Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124213839
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124213839.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XXX/X
proti žalovanej E. B., nar. XX.X.XXXX, C., F. X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Lučivjanský,
s.r.o., Košice, Štúrova 19, IČO: 56 272 464, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 73C/14/2024 z 18. júla 2024

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Priznáva žalovanej proti navrhovateľovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie, prípadne „súd“) napadnutým uznesením nariadil
žalovanej nevstupovať do bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX zapísanom na LV

č. XXXXX pre kat. úz. G. nachádzajúcom sa v C. na ulici D. X po dobu 6 mesiacov od nariadenia
neodkladného opatrenia (výrok I.) a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol o.i., že manželstvo navrhovateľa so žalovanou bolo rozvedené a maloleté
dieťa - B. B., nar. X.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti žalobcu, že uznesením Mestského

súdu Košice sp. zn. 61C/1/2024 z 5.1.2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal
žalovanej vstup do bytu, ktorý zákaz platil do 5.5.2024, že žalobca/navrhovateľ podal opakovaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia 19.3.2024 s tým, že mu žalovaná písomne 4.2.2024
oznámila/vyzvala ho, aby sa z bytu vysťahoval do 29.2.2024, ktorý uznesením sp. zn. 51C/10/2024 z
22.3.2024 súd zamietol ako návrh predčasný, proti ktorému rozhodnutiu sa navrhovateľ neodvolal, že
následne podal ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia 30.4.2024, ktorý bol rozhodnutím

sp. zn. 52C/11/2024, v odvolaní proti ktorému navrhovateľ uviedol, že sa 6.5.2024 odporkyňa/žalovaná
dostavila do bytu, bola agresívna tak voči nemu ako aj voči maloletému, následne zavolala políciu
a pred jej očami vynášala z bytu osobné veci navrhovateľa a maloletého na chodbu a snažila sa
o to, aby obaja byt nadobro opustili. Súd uviedol, že žalobca dôvodil, že po návrate z dovolenky
11.7.2024 v čase o 00:30 hod. sa spolu s maloletým synom nevedeli dostať do bytu, kde bývajú a v noci
strávili vonku vyše dvoch hodín, že ešte v tú noc podal na žalovanú trestné oznámenie, nakoľko zistil

násilné vypáčenie dverí na byte a odcudzenie mnohých osobných vecí - z bytu zmizlo väčšie množstvo
peňazí a maloletému B. bola odcudzená plechová dóza s unikátnymi mincami v hodnote cca 150 eur,
odcudzené boli aj mnohé dôkazy – originály pre sporovú vec vedenú medzi navrhovateľom a žalovanou
na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 67C/19/2024. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že B. sa snažil
žalovanej volať, aby im sprístupnila byt, avšak žalovaná telefón nezodvihla. Poukázal na to, že žalobkyni
(zrejmé správne žalovanej – poznámka odvolacieho súdu) bolo úplne jedno, kde bude jej maloletý syn

B. spať, pričom v tú noc B. na ulici plakal, že sú bezdomovci. Dňa 16.7.2024 uviedol, že sa odohral
medzi žalovanou a maloletým ďalší incident, keď žalovaná prišla pred bytový dom, v ktorom navrhovateľso synom bývajú, uskutočnilo sa jej stretnutie so synom v aute, v ktorom sa rozprávali, sedeli tam
cca hodinu, počas stretnutia žalovaná nadávala na navrhovateľa, neskôr aj na maloletého a na záver
stretnutia na neho fyzicky zaútočila, vykrútila mu ruku, strelila mu facku a ťahala ho za vlasy, tvrdil, že

maloletý si z incidentu odniesol modrinu pod okom a následne z auta ušiel. Tvrdil, že takýmto situáciám
chcel predísť návrhmi na vydanie neodkladných opatrení z 19.3.2024, 30.4.2024, ktoré súd nezmyselne
zamietol, pričom mal za to, že rozhodnutiami súdov v spojení s inými faktormi (stále nevyspytateľnejšie
správanie sa odporkyne) vytvoril predpoklad na opakované fyzické násilie voči maloletému B. zo strany
žalovanej.

Súd uviedol, že navrhovateľ na preukázanie/osvedčenie svojich tvrdení predložil trestné oznámenie pre
podozrenie z trestného činu krádeže z 11.7.2024, USB kľúč s videami a fotografiami.
Súd prvej inštancie oboznámiac sa s LV č. XXXXX, s predloženým trestným oznámením z 11.7.2024,
s videozáznamami č. 1, 2, 3 a 4 ako aj fotografiou na USB kľúči, citujúc § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 2
písm. e/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. konštatoval, že žalobkyňa (zrejmé správne žalovaná – poznámka

odvolacieho súdu) je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom vychádzajúc z návrhu navrhovateľa, žije
navrhovateľ spolu so spoločným maloletým synom, ktorý mu bol zverený rozhodnutím súdu do osobnej
starostlivosti, pričom žalovaná má do bytu titulom jej výlučného vlastníctva neobmedzený prístup. Súd
mal za to, že navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov s tým, že predložené
listiny osvedčujú ním tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal

osvedčené pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že žalovaná sa k maloletému synovi správa
násilne. Súd to mal vyplývajúce z predloženej fotografie, na ktorej síce slabo, ale je viditeľná modrina
na pravom líci maloletého dieťaťa. Násilné, zastrašujúce a ponižujúce správanie sa žalovanej voči
maloletému mal súd vyplývajúce aj z obsahu podaného trestného oznámenia, z ktorého vyplynulo, že
žalovaná zamedzila maloletému v návrate domov po dovolenke, a to v pokročilých nočných hodinách.

