Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204487
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7817204487.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

A. C. XX, 049 12, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava
proti žalovanému D. E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese H., obec Plešivec, k. ú. I., zapísané na LV č. XXX ako parc. registra "J." K. XXX o výmere XXX
L. zastavané plochy a nádvoria, parc. registra "C" č. XXX/X o výmere 94 m2 zastavané plochy a

nádvoria a stavbe - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XXX, a tieto sa p r i k a z u j ú do
výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 7.383,33 eur, a
to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štátu priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7

1.Žalobcasasvojoužaloboudoručenousúdu13.4.2017domáhalzrušeniapodielovéhospoluvlastníctva
so žalovaným k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v k.ú. I. - parcely reg. „C“ č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely reg. „J.“ K. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
94 m2 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX a jeho vyporiadania tak, že tieto nehnuteľnosti súd
prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a súčasne žalobcu zaviaže vyplatiť žalovanému za jeho podiel
sumu 5.583,- Eur podľa znaleckého posudku zo dňa 16.5.2018, č. 37/2018 vypracovaného D. A. M.,
ktorý predložil spolu so žalobou, podľa ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností bola 33.500,- Eur.
Ďalej žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že on má v nehnuteľnostiach podiel 1/2-ice titulom darovacej zmluvy
a spoluvlastnícky podiel 2/6-tiny titulom dedičského konania a žalovaný má spoluvlastnícky podiel 1/6-
tiny titulom dedičského konania, avšak so žalovaným sa nevedia dohodnúť, nakoľko žalovaný nesúhlasí
s výškou ponúkanej finančnej náhrady. Žalovaný nehnuteľnosti neužíva už 30 rokov a v súčasnomobdobínehnuteľnostiužívažalobcasotcom.Žalovanémupredložilnávrhkúpnejzmluvyzodňa6.3.2017
na odpredaj jeho podielu na nehnuteľnostiach.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu.
Nesúhlasil s cenou, ktorú mu ponúka žalobca za jeho podiel, pretože najnižšiu cenu má rodinný dom
27.000,- Eur, ktorý je jasne podmáčaný a evidentne je v katastrofálnom stave. Porovnateľné domy
majú cenu od 55.000,- Eur do 80.000,- Eur. Žalobca mu odopiera užívať predmetnú nehnuteľnosť, keď
napríklad na jar roku 2017 ho nechcel pustiť do rodinného domu s odôvodnením, že otec spí. V rokoch

2016 - 2017 bol dlhodobo nemocný, a preto nechcel zasahovať do dedičského konania, kde žalobca
uviedol podstatne nižšiu cenu nehnuteľností. V dome býval so svojou matkou do roku 1995. Potom sa
jeho vzťahy s otcom zhoršili a prestal tam chodiť. Navrhoval, aby žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na podanej žalobe vzhľadom na to, že v rodinnom dome nebýva a otca chodí navštevovať
nepravidelne 3 - 4 krát v týždni. Za svoj podiel navrhoval vyplatiť sumu 27.000,- Eur. V prípade nesúhlasu
žalobcu s takto určenou cenou jeho podielu navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
5. Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. I. vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľností - parciel č. 429 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 547 m2, č. 433/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 a rodinného
domu súp. č. XXX na parcele č. 429 sú A. B. v pomere 1/2-ice, A. B. v pomere 2/6-tín a D. E. B. v

pomere 1/6-tiny.
6. Z rozhodnutia N. O. H., katastrálny odbor zo dňa 1.12.2014 vyplýva, že povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v k.ú. I., LV č. XXX - parc. č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 547 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 a rodinný dom
s.č. XXX na parcele č. 429 v prospech A. B. v podiele 1/2 pod B 1.

7. Z predloženej darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom E. B., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaným A.
B., nar. XX.XX.XXXX dňa 16.05.2014 vyplýva, že darca daroval obdarovanému nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX v k.ú. I., parc. č. XXX P. XXX/X.
8. Žalobca predložil súkromný znalecký posudok č. 37/2018 vypracovaný znalcom D. L. A. M. dňa
16.5.2018, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. I.

je 33.500,- Eur.

