Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723204950
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7723204950.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v rodinnoprávnej veci maloletej X.K.K. F., K..
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Q., dieťa matky X. F., K.. XX.X.XXXX, O. G. XXX, a otca Q. F., K.. X.X.XXXX, O. S.I., R. W., právne
zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom, ml., advokátom so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, v konaní

o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/209/2023-27
zo dňa 20.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na návrh matky pre maloletú X.K.H.E.A..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: 17P/245/2013 zo dňa 16.10.2013, právoplatný
dňa 12.12.2013 tak, že zvyšuje výživné na maloletú X. F., K.. XX.XX.XXXX zo sumy minimálneho
výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu
200 Eur mesačne od 5.12.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 25-tého dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 5.12.2023 do 20.2.2024 v celkovej výške 280,65 Eur súd otcovi povoľuje
splácať spolu s bežným výživným v 2-och mesačných splátkach po 140,32 Eur s tým, že splatnosť prvej
splátky nastáva mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo i len jednej
splátky je zročný celý dlh.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa,
aj na strane matky, ktorej sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa od poslednej úpravy súdu od roku 2013.
V čase poslednej úpravy maloletá navštevovala V. G., pričom v čase terajšieho rozhodnutia súdu je
v X. ročníku G.S. školy. Matka je nezamestnaná, poberá len opatrovateľský príspevok a prídavky na
deti. Iný príjem matka nemá. Otec má stály príjem, pracuje v U. s týždenným príjmom vo výške 700
L. (podľa udania matky). Určené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej vzhľadom na vek,

stupeň jej vývoja s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletú. Príjem matky nepostačuje
na uspokojovanie potrieb dieťaťa v plnom rozsahu. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z voľnedostupných informácií (internet), pričom zistil, že minimálna mzda v U., v ktorom otec žije, je vo výške
10,42 L. na hodinu, teda pri 40 hodinovom pracovnom čase by príjem otca dosiahol výšku 1.667,2 L.
mesačne, pričom sa jedná len o minimálnu mzdu. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd zohľadnil

pri určení rozsahu výživného aj to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa stará. Matka
zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa nepretržite, pričom otec participuje na starostlivosti len
úhradou výživného. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné za obdobie od podania návrhu, teda od 5.12.2023
do 20.2.2024 vo výške 280,65 eur. Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca,
ako i s ohľadom na sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v 2

splátkach po 140,32 eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok je v predmetnej
veci plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo, by mohlo dôjsť k
neúmernému finančnému zaťaženiu na strane otca.

4. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

5. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie otec z dôvodu, že s rozsahom
výživnéhourčenéhosúdomprvejinštancienesúhlasí.Namietal,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa
§ 63 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Matka mala od
začiatku vedomosť, že na adrese uvedenej v podanom návrhu sa otec maloletej nezdržiava a adresa na
doručovanie písomností týkajúcich sa otca maloletej je S. XX, nehovoriac o tom, že matka má vedomosť

ajoadresevU.,kdesaotecmaloletejzdržiava.Tým,žematkavnávrhuneuviedlaanijednuzadries,kde
sa otec maloletej zdržiava, mu svojim konaním zabránila vyjadriť sa k podanému návrhu, zúčastniť sa
pojednávania a aktívne brániť svoje práva. Súd prvej inštancie vychádzal pri určovaní výšky výživného
z dostupných informácií (internet), pričom zistil, že minimálna mzda v U. je 10,42 J. na hodinu, teda pri
40-hodinovom pracovnom čase by dosiahol otec 1.667,20 J. mesačne, pričom sa jedná len o minimálnu

mzdu. Iným spôsobom majetkové pomery otca súd prvej inštancie nezisťoval. Otec v súčasnosti žije v
U., pracuje len príležitostne z dôvodu, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať na plný pracovný
úväzok, a teda nie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosiahnuť vyššie uvedenú minimálnu mzdu.
Čo sa týka príjmu, ten len ťažko vykryje jeho najnutnejšie potreby týkajúce sa ubytovania a stravy.
Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, nemá úspory, nevlastní motorové

vozidlo. Namieta, že súd nezohľadnil ustanovenia Zákona o rodine a nezohľadnil schopnosti, možnosti
a majetkové pomery na strane otca maloletej. Zdôraznil, že v prípade, ak je životná úroveň rodičov
nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
situácii. Takisto nedošlo k preukázaniu odôvodnených potrieb maloletej v stanovenej výške, preto otec
nesúhlasí s odôvodnenými výdavkami uvádzanými matkou maloletej, okrem iného, že mesačné výdavky

na oblečenie a obuv sú 150 eur mesačne, čo otec považuje za neprimerane vysoké. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznil, že maloletá X.K.K. má právo na výživné

v takej výške, aby jej životná úroveň zodpovedala životnej úrovni povinného rodiča. Rodičia maloletej
nežijú v spoločnej domácnosti. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a taktiež ostatné
maloleté deti a domácnosť. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bolzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu 200 eur mesačne. Otec v podanom odvolaní
namieta nesprávne určený rozsah vyživovacej povinnosti súdom prvej inštancie s poukazom na pomery

na jeho strane.