Takéto konanie žalovanej, kedy bolo dieťaťu zo strany žalovanej v čase o 00:30 hod. zabránené
vrátiť sa domov, a kedy sa dieťa po strávení dvoch hodín na ulici dostalo domov prelezením cez
pootvorené okno, hodnotil súd ako násilie na maloletom dieťati. Hodnotil ako prejav násilia žalovanej
voči maloletému túto situáciu, v ktorej žalovaná ako matka svojmu 11 ročnému maloletému synovi uprela
návrat domov z dovolenky a spánok a naopak vystavila ho obavám a strachu z „bezdomovectva“. Súd

uviedol, že prihliadol aj na to, že už v minulosti zo strany žalovanej došlo k násilnému správaniu sa k
maloletému. Mal za to, existuje obava z pokračovania násilného správania vzhľadom na predchádzajúce
konanie žalovanej, ktoré napokon už vyústilo do nariadenia neodkladného opatrenia uznesením sp.
zn. 61C/1/2024 z 5.1.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/24/2024 z
28.2.2024. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd splnené predpoklady hypotézy právnej normy - §

325ods.2písm.e/CSP,tedažežalovanájevovzťahukmaloletémudieťaťudôvodnepodozriváznásilia
a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu maloletého dieťaťa. Na tom základe dospel
k záveru, že v čase jeho rozhodovania sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žalovanej uložil povinnosť dočasne nevstupovať do bytu, ktorý je jej vlastníctvom.
Súd vysvetľoval, že zo samotnej dikcie § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je zrejmá dočasnosť uloženia zákazu

vstupu do bytu a neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými
stranami. Dôvodil, že nakoľko v danom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy navrhovateľ nemá žiaden
právny vzťah k bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a zároveň súd v uznesení upravil pomery
medzi stranami sporu dočasne, nakoľko vymedzil trvanie neodkladného opatrenia na obdobie šiestich
mesiacov, že nebol daný dôvod ukladať navrhovateľovi podanie žaloby vo veci samej. Konštatoval,

že v danom prípade, keďže neexistuje hmotnoprávny nárok žalobcu vo vzťahu k bytu vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, súd neodkladným opatrením výnimočne nerieši právne pomery medzi stranami
sporu, ale dočasne upravuje vzniknutý faktický stav. Pre úplnosť dodal, že ide o neodkladné opatrenie,
ktoré má dočasný charakter a súčasne, resp. zároveň nárok zabezpečený neodkladným opatrením
nevyžaduje pokračovanie vo veci samej. Súd teda nevymedzil účinky rozhodnutia o neodkladnom

opatrení v závislosti od času do rozhodnutia v následnom konaní vo veci samej, ale účinky rozhodnutia,
t.j. jeho dočasnosť vymedzil konkrétnym časovým obdobím šiestich mesiacov jeho trvania.
Mal za to, že takto nariadeným neodkladným opatrením nevytvoril nenávratný stav, nakoľko vlastnícke
právo k bytu žalovanej ostáva zachované a obmedzenie užívania nehnuteľnosti vo forme nevstupovania
do nej, má len dočasný charakter. Uviedol, že žalovaná v predmetnom byte ani nebýva. Právne účinky

neodkladného opatrenia teda neobmedzia povinnú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
Lehotu šiestich mesiacov mal súd za dostatočnú na to, aby si strany sporu usporiadali pomery
medzi sebou s prihliadnutím na maloleté dieťa, ktoré je vystavené takýmto traumatizujúcim situáciám.
Maloleté dieťa pre svoj zdravý a psychický vývin potrebuje stabilnú rodinnú situáciu, ktorú nie je možnédosiahnuť dočasnými opatreniami. Dočasná úprava len vytvára priestor pre žalobcu/navrhovateľa ako
rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, trvalo usporiadať bytové pomery svoje
a maloletého dieťaťa tak, aby do nich nevstupovali majetkové nezhody rodičov a žalovaná nebola

obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva.
Majúc za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vychádzajúc zo zásady úspechu
navrhovateľa v konaní priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia včas podala odvolanie žalovaná, a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP.
Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia, v ktorom súd poukázal na uznesenia Mestského súdu Košice
sp. zn. 61C/1/2024 z 5.1.2024, 51C/10/2024 z 22.3.2024 a 52C/11/2024 mala za to, že súd v čase
nariadenia neodkladného opatrenia mal vedomosť o tom, že navrhovateľ od rozvodu manželstva, t.z. od
decembra 2023 bez právneho titulu užíva nehnuteľnosť žalovanej a aj o tom, že zo strany navrhovateľa

ide už o tretí pokus dosiahnuť neodkladným opatrením zabezpečenie svojej bytovej otázky do budúcna.
Namietla a mala za zrejmé, že súd vydal rozhodnutie o neodkladnom opatrení bez oboznámenia sa s
konaniami, ktorých účastníkmi navrhovateľ a odporkyňa sú s tým, že ak by vykonal ďalšie lustrácie, zistil
by, že od 15.3.2024 prebieha aj konanie o zmenu úpravy styku vedené na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 12P/40/2024, v rámci ktorého sa realizujú aj výchovné opatrenia, ktoré preukazujú opak tvrdení

navrhovateľa, t.z. že nie je pravdivé násilné správanie žalovanej voči maloletému synovi. Poukázala
adaladopozornostisprávuZákladnejškolyPovažská12vKošiciachz19.6.2024predloženúdokonania
sp. zn. 12P/40/2024, ktorá konštatuje dlhodobo negatívne agresívne správanie sa maloletého syna
počas vyučovacieho procesu. Predložila aj lekársku správu z 16.7.2024, ktorá osvedčuje agresivita syna
pri stretnutí s ňou. Navrhla pripojiť spis Mestského súdu Košice sp. zn. 12P/40/2024.

