Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200783
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323200783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA
s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s.
r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: Slovenská Grafia a.s.,
so sídlom Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava, IČO: 31 321 470, zastúpený: JUDr. Marián Rudy PhD.,
advokát so sídlom Drieňová 31, 821 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.765,78 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/23/2023 - 327 zo dňa
25.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/23/2023 - 327 zo dňa
25. 10. 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B3-23Cb/23/2023 - 327 zo dňa 25.10.2023 rozhodol vo
výroku I. tak, že žalobu žalobcu zamietol a vo výroku II. uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému
trovy prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 9.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.765,78 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 27.12.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.6.2011 uzavrel ako prenajímateľ
s obchodnou spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcom
zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Škoda

Fabia AMBIENTE 1.2 TSI, EČV: X. XXX Z.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 13.6. 2011
do 13.6.2016, teda na obdobie piatich rokov. Po uplynutí doby nájmu mal žalovaný motorové vozidlo
vo svojej dispozícii a bolo tak nevyhnutné sa vysporiadať s právnym a skutkovým stavom celej veci,
pričom žalovaný prejavil záujem uzatvoriť so žalobcom ako vlastníkom vozidla nájomnú zmluvu a výška
nájomného by zohľadňovala aj obdobie spätne od 13.6.2016. Nájomný vzťah mal trvať do 31.12.2016,
žalobca mal navrhnúť výšku nájomného. V zmysle osobného stretnutia bol žalovanému zaslaný návrh
nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 11.11.2016 odmietol uzatvoriť s tým,

že navrhované riešenie a obsah nájomnej zmluvy nie sú preňho akceptovateľné, avšak bez bližšej
špecifikácieapredloženiaprotinávrhu.Keďžežalovanýužívalmotorovévozidlovzmyslesvojejpísomnej
odpovede zo dňa 11.11.2016 nepretržite od začiatku kalendárneho roku 2012, žalobca ako vlastník
tohto motorového vozidla vyzval žalovaného na odovzdanie predmetného motorového vozidla. Nastretnutí dňa 8.11.2016 sa žalobcovi dostala do dispozície listina, označená ako dodatok, z obsahu ktorej
vyplýva, že spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. prenechala motorové vozidlo do užívania
žalovanému. Bez ohľadu na to, že táto listina nie je a nikdy nebola dodatkom k zmluve a nejedná

sa o dvojstranný právny úkon podpísaný zo strany žalobcu ako prenajímateľa, z tejto listiny nemohol
žalovaný nikdy v dobrej viere odvodzovať užívacie právo k predmetnému motorovému vozidlu, pretože
nebol poskytnutý písomný súhlas prenajímateľa s prenechaním veci do užívania tretej osobe, hoci bol v
zmysle písomnej zmluvy potrebný a pán W. ani spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. nemohli
byť ani len teoreticky nikdy v postavení prenajímateľa, nakoľko nikdy neboli vlastníkmi predmetného

motorového vozidla, čo bolo žalovanému zrejmé po celú dobu. Bezdôvodné obohatenie sa nevzťahuje
na obdobie od začiatku užívania motorového vozidla zo strany žalovaného do 13.6.2016. Odo dňa
14.6.2016 však žalovaný ani s prihliadnutím na vyššie uvedené nemohol ani teoreticky vychádzať z
predpokladu, že je stále oprávneným užívateľom vozidla. Žalobca tak požadoval sumu 3.420,- Eur z
titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného motorového vozidla žalovaným bez právneho
dôvodu. Výška peňažnej náhrady predstavuje súčin počtu dní, počas ktorej žalovaný užíval vozidlo

bez pochýb neoprávnene (od 14.6.2016 do 25.11.2016) a dennej sadzby za užívanie motorového
vozidla, ktorá je vo výške 30,- Eur (30,- Eur x 114 dní = 3.420,- Eur). Na základe výzvy bolo motorové
vozidlo dňa 25.11.2016 protokolárne odovzdané. Z preberacieho protokolu vyplýva, že motorové vozidlo
malo v čase jeho odovzdania poškodenia uvedené v čl. III bod 2 Preberacieho protokolu, taktiež sa
v motorovom vozidle nenachádzala lekárnička a homologizovaný prenosný trojuholník ako súčasť tzv.

