Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Daňo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010242
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8319010242.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci proti obžalovanému: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.
zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného A. B. F. G. H. B. I. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., D. E. XXXX/XX, t. č. I. J. E. X, K., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom sp. zn. 1 Pv
405/19/7702 zo dňa 11.04.2019, pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 28.03.2012 vo večerných hodinách sa v kaviarni na ul. Jarkovej v Prešove ústne dohodol s A. L. M. a
G.K.N.,žesadňa29.03.2012vHumennomzúčastnídražbytrojizbovéhobytučísloXXnachádzajúceho
sa na druhom poschodí, súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, parcela číslo O. XXXX/X P. I. B. Q. C., so
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6686/821712 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6686/821712 na pozemku č. O. XXXX/X, zastavaných
plochách a nádvorí o výmere 1366 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
C. s tým, že po úspešnom vydražení bytu prevedie z tohto 1/3 A. L. M. a 1/3 G. K. N., pričom mu títo

za týmto účelom dňa 29.03.2012 odovzdali peňažné prostriedky každý v sume 6.666,50 Eur, následne
z dôvodu začatého konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorou A. B. nadobudol predmetný byt do
vlastníctva uzavreli písomnú zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa A. B. zaviazal, že do 14.01.2015 na
každého prevedie podľa dohody 1/3 vydraženého bytu, v prípade porušenia povinnosti bola dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 5.000,- Eur pre každého z nich, ak by bola dražba vyhlásená za neplatnú
mal im vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky bez zmluvnej pokuty, pričom A. B. doposiaľ dohodnutý
podiel z bytu na A. L. M. a G. K. N. nepreviedol a ani poskytnuté peňažné prostriedky im nevrátil a takto
sa na úkor A. L. M. a G. K. N. obohatil a svojím konaním spôsobil škodu A. L. M. vo výške 6.833,- Eur

a G. K. N. škodu vo výške 6.833,50 Eur,

o s l o b o d z u j e, lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených A. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. R. XXX/XX,
S., R. A., a G. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, A., s ich nárokmi na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.04.2019 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č.
k. 1 Pv 405/19/7702-9 zo dňa 29.03.2019 na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. E. XXXX/XX, t. č. I. J. E. X, K., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.Súd dňa 21.10.2019 vydal trestný rozkaz č. k. 3T/45/2019-233, voči ktorému obžalovaný podal odpor, v
dôsledku ktorého súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre zákonné rozhodnutie.

Následne súd vo veci rozhodol dňa 13.06.2023 rozsudkom č. k. 3T/45/2019-334, ktorým u obžalovaného
upustil od uloženia súhrnného trestu a poškodených s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Po podaní odvolania obžalovaným bol predmetný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. 9To/18/2023-360 zo dňa 05.12.2023 a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané
dňa 13.06.20233neboli splnené podmienky na jeho vykonanie, lebo na tomto hlavnom pojednávaní
obžalovaného A. B. zastupoval T. B., no bez toho, aby obžalovaný dal k tomu súhlas a preto aj

dokazovanie vykonané na tomto hlavnom pojednávaní a rozsudok boli vykonané v rozpore s trestným
poriadkom.

V ďalšom teda krajský súd nariadil znova vykonať to dokazovanie, ktoré bolo vykonané dňa 13.06.2023,
tak aby sa nezasiahlo do práva obvineného na jeho obhajobu a vzhľadom na argumentáciu obvineného

uvedenú v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 13.06.20233, aby pri hodnotení dokazovania
sa zobral aj touto jeho argumentáciou.

Krajský súd v tomto svojom rozhodnutí poukazuje aj na to, že je potrebné, aby súd pri skúmaní trestnosti
skutku riešil aj otázku kedy malo byť dokonané podvodné konanie uvedené v obžalobe okresného

prokurátora, aby bolo možné zaoberať sa trestnosťou samého konania obvineného z pohľadu plynutia
premlčacej doby a rovnako aj na to, že súd v ďalšom konaní, vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, sa
má dôsledne zaoberať a vysporiadať s otázkou materiálneho korektívu, ktorý je obsiahnutý v ustanovení
§ 10 ods. 2 Trestného zákona.

Okresný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2024, ktoré za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. por. vykonal v neprítomnosti
obvineného, no už za prítomnosti splnomocneného obhajcu, opätovne vykonal dokazovanie v takom
rozsahu, ako to nariadil krajský súd, teda znova vykonal tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní dňa 13.06.2023 a po takto vykonanom dokazovaní, oboznámení obsahu spisového

materiálu, ktorý bol zadovážený v prípravnom konaní, ale aj v priebehu konania pred súdom pred
vyhlásením rozsudku zo dňa 13.06.20233, ktoré tvoria jeden celok a na ktoré opätovne poukazuje, a po
jeho prehodnotení aj s rešpektovaním názoru krajského súdu, ktorým je viazaný, zistil a ustálil skutkový
stav už tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. (ďalej len ako „obžalovaný“) po zákonnom poučení vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní uviedol, že využíva svoje právo a v danej veci vypovedať nechce a nebude. Na
hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, prostredníctvom svojho obhajcu svoju neprítomnosť
ospravedlnil, sám písomne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonal a v jeho neprítomnosti a
nakoľko boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, súd ho

