Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120452647
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120452647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom
Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T.. O. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. A. Č.. X, K.,
o zaplatenie istiny 3.593,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 20. októbra 2022, č.k. 62Csp/40/2021-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

v sume 3.593,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.593,36 eur
od 07.08.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa
§ 2 písm. e), § 2 písm. f), § 9 ods. 11, § 18 ods. 1,2, § 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od
25.05.2018 do 31.08.2018, v spojení s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalobca založil svoj

procesný nárok na splnenie peňažnej povinnosti na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný
nevyrovnal svoj dlh, ktorý mu vznikol po znížení povoleného prečerpania na nulový limit a nesplatil
tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú - nulovú výšku limitu, t. j. dlh v sume 3.593,36
eur, ktorý nadobudol právnu povahu automaticky prijatého nepovoleného prečerpania (nepovoleného
debetného zostatku na bežnom účte žalovaného). Mal za to, že žalobca v konaní riadne preukázal,
že žalovaný po poskytnutí povoleného prečerpania s limitom 3.320,- eur, platným od 03.11.2017, daný
druh spotrebiteľského úveru čerpal, pričom v nadväznosti na výpisy z účtu z predchádzajúcich období

vznikol žalovanému ku dňu 29.06.2018 dlh - debetný zostatok na bežnom účte v sume 3.512,97
eur, preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný automaticky priebežne svoj debetný zostatok na
bežnom účte neznižoval, práve naopak jeho dlh porovnaním jednotlivých výpisov z účtov sa udržiaval
počas obdobia od 31.01.2012 do 29.06.2018 konštantne v záporných zostatkoch zodpovedajúcim
hodnotám v rozmedzí cca 2.000,- eur až 3.500 eur, banka výzvou zo dňa 29.06.2018 požiadala dlžníka
na splatenie prekročenia limitu povoleného prečerpania postupom podľa ust. bodu 8.9 Všeobecných
obchodných podmienok a poskytla žalovanému lehotu na splnenie dlhu do 04.07.2018. Žalovaný

svoj dlh z prekročenia limitu povoleného prečerpania v bankou stanovenej lehote ani dodatočne
nesplnil, hoci banka doručovala výzvu zo dňa 29.06.2018 na obe žalovaným oznámené adresy svojho
pobytu (M. Č.. XX, K. Q. V. Č.. XA, K.). Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ním tvrdenú a
protistranou popretú skutočnosť, že osobne v pobočke banky oznámil zmenu svojej adresy trvaléhopobytu. Navyše údajná zmena trvalého pobytu žalovaného mala nastať až dňa 03.12.2018 a teda
neprevzatie zásielky doručovanej dňa 02.07.2018 zavinil svojou pasivitou výlučne žalovaný, nakoľko
žalobca zaslal výzvu na všetky ním v rozhodnom čase evidované adresy bydliska klienta. Vzhľadom na

ničím nepodložené tvrdenie, že žalovaný mal oznámiť v pobočke banky zmenu adresy svojho trvalého
pobytu, neobstojí jeho námietka týkajúca sa nedoručenia, resp. nepreukázania doručenia žalobcom
produkovaných listinných dôkazov a už vôbec nemožno polemizovať o účinnosti právnych úkonov
žalobcu voči žalovanému, keď banka komunikovala s klientom na základe ňou evidovaných údajov
o pobyte žalovaného. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania poukázal na to, že

žalobca svoje majetkové právo z titulu prekročenia povoleného prečerpania mohol uplatniť na súde
prvýkrát dňom nasledujúcim po uplynutí bankou vo výzve zo dňa 29.06.2018 poskytnutej lehoty na
splnenie dlhu, t. j. dňa 05.07.2018, odkedy začala veriteľovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba na vykonanie majetkového práva, ktorá uplynula dňa 05.07.2021, preto so zreteľom na dátum
podania žaloby (16.12.2020) je nepochybné, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku včas - počas plynutia
premlčacej doby. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že banka mohla vykonať svoje právo už

