Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38Csp/190/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333684
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123333684.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: CASSOVIA REALITAS Košice

s.r.o., so sídlom Tolstého 158/3, 040 01 Košice, IČO: 36 762 385, zastúpeného JUDr. Dominikou
Cukerovou, PhD., advokátkou so sídlom Hlavná 107, 040 01 Košice, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 33.064,63 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 1.771,12 EUR z a s t a v u j e .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica žiadal súd, aby v
upomínacom konaní zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 33.064,63 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 33.064,63 EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40,00 EUR. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že na základe Uznania dlhu z 25.2.2016 a to titulom nesplateného
úveru C. E. XXXXX-XX F. XX.X.XXXX poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou a.s., sa žalovaná

zaviazala uhradiť dlžnú sumu 36.374,93 EUR v splátkach po 331,03 EUR mesačne, pričom uhradila len
10splátok.Nakoľkožalovanádlžnésplátkyneuhrádzala,vyhlásilžalobcadňa15.11.2020splatnosťcelej
pohľadávky. Podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica upresnil dátum úrokov z omeškania
od 16.1.2021.

3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 20.6.2023, sp. zn. 19Up/1013/2023
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istina 33.064,63 EUR a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy

33.064,63 EUR od 16.1.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 EUR
a trovy konania vo výške 1.975,81 EUR.

4. Žalovaná podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že žalobca nepredložil
súdu žiaden výpis z účtu preukazujúci reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej. Nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva čo do dôvodu a výšky, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú a priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru. Nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný,

nešpecifikovaný a nedokázaný. Má za to, že nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej uplatnenej
pohľadávky na súčasného žalobcu, že ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore. Vzniesla
aj námietku premlčania a namietala neprijateľné zmluvné podmienky úerovej zmluvy, pretože veriteľ
neskúmal schopnosť dlžníka splácať úver, úver splnil všetky znaky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti.Žiadala aby súd žalobu zamietol, žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V prípade, ak by súd žalobe
vyhovel, žiadala uhradiť žalovanú sumu v mesačných splátkach vo výške 20,00 EUR mesačne vždy
k 25. dňu v mesiaci.

5. Žalobca v replike (vyjadrení k odporu) uviedol, že dňa 20.5.2009 uzavrel pôvodný veriteľ - Všeobecná
úverová banka, a.s. so žalovanou, ako s dlžníčkou Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ pod č.
E. XXXXX-X, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru v prospech žalovanej, ktorý sa
skladal z troch častí, pričom časť A úveru bola vo výške 3.363,88 EUR, čiastku B úveru bola vo 3/6

výške 151,98 EUR a časť C úveru bola vo výške 30.386,12 EUR, spolu vo výške 33.901,98 EUR.
Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 20.06.2009, s dobou splácania 20 rokov a termín poslednej
splátky bol dohodnutý na 20.05.2029. Preto pokiaľ žalovaná uvádza, že dojednaná, resp. spotrebiteľom
odsúhlasená výška úveru podľa Zmluvy o úvere je 3.363,88 EUR plus 151,98 EUR, uvedené tvrdenie
nie je pravdivé a je zjavne v rozpore s tým, čo uvádza Zmluva o úvere v článku 2, bode 2.2.. Dňa
01.10.2015 uzavrel pôvodný veriteľ ako postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení

pohľadávok, na ktorej základe postúpil pôvodný veriteľ žalovanú pohľadávku na žalobcu. Postúpenie
pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovanej Oznámením zo dňa 23.10.2015. Uviedol, že nesúhlasí
s námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, pretože dňa 25.06.2016 žalovaná písomne uznala
dlh v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktorého účinkom je okrem iného, aj plynutie novej
10-ročnej premlčacej lehoty. Keďže ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuplynula

od zosplatnenia úveru ani základná trojročná premlčacia lehota, tvrdenie žalovanej o premlčaní celého
uznaného žalovaného nároku nemôže byť správne. Žalovaná ďalej namieta nesplnenie podmienok pre
zosplatnenie úveru. V tejto súvislosti argumentuje aj odkazom na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý má veriteľovi ukladať povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať
úver, s tým, že následkom nesplnenia tejto povinnosti má byť strata práva požadovať splatenie úveru

jednorazovo v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia
zákona, na ktoré žalovaná odkazuje, sa na riešený právny vzťah nemôžu aplikovať. Je neprípustné,
aby sa od veriteľa vyžadovalo splnenie uvedenej povinnosti v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, t.j.
dňa 20.05.2009, hoci túto povinnosť v danom čase zákon neupravoval. Zavedenie tejto povinnosti
bolo do zákonnej úpravy zavedené po uzatvorení Zmluvy o úvere. Listom zo dňa 26.08.2020, ako