v neprítomnosti obžalovaného aj vykonal. Rešpektujúc názor krajského súdu, aby súd pri hodnotení
dokazovania sa zaoberal aj argumentáciou obvineného, ktorú uviedol vo svojom odvolaní, okresný
súd poukazuje na to, že obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za nezákonný a nesprávny a to z dôvodu, že súd nemohol ustáliť skutkový stav, ktorý by preukázal,
že sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že poškodených uviedol do omylu. Je pravdou, že

sa zúčastnil tzv. dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a to v skutkovej vete vyšpecifikovaného bytu v
C., P. I. B., na tejto dražbe bol úspešný a po zaplatení dražbou určenej vygenerovanej sumy bol
zapísaný ako vlastník predmetného bytu. Vo svojej výpovedi tvrdil a žiadnymi relevantnými dôkazmi
nebol preukázaný opak, že výšku kúpnej ceny cca 22.000 eur uhradil zo svojich finančných prostriedkov.
Aj keď poškodený v tejto veci L. M. a K. N. tvrdia, že mu na túto kúpnu cenu poskytli 2/3 sumy (6.666,50

eur) túto skutočnosť ničím nepreukázali a súd nemohol mať za potvrdené, že k tomu aj skutočne
došlo. Pripomenul, že on ako obžalovaný môže vypovedať ako uzná za vhodné a problémom u neho
môže byť iba to, ak by svojou výpoveďou niekoho krivo obvinil, čo v danom prípade určite nenastalo.
Uviedol, že súd má za to, čo podľa neho nebolo nepreukázane, že prečinu podvodu sa mal dopustiťtak, že po vydražení predmetného bytu mal 2/3 tejto nehnuteľnosti previesť na poškodených. Aj keby
poškodení vypovedali pravdu, mali sa dohodnúť, že v prípade úspešnosti na dražbe na týchto prevedie
dohodnutý podiel po 1/3, a že nimi poskytnuté finančné prostriedky mali byt použité na zaplatenie kúpnej

ceny. Je nespochybniteľne preukázané, že aj podľa ich tvrdenia, že dražby sa zúčastnil a finančné
prostriedky boli použité resp. museli byt použité na zaplatenie kúpnej ceny. Dodal, že súd má dostatočne
a nespochybniteľne preukázané, že bez jeho zavinenia bola súdom zrušená dobrovoľná dražba v
spojení s tým, že bola zrušená zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili manželia D., pôvodní vlastníci bytu,
čo malo za následok, že jeho vlastníctvo predmetnému bytu bolo súdnymi rozhodnutiami zrušené, a

teda on nemohol ani keby chcel previesť 2/3 bytu na poškodených. Teda ani v prípade, ak by súd uveril
výpovediampoškodených,nemoholsadopustiťžiadnehopodvodnéhokonania,keďsavpodstateudialo
všetko to, čo oni vypovedajú, len on nemohol na nikoho prevádzať vlastníctvo, lebo súdnymi rozsudkami
po zaplatení kúpnej ceny jeho vlastníctvo bolo zrušené. Aj podľa výpovedí poškodených sami pripúšťajú,
že 1/3 kúpnej ceny vydraženého bytu zaplatil on. Je absurdné, aby sa on zmluvne v nejakej zmluve o
budúcej zmluve zaviazal, že v prípade ak bude dobrovoľná dražba zrušená poškodeným vrátim podľa

ich tvrdenia poskytnuté finančné prostriedky pričom aj podľa ich tvrdenia v podstate každý z nich troch
má dnes nevyplatenú sumu po 6.666,- eur, len podľa takejto zmluvy by sa on mal zaviazať vrátiť finančné
prostriedky, ktoré neboli vrátené ani jemu. V prípade, ak by poškodení vypovedali pravdu, tak by si
nejakou zmluvou maximálne mohli zagarantovať, že ak po rozhodnutí o neplatnosti dobrovoľnej dražby
mu boli finančné prostriedky vrátené vo výške kúpnej ceny, že ich podiel by sa zaviazal im vrátiť. Súd

pri odôvodnení svojho rozhodnutia, svoje rozhodnutie odôvodňoval predloženou zmluvou o budúcej
zmluve, existenciu ktorej on jednoznačne poprel, lebo žiadna taká zmluva neexistovala. Súd ignoroval
skutočnosť, že túto zmluvu predložili iba ako kópiu, teda nebol možné grafologickým dokazovaním
preukázať' pravosť jeho podpisu, lebo on tvrdil a tvrdí, že žiadnu takúto zmluvu nepodpísal. Podobná
situácia je aj potvrdená príjmovým pokladničným dokladom, o ktorom jednoznačne tvrdí, že je falzifikát

a poškodení ho predložili tiež iba vo fotokópii. Takýto dôkaz, súd vôbec nemôže brať v úvahu. Nevie si
predstaviť, ako mohol súd uveriť a brať v úvahu tieto písomné dôkazy, keď poškodení overené kópie
predložili bez originálov s odôvodnením, že tieto origináli bez akéhokoľvek dôkazu mal odcudziť on,
pričom bolo dostatočne preukázané, že výpovede poškodených ohľadom toho, že originály mal odcudziť
on odôvodňovali tým, že mal prístup do ich kancelárií, pričom bolo nespochybniteľne preukázané, že

