Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123202583
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123202583.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, A. E. F., bydliskom D. XX, XXXX G., E. H., o

zaplatenie11.200,-eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrenčín,
č. k. 15Csp/20/2023-96 zo dňa 29. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.200,- eur s príslušenstvom. Súd sa
pokúšal doručovať žalovanému žalobu na adresu uvedenú v žalobe C. D. XXXX/XXX, A. E. F., avšak
na tejto adrese sa žalovaný nezdržiava podľa oznámenia ORPZ v Trenčíne od roku 2017. Lustráciami
sa nepodarilo zistiť adresu na Slovensku, na ktorej by sa žalovaný zdržiaval. Súd dopytoval
ohľadom oznámenia adresy rodinného príslušníka, na čo dňa 02.08.2023 žalovaný doručil súdu e-mail,

v ktorom oznámil, že žije v zahraničí a dňa 11.08.2023 súdu oznámil aj adresu svojho bydliska v E.. Súd
prostredníctvomdožiadanéhoorgánuvE.doručovalžalovanémužalobusvýzvou navyjadrenie,
ktoré boli žalovanému doručené dňa 22.03.2024 do vlastných rúk, pričom sa žalovaný k žalobe
nevyjadril. Súd odôvodnil rozhodnutie s poukazom na čl. 15 ods. 1 písm. b), čl. 16 ods. 2, čl. 24, čl. 26
ods. 1 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Luganský dohovor), § 9, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“). V danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom, kedy na prejednanie veci
s takýmto prvkom musí byť splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Súd preto skúmal, či v
tomto spore je daná právomoc na konanie. Žalovaný má bydlisko v E.. E. kráľovstvo nie je členským
štátom Európskej únie a na danú vec sa tak nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ
č. 1215/2012 (tzv. Brusel I. bis) a je potrebné postupovať podľa Luganského dohovoru. Žalobca sa v
konaní domáha úhrady dlžnej sumy z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.01.2019.

Nakoľko je daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzťahom zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, súd posúdil pravidlá pre určenie právomoci podľa oddielu 4 dohovoru (Právomoc vo veciach
spotrebiteľských zmlúv). Keďže bolo zistené, že žalovaný v čase začatia konania nežil na
Slovensku, ale v Nórsku, v zmysle citovaných ustanovení dohovoru má právomoc konať súd v Nórsku.
I napriek uvedenému má podľa dohovoru žalovaný možnosť prijať právomoc aj slovenského súdu a
takúto možnosť súd žalovanému aj poskytol. Za účelom zistenia, či žalovaný príjme právomoc súdu

Slovenskej republiky, súd postupom podľa Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností
v cudzine v občianskych a obchodných veciach podpísaného v Haagu dňa 15.11.1965, žalovanému cezdožiadaný orgán na adresu D. XX, G. XXXX, E., doručoval žalobu spolu s výzvou, aby sa v lehote 10 dní
k žalobe vyjadril. K doručeniu písomností žalovanému do vlastných rúk prostredníctvom dožiadaného
orgánu došlo dňa 22.03.2024. Je preukázané, že žalovaný sa zdržuje v E., čo oznámil súdu on sám a čo

sa napokon preukázalo, keďže si tam preberá písomnosti. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, teda nedošlo
k založeniu právomoci tunajšieho súdu v súlade s čl. 24 Luganského dohovoru, preto súd aplikoval
čl. 16 ods. 2 Luganského dohovoru, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V tomto prípade
je žalovaného možné žalovať iba na súde v E.. Súd s poukazom na citované

ustanovenia konštatoval, že v danom prípade nebola založená právomoc slovenského súdu, pretože
žalovaný právomoc slovenského súdu neprijal. V zmysle čl. 16 ods. 2 dohovoru je
daná právomoc súdu štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, teda súdu v Nórsku. Na základe uvedeného
súd konštatoval, že slovenské súdy a ani Okresný súd Trenčín, nemajú právomoc vo veci konať, pričom
právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle
§ 9 CSP konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

Tým, že žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil zastavenie
konania. Žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania, preto by bol povinný v celom rozsahu
nahradiťtrovykonaniažalovanému.Nakoľkožalovanémupreukázateľnevkonanížiadnetrovynevznikli,
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 6 ods.
1, § 8 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 239/2010. Súd vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že súčasným bydliskom

