Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/223/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201121
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5820201121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov:
matky - D. E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom
JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova 18, a otca - D. H. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXXX/XX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Krausovou,
advokátkou, so sídlom v Námestove, Bernolákova 403/50, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a

povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13.
februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení
s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13. februára 2024 vo výrokoch I., II., IV. a VI. odvolaním
nenapadnutých p o n e c h á v a nedotknutý.
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení

s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13. februára 2024 v napadnutom výroku III. o výživnom
a v závislom výroku VIII. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení
s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13. februára 2024 vo výroku V. z r u š u j e .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení
s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13. februára 2024 vo výroku VII. m e n í tak, že otec a matka

sú p o v i n n í zaplatiť trovy štátu každý po 407,04 Eur v prospech príjmového účtu Okresného súdu
Námestovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. 4P/47/2020-540 zo dňa 13. februára 2024 (ďalej
len ,,rozsudok“) okresný súd rozhodol tak, že
- výrokom I. zveril maloleté deti: B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej

starostlivosti otca s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
- výrokom II. schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi dňa 30.11.2023 v nasledovnom
znení:a. matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar.
XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. a ďalej
b. počas letných prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: B. A., nar. XX.XX.XXXX

a C. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny rok v druhý júlový týždeň od pondelka od 15:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. a druhý augustový týždeň od pondelka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
c. počas Vianočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: B. A., nar.
XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny rok od 22.12. od 18:00 hod. do 25.12.
do 10:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a ďalej

d. počas novoročných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: B. A., nar.
XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny rok od 31.12. od 15:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 05.01 od 15:00 hod. do 06.01. do
18:00 hod.
e. počas veľkonočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: B. A., nar.
XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny rok od štvrtku od 15:00 hod. do

pondelka do 18:00 hod. s tým, že matka prevezme maloleté deti v určený čas a hodinu v mieste bydliska
otca, prípadne v mieste školského zariadenia, ak sa maloleté deti budú v školskom zariadení nachádzať
a po ukončení styku matka odovzdá maloleté deti v určený čas a hodinu
- výrokom III. uložil matke maloletých deti povinnosť platiť na výživu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX
sumu vo výške 120,- Eur a na výživu maloletého C., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 110,- Eur vždy

do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých deti, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku
- výrokom IV. konanie v časti o návrhu matky na zverenie maloletých deti do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov zastavil
- výrokom V. vo zvyšku nárok otca zamietol

- výrokom VI. priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 814,08 Eur
- výrokom VII. uložil matke maloletých deti povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 814,08 Eur
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
- o nároku na náhradu trov konania rozhodol výrokom VIII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na návrh otca mal. detí podaný okresnému
súdu dňa 04.06.2020, ktorým žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2P/1/2018 zo
dňa 12.02.2019 vo výroku II., IIa. ods. 9 tak, že matka maloletých detí je povinná prevziať maloletých
od otca v mieste jeho bydliska každý párny týždeň v nedeľu o 18:00 hod. a otec maloletých detí je

povinný prevziať maloletých od matky v mieste jej bydliska každý nepárny týždeň v nedeľu o 18:00 hod.
Obaja rodičia sú povinní maloletých v stanovenom čase na určenú dobu riadne prevziať a odovzdať. Vo
výroku II., IIb. tak, že záväzok otca maloletých detí prispievať na výživu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 40,- Eur a maloletého C., nar. XX.XX.XXXX sumou 40,- Eur, vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky sa zrušuje, a to počnúc dňom podania návrhu na začatie konania do budúcna

a jeho zdôvodnenie, ako aj na zmenu pôvodného návrhu otca, ktorou žiadal zveriť maloleté deti do
jeho osobnej starostlivosti, uložiť matke platiť na výživu maloletého B. mesačne sumu vo výške 150,-
Eur a na výživu maloletého C. mesačne sumu vo výške 130,- Eur, neupravovať styk matky s maloletými
a odôvodnenie zmeny návrhu.

3. Okresný súd poukázal na to, že uznesením zo dňa 10.02.2021 nariadil neodkladné opatrenie,
na základe ktorého dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej. Matke maloletého B. uložil povinnosť platiť na jeho výživu mesačne
sumu vo výške 50,- Eur a na výživu maloletého C. sumu vo výške 50,- Eur mesačne až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/33/2021

zo dňa 30.06.2021 zmenené tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.

4. Okresný súd uviedol, že rozsudkom sp.zn. 4P/47/2020 zo dňa 07.04.2022 boli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti otca, s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
Matke maloletých detí bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého C. mesačne sumu vo výške

50,- Eur a na výživu maloletého B. mesačne sumu vo výške 50,- Eur. Vo zvyšku návrh otca zamietol a
zamietol aj návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov. Na odvolanie
matky bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/33/2022 zo dňa 25.08.2022 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Okresný súd poukázal na nariadené pojednávania, rozsah vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi, a to uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/33/2022-259 zo dňa 25.08.2022,

prehľadom matky, správou kolízneho opatrovníka, doloženými dokladmi, znaleckým posudkom č.
6/2023 znalca Mgr. Ivety Snitkovej a jeho závermi, dokladmi doloženými matkou, dokladmi doloženými
otcom, oznámením o ukončení zastupovania a plnomocenstvom, vyjadrením otca a vyjadrením matky,
výsluchom svedka, návrhom kolízneho opatrovníka na schválenie rodičovskej dohody v časti týkajúcej
sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a v časti úpravy styku, pričom výšku výživného