v čase, kedy akože mal odcudziť tieto dôkazy, už značnú dobu u poškodených nepracoval a teda
do firmy nemal prístup. Súd nielenže tieto dôkazy nemal brať' vôbec v úvahu, akceptoval absolútne
nelogické zdôvodnenie prečo predkladajú iba overené kópie a to tým, že je skutočne v rozpore s
elementárnou logikou, aby si poškodení v roku 2015 vyrobili overené kópie, ktoré si bezpečne uložia,
lebo predpokladajú, že originály, ktoré voľne nechajú v svojej kancelárii s predpokladaním, že tieto im

asi odcudzili. Žiadneho podvodného konania sa nedopustil a to ani v prípade, ak by poškodení mali mať
pravdu. Súd vykonal aj dôkazy, ktoré mali potvrdzovať nejakú väzbu poškodených k predmetnému bytu,
pričom poukázal na to, že túto skutočnosť mala potvrdzovať' svedkyňa A. (nájomníčka v predmetnom
byte), pričom jej výpoveď je účelová a to aj s potvrdením jej nezaujatosti, lebo táto je mu dlžná vyše 2.300
eur, ktorú od nej exekučne vymáha a potvrdenie o tejto exekúcii mal priložiť ako prílohu tohto odvolania.

Súd nebral pri svojom rozhodnutí do úvahy reálne preukázaný skutkový stav, bral do úvahy to, že za
vydražený byt bola uhradená kúpna cena, z tejto kúpnej ceny boli uhradené všetky dlhy pôvodných
majiteľov. Po rozhodnutiach súdov sa majiteľom bytu opätovne stal U. D. s manželkou, avšak už bez
akýchkoľvek dlhov byt okamžite predal svojmu synovi za 3.000 eur. Nebanková spoločnosť, ktorá mu
poskytla pôžičku dnes neexistuje a nemá právneho nástupcu, dražobná spoločnosť, ktorá realizovala

dobrovoľnú dražbu je tiež zrušená bez nejakého právneho nástupcu a on po zaplatení kúpnej ceny
22.000 eur, ktoré si ani nevie predstaviť kto a kedy mu ich vráti, má byť odsúdený, že mal spáchať'
nejaký podvod.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný aj v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať súd na

hlavnom pojednávaní, pred vyhlásením rozsudku zo dňa 13.06.2023, tuto skutočnosť iba skonštatoval
a následne vykonal dokazovanie výsluchom svedkov- poškodených A. M., G. N., ďalších svedkov
navrhnutých prokurátorom, oboznámil a prečítal listinné dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a
tvoriace obsah trestného spisu, na ktoré znova poukazuje.

Svedok – poškodený A. L. M. po zákonnom poučení uviedol, že si uplatňuje výšku spôsobnej škody v
sume 6.833,- eur. S žalovaným B. boli kamarátmi približne od roku 2005. Mali veľmi dobrý kamarátsky
vzťah. Zaoberá realitnou činnosťou, kúpou, predajom, prenájmom nehnuteľnosti. Pri tejto činnosti sa
zúčastňuje na dražbách, ktoré následne ak vydražia, tak ich rekonštruujú a predávajú. Obžalovaný hopožiadal, aby zrealizovali obdobný obchod. Pri tejto príležitosti sa konala dražba dňa 29.3.2012, kde
sa spolu s G. N. K. a A. B. pred dražbou dohodli, že v prípade ak budú úspešní na dražbe, tak sa
môžu spolupodieľať v podiele 1/3 k nákladom a výnosom. Keďže vydražiteľ môže byť iba jeden, B.

navrhol, že vzhľadom k tomu, že nakoľko je pôvodom z C. a mal by blízko na prípadne obhliadky, chce
vydražiť byt on. Dražba bola úspešná, B. byt vydražil a tak v zmysle dohody asi v ten deň odovzdali
mu 1/3 sumy vo výške 6.666,50 eur spolu s kolegom G. N., čo B. potvrdil samostatným príjmovým
pokladničným dokladom. V zákonnej lehote 3 mesiacov došlo k odvolaniu sa voči dražbe zo strany
pôvodných vlastníkov bytu. Následne dňa 14.01.2013 z dôvodu právnej istoty uzavreli zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve s B. na prevod 1/3 na každého zo spoluvlastníkov, s čím B. súhlasil. Svoj záväzok
však nesplnil. Z menovaným B. v roku 2013 - 2018 mal ďalšie súdne spory, ktoré sú už právoplatne
ukončené.DlžnésumyužvymáhaexekútorJUDr.Špičkavcelkovejsumecca12.000,-eurvrátaneprísl..
S odstupom času sa dozvedel, že B. okrem jeho pôžičky má aj ďalšie pôžičky, ktoré nespláca, a teda má
za to, že od samého počiatku vedel, že svoj záväzok nesplní. Na všetky jeho výzvy, písomne, telefonické,
nereaguje. S obžalovaným B. mal blízky vzťah, kde bol aj jeho zamestnancom a to do roku 2014, o

