa 10. apríla 2024 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) tak, že výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a výrokom III. rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 8a ods. 7, § 10
ods. 5, § 19 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 78 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku, § 488, § 489, Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 24a zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom ku dňu zvýšenia úrokového rozpätia, § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, § 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 8b
ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 31.10.2018, § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení účinnom od 1.11.2018, § 290, § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 494
Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 bod 1, 2, 3, čl. 4 bod 1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 257,
§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zo Zmluvy o termínovanom úvere č.
06/100/100 zo dňa 23.09.2010 vyplýva, že klient - vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XXXX na Z. C.
S. D., zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené O. P. X., prokuristom) a žalovaná
ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s.) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaná
zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 287.400,00 eur za účelom obnovy bytového domu. Úročenie

úveru bolo dojednané v odseku 2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 3
mesačného EURIBOR plus úrokové rozpätie 2,00 % p.a.. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie
o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene
miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta
stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou

bankou Slovenska (NBS). Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v
čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu
úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka
predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. V bode 5.6. je obsiahnuté dojednanie o tom,
že ak počas platnosti Úverovej zmluvy dôjde k závažným zmenám činnosti, štruktúre alebo situácii na

medzibankovýchtrhoch,následkomčohonákladyBankynazískaniedepozítvpríslušnejmeneÚveruna
obdobiezodpovedajúceobdobiuprehodnoteniazákladnejsadzbyvzmysleustanoveníÚverovejzmluvy,
sú vyššie ako kótovaná referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu (3 mesačný EURIBOR), Banka
je oprávnená podľa vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu tak, aby zodpovedala jej
nákladom vzniknutým v súvislosti s Úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku k Úverovej zmluve,

Banka zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi. Z listu žalovaného zo dňa 30.8.2012 adresovaného
vlastníkombytovvbytovomdomeC.XX-XX,D.vyplýva,ženímbankaoznamuje,ževsúvislostisbodom
5.5. Úverovej zmluvy č. 06/400/10 zo dňa 23.9.2010 banka mení dňom 14.9.2012 úrokové rozpätie
na 3,00 % p.a.. Súd prvej inštancie mal z výpisu z listu vlastníctva preukázané, že ako žalobcovianevystupujú všetci aktuálni vlastníci bytov. O tom, že medzi žalovanou ako bankou a žalobcami ako
klientami prebehol riadny kontraktačný proces, svedčí aj výpoveď O. P. X. na pojednávaní konanom dňa
9.7.2020 v konaní sp. zn. 11C/33/2017, ktorý uviedol že „postup pri rokovaní o úverových zmluvách bol

taký, že boli vysvetlené podmienky banky, ktoré museli byť odsúhlasené na schôdzi bytového domu -
až následne Bytové družstvo podpísalo zmluvu, a to po preštudovaní a odsúhlasení podmienok“ a tiež
že „pri podpisovaní úverových zmlúv tieto svedok (ako riaditeľ Bytového družstva) čítal, pred uzavretím
prvých zmlúv sa radili aj s právnikom (boli spravené aj „nejaké malé úpravy); v zmluvách boli aj pasáže
ktoré neboli úplne jasné, tieto sa upravovali (zmluvy čítali aj zástupcovi vlastníkov, ktorí mali záujem)“.

Z uznesenia z rokovania schôdze vlastníkov predmetného bytového domu dňa 31.5.2010 je evidentné
iba to, že vlastníci rozhodli o schválení úveru a dali súhlas správcovi na podanie žiadosti o úver.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pre splnenie aktívnej vecnej legitimácie je potrebné,
aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov, keďže na týchto prešlo právo pôvodného
vlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a

opráv. Vlastníci bytov tak tvoria nútené spoločenstvo a pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých
aktuálnych vlastníkov bytov. Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku všetci vlastníci bytov
v bytovom dome, hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní patrila do fondu
prevádzky,údržbyaopráv,súdprvejinštanciežalobuzamietolprenedostatokaktívnejvecnejlegitimácie
žalobcov.

Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že sa v prejednávanom prípade jedná o právny vzťah založený
spotrebiteľskou zmluvou. Správca je ako právnická osoba založená výlučne za účelom správy bytových
domov povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou
starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, a preto bolo dôvodné od správcu
vyžadovať, aby pri uzatváraní zmlúv o termínovanom úvere konal tak, že dojedná čo najvýhodnejšie

podmienky aj pokiaľ sa týka ustanovení o cene plnenia, teda o výške úroku za poskytnutý úver.
Súd prvej inštancie poukázal, že minimálne k prvým zmluvám v roku 2006 prebehol riadny kontraktačný
proces, v rámci ktorého mal správca možnosť pripomienkovať jednotlivé ustanovenia zmluvy, keď
tohto procesu sa zúčastnili banka a správca, obaja ako podnikatelia. Z uvedeného potom vyplynulo,
že nešlo o formulárovú zmluvu, do ktorej veriteľ nemá možnosť zasiahnuť, ale správca ako odborne

spôsobilá osoba mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Ak sa teda uskutočnil riadny kontraktačný proces
k zmluvám z roku 2006 s možnosťou pripomienkovania (pričom ustanovenia obsahovali totožné znenie
bodu 5.5. týkajúce sa zmeny úrokovej sadzby), bolo potrebné považovať uvedené zmluvné dojednanie
za individuálne dojednané aj pre prípad v konaní prejednávanej zmluvy z roku 2010, teda kontraktačný
proces prebehol medzi žalovanou ako bankou a správcom (odborne spôsobilou osobou), ktorý mal

možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť, ovplyvniť obsah jej ustanovení po vzájomnom rokovaní. Vlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorých zastupoval správca, mali jeho prostredníctvom možnosť zmluvné
podmienky si dohodnúť. Zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, preto žiadnu z nich (ani bod
5.5. zmluvy) nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naviac otázku neprijateľnosti
zmluvnej podmienky je potrebné posudzovať podľa ustanovenia účinného v čase, keď sa zmluva

uzatvárala, pričom podľa znenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky postačovalo, aby išlo o predmet plnenia alebo cenu
plnenia, čo v prejednávanej veci bolo splnené. S poukazom na text oznámenia o zvýšení úrokového
rozpätia zo dňa 30.8.2012 mal súd prvej inštancie za to, že žalobca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od
začiatku jeho použitia, pričom však nepreukázal (a ani to netvrdil), že by po rokovaniach so žalovanou

proti tomuto postupu nenamietal, hoci mal možnosť riešiť situáciu inak. Žalobcovia po uskutočnených
rokovaniach medzi nimi a žalovanou zvýšenie úrokového rozpätia v roku 2012 akceptovali a úvery boli
ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku. Zákonné podmienky dojednania jednostrannej zmeny úrokovej
sadzby v danom prípade boli teda splnené, keď dôvod zvýšenia úrokovej sadzby bol v úverových
zmluvách jasne a zrozumiteľne dohodnutý a zároveň jej zmena bola vopred oznámená žalobcom.

Správca bol tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzatváraní predmetných
zmlúv v rokoch 2006, 2007, 2008 a 2010. Ak žalobcovia spochybňujú výhodnosť dojednania zmluvy
pre vlastníkov bytov, spochybňujú tým paradoxne splnenie povinnosti správcu konať s odbornou
starostlivosťou. Vzhľadom na zastúpenie spotrebiteľov v kontraktačnom procese bytovým družstvom
bolo nepodstatné, či jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov boli priamo oboznámení so

znením predmetnej zmluvy a či ne/ovplyvňovali jej obsah. Správca bol povinný individuálne dojednávať
podmienkyzmluvy,lebobolpovinnýpostupovaťsodbornoustarostlivosťou.Akbytaktotižnepostupoval,
bol by zodpovedný vlastníkom bytov a nebytových priestorov za dojednanie podmienok, ktoré by pre
nich neboli výhodné. Banka totiž nedojednávala zmluvné podmienky s neskúseným spotrebiteľom ales odborníkom, ktorý je znalý vecí týkajúcich sa záležitostí vlastníkov bytov a ktorý ich zastupuje a
koná v ich záujme. Je tiež prirodzené, že ak rovnaký správca uzatváral takéto zmluvy o termínovanom
úvere vo viacerých prípadoch, boli mu zmluvné podmienky už známe, vedel, čo je ich obsahom, preto

každú jednu z nich podrobne nečítal, lebo už mu bolo zrejmé, čo sa v nej nachádza (vrátane sporného
článku 5.5). Rozhodujúce pritom bolo, že predmetný článok bol určitý a zrozumiteľný správcovi ako
zástupcovi spotrebiteľov, keďže títo sa kontraktačného procesu nezúčastňovali. Ochranu spotrebiteľov
v kontraktačnom procese zabezpečoval odborne spôsobilý správca, ktorý mal možnosť zasiahnuť do
obsahu zmluvy z pozície zástupcu množstva vlastníkov, čo bolo preukázané výpoveďou jeho prokuristu.

Ak aj žalobcovia doručili čestné vyhlásenie právnika H. R. C., že neposkytoval Bytovému družstvu so
sídlom v Trnave žiadne právne služby, táto skutočnosť nič nemení na tom, že so zmluvami im pomáhal
R. E. (právnik, člen predstavenstva správcu v čase uzatvárania aj prvým zmlúv).
Keďže zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5. zmluvy sa týka ceny plnenia, je zo zákona vylúčené
jej určenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K tvrdeniu žalobcov, že bod 5.5. úverovej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i) a j) Občianskeho zákonníka

súdprvejinštancieuviedol,ževtýchtoustanoveniachzákonponímadvešpeciálneskutkovépodstatyav
predmetnom spore však nejde ani o jednu z týchto podstát. V prvom rade sa nejednalo o jednostrannú
a ničím neodôvodnenú zmenu zmluvných podmienok zo strany dodávateľa (písm. i), keď dôvod zmeny
úrokového rozpätia bol dohodnutý v zmluve za jasných a určitých podmienok, ktoré boli aj dodržané,
vysvetlené a tento postup bol druhej zmluvnej strane po vzájomnom prerokovaní včas oznámený. Podľa

písmena j) sú zakázané dva typy klauzúl: také, ktoré stanovujú, že cena tovaru alebo služieb bude
určená až v čase splnenia a spotrebiteľ nemá právo od zmluvy odstúpiť alebo také, ktoré oprávňujú
dodávateľa podstatne zvýšiť cenu tovaru alebo služby a spotrebiteľ nemá právo od zmluvy odstúpiť.
Na základe predmetného ustanovenia zákon nezakazuje akékoľvek klauzuly zvyšujúce cenu, ale len
klauzuly oprávňujúce dodávateľa zvýšiť cenu podľa jeho vôle. Zmena akýchkoľvek zmluvne určených

