Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123404099
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123404099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.
XXX/X, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Andrej CIFRA, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, IČO: 37756508, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250
029, o zaplatenie 5.107,64 eur s prísl., o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 34Csp/234/2023-215 z 2.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

V prevyšujúcej časti vrátene výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 4.510,64 eur
s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že z kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa kúpila od spoločnosti
AUTOCENTRUM vozidlo za kúpnu cenu vo výške 4.274,- eur. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol
dohodnutý tak, že časť kúpnej ceny vo výške 854,80 eur bola predávajúcemu zaplatená pri podpise
kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.419,20 eur bude zaplatená prostredníctvom úveru
na základe zmluvy.

3. Zo zmluvy vyplýva, že na jej základe bol žalobkyni právnym predchodcom žalovaného poskytnutý

úver vo výške 4.016,20 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 101,51 eur, v počte
splátok 84, a to až do celkovej sumy úveru vo výške 8.526,84 eur, pričom prvá splátka bola dohodnutá
na deň 8.12.2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28 % a RPMN bola vo výške 28 %.
Úverom bol financovaný predmet financovania A - vozidlo a predmet financovania B - doplnkový tovar
a služby (Carlife Garance, balíček povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne
koberce do auta).

4. Z prehľadu úhrad zo dňa 22.12.2020 o zhodných tvrdení strán mal súd za preukázané, že žalobkyňa
titulom úveru zaplatila žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 eur.5. Z predžalobnej výzvy zo dňa 23.9.2023 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie
sumy 5.962,44 eur, ktorá predstavuje jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so
zmluvou a zaplatenia trov právneho zastúpenia s tým, že na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému

poskytnutá lehota do 28.9.2023. Doručenie predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, nakoľko to
žalovaný nerozporoval.

6. Z výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané, že jej bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 eur, pričom
žalobkyňa vedela v akej výške bude úver poskytnutý. Zároveň potvrdila, že od predávajúceho dostala

čierne koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu.

7. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia povinnosti skúmať bonitu žalobkyne, tá namietala a spochybnila
dôkazy predložené žalovaným (vzťahujúce sa k overeniu výdavkov a príjmov v NRKI, Sociálnej
poisťovne a pod.). Súd v tomto smere v rámci budovania skutkového stavu sa dôvodnosťou tejto
námietky ďalej nezaoberal, nakoľko už len na základe skutkových tvrdení uvedených žalovaným dospel

k záveru, že ten nepostupoval pri skúmaní bonity riadne, tak ako ďalej uvádza nižšie v odôvodnení

8.Súdsavprvomradezaoberalotázkouskúmaniabonityžalovaným,nakoľkoporušenietejtopovinnosti
(podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch) namietala žalobkyňa, a aj od tohto odvodzoval
záver, že úver je bezúročný a bezpoplatkov.

9. Súd považoval zmluvu za platne uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení zmluvy nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobkyne ako spotrebiteľky splácať úver.

10. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) posúdil schopnosť žalobkyne splácať úver, ako aj preveril
jej bonitu tým spôsobom, že preveroval jej príjem a finančnú situáciu prostredníctvom úverového registra
(NRKI - Nebankovy´ register klientskych informácií) a Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem bol
podľa interného systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru. Zároveň
žalobkyňa uviedla výšku jej čistého mesačného príjmu a výšku jej mesačných výdavkov. Pri posúdení

bonity zahrnul žalovaný do príjmov žalobkyne sumu 340,- eur a do výdavkov sumy 118,85 eur (životné
minimum žiadateľa - exekvovateľné zákone 60 %), 51,- eur a 13,- eur (splátky uvedené v registri NRKI),
to všetko v výsledkom (príjme - výdavky) 157,15 eur, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51 eur.
Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobkyne už žalovaný žiadnym
spôsobom nezisťoval.

11. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce
zisťovanie výšky príjmov a vy´davkov žalobkyne, resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych
úverovy´ch registrov. Žalovany´ predložil iba listinné doklady, zrejme z jeho interného systému, z ktory
´ch nie je možné dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené

informácie zistené a zaznamenané.