povinnej výbavy motorového vozidla. V dôsledku poškodení a chýbajúcej povinnej výbavy bol žalobca
nútený dať motorové vozidlo opraviť a kúpiť chýbajúcu povinnú výbavu. Celková cena opráv a zakúpenia
povinnej výbavy predstavuje v zmysle faktúry č. FA 161 sumu 3.345,78 Eur. Dňa 15.12.2016 bola
žalovanému doručená predžalobná výzva, ku ktorej sa žalovaný vyjadril vyjadrením zo dňa 21.12.2016.
V predmetnom vyjadrení žalovaný tvrdil, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko nebola

zmluvnou stranou v rámci zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Pokiaľ ide o dlžnú sumu vo výške
3.420,- Eur, ktorá zodpovedá finančnej náhrade za bezdôvodné obohatenie, vzťahuje sa výlučne na
obdobie od ukončenia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., po
obdobie odovzdania vozidla, kedy už neexistoval žiaden zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou
STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., no predovšetkým medzi žalobcom a žalovaným. Vlastníkom

motorového vozidla bola obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO:
31 341 438, táto však podľa čl. I bod 3 zmluvy udelila žalobcovi písomný súhlas na prenájom motorového
vozidla.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, keď uviedol, že fotodokumentácia údajných poškodení

predmetného osobného motorového vozidla sa podľa zápisu vzťahuje na iné vozidlo, zatiaľ čo
fotodokumentácia sa vzťahuje na automobil s EČV: X. XXX Z.. Tento dôkaz je preto zmätočný a
procesne nepoužiteľný. Pokiaľ ide o samotné tvrdenie, že za škodu na predmetnom automobile
zodpovedá žalovaný, žalobca by aj v prípade, ak by predložená fotodokumentácia bola vecne
správna, musel pred súdom najprv dokázať, že žalovaný túto škodu spôsobil a preukázať tiež tzv.

kauzálny nexus. Žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil parkovné za obdobie od 14.6. 2016
do 25.11.2016, t.j. 165 dní á 36,- Eur/1 deň v hornom pásme štandardnej trhovej sadzby 1,50
Eur/1 hod. = 5.940,- Eur s príslušenstvom. Túto peňažnú odplatu požadoval alternatívne aj z titulu
tzv. skladného podľa ust. § 527 a nasl. Občianskeho zákonníka. Týmto zároveň namietal naplnenie
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ako takého, nakoľko dikcia základného ustanovenia

definujúceho bezdôvodné obohatenie predpokladá „úkor žalobcu“. Ak by aj hypoteticky takýto úkor
žalobcu nastal, žalobca na úkor žalovaného predmetné vozidlo parkoval, resp. mal u žalovaného
uskladnené. Sporné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, VIN: O. žalovaný počas platnosti zmluvy
o nájme dopravného prostriedku medzi žalovaným ako nájomcom a treťou osobou ako prenajímateľom
podľa ust. § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka užíval z titulu tejto zmluvy. Argumentácia protistrany,

že tretia osoba v pozícii prenajímateľa nebola vlastníkom predmetného automobilu, a preto tak údajne
žalovaný činiť nesmel je nielen nelogická, ale aj právne neakceptovateľná. Z obchodnej korešpondencie
totiž nepriamo, avšak nespochybniteľne vyplýva skutočnosť, že samotný žalobca prenajíma vozidlá,
ktoré má prenajaté od štvrtej osoby (leasingovej spoločnosti) a činí tak celkom legálne, dokonca
pravidelne a v súlade so zápisom vo svojej zložke obchodného registra. Nemôže preto právne obstáť

procesný útok postavený na argumentácii, že prenajímateľom automobilu smie byť len jeho vlastník.
Ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka totiž v súbehu s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka
implicitnepredpokladá,žesubsidiárnemôžeplatnevzniknúťaexistovaťajinštitútpodnájmudopravného
prostriedku. V opačnom prípade by potom zrejme muselo platiť, že požičovne áut nesmú spotrebiteľomponúkať vozidlá obstarané formou leasingu, pokiaľ leasingový vzťah trvá - čo by bol evidentne nonsens.
Z platne uzavretej zmluvy o nájme dopravného prostriedku žalovaný nemal dôvod predpokladať nič
iného než jej splnenie, t.j. odkúpenie predmetného vozidla po skončení nájmu, najmä keď z faktického

správania jeho zmluvného prenajímateľa ani nebolo opodstatnené vyvodzovať či predpokladať opak.
V zmysle ust. § 562 Občianskeho zákonníka totiž žalovaný smel vozidlo vrátiť žalobcovi najskôr vtedy,
keď mu bolo postúpenie pohľadávky (na vydanie veci) právne relevantným spôsobom oznámené,
resp. preukázané. V tomto smere sa žalovaný žiadneho omeškania nedopustil, lebo po (ako-tak)
akceptovateľnom oznámení, resp. preukázaní tejto cesie vozidlo žalobcovi odovzdal prakticky obratom

(v priebehu 2 pracovných dní). Predmetné vozidlo mal žalovaný v oprávnenej držbe na základe platnej
zmluvy. Po jej skončení bol žalovaný naďalej dobromyseľným držiteľom predmetného vozidla, či už
z titulu oprávneného očakávania ohľadne jeho odkúpenia, alebo z titulu oprávnenej domnienky, že
nájom naďalej trvá. Preto ani nemohol pristúpiť na návrh uzavrieť obdobnú zmluvu so žalobcom. Keďže
žalobcovi nebol preukázaný žiaden právny dôvod prepustiť predmetné vozidlo z jeho držby a nebola mu
známa ani identita osoby, ktorá by mala mať právo do tejto držby po žalovanom nastúpiť, počas tohto

žalovaný v držbe pokračoval a staral sa o vozidlo ako o vlastné. Zodpovednosť za škodu na predmetnom
vozidle nebola žalovanému nikým preukázaná a ako takú ju bezvýhradne odmietal.

