Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122389879
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122389879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, zast. JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.037,66
eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.037,66 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.037,66 eur od 02.06.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudku,samostatnýmuznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 04.08.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.037,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo žalovanej sumy od 02.06.2022 do zaplatenia, a to za súčasného priznania nároku na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 25.04.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bolo poškodené jeho motorové vozidlo zn. TOYOTA RAV4, EČV:
C.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: C., ktorého vlastníkom bola v
čase dopravnej nehody B. D., a ktoré bolo v danom čase povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Škodová udalosť bola riadne žalovanej
ohlásená a zaevidovaná pod č. poistnej udalosti 8014732604. Poškodené motorové vozidlo si žalobca

dal opraviť v servise SPECIALY s.r.o., IČO: 46 789 031, Vo Výmoli 5/A, Košice- Dargovských hrdinov
a výška nákladov na opravu predstavovala sumu 4.336,42 eur tak, ako to vyplýva z faktúry č. 2022/23.
Po uplatnení náhrady nákladov za opravu motorového vozidla u žalovanej bolo žalobcovi na základe
oznámeniaopoukázanínáhradyškodyzodňa18.05.2022oznámené,žedňa17.05.2022boloukončené
šetrenie škodovej udalosti a žalovaná priznala na účet žalobcu sumu 3.298,76 eur. Dôvodom krátenia
nároku na náhradu škody bolo, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/ NH bez DPH a primerané náklady na

lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %), primerané náklady na režijný spotrebný materiál
vo výške 20 eur bez DPH a neprimerane účtované tmelenie v rozsahu 5 hodín- nepreukázané, bolo
priznané do výšky podľa kalkulácie, t. j. 1 hodina. Žalobca vyslovil názor, že tieto žalovanou uvádzané
skutočnosti nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je účelová snaha vyhnúť sa vyplateniucelého poistného plnenia, na ktoré má poškodený žalobca nárok, tak ako to vyplýva z § 4 ods. 2
písm. b), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S odkazom aj na
právne závery vyslovené v uznesení NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2008, v zmysle

ktorých škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii a má plniť predovšetkým reparačnú (reštitučnú) funkciu a zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, konštatoval, že právo na náhradu škody vzniká už
samotným vznikom škody a nie až opravou motorového vozidla a výška nároku sa odvíja od výšky
spôsobenej škody. Žalobca sa domáha iba zaplatenia sumy za skutočne vykonanú a fakturovanú

opravu, ktorú riadne preukázal. Servis pri oprave motorového vozidla postupoval tak, aby toto bolo z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodovou udalosťou, oprava
bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom
bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred
škodovou udalosťou. Náklady na opravu a lakovanie sa vypočítavajú len s priznaním hodinovej sadzby
účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre

konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom
poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ
vozidla. Motorové vozidlo TOYOTA RAV4 pritom patrí do kategórie G1- SUV rovnako ako motorové
vozidlo VW Touareg. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v
regióne pre daný typ motorového vozidla VW Touareg, a to cenník Auto Gábriel, s.r.o. C.- E. XX, C.,

podľa ktorého je hodinová sadzba 75 eur bez DPH za mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske
práce a Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice, ktorý za mechanické práce účtuje 60 eur bez DPH
a za lakovacie a klampiarske práce účtuje 71 eur bez DPH. Servis si v danom prípade účtoval za 1
normohodinu mechanickej a lakovacej práce sumu vo výške 45 eur bez DPH, čo je v porovnaní s
ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, a preto žalovaná ju nedôvodne

neuznala v celej výške. Žalovaná ako odborne spôsobilá osoba poskytujúca poistenie majetku mala
riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti v súlade s § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., pričom ak
mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 45 eur bez DPH je cena
neprimeraná v regióne, mala predložiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Obmedzila sa však len
na to, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce za lakovanie, a to bez akéhokoľvek

odôvodnenia, bez
predloženia akýchkoľvek cenníkov, čo naznačuje, že jej postup je nezákonný, v rozpore s judikatúrou
a platnou právnou úpravou. Žalobcovi nie je známe, na základe akých skutočností žalovaná dospela
ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má žalobca nárok. Následkom neunesenia dôkazného
bremena by tak mal byť neúspech žalovanej v spore.

3. V žalobe tiež žalobca poukázal na to, že žalovaná si uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne
servisy, zvýhodňuje autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy, čo žalobca
tiež považuje za neplatné, v rozpore so zákonom a zákon obchádzajúce. V oznámení o poistnom
plnení prezentované rozlíšenie servisov nemá podľa žalobcu oporu ani v slovenskej, ani v európskej
legislatíve. Podľa praxe a usmernení EÚ, návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu nemôže

byť dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom
krátenia poistného plnenia, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu
povolených náhradných dielov a náplní. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore
s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s legislatívou EÚ a jej zárukami. Zákon dáva možnosť
poškodenémuslobodnesizvoliťservis,kdesiponehodedáopraviťauto.Poškodenýjetakoprávnenýsa

rozhodnúť, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť, čo je v absolútnom
súlade s legislatívou EÚ, konkrétne nariadeniami Európskej komisie, ktoré sú priamo aplikovateľné a
práve záväzné aj v právnom poriadku SR, v zmysle ktorých je stanovená bloková výnimka, ktorá má
zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať,
či preferovať niektoré z nich. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, môže

poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ,
ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných
dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií,
resp. pospochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Pre
ozrejmenie uviedol, že na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno neoficiálne označiť ako:

zmluvné servisy, nezmluvné, „autorizované“ a „neautorizované“ servisy, ktoré všetky v súhrne tvoria
ceny na trhu. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie
(EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ na kategórie
vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 ouplatňovaní článku 101 os. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu- majú všetky
servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, či preferovať niektoré

z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej
súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Žalovanej tak vytkol, že len poukazuje na
rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na
samotnú kvalitu a vybavenie servisu ako také, či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti
by mali byť podľa žalobcu rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis má predsa náklady na strojovú

techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca ako servis vykonávajúci
opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv ako aj
príslušnou technológiou a odbornosťou. Aj v neautorizovaných servisoch je pritom nutné zaškoľovať
zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených
motorových vozidiel. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná
neautorizovaným servisom tak nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť

sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Podporne v tejto súvislosti
citoval aj právne závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019, Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020,
sp. zn. 4Cob/67/2020. Záverom v súvislosti s rozlišovaním autoservisov zhrnul, že žalovaná by
mala akceptovať cenu servisu žalobcu, ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch, resp. ak

je v rozpätí cien v danom regióne. Poukázal tiež na to, že výrazne nižšie ceny normohodiny sú aj
výsledkom praktík poisťovní, ktoré odmietajú bez zákonného podkladu, uhradiť inú výšku normohodín,
ale hradia iba nimi určenú sumu. Rovnako „obvyklosť“ podľa žalobcu neznamená spriemerovanie cien
v regióne, resp. aritmetický priemer umelo vytvorených cien normohodín, ale rozpätie súm od najnižšej
hodinovej sadzby po najvyššiu. Vo vzťahu k lakovacej konštantne žalobca poukázal na právne závery

vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu Košice zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 3Cob/75/2020. Vo vzťahu
k neprimeranému tmeleniu tak, ako je uvedené vo faktúre č. 2022/23 v rozsahu 5 hodín, bol žalobca
toho názoru, že žalovaná nepreukázala, že žalobcom účtovaný čas na vykonanie jednotlivých prác
nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Žalovaná musí s ohľadom na mieru a charakter poškodenia
motorového vozidla uviesť, prečo malo byť použité iné množstvo prác, ako množstvo použité servisom.

Naviac časový úsek je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti závisiacich od
konkrétneho prípadu. Žalovaná preto ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno (viď rozsudok
Krajského súdu Prešov v sp. zn. 23Co/23/2020), nakoľko nepreukázala svoje tvrdenie, že stačí 1 hodina.
Ďalej tiež nie je zrejmé, na základe čoho rozhodla žalovaná o nákladoch na režijný materiál. Žalovaná
tiež porušila povinnosť stanovenú jej ust. § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z.. Nakoľko škoda, ktorá

žalobcovi vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. 8014732604 mu bola vnútená, má právo na náhradu
nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške. S odkazom na ust. § 517 ods. 2
OZ, § 797 ods. 3 veta prvá OZ si uplatnil aj úrok z omeškania od 02.06.2022 do zaplatenia.
4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica dňa
18.08.2022, sp. zn. 1Up/1096/2022 uviedla, že žalovaný nárok neuznáva v celom rozsahu, považuje ho

za nedôvodný. Namietala, že návrh nespĺňa zákonné náležitosti, keď žalobca nešpecifikoval základné
údaje, ako napr. samotnú poistnú udalosť a po nej realizované úkony a s odkazom na znenie § 132 os. 2
CSP za nepostačujúce označil, pokiaľ tieto skutočnosti vyplývajú len z priložených dôkazov. Vo vzťahu
k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia v oznámení o poistnom plnení dostatočne zdôvodnila
nepriznanie časti uplatňovaného poistného plnenia. Za účelom preukázania správnosti svojho postupu

predložila kalkuláciu nákladov na opravu z 17.05.2022 vypracovanú systémom AUDATEX, vyhotovenú
za účelom stanovenia ceny opravy motorového vozidla žalobcu v rámci predmetnej poistnej udalosti a
zároveň použitú pri stanovení výšky poskytnutého poistného plnenia. Systém AUDATETX predstavuje
automatizovaný kontrolný systém pre kalkuláciu nákladov na opravu konkrétneho vozidla. V ďalšom
namietala aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobca nezaplatil faktúru autoservisu,

v kauzálnom dôsledku s čím mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu motorového
vozidla. Na strane žalobcu tak nedošlo k zníženiu jeho majetkovej podstaty a vzniku žiadnej škody.
Poistné plnenie pritom žalovaná poskytuje za škodu vzniknutú poistnou udalosťou. Uviedla, že ku
vzniku škody síce došlo už poškodením jeho motorového vozidla, avšak v danom prípade boli
následky poškodenia odstránené opravou v autoservise, t. j. motorové vozidlo žalobcu bolo uvedené do

predošlého stavu a v súvislosti s tým nevynaložil žiadne majetkové hodnoty (servisné práce nikdy neboli
uhradené). Zo skutkových tvrdení žalobcu tak vyplýva, že na jeho strane neexistuje žiadna škoda, len
záväzokžalobcuvočiautoservisunaúhraducenyservisnýchprácsúvisiacichsodstránenímpoškodenia
motorového vozidla. Skutočná škoda však predstavuje zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného oprotistavu pred škodovou udalosťou. Podľa ustálenej judikatúry však nie je za také zmenšenie majetkového
stavu
poškodeného možné považovať skutočnosť, že poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť určitú čiastku

svojmu veriteľovi (autoservisu), ale až skutočnosť, že poškodený túto čiastku svojmu veriteľovi aj
skutočne uhradil. Čiastka, ktorú žalobca dlží autoservisu ako svojmu veriteľovi, nepredstavuje skutočnú
škodu pre absenciu zníženia majetkových hodnôt žalobcu. Samotná existencia pohľadávky tretej osoby
voči žalobcovi, ani ak by bola judikovaná, sa v majetkovej sfére žalobcu úbytkom jeho majetkových
hodnôt neprejavuje. Záverom zhrnula, že ak žalobca neuhradil autoservisu faktúru, kauzálne mu

nemohla vzniknúť ani žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na opravu motorového
vozidla, ktorých náhrady sa v súdnom konaní má domáhať. Za nedôvodný označila aj nárok v časti
uplatnených úrokov z omeškania, a to vzhľadom na viazanosť peňažnej sankcie v podobe úrokov
z omeškania upravenej v § 8 zák. č. 381/2001 Z.z. na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej
v ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) zák. č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby
poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, a aby bola nútená oznámiť v lehote troch

mesiacov poškodenému spôsob vybavenia poistnej udalosti. Žalovaná pritom v danej veci ukončila
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, oznámila výšku
poistnéhoplneniaakneposkytnutejčastiuplatňovanéhonárokužalobcoviposkytlavysvetleniedôvodov.
V zmysle uvedeného tak povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by sa do omeškania nemohla dostať až v prípade

