Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5119204451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., E. C. F. XXX/X, právne zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa
2080, pracovisko Žilina, Dolný val 574/7, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, Žižkova 11, IČO: 35 704 713, právne zastúpenému Advokátska kancelária
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Twin
CityTower,Mlynskénivy10,ozaplatenie3.130,20eurspríslušenstvom,nazákladeodvolaniažalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/51/2019-364 zo dňa 28. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdvcelomrozsahuzamietolžalobu,ktorousažalobkyňadomáhala
zaplatenia sumy 3.130,20 eur s príslušenstvom titulom odstúpenia od leasingovej zmluvy so žalovaným
uzatvorenej dňa 11.4.2016. Konštatoval, že bolo nesporné, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-
právny vzťah založený dotknutou zmluvou označenou ako Leasingová zmluva (Spotrebiteľský úver). Jej
predmetom bolo financovanie kúpy/nájmu motorového vozidla (dodávky) Fiat Ducato od dodávateľa –

MOTOR, s.r.o. Medzi stranami bolo nesporné (potvrdzoval to i výsluch manžela žalobkyne), že už od
počiatku leasingovej zmluvy žalobkyňa zverila predmet leasingu so súhlasom žalovaného do podnájmu
podnikateľskému subjektu – G. C. Clean Servis. Počas používania predmetu leasingu v období od
12.4.2016 do 6.6.2016 bolo dotknutým vozidlom najazdených 7.442 km.
2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že cca 1.400 km bolo najazdených na
súkromné účely v súvislosti s cyklistickým výletom a v rozsahu 435 km bolo vozidlo preukázateľne
použité na podnikateľské účely manžela žalobkyne. Vo vzťahu k zvyšným 5.607 km za obdobie necelých

dvoch mesiacov nemal preukázané používanie vozidla len na súkromné účely žalobkyne. Okresný súd
dodal, že predmetnom financovania bola dodávka Fiat Ducato, t. j. vec/predmet, ktorý už vo svojej
podstate slúži na podnikateľské účely. Nadväzne vyslovil, že vozidlo nebolo na podnikateľské účely
využívané okrajovo, ale naopak sa javí, že okrajový bol práve súkromný účel. Z daného titulu „žalobkyňa
v súčasnosti nemá právo dovolávať sa ochrany spotrebiteľa“.
3. Okresný súd zároveň konštatoval, že na zmluvný – leasingový – vzťah strán je potrebné nahliadať ako
na nepomenovanú (inominátnu) zmluvu. V konkrétnostiach súdenej veci ide o leasing označovaný ako

leasing finančný, „kľúčovou funkciou“ ktorého je obstarávacia funkcia a jeho cieľom je konečný prevod
vlastníctva k predmetu leasingu. Práve táto obstarávacia funkcia ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, pri
ktorom je primárnou funkcia užívacia. Leasingový nájomca pritom nesie už od počiatku leasingovéhovzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj náklady spojené s jeho
užívaním (údržba, dane, poistenie).
4. V prejednávanej veci bola predmetná zodpovednosť leasingového nájomcu (žalobkyne) vyjadrená

vo Všeobecných zmluvných podmienkach finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s., pre dopravnú
techniku 1/15, účinných od 1.9.2015 k Leasingovej zmluve č. LZF/16/20276, najmä v článkoch 1.3
a 1.4 s názvom Riziká a škody spôsobené v súvislosti s prevádzkou predmetu leasingu a Záručné
a servisné podmienky. V ich zmysle leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničení,
strát a odcudzenia a predčasného opotrebenia predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu Okresný

súd zdôraznil, že žalobkyňa si predmet leasingu i jeho dodávateľa zvolila sama a podpisom Protokolu
o prevzatí predmetu zmluvy prehlásila, že je s predmetom leasingu a aj so záručnými, prevádzkovými
a servisnými podmienkami dodávateľa oboznámená. Žalovaný tak neručí za žiadnu vlastnosť alebo
spôsobilosť predmetu leasingu, hlavne nie za jeho vhodnosť na použitie predpokladané nájomcom.
5. Okresný súd akcentoval, že pri finančnom leasingu sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné
služby. Zo strany žalovaného došlo k „jednoznačnému naplneniu“ jeho zmluvných povinností (poskytol