čom mal aj pracovnú zmluvu. Počas doby od kedy s kolegom N. byt od pôvodného vlastníka rodiny
D. prevzali, byt rekonštruovali výmenou plastových okien, plávajúcej podlahy, stien, kuchynskej linky.
Všetky náklady spojené s rekonštrukciou hradil on. S rodinou D. sa dohodli na splatení rekonštrukcie vo
výške cca 5.000,- eur, z toho im uvedenú sumu splácajú v mesačných splátkach. Z ľudského hľadiska
ho mrzí situácia, ktorá vznikla a to aj preto, že obžalovaný B. nemá toľko cti, aby došiel aspoň na jedno

pojednávanie a čestne sa pozrel do očí, no vo vzťahu k úcte k ostatným predvolaným preto súhlasili s
pojednávaním v jeho neprítomnosti. Dodal, že obžalovaný si žije v K. a užíva nadštandardný život, bol v
pracovno-právnom vzťahu v jeho spoločnosti od roku 2013, mal kľúče od kancelárie s neobmedzeným
prístupom a pri jeho otázke, kde sa nachádza spis ohľadom bytu na ul. B. XX, odpovedal, že spis
si zobral on a potom ho naspäť vráti do kancelárie, ale vrátil iba časť, už bez chýbajúcich dokladov.

Chýbal originál príjmový pokladničný doklad a originál kúpnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Od roku
2017 sa už presťahovali do inej kancelárie, kde už prístup nemal. Na základe vykonaných exekučných
príkazov, čiastočne boli vymožené sumy, nie však v prípade bytu na ul. B. XX Q. C.. Rekonštrukciu
bytu financoval on, obžalovaný sa na nej nepodieľal. Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že
samotný obžalovaný vo svojom odvolaní opakovane tvrdí, že obaja poškodení hovorili pravdu a vec sa

stala tak ako ju súd po dokazovaní správne skutkovo ustálil. Zároveň správne poukazuje obžalovaný aj
na fakt, že on v rámci svojej obhajoby môže využívať akékoľvek prostriedky procesnej obrany vrátane
uvádzania nepravdivých informácií, pričom má za to, že tento spôsob procesnej obrany obžalovaný
aj naozaj v plnej miere využíva. On za seba a takisto aj druhý poškodený zotrvávajú na tvrdeniach,
ktoré predniesli súdu v rámci samotného súdneho konania, ako v rámci prípravného konania a to že

úmyselným konaním obžalovaného, ktorý mal vedomosť o tom, že dôjde k vzniku finančnej škody na
strane jeho a druhého poškodeného ich svojim aktívnym konaním pripravil o predmetné finančné čiastky.
K spochybňovaniu jeho konania zo strany obžalovaného uviedol, že nepostupoval ani v tomto prípade
v rozpore s právnym poriadkom SR a takisto ani samotný obžalovaný žiadne takéto jeho konanie vo
svojich vyjadreniach nepopísal.

Svedok – poškodený G. K. N. po zákonnom poučení uviedol, že aj on si uplatňuje výšku spôsobnej
škody v sume 6.833,50- eur. S M. sa poznajú 25 rokov. Začali spolu podnikať v oblasti nehnuteľnosti
- reality, k tomu patrí kúpa, predaj, dražby a pod. Obžalovaný B. je jeho spolužiak od 14 rokov veku,
boli dobrí kamaráti a videl, ako a v čom podnikajú s M., videl, že chodia po dražbách a byty potom

kúpia a rekonštruujú a následne predávajú. Prišiel s návrhom, že ak si on dokáže nájsť určitý obnos
peňazí, či by neboli takí dobrí a nezobrali ho do nejakého obchodu. M. zistil, že bude dražba bytu na
ul. B. Q. C. a túto skutočnosť predostrel jemu a po konzultácii povedali o tej možnosti B., že sa môže
zúčastniť tejto dražby s nimi. Vtedy boli dobrí kamaráti a tak prišiel B. s návrhom, že keď je byt v C.
a pochádza odtiaľ, mohol by tento byt vydražiť on, keďže dražby sa mohol zúčastniť iba jeden z nich.

S tým oni súhlasili, lebo sa im zdal dobrý jeho nápad, aj čo sa týka ohliadok bytu a jeho pripadanej
rekonštrukcie v budúcnosti. Deň pred dražbou sa dohodli, že v prípade ak bude dražba úspešná a byt
vydražia oni, tak ich vklad bude po 1/3-ne od každého. Na druhý deň dražba prebehla, bola úspešná a
oni mu po dražbe odovzdali peniaze, pričom kolega /M./ má aj kópiu príjmového pokladničného dokladu
- dali mu každý po 6.666,- eur. Byt sa potom začal rekonštruovať, menili sa okná, plávajúce podlahy,

vystierkovanie, vymaľovanie, nová kuchynská linka, zariadenie kuchyne a pod.. Doplnil svoju výpoveď,
že väčšiu časť tejto rekonštrukcie - okolo 90 % financoval p. M.. Po troch mesiacoch prišlo k žalobe o
neplatnosť dražby. Následne sa stretli s B. spolu s M. a dohodli sa, že by bolo dobre uzavrieť nejaký
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa B. zaviaže, že v prípade ak by došlo k tomu, že sa tá dražbazmarí a bude neplatná, uzná svoj dlh voči nim vo výške cca 6.800,- eur s tým, že ak by sa zrušenie
dražby neuskutočnilo, tak potom každému z nich dá - prevedie 1/3 bytu. Toto podpísali v januári 2013.
Situácia sa potom rapídne zmenila B. s nimi prestal komunikovať a aj keď boli dlhoroční kamaráti,