Za nepravdivé označila konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že má do bytu neobmedzený prístup
titulom jej výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že navrhovateľ na byte opakovane vymenil zámok
a tým jej zamedzil prístup do bytu, hoci tento byt od decembra (2023) užíva bez právneho dôvodu
a žalovaná musela na neho podať trestné oznámenie pre poškodzovanie jej vlastníctva. Poukázala na
to, že sám navrhovateľ v návrhu potvrdil, že bol listom z 4.2.2024 vyzvaný na vypratanie nehnuteľností

a súčasne bol vyzvaný na odovzdanie kľúčov od bytu ktoré sám vymenil.
V súvislosti s konštatovaním súdu, že uložením požadovaného obmedzenia – nevstupovať do
predmetného bytu je možné objektívne dosiahnuť ochranu maloletého syna strán sporu spočívajúcu v
minimalizácii priestoru na konfliktné situácie, poukázala žalovaná na to, že už v januári 2024 uznesením
súdu z 5.1.2024 obmedzil súd trvanie neodkladného opatrenia na dobu štyroch mesiacov s tým, že

ide o byt vo výlučnom vlastníctva povinnej/žalovanej a takýto čas mal primeraný na to, aby strany
sporu vzájomne vyriešili užívacie práva k spornému bytu. Konštatovala, že s odstupom času je možné
mať za to, že navrhovateľ využíva syna ako nástroj prostredníctvom ktorého si zabezpečí ďalšie
bezproblémové bývanie. Poukázala na to, že už v závere svojho vyjadrenia z 9.2.2024 navrhovateľ
uviedol,že„vsúčasnostivylučujeakúkoľvekprítomnosťpovinnej/žalovanejvinkriminovanombytestým,

že ide o jediný priestor, kde má maloletý vytvorené podmienky na to, aby sa pozbieral z prežitých tráum.“
Tvrdila, že po uplynutí lehoty 4 mesiacov určenej v neodkladnom opatrení navrhovateľ využil len ďalšiu
príležitosť a vyvolal zdanie, že jeho primárnym cieľom je ochrana syna pred atakmi matky, hoci tento
syn pod vplyvom navrhovateľa ako manipulujúceho otca predstavuje len nástroj a je takto vedený k
neustáleextrémnejšiemusprávaniu,ktorézanechávatrvaléškodynajehovývine(poukázalaapredložila

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z 9.2.2024).
Žalovaná dala do pozornosti a poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v minulosti súdne trestaný
za úmyselné trestné činy podvodov ekonomického charakteru a ide o osobu, ktorá má priznanú invaliditu
v rozsahu 45 % z titulu rozhodujúceho zdravotného postihnutia v oblasti duševných chorôb a porúch
zdravotného správania, kapitola V Pol.3, písm. a) diagnóza s kódom v MKCH-10 F32.2, čo sú epizódy

ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov - ide o epizódu depresie, pri ktorej sú výrazné
viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny, časté sú suicidálne myšlienky
a činy a chorí mávajú veľa somatických príznakov. Žalovaná uviedla, že závažnosť tejto informácie dáva
možnosť (a teda odôvodňuje) vykonania tohto dôkazu s vyžitím čl. 16 ods. 2 CSP (predložila Odborný
posudok o invalidite navrhovateľa).

Poukázala na to, že v prípade, ak by sa súd bol oboznámil s obsahom iných konaní vedených na
Mestskom súde Košice, zistil by, že v konaní sp. zn. 12P/40/2024, ktoré začalo 15.3.2024, navrhovateľ
prispieva k odročovaniu pojednávaní s cieľom čo najväčšieho oddialenia zmeny úpravy práv a povinností
k maloletému, ktorého stav je taký vážny, že v prípade nedosiahnutia zmeny, bude zrejme čoskoroumiestnený do diagnostického ústavu pre nezvládnutie jeho výchovy zo strany navrhovateľa, že
navrhovateľ nadbieha v pozornosti synovi drahými zážitkovými dovolenkami (napr. v roku 2024 – Dubaj,
Brusel, Chorvátsko), avšak za obdobie štyroch mesiacov nedokázal nijako vyriešiť svoju bytovú otázku,

ale prostredníctvom neodkladných opatrení vytvára dojem potreby ochrany syna pred násilnou matkou.
Žalovaná mala za to, že súd dospel na základe tvrdení navrhovateľa a na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktoré sa nezakladajú na pravde,
sú skreslené a účelovo podávané s cieľom navrhovateľa dosiahnuť a ponechať zverenie maloletého
syna B. do svojej osobnej starostlivosti a zároveň vylúčiť odporkyňu/žalovanú z užívania jej vlastného

bytu, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Tvrdila a argumentovala, že chýba akýkoľvek právny vzťah,
ktorý by umožňoval pozitívnu aplikáciu § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. Mala za to, že ide o ustanovenie, ktoré
umožňuje súdu obmedziť druhého vlastníka alebo užívateľa v spoločnom dome alebo byte, patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o obmedzení užívacieho práva účastníka k spoločnému bytu
podľa § 705a Občianskeho zákonníka. V danom prípade však ide o byt, ktorý je výlučne jej vlastníctvom
a ktorý je naďalej obývaný osobou bez existencie užívacieho práva.

Poukázala na to, že konanie o rozvode manželstva s navrhovateľom, ktoré iniciovala pre nekonateľné
rozpory a s tým, že právoplatnosťou rozvodu sa spory ukončia, bolo ukončené z jej strany zmierlivo,
čo osvedčuje aj skutočnosť, že 20.11.2023 sa vzdala práva podať opravný prostriedok voči rozsudku
o rozvode, a teda súd vydal skrátenú formu rozhodnutia bez odôvodnenia. To, že maloletý syn bol
dohodou rodičov zverený po rozvode navrhovateľovi znamená, že bolo jeho základnou povinnosťou

zabezpečiť dôstojné bývanie pre jemu zverenú osobu. S tým nemá nič spoločné vytváranie nezdravej
situácie, kedy syn je využívaný ako nástroj voči matke a sú akceptované podávané návrhy na
vydávanie neodkladných opatrení umožňujúce mu pokračovať v konflikte, neberúce zreteľ na povinnosť
rešpektovať zmenený osobný status, a teda rozvod. Uzavrela, že súd nemôže neodkladným opatrením
nahrádzať bez právneho titulu povinnosť navrhovateľa zabezpečiť legálne dôstojné bývanie pre