12. Bez toho, aby súd vyhodnocoval, či žalovaný dostatočne preukázal splnenie povinnosti skúmať
bonitu žalobkyne (výstupy z interného systému, ich relevantnosť a pod.), tak je potrebné uviesť, že
akceptovanie výdavkov len v rozsahu 60 % životného minima nie je dôvodné, a takýto postup nemožno

brať ako splnenie si povinnosti skúmať výdavkovú stranu rozpočtu žalobkyne. Aplikácia takéhoto
postupunevyplývazplatnýchprávnychpredpisovaniejenaňuanižiadenrozumnýaspravodlivýdôvod,
resp. žalovaný súdu ani žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo bolo potrebné znižovať sumu životného
minima žalobkyne.

13. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, bol pritom žalovaný povinný pred
uzatvorením zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať úver, pričom bol
povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol úver, jeho výšku, príjem žalobkyne a aj účel
úveru.

14. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu

bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať

ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v
závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu

príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať
jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť,
vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje.

15. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto

ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný postupoval pri skúmaní schopnosti žalobkyne splácať úver

vyššie uvedeným spôsobom (bral v úvahu len 60 % životného minima) a ďalej už neuviedol žiadne
relevantné skutočností o skúmaní schopnosti žalobkyne splácať úver a ani súdu žiadne relevantné
doklady o predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim
odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalobkyne žalovaný nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie
príjmov a ani samotné výdavky žalobkyne, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú

rezervu na splácanie úveru.

17. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobkyne získať informácie
od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobkyne splácať úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o jej finančnej situácii, a teda došlo
k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalobkyne splácať úver.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že úver poskytnutý titulom zmluvy je
potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

19. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo ďalej potrebné zodpovedať otázku, aká je výška úveru,
nakoľko táto otázka bola pre strany sporná.20. Podľa žalobkyne je celková výška úveru uvedená v zmluve nesprávna. Kúpna zmluva a zmluva
sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a ods.
2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobkyne získať úver v

konkrétnej výške 3.419,20 eur na financovanie vozidla označeného v zmluve ako predmet financovania
A.

21. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že kúpna zmluva a zmluva sú tzv. závislými zmluvami,
avšak nestotožňuje sa už so záverom, že z tohto dôvodu je výška úveru 3.419,20 eur (teda len v časti

zaplatenia zvyšku kúpnej ceny za vozidlo).

22. Zo zmluvy pritom jasne, určito a zrozumiteľné vyplýva, že úver poskytnutý titulom zmluvy je vo
výške 4.016,20 eur. Ďalej z nej jasne a určito vyplýva, že poskytnutým úverom bol financovaný predmet
financovania A - vozidlo a predmet financovania B - doplnkový tovar a služby (Carlife Garance, balíček
povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne koberce do auta).

23. Samotná žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 eur,
pričom pred podpísaním zmluvy vedela v akej výške bude úver poskytnutý.

24. Námietku žalobkyne, že jej doplnkový tovar a služby (predmet financovania B podľa zmluvy)

neboli poskytnuté, nepovažoval súd za dôvodnú. V prvom rade toto svoje tvrdenie žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala a v druhom, tieto námietky (príp. nároky) by si mala uplatňovať vo vzťahu
k samotnému predávajúcemu (za predpokladu, že jej neboli poskytnuté alebo jej boli poskytnuté s
vadami). Mimo toho žalobkyňa vo svojom výsluchu potvrdila, že od predávajúceho dostala čierne
koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu, a teda minimálne v tomto rozsahu jej bol

poskytnutý doplnkový tovar a služby.

25. Zároveň žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, žeby uzatvorenie zmluvy bolo podmienené
tým, že bola povinná si mimo kúpy vozidla (predmet financovania A) dohodnúť s predávajúcim aj
služby a doplnkový tovar (predmet financovania B). Rovnako ani to, že právny predchodca žalovaného

jednostranne v zmluve určil výšku úveru 4.016,20 eur a jednostranne doplnil predmet financovania B.

