Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206209928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4206209928.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev,
Trnavská arcidiecéza, Trnava, J. Hollého 10, IČO: 00419702, zastúpeného advokátskou kanceláriou
MAPLE & FISH s.r.o., Bratislava, Žižkova 22B, IČO: 36718432, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Michal Stasík, proti žalovaným: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica,
Námestie SNP 8, IČO: 36038351, 2. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská
Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36022047, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 12C/174/2006-2228 zo dňa 8. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom predmete sporu – o zamietnutí žaloby proti
žalovanému v 1. rade na vydanie nehnuteľností v kat. úz. A. vedených na LV č. XX ako pozemky registra
„C“ č. 264/78 a 264/81 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 99,58%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) ostatným rozsudkom
z 08. marca 2022 č. k. 12C/174/2006-2228 zaviazal žalovaného 1/ vydať žalobcovi bližšie označené

nehnuteľnosti v katastrálnom území obce A., v ďalšej časti žalobu zamietol a žalobcovi vo vymedzenom
rozsahu priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania.

1.1. V rozsahu podstatnom pre dovolací prieskum prvostupňový súd ustálil, že pozemky v kat. úz. A.
registra „C“ č. 264/78 a parc. č. 264/81 „na LV číslo XX sú parcely označené kódom 37 ako pozemky,
na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré
neposkytujú trvalý úžitok. Zo správy obce A. zo dňa 27.03.2015 vyplýva že uvedené parcely využíva

vlastník nehnuteľnosti vedenej na LV číslo XXX. Zo správy obce A. zo dňa 05.11.2020 vyplýva, že sa
pozemok využíva ako záhrada v intraviláne. Žalobca poukázal na vyjadrenie geodeta a obce A., že sa
jedná o záhradu a preto je vydania schopná. Žalovaný v prvom rade poukázal nato že tieto pozemky
sa využívajú, ako záhrady, dvor, spevnené plochy, prístrešky, a teda nespĺňajú charakter pozemkov
v zmysle reštitučného zákona. Z písomného vyjadrenia žalovaného v prvom rade vyplýva, že tento
pozemok využívajú fyzické osoby susedných nehnuteľností a preto nie sú spôsobilé na vydanie“.

1.2. Vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 a 3 a § 6 zákona č. 161/2005 Z.z. prvostupňový súd
uzavrel, že obe sporné parcely nie je možné žalobcovi vydať. V súvislosti s parcelou č. 264/78 uviedol,
že táto „je označená ako ostatné plochy. Zo správy obce zo dňa 05.11.2020 súd zistil , že sa jedná
o záhradu v intraviláne. Zo správy obce zo dňa 27.03.2015 súd zistil, že parcelu číslo 264/78 využívavlastník nehnuteľností na LV číslo XXX. Z uvedeného vyplýva, že táto parcela nespĺňa predpoklady
uvedenév§2ods.1Reštitučnéhozákona,nakoľkosanejednáopoľnohospodárskupôdu,aleozáhradu
v intraviláne.“. V súvislosti s parcelou č. 264/81 uviedol, že táto „ je označená ako ostatné plochy. Zo

správy obce zo dňa 05.11.2020 súd zistil, že sa jedná o záhradu v intraviláne. Zo správy obce zo dňa
27.03.2015 súd zistil, že parcelu číslo 264/81 využíva vlastník priľahlej nehnuteľnosti vedené na LV číslo
XXX. Z uvedeného vyplýva, že táto parcela nespĺňa predpoklady uvedené v § 2 ods. 1 Reštitučného
zákona, nakoľko sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ale o záhradu v intraviláne“.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním vo vzťahu k parc. č. 261/6, 261/7, 264/78, 264/81 a
264/118akovčastiojehonárokunanáhradutrovkonaniavočižalovanémuv1.radenapadollenžalobca
domáhajúci sa jeho zmeny v napadnutých častiach tak, aby bolo žalovanému v 1. rade uložené vydať a
navrátiť mu vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam v kat. úz. A., zapísaným na LV č. XX, spolu s
dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a aby mu bol nárok voči žalovanému v 1. rade priznaný v rozsahu
100 %, vrátane aj odvolacieho konania, keď ohľadom odvolacích dôvodoch poukázal na ust. § 365

ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Poukazujúc na doterajší priebeh konania v spore uviedol, že rozsudok
považuje za nesprávny, rozporný s právnou úpravou i skutkovým stavom, arbitrárny a porušujúci jeho
právo na spravodlivý súdny proces. Za správne a súladné s právnou úpravou, účelom reštitučného
zákona ako aj s prevažujúcou súdnou praxou považuje to, že súd prvej inštancie pri posúdení a
rozhodovaní o tom, či zostávajúce nehnuteľnosti je možné vydať, skúma ich reálny stav a neobmedzil sa

už len na formálnu evidenciu v katastri nehnuteľností. Avšak pri rozhodovaní nesprávne právne posúdil
túto otázku a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, resp. napriek zistenému skutkovému
stavu dospel k nesprávnemu záveru o nemožnosti ich vydania, konkrétne:

2.1. vo vzťahu k parcele č. 264/78 okresný súd návrh zamietol z dôvodu, že sa jedná o záhradu v

intraviláne a využíva ju vlastník nehnuteľností na LV číslo XXX. Okresný súd zároveň skonštatoval, že
sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ale o záhradu v intraviláne. Už z tohto odôvodnenia je zrejmé,
že okresný súd si protirečí, keď na jednej strane skonštatoval, že ide o záhradu a vzápätí, že sa
nejedná o poľnohospodársku pôdu. Pritom s poukazom na ust. § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. záhrady jednoznačne

spadajú pod pojem poľnohospodárska pôda. Rovnako, okresný súd opomenul uviesť, že túto parcelu
využíva vlastník priľahlej nehnuteľnosti práve ako záhradu, teda jej poľnohospodárske využitie je zrejmé
a nepopierateľné. Skutočnosť, že túto nehnuteľnosť zrejme neoprávnene využíva vlastník susedného
pozemku na pestovanie plodín a pod. nemôže byť prekážkou vydania, práve naopak, je tak preukázaná
poľnohospodárska využiteľnosť pozemku, prípadne lesohospodárska využiteľnosť, a tiež, že nie je daná

žiadna prekážka podľa § 6 reštitučného zákona, vlastníkom je SR v správe žalovaného 1. - povinná
osoba. S poukazom na uvedené tak žalobcovi nie je zrejmé, prečo okresný súd jeho návrhu v tejto časti
nevyhovel a rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný,

2.2.vovzťahukparceleč.pozemok264/81okresnýsúdnávrhzamietolsrovnakýmodôvodnenímakopri

parcele č. 264/78, t. j., že ide o záhradu (a tým podľa názoru okresného súdu nejde o poľnohospodársku
pôdu), ktorú užíva vlastník priľahlej nehnuteľnosti na LV č. XXX. Aj v tomto prípade namietame obdobne
ako v bode vyššie, že okresný súd si protirečí, keď konštatuje, že záhrada nie je poľnohospodárskou
pôdou a že okresný súd de facto nijako neodôvodnil zamietnutie žaloby v tejto časti, resp. ním
poskytnuté odôvodnenie je neurčité, zmätočné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukazujeme aj na

doložené ortofotomapy, z ktorých vyplýva, že sa tu nachádzajú skleníky, a teda skutočne je táto parcela,
spoločne s parcelou č. 264/78 využívaná na hospodársku činnosť, a teda jednoznačne spôsobilá na
vydanie v zmysle Reštitučného zákona.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, keďže napadnuté výroky rozsudku

sa týkajú výlučne nárokov žalobcu voči nemu a teda rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
ostalo odvolaním nenapadnuté a teda právoplatné, v ktorom žiadal potvrdenie rozsudku v napadnutých
častiach. K jednotlivým parceliam uviedol nasledovne stanovisko:

3.1. K parcele 264/78 uvádzame, že sa nejedná o záhradu v pravom slova zmysle. Slovo záhrada súd

podľa nášho názoru použil ako hovorové označenie dvora rodinného domu. Nejde o záhradu, ktorá je
poľnohospodársky obrábaná. Na parcele sa nachádza prístavba k rodinnému domu a ďalšia stavba,
pravdepodobne garáž alebo altánok k rodinnému domu. Parcela plní charakter dvora rodinného domu,
nie obrábanej záhrady. S názorom súdu sa stotožňujeme a tvrdíme, že parcela nie je schopná vydania.3.2. K parcele 264/81 platí to isté ako k parcele 264/78. Na parcele 264/81 je tak isto súčasť domu
- prístavba a ďalšie štyri stavby. Pozemok nie je záhradou v tom zmysle, že by to bol pozemok

poľnohospodársky obrábaný. Je to v skutočnosti dvor so spevnenou plochou. Tak parcela 264/81 ako aj
parcela 264/78 neplnila charakter ani poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani lesného pôdneho fondu
a nie sú schopné vydania. Okresný súd vyhodnotil možnosť vydanie pri obidvoch týchto parcelách
správne.