chránenú osobu.
V ďalšom napadla vyjadrenia navrhovateľa o jej agresívnom správaní sa. Uviedla, že nie je agresívnou
osobou ako sa ju snaží opísať navrhovateľ, ale naopak, má k deťom výborný vzťah, je v každodennom
kontakte s maloletými osobami, nakoľko pracuje ako vychovávateľka na H. I. J. X v C., čo vyplýva aj
z predloženej správy. Uviedla, že akýkoľvek náznak jej násilného správania sa by bol v hrubom rozpore

snormamipredmetnejškolskejinštitúcieajenespochybniteľné,ževpriebehutrvaniapracovnoprávneho
vzťahu nebolo voči nej doposiaľ vyvodené žiadne disciplinárne, správne a ani trestnoprávne opatrenie
či rozhodnutie. Nikdy sa voči členom svojej rodiny nesprávala násilne. K navrhovateľom predloženým
fotografiám o údajných zraneniach maloletého uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby boli tieto zranenia
maloletému spôsobené, do pozornosti dala aj ten fakt, že syn je aktívnym hráčom hokeja v HC Košice,

zároveň nie je zrejmé z akého obdobia sú vyhotovené fotografie, pričom je zrejmé, že boli vyhotovené
len v osobnej prítomnosti otca.
Citujúc § 329 a § 334 CSP poukázala na to, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi (dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa)
a tiež je nevyhnutné osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo

psychického násilia. Poukážuc na predložené vyjadrenia a skutkový stav konania mala zato, že v danom
prípade neboli splnené podmienky na nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/
CSP. Navrhla, aby odvolací súd neodkladné opatrenie zrušil a priznal jej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná k odvolaniu pripojila vyjadrenie navrhovateľa podané na Mestský súd Košice dňa 9.2.2024
vovecisp.zn.61C/1/2024,doplňujúcusprávuÚPSVaRKošice–StaréMesto,oddeleniesociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately zo 17.7.2024, správu Základnej školy A. XX, C. z 19.6.2024 vyhotovenú
na základe žiadosti ÚPSVaR Košice, odborný posudok o invalidite navrhovateľa, lekársky záznam
z ambulancie všeobecného lekára K. L. H. zo 16.7.2024 a list žalovanej zo 4.2.2024 adresovaný

navrhovateľovi – Výzva na vypratanie nehnuteľnosti.

5. Je nesporné, že v závere predmetného predloženého vyjadrenia navrhovateľa z 9.2.2024 vo veci sp.
zn. 61C/1/2024 vedenom na Mestskom súde Košice navrhovateľ v závere vylúčil akúkoľvek prítomnosť
povinnej v inkriminovanom byte s tým, že je to jediný priestor, kde má maloletý B. vytvorené podmienky

na to, aby sa v nejakom časovom horizonte pozbieral z prežitých tráum, a preto navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu.
Žalovaná poukázala v odvolaní na to, že uplynutie obdobia štyroch mesiacov, na ktoré bolo nariadené
predmetné neodkladné opatrenie, využil navrhovateľ ďalšiu príležitosť na vyvolanie zdania, že jehoprimárnym cieľom je ochrana syna pred atakmi matky – žalovanej, (hoci maloletý je len nástrojom
manipulácie otca a je tak vedený k stále extrémnejšiemu správaniu sa zanechávajúcemu trvalé škody
v jeho vývine).

6. Z doplňujúcej správy ku konaniu o úpravu práv a povinností vyhotovenej ÚPSVaR zo 17.7.2024
vyplýva, že v rámci pojednávania vytýčeného na deň 10.10.2024 bude úrad odporúčať znalecké
dokazovanie z oblasti psychológie a psychiatrie za účelom zistenia osobnostnej štruktúry rodičov
s dôrazom na ich rodičovské kompetencie, aká je citová väzba maloletého k obom rodičom jednotlivo,

aký vplyv má aktuálne výchovné prostredie u otca a či je dieťa negatívne ovplyvňované otcom,
psychiatrického stavu všetkých členov rodiny so zameraním na násilnícke sklony a schopnosti zvládať
emócie vo vzťahu k rodičovským kompetenciám.

7. Zo správa Základnej školy A. XX, C. z 19.6.2024 vyhotovenej na základe žiadosti o súčinnosť pre
ÚPSVaR Košice vyplýva, že maloletý je žiakom 5. ročníka v triede so zameraním na športovú prípravu

– ľadový hokej, jeho školská dochádzka je pravidelná, vzdelávacie výsledky má do priemeru 2,0 a na
vyučovacie hodiny sa pripravuje. Avšak jeho správanie na vyučovacích hodinách je nevyhovujúce
– vyrušuje spolužiakov, vykrikuje bez prihlásenia, nevhodne komentuje výklad učiva, je nepozorný,
rozptýlený, vydáva zvuky a nevhodne sa správa k vyučujúcim. Takisto sa B. správa nevyhovujúco aj cez
prestávky, bezdôvodne fyzicky ubližuje spolužiakom, rozhadzuje veci po triede, a vulgárne sa vyjadruje.

Na mimoriadnej pedagogickej rade 6.6.2024 mu bolo schválené a udelené Pokarhanie riaditeľom školy
za opakované fyzické ubližovanie spolužiakom, za opakované vyrušovanie na vyučovacích hodinách,
za opakované nevhodné správanie sa k vyučujúcim. Spolupráca otca so školou je veľmi dobrá, otec
spolupracuje s triednou učiteľkou a pravidelne sa informuje o syna. Na základe tejto komunikácie sa
snaží synovi čo najviac pomáhať, každé ráno mu dohovára, aby sa správal slušne. B. to otcovi sľúbi,

a svoj sľub takmer nikdy nedodrží, B. sa vyjadruje, že to robí naschvál, ale dôvod neuvádza. Matka
maloletého sa zúčastňuje triednych aktívov rodičovského združenia, kde sa vyjadruje, že B. otec jej bráni
stretávať sa so synom. Iná komunikácia medzi matkou a triednou učiteľkou neprebieha.