dňa 31.10.2017, kedy podľa výpisov z účtu žalovaného vznikol dlh z nepovoleného prečerpania, nakoľko
v prípade produktu povoleného čerpania nie je stanovená povinná minimálna splátka, ktorú je dlžník
povinný pravidelne v určenom termíne uhrádzať a tak v závislosti od nesplnenej splátky by bolo možné
určiť moment omeškania žalovaného a tým aj objektívny okamih, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Podľa bodu 8. 9 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, splácanie povoleného prečerpania

sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku bežného účtu a teda je na
rozhodnutí klienta v akej výške a časovej frekvencii bude povolené prečerpanie splácať. Povinnosť
dlžníka splatiť dlh z nepovoleného prečerpania (tak v prípade automaticky prijatého prečerpania ako aj
prekročenia povoleného prečerpania) je preto podmienená upozornením - žiadosťou banky (bod 3.12
a bod 8.9 VOP) a ňou poskytnutou lehotou na vyrovnanie dlhu z prekročenia. Mal za to, že žalobca

v priebehu konania náležite a presvedčivo preukázal tiež skutočnosť, že za kvalifikovaný právny úkon
zrušenia povoleného prečerpania sa považuje aj samotné zníženie limitu povoleného prečerpania na
hodnotu 0,- eur, ku ktorému došlo dňa 27.07.2018 (výpis z účtu za obdobie 30.06.2018 - 31.07.2018),
nakoľko podľa bodu 8.9 VOP uvedené zníženie limitu povoleného prečerpania sa považuje za žiadosť
o splatenie povoleného prečerpania, ktorej účinnosť vzhľadom na minimálnu patričnú sedemdňovú

lehotu, ktorá márne uplynula dňa 03.08.2018, nastala dňom 04.08.2018. Vzhľadom na uvedené časové
aspekty, klient - žalovaný mal splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú - nulovú
výšku limitu povoleného prečerpania (celý dlh 3.593,36 eur) najneskôr dňa 03.08.2018, t. j. v deň
predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudlo účinnosť. S prihliadnutím na právnu kvalifikáciu
zníženia limitu povoleného prečerpania na nulovú hodnotu, ktorá právna skutočnosť podľa bodu 8.9

VOP a rovnako v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/87/2017 - 72
zo dňa 27.04.2017 určuje splatnosť dlhu klienta, dospel k záveru, že začiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby sa datuje v prospech žalobcu dokonca až ku dňu 04.08.2018. V súvislosti s
námietkou žalovaného, že právne úkony žalobcu (pozn. súdu: listinné dôkazy tvoriace prílohu žaloby)
sú absolútne neplatné z dôvodu neprijateľných podmienok podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka,

pričom neplatnosť právnych úkonov namietol v kontexte ich nedoručenia žalovanému, uviedol, že otázka
doručovania písomností nijako nesúvisí s posudzovaním platnosti právnych úkonov - spotrebiteľskej
zmluvy a s ňou súvisiacich dokumentov, nakoľko skúmanie prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka predstavuje obsahovú záležitosť založenú na porovnávaní
vyváženosti práv a povinností zmluvných strán s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa, preto tvrdenie

žalovaného o neplatnosti právnych úkonov nemá z hľadiska namietaného doručovania listín žiadny
právny základ v ustanoveniach § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské
zmluvy. Vzhľadom na nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia považoval námietku žalovaného týkajúcu
sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov žalobcu za bezpredmetnú, nepreskúmateľnú a zjavne
účelovú. Zaoberajúc sa namietaným nesplnením si informačnej povinnosti veriteľa vo vzťahu k

omeškaniu splatenia splátky zo spotrebiteľského úveru, zhodne s prostriedkami procesného útoku
žalobcu uplatnenými v podaní zo dňa 08.04.2022, konštatuje, že ustanovenie § 9 ods. 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch, na ktoré žalovaný v súvislosti s touto námietkou poukazoval, nie je možné
v prípade danej formy spotrebiteľského úveru (povoleného prečerpania) aplikovať, nakoľko žalovaný
nemal vopred stanovené, pravidelné splátky s dátumom ich zročnosti (uvedené vyplýva i explicitne