žalovaného je adresa D. XX, XXXX G., E. H., keď na základe vykonaného šetrenia tam žalovaný toho
času žije a preberá písomnosti. Ak by žalovaný mal úmysel zdržiavať sa na uvedenej
adrese v E. kráľovstve trvalo, potom by zo strany žalovaného bolo ohlásenie skončenia trvalého pobytu
na adrese C. D. XXXX/XXX, A. E. F., čo je zároveň aj jeho povinnosťou v zmysle ust. § 6
ods. 1 zákona o hlásení pobytu. Keďže trvalý pobyt žalovaného je k dnešnému dňu

evidovaný na území Slovenskej republiky, žalovaný si nesplnil povinnosť podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o
hlásenípobytu,pretojezrejmé,žeúmyslomžalovanéhoniejevycestovaniedozahraničiascieľomtrvalo
tam žiť. Bydliskom osoby sa totiž nerozumie miesto, kde sa osoba aktuálne, resp. po určitú prechodnú
dobu zdržuje, ale len miesto, kde má osoba úmysel trvalo sa zdržiavať a žiť. Súd vychádzal jedine z
oznámenia z OR PZ v Trenčíne, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu od roku 2017

nemal zdržiavať. Uvedené však nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Skutočnosť, že žalovaný sa
nezdržiava na adrese svojho trvalého pobytu, neznamená, že tu nemá svoje bydlisko. V konaní nebolo
dostatočnýmspôsobomzistenéapreukázané,žežalovanývE.kráľovstvemávúmysletrvalo sa
zdržiavať a mať tam svoje bydlisko. Neobstojí e-mail žalovaného zo dňa 02.08.2023 a zo dňa
11.08.2023, že žije v E. kráľovstve, nakoľko z uvedeného sa nedá vyvodiť záver, že by sa tam žalovaný

mal v úmysle trvalo zdržiavať a budovať svoje citové a rodinného vzťahy. V konaní nebolo
dostatočne preukázané, že by sa žalovaný mal úmysel trvalo zdržiavať práve na adrese D. XX, XXXX
G., E. H., preto bydliskom žalovaného je k dnešnému dňu adresa C. D. XXXX/XXX, Dubnica nad Váhom,
kde má žalovaný vedený trvalý pobyt. To, že si žalovaný žalobu prebral v E. kráľovstve, neznamená,
že by tam žalovaný mal svoje bydlisko. Žalovaný sa k žalobe ani len nevyjadril, aby uviedol skutočnosti

odôvodňujúce jeho údajne bydlisko v E.. Bez toho, aby bolo presvedčivým spôsobom preukázané, že
žalovaný má dlhodobo bydlisko v E., nie je možné vysloviť záver, že žalovaného je potrebné žalovať
na nórskom súde. Pri ustálení bydliska žalovaného v inom štáte, ako má trvalý pobyt, musí mať súd
veľmi starostlivo preukázaný skutkový stav, t. j. reálnu existenciu záujmov žalovaného pre život v inej
krajine, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že súd cudzieho štátu, v ktorom má žalovaný

domnelé bydlisko, taktiež vyhlási neprávomoc vo veci konať a žalobca sa nedomôže spravodlivosti. Súd
sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami zistenými pri jeho šetrení, neoveril si aktuálnosť týchto
informácií u žiadneho orgánu či inštitúcie, neskúmal bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky
a svoje tvrdenia, na ktorých založil výsledok tohto konania, nepodložil relevantnými dôkazmi. Súd nevzal
do úvahy ani skutočnosť, že žalovaný je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, kde aj dlhodobo

žil, vytváral rodinné a priateľské vzťahy a uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere, z
ktorej nárok je predmetom tohto konania. Je zrejmé, že miestom pobytu, resp. bydliskom je miesto, kde
má daná osoba centrum a ťažisko svojho života a svojich záujmov, a to i s ohľadom na svoj rodinný,
či sociálny život. Úmysel osoby niekde dočasne žiť, nie je dostatočným, či rozhodujúcim prvkom preposúdenie pobytu. Dočasný alebo aj dlhší pobyt v cudzine nemusí nevyhnutne znamenať stratu pobytu
v pôvodnom mieste bydliska. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 8CoCsp/16/2023, sp. zn. 5CoCsp/43/2020 a uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 13CoCsp/9/2023. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