26. Na základe vyššie uvedeného teda súd ustálil, že úver poskytnutý titulom zmluvy bol dohodnutý vo
výške 4.016,20 eur a v takejto výške bol aj žalobkyni poskytnutý.

27. Žalobkyňa na úver zaplatila žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 eur. V nadväznosti na
vyššie uvedený záveru súdu, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalobkyňa by mala za použitia
vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia úveru od úrokov a poplatkov) žalovanému zaplatiť len
sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu v celkovej výške 4.016,20 eur. Žalobkyňa tak na úvere preplatila

sumu v celkovej výške 4.510,64 eur (rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a celkovou zaplatenou
sumou). Žalobkyni teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
preplateného úveru, a to v sume 4.510,64 eur.

28. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.510,64 eur, pričom v prevyšujúcej časti
uplatneného žalobného nároku žalobu zamietol.

29. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

30. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

31. Žalobkyňa odôvodnila odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že sú prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.32.Poukázalanato,žesúdnevzaldoúvahyskutočnosť,žezmluvaoúvereakúpnazmluvaboliuzavreté
ako vzájomne podmienené a závislé zmluvy pri jednom rokovaní a prostredníctvom jednej osoby.
Podstatnou skutočnosťou v posudzovanej veci je to, že podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy za

daných podmienok bolo pre žalobcu súčasné uzatvorenie úverovej zmluvy s vopred predformulovanými
podmienkami a obe zmluvy pripravila jedna a tá istá osoba – sprostredkovateľ predaja úveru a predajca
vozidiel v jednej osobe.

33. Rozsudok je vnútorne rozporný, keď súd na jednej strane konštatuje vzájomnú závislosť zmluvy

o úvere a kúpnej zmluvy, ale na strane druhej ich posudzuje nezávisle od seba, keďže uvádza, že zo
zmluvy o úvere vyplýva výška úveru 4.016,20 eur pozostávajúca z predmetu financovania A – vozidlo
a predmetu financovania B – doplnkové služby (Carlife Garance, príprava vozidla k predaju, balíček
povinnej výbavy, reflexná vesta, čierne koberce).

34. Žalobkyňa vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že na úver chcela kupovať výlučne vozidlo a nikto

ju vopred neupozornil, že k cene vozidla budú pripočítané aj doplnkové produkty, o ktorých nemala
vedomosť nemala záujem o ne. Žalobkyňa mala na oboznámenie sa so všetkými listinami, vrátane
zmluvy o úvere, pred ich podpisom len krátky čas.

35. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sa nezoberal okolnosťou, že žalovaný ako dodávateľ

konal v rozpore s odbornou starostlivosťou a použil voči žalobkyni súčasne nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle
§ 8 zákona č. 250/2007 Z. z.

36. Totiž obchodná taktika podnikateľskej skupiny AAA Auto a nebankových spoločností poskytujúcich

autoúvery je založená na návnade spočívajúcej v tom, že vozidlá na úver sa ponúkajú na predaj za
sumu zdanlivo nižšiu ako pri kúpe z vlastných prostriedkov. K cene vozidla na úver pristupujú totiž
následne náklady spotrebiteľovi zamlčané vo forme povinných poplatkov a fiktívnych služieb. Pokiaľ si
klient vyberie financovanie auto na úver, musí zaplatiť aj ďalšie povinné náklady ako súčasť istiny úveru.

37. Žalobkyňa pokiaľ chcela kúpiť vozidlo na úver bol nútená prijať aj vedľajšie zmluvné dojednania,
ktoré nesledovali jej záujem a svojou povahou sa jednalo o poplatky podmieňujúce uzavretie závislého
spotrebiteľského kontraktu (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, predmet
financovania B).

38. Pokiaľ chcela žalobkyňa motorové vozidlo kúpiť, nemala inú možnosť iba podpísať všetky listiny,
ktoré jej predložil na podpis finančný sprostredkovateľ právneho predchodcu žalovaného.