nesplnenia povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným súdnym rozhodnutím.
5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 14.09.2022 označil za nepravdivé a irelevantné tvrdenia
protistrany o nedostatku náležitostí žaloby. V zmysle právnej úpravy má byť v žalobnom návrhu uvedená
špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho
práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. Skutočnosti,

ktoré žalovaná vymenúva, nepredstavujú podľa žalobcu skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/
neúspech žalobcu v spore. Dopravná nehoda bola žalovanej riadne nahlásená a žalovaná sčasti
uhradila poistné plnenie, ktoré v dôsledku poistnej udalosti vzniklo. Uznala tým nárok žalobcu na poistné
plnenie, spornou ostal len rozsah poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, ktorou je priebeh
dopravnej nehody, nie je rozhodujúcou. Žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a tiež

označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval aj žalobný
návrh. Pokiaľ sa týka výšky poistného plnenia žalovaná len odkázala na oznámenie o poistnom plnení,
ktoré je nedôvodné, nezrozumiteľné a arbitrárne. V odpore nijako nereagovala na skutočnosti uvedené
v žalobnom návrhu a neuviedla skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do
základu a výšky. Rovnako neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na

uplatnený nárok a ani neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas. Práve naopak žalobca preukázal
svoj nárok s odkazom na dôkazy, ktoré predložil. Bol toho názoru, že ak žalovaná považuje svoj postup
za zákonný, resp. neakceptuje žalobcom predloženú faktúru a aj vzhľadom na to, že žalovaná je zo
zákona povinná vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovanej je
založená v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia, v dôsledku čoho neuniesla dôkazné bremeno

v spore. Zdôraznil, že žalovaná nie je oprávnená neuhradiť poistné plnenie v plnom rozsahu iba
s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto postup nie je dôvodný. Upozornil, že kalkulačný
program AUDATEX, ktorý žalovaná použila na výpočet nákladov, nezohľadňuje najmä pri lakovaní,
všetky nevyhnutné parametre, najmä konkrétnu značku a typ poškodeného motorového vozidla a všetky
účelne vynaložené náklady na jeho opravu. Výstup z tohto programu je preto možné použiť len ako

pomôcku na odhadnutie približnej výšky vzniknutej škody. Kalkulácia však nie je záväzným a už vôbec
nie jediným objektívnym nástrojom na určenie škody a následného poistného
plnenia. Servis vystavuje faktúru na základe reálne vykonaných prác a úkonov a tiež na základe
reálne použitého materiálu, ktorý bol v súvislosti s opravou použitý. Na podporu svojej argumentácie
citoval právne závery z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp. zn. 14Cop/86/2019, v

zmysle ktorých „K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní
pred okresným súdom (č. l. 76) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program
AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy,
avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej)
cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia

žalovanéhoniejebezďalšiehoobjektívnymaužvôbecniejedinýmnástrojomprevýpočet-zistenievýšky
reálne uskutočnenej opravy v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka... Kalkuláciou
žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program
nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla“. Na preukázanie toho,ako žalovaná vykonávala šetrenie, navrhol pripojenie likvidačného spisu žalovanej. Pokiaľ žalovaná
spochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore pre neuhradenie faktúry položil rečnícku
otázku, čo iné by malo predstavovať vyčíslenie skutočnej škody než faktúra za opravu konkrétnej

poškodenej veci, ktorá sa navrátila/opravila do pôvodného stavu. Žalovaná opäť len spochybňuje
dôvodnosť nároku, no svoje tvrdenia nepreukázala, nepodložila zákonnou podporou. Zo samotnej praxe
všetkých poisťovní pri poškodeniach motorových vozidiel sú to faktúry za opravu, ktoré sa preplácajú,
dokonca to majú uvedené aj vo VPP a rovnako žiadajú predloženie týchto faktúr za opravu motorového
vozidla v pokynoch pri likvidácii poistných udalostí. V zmysle ust. § 797 ods. 2 OZ pritom právo na

poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla
s tým, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca
podanou žalobou žiada iba preplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového
vozidla. Právna skutočnosť, ktorou podmieňuje vznik nároku je škodová udalosť na výšku škody, resp.
na jej rozsah nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal a či vôbec. Fakturácia predstavuje len
vyčíslenienárokuaajpodľaustálenejjudikatúrysúdov,keďopravurealizovalautoservis,napreukázanie

oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla (obdobne viď
napr. KS Prešov sp. zn. 7Cob/18/2020 zo dňa 28.05.2020). V ďalšom žalobca zdôraznil zmysel a účel
§ 442 ods. 1 OZ, ktorým je zaistiť, aby poškodenému bola v plnej miere vykompenzovaná majetková
ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu právnej normy
a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. Pri určení rozsahu náhrady v zmysle predmetného

ustanoveniae nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu.
Rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaná je povinná uhradiť skutočnú
škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a tá má byť priznaná vo výške nákladov za reálne
vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku poistnej udalosti, a ktoré musel žalobca (poistený)
vynaložiť v súvislosti s opravou poisteného motorového vozidla. Právo na náhradu škody vzniká už

samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a výška nároku sa odvíja
od výšky vzniknutej škody. Závery o tom, že výška náhrady nie je závislá na tom, či si poškodený nechal
vecopraviťalebosijuopravilsámalebočiostalaneopravená,nakoľkotietookolnostinesúvisiaspríčinou
vzniku škody, boli vyslovené už v rozhodnutiach R 5/1988, R 25/1990. Zhrnúc uvedené žalobca označil
faktúru za hodnoverný doklad o oprave vozidla, nakoľko predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové

hodnoty vyjadrené v peniazoch, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké
kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou, resp. poistnou udalosťou.
Žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zotrval aj na argumentácii
o uznaní dlhu
žalovanou čo do dôvodu podľa § 558 OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/116/2009), a preto

argumentáciu, v ktorej absolútne odmieta existenciu dlhu označil za nedôvodnú, arbitrárnu a v rozpore
s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Poukázal tiež na početnú judikatúru Krajského súdu
v Košiciach, a to rozsudok zo dňa 30.01.2018, sp. zn. 3Cob/75/2017, zo dňa 25.10.2017, sp. zn.
4Cob/60/2017, zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 2Cob/136/2017, kde v skutkovo a právne obdobných veciach
rozhodol súd rovnako a s tým spojený princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 2 CSP. K námietke

vznesenej voči uplatneným úrokom z omeškania žalobca poukázal na § 517 ods. 2 OZ, ktoré je právnym
základom uplatnených úrokov z omeškania ako sankcie za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
Vzhľadom na rozsudok NS SR žalobca nežiada o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák.
č. 381/2001 Z.z. za omeškanie s plnením peňažnej povinnosti, keďže poisťovne si istým spôsobom plnia
povinnosť a poskytnú závery zo svojho šetrenia. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z.