žalobkyni úver/finančnú službu), čo žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala. V zmysle leasingovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok žalovaný nemal povinnosť zabezpečiť, aby predmet
leasingu počas celej doby trvania zmluvy bol spôsobilý na dohodnuté užívanie; naopak riziko výskytu
vád na predmete leasingu zaťažovalo vždy žalobkyňu ako leasingového nájomcu.
6.Okresnýsúdpoukázaltiežnačlánok4.9bod4.9.1všeobecnýchpodmienok,podľa ktorýchleasingový

nájomca nie je oprávnený leasingovú zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť. Zároveň žalovaný
udelil žalobkyni plnomocenstvo pre prípad uplatňovania nároku z vád k predmetu leasingu. Žalobkyňa
tvrdené vady aj riešila, pričom išlo o nároky, ktoré si mala uplatňovať u predajcu predmetu leasingu, t.j.
spoločnosti MOTOR, s.r.o., a nie voči žalovanému.
7. Okresný súd uviedol, že napriek tejto skutočnosti bola žalovaným nad rámec povinnosti vyplývajúcej

z leasingovej zmluvy poskytnutá žalobkyni súčinnosť pri uplatňovaní vád predmetu leasingu. V danej
spojitosti dňa 2.11.2016 (teda 5 mesiacov pred jej odstúpením od leasingovej zmluvy) zaslal žalobkyni
návrh dohody o uplatňovaní práv a nárokov voči predávajúcemu. Jeho obsahom bolo aj uznanie
dôvodnosti pre odstúpenie od kúpnej zmluvy na predmet leasingu a za týmto účelom udelil žalobkyni
súhlas na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom predmetu leasingu. Predmetná

dohoda však nebola zo strany žalobkyne akceptovaná a žalobkyňa dňa 3.3.2017 doručila žalovanému
odstúpenie od leasingovej zmluvy.
8. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ žalovaný nemal povinnosť udržiavať predmet leasingu spôsobilý
na užívanie, nemohlo z jeho strany dôjsť ani k porušeniu takejto povinnosti, ktorá bola podľa tvrdení
žalobkyne dôvodom pre odstúpenie od leasingovej zmluvy. Z daného titulu vyhodnotil odstúpenie od

leasingovej zmluvy zo strany žalobkyne za neplatné. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že
v spore plne úspešný žalovaný má voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Mala za to, že okresný súd žalobu zamietol „v podstate z toho

dôvodu“, že predmetné vozidlo bolo používané najmä na podnikateľské účely jej manžela. Takýto záver
považovala za založený iba na domnienkach a dohadoch. Pokiaľ žalovaný spochybnil spotrebiteľský
charakter leasingovej zmluvy, bolo jeho povinnosťou danú skutočnosť preukázať.
10. Žalobkyňa poukazovala na to, že preukázala použitie vozidla jej manželom na podnikateľské účely
lenvnepatrnejmiere(počastrochdnívmáji2016vrozsahu435km).Doplnila,žezožiadostiosubnájom

vyplyva iba to, že požiadala o súhlas s touto možnosťou; avšak už nie, že tak aj urobila hneď dňa
12.4.2016. Zopakovala, že (dodávkové) vozidlo bolo kupované za účelom využívania pri rekonštrukcii
chaty a predovšetkým za účelom rodinných výletov (prespávanie počas týchto výletov, či prepravovanie
bicyklov).
11. Odvolateľka za „kľúčovú“ otázka považovala posúdenie, či právny vzťah medzi žalobkyňou

a žalovaným, ktorý bol založený leasingovou zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským. Keďže okresný súd
v odôvodnení jeho rozhodnutia neuviedol konkrétne právne predpisy upravujúce spotrebiteľské zmluvy
a ani to, ako tieto predpisy v intenciách konkrétneho prípadu aplikoval, pokladala napadnutý rozsudok
za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť.
12. Žalobkyňa trvala na tom, že zo samotného obsahu leasingovej zmluvy, vrátane jej príloh, je

jednoznačne preukázaný spotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Zdôraznila, že pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania, keďže nemala a ani nemá oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Považovalaza irelevantné, či následne umožnila predmet leasingu užívať aj jej manželovi; z hľadiska posúdenia
právneho statusu spotrebiteľa je totiž rozhodujúci okamih uzavretia zmluvy.
13. Žalobkyňa uviedla, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa týkajú aj