3.3. Tvrdenia, ktoré uvádzame vyššie sa dajú jednoducho preveriť na ortofotomapách vo verejne
prístupných mapových službách. Tvrdenia žalobcu preto považujeme za zavádzajúce, pričom máme
za to, že v zamietavej časti súd rozhodol správne, vyhodnotil jednotlivé dôkazy starostlivo, pričom
odôvodnenie takéhoto rozhodnutia je výstižné a jasné.

4. Žalobca sa vyjadroval k uvedenému vyjadreniu žalovaného v 1. rade zotrvávajúc na svojom

odvolacom návrhu, ako aj odvolacích dôvodoch. S námietkami žalovaného v 1. rade nesúhlasí a
považuje ich za nedôvodné, nepreukázané, účelové a zavádzajúce z nasledovných dôvodov:

4.1. pokiaľ ide o parcely č. 264/78 a č. 264/81, rovnako ide o pozemky, ktoré je možné vydať. Trváme
na tom, že okresný súd si v odôvodnení rozsudku v tejto časti protirečí, keď tvrdí, že sú to záhrady

v intraviláne a zároveň sa nejedná o poľnohospodársku pôdu. Žalovaný 1 sa snaží obhájiť závery
okresného súdu tvrdením, že okresný súd (údajne) použil toto pomenovanie len ako hovorové označenie
dvora rodinného domu, s čím nesúhlasíme. Táto skutočnosť z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva
a ide len o domnienku žalovaného 1., prípadne jeho snahu doplniť odôvodnenie rozsudku, čo je však
neprípustné. Navyše, keď aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto dve parcely v skutočnosti

sú využívané vlastníkom susednej parcely práve na poľnohospodársku činnosť - pozri napr. potvrdenie
geodeta zo dňa 14. 07. 2020, potvrdenia B. A.. Odmietame tiež tvrdenie, že sa tu nachádza prístavba
rodinného domu, nakoľko to nevyplynulo z vykonaného dokazovania, ale sú tu hospodárske stavby
(skleníky a pod.). Ak by sa tu aj nachádzala garáž či altánok, nejde o prekážku vydania, keďže máme
za to, že ide o dočasné stavby, ktoré tu umiestnil vlastník susediacej parcely a ktoré plnia doplnkovú

funkciu k hospodárskemu využitiu týchto parciel a majú preň význam (napr. na uskladnenie náradia, ako
sklad a pod.). Vzhľadom na uvedené preto máme za to, že aj tieto dve parcely je možné jednoznačne
vydať. Námietky žalovaného 1. sú v tomto smere opäť nepodložené, fabulujúce.

5. S poukazom na uvedené máme za to, že žalovaný 1. neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, ktoré by

osvedčovali správnosť a zákonnosť rozsudku v napadnutej časti. Zotrvávame na tom, že rozsudok je v
tejtočastinesprávny,predmetnéparcelyjemožnévydaťaniejetunijakáprekážkaichvydania.Žalovaný
1. sa odvoláva len na ortofotomapy, pričom opomína ostatné dôkazy, ktoré bližšie popisujú, čo sa na
nehnuteľnostiach skutočne nachádza (čo z vortofotomáp nie je možné úplne presne vidieť), dopĺňajú
závery vyplývajúce z ortofotomáp a majú veľkú relevanciu, keďže boli vykonané na základe ohliadky na

mieste samom a preukazujú tak skutočný stav parciel. Žalovaný 1. tak len podľa ortofotomáp fabuluje, čo
byasinapredmetnýchnehnuteľnostiachmohlobyť(uvádzasvojenovédomnienky)opomínajúcposúdiť/
vyhodnotiť závery z ostatných vykonaných relevantných dôkazov preukazujúcich stav pozemkov.

6. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) ostatným rozsudkom z 19. januára 2023 sp. zn.

8Co/39/2022 potvrdil zamietnutie žaloby voči žalovanému 1/ v časti pozemkov v kat. úz. A. vedených na
LV č.XX ako pozemky registra „C“ č. 261/6, č. 261/7, č. 264/78 a č. 264/81 a v zamietajúcej časti ohľadom
parcely registra „C“ č. 264/118 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný vydať
a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nej spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zmenil prvostupňový výrok o trovách konania a vyslovil,