nie je podľa žalobcu vylúčená aplikácia § 517 ods. 2 OZ, nakoľko postihuje inú nečinnosť poisťovateľa
a včasné nesplnenie odlišných povinností než vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 OZ. Za podstatné kritérium
pre odlíšenie označil to, že v ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. zákonodarca postihol nečinnosť
poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť
spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Pokiaľ si preto žalovaná splnila v predmetnej

veci svoje povinnosti vo vzťahu k poškodenému vyplývajúce jej z ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001
Z.z. a nemožno ju teda sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., nevylučuje to aplikáciu
§ 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovanej so splnením
svojho peňažného záväzku vo vzťahu k poškodenému riadne a včas. Nakoľko nárok na zaplatenie
náhrady škody nie je uhradený v lehote stanovenej v § 797 ods. 6 OZ, nie je poskytnuté plnenie riadne

a včas, čím sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania.
Závery rozsudku NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 preto nemožno aplikovať aj na
obdobné prípady z dôvodu, že sa neuplatňuje úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy (zák. o
PZP). Z citovanej právnej vety označeného rozhodnutia NS SR naviac vyplýva, že v rozsudku sa vôbecnezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ, ale vo svojich úvahách sa venuje len omeškaniu podľa § 11 ods. 8 zák. o PZP, čím
nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Dodal, že ak by sa pripustili závery NS

SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia mali nárok
na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t. j. za nesplnenie peňažnej
povinnostiriadneavčas,alenemalibynároknaúrokyzomeškaniavočipoisťovateľovititulomuplatnenia
nároku z PZP. Došlo by tým k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo
poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by tým došlo k diskriminácii dlžníkov
odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by
boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Ak
preto poisťovňa neuhradí celý nárok na náhradu škody, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok
žalobcu na zaplatenie celej vzniknutej škody, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže

je zrejmé, že poisťovňa neplnila peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijako podľa
žalobcu neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie
peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní
sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na
úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania

majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku a v prípade pripustenia záverov
rozhodnutia NS SR by neexistovala pre poisťovňu žiadna sankcia v prípade, ak by neposkytla peňažné
plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženie súdov
konaniami voči poisťovniam.
6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.11.2024 v neprítomnosti žalovanej a

jej právneho zástupcu, ktorý ich neúčasť na uvedenom pojednávaní riadne ospravedlnil podaním
doručeným súdu dňa 11.11.2024 za súčasného súhlasu s prejednaním veci v ich neprítomnosti a
oznámením, že žalovaná nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
7. Vo veci sa súd oboznámil so stranami predloženými a nižšie menovanými listinnými dôkazmi, od
čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, a z ktorých

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. Zo správy o nehode spísanej dňa 25.04.2022 podpísanej oboma účastníkmi dopravnej nehody
vyplýva, že v uvedený deň došlo ku škodovej udalosti v dôsledku nedobrzdenia na dopravnej značke
Stop motorovým vozidlom zn. Hyundai, EČV: KE611J1, povinne zmluvne poisteným zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, v dôsledku čoho malo dôjsť k vzniku

škody na zadnej časti motorového vozidla zn. Toyota RAV4, EČV: C. F.. Za vinníka dopravnej nehody
bola označená B. D. ako vodička motorového vozidla zn. G..
9. Faktúrou č. 2022/23 vystavenou spoločnosťou SPECIALY s.r.o., IČO: 46 789 031, Vo Výmoli 5/A,
Košice- Dargovských hrdinov, splatnou dňa 12.05.2022, bola žalobcovi za opravu motorového vozidla
EČV: C. F. vyúčtovaná suma 4.336,42 eur vrátane DPH, z toho materiál v sume 1.760,35 eur bez DPH,

mzda za prácu v sume 490,50 eur bez DPH (10,9 hod. x 45 eur/hod.) a lakovanie celkom 1.362,83 eur
bez DPH (materiál 660,83 eur + práca 660,83 eur: 15,6 hod. x 45 eur/hod.).
10. Žalovaná listom zo dňa 18.05.2020 žalobcovi oznámila, že dňa 17.05.2022 ukončila šetrenie poistnej
udalosti č. 8014732604, na základe ktorého mu poskytuje sumu 3.298,76 eur. Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a

primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Priznané primerané náklady
na režijný spotrebný materiál vo výške 20 eur bez DPH. Zároveň uviedla, že v prípade doloženia
podrobného rozpisu použitého režijného spotrebného materiálu vo fakturovanej výške je možné pristúpiť
k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Neprimerane účtované tmelenie v rozsahu 5 hod. označila
za nepreukázané, priznané len do výšky podľa kalkulácie, t. j. 1 hodinu. Uviedla tiež, že v prípade,

ak žalobca doručí do poisťovne relevantné doklady alebo iné skutočnosti, ktoré preukážu oprávnenosť
nároku na odpočítané položky z plnenia podľa likvidačnej správy, bude možné výšku škody prehodnotiť.
Z priloženého popisu položiek vyplýva, že z fakturovanej ceny opravy 4.336,42 eur žalovaná odpočítala
za neprimerane účtovanú sadzbu práce a tmelenie sumu 891 eur, neprimerane účtovaný lakovací
materiál(lakovaciakonštanta)sumu129,23euraneprimeraneúčtovanýrežijnýspotrebnýmateriálsumu