39. Za konanie finančného sprostredkovateľa úveru zodpovedá žalovaný v plnom rozsahu. Žalobkyňa
nemala možnosť ovplyvniť obsah zmlúv tvoriacich súčasť závislého spotrebiteľského kontraktu a nemala

možnosť niektorú z listín nepodpísať, pokiaľ chcela získať úver na vozidlo za ponúkaných podmienok.
Dôkazné bremeno individuálneho dojednania namietaných zmlúv a ich zmluvných ustanovení zaťažuje
žalovaného. Pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Hlavným predmetom plnenia bola kúpa auto financovaná prostredníctvom závislého
spotrebiteľského úveru, čo možno vyvodiť z konštrukcie závislého spotrebiteľského kontraktu. Výklad
pojmov, hlavný predmet plnenia a vedľajší predmet plnenia približujú rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, a to C-143/13 a C-26/13. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že na podmienky, ktoré majú
vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu zmluvného vzťahu, by

sa nemal vzťahovať pojem - hlavný predmet zmluvy. Zmluvné podmienky vzťahujúce sa na pojem -
hlavný predmet zmluvy sa musia chápať ako podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy
a ktoré ju aké také charakterizujú. Na podmienky, ktoré majú vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam
vymedzujúcim samotnú podstatu zmluvného vzťahu, by sa nemal vzťahovať predmetný pojem – hlavný
predmet zmluvy.

41. Predmet financovania B, t. j. položky pripočítané k cene vozidla (príprava vozidla k predaju 191,- eur,
Carlife Garance 325,- eur) v prejednávanej veci tvoria produkty, ktoré majú vo väzbe na financovanie
kúpy auta iba doplnkový a vedľajší charakter. Finančný sprostredkovateľ inkasoval za doplnkovéprodukty sumu vo výške 516,- eur. Treba dodať, že pri tovaroch - balíček povinnej výbavy 48,- eur,
reflexná vesta 18,- eur a čierne koberce 15,- eur, sa malo jednať o darčekový bonus, ktorý žalobkyňa
mala dostať k vozidlu bezplatne alebo ako súčasť a príslušenstvo vozidla podľa Čl. 1 Kúpnej zmluvy.

42. Právny predchodca žalovaného poukázal sumu 14.016,20 eur, t. j. celkovú výšku úveru uvedenú
v zmluve o úvere priamo na účet finančného sprostredkovateľa – Autocentrum AAA Auto, a.s. Žalobkyňa
nedostala z celkovej výšky úveru na svoj účet žiadne plnenie a k dispozícii získala ako protihodnotu
výlučne vozidlo s časti financované úverom v sume 3.419,- eur (kúpna cena auta vo výške 4.274,- eur

- úhrada žalobkyne vo výške 854,80 eur), ale žiadne iné plnenia alebo protihodnotu za sumu 597,- eur
jej reálne poskytnuté neboli. Skutočnú výšku úveru a skutočnú výšku nákladov spojených s poskytnutím
úveru možno zistiť len určením skutočnej sumy alebo hodnoty, ktorá bola žalobcovi k dispozícii.

43. Tieto okolnosti vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14, z ktorého
vyplýva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná

k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Pokiaľ nie je
spotrebiteľovi poskytovaná celá suma (hodnota) k úveru, potom je irelevantné, či chýbajúcu hodnotu
prijíma úverový veriteľ, finančný sprostredkovateľ alebo akákoľvek iná, tretia osoba, v každom prípade
chýbajúca hodnota v takom prípade predstavuje (skrytý) poplatok spojený s poskytnutím úveru.

44. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel, alebo rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

45. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a proti súvisiacemu výroku
o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu
zamietol.

46. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

47. Poukázal na to, že sú založil vyhovujúcu časť svojho rozhodnutia na bezúročnosti úveru spôsobenú
nedostatočným skúmaním schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda pokiaľ ide o tzv.

skúmanie bonity.