11.200,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 08.01.2019 medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Z dôvodu nemožnosti
doručeniažalobyžalovanémuprostredníctvompoštynaadresutrvaléhopobytužalovanéhoC.D.XXXX/
XXX, Dubnica nad Váhom, súd prvej inštancie požiadal OR PZ v Trenčíne, OO PZ Dubnica nad Váhom
o doručenie zásielky (žaloby) žalovanému. Z oznámenia OR PZ v Trenčíne, OO PZ Dubnica nad Váhom

vyplynulo, že zásielku sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý na uvedenej adrese nebýva už od
roku 2017. Za účelom zistenia, kde sa žalovaný nachádza a zdržuje, súd prvej inštancie kontaktoval
rodinnéhopríslušníkažalovaného,načonáslednežalovanýzaslaldňa02.08.2023súdue-mail,vktorom
oznámil,žežijevzahraničíae-mailomzodňa11.08.2023súduoznámiladresubydliskaD.XX,XXXXG.,
E. H.. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko ide o konanie s medzinárodným prvkom, keď žalovaný

má bydlisko v E. kráľovstve, bolo potrebné aplikovať Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zo dňa 30.10.2007 (Luganský dohovor). Na základe
uvedeného súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil z dôvodu, že v čase začatia
konania mal žalovaný bydlisko na území E. kráľovstva a právomoc konať o predmetnej
žalobe majú súdy v E. kráľovstve.

6. Pod pojmom právomoc súdov sa rozumie súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva súdom
pri výkone súdnej moci. Právomoc súdov vymedzuje, aký rozsah vecí prejednávajú a rozhodujú súdy.
Existencia súdnej právomoci ako oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť je procesnou podmienkou,
ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni (§ 161

CSP). Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9
CSP).

7. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané

predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Zastavenie
konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo
v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou
upraveného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie
spravodlivosti (denegatio iustitiae).

8. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa vyskytol cudzí (medzinárodný) prvok, keď žalovaný
oznámil súdu e-mailom, že žije v zahraničí a oznámil súdu svoju adresu (D. XX, XXXX G., E. kráľovstvo),
súd prvej inštancie v prvom rade skúmal svoju právomoc, ako jednu z podmienok civilného sporového
konania. S poukazom na skutočnosť, že aktuálna adresa žalovaného sa nachádza v E. kráľovstve, súd

prvej inštancie pri skúmaní právomoci súdu aplikoval Dohovor o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zo dňa 30.10.2007 (Luganský dohovor).

9. Účelom Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach zo dňa 30.10.2007 (Luganský dohovor) je posilňovať na svojom území právnu ochranu osôb,

ktoré na ňom sídlia a na tento účel určiť medzinárodnú právomoc súdov, uľahčiť uznávanie a zaviesť
účinný postup na zabezpečenie výkonu rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov. Čl. 1 ustanovuje,
žetentodohovorsauplatní vobčianskychaobchodnýchveciachbezohľadunapovahusúdu
alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci. V tomto dohovore sa pojmom„štát viazaný týmto dohovorom“ označuje každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru alebo
členským štátom Európskeho spoločenstva. Predmetom Luganského dohovoru je tak úprava právomoci
a uznávania a výkonu rozhodnutí medzi členskými štátmi Európskej únie a vybranými

štátmi Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

10. Posúdenie právomoci súdom prvej inštancie podľa čl. 16 ods. 2, čl. 24 a čl. 26 ods. 1 Luganského
dohovoru, na základe ktorého dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemá právomoc a je daná
právomoc nórskeho súdu, nemožno považovať vzhľadom na zistené okolnosti prípadu za správne,

nakoľko súd prvej inštancie pochybil v dokazovaní s poukazom na otázku bydliska žalovaného. Z čl. 16
ods. 2 Luganského dohovoru vyplýva, že podstatným pre správne posúdenie právomoci súdu konať v
predmetnej veci je vyriešenie otázky, kde má žalovaný ako spotrebiteľ svoje bydlisko.