z každého výpisu z účtu), pretože splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky,
priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie
zriadené. Vzhľadom na uvedené veriteľ (banka) objektívne nemohol informovať žalovaného o tom, že
nedošlo k splateniu určitej splátky zo spotrebiteľského úveru, keďže žalovaný žiadne splátky predpísanénemal, preto i námietka týkajúca sa údajného porušenia (nesplnenia) ustanovenia § 9 ods. 11 zákona
o spotrebiteľských úveroch nie je dôvodná. Ako vecne neopodstatnenú vyhodnotil i námietku týkajúcu
sa nesplnenia notifikačnej povinnosti veriteľa podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,

t. j. povinnosti bezodkladne informovať spotrebiteľa zákonom stanoveným spôsobom o prekročení,
výške prekročenej čiastky a uplatniteľnom príslušenstve pohľadávky (úrokovej sadzbe, sankciách,
poplatkoch, úrokoch z omeškania). Pokiaľ ide o spôsob - formu splnenia si informačnej povinnosti
žalobcu, je zrejmé, že tento informoval žalovaného o prekročení na bežnom účte písomne a to jednak
výpismi z účtu, z ktorých je zrejmá výška prekročenia povoleného prečerpania, keďže výpis obsahuje

konkrétnu hodnotu debetného zostatku na účte ako aj údaj o výške limitu povoleného prečerpania.
Zároveň je nutné uviesť, že v každom výpise bol žalovaný upovedomený o výške úrokovej sadzby
povoleného prečerpania (19,90 % p. a.) ako aj sankčných úrokoch s vysvetlením, že pri čerpaní
peňažných prostriedkov nad limit sa k úrokovej sadzbe pripočíta úrok z omeškania vo výške 5,00 %
p. a. Jednotlivé výpisy z účtu žalovaného tiež obsahujú údaj o upomienke z titulu prekročenia účtu. So
zreteľom na všetky údaje vyžadované v súvislosti s informovaním spotrebiteľa o prekročení trvajúcom

viac ako jeden mesiac v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a s
prihliadnutím na všetky údaje, ktoré sú obsahom jednotlivých výpisov z účtu žalovaného, nestotožnil
sa s názorom žalovaného, že samotné zaslanie výpisu z účtu je pre spotrebiteľa nepreskúmateľné.
Odhliadnuc od uvedeného žalobca podporil splnenie svojej informačnej povinnosti tiež písomnou výzvou
zo dňa 29.06.2018, v ktorej informoval žalovaného o prekročení - nepovolenom prečerpaní i výške

prekročenej čiastky (3.451,89 eur), pričom v zmysle legálnej definície podľa ust. § 2 písm. m) zákona
o spotrebiteľských úveroch trvanlivým médiom sa rozumie i webová stránka banky, na ktorej žalobca
Všeobecné obchodné podmienky i výšku úrokových sadzieb produktu povoleného prečerpania zverejnil,
preto berúc do úvahy vyššie zmienené skutočnosti nie je logicky možné dospieť k záveru, že žalobca
by si dostatočne nesplnil svoju povinnosť informovať žalovaného o prekročení peňažných prostriedkov

nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania a teda prostriedky procesnej obrany žalovaného
ani v tomto ohľade nie sú spôsobilé oslabiť uplatnený nárok žalobcu. Dospel k záveru, že žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením dlhu najneskôr po uplynutí nie kratšej ako sedemdňovej lehoty
na vrátenie prostriedkov poskytnutých formou povoleného prečerpania, určenej bankou v žiadosti o
splatenie povoleného prečerpania, pričom za žiadosť o splatenie dlhu sa v zmysle bodu 8.9 VOP

považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na nulovú hodnotu, ku ktorému žalobca pristúpil
dňa 27.07.2018 a od uvedeného dátumu začala žalovanému plynúť sedemdňová lehota na zaplatenie
pohľadávky, ktorá márne uplynula dňa 03.08.2018 a od nasledujúceho dňa sa dostal žalovaný do
omeškania s plnením dlhu, avšak súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi zákonné úroky z
omeškania až od veriteľom určeného neskoršieho dátumu (07.08.2018), t. j. odo dňa nasledujúceho