17,43 eur.
11. Zo žalovanou predloženej kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla žalobcu č. 8014732604
zo dňa 17.05.2022 vyplýva výsledná cena opravy 3.298,76 eur s DPH, z toho na náhradné diely pripadásuma 1.745,83 eur bez DPH, na mzdu za prácu cena 218 eur bez DPH a náklady na lakovanie 785,14
eur bez DPH. Pri výpočte mzdy za prácu kalkulácia
počíta s jednotkovou cenou 20 eur bez DPH/ 1 hod. Položku tmelenie hodnotila 10 časovými jednotkami,

t. j. 1 hod., lakovaciu konštantu 100 % a paušálna výška režijného materiálu bola kalkulovaná na 20
eur bez DPH.
12. Podľa registrácie nových osobných automobilov v SR motorové vozidlo zn. Toyota RAV4 patrí do
kategórie vozidiel G1- SUV rovnako ako motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg.
13. Podľa žalobcom predložených cenníkov Auto Gábriel, s.r.o., Košice, Osloboditeľov 70, Košice cena

mechanických, elektrických, lakovacích a klampiarskych prác na motorovom vozidle zn. Volkswagen
Touareg predstavuje 75 eur bez DPH a v autoservise B. H. H., I. X, C. si za mechanické práce účtujú 60
eur bez DPH a za lakovacie a klampiarske práce 71 eur bez DPH.
14. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na žalobnej argumentácii, nad
rámec ktorej poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 06.09.2023, sp. zn. 2Cdo/87/2022 vo vzťahu k
požadovaným úrokom z omeškania.

15. Právny zástupca žalovanej sa rovnako vo svojom prednese v celom rozsahu pridržiaval podanej
žaloby.Zanadbytočnýoznačilnávrhžalobcunavykonaniedokazovaniapredloženímlikvidačnéhospisu.
16. Podľa § 427 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase škodovej udalosti
(ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
18. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase škodovej udalosti
(ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20. Podľa § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu („povinné zmluvné poistenie“).
21. Podľa § 790 písm. c) OZ poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví
alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
22. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

23. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
24. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase škodovej udalosti (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.
25. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

26. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľaposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
28. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
30. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci

dospel súd k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
31. Predmetom konania je nárok na náhradu skutočnej škody spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu
(náklady na opravu motorového vozidla) uplatnený podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. priamo voči
poisťovateľovi motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody. Za
nesporné medzi stranami súd považoval nasledovné skutočnosti: vlastnícky vzťah žalobcu k osobnému
motorovému vozidlu zn. TOYOTA RAV4, EČV: C., na ktorom malo dôjsť k vzniku škody, existenciu

poistného vzťahu žalovanej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou
motorového vozidla v čase škodovej udalosti, predmetom ktorého bolo povinné zmluvné poistenie
motorového vozidla zn. Hyundai, EČV: C., ďalej vznik škody na motorovom vozidle žalobcu v súvislosti
s nahlásenou škodovou udalosťou zo dňa 25.04.2022 a tiež skutočnosť, že žalobca si motorové vozidlo

nechal opraviť v autoservise s tým, že faktúra za vyúčtovaný materiál a práce nebola žalobcom ku dňu
rozhodovania súdu uhradená (opak žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovanej v konaní netvrdil
a nepreukázal). Nespornou bola aj čiastočná úhrada škody zo strany žalovanej vo výške 3.298,76
eur. Spornou bola aktívna vecná legitimácia a dôvodnosť žalovanou neuspokojenej časti nákladov
na opravu motorového vozidla žalobcu, ktorého v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. v konaní zaťažovalo

dôkazné bremeno preukázania existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a danou udalosťou, to všetko
počas trvania poistenia zodpovednosti. Potrebné je tiež uviesť, že pokiaľ žalovaná neuznala náklady
na opravu motorového vozidla vykonanú v autoservise, ako odborne spôsobilú osobu podnikajúcu
v oblasti poisťovníctva a disponujúcu personálnym substrátom likvidujúcim poistné udalosti, ju v

konaní zaťažovalo nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno preukázania nedôvodnosti faktúry
autoservisu vo vzťahu k namietaným položkám.
32. Za neopodstatnenú a účelovú vyhodnotil súd argumentáciu žalovanej ohľadom nedostatkov
náležitostí žaloby, ktorá spĺňa ust. § 132 CSP stanovené náležitosti. Ako nedostatok súd nevyhodnotil
absenciu špecifikácie samotnej poistnej udalosti a opisu úkonov po nej nasledujúcich, na ktorý

v tejto súvislosti poukazovala žalovaná. Žalobca celkom legitímne vzhľadom na to, že žalovaná
čiastočne plnila, čím uznala základ nároku na náhradu škody čo do dôvodu, sa v žalobe zameral
na rozhodujúce skutočnosti z hľadiska sporného rozsahu poistného plnenia a žalovanou označené
skutočnosti nepovažuje ani súd za zisteného skutkového a právneho stavu za rozhodujúce pre meritórne
posúdenie veci. Vo vzťahu ku kvalite argumentácie prezentovanej sporovými stranami v prostriedkoch

procesného útoku a procesnej obrany však možno výčitku adresovať práve žalovanej, ktorá sa v odpore
proti platobnému rozkazu len vo všeobecnosti odvoláva na oznámenie o poskytnutí poistného plnenia
a obranu stavia výlučne do všeobecnej roviny.
33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný
a predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázal opodstatnenosť aj tých nákladov na opravu

motorového vozidla, ktoré žalovaná neuznala, resp. tej časti, v ktorej žalovaná autoservisom fakturované
položky ponížila na sumu, ktorú sama s odkazom na vlastnú kalkuláciu nákladov v automatizovanom
systéme AUDATEX považovala za primeranú.
34. Je nepochybné, že žalobcovi, v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom
povinne zmluvne poisteným zo zodpovednosti za škodu u žalovanej, vznikla na motorovom vozidle

