Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5818200977.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: Členovia
pozemkového spoločenstva zastúpení na základe § 16 ods. 2 písm. a), písm. c) zákona č. 97/2013 Z.
z. pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom
Trojičné námestie 185, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, právne zastúpeného JUDr. Margitou Medveczkou,

advokátkou,
so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, IČO: 36 068 110, proti žalovaným: 1/ A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. a 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., obidvom
právne zastúpeným
JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu

Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/18/2018-513 zo dňa 07. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutým uznesením konanie o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zastavil
(výrok I. napadnutého uznesenia) a nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal (výrok
II. napadnutého uznesenia).

1.1Zodôvodneniapreskúmavanéhorozhodnutiavyplýva,žesúdprvejinštanciezvyjadreniažalovaných

1/ a 2/ zo dňa 16.04.2024 zistil, že od 01.08.2019 prebieha na Okresnom súde Námestovo (konajúcom
súde) pod sp. zn. 5C/52/2019 súdne konanie, ktorého predmetom je od počiatku určenie vlastníckeho
práva k C-KN parcelám č. 12074/2, 12074/3, 12074/4 a 12074/9 v k. ú. F., v ktorom spore ako žalobcovia
od počiatku (a to po oprave a doplnení označenia žalobcu podaním zo dňa 30.03.2022, s účinkami
ex tunc) vystupujú Členovia pozemkového spoločenstva zastúpení na základe § 16 ods. 2 zákona č.
97/2013 Z. z. pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín

a ako žalovaný od počiatku A. A. B., nar. XX.XX.XXXX (neskôr ako žalovaný 1/) a po pripustení ďalšieho
žalovaného do konania na základe uznesenia č. k. 5C/52/2019-598 zo dňa 24.02.2022 ako žalovaný 2/
A. E. B.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že od právoplatnosti uznesenia č.k. 4C/18/2018-377 zo
dňa 11.04.2022 ide vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 5C/52/2019 o totožné strany sporov na strane žalobcov
a žalovaných 1/ a 2/, ako aj o totožný predmet sporu spočívajúci v určení (spolu)vlastníckeho práva
k totožným štyrom pozemkom (C-KN parcela č. 12074/2, 12074/3, 12074/4 a 12074/9) a aj o totožné

skutkové okolnosti, ktorými žalobcovia zdôvodňujú svoj nárok.1.2 Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 16.04.2014,
pričom zdôraznil, že v konaní sp. zn. 5C/52/2019 je od jeho počiatku, t. j. od dňa 01.08.2019 predmetom
sporu „určenie, že vlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v

Tvrdošíne, odbor katastrálny pre okres Tvrdošín, obec D., katastrálne územie F. na liste vlastníctva č.
X ako parc. č. 12074/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. 12074/3 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 12074/4 - trvalý trávny porast o výmere 11588 m2 a parc.
č. 12074/9 - trvalý trávny porast o výmere 3102 m2 sú členovia žalobcu t. j. Členovia pozemkového
spoločenstva zastúpení pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo

Tvrdošín podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, tak, ako sú uvedení v zozname, ktorý je
neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku“. Za nesporné mal potom to, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 4C/18/2018 žalobcovia vymedzili predmetný nárok ako predmet sporu neskôr, ako už začalo a
prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 5C/52/2019, a to na základe návrhu na zmenu žaloby zo
dňa 01.03.2022, ktorú súd pripustil uznesením č. k. 4C/18/2018-377 zo dňa 11.04.2022. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že žalobu v prejednávanom spore nemožno prejednať, ale je potrebné

konanie zastaviť pre prekážku litispendencie.

1.3 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v nadväznosti na ust. § 256 ods. 1 CSP a za použitia čl. 17 CSP tak,
že nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ ako protistrana

si nárok na náhradu trov vo vyjadrení k procesnej stránke veci posúdenie procesných podmienok –
LITISPENDENCIA zo dňa 16.04.2024 neuplatnili. Konštatoval, že z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil žalobca, nakoľko počas konania vymedzil predmet sporu tak, ako už prebiehalo konanie
sp. zn. 5C/52/2019.

2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a voči výroku I.
uznesenia súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia.

2.1 Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie nároku na náhradu trov konania
zo strany súdu prvej inštancie, pričom mali za to, že súd prvej inštancie uvedenú procesnú situáciu

nesprávne právne posúdil. Poukázali na to, že od 01.06.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok, už zákon nevyžaduje, aby strana sporu žiadala či navrhovala súdu priznať náhradu trov
konania, ale o náhrade trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
a to podľa procesného úspechu vo veci. Podľa ich názoru, aj keby súd prvej inštancie mal za to, že
v podaní zo dňa 16.04.2024 mali navrhnúť priznať im nárok na náhradu trov konania pod sankciou, že

tento nárok im nebude priznaný, mal im ešte predtým, ako sa rozhodol konanie zastaviť, umožniť, aby
mohli takýto procesný návrh voči súdu urobiť. Poukázali na to, že uvedená prax bola bežná za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, keď súd v situácii, keď sa rozhodol konanie „od stola“ ukončiť, vyzval
ešte pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, procesne úspešnú stranu na oznámenie, či si uplatňuje
trovy konania a ak áno, tieto nech vyčísli. Zdôraznili, že za účinnosti CSP už takýto návrh či oznámenie

úspešnej strany sporu nie je potrebný a dokonca ani vyčíslenie trov. Žalovaní mali potom za to, že
v záujme spravodlivého procesu, keďže oni nevedeli, či a kedy súd pristúpi k rozhodnutiu o zastavení
konania, mal im umožniť uplatniť si nárok na náhradu trov konania.