ponechal na úvahe súdu a za aplikácie § 26, § 62 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 36 ods. 1 veta prvá Zákona
o rodine rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že oproti predchádzajúcemu
rozhodovaniu súdu o úprave rodičovských práv a povinností došlo k zmene, a to v tom, že maloleté
deti sa nachádzajú vo veku, kedy sa ich potreby podstatne zvýšili. Príjem otca je cca 1.617,44 Eur, z

ktorej sumy platí mesačne hypotéku vo výške 244,- Eur, spotrebný úver vo výške 56,- Eur, elektrinu vo
výške 154,- Eur, vodu vo výške 25,- Eur, poplatok za internet, TV a mobil vo výške 65,- Eur, ročne platí
poplatky za komunálny odpad a daň vo výške 141,- Eur, ročne za pevné palivo platí sumu 560,- Eur,
strava ho vyjde na sumu 200,- Eur, oblečenie na sumu 30,- Eur, hygienické potreby na sumu 20,- Eur,
zdravotná starostlivosť na sumu 20,- Eur, životné poistenie na sumu 100,- Eur a pohonné hmoty a PZP

na sumu 110,- Eur.
Na maloletého B. platí mesačne stravu vo výške 150,- Eur, oblečenie vo výške 50,- Eur, hygienické
potreby vo výške 17,- Eur, zdravotná starostlivosť vo výške 20,- Eur, školské potreby vrátane školských
poplatkov vo výške 27,- Eur, ročne platí za florbal 24,- Eur, mesačne platí za voľnočasové aktivity 10,-
Eur, poplatok za telefón vo výške 10,- Eur a vreckové vo výške 20,- Eur.

Na maloletého C. má náklady, ktoré spočívajú v nákladoch na stravu vo výške 150,- Eur mesačne,
oblečenia vo výške 50,- Eur mesačne, hygienických potrieb vo výške 17,- Eur mesačne, zdravotnej
starostlivosti vo výške 20,- Eur mesačne, poplatkov za školské potreby vo výške 27,- Eur mesačne,
poplatku za florbal vo výške 24,- Eur ročne, voľnočasových aktivít vo výške 10,- Eur mesačne, poplatku
za telefón vo výške 10,- Eur mesačne a vreckového vo výške 20,- Eur mesačne.

Okrem toho mu matka maloletých detí platí mesačne výživné vo výške 100,- Eur na obidve maloleté deti.

7. Matka maloletých detí je zamestnaná na Colnom úrade Žilina, s miestom výkonu práce v Trstenej, kde
má mesačný príjem cca vo výške 1.100,- Eur, z ktorých má nasledujúce výdavky: poplatok za elektrinu
vo výške 42,- Eur mesačne, poplatok za plyn vo výške 54,- Eur mesačne, poplatok za tuhé palivo vo

výške 41,- Eur, poistenie za dom vo výške 15,83 Eur mesačne, poplatok za internet vo výške 12,50 Eur
mesačne, poplatok za TV vo výške 8,- Eur mesačne, údržba rodinného domu a domácnosti vo výške
63,46 Eur, vodné a stočné vo výške 25,- Eur mesačne, strava vo výške 200,- Eur mesačne, ošatenie
+ obuv vo výške 40,- Eur, hygienické potreby vo výške 15,- Eur mesačne, zdravotná starostlivosť vo
výške 25,- Eur mesačne, paušál za telefón vo výške 33,- Eur, cestovné vo výške 75,- Eur mesačne,

výživné na maloleté deti vo výške 100,- Eur mesačne, poistka vo výške 20,- Eur. Keďže musela vyplatiť
bývalého manžela titulom vyporiadania BSM, má od rodičov pôžičku vo výške 40.000,- Eur a od sestry
vo výške 4.000,- Eur.
Má maloletého syna D., na ktorého vyjde mesačne strava na sumu 150,- Eur, strava v škôlke vo
výške 46,55 Eur, poplatok za škôlku vo výške 21,- Eur, ošatenie + obuv vo výške 50,- Eur mesačne,

hygienické potreby vo výške 15,- Eur mesačne, zdravotná starostlivosť vo výške 25,- Eur mesačne,
hračky, didaktické pomôcky vo výške 40,- Eur, výlety vo výške 30,- Eur a poistenie vo výške 23,- Eur.
V súvislosti so starostlivosťou o maloletého B. má výdavky, a to strava vo výške 60,- Eur mesačne,
ošatenie vo výške 35,- Eur, hygienické potreby vo výške 5,- Eur mesačne, zdravotná starostlivosť vo
výške 5,- Eur mesačne, knihy a aktuálne potreby vo výške 15,- Eur, výlety vo výške 30,- Eur mesačne

a poistenie vo výške 23,78 Eur mesačne. Rovnaké výdavky má aj na maloletého C., okrem poistenia,
ktoré platí vo výške 23,59 Eur.