8. Z odborného posudku o invalidite účastníka konania – A. B. je zrejmé, že tento nebol predložený

v úplnom vyhotovení, nie je podpísaný, nie je datovaný. Sú v ňom zaznamenané lekárske vyšetrenia
účastníka konania posudkovým lekárom a popisuje odborné nálezy z psychiatrických vyšetrení z dní
16.10.2015, 15.2.2016, 27.11.2016, 6.11.2015, 12.1.2016, 2.11.2016, 22.3.2017, psychologických
vyšetrení z dní 3.11.2015 a 15.11.2016, ortopedických vyšetrení z 22.10.2014, 21.3.2017 a interného
vyšetrenia z 26.9.2016, 18.9.2014 a 8.2.2014 ako aj z očného vyšetrenia z 21.9.2015 pričom

v predloženom – 1. a 2. strane predmetného posudku je za rozhodujúce zdravotné postihnutie označené
– duševné poruchy a choroby správania, Kap V,pol. 3, písm. a/ 30 – 45 % a iné zdravotné postihnutia
– Obojstranná artróza bedrového kĺbu a Primárna artériová hypertenzia – zvýšenie percentuálnej miery
o 5 %.

9. Z lekárskej správy resp. potvrdenia zo 16.7.2024 vyplýva, že dňa 16.7.2024 o 15.00 hod. prichádza B.
E. na ošetrenie po útoku vlastným synom – 11 ročný, pohryzené predlaktie PHK, poškriabaný krk predná
stena, pod ľavým okom, úzkostná, plačlivá. Anamnestický údaj o opakovaných atakoch bez zjavnej
príčiny synom. Potvrdenie je podpísané K. L. H., všeobecným lekárom pre dospelých z Medio Plus s.r.o..

10. Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo 4.2.2024 žalovaná vyzvala navrhovateľa na vypratanie
nehnuteľnosti s tým, že na základe rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-17P/61/2023
z 20.11.2023, rozsudkom o rozvode manželstva mu zaniklo akékoľvek právo užívať byt č. 2 na prvom
poschodí na ulici Slobody 9, ktorého je podpísaná/žalovaná jediným vlastníkom a teda od rozvodu užíva
byt bez akéhokoľvek právneho titulu na jeho užívanie. Žalovaná vyzvala navrhovateľa, aby byt opustil

a umožnil jej jeho riadne užívanie, aby dal zámok na vchodových dverách na byte do pôvodného stavu,
teda, aby tam dal pôvodný bezpečnostný zámok a v prípade nového zámku žiadala odovzdanie nového
kľúča od bytu. Určila termín vypratania nehnuteľnosti do 29.2.2024.

11. Navrhovateľ vo vyjadrení na odvolanie žalovanej sa ohradil voči predloženiu žalovanou lekárskej
správy, na základe ktorej bola mu priznaná invalidita a poukazoval na životné okolnosti, v dôsledku
ktorýchbolnútenýriešiťsvojezdravotnéapsychicképroblémynávštevouodbornéholekárapsychiatrači
psychológa, namietal, že sa k predloženej posudkovej správe žalovaná dostala potom, čo sa vlámala dobytu a odcudzila ju. Uviedol, že sa z tejto ťažkej situácie, ktorú nezavinil on, dostal a dnes už nepotrebuje
žiadnu odbornú pomoc. Predložil o tom lekárske potvrdenie z 19.9.2024.
K agresívnemu správaniu sa maloletého B. uviedol, že sa tak vždy stáva po osobnom alebo telefonickom

alebo inom kontakte so žalovanou. Ak žalovaná B. nekontaktuje, je pokojný a nemá problémy. Tvrdil, že
na stretnutiach ho odporkyňa preukázateľne fyzicky napáda. Trval na tom, že po návrate z dovolenky
z Chorvátska pri následnom stretnutí (na druhý deň) odporkyňa opäť fyzicky napadla B., podal na
ňu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu porušovania bytovej slobody v jednočinnom
súbehu s trestným činom krádeže, ktorá vec je vedená na OPZ Košice – západ, ČVS: ORPZ-KE-

OPP6-148/2024-N, konanie v čase písania vyjadrenia nebolo ukončené.
Namietal potrebnosť oboznámenia sa súdu s inými živými konaniami vedenými medzi ním a žalovanou.
Nesúhlasil, resp. považoval za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že sa (ona) nespráva ku členom svojej
rodiny násilne. Mal za to, že doložil súdu tak v minulosti ako aj v tomto konaní dostatočné množstvo
dôkazov na USB kľúčoch o jej násilí. Tvrdil, že na nich je žalovaná priamo zachytená ako fyzicky ubližuje
vlastnému synovi, pričom z násilia preukazovaného fotografiami sa snaží vyviniť poukázaním na to, že

maloletý B. je hráčom hokeja.
Mal za to, že neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie je správne a zákonné a reflektuje
potrebu ochrániť maloletého od matkiných neustálych fyzických útokov a je predpokladom, aby maloletý
aspoň nejako prijateľne zvládol situáciu po rozvode, ktorá je pre neho ťažká. Navrhol aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil.

12. Navrhovateľ spolu s vyjadrením predložil lekárske potvrdenie vydané K. M. A. z psychiatrickej
ambulancie M. G. XX, C., ktorým lekárka potvrdila, že horemenovaný (navrhovateľ) bol ambulantne
evidovaný a liečený od 16.5.2015 do 3.8.2018 a od tohto obdobia sa už na označenej ambulancii neliečil.
Potvrdenie bolo vydané na osobnú žiadosť navrhovateľa o vydanie dokladu o dĺžke liečenia, na úradné

účely.