48. S týmto záverom súdu nemožno súhlasiť. Bolo preukázané, že žalovaný s odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť žalobkyne splácať poskytnutý úver. Vzal pritom do úvahy všetky zákonom
vyžadované náležitosti, a to predovšetkým výšku jej nákladov, výšku poskytnutého úveru a jej príjem.

Žalovaný podložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, a to výstupom z NRKI a výstupom zo Sociálnej
poisťovne. NRKI je pritom oficiálnym registrom pre členov NBCB a v predmetnej úverovej správe
v súlade s § 7 ZoSÚ sa nachádzali údaje obsiahnuté nielen v tomto registri, ale aj údaje zo SBCS
(SRBI). V oboch prípadoch ide o autorizované výstupy z oficiálnych registrov, preto spochybňovanie ich
dôveryhodnosti nie je namieste.

49. To, že žalovaný nezisťoval iné výdavky žalobkyne a uspokojil sa s ich odhadom vo výške 60 %
životného minima je právne absurdné a zo strany ide o nesplniteľnú požiadavku. Žiadne ustanovenie
zákonných predpisov neukladá a nemôže ukladať veriteľovi povinnosť zisťovať výdavky spotrebiteľa než
tie, ktoré vyplývajú z osobitných registrov a tie, ktoré spotrebiteľ dobrovoľne oznámi.

50.Akomáveriteľzisťovaťinévýdavkyspotrebiteľaniejeznáme.Žiadnyprávnypredpisnemôžeukladať
žalovanému nesplniteľnú povinnosť. Fyzická osoba môže mať množstvo pravidelných výdavkov, ako
sú súkromné dlhy, hazardné hry, ale aj osobitné náklady na liečenie, výživné pre maloleté deti, ktoré
s ňou nežijú v spoločnej domácnosti, vysoké cestovné do vzdialeného pracoviska a množstvo ďalších

výdavkov, ktoré veriteľ nemá možnosť zistiť, ak mu ich spotrebiteľ neuvedie. Preto veriteľ počíta len so
zistenými výdavkami a s priemernými výdavkami.51. Preto treba mať za to, že žalovaný si splnil svoje zákonné povinnosti a konal s odbornou
starostlivosťou a žiadnych okolností sa takto nedopustil hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ.

52. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich
doterajších stanoviskách.

53. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, zatiaľ
čo vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne treba konštatovať, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani
pre zmenu rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalobkyne, nakoľko
v tomto smere súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a naviac je jeho rozhodnutie v tejto
časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu, odnímajúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

54.Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníka,účinnéhood1.10.2013do31.5.2014,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

55. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

56. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

58. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného od 10.6.2013 do 30.4.2014, tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

59. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

60. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,

b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,

e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100,- eur a viac ako 75.000,- eur; ak je na rovnaký alebo obdobný
účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka

verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom

trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo

spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

61. Podľa ust. § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia §
1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, §

12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

62. Podľa ust. § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.

63. Podľa ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia
záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je
zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce
z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania

vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods.
4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

64. Podľa ust. § 1 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z., na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia § 9

ods. 2 písm. w) a § 13.

65. Podľa ust. § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

66. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo

poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru

dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba

na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na

používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

67. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

68. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

69. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

70. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

71. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú

obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.72. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa
ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v
období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú

na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného
kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

73. Podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky,
ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením

amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne
i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje
v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo
dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

74. Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú
z tohto zákona.