4. Žalobca v priebehu konania ďalej tvrdil, že nikdy neudelil spoločnosti STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o. svoj písomný súhlas na prenajatie motorového vozidla tretiemu subjektu a preto nie je možné

súhlasiť s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorého môže vzniknúť podnájomný vzťah s
odvolaním sa na znenie ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to predovšetkým s ohľadom na znenie ust. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku inej
osobe. Nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol s.r.o. túto vyššie

citovanú povinnosť upravuje v čl. VI bod 3. Čo sa týka žalovaným namietanej procesnej nepoužiteľnosti
fotodokumentácie poškodení na motorovom vozidle pre nesprávne uvedené EČV, išlo o chybu v písaní,
čo jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti, že v ostatných listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil,
je EČV uvedená správne, t.j. X.-XXXZL a neexistuje jediný racionálny dôvod, pre ktorý by žalobca
úmyselne manipuloval tento údaj. Žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil tzv. parkované za

obdobie od 14.6.2016 do 25.11.2016, pričom takýto peňažný nárok je absurdný s ohľadom na právny
stav, v ktorom žalovaný užíval, vykonával užívacie právo v cudzej veci - vozidlu bez právneho titulu
a poskytnutia protiplnenia. Nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto-moto revue,
spol. s.r.o., skončila dňa 13.6.2016, preto je predmetom tohto konania čas po ukončení tejto zmluvy.
V protokole o odovzdaní vozidla zo dňa 25.11.2016 boli spísané všetky poškodenia vozidla a protokol

bol podpísaný aj zástupcami žalovaného. Uvedené znamená, že tieto poškodenia boli spôsobené
žalovaným ako jediným užívateľom motorového vozidla, pričom žalovaný nenamietal ani existenciu
týchto poškodení, ani cenu zodpovedajúcu ich oprave.

5. Žalovaný na tieto tvrdenia uviedol, že predmetné vozidlo neužíval bez právneho dôvodu, ale na

základe priloženej zmluvy. Žalovaný nemal dôvod očakávať nič iné než dlhodobo predpokladané
nadobudnutie predmetného osobného motorového vozidla do jeho vlastníctva (čl. VIII priloženej zmluvy
o nájme dopravného prostriedku) z titulu kúpy prenajatej veci, takže v hmotnoprávnej fáze tohto prípadu
takboloporušenépredkupnéprávožalovaného.Vnadväznostinauvedenévyššiepretožalovanýrozšíril
svoju kompenzačnú námietku aj čo do právneho dôvodu - totiž oprávnene rátal, že s nadobudnutím

vlastníckehoprávakpredmetnémuosobnémumotorovémuvozidlumôžepočítaťažesastanesúčasťou
jeho obchodného majetku. Niet zrejme rozumnejšieho vysvetlenia, než že reťazec na seba naviazaných
predkupných práv sa porušil preto, lebo žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou zanedbal alebo
opomenul niektoré zo svojich povinností voči leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetného
osobného motorového vozidla, následkom čoho došlo k odmietnutiu realizácie predkupného práva, za

čo však žalovaný nemôže. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nikdy nebol vlastníkom danej hnuteľnej
veci.Zmluvamedzižalovanýmajehoprenajímateľomje,akoznejjednoznačnevyplýva,uzavretásiným
právnym subjektom (AUTOSTOP s. r. o.). Dodatok č. 2 je podľa svojho obsahu jednostranným právnym
úkonom, ale na účely dokazovania v tomto právnom prípade ho možno považovať za tzv. právny úkon
perfektný. Z právneho hľadiska sa žalobca dopustil tzv. omeškania veriteľa v zmysle ust. § 370 a nasl.

Obchodného zákonníka a rovnako tiež opomenul svoju povinnosť starostlivosti riadneho hospodára.
Žalovaný tiež uviedol, že z priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že denné nájomné
ako kvázi refundácia bezdôvodného obohatenia za porovnateľné osobné motorové vozidlo môže činiť
max. 6,- Eur. Obdobné platí o výške údajnej „škody“, kedy si žalobca dal predmetné vozidlo, ktoré malpo správnosti previesť za 1 euro na žalovaného opraviť v autoservise prevádzkovanom kapitálovo a
personálne spriaznenou obchodnou spoločnosťou, pričom väčšina položiek zmienenej „opravy“ mala
pôvod v bežnom opotrebení vozidla primeranom jeho veku a nájazdu. Žalovaný preto odmietal celkový

právny základ akokoľvek vyčíslenej škody. Aj keby hneď vo všetkom ostatnom, čo protistrana vo svojich
podaniachuvádza,malainakpravdu,skutkovonesúhlasípočetdní„bezdôvodnéhoobohatenia“,ktorého
sa voči nej mal údajne dopustiť žalovaný. Môže byť totiž najskôr od 3.7.2016, a nie od 14.6.2016. Rozdiel
činí 19 dní, čo pri zjavne neopodstatnenej dennej sadzbe 30,- Eur predstavuje navýšenú sumu až o 570,-
Eur, abstrahujúc pritom od ostatných nezrovnalostí skutkových aj právnych. Za vozidlo bolo zaplatené

žalovaným akoby išlo o kúpu, čo žalovaný preukázal faktúrou č. 01/2012, ktorú si zaniesol do svojho
účtovníctva.

6. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol dňa 27.6.2018 rozsudkom č.k. 23Cb/71/2017-154,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.765,78 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 27.12.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči

žalovanému. Súd prvej inštancie považoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku, uzavretú dňa
2.1.2012 medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom (zmluva 2) za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na
základe vyššie uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný užíval motorové vozidlo neoprávnene, bol
nedobromyseľným držiteľom tohto vozidla v zmysle ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

keďže žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo bez právneho dôvodu, bol od prvého momentu,
odkedy vozidlo do neoprávnenej držby prevzal, povinný ho vrátiť (vydať) žalobcovi ako prenajímateľovi
tohto motorového vozidla, pretože žalovaný sa týmto neoprávneným užívaním motorového vozidla
bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie priznal žalobcovi sumu 3.420,- Eur, pričom táto suma predstavovala počet dní bezdôvodného

obohatenia (114 dní) vynásobených sumou 30,- Eur ako dennej sadzby za užívanie motorového
vozidla. Keďže jednoznačne v konaní bolo taktiež preukázané, že vznikla škoda a zodpovedal za
ňu žalovaný a rovnako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného, ktorým
bola skutočnosť neoprávnenej držby predmetného motorového vozidla žalovaným, súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného aj na náhradu škody v sume 3.345,78 Eur, ktorá spočívala v oprave a odstránení

jednotlivých poškodení.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20.3.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Proti rozsudku

odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
3Obdo/99/2019-241 zo dňa 27.5.2020 tak, že dovolanie žalovaného odmietol a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so
sťažnosťou, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/209/2018 zo

dňa 20.3.2019 zrušiť. Ústavný súd SR vo svojom Náleze č. k. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10.3.2022
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20.3.2019 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je založené na závere o neplatnosti
druhej nájomnej zmluvy, keďže prenajímateľ nebol vlastníkom vozidla a ani nedisponoval súhlasom na
poskytnutie vozidla tretej osobe. Žalovaný namietal, že nedostal odpoveď na podstatnú otázku, ako

sa súd vysporiadal (a či sa vôbec zaoberal) posúdením zmluvného vzťahu medzi žalobcom AUTO
ROTOS-ROZBORA s.r.o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o. Odpoveď
na túto otázku považuje za podstatnú, pretože od posúdenia neplatnosti nájomnej zmluvy, v ktorej
vystupoval na strane nájomcu, sa odvíjali ďalšie právne závery (preklúzia, prechod nebezpečenstva
škody, preskúmanie vecnej legitimácie). Ak súd posudzoval vlastníctvo, resp. potrebu súhlasu na

prenechanie vozidla tretej osobe (a pri absencii súhlasu považoval nájomnú zmluvu za absolútne
neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka), rovnakými úvahami sa mal uberať a posúdiť zmluvný
vzťah medzi žalobcom AUTO ROTOS-ROZBORA s. r. o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s. r. o.

8. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že žalobca podal žalobu nie voči svojmu
zmluvnému partnerovi spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s r.o., ale za pasívne vecne
legitimovanú osobu označil sťažovateľku (žalovaného). Uvedené považuje ústavný súd za oveľa
podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov, ktorý nebolo možné vzhľadom na jeho charakterprehliadnuť. Na tomto mieste zdôraznil Ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť
pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy

aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010), kde zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba
smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Ústavný súd považoval za nosný problém súdenej veci (ne)vyriešenie právnej otázky, či sťažovateľku,
ktorá uzatvorila druhú nájomnú zmluvu, možno považovať za vecne pasívne legitimovanú v konaní o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody. Vzhľadom na uvedené dospel Ústavný súd k
záveru, že Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k ústavne neudržateľným právnym záverom,
ktoré mali za následok zásah do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k

záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie
veci Krajskému súdu.

9. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. 3Cob/63/2022-282 napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu je

hlavným pochybením súdu prvej inštancie nepreskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a len
čiastočné skúmanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd skúma vecnú legitimáciu ex offo,
bez navrhnutých dôkazov strán sporu. Krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že súd prvej
inštancie nemal v rámci spisového materiálu žiaden doklad preukazujúci právny vzťah medzi žalobcom
a leasingovou spoločnosťou, taktiež nedisponoval dokladom, preukazujúcim ako bol leasingový vzťah

ukončený, či žalobca po skončení leasingu nadobudol vlastníctvo k predmetu leasingu, alebo či nebola
leasingovázmluvapredčasneukončená.Vspisesanenachádzadokladpreukazujúcisúhlasleasingovej
spoločnosti ako prenajímateľa predmetu leasingu a vlastníka vozidla na prenájom motorového vozidla
ďalšiemu nájomcovi. Existencia nedoložených listinných dokladov je nevyhnutná pre posúdenie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd skúma ex offo.

10. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Cob/63/2022-282 preskúmal vytýkané nedostatky, predovšetkým sa opätovne zaoberal aktívnou a
pasívnou vecnou legitimáciou sporových strán. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že splnenia určitej
povinnosti sa na súde môže dovolávať len ten, kto je v konaní aktívne legitimovaný a voči tomu, kto

je pasívne legitimovaný. V príslušnom spore vedenom na tunajšom súde je zrejmé, že s ohľadom na
právny názor vyslovený Ústavným súdom SR a odvolacím súdom v ich vyššie uvedených rozhodnutiach
žalovaný nebol účastníkom sporného právneho vzťahu - zmluvy o nájme dopravného prostriedku
uzavretej medzi prenajímateľom AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., a nájomcom STOP auto - moto
revue, spol. s.r.o., dňa 13.6.2011, na základe ktorej žalobca podal žalobu. Vzhľadom na to, že žalovaný

nebol účastníkom sporného zmluvného vzťahu, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný nemohol
byť v príslušnom spore pasívne vecne legitimovaný. Navyše je súd prvej inštancie toho názoru, že ani
žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že v súdnom spise absentujú
akékoľvek dôkazy o tom, že majiteľ vozidla, spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko
s.r.o., IČO: 31 341 438 udelil žalobcovi ako prenajímateľovi písomný súhlas na prenájom motorového

vozidla nájomcovi, bez ktorého nesmie podľa ust. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka prenechať
užívanie dopravného prostriedku inej osobe. Zmienka o takomto písomnom súhlase sa nachádza v už
vyššie spomínanej zmluve o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.6.2011, konkrétne v čl. I bod 3,
ktorý tento súhlas deklaruje a odkazuje na jeho kópiu, ktorá by mala tvoriť prílohu danej zmluvy. Žalobca
však takúto prílohu do súdneho spisu nedoložil. Z uvedeného súd prvej inštancie teda vyhodnotil, že

žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v danom spore, teda nepreukázal, že
právejemuprináležíprávovymáhaťodžalovanéhovydaniebezdôvodnéhoobohateniaanáhraduškody,
a že práve na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a preto dospel k záveru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie
opätovne preskúmal žalobu žalobcu a dospel k záveru, že na základe dôkazov doložených do súdneho

spisu je potrebné žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť, a to najmä s poukazom na nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a rozhodol tak, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci,

keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, priznal mu nárok na náhradu trov konania.

12. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP, pretože podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca uviedol, že ignorovanie existencie dvoch samostatných nárokov, ktoré sú
predmetom konania, je zrejme príčinou toho, že celé zdôvodnenie napadnutého rozsudku sa nachádza
v bodoch 36. a 37., pričom podľa žalobcovho právneho názoru je zrejmé, že napadnutý rozsudok nie
je riadne zdôvodnený, už iba poukazom na rozsah zdôvodnenia. Dôvodom zamietnutia žaloby mala

byť údajná absencia aktívnej legitimácie a údajná absencia pasívnej legitimácie. Pokiaľ ide o aktívnu
legitimáciu, súd prvej inštancie uviedol jediný argument, pre ktorý by žalobca túto aktívnu legitimáciu
nemal mať, a to je absencia súhlasu VWFS, ako predchádzajúceho vlastníka vozidla, s prenechaním
vozidla do užívania nájomcovi: STOP auto - moto revue, spol. s r.o. na základe Zmluvy zo dňa
13.6.2011. Odhliadnuc od toho, že súhlas tvoril prílohu Zmluvy, ktorú podpísal aj nájomca, čím potvrdil

jeho existenciu, odhliadnuc od toho, že VWFS bol vlastníkom na základe zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva, ktorého jediným účelom bolo zabezpečovať pohľadávku VWFS voči žalobcovi, je
podľa žalobcu, existencia alebo neexistencia takéhoto súhlasu absolútne bez právneho významu, pokiaľ
ide o posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.420,- Eur. Žalobca ďalej
dôvodil, že nesporným je fakt, že žalovaný vozidlo v období od 14.6.2016 do 25.11.2016 užíval a že

výlučným vlastníkom tohto vozidla počas tohto obdobia, bol žalobca. Ak teda je nesporné, že vozidlo
užíval počas celého uplatneného obdobia žalovaný a je nesporné že výlučným vlastníkom vozidla
bol žalobca, jedinou otázkou zostáva, či žalovaný mal k užívaniu tohto vozidla akýkoľvek právny titul,
alebo ho nemal. Ak ho nemal, potom sa absolútne nespochybniteľne jedná o bezdôvodné obohatenie
žalovaného, na ktorého vydanie má právo žalobca ako vlastník vozidla. Súd prvej inštancie neuviedol

žiadne hodnotiace úsudky vo vzťahu k posúdeniu, či žalovaný mal alebo nemal v období od 14.06.2016
do 25.11.2016 platne zriadené užívacie oprávnenie a teda, či existoval platný právny titul, na základe
ktorého žalovaný toto vozidlo počas tejto doby užíval. Uvedené samo o sebe predstavuje porušenie
práva žalobcu na riadne zdôvodnenie rozhodnutia.

13. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že nie je podstatnou okolnosťou to, či údajný prenajímateľ
AUTOSTOP s.r.o., mal alebo nemal súhlas s ďalším prenájmom od žalobcu, pričom podstatné je, že
tento subjekt nikdy nemal žiadne užívacie oprávnenie k tomuto vozidlu, nakoľko nájomnú zmluvu dňa
13.6.2011 uzatvoril so žalobcom STOP auto - moto revue, spol. s r.o., - teda iný subjekt ako ten,
kto mal toto vozidlo ďalej prenajať žalovanému. Nájomná Zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako

prenajímateľom a STOP auto - moto revue, spol. s r.o., bola uzatvorená na dobu 5 rokov a doba nájmu
uplynula 13.6.2016. V prípade nároku z bezdôvodného obohatenia v odvolaní uviedol, že počas celého
obdobia ktoré je predmetom tohto konania, bol vlastníkom vozidla žalobca - nepochybne má aktívnu
legitimáciu na uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie svojho vozidla,
treťou osobou. Nikto iný ani aktívnu legitimáciu mať nemôže. Absencia alebo neabsencia súhlasu VWFS

s prenechaním vozidla STOP auto - moto revue, spol. s r.o., IČO: 31 356 567 na dobu do 13.6.2016,
nemá s aktívnou legitimáciou žalobcu žiaden súvis. Podľa žalobcu je nesporné, že tento právny dôvod
na užívanie vozidla od 14.6.2016 do 25.11.2016 nezriadil žalovanému žalobca - to nie je ani tvrdené.
Žalovaný tvrdí, že síce vozidlo užíval, ale nie bez právneho dôvodu. Týmto právnym dôvodom mala
byť zmluva zo dňa 2.1.2012 a na základe takejto zmluvy, mal mať žalovaný riadne a platne zriadené

užívacie oprávnenie k vozidlu, na dobu od 14.6.2016 do 25.11.2016. Tento konštrukt je absurdný,
hraničiaci s ohýbaním práva. Skutočnosť, že súd prvej inštancie ani len nerozdeľoval osobitné nároky
uplatnené žalobou a tieto neposudzoval samostatne, má svoj odraz v nepreskúmateľnosti a zmätočnosti
napadnutého rozsudku. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 3.345,78 Eur, žalobca uviedol,
že si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ /t.j. za škodu spôsobenú porušením

právnej povinnosti/ a to konkrétne povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ. Žalobca zastáva názor, že v
prejednávanej veci je preukázané, že vozidlo bolo odovzdané zo strany žalobcu spoločnosti STOP auto
- moto revue, spol. s r.o., zastúpenej svojím konateľom p. L. W., a vozidlo nebolo poškodené v čase
tohto odovzdania, ďalej že p. W. /síce už ako konateľ inej spoločnosti - AUTOSTOP s.r.o., ale stále tenistý p. W./, toto vozidlo ihneď v ten istý deň odovzdal žalovanému a toto vozidlo stále bolo nepoškodené
aj pri tomto odovzdaní, pričom vozidlo od tohto momentu, až do 25.11.2016 užíval výlučne žalovaný a
25.11.2016, keď vozidlo žalovaný žalobcovi odovzdal, bolo vozidlo poškodené v rozsahu, ako je tento

zdokumentovaný v písomnom preberacom protokole podpísaným zo strany žalovaného, pričom oprava
týchtopoškodení,ktorúžalobcauhradil,jevovýške3.345,78,-Eur.Žiadnezoskutkovýchtvrdenížalobcu
nebolo nikdy namietané zo strany žalovaného, ani nebolo posúdené inak zo strany žiadneho súdu. Na
základe uvedeného je, podľa právneho názoru žalobcu preukázané, že škodu spôsobil žalovaný pri
prevádzke tohto vozidla, keď mimochodom nikdy nebola nahlasovaná žiadna poistná udalosť, pri ktorej

byškoduspôsobiltretísubjektaškodabybolakrytázPZPdruhéhovozidla.Nazákladeuvedenéhopreto
žalobca žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti Rozsudku sumu vo výške 6.756,78,- Eur, spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5%, zo sumy 6.765,78,- Eur, od 27.12.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi právo
na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100%.