nepomenovaných zmlúv; teda aj leasingu. Tento nie je v „našom práve“ upravený, avšak je kombináciou
nájomnej a kúpnej zmluvy, pričom § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zakazuje, aby sa zmluvou zhoršilo postavenie
spotrebiteľa oproti právnemu stavu podľa Občianskeho zákonníka. Dňa 6.6.2016 došlo na vozidle
k výskytu vady, v dôsledku ktorej ho žalobkyňa nemohla užívať. Zmluvné podmienky v leasingovej
zmluve však obmedzovali žalobkyňu v uplatnení zodpovednosti za vady. Tvrdila, že žalovaný (a ani

predávajúci) nemali reálny záujem vec riešiť.
14. Poukázala na § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého – okrem iného – vyplýva, že po
uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť. Keďže listom zo dňa
8.11.2016 uplatnila u žalovaného reklamáciu a žalovaný v 30-dňovej lehote túto nevybavil, zároveň sa
prenajatá vec stala nepoužiteľnou na dohodnuté užívanie, žalobkyňa listom zo dňa 3.3.2017 (aj) podľa §
679 Obč. zák. odstúpila od leasingovej zmluvy. Každý z účastníkov zrušenej zmluvy je tak povinný vrátiť

druhému všetko, čo na jej základe dostal. Odvolateľka dávala do pozornosti i význam systému ochrany
spotrebiteľov vyplývajúci z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

15. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením protistrany, že predmet
financovania bol na podnikateľské účely využívaný len okrajovo. Výsluchy svedkov potvrdili iba dva

krátke výlety; navyše, svedkovia uviedli, že obdobné výlety absolvovali aj v minulosti bez predmetu
leasingu. Predmet financovania tak jednoznačne nebol obstarávaný za účelom „súkromného využitia“,
ale na tento účel poslúžil len mimoriadne. Žalovaný považoval za nelogické, aby sa žalobkyňa na
nepodnikateľské účely pohybovala na vozidle „s dvojnásobnou spotrebou“. V danej spojitosti odkázal
tiež na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-464/01.

16. Žalovaný zopakoval, že predmet leasingu už od počiatku využíval manžel žalobkyne na
podnikateľské účely. Manžel žalobkyne tiež viedol komunikáciu s dodávateľom predmetného vozidla
a zúčastňoval sa súvisiacich rokovaní. Na základe všetkých okolností prípadu žalovaný tvrdil, že zo
strany žalobkyne išlo o simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté uzatvorenie leasingovej
zmluvy s podnikateľom. Následne by mal platiť tento zastretý právny úkon a predmetnú zmluvu nie je

preto možné považovať za spotrebiteľskú.
17. Žalovaný dával do pozornosti , že finančný leasing je osobitným právnym vzťahom, ktorý nemá
konkrétnu hmotnoprávnu úpravu. Hoci má prvky viacerých zákonom upravených zmlúv, uvedené
nezakladá bez ďalšieho možnosť aplikácie akéhokoľvek ustanovenia ktorejkoľvek z nich. Aj s poukazom
nauznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Obdo/47/2017zodňa23.3.2018tvrdil,žežalobkyňasvojimi

podaniamivcelomrozsahunegovalatrojstrannosťvzniknutýchprávnychvzťahov.Uvedenéniejemožné
konvalidovať ani s poukazom na normy na ochranu spotrebiteľa; ktorých aplikácia v konkrétnostiach
súdenej veci je navyše – podľa žalovaného – vylúčená pre podnikateľský charakter zmluvného vzťahu.

18.Vnáslednejreakciižalobkyňazotrvalanapodanomodvolaní,vrátanesúvisiacejargumentácie,ktorej

časť zopakovala.
19. Rovnako žalovaný zotrval na stanovisku už prezentovanom v odvolacom štádiu konania a taktiež
zopakoval viaceré časti svojej argumentácie.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Podstatou (tvrdeného) nároku žalobkyne je odstúpenie od leasingovej zmluvy uzatvorenej so
žalovaným. Sama žalobkyňa vychádza z toho, že od zmluvy je možné v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zák.

odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Súčasne ani
len netvrdí – čo zodpovedá i zmluvným dojednaniam medzi sporovými stranami – že si účastníci daného
záväzkového vzťahu takúto eventualitu dohodli. Pri odstúpení od zmluvy odvíjajúcej sa od zákonných
ustanovení poukazuje na § 679 ods. 1 Obč. zák. a na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (v znení
relevantnom k 3.3.2017) s akcentáciou nevybavenia jej reklamácie žalovaným v 30-dňovej lehote.