aj listom zo dňa 29.10.2020, písomne upozornil žalobca žalovanú na omeškanie s plnením splátok
a zároveň ju upozornil niekoľkokrát na možnosť zosplatnenia úveru. V čase zosplatnenia úveru bola
žalovaná v omeškaní so splnením viacerých splátok, celkovo predstavovali omeškané splátky sumu
vo výške 6.692,00 EUR, išlo o splátky v roku 2020 za mesiace 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, a 10/2020. Ku dňu
25.02.2016 predstavoval neuhradený úver pohľadávku vo výške 36.374,93 EUR + úrok 7,2 % p.a.. Od

uvedeného momentu do 31.07.2020 (dátum naposledy uhradenej splátky), uhradila žalovaná niekoľko
splátok v rôznych výškach, ktorých prehľad vyplýva z výpisu z účtu za obdobie od 15.04.2016 do
31.07.2020, pričom ide o celkovú sumu 13.199,00 EUR. Z prehľadu pravidelných mesačných splátok,
ktoré sa žalovaná zaviazala uhrádzať vyplýva, že po uhradení sumy 13.199,00 EUR, predstavuje zvyšná
časť dosiaľ neuhradeného úveru sumu 31.335,71 EUR. Žalobcom pôvodne žalovaná pohľadávka vo

výške 33.064,63 EUR nezohľadňuje všetky splátky v zmysle výpisu z účtu za obdobie 15.04.2016 do
31.07.2020.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 7.11.2023 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu čo do
dôvodu a výšky, žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru, žalobu žiada zamietnuť a zotrvala

na predchádzajúcich tvrdeniach. Argumentovala, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o výške reálne
požičanej sumy, celú zmluvu o úvere aj s podpisom žalovanej, dôkaz o vzájomných plneniach,
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, aj s dokladom o jeho doručení, obchodné podmienky.

7.Žalobcavovyjadrenízodňa17.1.2024uviedol,žedňa01.10.2015uzavrelakopostupníkaVšeobecná

úverová banka, a.s. ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorej predmetom bola okrem iného žalovaná pohľadávka, čo vyplýva z prílohy č. 2 k Zmluve
o postúpení pohľadávky. Zároveň súdu predložil interné doklady banky, ktoré preukazujú, že banka si
overovala platobnú schopnosť žalovanej – hoci, táto povinnosť banke v čase uzavierania Zmluvy o
úvere (t.j. v čase 20.05.2009) s následkom straty možnosti zosplatnenia úveru nevyplývala zo žiadneho

právneho predpisu. Ku dňu 25.02.2016 predstavoval neuhradený úver pohľadávku vo výške 36.374,93
EUR + úrok 7,2 % p.a.. Od uvedeného momentu do 31.07.2020 (dátum naposledy uhradenej splátky)
uhradila žalovaná niekoľko splátok v rôznych výškach, ktorých prehľad vyplýva z Výpisu z účtu za
obdobie od 15.04.2016 do 31.07.2020, pričom ide o celkovú sumu 13.199,00 EUR.Banka ako pôvodný veriteľ, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.10.2015 postúpila na
Žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške 36.374,93 EUR (suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške
31.022,68 EUR a úroky za obdobie od 22.5.2009 do 1.10.2015 vo výške 4.997,01 EUR a pokutu za

omeškanie vo výške 355,24 EUR) s príslušenstvom (najmä úrok vo výške 7,2% p.a., úrok z omeškania
vo výške 5,00% p.a.). Žalovaná uhradila do dnešného dňa z tejto sumy len sumu 13.199,00 EUR,
t.j. sumu zodpovedajúcu podľa Prehľadu mesačných splátok približne 40-tim splátkam; predstavuje
peňažný záväzok žalovanej ku dnešnému dňu sumu 31.335,71 EUR (istina) – zodpovedajúca úrovni
40-tich splátok podľa Prehľadu mesačných splátok, ďalej úrok vo výške 7,2% p.a. a úrok z omeškania

vo výške 5,00% od 16.01.2021 do zaplatenia.