že sporové strany nemajú nárok na náhradu odvolacích trov.
7. Odvolací súd, ktorý prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku v podstatnom uviedol, že „čo sa týka parcely č. 264/78, ide o parcelu susediacu so zastavanou
parc. č. 264/79 vo vlastníctve žalovaného /SR, správcom je však SPF/, na ktorej sa nachádza stavba
domu súpisného čísla 190 zapísaného na LV č.XXX na manželov C. - ide teda o dvor k tejto stavbe na

uvedenej parc. č. 264/79, cez ktorú/ý majú vlastníci domu jediný priamy prístup z verejnej komunikácie k
tomutodomu,nakoľkoparc.č.264/111preddomom/asčastizastavaná/vsmereodulicejevlastníctvom
žalobcu, teda bez vlastníctva uvedenej parcely č. 264/78 by žalovaný ako vlastník pozemku a manželia
C. ako vlastníci stavby nemali prístup k svojej parc. č. 264/79 /zastavanej stavbou/, resp. k stavbe.Uvedená parcela preto reálne nemá charakter žiadnej poľnohospodársky produkčnej pôdy ale tvorí
priľahlú parcelu - dvor k parcele žalovaného z hľadiska užívania aj stavby nevyhnutne potrebnú a reálne
i využívanú na prístupovú cestu a dvor a preto u tejto parcely je nevyhnutné zachovanie rovnakého

vlastníckeho stavu žalovaného k tejto parcele a teda jej vydanie ako prístupovej cesty a dvora je
nemožné, na čom nič nemení ani existencie nejakých porastov na nej. ... Čo sa týka parcely č. 264/81,
uvedená parcela predstavuje v prírode parcelu vedľa rodinného domu súpisného č.191 na parcele
č.264/80 /stojaceho bezprostredne vedľa domu súpisného č.190/ a za týmto rodinným domom manželov
C. (D. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX), ktorí z predmetnej parcely - z pohľadu od ulice po pravej

časti ich rodinného domu túto užívajú ako priestor pre dvor, fóliovník, bazén ako aj prístavbu, keď
prístavbu na tejto parcele majú aj v jej zadnej časti pozemku za svojim domom, v ktorej časti má táto
parcela spoločnú hranicu s parcelou č.264/78/ za ich domom súpisného č. XXX/. Uvedená parcela tak
slúži ako pozemok priľahlý domu manželov C. a je v prevažnej svojej časti reálne v prírode využívaná
ako zatrávnený i spevnený dvor a zastavané plochy, teda je z vydania v reštitúcii ako poľnohospodársky
nepotenciálna a zastavaná pôda vyňatá. ... Ohľadom parciel ... č. 264/78 a 81 mal preto odvolací

súd za to, že ich vydanie nie je možné preto, že uvedené parcely nie sú produkčne potenciálnou
poľnohospodárskou alebo lesnou pôdou, sú zastavané a tiež ich vydanie by žalovanému, resp. osobám,
ktorým užívanie umožňuje, znemožnilo užívanie parciel na účel, ktorému aktuálne tieto parcely reálne
slúžia. Podľa odvolacieho súdu ak pri reštitúcii - vydaní pozemkov treba zohľadniť účelovú súvislosť
všetkých pozemkov oprávnenej osoby - reštituenta s požadovanými pozemkami, potom rovnako aj na

strane osoby povinnej treba - ak nie je uvedená súvislosť na strane reštituenta preukázaná, rešpektovať
potrebu zachovania jeho vlastníctva k tým pozemkom, ktoré sú pre neho nevyhnutné pre užívanie jeho
vlastných (nevydávaných) pozemkov a stavieb, aby reštitúciou nedošlo k vytvoreniu nových krívd na
vlastníckych a užívacích právach povinných osôb.“

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu (v časti pozemkov č. 264/78 a 264//81 a trovám konania) podal
žalobca dovolanie, a to podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Po opise priebehu súdneho
konania navrhol v namietanej časti zrušiť napadnuté odvolacie rozhodnutie a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, alternatívne zmeniť napadnuté odvolacie rozhodnutie a v tejto časti žalobe vyhovieť. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

9. Žalobca v súvislosti s prípustnosťou dovolania uplatnenou podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP
namietal, že odvolací súd napriek viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie bez
vykonania alebo doplnenia dokazovania a nariadenia pojednávania, posúdil dokazovanie a skutkové
zistenia súdu prvej inštancie v ním namietanej časti rozhodnutia diametrálne odlišne, čím porušil jeho

právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový súd zistil, že sporné parcely
(č. 264/78 a č. 264/81) sú záhradou, pričom odvolací súd ich za záhrady už nepovažoval. Odvolací
súd rovnako v odôvodnení rozhodnutia nepoukázal na žiadne ustanovenie reštitučného zákona či
iného právneho predpisu, z ktorého by vyplývali ním prijaté závery. Práve naopak, odvolací súd založil
zamietnutie žaloby vo vzťahu k parcele č. 264/78 a Parcele č. 264/81 na dôvodoch, ktorých relevanciu