22. Interpretácia označeného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyňou je však nepresná.
Dotknutá právna norma totiž nekoncipuje nové, resp. ďalšie oprávnenie pre spotrebiteľa odstúpiť od
zmluvy aj v prípade, že – bez ohľadu na reálnu ne/existenciu vady veci – dodávateľ/obchodník nevybavív lehote 30 dní jeho reklamáciu. V tomto smere žalovaný náležite v priebehu sporu poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/220/2017 zo dňa 11.10.2018, v ktorom najvyšší súd
výslovne konštatoval, že márne uplynutie 30-dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v §

18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo
zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existovala. Preto je nevyhnutné
vždysazaoberaťsamotnouexistenciouvadyaurčením,čivkonkrétnejveciideotzv.„reklamačnúvadu“.

23. Žalobkyňa zároveň v nemalej miere tendenčne vykladá aj pojem nevybavenie reklamácie. V jej

interpretácii je nevybavením reklamácie v zákonnej lehote nevyhovenie reklamácii podľa predstáv
(reklamujúceho) spotrebiteľa. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu argumentácie
žalobkyne,jemožnékonštatovať,žefaktickystotožňujevybaveniereklamáciesvyhovenímreklamácii,t.
j.sjejúplnouakceptácioudodávateľom//obchodníkom.Navznikzodpovednostidodávateľa/obchodníka
a na vznik tomu korelujúcich oprávnení spotrebiteľa by tak postačovalo iba jednoduché tvrdenie
spotrebiteľa, ktoré by nemusel preukázať, či dokonca by nemuselo absolútne zodpovedať skutočnosti.

Už „na prvý pohľad“ je zrejmé, že takýto výklad nerešpektuje samotný účel a význam zodpovednostných
súvislostí záväzkových vzťahov.

24. V podstate len na okraj je žiadúce doplniť, že žalovaný na reklamáciu žalobkyne reagoval, a to
v značnej miere nad rámec povinností vyplývajúcich mu z jeho postavenia v rámci trojstranného

leasingového vzťahu. Súčasne – bez ohľadu na záver o neaplikovateľnosti § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. v tom zmysle, ako ho prezentuje žalobkyňa – krajský súd dodáva, že (minimálne) značne
problematickým bol aj spôsob, akým manžel žalobkyne postupoval (vykonal faktické kroky) v rámci
uplatňovania zodpovednosti za vady na veci/vozidle. Manžel žalobkyne, ako osoba bezprostredne
konajúca v danej záležitosti v mene žalobkyne, dal totiž predmet leasingu, predtým než mohol opravu

zrealizovať dodávateľ, rozmontovať a následne od dodávateľa žiadal preplatenie súvisiacich nákladov.
Dodávateľ pritom ponúkal možnosť bezplatnej opravy predmetu leasingu.

25. Žalobkyňa prehliada (nie je významné či úmyselne alebo nevedome) podstatu leasingového
vzťahu medzi sporovými stranami. Akceptuje síce, že ide o nepomenovanú zmluvu, avšak svojou

argumentáciou nielenže fakticky neguje jej trojstrannosť, ale predovšetkým ju v rozoberanom –
významovo svojou povahou až určujúcom – argumente úplne stotožňuje s nájomnou zmluvou. To,
že leasingová zmluva vykazuje aj niektoré prvky nájomného vzťahu však neznamená, že akékoľvek
zákonné ustanovenia o nájomnej zmluve, ako právom výslovne regulovanom druhu záväzkového
vzťahu, je možné automaticky uplatniť na leasingovú zmluvu. V tomto smere je interpretácia leasingovej

zmluvy ako akejsi jednoduchej a paušálnej kombinácie kúpnej a nájomnej zmluvy (opätovne)
neprimeraným zjednodušením zo strany žalobkyne.