2.2 Súčasne namietali, že súd prvej inštancie im neumožnil ako úspešnej strane sporu uplatniť si ich

procesný nárok na náhradu trov konania, v čom vzhliadajú naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle §
365 ods. 1 písm. b) CSP, prípadne naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP,
a to popri už namietanom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

2.3Nazákladeuvedenéhožalovaní1/a2/navrhli,abyodvolanímnapadnutývýrokuzneseniasúduprvej

inštancie odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že im prizná voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %, a ak by mal odvolací súd za to, že podmienky na zmenu
napadnutého výroku nie sú dané, navrhli, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku
podľa § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne
si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti výroku I. podali odvolanie žalobcovia z dôvodu prezumovaného § 365 písm. b) CSP, ako aj
z dôvodu prezumovaného § 365 písm. h) CSP. V odvolaní poukázali na to, že dňa 03.05.2022 sa
uskutočnilo pojednávanie v skutkovo súvisiacej veci sp. zn. 1C/21/2017, na ktorom právny zástupcažalobcov do zápisnice uviedol, že na súde (t.j. súde prvej inštancie) sa vedú tri konania (1C/21/2017,
4C/18/2018 a 5C/52/2019), ktoré skutkovo spolu súvisia a v záujme hospodárnosti navrhol tieto konania
spojiť do jedného konania podľa ust. § 166 ods. 1 CSP. Poukázali na obligatórnosť spojenia vecí, ktorá

nastáva v prípade, že sú splnené podmienky podľa § 166 ods. 1 vrátane hospodárnosti konania, keď
o spojení veci rozhoduje súd z úradnej povinnosti alebo aj na návrh strán. Mali za to, že v prípade
konaní vedených súdom prvej inštancie pod sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018 a 5C/52/2019 boli splnené
podmienky na obligatórne spojenie vecí, nakoľko tieto konania spolu skutkovo súvisia a začali na tom
istom súde. Zdôraznili, že súd prvej inštancie viac ako dva roky o ich návrhu na spojenie vecí nekonal,

nerozhodol a ani sa ním nezaoberal, hoci boli splnené podmienky na spojenie vecí, pričom navyše svoje
konanie nevysvetlil a ani nezdôvodnil, prečo sa ich procesným návrhom nezaoberal, čím im nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby mohli uplatňovať im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.1 Žalobcovia mali za to, že súd nesprávne právne posúdil totožnosť predmetu sporu, keď dospel

k záveru, že konania sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018 a 5C/52/2019 majú totožný predmet konania
a totožné strany. Uviedli, že predmetom konania sp. zn. 1C/21/2017 je určenie vlastníckeho práva
k pozemku parcela č. 12074/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parcela č. 12074/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2. Predmetom konania sp. zn. 4C/18/2018 je určenie
vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 12074/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2,

parcela č. 12074/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a parcela č. 12074/4 - trvalý trávny
porast o výmere 11588 m2 a predmetom konania sp. zn. 5C/52/2019 je určenie vlastníckeho práva
k pozemku parcela č. 12074/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parcela č. 12074/3 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parcela č. 12074/4 - trvalý trávny porast o výmere 11 588
m2 a parcela č. 12074/9 - trvalý trávny porast o výmere 3102 m2. Majú za to, že v uvedených konaniach

nejde o totožný predmet konania a nejde o totožný nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu,
resp. skutkového deja, pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/280/2010 zo
dňa 20.10.2011.

3.2 Žalobcovia súčasne namietali, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil totožnosť strán sporu

na strane žalovaných, keď v konaní sp. zn. 1C/21/2017 vystupuje na strane žalovaných 1/ Žiarec,
poľnohospodárske družstvo so sídlom Tvrdošín a 2/ A. A. B., v konaní sp. zn. 4C/18/2018 vystupuje na
strane žalovaných 1/ A. A. B. a 2/ E. B. a v konaní sp. zn. 5C/52/2019 vystupuje na strane žalovaných
1/ A. B. a 2/ A. E. B. a ako intervenient na strane žalovaných vystupuje 1/ Žiarec, poľnohospodárske
družstvo so sídlom Tvrdošín. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že totožnosť strany v konaní

nie je daná, nakoľko v každom konaní vystupujú iné strany na strane žalovaného a intervenienta, najmä
ak v jednom konaní vystupuje strana napríklad ako žalovaný v inom konaní ako intervenient na strane
žalovaného (poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2008 zo dňa 25.09.2008,
R 25/2014).