11. Podľa čl. 16 ods. 2 Luganského dohovoru, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Podľa čl. 24 Luganského dohovoru, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
dohovoru má právomoc súd štátu viazaného týmto dohovorom vtedy, ak sa žalovaný
zúčastníkonania.Totopravidlosaneuplatní,aksažalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciu
právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

13. Podľa čl. 26 ods. 1 Luganského dohovoru, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom
týmto dohovorom, žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nedostaví sa na tento
súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach
tohto dohovoru.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý

pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný
právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie
NajvyššiehosúduSRzodňa19.02.2015,sp.zn.4Cdo40/2014).TaktiežajpodľauzneseniaNajvyššieho
súduČRsp.zn.30Cdo444/2004,bydliskoniejetotožnésobsahompojmutrvalýpobyt,spravidlasasíce
tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade (napr. v občianskom preukaze

alebo inom doklade totožnosti), či v evidencii obyvateľstva o trvalom pobyte fyzickej osoby bude totožný
so skutočným bydliskom tejto osoby. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v
ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržiavať. Podľa uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS
3436/10, bydliskom je potom treba chápať miesto pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu
zdržiavať trvale. Bydliskom nie je každé miesto, kde konkrétna fyzická osoba býva, pokiaľ sa na takom

mieste zdržuje bez úmyslu zdržovať sa tam trvale. Pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt, je
potrebné brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc, či
voľbu rozhodného práva sledovalo a ktorým bola teda snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej
osobe najspravodlivejšie tak v rovine právnej, ako aj praktickej, a teda v rovine súdnej právomoci, aby
o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je danej osobe najbližší; to znamená, konať by

mal súd miesta, kde sa osoba prevažne nachádza, aby sa táto osoba mohla bez problémov konania
aj fyzicky zúčastniť a súčasne aj miesta, kde sa nachádzajú všetky alebo aspoň väčšina dôkazných
prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo vzťahu k danej osobe.

16. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že evidovaný trvalý pobyt

žalovaného je na adrese C. D. XXXX/XXX, A. E. F., t. j. na území Slovenskej republiky. Z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu nevyplývajú také relevantné skutkové
okolnosti,zktorýchbysúdmoholjednoznačneuzavrieť,žežalovanýmábydliskonaúzemíE.kráľovstva,
a to na adrese D. XX, XXXX G., E. H., ktorú adresu oznámil súdu žalovaný, čím je založená v predmetnej
spornej veci právomoc E. súdov. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie predčasne uzavrel,

resp. nedostatočne posúdil a nevyhodnotil, či žalovaný v mieste pobytu na území E. kráľovstva má
v úmysle sa dlhodobo a reálne zdržovať na danej adrese, a či má na území E. kráľovstva vytvorené
centrum záujmov alebo iné sociálne väzby. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že žalovaný
má naďalej na území Slovenskej republiky evidovanú adresu trvalého pobytu. Súd prvej inštancietak v dostatočnej miere nepreskúmal a nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné
jednoznačne (bez akýchkoľvek pochybností) ustáliť tie skutočnosti, ktoré majú zásadný význam pre
určenie bydliska žalovaného a s tým súvisiace určenie právomoci súdu vec prejedať. Na uvedených

skutočnostiach nemení nič na tom, že žalovanému bola doručovaná žaloba s prílohami a výzva na
vyjadrenie na adresu D. XX, XXXX G., E. H., nakoľko prevzatie zásielky žalovaným na adrese v E.
kráľovstve automaticky neznamená preukázanie právne relevantných skutočností ohľadne bydliska
žalovaného. Námietku žalobcu, že pri ustálení bydliska žalovaného v cudzom štáte musí mať súd
starostlivo preukázaný skutkový stav, že žalovaný tam má úmysel sa dlhodobo zdržiavať a žiť, že

má úmysel vytvoriť si tam sociálne väzby, pokladá odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd s touto
odvolacou námietkou súhlasí, pretože zo spisu a ani z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nič
z toho nevyplýva, preto záver súdu prvej inštancie o tejto otázke nie je správny. Konanie v skutočnosti
nedostatkom procesnej podmienky za daných okolností netrpí, nakoľko opak nebol preukázaný, preto
súd prvej inštancie si svojím postupom odvodil nedostatok procesnej podmienky bez právneho základu.
Súd prvej inštancie tak predčasne ustálil, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť. V

prípade, že v konaní nebude preukázaný úmysel žalovaného trvale sa zdržiavať v E. kráľovstve, bude
daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci, resp. právomoc súdu prvej
inštancie.

17. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

18. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
vzhľadom na vyššie uvedené bude vec preskúmať, vykonať dokazovanie za účelom zistenia pobytu

žalovaného s poukazom na jeho úmysel trvalo sa zdržiavať na adrese v Nórskom kráľovstve alebo na
adrese v Slovenskej republike a následne vo veci rozhodnúť.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).