podmienok je zakázaná vtedy, ak závisí len od jednej strany a nie od vopred jasných a objektívnych
kritérií. V danej veci nešlo o svojvoľné zvýšenie úroku žalovanou, ale zvýšenie na základe objektívne
a jasne stanovených kritérií, ktoré dojednal s bankou správca ako osoba zo zákona určená na správu
majetku vlastníkov bytov. Bod 5.5. úverovej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za nerovnovážne
dojednanie, čo do práv a povinností zmluvných strán. Nakoľko bol bod 5.5. úverovej zmluvy dohodnutý

individuálne, je tak vylúčený prieskum v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K neurčitosti a nezrozumiteľnosti ustanovenia zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že bod 5.5. zmluvy
súvisí so zmenou úroku za tam špecifikovaných podmienok, ktoré bol povinný správca dojednať čo
najvýhodnejšie v prospech vlastníkov bytov. Svedok O. X. pri svojom výsluchu potvrdil, že so zástupcom
žalovanej O. K. osobne dojednával podmienky zmlúv o termínovanom úvere vrátane bodu 5.5., o ktorom

mal od začiatku vedomosť. Ako skúsený odborník na hospodárenie s majetkom bytového družstva
svedok rozumel, akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom, tiež mal vedomosť o možnosti zvýšenia
úroku, pred podpisom považoval zmluvu o termínovanom úvere vrátane sporného článku za jasnú a
určitú, a teda za platne dojednanú. Súd prvej inštancie znenie bodu 5.5. zmluvy považoval za určité
a zrozumiteľné. Zo znenia bodu 5.5. zmluvy vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť

úrokovú sadzbu (resp. úrokové rozpätie), ak dôjde k zmene miery rizika klienta, ktorá môže súvisieť
predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta, pričom sa porovnávajú
skutočnosti v čase posledného posúdenia miery rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami. Zároveň
je dôležité brať do úvahy skutočnosť, že kontraktácia prebiehala medzi dvoma právnickými osobami,
pričom správca ako profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu

zmluvných dojednaní. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu
zrozumiteľné a určité, keď z ustanovenia bodu 5.5. zmluvy je zrejmé, že správca si bol vedomý
toho, že banka môže jednostranne zmeniť úrokové rozpätie v prípadoch uvedených v ustanovení.
Tejto vedomosti zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia, predchádzajúce rokovania banky a
správcu o uzavretí zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj v konečnom dôsledku akceptácia aplikácie

uvedeného ustanovenia správcom. Žalobcovia až počas konania uvádzali, že ustanovenie je neurčité
a nezrozumiteľné a preto neplatné, čo považoval súd prvej inštancie len za účelové, v snahe zhojiť
nedostatky podanej žaloby.
Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nemohol vziať do úvahy výpovede svedkov zachytené
v zápisniciach z roku 2022, nakoľko prvé výpovede svedkov v roku 2020 bolo možné hodnotiť ako

spontánne, uvádzané bez rozmyslu o prípadných následkoch, pričom výpovede týchto svedkov z roku
2022 však vyhodnotil už ako prinajmenšom opatrné, ktoré boli vykonané s ešte väčším časovým
odstupom od kontraktácie prvých zmlúv od roku 2006, resp. od úverovej zmluvy, ktorá je predmetom
tohto konania.Čo sa týka námietky žalobcov o neurčitosti oznámenia o zmene úrokovej sadzby, nie je zrejmé od
absencie akých zákonných náležitostí neurčitosť oznámenia odvodzovali. Použitie bodu 5.5. žalovaná
odôvodnila tým, že nastala zmena ratingu klienta, pretože v rokoch 2008 až 2009 došlo k ekonomickej

kríze, v dôsledku ktorej sa celosvetovo sprísnilo posudzovanie rizikovej váhy klientov bankového
sektora, keď zároveň s účinnosťou od 1.1.2009 došlo k zániku sadzby BRIBOR a jej nahradeniu sadzbou
EURIBOR, ktorá v rokoch 2006 až 2011 výrazne znížila svoju hodnotu, čím sa stala pôvodná dohodnutá
úroková sadzba s ohľadom na určený rating klienta neadekvátnou, s ohľadom na určený rating klienta
neprimerane nízkou, čím sa naplnil jeden z dôvodov ktorý si banka a správca ako dôvod jednostrannej

zmeny úrokového rozpätia dojednali v bode 5.5 zmluvy, pričom zmenou úrokového rozpätia došlo v
konečnom dôsledku aj k zmene úrokovej sadzby ako takej.
K požiadavke eurokonformného výkladu súd prvej inštancie uviedol, že Smernica Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako špecifický prameň práva Európskej únie
vyžaduje od členských štátov dosiahnutie cieľa transpozíciou do právnych poriadkov členských štátov
EÚ. Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva

usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú
účinnosť. Podľa článku 3 Smernice sa zmluvná podmienka považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zo zmluvy ku škode spotrebiteľa
za podmienky, že nebola individuálne dohodnutá. V zmysle citovaného ustanovenia Smernice sa
individuálne dojednania zmluvných podmienok nepovažuje za nekalé. V konaní sa podarilo preukázať,

že bod 5.5. úverovej zmluvy bol individuálne dojednaný. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že ani
v zmysle eurokonformného výkladu nemožno túto zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú a
neplatnú.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, a preto považoval za
nadbytočné a procesne nehospodárne zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

7. Súd prvej inštancie žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%, nakoľko žalovaná bola v konaní v zrušenej a vrátenej časti úspešná v celom rozsahu z dôvodu
zamietnutia žaloby.

8. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v
rozsahu 100%, nakoľko bol žalobca úspešný v odvolacom konaní v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 32C/40/2017-543 zo dňa 10. apríla 2024 podali odvolanie
žalobcovia z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku.

V odvolaní uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý, odporuje účelu a významu
spotrebiteľského práva upraveného tak národnými ako aj nadnárodnými právnymi predpismi. Súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil existenciu núteného procesného spoločenstva a žalobu nesprávne
zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo 135/2022 zo dňa 26.7.2023, ktoré citoval v napadnutom

rozsudku súd prvej inštancie, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2024 zo
dňa 11.4.2024. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje nevyhnutnosť prítomnosti
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (vystupujúcich ako spoločenstvo) v konaní. Pri žalobe
na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastníci bytov a nebytových priestorov vystupujú samostatne,
každý sám za seba, a preto v ich prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo a nie o nútené

a o delený záväzok, nie solidárny. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu sa vyžaduje podľa
§ 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov iba pri žalobe prehlasovaného
vlastníka proti rozhodnutiam vlastníkov prijatých na schôdzi, resp. v písomnom hlasovaní, nakoľko tieto
rozhodnutia sú v zmysle § 14a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov záväzné
pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Deliteľnosť plnenia (záväzku) bola

upravená priamo v článku zmluvy o termínovanom úvere 06/100/10 zo dňa 23.9.2010. Vlastníci splácali
úver z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom každý mal postavenie samostatného
dlžníka, resp. klienta podľa zmluvy. Predmetný záväzok, ktorý bol predmetom žaloby v predmetnej
veci bol preto nepochybne deliteľným záväzkom, čo vylučuje, aby išlo o nútené, resp. nerozlučné
procesné spoločenstvo. Súd prvej inštancie však túto zmluvnú úpravu pri formulovaní svojich záverov

o nútenom procesnom spoločenstve vôbec nebral do úvahy. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 82/2007 zo dňa 25.6.2008, sp. zn. 5 Cdo 1/2018 zo
dňa 29.1.2019, sp. zn. 6 Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016 a rozsudky Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/8/2021 zo dňa 24.11.2021 a sp. zn. 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021. Požiadavka súdu prvejinštancie, aby v prípade žaloby o plnenie zo zmluvného či iného záväzku, ktoré je reálne deliteľné, museli
žalovať tretiu osobu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov ako veritelia v zmysle § 78 Civilného
sporového poriadku, ktorých môžu byť desiatky či stovky, je nepochopiteľná a do praxe absolútne

neaplikovateľná. V Občianskom zákonníku je preto upravená solidarita v § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale v režime zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jediné ustanovenie,
ktoré charakter spoločného záväzku vlastníkov vzniknutého pri správe bytového domu aspoň rámcovo
upravuje, je ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Aktívnou
legitimáciou vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa opakovane a podrobne zaoberal v totožných

konaniach aj Ústavný súd SR, ktorý na rozdiel od súdu prvej inštancie žiadnu existenciu núteného
procesného spoločenstva nezistil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 zo dňa 20.2.2020,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2019). Podľa žalobcov súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nahradil zákonnú požiadavku
individuálneho dojednávania zmluvy so spotrebiteľmi, možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa so zmluvnými
podmienkami pred samotným podpisom zmluvy a možnosť ovplyvniť obsah zmluvy pred podpisom zo

stranyspotrebiteľa,možnosťousprávcuzasiahnuť„kontraktačnýmprocesom“do„prvých“zmlúv,čovšak
nemá oporu v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalobcov súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj ohľadom neplatnosti neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka bez ohľadu na individuálne dojednanie, nakoľko sa jedná o špeciálnu neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Žalobcovia namietali aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval výnimky v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy nie je potrebné posudzovať neprijateľnosť zmluvnej
podmienky a teda nevykonal právne posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec. Žalobcovia
sa nestotožnili ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o termínovanom úvere č. 06/100/10
nie je formulárová, pričom je to podľa žalobcov v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobcovia

považovali celé súdne konanie za zmätočné z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal právne
posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v právoplatných rozhodnutiach súdov SR
(napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/21/2017-500 zo dňa 13.8.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021), na ktoré žalobcovia
už pri podanej žalobe poukázali. Žalobcovia ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne právne

posúdil absolútnu neplatnosť článku 5.5 v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neplatnosť
pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť neprijateľnej zmluvnej podmienky) a 39 Občianskeho zákonníka
(neplatnosť pre rozpor neprijateľnej podmienky so zákonom a dobrými mravmi), hoci neplatnosť súd
posudzuje bez návrhu ex offo. Súd prvej inštancie teda vykonával svojou činnosťou procesnú obranu
žalovanej, ktorá viedla k porušeniu princípu rovnosti zbraní, nakoľko neplatnosti článku 5.5 z dôvodu

neprijateľnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky sa ani nevenoval, ale podrobne
hľadal dôvody a skúmal kontraktačný proces, a to aj bez návrhu žalovanej, bez predloženia jedného
relevantného listinného dôkazu, pričom stačilo zodpovedať právnu otázku, či je toto ustanovenie vôbec
platné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, resp. postupovať podľa § 53a a § 53d Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie sa nezaoberal predmetom konania (neplatnosťou článku 5.5), porušoval