13.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362
CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom

odvolania (§ 379) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že odvolanie podané žalovanou je dôvodné, a keďže neboli
splnené podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia ani na jeho zrušenie, napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

17. V zmysle citovaného § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená, ktorá potreba dočasnej úpravy alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná.
Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je dočasný - predbežný charakter, s výnimkou

tých neodkladných opatrení keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia osvedčí, že strany sporu sú v určitom
vzťahu, že právny vzťah, ktorý medzi nimi existuje vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je

potrebná, pričom sa v právnych vzťahoch medzi stranami týmto nevytvorí nenávratný stav a ani sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi nimi, t.j. že druhá - povinná strana
sporu nebude obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,tvrdiť a tieto svoje tvrdenia podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť záver o
prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18.Neodkladnéopatrenieouloženípovinnostidočasnenevstupovaťdodomualebobytumožnonariadiť
voči tomu, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, a to predovšetkým fyzického násilia.

19. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne

podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh
smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z
formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva
evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav
užívaniaobydliazaúčelombývania.Prenariadenieneodkladnéhoopatreniajeirelevantné,čivprospech
povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu.

Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej
miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo
zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych
osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (Podľa § 328 ods.
2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je

nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia.

21. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia založil na tom, že navrhovateľ
osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov predložením listín, ktoré osvedčujú ním v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti. Mal teda osvedčené, že žalovaná sa
k maloletému synovi správa násilne a to na základe fotografie, „na ktorej je síce slabo, ale viditeľná
modrina na pravom líci maloletého dieťaťa“ a tiež z obsahu podaného trestného oznámenia, z ktorého
mal za zrejmé, že žalovaná zamedzila maloletému dieťaťu v návrate domov po dovolenke a to
v pokročilých nočných hodinách. Prihliadol na to, že už v minulosti došlo zo strany žalovanej k násilnému

správaniu sa k maloletému a teda mal za dôvodnú obavu z pokračovania násilného správania žalovanej,
vzhľadom na jej predchádzajúce konanie, na základe ktorého už bolo nariadené neodkladné opatrenie
uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 61C/1/2024 z 5.1.2024 zakazujúce žalovanej vstupovať do
predmetnéhobytupodobu štyrochmesiacovodjehonariadenia.Nazákladepredloženýchlistínmalsúd
za preukázané, že žalovaná je dôvodne podozrivá z násilia vo vzťahu k maloletému a svojim správaním

môže ohroziť telesnú a duševnú integritu maloletého.

22. Žalovaná/odvolateľka dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia namietla, s tým že závery
súdu prvej inštancie o jej násilnom správaní sa voči maloletému nie sú nepravdivé. Poukázala na
to, že sa vedie na mestskom súde konanie sp. zn. 12P/40/2024 o zmenu úpravy styku, v rámci

ktorého sa realizujú aj výchovné opatrenia, ktoré preukazujú opak tvrdení navrhovateľa. Poukázala
na správu Základnej školy Považská 12 v Košiciach predloženú do označeného konania o zmene
styku, v ktorej škola konštatuje negatívne agresívne správania sa maloletého počas vyučovacieho
procesu. Predložila lekársku správu zo 16.7.2024, ktorá svedčí o agresívnom konaní maloletého proti
nej – jeho matke. Za neopodstatnené mala závery , resp. dôvody súdu, že uložením požadovaného

neodkladného opatrenia (uložením jej povinnosti nevstupovať do bytu) je možné objektívne dosiahnuť
ochranu maloletého syna spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie a to dôvodiac, že
už uznesením z 5.1.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie (ktorým bola obmedzená vo
svojich právach vlastníka) ktorého trvanie bolo časovo vymedzené na štyri mesiace, ktoré mal konajúcisúd za primeraný čas na to, aby si strany sporu (navrhovateľ neodkladného opatrenia a ona) riešili
užívacie práva k predmetnému bytu. Tvrdila, že navrhovateľ využíva maloletého syna ako nástroj
prostredníctvom ktorého si zabezpečuje „ďalšie bezproblémové bývanie“ a podávaním návrhov na

neodkladné opatrenie vyvoláva zdanie, že jeho primárnym cieľom je ochrana maloletého pred atakmi
matky. Poukázala na to, že chýba právny vzťah, ktorý by umožňoval pozitívnu aplikáciu § 325 ods. 2
písm. e/CSP, ktoré umožňuje súdu obmedziť druhého vlastníka alebo užívateľa, že výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu je ona a tvrdila, že byt užíva osoba bez užívacieho práva. Namietla opodstatnenosť
tvrdení navrhovateľa o jej agresívnom správaní a to najmä poukážuc na to, že je zamestnaná ako

vychovávateľka na základnej škole, má k deťom pozitívny vzťah a akýkoľvek exces v tomto smere by bol
predmetom či už disciplinárneho riešenia vedeného proti nej jej zamestnávateľom prípadne aj trestného
stíhania, pričom nikdy k ničomu takému nedošlo. K fotografii predloženej navrhovateľom, z ktorej súd
usúdil modrinu na tvári maloletého, uviedla, že nie je vôbec zrejmé kedy bola táto fotografia vytvorená
a tiež, že maloletý je hráčom ľadového hokeja.

23. V odvolacom prieskume sa odvolací súd zameral na skúmanie, či v danej veci boli splnené
podmienky vyplývajúce z § 325 ods. 2 písm. e/ CSP na nariadenie neodkladného opatrenia a či mohla
byť žalovanej súdom prvej inštancie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP uložená povinnosť nevstupovať
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je žalovaná dôvodne podozrivá
z násilia.