8. Žalobca v podaní zo dňa 19.3.2024 uviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky,
t. j. ku dňu 01.10.2015, upravoval podmienky postúpenia zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom
úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v §17. Podmienky postúpenia pohľadávok podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách v znení k 01.10.2015 sa nedotýkali podmienok pre postúpenie pohľadávok
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Zákon o bankách upravuje podmienky postúpenia
bankových pohľadávok z iných ako tzv. spotrebiteľských zmlúv o úvere uzatváraných v režime zákona
č. 258/2001 Z. z., resp. neskoršieho zákona č. 129/2010 Z. z.. V opačnom prípade by osobitná úprava v
zákonochospotrebiteľskýchúverochnedávalazmysel,akbysapodmienkypostúpeniamaliposudzovať

podľa zákona o bankách, § 92 ods. 8. naviac, tak ako zákon č. 258/2001 Z. z., tak zákon č. 129/2010
Z. z. v úprave podmienok postúpenia pohľadávky neodkazujú na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách,
ale na Občiansky zákonník. Z uvedeného dôvodu je Žalobca toho názoru, že podmienky uvedené v
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na zmluvu o spotrebiteľskom úvere nedopadajú a nemajú sa v danom
prípade aplikovať.

9. Žalovaná v ďalších podaniach opakovala svoje námietky voči nároku žalobcu.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2024 tvrdil, že žalovaná suma 33.064,63 EUR nezohľadňuje všetky
platby, ktoré žalovaná uskutočnila, ako vyplýva z výpisov, od uznania pohľadávky zo dňa 25.2.2016 vo

výške 36.374,93 EUR, až do 31.7.2022, kedy žalovaná poslednýkrát zaplatila splátku, uhradila celkovo
sumu 13.199,00 EUR. Z tejto sumy na istinu pripadá suma 5.081,40 EUR. Keď túto odpočítame od toho,
čo žalovaná dostala, tak žalovaná neuhradená istina by mala byť vo výške 31.293,50 EUR. Rozdiel
medzi žalovanou sumou a neuhradenou istinou 31.293,51 EUR, činí rozdiel vo výške 1.771,12 EUR,
v tomto rozsahu žalobca berie žalobný nárok späť.

11. Podaním zo dňa 2.7.2024 žalobca predložil súdu výpis z účtu za obdobie od 1.10.2015 do 15.4.2016
a výpis z účtu za obdobie od 15.4.2016 do 20.6.2024 s tvrdením, že žalovaná v predmetnom období
uhradila sumu 7.966,40 EUR a od 22.7.2014 žalovaná neuhradila až do postúpenia pôvodnému
veriteľovi žiadnu sumu. Súdu predložil doručenky týkajúce sa doručovania výzvy banky o omeškaní

žalovanej z 9.5.2012 a z 30.5.2012 a oznámenia o postúpení pohľadávky.

12. Žalobca v podaní zo dňa 27.9.2024 uviedol, že právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky preukázal
Zmluvou o úvere a príkazmi na úhradu jednotlivých častí úveru. Zo zmluvy o úvere, čl.2, bod 2.2,
vyplýva, že poskytnutý úver pozostával z troch častí, ktoré boli prevedené v súlade so zmluvou o úvere,

pričom časť A-úver vo výške 3.363,88 EUR bola prevedená na účet žalovanej, čo žalovaná vo vyjadrení
potvrdila, časť B úveru vo výške 151,98 EUR bola za účelom splatenia výdavkov súvisiacich so
splatením iného úveru žalovanej prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s., čo zodpovedá
dojednaniu medzi žalovanou a pôvodným veriteľom podľa zmluvy o úvere a časť C úveru vo výške
30.386,12 EUR, za účelom splatenia iného úveru žalovanej bola prevedená na účet Consumer Finance

Holding, a.s. a bola použitá na refinancovanie iného úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo zo
zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ C. E. XXXXX-XX zo dňa 20.05.2009, v rámci ktorej je v
článku 2, bod 2.2, výslovne uvedené pri časti C úveru, že „Časť C Úveru je časť istiny určená na
úhradu Pohľadávky/Pohľadávok: 1. Banky voči Klientovi zo Zmluvy č. XXXXX vo výške 30.386,12 EUR.
Tvrdenie žalovanej, že úver jej nebol nikdy poskytnutý, nie je pravdivé. Úver jej bol poskytnutý presne