v priebehu súdneho konania „princíp rovnosti zbraní“, nevykonal právne posúdenie veci vôbec a
namiesto toho sa zaoberal výsluchmi, ktoré boli nadbytočné. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že prizná žalobou uplatnený nárok, prípadne zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny. Podľa žalovanej súd prvej inštancie neporušil rovnosť zbraní a spor rozhodol
zákonne, na základe riadne vykonaných dôkazov a relevantnej právnej úpravy. Obom stranám dal
rovnaký priestor na navrhovanie dôkazov, dôkazy zákonným spôsobom vykonal a vec rozhodol po
vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov. Súd prvej inštancie konzistentne a detailne posúdil všetky

rozhodujúce skutočnosti, vrátane relevantných súdnych rozhodnutí. V tomto spore bolo predmetom
dokazovania a právneho posúdenia iba to, či je ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
respektíve či je neplatné pre neurčitosť a či je daná aktívna vecná legitimácia. Súd prvej inštancie
uvedené skutočnosti posúdil správne a svoj názor aj dostatočne odôvodnil, pričom nie je nutné, aby dal
podrobnú odpoveď na každú námietku. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporné ustanovenie

nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože bolo individuálne dojednané a v čase uzavretia
zmluvy ho strany zmluvy považovali za určité a zrozumiteľné, nie je daný základ nároku. V tomto prípade
nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktorá postupovala v súlade so zmluvou. Rozsudok
obsahuje dôkladné odôvodnenie všetkých s tým súvisiacich okolností. Žalovaná považovala za vecnesprávne aj závery súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako jedného
z dôvodov zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie správne uviedol, že okruh žalobcov vymedzených
v žalobe tvorí aktívne procesné spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Dôvodom pre tento záver je vymedzenie predmetu sporu žalobcami, ktorí si uplatňujú vydanie celého
bezdôvodného obohatenia (t. j. nie jeho adekvátnej časti pripadajúcej len na tie subjekty, ktoré sú
účastníkmi konania). V takomto prípade súdu prvej inštancie neostalo nič iné než aktívnu vecnú
legitimáciu posúdiť podľa § 8a ods. 7, § 19 ods. 2 a § 10 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome došlo k právnemu

nástupníctvu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v tomto spore. Pokiaľ si
žalobcovia neuplatnili len na nich náležiacu časť bezdôvodného obohatenia, je pre splnenie aktívnej
vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov, na ktorých
prešlo právo pôvodných žalobcov na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do
fondu prevádzky, údržby a opráv. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade
taktopodanejžalobytvoriavlastnícibytovnútenéspoločenstvovzmysle§78ods.1Civilnéhosporového

poriadku a pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Predmetom
posúdenia aktívnej vecnej legitimácie totiž nie je potenciálne vyhodnotenie všetkých alternatív, ktoré
zákon v tomto prípade pripúšťa, ale vyhodnotenie aktívnej legitimácie ku konkrétnemu uplatnenému
nároku. Žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku všetci aktuálni vlastníci bytov v bytovom dome,
ale aj osoby, ktoré už nie sú vlastníkmi. Ak má suma bezdôvodného obohatenia v prípade úspechu v

spore patriť do fondu prevádzky, údržby a opráv (na tvorbe a použití ktorého sa podieľajú iba aktuálni
vlastníci bytov), súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov. Žalobcovia pritom mali možnosť zmeniť okruh subjektov, návrh na zmenu žalobcov v zmysle
§ 79 Civilného sporového poriadku však podaný nebol. Preto musia znášať neúspech, ktorý vyplýva z
ich procesnej pasivity. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že
nesúhlasia s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie obom stranám dal rovnaký priestor na
navrhovanie dôkazov, dôkazy zákonným spôsobom vykonal a vec rozhodol po vykonaní všetkých
navrhnutých dôkazov. Súdu prvej inštancie boli doložené do súdneho spisu aj rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR, ako aj Krajského súdu v Trnave v totožných veciach, na ktoré súd prvej inštancie
neprihliadal a ani ich v rozsudku nespomenul. Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením žalovanej,
že ustanovenie čl. 5.5 bolo individuálne dojednané a v čase uzavretia zmluvy ho strany zmluvy
považovalizaurčitéazrozumiteľné,nakoľkojevrozporesvykonanýmdokazovaním.Súdprvejinštancie
venoval neskutočne veľa pozornosti domnelému porušeniu povinností správcu, pričom správcovi žiadne

povinnosti pri individuálnom dojednávaní zmlúv z ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplývajú. Súd prvej inštancie však neskúmal zákonné
povinnosti žalovanej – banky v zmysle Občianskeho zákonníka, splnenie informačnej povinnosti klienta
podľa § 37 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, zákona o ochrane spotrebiteľa a dodržanie samotnej
zmluvy bankou (oprávnená/neoprávnená aplikácia čl. 5.5 zmluvy, dôvod aplikácie a pod.). Súd prvej

inštancie porušoval rovnosť zbraní tým, že posudzoval každú námietku vznesenú žalovaným (napr.
ohľadom správcu - hoci žiadne zákonné povinnosti porušené neboli) a ignoroval skutkové tvrdenia
žalovanej (aj o povinnostiach banky o informovaní klienta). Žalobcovia zotrvali na svojom odvolacom
návrhu.