po zatvorení účtu žalovaného až do úplného zaplatenia pohľadávky. Ustálil okamih omeškania dlžníka
dátumom 04.08.2018 ako najneskorším momentom, nakoľko už vo výzve zo dňa 29.06.2018 žalobca
poskytol žalovanému lehotu na vyrovnanie nepovoleného prečerpania do 04.07.2018. Uzavrel, že
žalobca preukázal právny dôvod (prekročenie), výšku i včasnosť uplatnenej pohľadávky (výzvou zo dňa
29.06.2018 a výpisom z účtu za obdobie 30.06.2018 - 31.07.2018, ktorý vzhľadom na zníženie limitu

povoleného prečerpania na nulovú hodnotu má povahu žiadosti o splatenie dlhu) a pretože námietky
žalovaného neboli spôsobilé spochybniť tak vecnú a právnu opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky
z hľadiska obsahu zmluvného vzťahu strán, ako aj splnenie informačnej povinnosti veriteľa podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, mal za to, že žalovaný podstatným spôsobom porušil svoju
zmluvnú povinnosť, nakoľko zostatok peňažných prostriedkov na jeho bežnom účte bol v rozhodnom

čase v nepovolenom prečerpaní a v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal,
následkom čoho veriteľ oprávnene (podľa bodu 8.13 VOP) pristúpil k zrušeniu - zatvoreniu bežného účtu
žalovaného, preto žalobe ako vecne dôvodnej vyhovel a priznal žalobcovi ním uplatnený peňažný nárok
(pohľadávku spolu s príslušenstvom) v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol postupom podľa
ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal pri
svojich záveroch z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že zníženie
limitu prečerpania sa považuje za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania, potom je potrebné,

aby žalobca aj k tomuto úkonu preukázal nielen jeho vyhotovenie, ale aj jeho odoslanie a doručenie.
Poukázal pritom na bod 3. 9 Všeobecných obchodných podmienok a na zmluvu o bežnom účte, z ktorej
vyplýva, že výpisy z účtu mali byť doručované písomne, teda poštou, pričom žalobca nepreukázal ich
odoslanie ani doručenie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal jeho námietku o nedoručení privýpisoch z účtu. Zotrval na námietke ohľadne nepreskúmateľnosti výpisov. Namietal porušenie § 295
C.s.p.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozsudkom súdu prvej inštancie, tento považuje za správny. Uviedol, že zo zmluvy o bežnom účte
síce vyplýva, že výpisy z účtu mali byť doručované písomne, avšak žalovaný opomína skutočnosť,
že odo dňa 24.11.2014, práve na základe žiadosti žalovaného, došlo k zmene zasielania výpisov
a to na elektronickú formu zasielania výpisov. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotných výpisov z

účtu žalovaného, keď od dátumu 24.11.2014 boli zasielané výpisy z účtu žalovanému prostredníctvom
elektronického bankovníctva. Na výpisoch z účtu od 24.11.2014 je uvedený Spôsob doručenia "EBANK",
teda prostredníctvom elektronického bankovníctva. S poukazom na uvedené neobstojí argumentácia
žalovaného, že žalobca nepreukázal poštové doručenie výpisu z účtu, na základe ktorého malo byť
znížené povolené prečerpania na nula eur, keďže od dátumu 24.11.2014 už neboli výpisy z účtu
žalovanému doručované poštou. Keďže v danej veci došlo k zníženiu limitu pre povolené prečerpanie

na hodnotu 0 EUR ku dňu 27.7.2018, t.j. dlh bol povinný vyrovnať do 7 dní s poukazom na bod 8.9
VOP, a preto ak žalobca podal žalobu na súd 16.12.2020, k premlčaniu ním uplatneného nároku dôjsť
nemohlo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie
žalovanej istiny z dôvodu prečerpania prostriedkov na bežnom účte žalovaného do nepovoleného
debetného zostatku z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca
preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil

proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, a i nad rámec dôkazných
návrhov strán vyžiadal od žalobcu listiny na preukázanie ním tvrdených skutočností. Predložené dôkazy
vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkový záver, že žalovaný
podstatným spôsobom porušil svoju zmluvnú povinnosť, nakoľko zostatok peňažných prostriedkov na
jeho bežnom účte bol v rozhodnom čase v nepovolenom prečerpaní a v lehote stanovenej bankou

nepovolené prečerpanie nevyrovnal, je náležite podložený výsledkami vykonaného dokazovania.
Napokon vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej
aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej
súdno-aplikačnej praxe.