prestal sa ozývať, prestal dvíhať telefóny. Od kolegu počul, že dražba bola vyhlásená za neplatnú a
veci sa vrátili do pôvodného stavu a čo vie, tak byt sa prepísal na syna pána D.. Žiadne peniaze od
obžalovaného im z dražby vrátené neboli. Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že samotný
obžalovaný vo svojom odvolaní opakovane tvrdí, že obaja poškodení hovorili pravdu a vec sa stala tak
ako ju súd po dokazovaní správne skutkovo ustálil. Zároveň správne poukazuje obžalovaný aj na fakt,

že on v rámci svojej obhajoby môže využívať akékoľvek prostriedky procesnej obrany vrátane uvádzania
nepravdivých informácií, pričom má za to, že tento spôsob procesnej obrany obžalovaný aj naozaj v plnej
miere využíva. On za seba a takisto aj druhý poškodený zotrvávajú na tvrdeniach, ktoré predniesli súdu
v rámci samotného súdneho konania, ako v rámci prípravného konania a to že úmyselným konaním
obžalovaného, ktorý mal vedomosť o tom, že dôjde k vzniku finančnej škody na strane jeho a druhého
poškodeného ich svojim aktívnym konaním pripravil o predmetné finančné čiastky. K spochybňovaniu

jehokonaniazostranyobžalovanéhouviedol,žeanion nepostupovalvtomtoprípadeaaninemážiadnu
inú vedomosť, v rozpore s právnym poriadkom SR a takisto ani samotný obžalovaný žiadne takéto jeho
konanie vo svojich vyjadreniach nepopísal.

Svedok N. L. po zákonnom poučení uviedol, že obsahom jeho stavebných prác ohľadom rekonštrukcie

bytu bolo, že okná si u nich objednal pán M., kde následne po objednávke okná boli vymenené a
vyplatené pánom M.. Kľúče od bytu im odovzdal pán M.. Obžalovaného nevidel a ani nepozná. Počas
rekonštrukcie v byte nikto iný nebol.

Svedok G. B. – otec obvineného po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo a vypovedať

nechce a nebude a to tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.

Svedok U. D. vo svojich výpovediach uviedol, že finančné prostriedky mu dali M. s B., bolo to 600,-
eur, aby sa mohli vysťahovať, lebo inak ich dajú deložovať - to povedal B.. Aj keď byt vydražil B.
hlavné slovo mal pán M.. Všetko čo sa rozprávali, hovoril M. a B. bol len taký prísediaci. Byt po dražbe

odovzdal obžalovanému, ale peniaze mu dal M.. Nebol pri rekonštrukcii bytu. Rekonštrukciu vykonali v
priebehujednéhomesiacaabytchcelihneďpredať.Bolotovroku2012.Nevedelpovedať,ktovykonával
rekonštrukciu tohto bytu, lebo on po dražbe už s nimi kontakt nemal. M. ešte chodil za nimi, aby stiahli zo
súdu poznámku, resp. z katastra, lebo bola žaloba o neplatnosť dražby. Dražba bola preto, lebo neplatili
pôžičku a mali tam dlh 7.000,- eur. Z dražby nedostali žiadne peniaze. Mali aj dlh voči bytovému družstvu

v sume 5.000,- eur. Súdne konanie o neplatnosť dražby vyhrali a byt predali synovi, pretože ich roky živil
a mesačne im dával po 300-400 eur. Obžalovanému a M. nedal žiadne peniaze za to, že z kúpnej ceny
boli vyplatené ich dlhy a nevie ani to, kto vyplatil ich dlhy.

Svedkyňa T. D. po zákonnom poučení uviedla, že dostali sa do takej finančnej tiesne, že nesplácali

pôžičku a byt dali do zábezpeky. Po čase prišla na nich exekúcia, následne dražba, oni sa odvolali
ohľadne dražby, ale aj napriek tomu sa dražba konala, čo realizovala nejaká dražobná spoločnosť zo
Žiliny a byt vydražil B.. Keďže ešte nemali náhradné ubytovania, tak M. a B. prišli k nim a M. sa
snažil pomôcť tým, že im dal raz 300,- a asi po dvoch alebo troch mesiacoch ďalších 300,- eur, na to
aby si mohli rýchlejšie nájsť náhradné ubytovanie. Keďže dali podnet na neplatnosť dražby, po rokoch

vyhrali súd, byt sa im vrátil naspäť a teraz bývajú v tom pôvodnom byte. Nevie kto vykonal rekonštrukčné
práce, lebo oni tam neboli, ale sú vymenené okná - za plastové, vo všetkých miestnostiach je plávajúca
podlaha, je vymenená aj kuchynská linka, WC misa a určite boli urobené aj nové maľby. Mali dosť dlhov,
za bytové družstvo to vyrovnali obžalovaný a M., keďže chceli kúpiť v dražbe byt. V pôžičkárni dlh
vyrovnali exekútorovi a čom majú doklad . Pokiaľ sa týka bytu, tak boli dve exekúcie. Rozprávali sa s

právnikom a bolo im poradené, že najskôr sa musí vyriešiť neplatnosť dražby a až následne neplatnosť
pôžičky, pričom potom získali jedno aj druhé.