3.3 Žalobcovia potom zastávajú názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pričom nie
sú splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu skôr začatého konania podľa § 159 CSP, keďže
nie sú kumulatívne splnené podmienky totožnosti strán sporu a zároveň totožnosti predmetu konania.
Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 napadnuté uznesenie vo výroku
I., ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, zrušil.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov proti výroku I. uznesenia poukázali na to, že
oni sa ku všetkým podstatným skutočnostiam vedúcim k záveru o potrebe zastaviť predmetné konanie
z dôvodu existencie prekážky litispendencie podrobne skutkovo i právne vyjadrili vo svojom vyjadrení
zo dňa 08.04.2014, pričom majú za to, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne také

skutočnosti, ktoré by mali tento záver, s ktorým sa stotožnil i súd prvej inštancie, spochybniť či zmeniť.
Pokiaľ žalobcovia k odvolaniu priložili Nález Ústavného súdu SR, tak tento sa netýka uvedenej veci
ale úplne odlišnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a iných účastníkov. Opätovne poukázali
na to, že oni vo svojom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 podrobne rozvádzajú, prečo ide v tomto spore
o totožnosť veci s konaním sp. zn. 5C/52/2019 najmä z pohľadu toho, že v oboch sporoch ide o nárok

žalobcov založený na rovnakom skutkovom základe a ide aj o tých istých účastníkov, resp. ich právnych
predchodcov či nástupcov, kedy je totožnosť strán zachovaná.4.1 Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že v predmetných konaniach nejde o nárok uplatnený z rovnakého
skutkového základu, resp. skutkového deja, potom podľa žalovaných mali uviesť, v čom je rozdiel,
a teda z akého skutkového základu odvodzujú svoj nárok na určenie vlastníckeho práva v spore sp. zn.

1C/21/2017, v spore sp.zn. 4C/18/2018 a aj v spore sp.zn. 5C/52/2019, pričom uvedené neuvádzajú
a ani uviesť nemôžu, pretože je nepochybné, že vo všetkých troch konaniach ide o totožný nárok
uplatňovaný z rovnakých skutkových dôvodov, resp. totožného skutkového základu. Uviedli, že boli
to práve žalobcovia, ktorí spôsobili v priebehu jednotlivých vyššie uvedených sporoch svojimi často
zmätočnými podaniami procesný stav, ktorý vyústil do prekážky začatej veci, pre ktorú toto konanie

nemôže pokračovať. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a priznal im voči žalobcovi/žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných voči výroku II. uznesenia sa stotožnili s uvedeným
uznesením, ktoré považujú za vecne správne. Majú za to, že prvostupňový súd správne nepriznal

žalovaným 1/ a 2/ voči ním nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania nezavinili,
ale zavinili ho žalovaní 1/ a 2/. Poukázali na to, že oni podali žalobu vo veci sp. zn. 4C/18/2018
pred účinnosťou zákona č. 110/2018 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 97/2013 Z. z. s účinnosťou od
01.10.2018, pričom vychádzali z dobrej viery v právny stav podľa právnych predpisov vyjadrených
v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2012-50 zo dňa 02.07.2013. Zdôraznili, že novelou

zákona č. 97/2013 Z.z. bola obmedzená možnosť pozemkového spoločenstva vlastniť viac ako 49
% podielov na spoločnej nehnuteľnosti, čím sa pôvodný žalobný návrh stal nevykonateľným, a preto
v konaní navrhovali zastavenie konania a viackrát aj spojenie vecí sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018
a 5C/52/2019, s čím však žalovaní nesúhlasili a na prejednaní sporu trvali. Z uvedeného dôvodu potom
boli oni nútení upraviť žalobný návrh tak, že sa stal vykonateľným. Z uvedených dôvodov majú za to, že

zastavenie konania procesne zavinili žalovaní 1/ a 2/, a preto súd vo výroku II. rozhodol vecne správne,
keď žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5.1 Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako
vecne správne potvrdil.

6. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ voči odvolaniu žalobcov zotrvali na svojej
skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odvolaní voči výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie,
pričom poukázali na to, že Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2012, ktorý predložili súdu,
sa týka aktívnej legitimácie žalobcov pred zmenou právnej úpravy o pozemkových spoločenstvách.

V ostávajúcej časti v celom rozsahu zotrvali na svojej argumentácii, ktorú prezentovali v podanom
odvolaní.

7. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike k odvolaniu žalobcov v celom rozsahu zotrvali na svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobcov proti výroku I. napadnutého uznesenia, opätovne poukázali na to, že konania

vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018 a 5C/52/2019 sa týkajú identických
pozemkov, keď zdôraznili, že v sporoch medzi „4C“ a „5C“ ide o úplnú totožnosť pozemkov a v sporoch
medzi „4C“ a „1C“ ide o čiastočnú totožnosť pozemkov (12074/2 a 12074/3, ktorými je predmet sporu
„1C“ vyčerpaný) a v sporoch medzi „5C“ a „1C“ ide taktiež o čiastočnú totožnosť pozemkov (12074/2
a 12074/3, ktorými je však predmet sporu „1C“ vyčerpaný). Žalovaní preto zotrvali na tom, že vo všetkých

troch konaniach sp. zn. 1C/21/2017, sp. zn. 4C/18/2018 a sp. zn. 5C/52/2019 ide o totožný nárok
uplatňovaný z rovnakých skutkových dôvodov, resp. z totožného skutkového základu a týkajúci sa
totožných pozemkov. Opätovne poukázali na to, že aj keď žalobcovia vo vyjadrení rozporujú tvrdenia
žalovaných, že to boli práve žalobcovia, ktorí spôsobili v priebehu jednotlivých vyššie uvedených sporov
svojimi často zmätočnými podaniami procesný stav, ktorý vyústil do prekážky začatej veci, pre ktorú

toto konanie nemôže pokračovať, táto skutočnosť je zrejmá z obsahu spisov „1C“, „4C“ a „5C“. Pokiaľ
žalobcovia uvádzajú, že svojimi podaniami reflektovali zmenu právnej úpravy vykonanej zákonom č.
118/2018 Z. z., tak podľa žalovaných tento argument nie je namieste, pričom žalovaní ponechávajú na
posúdení odvolacím súdom, aby vyhodnotil obsah procesných podaní žalobcov v predmetných troch
sporoch a či sa jednalo o kvalifikované podania, ktorými žalobcovia len „reflektovali zmenu právnej

úpravy“.

7.1 Žalovaní podrobne popísali, že v spore sp. zn. 4C/18/2018, v ktorom súd na strane žalobcu koná
so žalobcom označeným ako „Členovia pozemkového spoločenstva zastúpení na základe § 16 ods. 2zákona č. 97/2013 Z. z. pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo
Tvrdošín“ (označenie žalobcu v záhlaví uznesenia č. k. 4C/18/2018-417 zo dňa 11.07.2022, pričom
pôvodne bol ako žalobca označený subjekt – Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo

Tvrdošín, IČO: 17 057 302 ako právnická osoba a aj tu rovnako ako v spore sp. zn. 1C/21/2017
i v spore sp. zn. 5C/52/2019 došlo podaním zo dňa 13.05.2022 k doplneniu – oprave označenia
žalobcov na „Členovia pozemkového spoločenstva“) a žalovanými 1/ A. A. B. a 2/ A. E. B. je (počnúc
právoplatnosťou uznesenia o pripustení zmeny žaloby na č. l. 377 zo dňa 11.04.2002) predmetom sporu
„určenie, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Tvrdošíne,

odbor katastrálny pre okres Tvrdošín, obec D., katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. X ako
parc. č. 12074/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2 a parc. č. 12074/3 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. 12074/4 – trvalý
trávny porast o výmere 11 588 m2 a parc. č. 12074/9 – trvalý trávny porast o výmere 3 102 m2 sú
členovia žalobcu podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, tak ako sú uvedení v zozname,
je neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku“. Zdôraznili, že takto vymedzený predmet sporu sa stal

predmetom konania momentom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia č. k. 4C/18/2018-377 zo dňa
11.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť doručením jeho písomného vyhotovenia stranám sporu,
t. j. dňom 21.04.2022, pričom pôvodne sa žalobca Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo
Tvrdošín, IČO: 17 057 302 domáhal ako právnická osoba určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech
v celosti, t. j. v podiele 1/1. Zdôraznili, že právoplatnosťou uznesenia č. k. 4C/18/2018-377 zo dňa

11.04.2022 došlo k založeniu prekážky litispendencie v celom predmete sporu, t. j. vo vzťahu k všetkým
štyrom pozemkom vo vzťahu k skôr začatému a prebiehajúcemu konaniu sp. zn. 5C/52/2019, v ktorom
je od počiatku predmetom sporu „určenie, že vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor katastrálny pre okres Tvrdošín, obec D., katastrálne územie F.
na liste vlastníctva č. X ako parc. č. 12074/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc.

č. 12074/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 12074/4 – trvalý trávny porast
o výmere 11 588 m2 a parc. č. 12074/9 – trvalý trávny porast o výmere 3102 m2 sú členovia žalobcu
podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, tak ako sú uvedení v zozname, ktorý je neoddeliteľnou
prílohou tohto rozsudku“. V tejto súvislosti zdôraznili, že žaloba, o ktorej prebieha konanie pod sp. zn.
5C/52/2019, bola doručená Okresnému súdu Námestovo dňa 01.08.2019 a týmto momentom začalo