s prejednávanou vecou vôbec nezdôvodnil, a preto je nevyhnutné považovať napadnuté odvolacie
rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Nakoľko strany sporu nemali vôbec možnosť vyjadriť sa k
záverom prijatým odvolacím súdom, je navyše potrebné považovať toto rozhodnutie za prekvapivé (bod
3.1.).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. 7Cdo/88/2023 zo dňa 26.
augusta 2024 o podanom dovolaní žalobcu takto rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. januára 2023 sp. zn. 8Co/39/2022 v časti o potvrdení zamietnutia
žaloby proti žalovanému 1/ na vydanie nehnuteľností v kat. úz. A. vedených na LV č. XX ako pozemky

registra „C“ č. 264/78 a parc. č. 264/81, spolu s výrokom o trovách konania pred súdom prvej inštancie
a pred odvolacím súdom z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

11. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol nasledovné:

11.1. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia
súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená
povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolacísúd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov
ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce
odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej

inštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).

11.2. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu

o správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti
má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal
tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie
zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových
dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre

odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá
nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení
súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred
súdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy
ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn.

4Cdo/98/2017).

11.3. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade sporných pozemkov
(č. 264/78 a č. 264/81) sa jedná o záhrady v intraviláne, a to napriek ich označeniu ako „ostatné
plochy“; uvedené zistil z oznámenia obce. Vydanie týchto parciel nebolo podľa prvostupňového súdu

možné z dôvodu, že nespĺňajú predpoklady uvedené v § 2 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko sa
nejedná o poľnohospodársku pôdu, ale o záhrady v intraviláne (bod 1.2.). Odvolací súd, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a bez zopakovania dokazovania, dospel k záveru, že v prípade parcely č.
264/78 ide o „priľahlú parcelu - dvor k parcele žalovaného z hľadiska užívania aj stavby nevyhnutne
potrebnú a reálne i využívanú na prístupovú cestu a dvor a preto ... jej vydanie ako prístupovej cesty a

dvora je nemožné, na čom nič nemení ani existencie nejakých porastov na nej“ a v prípade parcely č.
264/81ideo„pozemokpriľahlýdomumanželovC.ajevprevažnejsvojejčastireálnevprírodevyužívaná
ako zatrávnený i spevnený dvor a zastavané plochy, teda je z vydania v reštitúcii ako poľnohospodársky
nepotenciálna a zastavaná pôda vyňatá“, pričom manželia C. tento pozemok využívajú „ako priestor pre
dvor, fóliovník, bazén ako aj prístavbu“ (bod 2.1.).

11.4. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že odvolací súd, hoci dospel k odlišným skutkovým zisteniam
ako súd prvej inštancie a od jeho skutkových zistení sa odchýlil a inak posúdil otázku charakteru
sporných pozemkov, ktorá skutočnosť nepochybne má/môže mať podstatný význam pre vydanie
pozemkov žalobcovi, nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie

alebo doplnenie). Hodnotiť dôkazy môže totiž len súd, ktorý ich vykonal. Odvolací súd preto nemôže
prehodnocovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, bez toho, aby ich sám riadne zopakoval.
Odvolací súd tak pred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 383, § 384 ods.
1, § 385 ods. 1 CSP a tiež s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr. sp. zn.
5Cdo/131/2009, 5Co/189/2019, 7Cdo/110/2018) a ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 400/2009, II. ÚS

506/2013). Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle
§ 420 písm. f) CSP.

11.5. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že vydaniu napadnutého odvolacieho

rozhodnutia predchádzalo zásadné procesné pochybenie, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces strán sporu v zmysle
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním
napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

11.6. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania (vzhľadom na zrušenie odvolaciehorozsudku len v časti, pozri aj dovolací výrok o trovách konania, pozn.) a o trovách dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455

CSP).

11.7.Nakoľkodovolacísúduznalprípustnosťadôvodnosťdovolacejnámietkyvyplývajúcejz§420písm.
f) CSP, tak sa ďalej nezaoberal prípustnosťou a dôvodnosťou ostatných námietok žalobcu týkajúcich
sa nesprávneho právneho posúdenia veci (body 3.2. a 3.3.). Napriek uvedenému sa javí byť vhodné,

aby odvolací súd v rámci jeho nového rozhodnutia primerane reagoval (aj) na tieto žalobcom v dovolaní
nastolené právne pripomienky, a to v záujme presvedčivosti a jednoznačnosti svojho rozhodnutia.