Svedok G. V. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na nič nepamätá a preto
bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že s obžalovaným, M. a N. sú kamaráti

asi 15 rokov a o ich problémoch nevie. Bol viac krát svedkom ich debát, ale nevšímal si ich a nezapájal
sa do nich. Nevedel sa vyjadriť k dražbe. Podľa jeho názoru obžalovaný nemal žiadne finančné možnosti
a požičiaval si bežne, od hocikoho a hocikedy.Svedkyňa L. A. po zákonnom poučení v prípravnom konaní uviedla, že od júla do decembra roku 2014
spoločne so svojou matkou a dcérou bývala v byte kde podľa katastra nehnuteľnosti bol vlastníkom
bytu A. B.. Najskôr sa dohodli, že budú bývať v tomto byte iba ústne. Bol to byt na ulici B. Q. C., na

2 poschodí + pivnica. Dohodli sa na nájomnom v sume 330,- eur mesačne spolu aj s energiami. Po
peniaze chodil obžalovaný osobne a niekoľko krát po nich prišiel aj jeho otec. Urgovala obžalovaného,
aby doniesol nájomnú zmluvu, no on sa tomu vyhýbal. Pred Vianocami jej doniesol nájomnú zmluvu, ale
ona ju odmietla podpísať, lebo tam boli veci, na ktorých sa predtým nedohodli. Následne, keď zmluvu
nepodpísala, tak jej povedal, že sa má vysťahovať do 24 hodín, ináč príde aj s policajtami. Vtedy s ním

bol aj jeden človek, o ktorom tvrdil, že je právnik. Potom volala M., že ich obžalovaný vyhadzuje z bytu.
M. ich niekedy v septembri 2014 navštívil a pýtal sa na základe čoho bývajú v byte, či majú nájomnú
zmluvu a podobne. Vysvetlil jej, že na byt dali ešte s druhým pánom 2/3 peňazí na kúpu bytu a aby ona
rozprávala s obžalovaným, nakoľko on ich ignoruje a nedvíha im mobil a ani nereaguje na listy. Povedal
jej aj to, že nájom sa mal deliť tromi. Povedala to aj obžalovanému, no ten jej povedal, že byt je jeho
a oni sú kriminálnici a že ich ani nepozná. Myslela si, že to nie je pravda, pretože M. jej ukazoval ich

spoločné fotky. Dohodla sa, že byt opustí do 15.01.2015, ale podarilo sa jej to už 10.01.2015, kedy bola
posledná krát s obžalovaným. Jeho otca stretla ešte raz v meste, kde od nej pýtal peniaze, ale ona mu
vysvetlila, že všetko vyplatila a voči jeho synovi nemá žiadne pozdĺžnosti. Len obžalovaný jej z výpisu
z katastra nehnuteľnosti ukazoval, že je vlastníkom bytu a M. a N. je neukázali nič, len jej povedali, že
byt kúpili na trojmo - spolu. Dohodla sa s M. a N., že zavolá obžalovaného a keď príde na stretnutie, tak

ho oni dvaja počkajú, aby sa dohodli, pretože ich ignoruje. Keď obžalovaný prišiel na stretnutie najskôr
sa poobzeral, či tam niekto nie je a keď videl auto s M. a N., tak nastúpil do svojho auta a odišiel preč.
Podľa všetkých týchto reakcií obžalovaného usúdila, že klamal a odvtedy ho už nevidela.

Súčasťou trestného spisu sú aj viaceré listinné dôkazy a to - notárska zápisnica zo dňa 29.03.2012 /č. l.

151/, ktorá osvedčuje priebeh dobrovoľnej dražby predmetného bytu, zmluva o budúcej zmluve medzi
obžalovaným a poškodenými /č. l. 8/, príjmové pokladničné doklady, ktoré potvrdzujú platbu od obž. B.
spoločnosti Dražby ZA s. r. o. /č. l. 156/, aj o prevzatí peňazí obžalovaným B. od poškodených /č. l. 5/,
zápisnica o odovzdaní bytu obž. B. /č. l. 157/, oznámenia aj rozhodnutia Okresného súdu Humenné resp.
ajKrajskéhosúduvPrešovevsúvislostispredmetnýmbytom-oneplatnosťdražby,aleajohľadomžalôb

medzi poškodenými a obžalovaným B. /č. l. 9-16 a 172-179/, správy od Sociálnej poisťovne pobočka
Humenné a z ÚPSVaR Humenné k osobe obžalovaného B. /č. l. 192-195/.

Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že M. s N. uhradili 2/3 ceny
nehnuteľnosti v sume 13.666,- eur obžalovanému B..