súdne konanie s vymedzeným predmetom sporu, a ktorú podal žalobca pôvodne označený ako Urbárski
spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so Sídlom Trojičné námestie 185, Tvrdošín, IČO:
17 057 302, pričom žalovaným 1/ bol a stále je A. A. B., nar. XX.XX.XXXX. V rámci genézy sporov
žalovaní ďalej poukázali na to, že neskôr v priebehu sporu sp.zn. 5C/52/2019 a rovnako aj v sporoch
sp. zn. 1C/21/2017 a 4C/18/2018 žalobca svojím podaním zo dňa 30.03.2022 označeným ako „Oprava

a doplnenie žaloby v časti označenia žalobcu“ na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení zo dňa 25.02.2022
(ktorým vyzval žalobcu v zmysle § 129 CSP v nadväznosti na § 133 CSP na opravu a doplnenie žaloby
v časti označenia žalobcu) opravil a doplnil označenie žalobcu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, a to tak, že žalobcu označil ako žalobcovia – Členovia
pozemkového spoločenstva zastúpení v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. pozemkovým

spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie
185/2, 027 44 Tvrdošín, IČO: 17 057 302. Žalovaní zdôraznili, že o tejto oprave a doplnení označenia
žalobcu súd rovnako ako v spore sp.zn. 1C/21/2017 i v spore sp. zn. 4C/18/2018 osobitne procesne
nerozhodoval, pretože nešlo o pripustenie zmeny subjektu, ale išlo v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 „len“ o odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom

označení subjektu na strane žalobcu, ktorú žalobca odstránil na základe výzvy súdu/uznesenia na č. l.
600 zo dňa 25.02.2022. Z uvedených dôvodov majú žalovaní za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku I. je správne.

7.2 Vo vzťahu k námietke žalobcov, že v konaní sp. zn. 5C/52/2019 vystupuje subjekt Žiarec –

poľnohospodárske družstvo, IČO: 00 191 175 ako intervenient na strane žalovaných a v konaní sp.
zn. 4C/18/2018 nevystupuje ani ako strana sporu a ani ako intervenient, poukázali žalovaní na to,
že intervenient nie je stranou sporu a v danom prípade ani netvorí so žalovaným 1/ nerozlučné
spoločenstvo, kedy by rozsudok mal byť záväzný aj pre intervenienta a preto jeho postavenie v spore
„5C“ pre účely posúdenia totožnosti strán so sporom „4C“ je absolútne irelevantné.

7.3 Na základe uvedeného majú žalovaní 1/ a 2/ za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
I. je vecne správne a navrhli, aby ho odvolací súd potvrdil.8. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 04.11.2024 skoncentrovali svoju skutkovú a právnu argumentáciu
uvedenú v ich odvolaní proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj v odvolacej replike.

9. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania tak žalobcov ako aj
žalovaných boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, t. j. žalobcami voči výroku
I., ktorým konanie o žalobe súd prvej inštancie zastavil, ako aj žalovanými 1/ a 2/ čo do výroku II.

napadnutého uznesenia, ktorým im súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 359
CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. a/ a m/ CSP), preskúmal odvolania na jednej strane žalobcov (voči výroku
I. napadnutého uznesenia) a žalovaných 1/ a 2/ (voči výroku II. napadnutého uznesenia) v rozsahu
vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I.
ako vecne správne potvrdil a podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vo výroku II. zrušil a podľa § 391 ods. 1
CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobcovia podali odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu prezumovaného § 365
ods. 1 písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

11.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, pričom uvádza nasledovné.

11.2 Žalobcovia primárne odvolaním namietali nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie, otázky
totožnosti predmetu sporu vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/18/2018 a 5C/52/2019, ako aj nesprávne

posúdenie totožnosti strán sporu v uvedených dvoch konaniach (otázkou totožnosti predmetu konania
vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 1C/21/2017, prípadne totožnosti strán sporu vo veci
vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 1C/21/2017 sa odvolací súd osobitne nezaoberal, nakoľko
táto otázka nebola predmetom posudzovania v odvolaním napadnutom uznesení č. k. 4C/18/2018-513
zo dňa 07. mája 2024; z úradnej činnosti však zistil, že na odvolacom súde prebieha vo vzťahu

k odvolaciemu prieskumu totožnosti veci sp.zn. 1C/27/2017 s vecou sp.zn. 5C/52/2019 odvolacie
konanie pod sp. zn. 8Co/155/2024).

11.3 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd primárne poukazuje na to, že základným
princípom procesného práva je aj princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej

istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v prekážke res iudicata, t. j. v prekážke
práv platne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého konania.