75. Podľa ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto

zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

76. Podľa ust. § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať
spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je
zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

77. Podľa ust. § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

78. Podľa ust. § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľovi sa zakazuje požadovať od

spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového

vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

79. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

80. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 23.11.2013 uzavrela žalobkyňa
s predávajúcim – Autocentrum AAA Auto kúpnu zmluvu na zakúpenie motorového vozidla značky Škoda
Octavia 1.6 Elegance za kúpnu cenu 4.274,- eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 854,80 eur bola
predávajúcemu uhradená pri podpise tejto zmluvy a doplatok predstavoval sumu 3.419,- eur, ktorý
bol hradený na základe úveru poskytnutého spoločnosťou Consumer Finance Holding, teda právnym

predchodcom žalovaného pod č. XXXXXXXXX, pričom tento úver mal byť splatený 84 splátkami, a to
každá vo výške 101,51 eur, pričom celková čiastka splatená spotrebiteľom mala predstavovať sumu
8.526,84 eur.81. Predovšetkým treba konštatovať, že správne sú skutkové zistenia i právne závery súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o opomenutie povinnosti právneho predchodcu žalovaného pri skúmaní bonity
žalobkyne ako spotrebiteľky pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, teda pri skúmaní jej schopnosti

splácať predmetný spotrebiteľský úver.

82. Treba konštatovať, že právny predchodca žalovaného si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 7 ods.
1 ZoSÚ a neskúmal dôsledne schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľky a dlžníčky splácať predmetný
spotrebiteľský úver, teda tzv. bonitu klienta. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje,

že takýmto spôsobom sa dopustil hrubého porušenia povinnosti pri zisťovaní tejto tzv. bonity klienta, čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť predmetného úveru.

83. V tomto smere treba konštatovať, že nestačí rozsah informácií, ktoré právny predchodca
žalobcu zabezpečil v súvislosti s uzavretím predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a opieral sa v tomto
smere o informácie v bankových registroch a správou Sociálnej poisťovne, pričom pokiaľ ide

o výdavky žalobkyne ako spotrebiteľky, uvažoval so sumou zodpovedajúcou 60 % životného minima.
S takýmto postupom nie je možné súhlasiť, nakoľko judikatúra dospela k záveru (19CoCsp/14/2022,
22CoCsp/19/2022, 6Co/17/2016 a 20Co/72/2017 Krajského súdu v Prešove), že pre neplnenie
požiadavky uvedenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ je potrebné detailné skúmanie príjmov a výdavkov klienta, teda
dlžníka. V tomto smere nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom,

že takéto detailné skúmanie nie je v možnostiach poskytovateľa spotrebiteľského úveru.

84. V skutočnosti sa zistenie týchto informácií zabezpečiť dá, a to postupom ako sa zabezpečuje aj
uzavretie predmetnej zmluvy a získavanie ďalších súvisiacich informácií, pričom práve vymenované
výdavky v samotnom odvolaní žalovaného (náklady na dopravu, iné, napríklad súkromné dlhy, výdavky

na lieky, výživné pre deti, ktoré nežijú s klientom v spoločnej domácnosti i eventuálne hazardné hry) sú
pre posúdenie tzv. bonity klienta – spotrebiteľa veľmi dôležité. Všetky tieto okolnosti môžu ovplyvňovať
túto schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Preto je detailné zisťovanie a analýza príjmov a výdavkov
nevyhnutnáanemožnovtomtosmeresaspoľahnúťlennavýdavkyvodhadovanejvýške60%životného
minima, pretože takýto údaj nemá skutočnú výpovednú hodnotu.

85. Preto v zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že predmetný spotrebiteľský úver
treba považovať za úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.

86. Možno teda konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne pokiaľ ide o sumu

4.510,64 eur s prísl., do ktorej žalobe vyhovel vychádzajúc z bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetné
úveru,vtomtosmerenemožnoakceptovaťodvolaciuargumentáciužalovaného,apretopostupompodľa
§ 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

87. Pokiaľ ide o výšku predmetného spotrebiteľského úveru a teda celkovú výšku sumy, na ktorú by

mala mať žalobkyňa nárok v polohe jej vrátenia, treba konštatovať, že závery súdu prvej inštancie
sú predčasné, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čo spôsobuje dôvodnosť zrušenia tohto
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách konania,
nakoľko je rozsudok v tomto smere vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, trpiaci
vadami nepreskúmateľnosti a vnútornej protirečivosti.

88. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná kúpna zmluva a sporná Zmluva a zmluva
o zabezpečení (č.l. 11 spisu) pod č. XXXXXXXXX z 23.11.2013 sú vzájomne závislými zmluvami
a je potrebné ich posudzovať ako jeden celok v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s konštantnou judikatúrou vzťahujúcou sa na

posudzovanie takýchto zmlúv, ktorú prezentoval Súdny dvor Európskej únie, predovšetkým vo veciach
C-143/13 a C-26/13, pretože sa súd nevyporiadal s rozlíšením hlavného predmetu zmluvy a vedľajšími
dojednaniami.

89. Totiž plnenia, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté v rámci predmetu financovania B podľa zmluvy,

sú z pohľadu tejto judikatúry skutočne diskutabilné a nebolo vyvrátené v priebehu konania tvrdenie
žalobkyne, že v skutočnosti ide len o umelé navyšovanie ceny hlavného predmetu zmluvy, a to
za použitia nekalých obchodných praktík a klamlivých obchodných praktík v zmysle § 7 a § 8
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tieto okolností treba skúmať aj vo svetle ďalšejjudikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-377/14) a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (2Cdo 165/2020, 9Cdo 291/2021 a 5Cdo 71/2023), ktorá naznačuje, že nemožno akceptovať
ako prijateľnú a platnú zmluvnú podmienku, ktorou dodávateľ podmieňuje poskytnutie závislého

spotrebiteľského úveru určeného na kúpu osobného automobilu akceptovaním doplnkovej služby bez
reálneho plnenia. Táto judikatúra (najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) opisuje totiž vlastne
identické situácie, aká nastala pri uzatváraní predmetnej Zmluvy a zmluvy o zabezpečení a kúpnej
zmluvy ohľadom predmetného motorového vozidla, pričom súd prvej inštancie sa s týmito okolnosťami
nijako nevyporiadal.

90. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
necitoval právne predpisy, o ktoré sa pri posudzovaní zisteného skutkového stavu oprel, ale v bode
7. rozsudku len odkázal na znenie týchto predpisov. Takéto odôvodnenie je nedostatočné, pretože
súdne rozhodnutie musí mať dostatočnú výpovednú hodnotu v zmysle § 220 ods. 2 CSP, najmä
v kontexte presvedčivosti súdneho rozhodnutia, ktoré sa vypracúva nielen pre osoby práva znalé (právni

zástupcovia strán), ale aj pre samotné sporové strany, teda tak pre žalobkyňu ako aj žalovaného,
ktoré (najmä žalobkyňa ako spotrebiteľka) nemusia byť práva znalé, a preto majú právo, aby príslušné
právne predpisy boli v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sa ich bezprostredne a významne týka, aj náležite
citované, pričom v tomto smere nestačí len odkaz na tieto právne predpisy.

91. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere nepreskúmateľné a ako také bolo zrušené
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a v súvisiacom výroku o trovách konania, pričom vec bola vrátená na ďalšie konanie v zmysle § 391
ods. 1 CSP.

92. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s vyššie uvedenou judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pri posudzovaní
predmetnej kúpnej zmluvy a zmluvy a zmluvy o zabezpečení ako vzájomne závislých zmlúv, pričom je
potrebné vykonať dokazovanie na bližšie okolnosti uzavretia predmetných zmlúv a účelnosti poskytnutia
plnení, ktoré mali byť financované v zmysle predmetu financovania B podľa zmluvy a posúdiť, či v

skutočnosti nešlo len o umelé nevýšenie ceny hlavného predmetu zmluvy bez toho, aby žalobkyni
za predmet financovania B boli poskytnuté reálne plnenia. V tomto smere leží dôkazné bremeno na
žalobkyni, ktorá by mala všetky tieto okolnosti náležite preukázať a odôvodniť.

93. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné zákonným spôsobom určiť

skutočnú výšku predmetného úveru, ktorý bol žalobkyni poskytnutý a v závislosti od toho aj zákonne
rozhodnúť.

94. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

95. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).