Z fotokópie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.01.2013, ktorú podpísali obžalovaný, M. a
N. vyplýva, že budúci predávajúci - obžalovaný odpredá budúcim kupujúcim – M. a N., každému 1/3
predmetného bytu. Zmluvné strany sa dohodli na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr do dňa 14.01.2015.
Dohodli sa, že kúpna cena v sume 13.666,- eur bola budúcimi kupujúcimi v deň dražby nehnuteľnosti

dňa 29.03.2012 každým budúcim kupujúcim po 6.666,50 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 11C/208/2015-72 zo dňa 10.06.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/153/2016-90 zo dňa 20.06.2017, právoplatným dňa
18.08.2017 a vykonateľným dňa 22.08.2017 bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť M. sumu 2.055,52 eur

s príslušenstvom.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 21C/25/2017-67 zo dňa 27.06.2018 bol obžalovaný
zaviazaný zaplatiť p. M. sumu 6.150,- eur s príslušenstvom.

Z notárskej zápisnice N 172/2012, Nz 11195/2012, NCRls 11481/2012 zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že
vydražiteľom predmetného bytu uvedeného vo výroku rozsudku sa stal obžalovaný.

Z fotokópie pokladničného príjmového dokladu č. B 0252312 vyplýva, že obžalovaný zložil dražobnú
zábezpeku v sume 5.000,- eur.

Z fotokópie pokladničného príjmového dokladu č. B 0252315 vyplýva, že obžalovaný doplatil vydraženú
sumu 15.000,- eur.Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/230/2021 zo dňa 29.08.2021, právoplatným
a vykonateľným dňa 29.08.2021 bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov,
s podmienečným odkladom, probačným dohľadom na skúšobnou dobou v trvaní 20 rokov. Bolo mu

uložené aj obmedzenie požívania omamných a psychotropných látok. Zároveň mu bol uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 5C/117/2012-259 zo dňa 13.09.2018 bola dražba
predmetného bytu určená za neplatnú.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 18C/36/2012-260 zo dňa 18.12.2014, v spojení s
uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 18C/36/2012-302 zo dňa 18.03.2016 a v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/89/2016-361 zo dňa 20.02.2018 právoplatným dňa
16.04.2018 súd určil, že zmluva o úvere a záložná zmluva uzavretá medzi dlžníkom U. D., spolu
dlžníčkou T. D. a Finance4you, a.s. je neplatná.

Zo správy mesta Humenné vyplýva, že obžalovaný býva na adrese D. XXXX/XX, C., kde má trvalý pobyt
a žije tam spolu s rodičmi. Je slobodný, bezdetný a kľudnej povahy. Momentálne pracuje v Bratislave.
V mieste bydliska má dobrú povesť.

V pracovnom posudku je uvedené, že zamestnanecký pomer s obžalovaným trval od 04.01.2018 do
23.02.2018, kde počas skúšobnej doby sa dohodli, že pracovný pomer neuzavrú, nakoľko bol trénerom
nejavil celkovú pracovnú aktivitu na nimi požadovanej úrovni.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že na základe dokazovania vykonaného v intencii

zrušujúceho uznesenia KS Prešov bolo preukázané, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku uvedeného
v obžalobe a preto navrhol uznať ho za vinného a s ohľadom na odsúdenie OS Bratislava II. 6T/28/2022
navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu nakoľko uložený trest v spomínanej trestnej veci je pre
obžalovaného dostatočný. Zároveň navrhol súdu rozhodnúť o nároku poškodených na náhradu škody.

Obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti, ktoré uviedol
obžalovaný vyplýva, že v čase, keď mala byť uzatvorená zmluva o budúcej zmluve tak už nepracoval
v tom čase u poškodených. Poškodení nepredložili originály k svojím tvrdeniam. Ďalej vychádzajúc z
toho, aj keď obžalovaný vydražil byť v dražbe, neskôr okresný súd túto družbu zrušil a opätovne sa
vlastníkmi bytu stali U. D. s manželkou. Ďalej obžalovaný uviedol, že po zaplatení sumy cca 22.000,-

ktorá je kúpnou cenou, nevie si predstaviť, kto a kedy mu ich vráti. Vychádzajúc z obžaloby okresnej
prokuratúry má byť teraz odsúdený, že sa dopustil trestného činu podvodu. Všetko to, čo doteraz uviedli
a čo bolo doteraz poukazované na hlavnom pojednávaní, svedčí že obžalovaný nemal v úmysle dopustiť
sa protiprávneho konania, ktoré by vykazovalo znaky podvodu, t. j. teda že niekoho úmyselne uviedol
do podvodu, alebo sa úmyselne obohatiť na úkor týchto osôb. Majú za to, že obžalovaný sa nedopustil

takéhoto konania a preto navrhli, aby okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že trestný čin podvodu je

vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo
iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí
tak na cudzom majetku škodu, čo v danom prípade preukázané nebolo, aby obžalovaný úmyselne konal
tak, aby uviedol do omylu vyššie uvedených poškodených.

Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., v hore uvedenom odôvodnení tento
dostatočne vysvetlil, zhodnotil vykonané dokazovanie a vyslovil aj svoje úvahy, ku ktorým dospel a na
základe ktorých teda obžalovaného neuznal vinným.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má 4 záznamy, z toho

3 porušenia cestnej premávky.