11.4 Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť, t. j. či sú splnené procesné podmienky. V zmysle § 159 CSP začaté konanie bráni tomu,

aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Prekážka skôr začatého konania (litispendencia) patrí
k procesným podmienkam konania, nedostatok, ktorých súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej.
Takýto nedostatok procesnej podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí
neskôr začaté konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť podľa § 159 CSP veta druhá.
O prekážku skôr začatého konania (litispendenciu) ide vtedy, keď v obidvoch konaniach ide o totožný

spor,
t. j. spor, ktorý sa týka a) totožných strán, b) totožného predmetu konania a c) totožných skutkových
okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok. Okamihom rozhodným pre posúdenie prekážky
skôr začatého konania (litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale výlučne stav v čase
rozhodovania súdu v neskôr začatom konaní, čo rovnako platí aj pre odvolací súd v prípade

rozhodovania o podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu
prekážky skôr začatého konania, t. j. v prípade rozhodovania o podanom odvolaní proti uzneseniu
o zastavení konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (litispendencie) musí tento nedostatok
procesnej podmienky trvať aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, pričom dokazovanie ohľadnesplnenia procesných podmienok vykonáva odvolací súd aj bez návrhu (odvolací súd v tomto smere
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/290/2012 zo dňa
10.02.2013).

11.5 Odvolaciu námietku žalobcov, že predmet konaní vedených Okresným súdom Námestovo pod
sp.zn. 4C/18/2018 a sp.zn. 5C/52/2019 nie je totožný vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

11.5.1 Uznesením č. k. 4C/18/2018-377 zo dňa 11.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

21.04.2022, súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v prejednávanom spore v znení: Súd určuje,
že vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor
katastrálny pre okres D., obec D., katastrálne územie F., na LV č. X ako parcela č. 12074/2 – zastavané
plochyanádvoriaovýmere820m2aparcelač.12074/3–zastavanéplochyanádvoriaovýmere194m2
a na LV č. XXX ako parc. č. 12074/4 – trvalý trávny porast o výmere 11 588 m2 a parc. č. 12074/9 – trvalý
trávny porast o výmere 3102 m2 sú členovia žalobcu podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov,

tak ako sú uvedení v zozname, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku.“. Z uvedeného vyplýva,
že uvedený určovací výrok sa stal predmetom konania v prejednávanom spore sp. zn. 4C/18/2018 dňa
21.04.2022, kedy predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

11.5.2 Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/52/2019-594 zo dňa 24.02.2022 vyplýva,

že predmetom konania v uvedenom spore bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľností – pozemkov
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Tvrdošín, odbor katastrálny, okres D., katastrálne
územieF.,naLVč.X,podAparcelyregistra„C“evidovanévkatastrálnejmapezobrazenéakoCKNparc.
č. 12074/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, CKN parc. č. 12074/3 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 194 m2, CKN parc. č. 12074/4 – trvalý trávny porast o výmere 11588 m2a CKN parc.

č. 12074/9 – trvalý trávny porast o výmere 3102 m2 sú členovia žalobcu podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov uvedených v zozname tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

11.5.3 Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmet konania vo veci vedenej pod sp. zn.
4C/18/2018 a sp.zn. 5C/52/2019 (po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie uznesením

4C/18/2018-377 zo dňa 11. apríla 2022) je totožný. Z dôvodu, že konanie o žalobe s týmto (totožným)
predmetom konania začalo skôr vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5C/52/2019, a to
dňa 31.07.2019 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/18/2018 nastala totožnosť predmetu konania až
právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 4C/18/2018-377 zo dňa 11.04.2022, ktoré sa stalo
právoplatné dňa 21.04.2022, je zrejmé, že konanie vo veci sp. zn. 4C/18/2018 s identickým predmetom

konania s konaním sp.zn. 5C/52/2019 začalo neskôr, keď rozhodujúcim (tak ako to správne uvádza súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení) bola právoplatnosť uznesenia o pripustení zmeny žaloby, t. j.
deň 21.04.2022.

11.5.4 Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov o tom, že sa

nejedná o konania s totožným predmetom sporu.

11.6 Odvolaciu námietku žalobcov, že v konaniach vedených Okresným súdom Námestovo pod sp.zn.
4C/18/2018 a sp.zn. 5C/52/2019 nevystupujú totožné strany sporu vyhodnotil odvolací súd taktiež ako
nedôvodnú.

11.6.1 Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/18/2018-347 zo dňa 25.01.2022 vyplynulo, že
z výpisu z LV č. XXX pre obec D., k. ú. F. konajúci súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností zobrazených
ako CKN parc. č. 12074/4 a CKN parc. č. 12074/9 (súčasť pôvodnej CKN parc. č. 12074/4) je A. E.
B. titulom Darovacej zmluvy č. V 633/2019 zo dňa 04.03.2020, a preto súd týmto uznesením pripustil,

aby do konania (sp.zn. 4C/18/2018) na strane žalovaného (popri pôvodne žalovanom A. B.) vstúpil A.
E. B. ako žalovaný 2/.