12. V dôsledku uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu sa spor opäť dostal do štádia odvolacieho
konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 12C/174/2006-2228 zo dňa
8. marca 2022, avšak len v rozsahu vyplývajúceho z výroku uznesenia dovolacieho súdu a to len vo

vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade (označenie žalovaného v 2. rade je ponechané len pre účely
popisu priebehu sporu).

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), preto opätovne preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu ako zostal predmetom ďalšieho odvolacieho konania (po čiastočnej

právoplatnosti uvedeného rozsudku odvolacieho súdu č. k. 8Co/39/2022-2535 zo dňa 19.01.2023)
a dospel k záveru, že v spore je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

14. Úvodom je potrebné uviesť, že predmet zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným

veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
vymedzuje jeho § 1, podľa ktorého zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným
veciam. Týmto osobitným predpisom je zák č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd
spôsobenýchcirkvámanáboženskýmspoločnostiamvznenízák.č.97/2002Z.z.a125/2016Z.z.(ďalej

lenzák.č.282/1993Z.z.).Účelomobochtýchtoreštitučnýchzákonovjenápravaniektorýchmajetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátane ich nižších organizačných zložiek
s vlastnou právnou subjektivitou v rozhodnom období poznačenom potláčaním ich práv. Dôvody
navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo
obce zák. č. 161/2005 Z. z. definuje v § 3 ods. 1 písm. a/ - j/; za oprávnenú osobu označuje registrovanú

cirkev a náboženskú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré
majú právnu subjektivitu a ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 08.
05. 1945, židovským náboženským obciam od 02. 11. 1938 do 01. 01. 1990 (§ 2 ods. 2). Na účely
tohto zákona je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona spravuje nehnuteľné
veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží (§ 4 ods. 1). Podmienkou pre

navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa zák. č. 161/2005 Z. z. bolo, aby si oprávnená osoba
toto právo uplatnila voči povinnej osobe písomnou výzvou do 30. 04. 2006, zároveň s preukázaním
skutočností podľa § 3 a v prípade, že povinná osoba nevyhovie jej výzve alebo ak jej sídlo nie je známe,
oprávnená osoba si musela svoje nároky uplatniť na súde do 12 mesiacov od doručenia výzvy, a to pod
sankciou zániku práva (§ 5 ods. 1, 3).

15. V prejednávanej veci ostalo nesporným, že žalobca je oprávnenou osobou a žalovaný povinnou
osobou podľa zák. č. 161/2005 Z. z., že sporom dotknuté nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z
dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ alebo podľa § 3 ods. 1 písm. f/, a že žalobca si svoje právo na
navrátenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam uplatnil u žalovaného včas písomnou výzvou a po jej

bezúspešnosti na súde prvej inštancie žalobou. V tomto smere súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia poskytol i rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu, ktorú preberá ako vlastnú i odvolací
súd, preto ju opakovať duplicitne nebude a na ňu len v ďalšom poukazuje. Spornou zostala iba otázka, či
nehnuteľnosti, ktorých navrátenia vlastníckeho práva a vydania sa žalobca domáha a voči ktorým bola
žaloba zamietnutá sú spôsobilým predmetom vydania v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z..

16. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré
tvoria a/ poľnohospodársku pôdu, b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskejusadlosti, c/ lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a d/ podiely
spoločnej nehnuteľnosti.

17. Zák. č. 161/2005 Z. z. pre bližšiu špecifikáciu pojmu „poľnohospodárska pôda“ odkazuje na zák.
č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a v zmene zák. č. 245/2003 Z. z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zák. č. 220/2004 Z. z.).

18. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou
pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice,
ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

19. Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra.

20. Podľa ust. § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z.,
spoločnými časťami a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto

zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

21. S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je

vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom
pozemku. Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností (§ 23 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z.).