24. Pojem násilia ako taký nie nie je vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.
Pre konanie, ktoré možno na účely § 325 ods. 2 písm. e/ CSP považovať za fyzické alebo psychické
násilie, je charakteristické, že ide o úmyselné konanie, ktorého následkom je fyzické alebo psychické

utrpenie. Z hľadiska intenzity násilného konania môže ísť o konanie, ktoré považuje Trestný zákon za
týranie (§ 208 TZ - Týranie blízkej a zverenej osoby), teda najmä bitie, kopanie, údery, spôsobovanie
rán, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo
stresu a pod., ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie osoby alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
Na rozdiel od vymedzenia skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby,

na účely naplnenia hypotézy § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje aj nižšia intenzita násilného konania,
t.j. na to, aby išlo o fyzické alebo psychické násilie sa nevyžaduje, aby sa páchateľ dopustil trestného
činu a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený. Postačuje, že je dôvodne podozrivý z násilia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné mať osvedčené, že ďalšie spolužitie
v spoločnom byte je neznesiteľné, pretože je objektívne spôsobilé vyvolať fyzické alebo psychické

utrpenie. Tento inštitút nadväzuje aj na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia
a zakázať vstup doň v zmysle § 27a zákona o Policajnom zbore.

25. V danej veci je nesporné, že nejde o spoločný byt sporových strán, jeho výlučnou vlastníčkou je
žalovaná, byt užíva navrhovateľ a spoločný maloletý syn navrhovateľa a žalovanej. Žalovaná v byte

toho času nebýva, býva inde. Odvolací súd má za to, že pre takýto prípad, v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa , že je ohrozený ich život, telesná alebo
duševnáintegrita,osobnáslobodaalebobezpečnosťazdraviejenazabránenieakejkoľvekformenásilia
potrebné, resp. dôvodné aplikovať a ukladať povinnej osobe povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. f/ až
h/ CSP. Obdobne aj pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP musí mať

súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa
písm. e/ a f/ do určitej miery prekrýva. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP však platí pre súd lehota 30 dní.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci navrhovateľ žiadal nariadiť žalovanej, aby dočasne
nevstupovala do bytu č. 2 na 1. poschodí na ulici D. XXX/X N. C., ktorý je bytom vo výlučnom vlastníctve
žalovanej a v ktorom po rozvode manželstva jeho a žalovanej zostal bývať on spolu s mal. synom B.,
ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, a to dôvodiac v návrhu potrebou ochrany mal. syna pred
fyzickým násilím zo strany žalovanej (matky maloletého). Navrhovateľ poukázal na to, že na základe

jeho návrhu už neodkladné opatrenie totožného znenia bolo vydané dňa 5. januára 2024 na dobu 4
mesiacov od jeho nariadenia. Po zániku neodkladného opatrenia dňa 6.5.2024 sa žalovaná dostavila
do bytu, bola voči navrhovateľovi i maloletému agresívna a keď sa ju snažil upokojiť, privolala políciu
a v prítomnosti policajtov povynášala osobné veci navrhovateľa a maloletého na chodbu s cieľom, abybyt opustili. Dňa 11.7.2024 pri návrate z dovolenky v nočných hodinách (00:30 hod.) sa navrhovateľ
a maloletý nevedeli dostať do bytu, navrhovateľ podal na OO PZ trestné oznámenie na žalovanú, lebo
zistil násilné vypáčenie dverí na byte a odcudzenie osobných vecí, peňazí i písomností, žalovaná na

telefonáty mal. syna nereagovala, následne sa do bytu dostali cez pootvorené okno. Tiež uviedol, že sa
16.7.2024 maloletý stretol so žalovanou v aute, počas ktorého stretnutia, resp. na jeho záver žalovaná
na maloletého zaútočila, vykrútila mu ruku, strelila facku a ťahala ho za vlasy a na tvári pod okom mu
zostala modrina a z auta maloletý ušiel. Súd prvej inštancie na základe navrhovateľom predložených
dôkazov - fotografie maloletého na USB nosiči, z ktorej mal zistiteľnú „slabú modrinu“ a navrhovateľom

podaného trestného oznámenia na žalovanú z 13.7.2024 pre podozrenie z krádeže, vzal za osvedčené
navrhovateľomtvrdenéskutočnostivčítanenásilnéhosprávaniažalovanejkmaloletému.Zataképosúdil
i konanie žalovanej, ktorá zamedzila mal. synovi pri návrate z dovolenky v nočných hodinách návrat
do bytu.

27. Preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že

rozhodnutie súdu bolo vydané na základe skutkového stavu, ktorý nebol predloženými dôkazmi
osvedčený, resp. navrhovateľom predložené listinné dôkazov ním tvrdené fyzické ataky, príp. iné
násilné konanie žalovanej proti maloletému, nepreukazujú.

28. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanej, že pokiaľ ide o fotografiu mal. syna, navrhovateľa

a žalovanej so „slabo viditeľnou modrinou na líci“ nie je zrejmé, kedy, kým a za akých okolností bola
táto fotografia vyhotovená. Ak aj bola vyhotovená po navrhovateľom tvrdenom incidente, pri ktorom
žalovaná mala fyzicky atakovať maloletého, presvedčivejší dôkaz o udalosti predložila žalovaná, a to
ide o lekársku správu zo 16.7.2024, podľa ktorej uvedeného dňa o 15.00 hod. prišla žalovaná do
ambulancie všeobecnej lekárky K. L. H. na ošetrenie po útoku vlastným synom – „pohryzené predlaktie

PHK, poškriabaný krk - predná stena, ako i pod ľavým okom, úzkostná a plačlivá“.
Je potrebné vziať do úvahy, že navrhovateľ opisoval incident, pri ktorom prítomný nebol a na jeho
osvedčenie predložil fotografiu, ktorá tvrdenú skutočnosť o fyzickom napadnutí mal. syna jeho matkou
nie je spôsobila preukázať.