škoda. Za účelom odstránenia vzniknutého poškodenia sa žalobca bezprostredne po dopravnej nehode
obrátil na autoservis, ktorý si za poskytnutý materiál a opravárenské práce vyúčtoval sumu 4.336,42 eur,
úhradu ktorej žalobca v konaní nepreukázal, čo malo podľa žalovanej ten následok, že mu nevznikla
na majetku škoda v podobe vynaloženia nákladov na opravu jeho motorového vozidla. Súd sa s touto
argumentáciou nestotožnil, majúc za to, že skutočná škoda na majetku žalobcu (motorovom vozidle)

vznikla okamihom kolízie s motorovým vozidlom poistenca žalovanej. Odhliadnuc od technických
a bezpečnostných požiadaviek spojených s prevádzkou motorového vozidla, nie každá škoda na
motorovom vozidle musí nevyhnutne vyvolať potrebu bezprostrednej opravy a je na poškodenom, či si
škodu dá/alebo nedá opraviť, príp. sa rozhodne havarovanémotorové vozidlo predať (napr. NS ČR sp. zn. 25Cdo/347/2000, sp. zn. 25Cdo/2575/2000, sp. zn.
5Cdo/89/2008,uznesenieNSČRzodňa07.06.20171,sp.zn.23Cdo/4471/2016apod.).Vpraxisúčasté
prípady škôd estetického charakteru (škrabance či drobné preliačiny), ktoré si vlastníci najmä starších

motorových vozidiel nedávajú opraviť. Uvedené však neznamená, že na ich majetku nevznikla škoda,
ale v prípade uplatnenia jej refundácie bez vykonanej opravy by sa jej výška určila rozdielom medzi
všeobecnou hodnotou motorového vozidla pred a po dopravnej nehode. V prípade ak dôjde k oprave
motorového vozidla a jeho uvedeniu do stavu pred dopravnou nehodou, predmetom odškodnenia sú
náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na uvedenie motorového vozidla do predošlého stavu, čo v

teoretickej rovine zodpovedá definícii skutočnej škody (damnum emergams) ako škody reprezentujúcej
majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcu, že hodnoverným a dostatočným dokladom o výške škody spočívajúcej
v nákladoch na odstránenie vzniknutého poškodenia, je práve faktúra autoservisu, ktorý vykonal
opravu motorového vozidla, za predpokladu položkovite špecifikovaných prác a materiálu použitého
pri oprave, za účelom možnosti ich verifikácie. Z uvedeného pravdepodobne v procese prešetrovania

vykonávaného žalovanou za účelom posúdenia rozsahu jej povinnosti plniť, vychádzala aj samotná
žalovaná, keď vyplatenie poistného plnenia nepodmieňovala úhradou servisom vystavenej faktúry a
žalobcovi poskytla časť poistného plnenia, v dôsledku čoho sa námietka neuhradenia faktúry vznesená
v konaní pred súdom javí ako rozporná s ust. § 797 ods. 4 OZ a účelová. V intenciách už uvedeného
by úspech tejto námietke nebolo možné priznať ani za iných okolností, keď žalobcovi preukázateľne

vznikla na motorovom vozidle v jeho vlastníctve škoda, túto si nechal opraviť a výška nákladov
za vykonanú opravu preukázaná autoservisom vystavenou faktúrou predstavuje skutočnú škodu na
majetku. Bezosporne je tak žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie žalovaného škodového
nároku, na vznik a výšku ktorého nemá vplyv ani skutočnosť, že doposiaľ žalobca škodu neuhradil
(opak v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal). Uvedené podľa názoru súdu plne korešponduje aj účelu

odškodňovacej úpravy či už v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl. OZ) alebo osobitnej právnej
úpravy zák. č. 381/2001 Z.z. Je potrebné si uvedomiť, že oprava motorového vozidla (nemysliac náklady
nevyhnutné na bežnú údržbu a prevádzku) nie je lacnou záležitosťou a nepredstavuje bežnú, vopred
predvídateľnú súčasť rozpočtu pre užívateľov motorových vozidiel. Odhliadnuc od toho, že samotné
poškodenie motorového vozidla okrem skutočnej škody prináša pre poškodeného aj obmedzenia

spojené s nemožnosťou užívať vlastný majetok, uvedené skutočnosti boli zohľadňované pri koncipovaní
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a mali poškodenému práve prostredníctvom poistného plnenia umožniť čo najrýchlejšie uvedenie
motorového vozidla do stavu pred dopravnou nehodou. Legitímnym cieľom, ku ktorému zákonodarca
úpravou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla smeroval, tak bol prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na poisťovňu. Pokiaľ preto
žalovaná po prešetrení poistnej udalosti uzná základ nároku (t. j. vyvodí zodpovednosť jej poistenca za
škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s prevádzkou ňou poisteného motorového vozidla), javí sa ako
rozporné so samotným účelom povinného zmluvného poistenia podmieňovanie poskytnutia poistného
plnenia zo strany žalovanej v rozsahu riadne zistenom pri prešetrovaní poistnej udalosti, úhradou faktúry

za už vykonanú opravu. Podporne v súvislosti s námietkou neuhradenia faktúry vystavenej autoservisom
súd poukazuje aj na rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 06. 06. 2017, sp. zn. II. ÚS 155/2016, v ktorom ÚS
ČR konštatoval, že na poškodeného nemožno prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci
do pôvodného stavu a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi a rozhodnutia Krajského súdu
Košice zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 4Cob/49/2020, zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 2Cob/25/2020, zo dňa

29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa
19.05.2021, sp. zn. 3Cob/98/2020, Krajského súdu Prešov zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 23Co/23/2020,
Krajského súdu Žilina zo dňa 20.12.2020, sp. zn. 10Co/23/2020, ktoré vychádzali z totožného právneho
názoru.
35. V ďalšom zo žalobcom predloženej faktúry č. 2022/23 vystavenej autoservisom SPECIALY s.r.o.

vyplynulo, že tento si za opravu motorového vozidla žalobcu vykonanú v máji 2022, t. j. bezprostredne
po škodovej udalosti vyúčtoval sumu 4.336,42 eur. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení zo dňa
18.05.2022 poukázala na nasledovné položky, vo vzťahu ku ktorým ponížila poistné plnenie: náklady na
cenu práce, lakovací materiál (lakovacia konštanta), režijný spotrebný materiál, časový rozsah tmelenia.
Vzhľadomnazáväznosťdôvodovzníženiapoistnéhoplneniavyplývajúcuzust.§797ods.4OZaobranu