v súlade s podmienkami, ktoré sama dojednala v zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ C. E.
XXXXX-XX zo dňa 20.05.2009. K spôsobu doručovania písomností súvisiacich so Zmluvou o poskytnutí
úveru zo dňa 20.05.2009 žalobca uviedol, že bol dojednaný v rámci Obchodných podmienok VÚB,
a.s., ktoré tvoria súčasť Zmluvy. Podľa článku XI, bod 58. OP „Banka doručuje výzvu na zaplateniezostatku Úveru spolu so splatným príslušenstvom doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú
známu adresu Klienta. Tieto písomnosti vrátane upomienok sa považujú za doručené Klientovi dňom,
keď ich podľa údajov Banky prevzal osobne. Písomnosť sa v prípade nedoručiteľnosti považuje za

doručenú piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov Banky daná na poštovú prepravu.“
Žalobca je presvedčený, že uvedený bod OP nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je
ani len v rozpore s tým, čo upravuje Občiansky zákonník. Vyššie uvedené zmluvné dojednania fikcie
doručenia sa neodkláňa od základnej podstaty upravenej v § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a síce,
že úkon pôsobí od doby, kedy sa dostal do dispozičnej sféry adresáta a adresát má reálnu možnosť

sa s obsahom zásielky oboznámiť. Skutočnosť, že žalovaná v drvivej väčšine prípadov ignorovala
preberanie zásielky nemôže slúžiť k jej ochrane. Neúspešné pokusy o doručovanie preukazoval žalobca
v konaní zásielkami doručovanými žalovanej s vyznačením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote, čo podľa jeho názoru jednoznačne preukazuje, že žalovaná mala reálnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom zásielky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „Ustanoveniu
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda

spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže
uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020). Žalobca na námietku žalovanej
k zosplatneniu úveru uviedol, že v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mohol
žalobca pristúpiť k zosplatneniu úveru za týchto podmienok: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Listom zo dňa 26.08.2020, ako aj listom zo dňa 29.10.2020,
písomne upozornil žalovanú na omeškanie s plnením splátok, a zároveň ju upozornil niekoľkokrát na
možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná zásielky nepreberala v odberných lehotách. Žalobca uviedol,

že vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením splátok viac ako tri mesiace, upozornil ju
na možnosť uplatnenia práva na zosplatnenie úveru v lehote dlhšej ako je 15 kalendárnych dní pred
zosplatnením úveru, tak má za to, že všetky podmienky na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru a
dňa pristúpil 5.11.2020 k zosplatneniu úveru s účinnosťou ku dňu 15.11.2020. V čase zosplatnenia úveru
bola žalovaná v omeškaní so splnením viacerých splátok, celkovo predstavovali omeškané splátky sumu

vo výške 6.692,00 EUR.

13. Súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil
pojednávanie na deň 06.11.2024, pričom predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
žalobcu oznámené 24.9.2024 (na pojednávaní), žalovanej dňa 22.10.2024. Žalovaná sa pojednávania

ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 29.10.2024 a súhlasila s pojednávaním bez jej prítomnosti.
Žalobca sa pojednávania v zastúpení zúčastnil. Preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti žalovanej.

Skutkový s t a v :

14.Právnypredchodcažalobcu(Všeobecnáúverovábanka,a.s.) uzatvorilsožalovanou,akosdlžníkom
a s G. E. ako so spoludlžníkom, dňa 20.5.2009 Zmluvu o poskytnutí úveru „ HypoPôžičku“ č. E. XXXXX-
XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelových úverov v prospech žalovanej vo výške 3.363,88
EUR + 151,98 EUR (na úhradu výdavkov spojených s poskytnutím úveru) + 30.386,12 EUR (na úhradu
pohľadávky voči banke), t.j. celkom 33.901,98 EUR. Žalovaná sa úver zaviazala splácať v splátkach po

267,90 EUR mesačne. Počet splátok bol 240, prvá splátka bola splatná 20.6.2009, posledná 20.5.2029.
Ročná úroková sadzba bola 7,20 %, RPMN 7,56 %, priemerná RPMN 7,3%. Celková čiastka, ktorú mala
žalovaná so spoludlžníkom uhradiť bola 64.296 EUR.

15. Podľa výpisu z banky, právneho predchodcu žalobcu, pod č. úveru XXXXXXXXXX klientka A. B. dňa

22.5.2009 čerpala peňažné prostriedky vo výške 33.901,98 EUR.

16. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 20.5.2009 uzatvoril s G. E. ako
so záložcom, a zároveň spoludlžníkom zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ C. E. XXXXX-XX,
aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej bola zabezpečená pohľadávka

záložného veriteľa zriadením zálohu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré sú vo
vlastníctve záložcu.17. Upomienkou zo dňa 9.5.2012 vyzval právny predchodca žalobu žalovanú na úhradu splátok
v omeškaní vo výške 535,80 EUR a upomienkou zo dňa 30.5.2012 na úhradu dlžných splátok vo výške
803,70 EUR. K upomienkám žalobca predložil súdu obálku, na ktorej nie je uvedené čo bolo predmetom

doručovania, zásielka bola uložená na pošte dňa 9.8.2012.