9. Zo žiadosti zo dňa 6.3.2017 vyplýva, že žalobca navrhol žalovanému kúpu jeho podielu na
nehnuteľnostiach za sumu 3.000,- Eur, vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností 18.000,- Eur s tým, že
ak by žalovaný návrh kúpnej zmluvy neakceptoval, bude sa žalobca domáhať zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.

10. Zo znaleckého posudku č. 195/2021, ktorý podal znalec D. Q. Q., dňa 15.12.2021 bolo zistené, že
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je určená spolu vo výške 40.800,- Eur. Hodnota podielu
žalovaného by tak predstavovala sumu 6.800,- Eur.

11. Znalec D. Q. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade formálnych námietok žalovaného
k znaleckému posudku ide len o chyby v písaní. Nebolo nič uvedené nesprávne čo by odôvodňovalo
nesprávnosť znaleckého posudku. Potvrdil neprítomnosť žalovaného pri obhliadke nehnuteľností tiež
potvrdil, že prípadné vyjadrenia žalovaného na mieste obhliadky by mohli zmeniť závery znaleckého

posudku, nakoľko vyjadrenia všetkých vlastníkov sú podstatné pre znalecké dokazovanie.

12. Zo znaleckého posudku č. 4/2023, ktorý podal znalec D. R. I., dňa 3.2.2023 bolo zistené, že
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je určená spolu vo výške 44.300,- Eur. Hodnota podielu
žalovaného by tak predstavovala sumu 7.383,33,- Eur.

13. Z mailovej komunikácie so znaleckým ústavom v odbore stavebníctvo – Technická univerzita
v Košiciach zo dňa 16.5.2023 resp. 6.6.2023 vyplýva, že predpokladaná cena znaleckého úkonu -
určenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností by bola 3.300,- Eur plus DPH, t.j. spolu 3.960,-
Eur, s požadovaným preddavkom 1.650,- bez DPH a znalecký úkon by mohol byť spracovaný v lehote

siedmich mesiacov od doručenia spisového materiálu.14. Z mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 24.5.2023 vyplýva, že žalobca ponúkol
žalovanému za jeho podiel na nehnuteľnostiach sumu 11.606,- Eur vychádzajúc z celkovej hodnoty
nehnuteľností 70.000,- Eur. Žalovaný s návrhom nevyjadril súhlas.

15. Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na podanej žalobe. Poukázal na niekoľko rokov trvajúci
spor, pričom doposiaľ nedošlo k dohode so žalovaným. Súhlasil s určením ceny podielu žalovaného
znaleckým posudkom. Súhlasil so závermi znaleckého posudku D. Q. rovnako tak aj D. I., ktoré sa líšia
v rozsahu asi 10 %. Má za to, že námietky voči znalcom prednesené žalovaným sú neopodstatnené.

Nehnuteľnosť užíva, udržiava ju, keby tomu tak nebolo, tak nehnuteľnosť nemá hodnotu ani 3.000,- Eur.
Nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, považuje to len za obštrukcie
žalovaného. Mimosúdne navrhol žalovanému vyplatiť za jeho podiel sumu 11.606,- Eur vychádzajúc
z celkovej hodnoty nehnuteľností 70.000,- Eur, ktorú však žalovaný neakceptoval, navrhol súdu preto
pri vyporiadaní vychádzať z posledného znaleckého posudku vypracovaného D. I..

16. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so zrušením podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam súhlasí. Nesúhlasil však s výškou vyrovnacieho podielu. Žalovaný namietol závery
znaleckého posudku D. Q. Q. aj z dôvodu, že nebol prítomný na obhliadke nehnuteľnosti a znalecký
úkon bol vykonaný v jeho neprítomnosti, poukázal na niektoré formálne chyby znaleckého posudku,
na jeho nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť a navrhol vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku vo veci. Žalovaný namietol aj závery znaleckého posudku D. R. I., ktorého
výsledkom nebola kontrola znaleckého posudku D. Q., pretože sa nevyjadril k námietkam žalovaného k
znaleckému posudku D. Q., ale opätovne len určil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností. Namietal
tiež neocenenie kotla na drevo v znaleckom posudku, elektrickej prípojky, ovocných a okrasných
rastlín. Na znalca D. I. podal sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti a požiadal o vypracovanie

kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom. Predložil ponuky z internetových portálov S.
a nehnuteľnosti.sk z obdobia marec, apríl 2023 na ponuku predaja obdobných rodinných domov v
obci Dlhá Ves s cenou 55.000,- Eur a obci Plešivec s cenou 100.000,- Eur. Podal na MS SR sekcia
dohľadu odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti sťažnosť v súvislosti s postupom znalca
D. I. pri vypracovaní znaleckého posudku v tomto spore. Poukázal na súčasnú situáciu na realitnom

trhu v obci Plešivec, kde obdobné nehnuteľnosti napr. rodinný dom bola stanovená predajná cena
100.000,- Eur. Namietal neprimeranosť určenej ceny v znaleckom posudku aj s ohľadom na realitný
trh. Pokiaľ má žalobca za to, že cena nehnuteľnosti tak, ako bola stanovená D. I. je primeraná
navrhol, aby celá nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva jemu a v takomto prípade je on
ochotný znaleckú hodnotu protistrane vyplatiť. Chce sa so žalobcom vyporiadať, ale žiada primeranú

zákonnú náhradu. Zotrval na nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, má za to, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola uvedená v znaleckých posudkoch ktoré boli doposiaľ
predložené do konania nezodpovedá trhovej hodnote. Jeho návrh v prípadnom zmierovacom konaní
je vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 96.000,- Eur. Navrhol z dôvodu odmietnutia vykonať
dôkaz vypracovaním znaleckého posudku znaleckým ústavom zabezpečiť ponuky resp. ohodnotenie

predmetných nehnuteľností vyjadrením realitných kancelárií. Zároveň navrhol súdu vyžiadať správu o
stave konania vedeného na Ministerstve spravodlivosti SR č.14726/2023/153 týkajúce sa jeho sťažnosti
na postup znalca D. I..

17. Súd odmietol vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním na určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu znaleckým ústavom a to z dôvodu nehospodárnosti
konania a neúčelnosti. Súd pritom vychádzal z oznámenia znaleckého ústavu zo dňa 6.6.2023, podľa
ktorého predpokladaná cena za vypracovanie znaleckého posudku by bola 3.960,- Eur, čo je nepomerné
vzhľadom k hodnote nehnuteľnosti a tiež z dôvodu termínu vypracovania znaleckého posudku a to 7
mesiacov od prijatia spisu, čím by sa opätovne neprimerane predlžila dĺžka sporu a znamenalo by to

ďalšie odročenie pojednávania. Súd má za to, že predloženým znaleckým posudkom D. I. je dostatočne
preukázaný skutkový stav – určený všeobecná hodnota sporných nehnuteľností a je dostatočným
podkladom pre určenie výšky podielu žalovaného. Súd tiež odmietol vykonať dokazovanie na návrh
žalovaného a to vyžiadaním správy o stave konania na Ministerstve spravodlivosti SR č.14726/2023/153
z dôvodu podanej sťažnosti žalovaného na postup znalca D. I., pretože súd nemá pochybnosti o závere

znaleckého posudku D. I. týkajúci sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu. V podanej sťažnosti žalovaným voči znalcovi je namietaný formálny postup znalca čo nemá
dôsledky pre závery samotného znaleckého posudku a teda určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto sporu. Súd zároveň z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti nevykonal tieždôkaz navrhovaný žalovaným a to zabezpečenie správy realitnej kancelárie týkajúcej sa trhovej hodnoty
nehnuteľností. Žalovaný v priebehu sporu už predložil realitné ponuky z portálov S. a T., v priebehu sporu
mal dostatok času na navrhnutie takéhoto dôkazu, resp. ho mohol aj sám zabezpečiť.

18. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
19. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
20. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad,

keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý so spoluvlastníkov má zásadne tie
isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké
oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
21. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
22. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa § 142 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
24. Vyššie uvedené ustanovenia sú vyjadrením zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve. Zákon pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe

dohody spoluvlastníkov a jednak na základe rozhodnutia súdu. V tomto konaní mal súd za preukázané,
že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX v
k.ú. I. - parciel č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2 a rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX sú žalobca v pomere
1/2-ice a 2/6-tín a žalovaný v pomere 1/6-tiny. Bolo tiež preukázané, že nedošlo k dohode o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca pritom navrhol zrušiť podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, aby predmetné parcely spolu s rodinným domom boli prikázané
do jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 s tým, že on žalovanému vyplatí za jeho podiel primeranú
náhradu. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom
spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

25. Zákon stanovuje tri spôsoby možného vyporiadania a zároveň záväzné poradie, v ktorom môžu
byť tieto jednotlivé spôsoby použité. Na prvom mieste je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,
ako najprirodzenejší spôsob vyporiadania, ktorého uplatnenie v danom prípade však súd vzhľadom
na výmeru nehnuteľností a samotný rodinný dom, výšku podielov spoluvlastníkov vylúčil. V danom
prípade prichádza potom do úvahy ďalší spôsob vyporiadania a to prikázaním tohto podielu jednému z

podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
26. Sporové strany zhodne navrhovali, aby súd ich spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti
dovlastníctvažalobcu,ktorýsaonehnuteľnosťstará,aktorýstýmtoprikázanímsúhlasil.Žalovanýavšak
nesúhlasil s výškou náhrady za vyrovnací podiel. V prípade prikázania veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky

podiel stráca. Primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, teda
cene, ktorá je v danom mieste obvyklá a je určená zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Výška
primeranej náhrady bola medzi stranami sporná.
27. Súd mal za nesporné, že predmetné nehnuteľností užíva výlučne žalobca. Z vyjadrení
sporových strán vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosť neužíva a neznáša náklady spojené s užívaním

nehnuteľností, o nehnuteľnosti nemá záujem. Žalobca, naopak, o prikázanie nehnuteľností do
jeho výlučného vlastníctva záujem prejavil, zároveň prejavil záujem vyplatiť žalovanému náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel. Preto druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva –
prikázaním do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady
ustupujúcemu spoluvlastníkovi, prichádza v tomto prípade do úvahy.

28. Občiansky zákonník pripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa tiežnezrušiť anevyporiadať
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Uvedená
možnosť prichádza do úvahy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142
ods. 2 OZ. Súd preto po vyhodnotení osobitostí konkrétneho prípadu dospel k záveru, že v danej vecineexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých posúdenie súdna prax ponecháva na úvahe súdu.
Za takéto dôvody považuje predovšetkým dotknutým spoluvlastníkom prezentované závažné dôvody. V
danom prípade však strany sporu žiadne tieto dôvody netvrdili, ani súd žiadne dôvody v danom prípade

nevzhliadol.
29. Posledným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj veci a
rozdelenie výťažku, pričom nehnuteľnosť zostáva až do jej predaja v spoluvlastníctve. Predajom
nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa rozhodnutia súdu, ktoré je najspravodlivejším rozhodnutím
vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý z podielových

spoluvlastníkov hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Týmto spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa súd nezaoberal, nakoľko boli splnené podmienky pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním celej veci jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
30. Po preskúmaní všetkých zákonných možností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
tak súd konštatuje, že žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je dôvodná a žalobe vyhovel rešpektujúc zákonné prioritné spôsoby vyporiadania tak, že prikázal

predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v žalobe a
vo vyjadreniach strán sporu súd dospel k záveru, že je účelné, aby sporná nehnuteľnosť bola vo
vlastníctve žalobcu, ktorý súhlasil s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, u ktorého
je predpoklad, že túto bude i naďalej reálne užívať a zveľaďovať tak ako tomu bolo doteraz.
31. V prípade prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej

náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel stráca. Primeranou náhradou je
príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, teda cene, ktorá je v danom mieste obvyklá a
je určená zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Výška primeranej náhrady bola medzi stranami
sporná. V konaní boli predložené tri znalecké posudky, ktorých predmetom bolo určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností. Prvý znalecký posudok predložený žalobcom vypracovaný v roku 2018 D. A.

M. určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 33.500,- Eur. Voči tomuto znaleckému posudku
žalovaný vzniesol námietky a navrhol nariadiť súdom znalecké dokazovanie, ktoré by reflektovalo
na jeho námietky okrem iného aj aktuálnosť hodnoty nehnuteľností ku dňu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Do konania bol preto predložený znalecký posudok D. Q. zo dňa 10.12.2021, ktorý
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 40.800,- Eur. Žalovaný opätovne vzniesol námietky voči

záverom znaleckého posudku, okrem iného z dôvodu, že nebol prítomný pri obhliadke nehnuteľností
znalcom. Znalec vo svojej výpovedi potvrdil, že v prípade prítomnosti žalovaného na obhliadke by sa
závery znaleckého posudku mohli líšiť. Súd preto na návrh žalovaného opätovne nariadil znalecké
dokazovanienaurčenievšeobecnejhodnotynehnuteľnostíavysporiadaniesasnámietkamižalovaného
voči znaleckému posudku D. Q.. Bol predložený znalecký posudok zo dňa 2.2.2023 vypracovaný D. I.,

ktorý okrem vyjadrenia sa k námietkam žalovaného opätovne určil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností, čo je aj predmetom sporu medzi stranami, hoci v uznesení, ktorým súd ustanovil
znalca nesprávne uložil znalcovi vykonať kontrolný znalecký posudok. V konečnom dôsledku ale
úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a zistiť tak výšku primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovaného. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 44.300,-

Eur. Táto hodnota sa len nepatrne, zrejme aj s odstupom času jedného roka od predchádzajúceho
znaleckého posudku líši len nepodstatne. Po zhodnotení predložených dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že suma 44.300,- Eur ako všeobecná cena nehnuteľností,
ktorá bola určená znaleckým posudkom D. I. zo dňa 2.2.2023, ktorý predstavuje primeranú hodnotu pre
stanovenie výšky vyrovnacieho podielu s prihliadnutím k veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného.

Znalec určil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností na sumu 44.300,- Eur. Hodnota podielu
žalovaného tak predstavuje sumu 7.383,33 Eur. Žalovaný opätovne vzniesol námietky k výsledkom
znaleckého dokazovania a žiadal, aby všeobecnú cenu nehnuteľností určil znalecký ústav, ktorý podľa
jeho vyjadrenia už aj on sám oslovil, o tom však nepredložil žiaden dôkaz. Súd takémuto návrhu na
dokazovanie nevyhovel a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania, kedy by sa konanie neprimerane

predĺžilo a tiež účelnosti. Súd pri tom vychádzal z oznámenia osloveného znaleckého ústavu kedy
predpokladaná cena za vypracovanie znaleckého posudku by bola 3.960,- Eur, čo je nepomerné
vzhľadom k hodnote nehnuteľností a tiež z dôvodu odhadovaného termínu vypracovania znaleckého
posudku do 7 mesiacov, čím by sa opätovne neprimerane predĺžila dĺžka sporu. Súd preto v časti
týkajúcej sa výšky vyporiadacieho podielu, vychádzal zo znaleckého posudku D. I. a určil, že primeraná

náhrada za predmetné nehnuteľnosti, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému je 7.383,33 Eur.
Primeranú náhradu za nehnuteľnosti súd určil v zmysle vyššie spomínaného znaleckého posudku
vzhľadom na podiel žalovaného tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú
náhradu vo výške 7.383,33 Eur. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie ohľadne tejto primeranej náhrady, taksúd vychádzajúc z § 232 ods. 3 CSP určil túto lehotu v trvaní 30 dní vzhľadom na to, že ide o vyššiu
sumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť.