26. Už okresný súd pomerne konkrétne vymedzil podstatu tzv. finančného leasingu, ktorým je i
(trojstranná) zmluva uzavretá medzi spornými stranami (a aj spoločnosťou MOTOR, s.r.o.). Krajský

súd dopĺňa/opakuje, že podľa konštantnej judikatúry (napr. aj žalovaným spomínané rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017 z 23.3.2018) je leasingová zmluva považovaná za
nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, ktorej obsah – práva a povinnosti zmluvných strán – sa spravujú
predovšetkým zmluvnými dojednaniami. Zmluva o (finančnom) leasingu je vo všeobecnosti definovaná
ako dlhodobý prenájom veci za dohodnutých podmienok, v rámci ktorých vlastník prevádza na

užívateľa v podstate všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom veci. Uvedený zmluvný vzťah je
teda charakteristický oddelením právneho vlastníctva a ekonomického používania predmetu nájmu za
účelom jeho prefinancovania počas celej alebo podstatnej časti jeho živnosti.
27. Finančný leasing predstavuje de facto alternatívu k úveru, ktorého ekonomický účel je obdobný. Ide
o finančnú službu, ktorá sa od úverov odlišuje tým, že nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov

dlžníkovi,ažepredmetleasingujeaždookamžikujehoprevodunaleasingovéhonájomcuvovlastníctve
leasingového prenajímateľa. Splátky leasingu tak majú úplne inú povahu než nájomné, pretože nejde
primárne o odplatu za užívanie predmetu leasingu ale o splátky ceny, za ktorú predmet leasingu
zaobstaral leasingový prenajímateľ, samozrejme zvýšené o ďalšie zložky (najmä o úročenie finančných
prostriedkov, za ktoré bol predmet leasingu zaobstaraný).

28. Už aj z daného titulu neobstojí paušálne „prenesenie“ ustanovenia § 679 ods. 1 Obč. zák. (týkajúce
sa nájomnej zmluvy) vychádzajúceho z vád prenajatej veci na pomery leasingovej zmluvy; o to viac,
že žalobca tak činí vo vzťahu k žalovanému ako subjektu poskytujúcemu „len“ financovanie, a nie voči
subjektuposkytujúcemusamotnýhmotnýpredmetleasingu.Krajskýsúdpripomína,žepredmetleasingusi vybrala žalobkyňa podľa svojich požiadaviek, rovnako ona si vybrala tiež konkrétneho dodávateľa tejto
súčasti trojstranného leasingového vzťahu.
29. Opätovne aj v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že podľa zmluvných dojednaní nebezpečenstvo

škôd na predmete leasingu nesie v celom rozsahu leasingový nájomca, teda žalobkyňa. Ako už bolo
konštatované i vyššie, práve táto okolnosť je jedným z charakteristických znakov finančného leasingu.

30. Ak žalobkyňa chcela disponovať štandardnými oprávneniami nájomcu (vrátane oprávnenia podľa §
679 ods. 1 Obč. zák.), mala vstúpiť do (štandardného) nájomného vzťahu. Rovnako tak mohla využiť

bežný úverový vzťah, získať do svojej dispozície súvisiace finančné prostriedky a následne na základe
kúpnej zmluvy nadobudnúť ňou preferované motorové vozidlo. Pokiaľ sa však rozhodla pre leasingovú
(nepomenovanú) zmluvu, musí akceptovať zmluvné dojednania, ktoré sú v takomto záväzkovom vzťahu
určujúce.

31. Krajský súd uzatvára, že žalovaný poskytol žalobkyni finančný leasing a v rámci trojstranného vzťahu

svoju zmluvnú povinnosť (zjednodušene povedané financovať získanie predmetu leasingu) v celom
rozsahu splnil. Za to, že na predmete leasingu sa vyskytli vady, nenesie leasingový prenajímateľ/
žalovaný zodpovednosť. Ak žalovaný povinnosť, pre nedodržanie ktorej žalobkyňa od zmluvy odstúpila,
vôbec nemal, tak ju nemohol ani porušiť. Nadväzne je vecne správnym zamietajúce rozhodnutie
okresného súdu. V širšom kontexte a pre úplnosť krajský súd poukazuje aj na § 1 ods. 7 zákona č.

129/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa na finančný leasing nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. w/ a
§ 13 predmetného zákona, ktoré sa týkajú práve odstúpenia od zmluvy.

32. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo
vzťahu k výroku o trovách konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Následne, potvrdenie

posudzovanéhorozhodnutiavmeritórnejčasti,odktorejjevýrokotrováchpriamozávislý,zakladávecnú
správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj
krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

33. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka – žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má
žalovaný voči nej nárok na náhradu súvisiacich trov konania v (plnom) rozsahu – 100%.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.