12. K vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo
vyjadrení uviedla, že podstata nekalosti zmluvnej podmienky spočíva v tom, že ustanovenie potenciálne
zasahujúce do práv strany, ktorá nezasiahla do obsahu zmluvy. Pokiaľ strana do obsahu zmluvy
zasiahla rokovaním o obsahu zmluvy, s ktorej finálnym znením dobrovoľne súhlasila, ochrana jej nepatrí.
Žalovaná zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo naprípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

14. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku v záhlaví nesprávne uviedol ako žalobcu v 50. rade Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO
00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava a žalobcu v 85. rade Bytové družstvo so
sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava vychádzajúc zrejme

z údajov v žalobe a jej príloh, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom
LudvikavanBeethovena26,Trnavabolovlastníkomdvochbytov(čísloXX,XX)vbytovomdomesúpisné
číslo XXXX v D.. Takéto označenie žalobcu v 50. rade a žalobcu v 85. rade bolo nesprávne, keďže aj
pre prípad vlastníctva dvoch bytov v bytovom dome sa stále jedná len o jednu právnickú osobu, teda
jeden subjekt práva. Uvedené platí aj vo vzťahu k označeniu zástupcu žalobcov Bytové družstvo so

sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, keďže súd prvej
inštancie v preskúmavanom rozsudku nesprávne uviedol, že žalobcovia v 50., 85. rade Bytové družstvo
so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava sú zastúpení
Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava,
nakoľko zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného, čo vylučuje, aby subjekt v postavení žalobcu

bol zároveň sám sebe aj zástupcom. Vo vzťahu k okruhu subjektov na strane žalobcov odvolací súd z
lustrácie v Registri obyvateľov SR zistil, že v preskúmavanom rozsudku označená žalovaná v 11. rade
K. C., narodená XX.X.XXXX, zomrela dňa X.X.XXXX, teda v priebehu konania na súde prvej inštancie
došlo k strate jej procesnej subjektivity (por. § 61 Civilného sporového poriadku a § 7 Občianskeho
zákonníka). Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 19D/100/2022-31, Dnot 153/2022 zo dňa 16.

novembra 2022 odvolací súd zistil, že dedičom bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX v D. je
žalobca v 10. rade H. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D.. Z uvedeného dôvodu
nebolo potrebné v zmysle ustanovenia § 63 Civilného sporového poriadku rozhodovať o pokračovaní
s právnymi nástupcom pôvodnej žalobkyne v 11. rade K. C., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX,
keďže jej právnym nástupcom je žalobca v 10. rade H. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/

XX, D., ktorý bol subjektom na strane žalobcov od začatia konania. Odvolací súd preto v záhlaví tohto
rozsudku už neuvádzal K. C., narodenú XX.X.XXXX, zomrelú X.X.XXXX, na strane žalobcov, Bytové
družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava uviedol
na strane žalobcov len jedenkrát, pričom tomu zodpovedajúcim spôsobom upravil aj rozlíšenie žalobcov
arabskými číslicami a Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika van

Beethovena 26, Trnava uviedol ako zástupcu len vo vzťahu žalobcov v 1. – 48. rade, 50. – 101. rade.

15. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na zaplatenie sumy 10.888,75 eur s príslušenstvom
a na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 5.5. Zmluvy o termínovanom úvere
č. 06/100/10 zo dňa 23.9.2010 v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú

sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť
predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného Bankou, alebo zmenou rizikovej váhy klienta
podľa pravidiel stanovených Národnou Bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú
rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi
skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez

dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“. Žalovaná
suma predstavuje rozdiel medzi žalobcami v období od 14.9.2012 do 25.5.2020 zaplatenými úrokmi
z úveru vo výške jednostranne zvýšenou bankou a úrokmi z úveru vo výške dohodnutej v Zmluve
o termínovanom úvere č. 06/100/10 uzavretej dňa 23.9.2010 medzi Dexia banka Slovensko a.s. ako
veriteľom a vlastníkmi bytov v bytovom dome súpisné číslo XXXX S. D. ako dlžníkmi zastúpenými

správcom Bytové družstvo so sídlom v Trnave z dôvodu, že ustanovenie predmetnej zmluvy
o termínovanom úvere umožňujúce banke meniť úrokovú sadzbu považujú žalobcovia za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcov je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva naspravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a či vec správne právne posúdil.

16. Jedným z dôvodov pre zamietnutie žaloby v prejednávanej veci bol záver súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe je súd vždy
povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, a to aj, ak ju v konaní nikto
nenamieta. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcov, na základe ktorého

impodľahmotnéhoprávapatrížalobouuplatnenéprávo(nárok)alebonazákladektoréhomajúprocesné
právo uplatniť na súde tento hmotnoprávny nárok. Žalobcovia majú povinnosť uniesť v súvislosti s
aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobcovia unesú
už tým, že si určitý nárok uplatnia na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedú.
Žalobcov zaťažuje tiež povinnosť tieto svoje tvrdenia v konaní preukázať, nakoľko sú to žalobcovia, ktorí
z tohto tvrdenia vyvodzujú pre seba priaznivé právne následky.

17. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1.7.2008).“

18. „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010 )“.

19. Pred rozhodnutím o uplatnených nárokoch je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú
ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobcovia odvodzujú
svoje právo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa predovšetkým zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov vo vzťahu k nimi uplatneným nárokom.

20. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov zaoberal
vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Súd prvej
inštancie vychádzal zo skutočnosti, že nový vlastník bytu prevodom bytu do svojho vlastníctva nadobúda
práva a povinnosti s bytom spojené, pričom poukázal na ustanovenie § 8a ods. 6 ZoVB, v zmysle ktorého

nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
a na ustanovenie § 19 ods. 2 ZoVB, v zmysle ktorého práva a povinnosti pôvodného vlastníka bytu, ktoré
sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného
domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu na nových vlastníkov bytov.