22. Ohľadne spôsobilosti predmetu cirkevnej reštitúcie a k aplikácii ust. § 2 ods. 1 v spojení s § 6 zák. č.
161/2005 Z. z. sa jednoznačne vyjadril NS SR v uznesení zo dňa 14. 06. 2018 sp. zn. 7Cdo/169/2016,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 75/2019 (zrušené bolo Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 46/2020 zo dňa 30.03.2021). Zaujal
právnynázor,žespôsobilýmpredmetomnavráteniavlastníctvapodľa§2ods.1písm.a/tohtozákonanie

je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje ust. §
2 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z. a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ výlučne stavby. Z odôvodnenia tohto judikátu
tiež vyplýva, že druh pozemku zapísaného v katastri je nutné posudzovať v čase nadobudnutia účinnosti
zák. č. 161/2005 Z. z., resp. v čase urobenia reštitučnej výzvy. Nie je rozhodujúci predchádzajúci
charakter nehnuteľnosti. Inak povedané, vlastnícke právo sa vracia k tým nehnuteľnostiam, ktoré v čase

prijatia právneho predpisu a uplatnenia si reštitučného nároku výzvou podľa § 6 ods. 1 zák. č. 161/2005
Z. z. tvoria poľnohospodársku pôdu tak, ako ju vymedzuje zák. č. 220/2004 Z. z.

23. K totožnému záveru dospel Najvyšší súd SR i v rozsudku zo dňa 26. 11. 2020 sp. zn. 5Cdo/27/2017
(R 3/2021), podľa ktorého ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z. je potrebné vyložiť

tak, že vlastnícke právo sa vracia k tým nehnuteľným veciam tvoriacim (druhovo – charakterom)
poľnohospodársku pôdu, ktoré v čase prijatia tohto reštitučného zákona (v čase začatia plynutia lehoty
na uplatnenie) i v čase ich vrátenia tvoria poľnohospodársku pôdu (definovanú v ust. § 2 písm. b/
zák. č. 220/2004 Z. z.) a - akceptujúc právny názor Ústavného súdu SR uvedený v náleze III. ÚS
342/2017 z 25. 10. 2017 - aj také nehnuteľnosti, ktoré síce z hľadiska formálneho, teda podľa údajov

zapísaných v katastri nehnuteľností sú zapísané inak ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
záhrady a trvalé trávne porasty, avšak v skutočnosti sú reálne využívané na poľnohospodárske účely.
V tejto súvislosti dôvodil, že „pri interpretácii ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. je správne aplikovať
gramatickú (jazykovú) metódu, ktorá tvorí jednu zo základných výkladových metód, teda o doslovnývýklad, ktorý by mal byť pri interpretácii právnej normy v zásade pravidlom, pretože najviac zodpovedá
skutočnému obsahu interpretovanej právnej normy. Je zrejmé, že zákonodarca tým, že v ustanovení
§ 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. jednoznačne uviedol, že „vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným

veciam,ktorétvoriapoľnohospodárskupôdu(atď.)“,teda,žepoužilprítomnýčas,aodkazomnadefiníciu
poľnohospodárskej pôdy zákonom č. 220/2004 Z. z., zadefinoval súbor nehnuteľných vecí, ktorý má
podliehať režimu navrátenia vlastníckeho práva tak, že je potrebné vychádzať z druhu (charakteru)
nehnuteľnosti v čase prítomnom, a teda v čase prijatia tohto reštitučného zákona. Zákonodarca totiž
predmet zákona definoval veľmi detailne a označil ho druhovo ako poľnohospodársku pôdu, na rozdiel

napríklad od zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
a náboženským spoločnostiam, ktorý v § 1 ods. 2 definuje ako predmet vydania akékoľvek nehnuteľné
veci bez ohľadu na ich druhové označenie, či už v čase prijatia zákona, vydania veci alebo jej odňatia.
Zákon č. 161/2005 Z. z. nemá ani žiadne také ustanovenie ako napríklad zákon č. 229/1991 Z., z. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý síce v ustanovení §
1 tiež definuje vydávané nehnuteľnosti druhovo ako pôdu tvoriacu poľnohospodársky, či lesný pôdny

fond v čase svojho vydania, avšak v ustanovení § 30 rozsah vydávaných vecí definovaných § 1 cit.
zákona rozširuje aj z hľadiska využitia nehnuteľností na daný účel v čase odňatia, t. j. podľa stavu v
minulosti. Teda i z toho, že zák. č. 161/2005 Z. z. nemá výslovné ustanovenie o rozšírení predmetu
vydania na nehnuteľné veci aj z hľadiska ich využitia v minulosti (napr. v čase odňatia) možno vyvodiť,
že zákonodarca nemal v úmysle takéto rozšírenie predmetu vrátenia vlastníckeho práva k (taxatívne

vymedzeným) nehnuteľným veciam“.