9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej

veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez
odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Súd prvej inštancie síce opisuje obsah vykonaných dôkazov vo veci, čiastkové skutkové zistenia,
avšak nevytvára ucelený záver o celkovom skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia
a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu,
návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.

Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre
rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto
spôsobu rozhodnutia.

12. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

13. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

14. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri zisťovaní zárobkových možností a schopností,
ako aj majetkových pomerov otca, obmedzil na konštatovanie, že „Otec má stály príjem, pracuje v U.J.
s týždenným príjmom vo výške 700 L. (podľa udania matky). Súd pri určení výšky výživného vychádzal

z voľne dostupných informácií (internet) pričom zistil, že minimálna mzda v U., v ktorom otec žije je
vo výške 10,42 L. na hodinu, teda pri 40 hodinovom pracovnom čase by príjem otca dosiahol výšku
1.667,2 L. mesačne, pričom sa jedná len o minimálnu mzdu. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa nepretržite, pričom otec participuje na starostlivosti len
úhradou výživného.“ Uvedeným konštatovaním je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do

určenia rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, vyčerpané.

15. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania, a v čase nového rozhodovania pre posúdenie či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia

o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného.

16. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo

obdobie viac ako 13 rokov. So stúpajúcim vekom detí stúpajú ich výdavky na stravu, ošatenie, obuv,
školské potreby, drogériu, kozmetiku. Mal. X.K.K. prechádza prirodzeným vývinom. Niet pochýb, že jej
organizmussivyžadujezvýšenénárokynamnožstvoprijímanejstravy,obmenuvyžadujúcusipravidelne
aj jej šatník. Vychádzajúc z uvedeného, na strane dieťaťa došlo k objektívnemu nárastu životných
nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) dôvodiac tým
zvýšenie výživného. V tomto rozsahu odvolací súdu nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej

inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenia.

20. Dôležitým faktorom je aj vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky maloletej. Vzhľadom na vek
dieťaťa je osobná starostlivosť iná ako v čase pôvodného rozhodovania, ale stále matka zabezpečuje
starostlivosť primeranú veku dieťaťa, teda v inom rozsahu ako otec. Určené výživné musí zohľadniť

výraznú mieru osobnej starostlivosti matky oproti otcovi, ktorý sa s dcérou nestretáva, o dieťa sa
nezaujíma, nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva.

21. Na základe odôvodnených potrieb dieťaťa, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase
pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje zhodne s názorom súdu prvej inštancie podaný návrh

o zvýšenie výživného za dôvodný. Odvolací súd zároveň reflektuje aj pomery na strane matky dieťaťa,
ktorá zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia.
Zároveň uhrádza výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá.

22. Druhým kritériom pre určenie výživného sú schopnosti a možnosti povinného rodiča. Schopnosti

povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné
rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne

schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované
zárobky v danom povolaní.

23. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.

24. Rozhodným pre posúdenie reálnych schopností a možností otca je tak zistenie a ustálenie príjmu,
aký by mohol otec dosahovať v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre dcéru.

25. Súd pri stanovení možností povinného otca vychádzal iba z voľne dostupných informácií (internet),
a teda nevychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať. Súd musí zistiť reálny príjem otca z jeho

pracovnej činnosti a vyhodnotiť, či daný príjem zodpovedá jeho reálnym schopnostiam a možnostiam. V
prípade, ak je jeho príjem nižší, než sú jeho reálne možnosti a schopnosti, postupom a aplikáciou § 75
ods. 1 Zákona o rodine ustáli výšku príjmu otca, ktorý vzhľadom na zákonné kritériá môže dosahovať.

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie

výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine). Súd doplní dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu ohľadom výšky príjmu
otca ako rodiča povinného z výživného. Príjem otca z voľne dostupných informácií je podľa názoruodvolacieho súdu nedostatočným podkladom pre ustálenie výšky výživného, ktoré musí zodpovedať
zákonným kritériám.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu
je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude opätovne vec posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania v naznačenom smere, ktoré je nevyhnutné
vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na

sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci
znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).