Ustanovenie § 10 ods. 5 ZoVB zároveň vylučuje vrátenie alikvótnej časti zostatku fondu prevádzky,
údržby a opráv od správcu doterajšiemu vlastníkovi bytu v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva
bytu. Z uvedeného potom vyplýva, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom
dome dochádza k právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu,
teda vrátane práva na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je pre splnenie

aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov,
keďže na týchto (v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo pôvodného
vlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a
opráv. Vlastníci bytov tak tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP), pričom pre úspech v sporeje potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia
rozsuku všetci vlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma bezdôvdoného obohatenia by v prípade
úspechu v konaní patrila fondu prevádzky, údržby a opráv, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre

nedotatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.
Žalobcovia v odvolaní okrem iného dôvodili, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pretože žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje
nevyhnutnosť prítomnosti všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vystupujúcich ako
spoločenstvo v konaní. Bezdôvodné obohatenie je deliteľným plnením a je zrejmé, že pri žalobe

na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastníci bytov a nebytových priestorov vystupujú samostatne,
a preto ide o samostatné procesné spoločenstvo. Aplikácia ustanovenia § 78 Civilného sporového
poriadku súdom prvej inštancie je podľa žalobcov zjavne nesprávna. V ďalšom poukázali na nález
Ústavného súdu SR z 20. februára 2020 sp. zn. II. ÚS 302/2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 428/2019 u 29. októbra 2019. Tiež poukázali na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. z.
25Co/90/2020 z 24. novembra 2021 a sp. zn. 25Co/82021 z 24. novembra 2021, v ktorých vyhodnotil

aplikáciu ustanovenia § 78 Civilného sporového poriadku opačne.
Žalovaná sa vyjadrila k tejto odvolacej námietke žalobcov tak, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že okruh žalobcov vymedzený v žalobe tvorí aktívne procesné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78
Civilného sporového poriadku. Pokiaľ si žalobcovia neuplatnili len na nich náležiacu časť bezdôvodného
obohatenia, je pre splnenie aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali

všetci aktuálni vlastníci bytov, na ktorých prešlo právo pôvodných žalobcov na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv.

21. Vo vzťahu k postaveniu jednotlivých vlastníkov bytov odvolací súd sa plne stotožňuje so
zdôvodnením súdu prvej inštancie o nútenom spoločenstve žalobcov v preskúmavanom prípade

vzhľadom na hmotnoprávny charakter vzťahu (odsek 20. rozsudku súdu prvej inštancie). Predmetom
posudzovaného súdneho konania je nárok jednotlivých vlastníkov bytov na vydanie údajného
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom zaplateného žalovanej z fondu prevádzky, údržby a opráv,
pričom súd prvej inštancie náležite s odvolaním sa na ustanovenia § 8a ods. 7, § 10 ods. 5, § 19
ods. 2 zákona o vlastníctve bytov konštatoval, že s prechodom alebo prevodom vlastníckeho práva

bytu dochádza k právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu. Z
uvedeného potom vyplýva, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome
dochádza k právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu, teda
vrátane práva na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je pre
splnenie aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci

bytov, keďže na týchto (v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo
pôvodného vlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Vlastníci bytov tak tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP), pričom pre úspech v
spore je potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Potom podľa povahy veci ide na strane
žalobcov o nútené procesné spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome v zmysle ustanovenia

§ 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak ide o prípad, kedy osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu. V týchto prípadoch je potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne všetkých
spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná
legitimácia. Aktívna vecná legitimácia všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome vyplýva nielen z predchádzajúcej právnej úpravy, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníkov bytov
(§ 3 zákona č. 182/1993 Zb.), správca vždy bol a je len zástupcom. V danom prípade žalobcami neboli
v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie všetci aktuálni vlastníci bytov v bytovom dome, ktorých
sa týka skutkový a právny základ sporu, a preto opodstatnene súd prvej inštancie žalobu aj z toho
dôvodu (pre nedostatok aktívnej legitimácie v spore) zamietol. Na tomto posúdení postavenia žalobcov

nemôže nič zmeniť ani odvolacia argumentácia o tom, že bezdôvodné obohatenie je deliteľným plnením,
nakoľko poukazovaním platieb od jednotlivých vlastníkov bytov, sa prostriedky vo fonde prevádzky,
údržby a opráv stávajú spoločnými prostriedkami, i keď vyčlenenými na správu bytového domu a na
úhradu platieb za plnenia, ktoré spravuje buď spoločenstvo alebo správca.

22. Otázku aktívnej legitimácie jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome a správcu bytov v bytovom
dome riešil Ústavný súd Slovenskej republiky (v obdobných veciach) v uznesení sp. zn. I. ÚS 428/2019
zo dňa 29. októbra 2019 aj s poukazom na judikatúru všeobecných súdov (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 180/2008 z 15.10.2009, uznesenia ďalších odvolacích súdov),v náleze sp. zn. II. ÚS 302/2019 zo dňa 20. februára 2020, v zmysle ktorej oprávnenie správcu bytov
pri výkone správy majetku vlastníkov bytov vymáhať nároky v ich mene nevylučuje, že samotní vlastníci
bytov nemôžu tieto nároky vymáhať aj sami, t. j. aktívne legitimovanými na podanie takejto žaloby je

nielen správca bytov, ale právna úprava (ani po poslednej novele) nevylučuje, aby sa žalobou domáhali
nároku aj jednotliví vlastníci bytov. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne
uvedený nález aplikoval, nie je ich odvolacia argumentácia náležitá. Z obsahu žaloby jednoznačne
vyplýva, že žalobcovia podali žalobu ako jednotliví vlastníci bytov, pričom sú zastúpení zákonným
zástupcom - správcom, ktorý udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní splnomocnencovi.