18. Dňa 25.2.2016 žalovaná v prospech žalobcu písomne Uznala dlh zo zmluvy o úvere C. E. uzavretej
dňa20.5.2009dovýškyajdôvodu adlžnúsumuvovýške36.374,93EURsazaviazalasplatiťvsplátkach
po 331,03 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci po dobu 15 rokov. Toto prehlásenie podpísala, a jej

podpis je úradne osvedčený podľa osvedčovacej doložky.

19. Z výpisu účtu za obdobie od 22.5.2009 do 22.7.2014 ( čl. 136-137 spisu ) vyplýva, že žalovaná
uhradila sumu vo výške 2.879,30 EUR na istinu, 7.966,40 EUR na úrok, na poplatky sumu 355,24 EUR,
t.j. celkom sumu 11.200,94 EUR.

20. Z výpisu z účtu ( č.l. 70-71 spisu a č.l. 83-84 spisu ) súd zistil, že žalovaná uhradila od 15.4.2016
do 31.7.2020 splátky v celkovej výške 13.169,00 EUR. Nedoplatok k 30.11.2020 predstavoval sumu
6.692,00 EUR.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku

voči žalovanej a G. E. na žalobcu. Podľa prílohy č. 2 zostatok ku dňu 1.10.2015 predstavoval
sumu 36.374,93 EUR. Žalovanej bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 23.10.2015.
Žalovaná si oznámenie neprevzala, zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 10.11.2015
s uvedením adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote.

22. Poslednou výzvou pred vyhlásením splatnosti dlhu zo dňa 23.1.2018 žalobca oznámil žalovanej, že
v dôsledku nerešpektovania uzavretej dohody – Uznanie dlhu zo dňa 25.2.2016 ju vyzýva na úhradu
dlžných splátok za obdobie od januára 2016 do decembra 2017 vo výške 2.477,69 EUR. Zároveň
ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti dlhu. Žalovaná si výzvu neprevzala, zásielka sa vrátila
žalobcovi dňa 17.2.2018 s uvedením adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote.

23. Poslednou výzvou pred vyhlásením splatnosti dlhu zo dňa 26.8.2020 žalobca oznámil žalovanej,
že nerešpektuje dohodu – uznanie dlhu zo dňa 25.2.2016 a vyzval ju na úhradu dlžných splátok
vo výške 1.637,21 EUR. Zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti dlhu. Žalovaná si
výzvu neprevzala, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 17.9.2020 s uvedením adresát neprevzal zásielku

v odbernej lehote.

24. Poslednou výzvou pred vyhlásením splatnosti dlhu zo dňa 29.10.2020 žalobca oznámil žalovanej
že nerešpektuje dohodu – uznanie dlhu zo dňa 1.3.2016 a vyzval ju na úhradu dlžných splátok vo
výške 2.317,21 EUR. Zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti dlhu. Žalovaná si výzvu

neprevzala, zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote.

25. Listom zo dňa 5.11.2020 žalobca vyhlásil splatnosť celého dlhu ku dňu 15.11.2020 vo výške
33.064,63 EUR. Žalovaná si výzvu neprevzala, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 30.11.2020 s uvedením
adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
26. Podľa ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občianskeho
zákonníka“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Obchodného
zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospechpeňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

30. Podľa ust. § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č. 129/2010 Z.z.) právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, §
12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

31. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), b), i), p), v) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,- v zmluve na č.l 17 rubv bode 3.8 súhlasila s prevodom nesplatnej pohľadávky

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,

41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

42. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

44. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

45. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

46. Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis (§524 Občianskeho zákonníka).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu
(§524 Občianskeho zákonníka).

47. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

48. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnom do 1.10.2015 (t.j. v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

50.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Právny z á v e r :
51. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 33.064,63 EUR s prísl. titulom zaplatenia
dlhu z Uznania dlhu žalovanou zo dňa 25.2.2016, ktorý vyplýva z nezaplatenia splátok za poskytnutý
úver podľa spotrebiteľskej zmluvy.

52. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 5.6.2024 súd konanie o zaplatenie sumy 1.771,12 EUR, v súlade
ust. § 144 a nasl. CSP zastavil (I. výrok).