11.6.2 Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/52/2019-598 zo dňa 24.02.2022 vyplynulo, že
z výpisu z LV č. XXX pre obec D., k. ú. F. konajúci súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností zobrazených

ako CKN parc. č. 12074/4 a CKN parc. č. 12074/9 (súčasť pôvodnej CKN parc. č. 12074/4) je A. E.
B. titulom Darovacej zmluvy č. V 633/2019 zo dňa 04.03.2020, a preto súd týmto uznesením pripustil,
aby do konania (5C/52/2019) na strane žalovaného (popri pôvodne žalovanom A. B.) vstúpil A. E. B.
ako žalovaný 2/.11.6.3 Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, odvolací súd potom poukazuje na to, že v obidvoch konaniach
sú ako žalobcovia označení „Členovia pozemkového spoločenstva zastúpení v zmysle § 16 ods. 2

zákona č. 97/2013 Z. z. pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo
Tvrdošín, IČO: 17 057 302“, čo v konečnom výsledku nenamietajú ani žalobcovia. Vo vzťahu k totožnosti
strán sporu smerovala námietka žalobcov voči tomu, že na strane žalovaných vystupujú ako žalovaní
1/ A. A. B. a 2/ A. E. B. a v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/52/2019 vystupujú na strane žalovaných
ako žalovaní 1/ A. A. B. a ako 2/ A. E. B., keď navyše v predmetnom konaní vystupuje ako intervenient

na strane žalovaných Žiarec, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín.

11.6.3.1 Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd primárne poukazuje na to, že pri posúdení
totožnosti strán sporu je rozhodné stotožnenie strán sporu, pričom pre totožnosť strán sporu nemá
žiadny relevantný význam to, že v jednom konaní na rozdiel od druhého konania popri identických
stranách sporu vystupuje ešte aj intervenient na niektorej zo strán sporu. V súvislosti s týmto záverom

odvolací súd poukazuje vo vzťahu k podporeniu argumentácie žalobcov na nenáležitý, avšak vo vzťahu
k posúdeniu nedôvodnosti ich námietky za relevantný odkaz žalobcov na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 25/2014), z ktorého pri posudzovaní prejednávaného
prípadu (napriek odlišnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníctva v Občianskom súdnom

poriadku a intervenienta v Civilnom sporovom poriadku) možno vychádzať. V uvedenom NS SR vyslovil
názor, že „o prekážku litispendencie v zmysle § 83 Občianskeho súdneho poriadku nejde, ak ten istý
žalobca na podklade rovnakých skutkových okolností uplatní dvomi po sebe podanými žalobami rovnaký
nárok, pričom v skôr začatom konaní uplatňuje svoj nárok voči žalovanému, na strane ktorého vystupuje
ako vedľajší účastník konania ten, koho v neskôr podanej žalobe označil za žalovaného“. Z uvedenej

právnej vety možno (v základe) jednoznačne vyvodiť rozlišovanie medzi stranou sporu a intervenientom,
ktorý vystupuje na strane sporu, keď samotná intervencia (s výnimkou prípadov prezumovaných § 84
CSP) nemá a ani nemôže mať za následok rozdielnosť strán sporu v týchto konaniach (v ktorých sú
strany sporu totožné), nakoľko postavenie samotného intervenienta je odvodené práve od subjektu,
ktorý vystupuje ako strana sporu.

11.7 Pokiaľ žalobcovia súčasne namietajú, že nároky uplatnené v uvedených súdnych konaniach
nie sú totožnými nárokmi uplatnenými z rovnakého skutkového základu, resp. skutkového deja, túto
argumentáciu nijako bližšie nevysvetlili. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu
konštatuje, že v posudzovaných sa jedná o identický predmet konania, v ktorom si žalobcovia uplatňujú

totožný nárok z rovnakého skutkového základu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na podanie
samotných žalobcov zo dňa 26.05.2021 označené ako „Vyjadrenie žalobcu, návrh na spojenie veci
alt. návrh na zmenu žaloby“ zp dňa 01.03.2022 (č.l. 352 a nasl. súdneho spisu), v ktorom žalobcovia
vo vzťahu ku konaniu vedenom pod sp. zn. 4C/18/2018 a sp. zn. 5C/52/2019 vo vzťahu k otázke
prekážky litispendencie sa vyjadrili nasledovne: „V prvom konaní (4C/18/2018) vystupuje pozemkové

spoločenstvo ako právnická osoba, ktorá koná na svoj účet, keď navrhuje, aby ona bola zapísaná
ako vlastník na liste vlastníctva. To znamená, že navrhuje sama seba za vlastníka. V druhom konaní
(5C/52/2019) vystupuje pozemkové spoločenstvo ako správca nehnuteľností konajúci v prospech
svojich členov v zmysle § 16 písm. a) a b) zákona o pozemkových spoločenstvách. V tomto konaní koná
pozemkové spoločenstvo za fyzické osoby, ktoré sú jej členmi, a tieto majú byť vlastníkmi nehnuteľností.