6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal právny dôvod,
výšku ako i včasnosť uplatňovanej peňažnej pohľadávky, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní
neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie
uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver

nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený.
Súd prvej inštancie dôkladne uviedol, na akých skutkových a právnych záveroch je jeho rozhodnutie
založené, dôsledne vysvetlil, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní

riadil. Náležite sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce
k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v
písomnom vyhotovení rozhodnutia. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.8.Skutočnosť,žesúdmôževspotrebiteľskomsporevykonaťajtakýdôkaz,ktorýspotrebiteľnenavrhoval
(§ 295 C.s.p.), neznamená, že spotrebiteľ nemá (na rozdiel od konania, kde nejde o spor so slabšou
stranou) v takomto spore povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok a na svoje tvrdenia označiť dôkazy (čl. 8 C.s.p., § 132 v spojení s § 323 C.s.p.). Neznamená to
zároveň ani povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd
rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 319 C.s.p.). Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja
zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v
prospech slabšej strany). Ak ale súdu postačia na meritórne rozhodnutie tvrdenia strán a dôkazy získané
z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany predložili, súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné
prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu. Uvedený vyšetrovací princíp
v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý je zvýraznením princípu rovnosti zbraní ako súčasti práva
na spravodlivý proces, bol do Civilného sporového poriadku zakotvený predovšetkým v tej súvislosti,

že slabšia strana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom
a nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bez pochybností preukázať svoje
tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov v súdnom konaní.
Uvedené ale nemožno vykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa
mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby slabšej strany (resp. jej obrany, pokiaľ by bola v postavení

žalovanéhosubjektu)arozhodnúťvjejprospech,aleboabyslabšiastranavsporecelkomrezignovalavo
svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd, pretože
aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada bdelým patria práva, ktorá je už ustálenou
zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý subjekty právnych vzťahov poníma
ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a

chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu (viď. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo 105/2019). Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ustanovením § 295 C.s.p., keď
vykonal bez návrhu strán ďalšie dôkazy, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci.
Žalobca preto nedôvodne namieta porušenie uvedeného ustanovenia.

9. Súd prvej inštancie správne; vychádzajúc z článku 8.9 VOP žalovaného; ustálil, že za kvalifikovaný
právny úkon zrušenia povoleného prečerpania sa považuje aj samotné zníženie limitu povoleného
prečerpania na hodnotu 0,- eur, ku ktorému došlo dňa 27.07.2018, čo preukazuje výpis z účtu za obdobie
30.06.2018 - 31.07.2018. Uvedené zníženie limitu povoleného prečerpania sa súčasne považuje za
žiadosť o splatenie povoleného prečerpania, na základe ktorej žiadosti mal žalobca splatiť tú časť

povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú - nulovú výšku limitu povoleného prečerpania do 7 dní.

10. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal doručenie výpisu z účtu za obdobie 7/2018 v listinnej
podobe s poukazom na bod 3.9 VOP, podľa ktorého žalobca poskytuje výpisy z bežného účtu v listinnej
podobealebovelektronickejpodobe,dôvodnenamietažalobca,žepôvodnedohodnutázmenaspôsobu

doručovania v zmluve v písomnej forme bola žalovaným zmenená na elektronické doručovanie, ako
do vyplýva z jednotlivých výpisov z účtov od 24.11.2014. Námietku žalovaného týkajúcu sa doručenia
výpisu z účtu, ktorý sa považoval za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania, preto posúdil odvolací
súd za účelovú.

11. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po
dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.

1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobcovi
žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018

uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).