8. V súvislosti s vyššie uvádzanými mesačnými nákladmi bol okresný súd názoru, že v danom prípade
je smerodajné to, že deti sa nachádzajú počas týždňa u svojho otca a s matkou sa stretávajú len počas

soboty a nedele. Považoval za reálne predpokladať, že väčšinu nákladov hradí otec maloletých detí.
V súvislosti s nesúhlasom matky s navrhovanou výškou výživného, okresný súd poznamenal, že určité
výdavky matky sa vzhľadom na frekvenciu stretávania s maloletými deťmi zdajú prehnané. Jedná sa
predovšetkým o bližšie nešpecifikované aktuálne potreby vo výške 30,- Eur mesačne na obe maloletédeti. Rovnako sa okresnému súdu nezdal argument matky, že obom deťom kupuje mesačne oblečenie
vo výške 70,- Eur, pretože sa nebude za ne hanbiť. Taktiež sa okresnému súdu zdal nereálny poplatok
za zdravotnú starostlivosť vo výške 10,- Eur mesačne na obe maloleté deti vzhľadom na to, že deti sú u

matky v podstate 1 a 1 dňa v týždni. Preto okresný súd vyhodnotil ako adekvátne výživné na maloletého
B. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletého C. vo výške 110,- Eur mesačne.

9. Okresný súd vzhľadom na dohodu rodičov v otázke zverenia maloletých detí a úpravy styku s
maloletými deťmi, ktorá neodporuje záujmom maloletých detí, túto schválil.

10. Za aplikácie § 29 ods. 1 CMP vzhľadom na dispozičný úkon matky maloletých detí ohľadom návrhu
na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov, okresný súd konanie v tejto časti zastavil.

11. Vzhľadom na to, že otec žiadal vyššie výživné, než o akom rozhodol okresný súd, vo zvyšku bol
jeho návrh zamietnutý.

12. Okresný súd ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 08.02.2023 ustanovil znalkyňu z odboru
psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská
psychológia Mgr. Ivetu Snitkovú, s miestom výkonu činnosti Muránska Huta 32, 049 01 Muráň, za
účelom vypracovania znaleckého posudku. Znalec si za vypracovanie znaleckého posudku vyúčtoval

sumu 814,08 Eur. Uznesením zo dňa 29.09.2023 č.k. 4P/47/2020-349 okresný súd priznal znalcovi z
odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia odmenu vo výške 814,08 Eur, ktorá suma bola
znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu.

13. Okresný súd skonštatoval, že v predmetnom konaní vznikli trovy štátu vo výške 814,08 Eur, o

náhrade ktorých rozhoduje i bez návrhu. Poukázal na všeobecnú zásadu, že každý účastník konania
platí výdavky, ktoré mu vzniknú (§ 49 CMP) a v civilnom mimosporovom konaní žiaden z účastníkov
nemánároknanáhradutrovkonania(okremprípadov,aktrovyzavinilalebojenáhradatrovspravodlivá).
Každý má teda znášať svoje trovy vrátene trov dôkazov. S ohľadom na okolnosti prípadu považoval
okresný súd za spravodlivé, aby trovy štátu, spočívajúce vo výdavkoch znaleckého dokazovania,

znášala matka maloletých detí.

14. O trovách štátu rozhodol okresný súd analogicky podľa § 55 CMP tak, že matka je povinná nahradiť
Slovenskej republike trovy štátu vo výške 814,08 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Proti tomuto rozsudku, a to výroku VII. v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom
právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Mala
za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď jej uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania

vo výške 814,08 Eur, ktoré predstavujú výdavky znaleckého dokazovania. V danej veci podal otec
návrh na výživné a zmenu úpravy výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, pričom v priebehu
konania navrhovala rozhodnúť o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a súd prvej
inštancie sám uznesením č.k. 4P/47/2020-291 zo dňa 08.02.2023 rozhodol o potrebe ustanoviť znalca,
keďže podľa jeho názoru rozhodnutie vo veci záviselo na posúdení skutočností, na ktoré sú potrebné

odborné znalosti. Mala za to, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nemá charakter
sporového konania. Matka bola názoru, že rovnakou mierou na trovách štátu sa má podieľať matka
a rovnakou mierou aj otec, nakoľko tieto vznikli, aby bolo rozhodnuté v najlepšom záujme maloletých
detí. Poznamenala, že na pojednávaní dňa 30.11.2023 súhlasila, aby maloleté deti boli zverené do
osobnej starostlivosti otca, ktorý súhlas vyslovila vzhľadom na závery znaleckého posudku. Považovala

za nespravodlivé, aby všetky náklady znaleckého dokazovania platila výlučne ona. Navrhla rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku VII. zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

17. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom III. a V. v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí
prostredníctvom právnej zástupkyne a súčasne sa vyjadril k odvolaniu matky. Vo vzťahu k napadnutým

výrokom namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nepovažuje za dostatočné, resp. v časti návrhu, ktorou
otec požadoval výživné od podania návrhu, neodôvodnené vôbec, v ktorej súvislosti poukázal na
odsek 22. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2022. K stanoveniu výšky
bežného výživného bol názoru, že výživné v celkovej výške 230,- Eur na dve maloleté deti na druhomstupni základnej školy je nepostačujúce. Z hľadiska komparácie matka špecifikovala náklady na svoje
najmladšie dieťa (trojročné bez špeciálnych potrieb navštevujúce materskú škôlku) v minimálnej výške
400,- Eur. Otec špecifikoval náklady na maloletého B. (14 rokov) vo výške 306,- Eur a na maloletého C.