Je teda zrejmé, že dôsledok rozhodnutia v jednotlivých konaniach bude iný, vlastníkom budú iné osoby.
Práve fyzické osoby budú zapísané na liste vlastníctva v prípade úspechu v spore, nie pozemkové
spoločenstvo ako právnická osoba. Je teda zrejmé, že totožnosť strán sporu týmto daná nie je, preto
sa nejedná ani o prekážku litispendencie. Obe konania však posudzujú tie isté skutkové okolnosti,
a to okolnosti nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov družstvom Žiarec, PD a následne prevody

nehnuteľností. V oboch konaniach sa rieši otázka toho, ako sa mohlo PD Žiarec stať vlastníkom
nehnuteľností,aktietovydalopozemkovémuspoločenstvuanáslednesitietopozemkyodpozemkového
spoločenstvaajprenajalo.Vobochkonaniachbolipredloženétieistédokladyalistiny“.Ajzuvedenéhoje
zrejmé, že tvrdenie žalobcov, že sa nejedná o totožný nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu,
resp. skutkového deja, nemôže odvolací súd vyhodnotiť inak ako účelové.

11.8 Odvolací súd súčasne ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcov spočívajúcu v tom,
že súd prvej inštancie viac ako dva roky nerozhodol o ich návrhuna spojenie vecí, hoci podľa ich názoru boli splnené podmienky na spojenie vecí (1C/21/2017,
4C/185/2018 a 5C/52/2019), pričom predmetný návrh podali žalobcovia dňa 17.05.2022 v zmysle § 166
ods. 1 CSP. V uvedenom žalobcovia vzhliadali odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

11.8.1 Vo vzťahu k zodpovedaniu a vyriešeniu predmetnej odvolacej námietky odvolací súd primárne
považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že prekážka litispendencie je neodstrániteľnou procesnou
podmienkou konania. Pokiaľ potom žalobcovia v odvolaní namietajú, že oni dňa 17.05.2002 podali návrh
na spojenie vecí (okrem inej aj vo veciach vedených pod sp. zn. 4C/18/2018 a 5C/52/2019), v tomto čase

už tieto konania mali rovnaký predmet konania založený na totožnom skutkovom základe, a v danom
čase aj rovnaké strany sporu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o veci, v ktorých sú
totožné strany konania, ako aj totožný predmet konania založený na totožných skutkových okolnostiach,
v takom prípade musí byť konanie zastavené pre prekážku litispendencie. Bez ohľadu na vyslovený
záver odvolací súd konštatuje, že aj prípadné nespojenie vecí na spoločné konanie nemôže objektívne
zakladať (žalobcami namietaný) odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko vada

takéhoto postupu (nespojení veci na spoločné konanie) nijako nezasahuje do práva strany (v danom
prípade žalobcov) na spravodlivý proces. Jediným procesným následkom nespojenia veci na spoločné
konanie by bolo to, že by žalobcami uplatňované nároky boli prejednané v samostatných konaniach.
Navyše je potrebné si uvedomiť, že ak by aj došlo k spojeniu týchto vecí, tak by sa konajúci súd bol
povinný procesne vysporiadať z obidvoma predmetmi konania po spojení vecí v rámci spoločného

konania. Potom aj v prípade, ak by pred vznikom prekážky litispendencie došlo k spojeniu vecí, tak
by predmetom spoločného konania boli vzájomne sa vylučujúce petity (prípadne subjekty, z ktorých
minimálne jednému by nesvedčila vecná legitimácia), a teda prinajmenšom vo vzťahu k jednému z nich
(či už uplatňovanému nároku, resp. strane sporu) by „spojená“ žaloba objektívne nemohla byť úspešná.
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd posúdil uvedenú námietku žalobcov ako nedôvodnú.

11.9 Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. týkajúcom sa
zastavenia konania ako vecne správne potvrdil.

12. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie týkajúceho

sa nároku na náhradu trov konania odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako dôvodné.
V zhode so žalovanými 1/ a 2/ odvolací súd poukazuje na to, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy (t.j. Občianskeho súdneho poriadku) aktuálna právna úprava Civilného sporového poriadku v ust.
§ 262 ods. 1 reguluje, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Pokiaľ súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/

nepriznal z dôvodu, že si žalovaní 1/ a 2/ ako protistrana nárok na náhradu trov konania neuplatnili,
postupoval v zjavnom rozpore s ust. § 262 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd nemal
inú možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.

12.1 Bude úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci dôsledne sa zaoberať otázkou vzniku nároku

tej ktorej strany sporu na náhradu trov konania, pričom sa bude dôsledne zaoberať aj argumentáciou
samotných žalobcov uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných voči výroku II. uznesenia súdu
prvej inštancie a túto posúdi aj v kontexte ust. § 257 Civilného sporového poriadku, ako aj z hľadiska
vývoja rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie
„pozemkového spoločenstva kontra vlastníci spoločných nehnuteľností“ podľa zákona č. 97/2013

Z.z. a práva na prístup súdu (viď Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 425/2023, prípadne uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/110/2021).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
§ 262 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaní

boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku I. o zastavení konania, keď odvolací prieskum bol vykonaný na podklade odvolania žalobcov
a súčasne zrušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie II., ktorý bol v odvolacom konaní preskúmavaný
z dôvodu odvolania podaného zo strany žalovaných 1/ a 2/).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].