53. V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, aj keď nejde o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona
číslo 258/2001 Z. z.. S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom 123/2004 Z. z.

od 01.04.2004 sa posilnila právna ochrana spotrebiteľov aj na vzťahy pred jeho účinnosťou. Zmluva
o poskytnutí úveru bola uzatvorená 20.05.2009. Žalobca mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie
dodávateľa, žalovaná nepochybne postavenie spotrebiteľa. Keďže pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania, alebo povolania, preto je
potrebné zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu považovať za spotrebiteľskú zmluvu aj

keď nebola v čase jej vzniku v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaradená do zadefinovaných
spotrebiteľských zmlúv. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Že ide o
spotrebiteľskú zmluvu nemení ani skutočnosť, že podľa jej obsahu mohlo ísť o úverovú zmluvu podľa
§ 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorá sa považovala za absolútny obchod v zmysle §

261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník neobsahoval úpravu spotrebiteľských
zmlúv, v dôsledku čoho bolo potrebné v obchodno-právnych vzťahoch aplikovať § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nemožno prehliadnuť ustanovenie § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

54. Súd aplikoval zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2007, ktorý má
povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému predpisu lex generalis.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v čase úverovej zmluvy
20.05.2009 je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania a povolania.

55. Zmluvu o poskytnutí úveru uzavrel právny predchodca žalobcu (VÚB a.s.) so žalovanou ako
s dlžníkom a so spoludlžníkom G. E.. Veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých
alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude

celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž
vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o
založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv.
dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli všetci
solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp.

aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak
môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre
jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu
voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia
na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť

totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť.

56. Základnou a zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom spore vyriešiť, je otázka, či boli
splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámecpravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovanou stranou v spore.

57.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009). Preto

nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy
o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008, ako aj z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore
o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky vyplýva,
že súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho

zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3.7.2012 sp. zn. IV. ÚS337/2012-19.

58. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka
existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu
základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva
na spravodlivé súdne konanie garantovaného č.l. 6 ods.1 Dohovoru (pozri bližšie napr. rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo
dňa 12. 12. 2017, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20. 02. 2020).

59. Vecná legitimácia sa tvrdí na začiatku konania. Súd žalobe vyhovie len v prípade, že žalobca
preukáže svoje subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade

súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby.

60. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.10.2015 (bod 7. tohto odôvodnenia).

61. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore možno nadobudnúť aj postúpením pohľadávky. Ust. § 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, kde na strane
veriteľavystupujebanka,jeumožnenéajpriamo§92ods.8zákonaobankách,upravujúcimpredpoklady

a možnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu aj na inú osobu ako je banka, t. j. banka
môže postúpiť pohľadávku voči klientovi i bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou, ak je
klient (dlžník) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných
splátok pohľadávky.

62. Na tomto mieste je nevyhnutné konštatovať, že pre platné postúpenie pohľadávky banky platia
predpoklady ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca. Jeho zaťažuje povinnosť
preukázať, že je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku

od pôvodného veriteľa –Všeobecnej úverovej banky a.s..

63. Podľa ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť banková pohľadávka postúpená
v celosti alebo čiastočne za splnenia zákonných predpokladov, že je splatná, a to až po predchádzajúcejpísomnej výzve a súčasne, ak je dlžník v omeškaní so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra
legem.

64. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto

zmenasanedotýkaprávanipovinnostídlžníkavyplývajúcichprenehozozáväzku,apretosanaplatnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné

podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

65. Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj písomná výzva
veriteľa(banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku (v danom prípade výzva podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách), predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane

do sféry jeho dispozície, nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale musí mať konkrétnu možnosť
zoznámiť sa s adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax za takúto možnosť chápe
nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, keď doručením
zásielky, obsahujúcej prejav vôle, do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, po prípade aj vhodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu

objektívnu možnosť (príležitosť) oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak je jednostranný hmotnoprávny
úkondoručovanýprostredníctvomdržiteľapoštovejlicencie,máadresátobjektívnupríležitosťoboznámiť
sa s jeho obsahom, ak sa zdržiava vmieste, kde sa mu doručuje. Ak mal adresát objektívne príležitosť
oboznámiť sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu, nie je právne významné, či tak skutočne urobil.
Podľa súdu jedine právne významné okolnosti (napr. hospitalizácia alebo dlhodobý pobyt v zahraničí),

samozrejme za situácie ich preukázania, sú spôsobilé založiť prekážku, ktorá až do jej odpadnutia
objektívne vylučuje možnosť neprítomného adresáta zoznámiť sa s obsahom jemu adresovaného
prejavu vôle v danom prípade výzvy podľa § 92 ods. 8 bankového zákona.

66. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou v ust. § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku
motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom
nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať
na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.

Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo
zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou
táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej
osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky
by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou,

osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

67. V prejednávanom prípade právny predchodca žalobcu nepreukázal doručenie predchádzajúcej
písomnej výzvy žalovanej zo dňa 09.05.2012 a 30.15.2012 pred postúpením pohľadávky, teda právny
predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľského úveru inému

subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky
s príslušenstvom je z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
V dôsledku neplatného právneho úkonu žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku,
v dôsledku čoho nemohol vstúpiť do práv veriteľa.68. S účinnosťou od 1. januára 2017 zákonom č. 299/2016 Z. z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu
sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov,

na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku. Podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom
súhrne nepodporujú záveru možnosti odklonu od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech
spotrebiteľa. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle Občianskeho zákonníka a citovaného § 92
ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť ktorá je už splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené kumulatívne v čase postúpenia pohľadávky.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitúciu cesie (napr. Krajský súd Prešov sp. zn. 6Co/119/2013,
19Co/194/2015, 4Co/145/2014).

69. Súd konštatoval, že pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené nielen všeobecne

deklarované pravidlá postúpenia pohľadávok v zmysle Občianskeho zákonníka, ale v záujme ochrany
spotrebiteľa musia byť navyše splnené aj osobitné predpoklady dané špecifickosťou tejto pohľadávky
poskytovanej len na základe bankovej licencie a to predpokladané a ustanovené aj v zákone
o bankách. Preto súd ex offo skúmal nielen splnenie univerzálnych zákonných predpokladov zmysle
Občianskeho zákonníka, ale splnenie osobitných predpokladov na postúpenie bankovej pohľadávky

podľa v rozhodnom čase účinného citovaného paragrafu 92 ods. 8 zákona o bankách.

70. Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách teda vyplýva, že obligatórna podmienka
pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky
doručená, následne po preukázaní riadneho doručenia výzvy a súčasne za predpokladu, že došlo

ksplneniuďalšíchobligatórnychpodmienokcesie,prichádzadoúvahypostúpeniebankovejpohľadávky.
Z vykonávaného dokazovania súdu vyplýva, že žalobca dôkaz o doručení výzvy na úhradu omeškaných
splátok žalovanej v priebehu konania nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal
splnenie jednej z obligatórnych podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného
v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca síce predložil súdu písomné vyhotovenia výziev zo dňa

9.5.2012 a 30.5.2012, avšak doručenie do dispozičnej sféry adresáta, žalovanej nepreukázal, nakoľko
predložil len obálku, z ktorej nie je súdu zrejmé, čo bolo predmetom jej doručovania a naviac, ktorá
sa ani dátumovo nezhodovala s dátumom vyhotovenia výziev. Nepreukázal tvrdenie ohľadne splnenia
podmienky „dôjdenia“.

71. Doručenie výzvy nebolo žalobcom preukázané, teda súd posúdil splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky bankou v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo bolo nevyhnutné pre vyhodnotenie
právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv
na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu a teda na výsledok samotného sporu. Súd je totiž povinný
ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu vyplývajúcu

z hmotného práva.

72. Žalobca argumentoval, že doručovanie právnym predchodcom žalobcu žalovanej je v súlade so
závermi rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 uverejneného v Zbierke stanovísk NS
SR pod č. R4/2021, v súvislosti s fikciou doručenia pri nepreberaní zásielok adresátom. NS SR v tomto

rozhodnutí konštatoval, že je potrebné poukázať na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby
sa mohol s prejavom vôbec oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle,
že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôbec, ale sa tak nestalo, prejav vôle
sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.
Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno

o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. V tejto súvislosti súd uvádza,
že sa plne stotožňuje so závermi uvedeného rozhodnutia, avšak tieto nesvedčia v prospech žalobcu,
nakoľko predpokladom uplatnenia fikcie doručenia je riadne doručenie právnych úkonov, ktorých sa
to týka. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal doručenie výzvy pred

postúpením pohľadávky právnym predchodcom na úhradu dlhu žalovanej.

73. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30.06.2022, v zmysle ktorého skutočnosť, že sa písomnosť dostala dosféry dispozície spotrebiteľa, musí preukázať tá strana sporu, ktorá z doručenia písomnosti pre seba
vyvodzuje priaznivý následok, teda žalobca.

74. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú
nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného
postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,

pod hrozbou neplatnosti postúpenia, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti
pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového
tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zák. č. 483/2001 Z.z.), aby nedošlo k jeho porušeniu.

75.Vzmysleustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníka,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

76. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu
straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť
najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.

77. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017, sp. zn. 7Cdo/26/2017, sp. zn. 5 Cdo/ 36/2020).

78. Z obsahu spisu je zrejmé, že úver vo výške 33.901,98 EUR poskytla žalovanej Všeobecná úverová
banka, a.s. na základe Zmluvy o úvere zo dňa 20.5.2009. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť
úveru nastať dňom 20.5.2029. Žalovaná porušila svoju povinnosť a splátky nesplácala.

79. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení § 53 ods. 9 v

spojení s § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému
postúpeniu splatnej pohľadávky, pretože žalobca nepreukázal aj napriek výzve súdu doručenie výzvy
z 30.5.2012 a súdu predložil len doručenku, v ktorej je uvedené uloženie zásielky zo dňa 9.8.2012,
na doručenke (čl. 213 spisu) nie je vôbec uvedené, že ide o doručovanie upomienky z 30.5.2012 ( čl.
212 spisu), nie je na nej vôbec uvedené čo je predmetom doručovania a navyše od vydania výzvy do

doručovania bol 3 mesiace odstup.

80.Žalobcataktiežnepreukázal,žepredpostúpenímpohľadávkydošlokvyhláseniuúveruzapredčasne
splatný, súdu predložil len list zo dňa 5.11.2020, ktorým vyhlásil splatnosť celého dlhu, teda k vyhláseniu
splatnosti došlo až po postúpení pohľadávky. Z toho jednoznačne vyplýva, že veriteľ nerealizoval svoje

právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže podľa názoru
súdu ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku,
resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo
o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

81. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými

obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila a žalobkyni postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že bypredmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky
úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.( NS SR 5 Cdo 36/2020 zo dňa 15.12.2020).

82. Vzhľadom na uvedené, kedy nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, a teda nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu, súd musel žalobu z tohto
dôvodu zamietnuť.

83. Súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov
na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej
pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že
v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. V nadväznosti na to nemohli byť platné

ani ďalšie právne úkony týkajúce sa predmetnej pohľadávky vykonané žalobcom, ako napr. vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, uznanie dlhu.

84. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby bez ďalšieho, a preto sa súd už ďalšími

námietkami žalovanej (premlčaním pohľadávky) bližšie nezaoberal, nakoľko tieto by neboli spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej.

85. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobcovi nesvedčí hmotnoprávny nárok, ktorý si v tomto konaní
uplatnil titulom uznania dlhu z 25.2.2016. Právny úkon Uznanie dlhu zo dňa 25.02.2016 je v dôsledku

neplatnosti právneho úkonu - postúpenia pohľadávky neplatným právnym úkonom. Právnym následkom
neplatných právnych úkonov sú neplatné všetky na to nadväzujúce právne úkony, teda na základe
neplatného právneho úkonu – postúpenia pohľadávky zo dňa 01.10.2015 je akcesoricky neplatným
právnym úkonom aj uznanie dlhu. Žalobca nebol v čase uzavretia právneho úkonu hmotnoprávne
legitimovaným veriteľom pohľadávky, teda nemohol platne uzatvoriť právny úkon.

86. Súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní sa nezaoberal všetkými ďalšími
argumentmi žalovanej vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Považuje za potrebné však uviesť, že
žalobca v konaní preukázal poskytnutie plnenia jeho právnym predchodcom v zmysle zmluvy o pôžičke,
pričom žalovaná, ktorej mali byť predmetné peňažné prostriedky poskytnuté, uvedenú skutočnosť

namietala, avšak splátky mu hradila, aj keď nie pravidelne a včas.

87. Záverom súd dodáva vzhľadom na rozsiahle podania, návrhy žalovanej a množstvo alternatívnych
návrhov, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (IV. ÚS 1 z 03.07.2009).

Trovy k o n a n i a :
88. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

89. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

90. V danom prípade žalovanej ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto jej ale súd nepriznal, pretože jej

preukázateľne v spore žiadne trovy konania nevznikliPoučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naMestskýsúdKošice,
v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).