29. Ani navrhovateľom urobené trestné oznámenie z 13.7.2024 na žalovanú pre podozrenie z krádeže
neosvedčuje akékoľvek fyzické násilie žalovanej voči maloletému. Je taktiež pravdou, že žalovaná
incident - výmenu zámky na dverách bytu vo vyjadrení nepoprela. Len samotná okolnosť podania
trestnéhooznámenianapolíciineosvedčujeprepotrebytohtokonaniažiadnenásilnékonaniežalovanej,
ktoré by odôvodňovalo nariadiť neodkladné opatrenie v požadovanom znení. Súd prvej inštancie

navrhovateľom popísané okolnosti posúdil ako psychické násilie páchané na maloletom, ktorý po
návrate z dovolenky v nočných hodinách sa nemohol vrátiť do bytu. Aj ak by išlo o psychické násilie
žalovanej proti maloletému, bolo by potrebné dôsledne zvážiť a posúdiť jeho intenzitu a to s prihliadnutím
na vzájomné také konania sporových strán spočívajúce vo výmene zámkov na vchodových dverách
predmetného bytu, čo je zrejmé z obsahu spisu. Taktiež je zrejmé, že podľa tvrdenia navrhovateľa sa

do bytu on a maloletý syn dostali „po dvoch hodinách“ cez pootvorené okno.

30. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na základe
tvrdení navrhovateľa, ktoré ani potrebným spôsobom neosvedčil, dospel k záveru o potrebe okamžitého
zásadu súdu a nariadení neodkladného opatrenia navrhovateľom požadovaným spôsobom - uložením

povinnosti žalovanej nevstupovať do predmetného bytu.

31. Odvolací súd prejednajúc žalovanou podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu, vychádzajúc
z obsahu spisu, oboznámiac sa s uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 61C/1/2024 dospel
k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu,

nebolo osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.
2 písm. e/ CSP. Navrhovateľ neosvedčil ním tvrdené násilie zo strany žalovanej proti mal. synovi,
ani obavu násilia takého charakteru a intenzity, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu
súdu navrhnutým spôsobom. Ním predložené listiny, na základe ktorých mal súd prvej inštancie
osvedčené tvrdené skutočnosti – fotografia maloletého na USB nosiči a navrhovateľom podané trestné

oznámenie, ale ani predložené videonahrávky na USB nosiči neosvedčujú násilné konanie žalovanej
voči maloletému, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu vo forme zákazu vstupu žalovanej do
predmetného bytu.Pokiaľ sa týka opodstatnenosti vstupovania žalovanej do predmetného bytu, je potrebné neopomínať,
že žalovaná je výlučnou vlastníčkou tohto bytu a súčasne, že v tomto byte nebýva, teda do bytu zrejme
ani nevstupuje. Žalovaný to ani netvrdil. Pokiaľ by mal na mysli vstup žalovanej do predmetného bytu

po zániku neodkladného opatrenia z 5. januára 2024, to znamená vstup žalovanej do bytu 6. mája
2024, od tohto uplynulo dosť dlhé obdobie na to, aby tento vstup mohol byť dôvodom nariaďovania
nevstupovania do bytu nariadením neodkladného opatrenia. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že žalovaná do
bytu vstúpila počas jeho a synovej dovolenky a vymenila zámok, ide o tvrdenie navrhovateľa, ktoré
žalovaná nepoprela, to znamená možno ho považovať za nesporné, avšak s tým záverom, že v byte

naďalej býva navrhovateľ a mal. syn.

32. Okrem už uvedeného odvolací súd dodáva, že podľa jeho názoru, pokiaľ objektom tvrdeného násilia
je maloleté dieťa, potom navrhovateľom neodkladného opatrenia malo byť toto maloleté dieťa, nie
navrhovateľ,ktorývočisvojejosobeanižiadnenásiliezostranyžalovanejnetvrdil.Neodkladnéopatrenie
navrhnutého druhu má totiž eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia a bezprostredne

a rýchlo reagovať na aktuálny vzniknutý stav.

33. V danej veci možno priamo z obsahu spisu, tak z návrhu navrhovateľa, ako aj z vyjadrenia žalovanej,
zistiť, že na mestskom súde sa vedú ďalšie súdne konania medzi navrhovateľom a žalovanou, a teda
je možné dospieť k záveru o v tomto čase trvalo a už aj dlhodobo vážne narušených vzájomných

vzťahoch medzi nimi, pričom takáto okolnosť sama o sebe (bez ďalšieho) nepostačuje na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavznení,vakomsahonavrhovateľdožadoval.Nariadenietakéhoneodkladného
opatrenia by znamenalo vylúčenie žalovanej ako výlučnej vlastníčky bytu z jeho užívania. V tomto smere
navrhovateľžiadnyrelevantnýdôvodnariešenievzniknutejsituácieneodkladnýmopatrenímnepredložil.
Vzhľadom na opakované podávanie návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. opatrení

ukladajúcich žalovanej nevstupovať do predmetného bytu v jej výlučnom vlastníctve, zdá sa/javí sa tak,
ako to uviedla žalovaná, sa navrhovateľ týmto spôsobom pokúša „riešiť“ svoju bytovú situáciu.

34. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, nakoľko navrhovateľ v konaní neosvedčil rozhodné okolnosti
pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, resp. písm. f/ CSP, t.j. neosvedčil

taký stupeň intenzity násilia fyzického či psychického zo strany žalobkyne, resp. hrozby takéhoto
násilia, ako ani ohrozenie, resp. hrozbu ohrozenia telesnej a duševnej integrity voči mal. dieťaťu, ktoré
by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bolo súdom prvej inštancie nariadené,
odvolací súd toto odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

35.Podľa§396ods.2CSPvspojenís§262ods.1a§255ods.1,2CSProzhodolodvolacísúdonároku
na náhradu trov konania v plnom rozsahu pre v konaní plne úspešnú žalovanú proti navrhovateľovi,
ktorý v konaní úspech nemal.

36. Senát Krajského súdu v Košiciach prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 398 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).