14. Na toto odvolanie žalobcu reagoval žalovaný svojim vyjadrením zo dňa 6.12.2023, keď uviedol, že v
bode č. 17. Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.3.2022, sp.zn. III. ÚS 501/2021-30
sa nachádza jasný a záväzný právny názor, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tu prebiehajúcom
konaní a ani žalobca v ňom nie je aktívne legitimovaný. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca chybne
subsumuje zodpovednostné vzťahy tohto právneho prípadu pod § 420 a nasl. OZ. Prílohy, ktoré žalobca

pripojil k odvolaniu, zakladá do súdneho spisu už minimálne tretíkrát, nesvedčia o tom, že by sa právna
situácia zmenila - žalobca súhlas na podnájom dotyčného vozidla nikdy nemal a listiny priložené k
odvolaniu na tom nič nemenia. V prípade údajného súhlasu žalovaný uviedol, že súhlas na podnájom
dotyčného vozidla mal, taký súhlas by nesmel byť datovaný dátumom neskorším než 13.6.2011. Nič
také však žalobca, dokonca ani po tretíkrát, čo danú sadu listín na súd zakladá, nepreukázal. Žalovaný

nesúhlasil s podaným odvolaním žalobcu, keď uviedol, že podľa neho je zjavným motívom žalobcovho
procesného správania skutočnosť, že žalovaný rešpektoval pôvodný exekučný titul, ktorý bol neskôr
ústavným súdom zrušený, ergo dobrovoľne žalobcovi uhradili plnenie, na ktoré nás pôvodne zaväzoval;
tento právny dôvod potom odpadol a žalobca sa všemožne zdráha vrátiť nám toto plnenie späť. Žalobca
teda zamýšľa podaným odvolaním oddialiť vydanie svojho bezdôvodného obohatenia, ktorým sa na

náš úkor obohatil, pričom v dôsledku prebiehajúceho konania je totiž na Mestskom súde Bratislava III
t. č. prerušené konanie č. 23Cb/78/2022, ktorým si od protistrany vymáhame bezdôvodné obohatenie
späť. Odvolanie žalobcu je preto podľa žalovaného celkom irelevantné. Žalobný návrh bol od samého
začiatku podaný voči nesprávnemu subjektu, nie sme pasívne legitimovaní a žalobca nie je aktívne
legitimovaný.Dalnámvtomzapravduajústavnýsúd.Nejdetedao„údajnú"absenciuaktívnejapasívnej

legitimácie. Ide o reálnu absenciu aktívnej a pasívnej legitimácie, ktorá ako taká už sama osebe na
riadne a vyčerpávajúce zdôvodnenie rozsudku stačí. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň, aby žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na 100% náhrady trov odvolacieho konania.

15. K vyjadreniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že žalobca spochybňuje účelové
tvrdenie žalovaného, že Ústavný súd SR vo svojom Náleze uviedol názor, podľa ktorého by žalobca
údajne nemal byť aktívne vecne legitimovaný, a zároveň žalovaný by údajne nemal byť pasívne
vecne legitimovaný v tejto veci. Ústavný súd v odôvodnení konštatoval, že rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave bolo porušené právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko podľa

právneho názoru Ústavného súdu sa Krajský súd v Bratislave v tomto konaní nedostatočne zaoberal
aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu, napriek tomu, že žalovaný údajne v odvolacom
konaní aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu namietal. Ústavný súd teda vytkol všeobecným súdom to,
že v tomto konaní sa nedostatočne zaoberali aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu,
napriek tomu, že žalovaný túto v konaní namietal. Žalobca ďalej uviedol, že Ústavný súd nikdy v Náleze

výslovneneuviedol,žebyžalobcanemalbyťaktívnevecnelegitimovanývtejtoveci,alebožebyžalovaný
nemal byť pasívne vecne legitimovaný v tejto veci. Žalovaný vo zvyšnej časti svojho vyjadrenia už
neuvádza žiadnu skutočnosť podstatnú pre tento spor, pričom len bezdôvodne a nevhodným spôsobom
útočí na žalobcu, ktorý si riadnym a zákonným spôsobom uplatňuje svoje práva na súdnu ochranu.
Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa snaží svojimi tvrdeniami iba odvrátiť pozornosť od skutočného

merita tejto veci, na ktoré žalobca opakovane upozorňuje. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca
uviedol argumenty, týkajúce sa žalobou uplatnených nárokov, ktoré raz už uviedol vo svojom odvolaní,
pričom dodal, že sa vo zvyšku pridržiava svojej právnej argumentácie uvedenej v predošlých písomných
vyjadreniach.16. Žalovaný reagoval na toto vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 6.3.2024, keď uviedol, že sa plne
pridržiava svojich doterajších vyjadrení a podaní. Podanie žalobcu zo dňa 16.2.2024 je síce pro forma

označené ako vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, t. j. kvázi replika, no zastáva názor, že žalobca sa
ním de facto pokúša obísť § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého možno odvolacie dôvody meniť alebo
dopĺňať len v rámci odvolacej lehoty. Táto už však žalobcovi v čase podávania „vyjadrenia k vyjadreniu"
uplynula, a preto žiada odvolací súd, aby naň ex lege neprihliadal, pretože vecne neprináša nič nové.
Žalovaný dodal, že právne názory Ústavného súdu SR sa nikdy neformulujú v enunciáte nálezu, ale

vždy až v jeho odôvodnení. Preto ani v tomto, ani v žiadnom inom prípade nemožno uznať tvrdenie
žalobcu, že právny názor o celkovej absencii aktívnej aj pasívnej legitimácii nebol „vyslovený“, pretože
bol vyslovený v odôvodnení nálezu.

17. Žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa 28.10.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací

súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a

spolu s odvolaním žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením, v zmysle ktorého žalobca súdu
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore a ani pasívnu legitimáciu žalovaného. Vzhľadom na

ustálenú judikatúru odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom
prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie (t.j. stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a druhý
účastník subjektom povinnosti) nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je,
alebo nie je (bližšie viď rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004, citovaný v uznesení ÚS SR č.k. III.
ÚS 473/2014-14 zo dňa 01.08.2017).

22. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena a z predmetnej zásady
následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj
nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej
skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). V danom prípade
je takýmto stavom práve to, že bolo žalobcovou povinnosťou v konaní preukázať, že je, alebo bol

účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (bližšie viď rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004, citovaný v uznesení ÚS SR č.k. III. ÚS 473/2014-14 zo dňa 01.08.2017).
Žalobca nepreukázal v konaní, že bol v čase uzavretia zmluvy o nájme vlastníkom vozidla a ani to, že by
disponoval súhlasom na poskytnutie vozidla tretej osobe. V spise sa v čase rozhodovania nenachádzala žalobca teda nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval ako bol leasingový vzťah ukončený, či
žalobca po skončení leasingu nadobudol vlastníctvo k predmetu leasingu, alebo či nebola leasingová
zmluva predčasne ukončená. V spise sa nenachádzal ani doklad preukazujúci súhlas leasingovej

spoločnosti ako prenajímateľa predmetu leasingu a vlastníka vozidla na prenájom motorového vozidla
ďalšiemunájomcovi.NapriektomujevčlánkuI.bod3zmluvyonájmedopravnéhoprostriedkuzodňa13.
06. 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto-moto revue, spol. s r. o. uvedené, že
vlastníkmotorovéhovozidlaspoločnosťVOLKSWAGENFinančnéslužbySlovensko,s.r.o.súhlasudelila
a jeho kópia tvorí prílohu zmluvy. Z predložených všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu

k leasingovej zmluve z článku III. bod 4 vyplýva, že ďalší prenájom, požičiavanie, výpožička resp.
akékoľvek prenechanie predmetu leasingu akejkoľvek tretej osobe vyžaduje predchádzajúci písomný
súhlas prenajímateľa na základe písomnej vecne a časovo odôvodnenej žiadosti nájomcu (č. l. 75).
Tento písomný súhlas sa v spise nenachádzal. Existencia nedoložených listinných dokladov bola a je
nevyhnutná pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd skúma ex offo. Ak žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že je (bol) vlastníkom a zároveň prenajímateľom vozidla,

nie je aktívne legitimovaný na podanie a nemôže sa ďalej domáhať nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie uvedeného vozidla treťou osobou.

23. Žalobca síce v odvolaní poukazuje na Prehlásenie o ukončení zmluvy VWFS zo dňa 14.11.2022 a
Oznámenie o splnení záväzkov zo Zmluvy č. 734516 zo dňa 14.11.2022, čím preukazuje vlastníctvo k

motorovému vozidlu. Tým však nepreukázal vlastníctvo k vozidlu v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy,
ani súhlas na poskytnutie vozidla tretej osobe v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom AUTO
ROTOS-ROZBORA s.r.o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o., a tým aj
odvolací súd musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní svojej aktívnej
legitimácie na podanie žaloby, nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení v právnom

vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. Ďalej sa odvolací súd, opierajúc sa opätovne o ustálenú súdnu judikatúru uvádzanú vyššie, zaoberal
aj otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobca podal žalobu nie voči svojmu zmluvnému

partnerovi spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s r.o., ale za pasívne vecne legitimovaného označil
žalovaného, teda tretiu osobu. S ohľadom na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v tomto
konaní a aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, žalovaný nebol účastníkom sporného
právneho vzťahu - zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzavretej medzi prenajímateľom AUTO
ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 a nájomcom STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31

356 567 dňa 13.06.2011, na základe ktorej žalobca podal žalobu. Vzhľadom na to, že žalovaný nebol
účastníkom sporného zmluvného vzťahu, mal odvolací súd taktiež za to, že žalovaný nemohol byť v
príslušnom spore pasívne vecne legitimovaný.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)

CSP posúdil ako neopodstatnené a viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý
a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).