žalovanej odkazujúcu na likvidačné závery, sa súd v ďalšom zameral na posúdenie dôvodnosti krátenia
žalovanou presne označených položiek.
36. Autoservis vykonávajúci opravu poškodeného motorového vozidla si za jednu normohodinu práce
tak lakovacej, ako aj klampiarskej účtoval sumu 45 eur/ hod. bez DPH, režijný materiál účtoval vcene 34,52 eur bez DPH a tmelenie v rozsahu 5 hodín. Žalovaná uvedené položky krátila tak, že v
súvislosti s nákladmi za prácu priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis
vo výške 20 eur/ NH bez DPH, pri výpočte nákladov na lakovací materiál vychádzala z lakovacej

konštanty 100 %, primerané náklady na režijný spotrebný materiál uznala v sume 20 eur bez DPH s
tým, že ak žalobca predloží podrobný rozpis použitého režijného spotrebného materiálu vo fakturovanej
výške, bude možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia a vo vzťahu k tmeleniu uznala
náklady prislúchajúce rozsahu jednej hodiny. Dôvodnosť úpravy nákladov na opravu motorového vozidla
účtovaných autoservisom, na ktorý sa žalobca po škodovej udalosti obrátil, odvodzovala od kalkulácie

v automatizovanom systéme AUDATEX.
37. K samotnému automatizovanému systému AUDATEX, v ktorom žalovaná spracovala kalkuláciu
nákladov na opravu motorového vozidla žalobcu súd uvádza, že náklady na opravu vypočítané
kalkulačným programom AUDATEX automaticky nezakladajú záver o neúčelnosti a neprimeranosti
nákladov vynaložených na odstránenie škody. Uvedené zodpovedá aj skutočnosti, že daný výpočtový
program je automatizovaným systémom, ktorý pri výpočte nezohľadňuje všetky konkrétne skutočnosti,

napr. aj to, že pri oprave vystane potreba alebo sa zistí aj poškodenie ďalších náhradných dielov a
tiež možnosti manuálneho zadávania vstupných údajov, čo samo o sebe znižuje objektivitu určenej
ceny nákladov na opravu. Súdu je z obdobných sporov známa možnosť ovplyvnenia výslednej ceny
v tomto kalkulačnom programe prostredníctvom manuálneho zadania ceny náhradných dielov a ceny
normohodiny, čo rovnako znižuje objektivitu a dôveryhodnosť tohto výpočtu. Žalovaná bola pritom

v konaní povinná dôveryhodným spôsobom preukázať, že náklady na opravu motorového vozidla
účtované servisom vykonávajúcim túto opravu, neboli primerané danému miestu a času. A contrario
mala v konaní preukázať relevanciu ceny normohodiny práce, lakovacej konštanty a použitého režijného
materiálu, z ktorých sama pri výpočte poistného plnenia vychádzala. Ňou prezentovaná obrana však
zostala len v rovine všeobecných a účelovo pôsobiacich tvrdení, ktoré viedli súd k záveru, že v

kontradiktórnom sporovom konaní neuniesla bremeno tvrdenia a s ním spojené dôkazné bremeno a
relevantným spôsobom nevyvrátila nárok žalobcu v žalobe dostatočne skutkovo vymedzený a v konaní
preukázaný predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca je v zmysle ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. povinný
preukázať nárok na náhradu škody, čo v danej veci podľa názoru súdu spoľahlivo a dostatočne splnil
predloženou faktúrou autoservisu obsahujúcou podrobný rozpis účtovaných položiek a cenníkmi iných

autoservisov platnými v danom čase a mieste a
v dôsledku čoho sa dôkazné bremeno prenieslo na žalovanú, ktorá na procesný útok nezareagovala
účinným a relevantným spôsobom, účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a v konaní neoznačila a
neprodukovala žiadne dôkazy vo svoj prospech. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaná ako poisťovňa
kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny musí túto skutočnosť aj s poukazom na jej znalosť cien na

trhu v danej oblasti preukázať, a to relevantným spôsobom, nielen poukazovaním na automatizovaný
systém AUDATEX, ktorý môže byť nápomocný a orientačný, nie však ako správne uvádza žalobca bez
ďalšieho záväzný pre posúdenie primeranosti nákladov na opravu motorového vozidla.
38. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy (napr. cenníky autoservisov), ktoré by preukázali, že cena
45 eur bez DPH/ 1 normohodina klampiarskych a lakovacích prác nie je adekvátna v danom regióne

v rozhodnom čase pre danú značku motorového vozidla, resp. súdu nepredložila žiaden cenník či iný
dôkaz, ktorý by preukazoval relevanciu ňou priznanej ceny prác za opravu motorového vozidla vykonanú
v máji 2022 v sume 20 eur/ 1 NH. Naopak bol to žalobca, ktorý iniciatívne predložil ako dôkaz cenníky
dvoch košických autoservisov, ktoré v rozhodnom čase a mieste a pre daný typ motorového vozidla
účtovali nepomerne vyššie ceny práce, a to I. F., H. 75 eur bez DPH a Moris Slovakia s.r.o. v danom čase

za mechanické práce účtoval 60 eur bez DPH a za klampiarske a lakovnícke 71 eur bez DPH. Žalovaná
obdobneakovinýchsporoch,ktorýchjeúčastníkom,cenunormohodinypráceakonadhodnotenúznížila
na 20 eur s DPH, bez toho aby toto svoje generálne tvrdenie relevantným spôsobom preukázala a
subjektívne tvrdenie tak preniesla do roviny preukázanej skutočnosti. Súdu je tiež z úradnej činnosti
známe, že úprava ceny práce žalovanou v AUDATEXE vo viacerých prípadoch nemá opodstatnenie a

absolútne nezodpovedá reálnym cenám účtovaným neautorizovanými servismi v dotknutom regióne,
a to pri zohľadnení aj časového okamihu vykonania opravy a vývoja cien na trhu aj v tejto oblasti.
Uvedenému napovedá aj to, že žalovaná nepoukázala na žiaden konkrétny servis (ak by existoval), ktorý
by si v danom regióne a čase účtoval za jednu normohodinu či už klampiarskych alebo lakovníckych
prác sumu 20 eur bez DPH, a teda, že cena normohodiny, z ktorej pri kalkulácii nákladov vychádzala,