Podľaodpisuzregistratrestovbolozistené,žeobžalovanýboldoposiaľ3krátsúdnetrestaný.Naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 6T/28/2022 zo dňa 14.12.2022, právoplatnýmdňa 24.01.2023 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolená výroba omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, s podmienečným

odkladom a so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky /do 25.01.2026/ s probačným dohľadom, obmedzenie
zákaz požívania návykových látok a povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo výchovnému
programu, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 3 roky. Uložený trest bol súhrnný a
trest uložený rozsudkom Okresného súd u Bratislava 2, zo dňa 29.08.2021 spisová značka 0T/230/2021
bol zrušený.

V zmysle záveru krajského súdu, uvedeného v uznesení, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu
zo dňa 13.06.2023, ktorým, tak ako to bolo uvedené aj vyššie, je okresný súd viazaný, bolo potrebné
prihliadať aj na argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho odvolaní proti uvedenému rozsudku
okresného a tiež sa zaoberať a vysporiadať s otázkou materiálneho korektívu uvedeného v ustanovení
§ 10 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

V zmysle vyššie uvedeného teda závažnosť prečinu a teda aj konania obžalovaného A. B., ktoré sa mu
kladie za vinu v podanej obžalobe určujú – spôsob vykonania prečinu a jeho následky, okolnosti za
ktorých bol čin spáchaný a aj miera zavinenia a pohnútka obžalovaného.

V súvislosti s vyššie uvedeným konštatovaním, súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona.
Vykonanýmdokazovanímtotižpodľanázorusúduneboljednoznačnepreukázanýúmysleobžalovaného
uviesť poškodených do omylu a takto sa obohatiť. Je zrejmé, tak ako uviedol aj obžalovaný vo svojom
odvolaní proti rozsudku z 13.06.2023, že aj keby poškodení vypovedali pravdu, mali sa dohodnúť, že
v prípade úspešnosti na dražbe na týchto prevedie dohodnutý podiel po 1/3, a že nimi poskytnuté

finančné prostriedky mali byt použité na zaplatenie kúpnej ceny. Je nespochybniteľne preukázané,
že aj podľa ich tvrdenia, že dražby sa zúčastnil a finančné prostriedky boli použité resp. museli byt
použité na zaplatenie kúpnej ceny. Dodal, že súd má dostatočne a nespochybniteľne preukázané, že
bez jeho zavinenia bola súdom zrušená dobrovoľná dražba v spojení s tým, že bola zrušená zmluva o
pôžičke, ktorú uzatvorili manželia D., pôvodní vlastníci bytu, čo malo za následok, že jeho vlastníctvo

predmetnému bytu bolo súdnymi rozhodnutiami zrušené, a teda on nemohol ani keby chcel previesť
2/3 bytu na poškodených. Teda ani v prípade, ak by súd uveril výpovediam poškodených, nemohol sa
dopustiť žiadneho podvodného konania, keď sa v podstate udialo všetko to, čo oni vypovedajú, len
on nemohol na nikoho prevádzať vlastníctvo, lebo súdnymi rozsudkami po zaplatení kúpnej ceny jeho
vlastníctvo bolo zrušené.

Súd poukazujúc na vyššie uvedenú obranu obžalovaného, ktorá nebola ničím vyvrátená a bola
potvrdená aj už vyššie uvedenými dôkazmi – rozhodnutiami súdov o zrušení dobrovoľnej dražby ale aj
ďalšími je zrejmé, že obžalovaný poskytnuté finančné prostriedky od poškodených použil na dohodnutý
účel a nakoľko predmetná držba bola následne rozhodnutím súdu zrušená a finančné prostriedky neboli

obžalovanému vrátené, tak nie je možné požadovať od neho, aby vyplatil poškodeným ich vložené
finančné prostriedky a ani nemohol na nich previesť 2/3 bytu.

Podľa § 221 Trestného zákona s prečinu podvodu dopusti ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho d omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom

majetku škodu. Uvedením do omylu je také podvodné konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti,
ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Omylom je v danom prípade rozpor medzi predstavou
a skutočnosťou, pričom omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, no páchateľ musí
o omyle vedieť už v čase keď dochádza k jeho obohateniu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tento prečin
je úmyselnej povahy a pre naplnenie všetkých pojmových znakov tejto skutkovej podstaty je potrebné,

aby páchateľ už v čase konania mal úmysel sa neoprávnene obohatiť na úkor poškodených, čo podľa
názoru konajúceho súdu v danom prípade preukázané nebolo.Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani také konanie obžalovaného,
ktoré by naplnilo zákonné znaky priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb., preto nebolo dôvodné
ani postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Za existujúcej dôkaznej situácie,

zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, aj s prihliadnutím na
ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa
všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Trestného zákona, ako je to uvedené aj vyššie, z dôvodu absencie úmyslu obžalovaného uviesť
poškodených do omylu a na ich úkor sa obohatiť už v čase ich vzájomnej dohody o účasti na dražbe

a ich následných úkonoch v súvislosti s predmetným bytom, preto skutok nie je trestným činom a z tohto
dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby, bolo v zmysle ustanovenia §
288 ods. 3 Tr. por. nevyhnutné odkázať poškodených A. L. M. a G. K. N. s ich nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba
pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny
alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo

do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť odvolaním okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, manžel a druh. Prokurátor tak môže
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, odvolanie môžu podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho

prospech, jeho zákonný zástupca, alebo obhajca, ale aj orgán sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej
kurately, ktorému plynie lehota samostatne. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.