(12 rokov) vo výške 312,- Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka do bežných výdavkov na
deti zahŕňa aj neštandardné, resp. nedôvodné výdavky, poťažne ich nadhodnocuje. Ďalej poukázal na
to, že osobnú starostlivosť v prevažnej miere počas mesiaca zabezpečuje otec. Ak sa maloletí rozhodnú
stráviť s matkou čas počas všetkých víkendov v mesiaci, ide o rozsah cca 4 - 6 dní. Odhliadnuc od
reálnych nákladov vychádzal z ustálenej praxe súdov SR a ČR, kde mesačné výživné pre deti na

druhom stupni základnej školy predstavuje priemerne 18% z príjmu rodiča v prípade jednej vyživovacej
povinnosti a 16% z príjmov rodiča v prípade dvoch vyživovacích povinností. Pri príjme matky 1.100,- Eur
výživné pre B. by malo byť v sume približne 200,- Eur mesačne a 175,- Eur. Z hľadiska príjmu matky
je takéto výživné primerané a v jej možnostiach a schopnostiach, nakoľko na výživu jej najmladšieho
dieťaťa a domácnosť a v konečnom dôsledku aj na výživu samotnej matky, môže a má prispievať jej
manžel, ktorý deklaroval príjemca cca 1.000,- Eur mesačne. Zároveň to umožňujú aj majetkové

pomery matky ňou potvrdené, nakoľko okrem domu a pozemkov, na ktorých sa dom nachádza so
záhradou, prípadne prístupom k jej domu, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve matky, je matka výlučnou
vlastníčkou C KN pozemku parc. č. 816/1 záhrada o výmere 557 m2, evidovaných na LV číslo XXXX
k.ú. I., ktorý je možné scudziť so značným ziskom, prípadne použiť na urovnanie hypotetických dlhov
matky. Okresným súdom stanovené výživné nepovažoval za primerané. K zamietnutiu návrhu otca v

časti výživného od podania návrhu zdôraznil, že od podania návrhu vykonával osobnú starostlivosť
o maloletých s výnimkou niektorých víkendov. Matka od nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa
10.02.2021 prispievala na výživu maloletých sumou po 50,- Eur na každé dieťa. Počas celej doby
tohto konania matka poberá na maloletých prídavky na dieťa, z ktorých plnila a plní svoju vyživovaciu
povinnosť napriek žiadosti otca tieto na neho prehlásiť, odkedy sa maloletí presťahovali k nemu. Teda

za matku buď sčasti alebo úplne plnil vyživovaciu povinnosť štát, keďže počnúc dňom 01.01.2023 boli
prídavky na deti zvýšené na sumu 60,- Eur na dieťa, a teda matke po uhradení výživného stále zostalo
20,- Eur na deti, ktoré sa fyzicky nenachádzali v jej starostlivosti. S prihliadnutím na tieto skutočnosti
považoval rozhodnutie v napadnutej časti za právne a vecne nesprávne, ale aj za nespravodlivé. Za
nespornú považoval skutočnosť, že matka bola počas konania poberateľkou materského a následne

rodičovského príspevku, avšak v čase podania návrhu bola zamestnaná a rovnako tak už bola
zamestnanávčaserozhodovaniasúdu,navyšepočasmaterskej/rodičovskejdovolenkyžilaspartnerom,
ktorý mal minimálne vo vzťahu k jej najmladšiemu dieťaťu vyživovaciu povinnosť a ktorý uviedol, že
prispieval matke na domácnosť sumou cca 400 – 500,- Eur mesačne. Príjem matky počas konania bol
v rozpätí 1.000 – 1.100,- Eur, čo zakladá jej povinnosť prispievať na výživu detí sumou vyššou než

50,- Eur. Ďalej poukázal na to, že od podania návrhu prešlo bezmála 3,5 roka, počas ktorých došlo k
nárastu základných výdavkov na maloletých nielen z dôvodu ich prirodzeného vývinu, ale v dôsledku
inflácie. Podľa otca je nevyhnutné rozhodnúť o zameškanom výživnom matky od podania návrhu t.j.
od 26.01.2021. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť v zmysle petitu
odvolacieho návrhu.

K odvolaniu matky voči výroku VII. napadnutého rozhodnutia otec uviedol, že rozhodnutie okresného
súdu je právne a vecne správne, nakoľko matka vyvolala potrebu vykonania znaleckého dokazovania,
ktorým boli potvrdené jednak tvrdenia otca, ako aj názory detí zistené kolíznym opatrovníkom, následne
potvrdené súdom na pojednávaní a v neposlednom rade závery prijaté súdom v pôvodnom rozsudku.
Nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý by sa otec mal podieľať na náhrade trov konania štátu, keď

nevyvolal potrebu ani nenavrhol vykonanie takéhoto dôkazu. Považoval za zavádzajúce tvrdenie
matky, že o potrebe ustanoviť znalca rozhodol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak urobil
na základe usmernenia odvolacieho súdu po tom, ako matka v odvolaní opätovne spochybňovala
úlohu otca v živote maloletých a formu jeho výchovy a neprimerane vyzdvihovala svoje výchovné
kvality. Matka nebola vlastnou sebareflexiou schopná a ochotná akceptovať totožné vyjadrenia otca

maloletých, maloletých samotných, kolízneho opatrovníka ani súdu prvej inštancie a vynútila vykonanie
znaleckého dokazovania, ktorého závery následne bez všetkého akceptovala. Konštatovaná nezrelosť
a nevyrovnanosť matky sa prejavuje aj v odvolaní, keď prenáša zodpovednosť za svoje pochybenie
na otca tým, že navrhuje, aby sa na trovách štátu, ktoré vznikli na popud matky, podieľal aj on, keď
ich potrebu nevyvolal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku VII.

potvrdil.