32. Podlˇa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak su´d ulozˇil v rozsudku povinnostˇ plnitˇ, rozsudok je vykonatelˇny´
ma´rnym uplynuti´m lehoty na plnenie, ak nie je ustanovene´ inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od pra´voplatnosti rozsudku. Su´d mo^zˇe v odo^vodneny´ch pri´padoch urcˇitˇ dlhsˇiu lehotu.

33. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´

vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.

34. Podlˇa § 255 ods. 1 a 2 CSP, su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu
vo veci. Ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´,
pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na na´hradu trov konania pra´vo.

35. Podlˇa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o na´roku na na´hradu trov konania rozhodne aj bez na´vrhu su´d v
rozhodnuti´, ktory´m sa konanie koncˇi´. O vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie
po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su
´dny u´radni´k.

36. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne
´ osobitne´ho zretelˇa.
37. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade
trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore
v zmysle § 255 CSP, pričom zohľadnil súdnu prax týkajúcu sa náhrady trov konania (rozsudok NS

SSR sp. zn. 2Cz 4/71, R 31/1972, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 5. apríla
2022, sp. zn.: IV.ÚS 404/22). Súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je konaním iudicium duplex, t.j. nemá víťaza ani porazeného. Pre prípad priznania
trov konania žalobcovi je nutné, aby žalobca žalovanému pred podaním žaloby navrhol rovnaký spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aký je obsiahnutý v žalobe a aby súd totožným spôsobom

aj podielové spoluvlastníctvo vyporiadal. V prejednávanej veci žalobca prejavil už pred začatím sporu
(výzva na uzavretie kúpnej zmluvy) záujem nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
v celom rozsahu a vyplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho podiel. V žalobe sa domáhal
totožného spôsobu vyporiadania. Súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, a tak konštatuje, že návrh v predsúdnom

konaní je totožný so znením žaloby a predovšetkým so samotným rozhodnutím súdu, a tak
súd s ohľadom na charakter sporu (iudicium duplex) a s ohľadom na rozhodnutie súdu, priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd v danom prípade nevzhliadol a ani strany
netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 157 CSP a teda
nepriznanie nároku na náhrady trov konania sporovým stranám. O výške týchto trov v súlade s ust. §

262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
38. Keďže však v konaní z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania vznikli trovy štátu, súd o
nároku na náhradu týchto trov v súlade s Čl. 4 ods. 1, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol bez
návrhu podľa úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Vzhľadom na špecifickosť veci a predmet
sporu ako aj vzhľadom na to, že žalobcovi možno prisúdiť plný úspech vo veci, súd o nároku štátu na

náhradutrovkonaniarozhodoltak,žeštátutentonárokpriznalvovzťahukužalovanémuakoneúspešnej
strane v spore v rozsahu 100 %, čo však bude zohľadnené v rámci uhradených preddavkov v priebehu
konania. Súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu tým, že zo štátnych
finančných prostriedkov boli uhrádzané náklady vynaložené na vypracovanie znaleckých posudkov
súdom ustanovenými súdnymi znalcami. O výške týchto trov v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, ktorý pri určení výšky zohľadní platby vyplatené
súdnym znalcom z preddavkov zložených stranami sporu.

Poučenie:

7Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na
Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP).

V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´,
kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1
CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa
rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na
´vrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su
´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1,
ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´
mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).