Uznesením č. k. 32C/40/2017-196 zo dňa 13. októbra 2020 súd prvej inštancie návrh žalobcov, aby do
konania na ich miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Ludvika
van Beethovena 26, Trnava, zamietol. To, že správca je zástupcom vlastníkov bytov v bytovom dome
však neznamená, že sa nevyžaduje účasť všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome v prejednávanom
spore. S uvedenými závermi nie je potom v rozpore preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie, keďže
žalobcovia si zvolili spôsob uplatnenia svojich nárokov v prejednávanej veci tak, že ako žalobcovia budú

vystupovať jednotliví vlastníci bytov (zastúpení správcom), a preto musia znášať aj dôsledky spojené
s neúspechom spoločnej žaloby.

23. Žalobcovia v odvolaní v tejto súvislosti poukazovali na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/90/2020 z 24. novembra 2021 a sp. zn. 25Co/82021 z 24. novembra 2021. K uvedenej odvolacej

námietke odvolací súd uvádza, že dňa 8.11.2022 sa ukutočnilo rokovanie Občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Trnave, na ktorom sa okrem iného kolégium zaoberalo (a to na podnet Okresného
súduTrnavanazjednotenievýkladuvrozhodovacejčinnostiodvolacíchsenátovvrozsudkochKrajského
súdu v Trnave č. k. 25Co/8/2021-685 z 24. novembra 2021 a č. k. 24Co/7/2021-608 z 26. januára
2022) aj výkladom ustanovenia § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku v tom smere, či ide v

prípade vlastníkov bytov žalujúcich o vydanie bezdôvodného obohatenia zaplateného žalovanej z
fondu prevádzky, údržby a opráv, ak sú títo v žalobe označení ako jednotlivé fyzické osoby, o nútené
spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trnave po prerokovaní prijalo Stanovisko: „Vlastníci bytov žalujúci o vydanie
bezdôvodného obohatenia do fondu prevádzky údržby a opráv vytvárajú nútené spoločenstvo podľa §

78 ods. 1 CSP.“

24. Žaloba bola v prejednávanej veci podaná 102 žalobcami, toho času v spore vystupuje 101 žalobcov,
ktorí na žalobe trvajú, žaloba nebola podaná správcom, tento bol v žalobe označený a aj v konaní
vystupoval iba ako zástupca žalobcov, podľa zákona o vlastníctve bytov ide o zákonného zástupcu

sui generis vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Oprávnenie správcu bytov pri výkone správy
majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať nároky v ich mene nevylučuje, že samotní
vlastníci bytov môžu tieto nároky vymáhať aj sami, t. j. aktívne legitimovaným na podanie takejto
žaloby je nielen správca bytov, ale právna úprava (ani po poslednej novele) nevylučuje, aby sa žalobou
domáhali nároku aj jednotliví vlastníci bytov. Ak si žalobcovia zvolili spôsob uplatnenia svojich nárokov v

prejednávanej veci tak, že ako žalobcovia budú vystupovať jednotliví vlastníci bytov, nesú zodpovednosť
za označenie okruhu subjektov na strane žalobcov, pričom vlastníci bytov v bytovom dome (vrátane
zmien vlastníctva) sú zistiteľní z listu vlastníctva v ktoromkoľvek štádiu konania. To však vyžaduje
obozretnosť a bdelosť žalobcov v každom štádiu konania. Porovnaním údajov v katastri nehnuteľností
v časovej následnosti pred a po zápise zmeny vlastníctva na príslušnom liste vlastníctva je zistiteľné, kto

je právnym nástupcom jednotlivých vlastníkov bytov. So zodpovednosťou žalobcov za určenie okruhu
žalobcov je potom spojená aj ich povinnosť znášať prípadné negatívne dôsledky v podobe zamietnutia
žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu (okrem
iného) z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

25. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcov v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. vo veci samej potvrdil. Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby, nebol už dôvod
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcov.

26. Napokon predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.
o priznaní žalovanej nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcom a vo výroku
III. o priznaní žalobcom nároku na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej

inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne odvolacie
dôvody. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania,
ktorý súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol dvomi samostatnými výrokmi (II. a III.
výrok napadnutého rozsudku), a to zvlášť o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a zvlášť

o náhrade trov odvolacieho konania (26CoCsp/13/2022), posudzujúc úspech v konaní v každej inštancii
zvlášť. Odvolací súd je totiž názoru, že bolo potrebné v predmetnom spore rozhodnúť jedným výrokom
o náhrade trov celého konania (v oboch inštanciách) podľa pomeru úspechu strán v konaní ako celku,
lebo konanie na súde prvej inštancie a odvolacie konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden
celok (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/2017, 7 Cdo 35/2017, 3 Cdo

107/2017, 2 Cdo 294/2019). Žalovaná však rozsudok súdu prvej inštancie nenapadla odvolaním a vo
vzťahu k žalobcom s poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius),
obmedzujúcu rozhodovanie odvolacieho súdu, nebolo možné rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršiť
postavenie žalobcov ako jediných odvolateľov priznaním žalovanej nároku na náhradu trov celého
konania v plnom rozsahu proti žalobcom, teda vo väčšom rozsahu ako súd prvej inštancie.

31. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch II., III. o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potvrdiť.

32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).