24. Odvolací súd (neakceptujúci požiadavku na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, vzhľadom
na reštitučný charakter sporu a doterajšie aktívne správanie sa žalovaného – viď napr. rozhodnutie NS
SR 2Obdo/6/2023 = R 49/2024) po zopakovaní dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní

(predovšetkýmLVavyjadreniamiobceBajč,stránsporuaspoločnostiMensors.r.o.,vrátaneobrazových
príloh) a tiež aktualizácii evidenčného stavu k predmetným nehnuteľnostiam dospel po zvážení
odvolacích dôvodov k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zostávajúcej časti
výroku - ohľadom zamietnutia žaloby v časti o vydanie dvoch zostávajúcich parciel potrebné ako
vecne správne podľa ust.§ 387 ods.1 CSP potvrdiť, avšak z iných skutkových a právnych dôvodov

ako ich uviedol súd prvej inštancie, nakoľko ak by sa v prípade predmetných parciel jednalo skutočne
o obrábané záhrady, nebolo by možné skonštatovať, že sa o poľnohospodársku pôdu nejedná a teda
že z tohto dôvodu predmetné pozemky vydať nemožno. U predmetných pozemkov ( od účinnosti
zákona až doposiaľ s vyznačeným spôsobom využívania 37 – pozemok, na ktorom sú skaly, svahy,
rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok)

nachádzajúcich sa v intraviláne(zastavanom území) obce nie je možné bezvýhradne vychádzať len
z toho, ako sú aktuálne v katastri nehnuteľností zapísané (takýto výklad by bol popretím práva na
spravodlivosť ako imanentnej kategórie daného reštitučného práva), avšak treba skúmať, či sa jedná
o pozemky s charakterom produkčne potenciálnej (ako poľnohospodárska) pôdy, čo však odvolací súd
v prípade týchto pozemkov a teda unesenie dôkazného bremena v spore o tom zo strany žalobcu

nevzhliadol. Uvedené pozemky reálne (fakticky, v prírode) majú charakter oploteného (spoločného/
jedného) nádvoria a pozemkov priľahlých k domom (a nimi zastavaných pozemkom)vo vlastníctve
manželov Mojzesových( ich príslušenstva) tak, ako to odvolací súd uviedol a špecifikoval už vo svojom
rozsudku z 19. januára 2023(viď bod 7. tohto rozhodnutia), na čom (aj po zopakovaní dokazovania)
zotrváva, keď naviac uvedené pozemky sú (podľa zápisu na LV) takto aj zaťažené( od roku 1999)

právom zodpovedajúcim vecnému bremenu v zmysle ust. § 23 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov(prevlastníkovdomovsúpisnýchčísel190a191–manželovMojzesových),ajktoréprávo(nie
len faktické užívanie) uvedených osôb potom vlastníkovi reálne znemožňuje – vylučuje (i v budúcnosti)
ich užívanie ako produkčne potenciálnej poľnohospodárskej pôdy, keď zánik uvedeného práva žalobca
netvrdil a nedokazoval( pred prvoinštančným ani odvolacím súdom). Vzhľadom k uvedenému právu

zapísanému aj na liste vlastníctva nemožno potom dospieť ani k záveru, že by manželia C. predmetné
pozemky užívali bez akéhokoľvek (ich)právneho titulu a teda neoprávnene, s následkom neexistencie
prekážky k ich vydaniu. Prevažná väčšina plochy oboch pozemkov, označených aj v katastrálnej mape
značkou pre neplodnú pôdu, predstavuje reálne len zatrávnené nádvorie, keď umiestnené drobné
stavby, spevnené plochy a porasty prevažujúci charakter a využitie týchto pozemkov(ako priľahlých

s príslušenstvom domov) nemenia, rovnako tak potom ani ich prípadné odstránenie, nejde teda druhovo
– charakterom( i reálne) o produkčne potenciálnu poľnohospodársku pôdu alebo(ani) o pôdu pre takúto
pôdu (účelom) nevyhnutnú a podliehajúcu predmetnému reštitučnému zákonu (obdobne napr.ani zákonč. 140/2014 Z. z. v § 2 ods. 2 písm. b/ za poľnohospodársku pôdu, na účely tohto zákona, nepovažuje
pozemky v zastavanom území obce).

25. Vzhľadom k celkovému výsledku rozhodnutia (v)o veci samej (po výsledku tohto odvolacieho
konania) ako rozhodujúceho kritéria potom odvolací súd opätovne dospel k záveru, že žalobcovi
je potrebné proti žalovanému v 1. rade priznať nárok na náhradu trov celého konania (vo
všetkých jednotlivých stupňoch) v rozsahu 99,58% (výpočet vychádza z výmer uplatňovaných
a získaných pozemkov a je uvedený v bode 18. rozsudku odvolacieho súdu z 19.1.2023).

26. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).