bola v danom čase a mieste primeraná a obvyklá.
39. Pokiaľ žalovaná v oznámení o poistnom plnení priznanú cenu za hodinu práce špecifikovala
poukazom na to, že priznáva cenu práce pre neautorizovaný servis, v tejto súvislosti súd uvádza,
že nemôže byť na ťarchu poškodeného, ak si nechá motorové vozidlo opraviť v neautorizovanomservise, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových
vozidiel. Diferenciácia medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi nemá pre určenie výšky
poistného plnenia opodstatnenie a táto argumentačná línia je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou

praxou prekonaná a nedôvodná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Všetky servisy
majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu
podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich.
Uvedené vyplýva aj z nariadenia (komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20. 04. 2010 o uplatňovaní článku 101
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov

a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. 05. 2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel,
ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu, a na ktoré poukazoval aj žalobca. Ak daný servis
má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako
akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup
daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva

servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate
garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako
je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy
zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované.
40. Za nepreukázané považoval súd aj krátenie nákladov na tmelenie a režijný spotrebný materiál, keď

žalovaná rovnako ani v tejto súvislosti nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by čo i len spochybňovali nárok
za tieto položky v rozsahu účtovanom autoservisom. Žalobca si opravu dal vykonať v riadnom servise a
je nemysliteľné, aby žalovaná od neho požadovala rozpis servisom účtovaného režijného spotrebného
materiálu v dôsledku rozdielu 14,52 eur bez DPH. Rovnako skutočnosť, že v kalkulácii predloženej
žalovanou je tmelenie kalkulované v rozsahu 1 hodiny nemá podľa názoru súdu bez ďalšieho výpovednú

hodnotu a nemusí relevantne reagovať na skutočnú potrebu, ktorá vystala pri oprave motorového
vozidla. Vo vzťahu k neuznanej zvýšenej lakovacej konštante žalovaná krátenie nijako neodôvodnila,
pričom z predloženej faktúry disponovala informáciou o použitej farbe- perleť MICA dvojvrstvový náter-
SPIES HECKER. Z úradnej činnosti je súdu z obdobných sporov známe, že výška lakovacej konštanty
sa môže pohybovať v rozmedzí od 100- 150 % a závisí od druhu farby a laku, počtu vrstiev laku,

ktoré malo motorové vozidlo pred poškodením a náročnosti použitých technologických postupov. Vyššia
lakovacia konštanta tak sama o sebe nemusí svedčiť o neprimerane účtovaných nákladoch na opravu
a skutočnosť, že tomu tak v danom prípade bolo, žalovaná v konaní nepreukázala.
41. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaná bola povinná poskytnúť
poistné plnenie podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v lehote 15 dní od po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu plniť. V danej veci bolo nesporným, že šetrenie žalovaná skončila dňa
17.05.2022 (č. l. 12 oznámenie o poistnom plnení), v dôsledku čoho bolo poistné splatné dňa 01.06.2022
a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania. Súd tak žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods.
1, 2 OZ v spojení s § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo súdom priznanej istiny od 02.06.2022 do zaplatenia. K obrane žalovanej vychádzajúcej zo skoršej

judikatúry (napr. uznesenie NS SR zo dňa 27. 05. 2020, sp. zn. 7Cdo/109/2018, zo dňa 22. 11. 2018,
sp. zn. 3Cdo/145/2017) súd poukazuje na novšie rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré dospeli
k záveru, že nárok na úroky z omeškania voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia nie
je závislý od splnenia nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., a na ktoré v
podrobnostiach odkazuje stotožniac sa s nimi v celom rozsahu týkajúcom sa argumentácie ohľadom

úrokov z omeškania prináležiacich poškodenému pri plnení z povinného zmluvného poistenia (napr.
nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 10. 2020, sp. zn. III. ÚS 309/2020, zo 14. októbra 2021, sp. zn.
III. ÚS 214/2020, rozhodnutia NS SR 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, zo dňa 25.04.2022, sp. zn.
2Cdo/306/2021, zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 1Cdo/225/2021, zo 20. júla 2022, sp. zn. 4Cdo/99/2022,
zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 4Cdo/146/2022, zo dňa zo dňa 06.09.2023, sp. zn. 2Cdo/87/2022).

42. Záverom súd uvádza, že upustil od vykonania žalobcom navrhovaného dokazovania oboznámením
obsahu likvidačného spisu, keď po tom, ako právnemu zástupcovi žalovanej uložil na pojednávaní
dňa 12.06.2024 povinnosť predložiť v lehote 10 dní od pojednávania likvidačný spis, žalovaná si túto
povinnosťnesplnila,atoanipourgenciisúduzodňa06.08.2024.Likvidačnýspisbolprávnymzástupcom
žalovanej doručený pár hodín pred riadne a včas vytýčeným pojednávaním konaným dňa 11.11.2024, a

to bez akéhokoľvek ospravedlnenia objektívnymi prekážkami a do dispozície zákonného sudcu sa dostal
až po predmetnom pojednávaní. Zohľadnil pritom jednak zásahu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl.
5 CSP v spojení s § 179 ods. 1 CSP, v rozpore s ktorou by si pripustenie tohtodokazovania vyžiadalo odročenie pojednávania, a predovšetkým pre skutočnosť, že navrhované
dokazovanie by v konečnom dôsledku suplovalo dôkaznú povinnosť žalovanej. Žalobca súdu riadne
predložil dôkazy na podporu uplatneného nároku vrátane cenníkov iných autoservisov, zatiaľ čo

žalovaná svoju obranu oprela o ničím nepodložené a len všeobecne prezentované tvrdenia, neoznačila
a nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala správnosť likvidácie poistnej udalosti. Za danej
dôkaznej situácie by bolo nadbytočné akékoľvek ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie.
43. Zhrnúc vyššie uvedené súd za nedostatočné pre účely úspešnej obrany považoval subjektívne
a relevantnými dôkazmi nepodložené tvrdenia žalovanej o neprimeranosti ceny práce, nákladov na

tmelenie, účtovanej lakovacej konštanty a režijných nákladoch. Žalobe preto ako plne dôvodnej v celom
rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v o výrokovej časti tohto rozsudku.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu normatívne vyjadrenej v ust.

§ 255 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnému žalobcovi tak priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.