18. V ďalšom podaní doručenom okresnému súdu dňa 7.2.2024 otec uviedol, že trvá na vyjadrení k
odvolaniu matky a nebude na výzvu súdu reagovať osobitným podaním.19. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 05.02.2024 (č.l. 533 spisu) k odvolaniu matky uviedol, že nemá
vedomosť o jej majetkových pomeroch a navrhol odvolaniu matky vyhovieť, nakoľko je to v záujme
maloletých detí.

20. V podaní zo dňa 04.03.2024 (č.l. 553 spisu) otec prostredníctvom právnej zástupkyne uskutočnil
vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktoré považoval za nelogické a nesprávne, keďže z
neho automaticky vyplýva, že je v záujme maloletých detí, aby otec, ktorý trovy štátu nezapríčinil,
zabezpečuje počas celej doby tohto konania osobnú starostlivosť o maloletých a prakticky celú výživu

maloletých po finančnej stránke a na dôvažok má od matky dostávať výživné, ktoré len v zlomku pokryje
skutočné náklady na maloletých, bol zaťažený ešte aj trovami štátu, ktoré nevyvolal a nezapríčinil. Práve
vyhovením odvolaniu matky by sa konalo v rozpore so záujmami maloletých.

21. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka v podaní zo dňa 26. februára 2024 (č.l.
545 - 549 spisu). Mala za to, že súd prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním otca rozhodnutie

dostatočne odôvodnil s prihliadnutím na to, že na pojednávaní konanom dňa 30.11.2023 došlo k
schváleniu rodičovskej dohody týkajúcej sa zverenia synov B. a C. do osobnej starostlivosti otca. Na
tomto pojednávaní matka po zohľadnení svojich možností, schopností, majetkových pomerov, ďalšej
vyživovacej povinnosti prejavila súhlas so sumou výživného vo výške 110,- Eur na B. a vo výške 100,-
Eur na C.. Počas konania nebolo medzi stranami sporné, že maloletý B. a C. sa stretávajú s matkou aj

mimo víkendov, a preto otec nemal záujem o striktnejšiu úpravu stretávania. Argument otca, že synovia
B. a C. trávia s matkou čas v rozsahu 4 - 6 dní v mesiaci, je nepravdivý, účelový a zavádzajúci. Synovia
sa stretávajú s matkou aj mimo rozsah stretávania upravený rozsudkom, u matky prespávajú, snaží sa
im vytvoriť zaujímavý a pútavý program, teda výdavky, ktoré pred súdom prvej inštancie deklarovala, sú
dôvodné, teda aj mesačný výdavok na B. a C. vo výške 30,- Eur na výlety a voľnočasové aktivity, vo

výške 5,- Eur na zdravotnú starostlivosť pozostávajúcu z výdavkov na bežné lieky, vitamíny a výživové
doplnky. Výdavok na oblečenie pre B. a C. je dôvodný, keďže otec ich účelovo oblieka do dosť značne
opotrebovaného šatstva. Argument, že pozemok parcela číslo KN-C 816/1 v k.ú. I. možno scudziť,
nie je dôvodný, keďže ide o pozemok, ktorý tvorí záhradu k rodinnému domu, v ktorom býva a tento
pozemokbolvrámcimasybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvyporiadanýtak,žehonadobudla

do výlučného vlastníctva a za tento pozemok otcovi vyplatila peňažnú náhradu. Mala za to, že pri
rozhodovaní o určení výšky výživného okresný súd riadne vzal do úvahy jej možnosti, schopnosti a
majetkové pomery, a to aj počas obdobia jej materskej a následne rodičovskej dovolenky. K argumentu,
že poberala rodinné prídavky na B. a C., uviedla, že sa s otcom takto dohodli, pričom dohoda bola aj
o tom, že otec bude poberateľom daňových bonusov. Ďalej poukázala na to, že otec na pojednávaní

konanom dňa 30.11.2023 navrhoval výživné 200,- Eur na B. a 200,- Eur na C. a teraz navrhuje výživné
vo výške 200,- Eur na B. a 175,- Eur na C.. Otcom navrhovaná suma výživného nezodpovedá jej
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom s ohľadom aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
na to, že sa so synmi stretáva aj nad rozsah schválenej rodičovskej dohody. Upriamila pozornosť na
príjem otca, ktorý bol pred súdom prvej inštancie preukázaný vo výške okolo 1.900,- Eur mesačne,

pozostávajúci z daňového bonusu 280,- Eur a priemerného mesačného príjmu vo výške 250,- Eur za
poskytovanieslužiebdídžeja,ktorýsasnažilpredsúdomprvejinštanciezatajiť.Vzhľadomnapríjemotca
a jeho porovnanie so životnou úrovňou matky, na existenciu dlhov, ktoré má v súvislosti s vyporiadaním
BSM a podielového spoluvlastníctva, keď otcovi vyplatila za jeho podiel peňažnú náhradu a vyživovaciu
povinnosť k synovi D., je už teraz pre ňu náročné uhrádzať určené výživné.

K vyjadreniu otca k odvolaniu matky poukázala na to, že súd je povinný vykonať aj iné dôkazy,
ktoré nenavrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, teda aby bolo
rozhodnuté v najlepšom záujme maloletých detí, preto sa majú rovnakou mierou na trovách štátu
podieľať obidvaja rodičia maloletých detí, keďže tieto vznikli, aby bolo rozhodnuté v ich najlepšom
záujme. Argumenty otca, ktoré znevažujú jej postavenie, nie sú dôvodné s ohľadom aj na to, že medzi

nimi ako rodičmi došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody v časti týkajúcej sa zverenia synov do osobnej
starostlivostiotca.Malazato,ženebololenvichzáujme,aleajvzáujmeotca,abyprirozhodovaníotom,
ako sa budú realizovať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, bol zistený stav znaleckým
dokazovaním.

22. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 13.3.2024 bolo vyjadrenie otca zaslané
na vedomie matke prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrenie matky na vedomie otcovi
prostredníctvom právnej zástupkyne a vyjadrenia rodičov boli zaslané na vedomie kolíznemu
opatrovníkovi.23. V podaní zo dňa 18. apríla 2024 matka prostredníctvom zástupcu uskutočnila doplnenie vyjadrenia,
v ktorom predložila rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 27.02.2024,

ktorým jej bol odňatý nárok na prídavok na dieťa, a to na synov B. a C.. Poukázala na to, že s otcom
bola dohoda, že prídavky na B. a C. bude poberať matka a otec bude poberať na syna B. a C. daňový
bonus, ktorá dohoda platila do 27.02.2024. Ďalej poukázala na to, že otec mal možnosť uplatniť nárok
na prídavok na maloleté deti už skôr, a to na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k.
4P/47/2020-85 zo dňa 10.02.2021, ktorým boli synovia B. a C. zverení do osobnej starostlivosti otca,

ktorý si vedome neuplatnil, a to teraz účelovo argumentoval, že do februára 2024 poberala prídavok.
Zotrvala na tom, že otcom navrhovaná suma výživného nezodpovedá jej možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom, a to s ohľadom aj na to, že otec navrhuje priznať výživné spätne aj za obdobie jej
materskej a následne rodičovskej dovolenky, ako aj, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s maloletými
deťmi sa stretáva aj nad rozsah stretávania schváleného súdom.

24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.4.2024 bolo vyjadrenie matky doručené na
vedomie otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne, kolíznemu opatrovníkovi (doručenky na č.l. 568
spisu).

25. Krajskému súdu v Žiline bol dňa 17.05.2024 predložený spis predkladacou správou Okresného

súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-569 zo dňa 16.05.2024 na rozhodnutie o opravnom prostriedku ktorí
podali rodičia maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa
30. novembra 2023.

26. Podaním zo dňa 28.5.2024 krajský súd vec vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú,

pretože bolo zistené, že súd prvej inštancie napriek výtke zisteného nedostatku už v uznesení Krajského
súdu v Žiline č.k. 10CoP/33/2022-259 zo dňa 25. augusta 2022 ani v poradí druhom rozsudku č.k.
4P/47/2020-504 zo dňa 30. novembra 2023 explicitne neuviedol označenie pôvodného rozsudku o
rodičovských právach a povinnostiach (osobná starostlivosť, výživné, styk), k zmene úpravy, ktorého
novým/napadnutým rozhodnutím došlo, teda daný výrok absentuje. Vzhľadom na absenciu výroku

rozsudku okresného súdu o zmene rozhodnutia, ktorým bolo naposledy rozhodované o úprave práv
a povinností k maloletým deťom, uložil okresnému súdu tento nedostatok odstrániť za dodržania
procesného postupu v zmysle právnej úpravy CSP s tým, že po odstránení vytknutého nedostatku
zo strany okresného súdu vec bude opätovne predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o
podanom odvolaní otca a matky novu predkladacou správou.

27. Po vrátení veci okresný súd vo veci rozhodol dopĺňacím rozsudkom č.k. 4P/47/2020 - 591 zo dňa 20.
augusta 2024 v spojení s uznesením č.k. 4P/47/2020 - 599 zo dňa 4. októbra 2024 (ďalej len ,,dopĺňací
rozsudok“), ktorého výrokom I. rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn.
2P/1/2018 zo dňa 12.02.2019 v časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V

odôvodnení dopĺňacieho rozsudku poukázal na ustanovenie § 225 ods. 1, 2 CSP a na skutočnosť, že
z pôvodného rozsudku nebolo zrejmé, že ide o zmenu už existujúceho rozhodnutia o výživnom, a preto
vydal dopĺňací rozsudok. Dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2024.

28. Podaním zo dňa 28.10.2024 Okresný súd Námestovo predložil Krajskému súdu v Žiline spisový

materiál sp.zn. 4P/47/2020 na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku č.k. 4P/47/2020-504 zo dňa
30.11.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 4P/47/2020 – 591 v spojení s uznesením č.k.
4P/47/2020 - 599.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie

podali účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP), preskúmal vec na základe podaných odvolaní v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP, z tohto
titulu nedotknutým ponechal výroky I., II., IV. a VI., § 66 CMP a za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

vnapadnutomvýrokuIII.ovýživnomavzávislomvýrokuVIII.otrováchprvoinštančnéhokonaniapotvrdil
ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku V. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vo výroku VII. zmenil podľa §388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie rodičov maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/223/2024-606
zo dňa 12.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 12.11.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie rodičov maloletých detí proti rozsudku okresného súdu. Otec odvolaním namietal výroky III.
a V. rozsudku okresného súdu o určenom výživnom a zamietnutí zvyšku návrhu otca. Matka odvolaním
napadla výrok VII., ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania.

32. V súvislosti s podanými odvolaniami rodičov maloletých detí krajský súd uvádza, že výroky I.,
IV., VI., a to výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a o práve oboch rodičov
ich zastupovať, o zastavení konania v časti o návrhu matky na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti, o nároku štátu na náhradu trov konania, otec a ani matka nenamietali, preto
v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Podľa rozsahu a obsahu odvolaní otca

a matky maloletých detí, tieto výroky neboli napadnuté ich odvolaním. Odvolací súd len k úplnosti
dodáva k ostatným odvolaniam matky a otca nenapadnutým výrokom, že nezistil ani ich nesprávnosť.
Zdôrazňuje sa, že voči výroku II. o schválení rodičovskej dohody (v súdnej veci v otázke úpravy styku
matky s maloletými deťmi) v zmysle § 122 CMP nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. Krajský súd
s poukazom na to, že výrok II. o schválení rodičovskej dohody nebol odvolaniami rodičov ani fakticky

napadnutý, rovnako konštatuje, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý.

33. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči výrokom III. a V. a odvolanie matky
voči výroku VII. rozsudku okresného súdu a v nich tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na
rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaných odvolaní nebolo potrebné

k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím
súdomrozhodnuténazákladeceléhoobsahuspisovéhomateriáluavňomdoloženýchlistín.Odvolatelia
nevzniesli žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po
výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos

Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn.
3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

34. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom III. uložil matke povinnosť prispievať na

výživu maloletého B. výživným v sume 120,- Eur mesačne, na maloletého C. výživným v sume 110,- Eur
mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a výrokom V. vo zvyšku návrh otca zamietol (navrhoval
určiť výživné po 150,- Eur na každé dieťa, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.11.2023 konkrétne č.l.
498 spisu).

35. Na základe odvolacích dôvodov otca maloletých detí krajský súd primárne posudzoval, či napadnutý
rozsudok okresného súdu je súdnym rozhodnutím s náležitosťami, vyžadovanými ust. § 220 ods. 2
CSP. Krajský súd po posúdení napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje, že v potrebnom
a dostatočnom rozsahu bol zistený skutočný stav veci, ako aj vyhodnotenie vykonaného dokazovania,
vyjadrenie skutkových zistení, na ktoré boli aplikované rozhodujúce ustanovenia Zákona o rodine, ktoré

boli aj správnym spôsobom na zistený skutočný stav aplikované. Krajský súd má za to, že okresný súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ani judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka
konania. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto svojimi náležitosťami zodpovedá ust. § 220 ods.

2 CSP.

36. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.37. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

38. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

39. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine v spojení s § 121 CMP dohody
a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena

rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná, pričom môže byť odôvodnená subjektívne alebo objektívne.

40. V zmysle § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

Súd pri rozhodovaní teda neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať.
V prípade, ak sa po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone
rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže zmeniť toto rozhodnutie aj bez návrhu alebo
dohody o výkone rodičovských práv.

41. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, čo otec ani nenamietal v podanom odvolaní, dospel
k záveru, že v danej veci došlo k zmene pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, a to na strane
maloletých detí, ktorá odôvodňovala zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí, a to v odvolaním
nenapadnutom výroku I..

42. Vzhľadom na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti, teda výrokom I. rozsudku ich zverenie do
výchovy a opatery otcovi, bola spojená súdna úprava určenia výživného zo strany matky maloletých detí,
a to od času, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku okresného súdu, a jednak odôvodňovala úpravu
styku matky s maloletých deťmi tak, ako bola úprava styku upravená súdom schválenou rodičovskou
dohodou výrokom II. rozsudku. V danej právnej veci boli v konaní preukázané okolnosti, ktoré sa prejavili

v zmenených pomeroch maloletých detí v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia, a to schválenej rodičovskej dohody o úprave výkonu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom výrokom II. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2P/1/2018 zo dňa 12.
februára 2019.

43. Podľa odvolacieho súdu okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutočný stav veci
v akceptovateľnom rozsahu, preto z tohto skutkového stavu veci zisteného okresným súdom vychádzal
aj odvolací súd a tento nebolo potrebné doplniť, prípadne zopakovať dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie.

44. Okresný súd správne postupoval, ak na zistený skutočný stav veci aplikoval ust. § 78 ods. 1,
3 v spojení s ust. § 26 Zákona o rodine, t.j., keď pri výške vyživovacej povinnosti na maloleté deti
vyhodnocoval a porovnával pomery v čase posledného súdneho rozhodnutia s pomermi k dátumu
napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré zahŕňali nielen odôvodnené výdavky, potreby maloletých
ako osoby oprávnenej, ale aj schopnosti a možnosti matky maloletých detí ako osoby povinnej

z výživného, ktorá maloleté deti nemá v osobnej starostlivosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
matkyokresnýsúdsprávneaplikovalajďalšieustanoveniaZákonaorodine,keďposudzovalschopnosti,
možnosti a majetkové pomery matky maloletých detí, vychádzal z jej mesačného príjmu 1.100,- Eur
a súčasne pri tomto príjme zohľadnil to, že jej pribudla vyživovacia povinnosť. Okresný súd vzal do úvahy
aj frekvenciu stretávania sa matky s maloletými, pričom správne pri určovaní výšky výživného vychádzal

z predpokladu zvýšených nákladov maloletých hradených otcom.

45. Podľa názoru krajského súdu určenie vyživovacej povinnosti matke maloletého B. na sumu 120,-
Eur mesačne a na mal. C. v sume 110,- Eur mesačne zohľadňuje jej schopnosti, možnosti, majetkovépomery, ako aj to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť so vzatím do úvahy, že vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletého D.. Nepochybne došlo k nárastu výdavkov, potrieb maloletých detí od času
posledného rozhodnutia, ktorým boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Maloleté deti

B. a C. podľa správnych zistení okresného súdu v odsekoch 28. a 29. odôvodnenia rozsudku majú
bežné výdavky týkajúce sa stravy, ošatenia, hygieny, voľnočasových aktivít a podľa dokazovania nebolo
zistené, že by na ich strane bolo potrebné uhrádzať pravidelné zvýšené výdavky, ak ide o zdravé
deti. Uvádza sa, že výdavky a potreby maloletých detí sú vo výsledku determinované schopnosťami
a možnosťami matky maloletých, u ktorej okresný súd vychádzal z reálnych príjmov, vzal zreteľ na

odôvodnené výdavky matky v rámci stretávania sa s deťmi. Okresný súd vecne správne posúdil výdavky
a potreby maloletých, ako aj osobné a majetkové pomery rodičov maloletých so stavom k dátumu
napadnutého rozsudku.

46. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť to, že v každej právnej veci, ktorá sa týka maloletých
detí, súd vychádza z okolností skutočného stavu zisteného v tej-ktorej veci, t.j. súd je povinný prihliadať

na okolnosti danej veci, k čomu zo strany okresného súdu došlo. Okresný súd vecne správne
posúdil preukázaný príjem otca cca v sume 1.617,44 Eur a jeho výdavky tak, ako uviedol v odseku
28. odôvodenia, konštatoval zistený príjem matky v sume cca 1.100,- Eur a v odsekoch 30. - 33.
odôvodnenia zhodnotil jej výdavky. Správne však poukázal na to, že matka maloletých detí B. a C. má
vyživovaciu povinnosť nielen voči nim, ale aj k maloletému D.. Pri troch vyživovacích povinnostiach

a okresným súdom zisteného príjmu cca 1.100,- Eur mesačne, určená vyživovacia povinnosť matke
maloletých vychádza z kritérií, ktoré vedú k určeniu výšky vyživovacej povinnosti za zohľadnenia čistého
príjmu povinného rodiča, priradenie životnej etapy dieťaťa, zohľadnenie počtu vyživovacích povinností
rodiča, ako aj zohľadnenie miery starostlivosti o dieťa. Ak otec poukazoval v rámci príjmu matky
na to, že počas konania poberala rodinné prídavky na mal. deti, pričom od podania návrhu osobnú

starostlivosť s výnimkou niektorých víkendov vykonával otec, tak krajský súd primárne uvádza, že
uvedené vychádzalo z pôvodnej dohody rodičov o striedavej starostlivosti o mal. deti. Zároveň dodáva,
že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

47. K námietke otca spočívajúcej v nesprávnom postupe okresného súdu, ak nerozhodol o zameškanom
výživnom matky od podania návrhu, odvolací súd uvádza, že s postupom okresného súdu, ktorým určil
výživné od právoplatnosti rozsudku, v tomto prípade súhlasí. Napriek tomu, že okresný súd to výslovne
nevyjadril v odôvodnení rozhodnutia, z obsahu spisu bolo zrejmé, a rodičia to ani nespochybnili, že
matka v čase podania návrhu (zmeneného na č.l. 45-48 spisu) otcom bola síce zamestnaná, avšak

období od 11/2020 do 6/2021 bola na materskej dovolenke, v období od 7/2021 do 8/2023 na rodičovskej
dovolenke. Otec mal. detí sám v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní potvrdil, že matka
doposiaľ stále maloletým deťom prispieva na výživu po 50 Eur. V zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodným
pre okresný súd bol stav v čase vyhlásenia rozsudku, a preto pokiaľ výrokom I. rozhodol o zverení
mal. detí od osobnej starostlivosti otca s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a výrokom III.

určil vyživovaciu povinnosť matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, jeho postupu nebolo možné
vytknúť nesprávnosť.

48. Krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 111 a nasl. CMP konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností patrí medzi mimosporové nenávrhové konanie patriace do oblasti starostlivosti súdu

o maloletých. Inak povedané, konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré
možno začať i bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, nie je potrebné teda vo zvyšku návrh
toho ktorého z rodičov zamietať, a preto odvolací súd zrušil výrok V. rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh otca vo zvyšku zamietol, pretože je výrokom nadbytočným.

49. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu vo výroku VII., ktorým zaviazal matku
zaplatiť trovy štátu, pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania v celom rozsahu, nebolo správne.
Zvýrazňuje, že pri nezhode rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom súd nie je
viazaný návrhmi rodičov a je vždy povinný zistiť skutočný stav veci tak, aby rozhodnutie zodpovedalo
v prvom rade záujmom maloletých detí. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v priebehu konania považoval

za potrebné v záujme zistenia skutočného stavu veci nariadiť znalecké dokazovanie, nemôže byť táto
skutočnosť dôvodom pre náhradu trov zo strany rodiča (matky), ktorý sa len návrhom domáhal svojich
zákonných práv, pričom s ohľadom na záver znaleckého posudku uskutočnil dispozičný úkon späťvzatie
návrhu. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom – rozhodnutie o zverení detí do osobnejstarostlivosti bolo v tomto prípade v záujme maloletých detí a prihliadajúc na okolnosti prejednávanej
veci dospel odvolací súd k presvedčeniu, že v tomto prípade je spravodlivé, aby trovy znaleckého
dokazovania znášali obaja rodičia (§ 55 CMP a contrario), a preto vo výroku VII. napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak (§ 388 CSP), že zaviazal každého z rodičov k náhrade trov štátu v 1.

50. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.