Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202081
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321202081.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, odbor sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - F. G., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,

D. E. F., v konaní zastúpená: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska 4, Bratislava, otec - I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, J., v konaní zastúpený: JUDr. Radka Paulínyová, advokát,
so sídlom Koceľova 17, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 40P/34/2021
- 101 zo dňa 28. októbra 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k.
B3-40P/34/2021-430 zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (výrok III. a IV.), v závislom výroku V. a dopĺňací
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloletú
A., do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú A., zastupovať

a spravovať jej majetok. Výrokom III. otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,-
eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky mal. vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 19.04.2021, výrokom IV. bolo rozhodnuté, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
A., každý párny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 12,00 hod.
a nepárny týždeň v utorok a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod. a výrokom V. o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie

výrokom I. rozhodol tak, že návrh matky týkajúci sa výživného nad priznanú sumu vo výške 150,- eur
mesačne zamieta, výrokom II. návrh matky týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom: A. B., v
zostávajúcej časti zamieta, výrokom III. rozhodol tak, že matka bude poberať rodinné prídavky a daňový
bonus na maloleté dieťa a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 26, § 30 ods. 1, 2, 3, §
31 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77, § 78
ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti

je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava,nákupošatenia,zabezpečeniezdravotnejstarostlivostiapod.)aosobnoustarostlivosťou.Rodič,ktorýsa
o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa
pozitívneovplyvňujemajetkovolepšiezabezpečenýrodič(KomentárkZákonuorodine,2.vydanie2013,
Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).

3. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd

cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,

majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým

zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že je na materskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok v sume 380,- eur a prídavky na deti v sume 25,- eur. Býva u sestry, ktorej prispieva sumou
200,- eur na nájomné, prispieva aj na stravu, vedenie domácnosti, preto by si výživné predstavovala
ideálne v sume 200,- eur, minimálne v sume 150,- eur, pretože náklady na živobytie sú vysoké. Dieťa
je zdravé, stále ho kojí. Stretnutia otca s maloletou A. prebiehajú na pravidelnej báze vždy na základe

dohody, väčšinou sa prechádzajú, zoberie si dieťa na ruky, matka mu v ničom nebráni. Problém podľa
matky spočíva v tom, že v pandemickom období nemôžu ísť do reštaurácie, do bytu jej sestry nemôžu
ísť spolu, lebo si to sestra neželá a matka nechce chodiť do domácnosti otca.

5. Z výsluchu otca maloletej súd zistil, že jeho čistý mesačný príjem je 400,- eur, pracuje na dohodu,

jeho príjem je závislý od odpracovaných hodín a počtu objednávok, vedel by platiť výživné vo výške
100,- eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s babkou, prispieva jej 100,- eur mesačne na bývanie,
robí nákupy, zatiaľ zmenu zamestnania nezvažoval.

6. Súd postupoval podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa rodičia maloletého dieťaťa,

ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Bez akýchkoľvek pochybností možno na
základe záverov dokazovania zhrnúť, že súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o neho riadne stará od jeho narodenia a zabezpečuje všetky jeho potreby. Proti zvereniu maloletej

do osobnej starostlivosti matky nemal otec žiadne výhrady. Súd i vzhľadom na útly vek dieťaťa, ktoré
malo v čase rozhodovania súdu iba 9 mesiacov, zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky a zároveň
určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. V úprave styku sa stotožnil s
návrhom kolízneho opatrovníka a otcovi určil styk s maloletou každý párny víkend v sobotu od 08,00
hod. do 12,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a nepárny týždeň v utorok a piatok od 17,00

hod. do 19,00 hod.

7. Súd pri určení výživného vychádzal zo zákonnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, keď si ani napriek opakovaným výzvam súdu nesplnil svoju povinnosť riadne preukázať
svoje príjmy, preto sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje

dvadsaťnásobok sumy životného minima, t. j. 218,06 eur x 20, t. j. suma 4.361,20 eur. Otec pracuje
len na dohodu, môže si zobrať ešte inú brigádu, ktorou dokázal zabezpečiť matkou požadovanú výšku
výživného, ktorú žiadala určiť aspoň v sume 150,- eur, hoci jej náklady na bývanie a zabezpečenie
starostlivosti o maloletú sú oveľa vyššie. Určená výška výživného 150,- eur nezodpovedá ani polovicinákladov matky vynaložených každý mesiac v súvislosti so zabezpečením výživy a starostlivosti o
maloletú. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na skutočnosť, že matka dieťaťa je na materskej dovolenke,
poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, spolu v sume 400,- eur a nemá možnosť pracovať,

keďže plne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, v tomto veku úplne odkázané na matku. Súd preto stanovil
výšku výživného v súlade s návrhom matky prednesenom na pojednávaní v sume 150,- eur, aplikujúc
citované ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď otec svoj príjem riadne nezdokladoval a je zrejmé, že
jeho schopnosti a možnosti mu dovoľujú dosahovať vyšší príjem ako 400,- eur mesačne.

8. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu, odo dňa 19.04.2021, nevzniklo, preto ho súd neurčil.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Dopĺňacím rozsudkom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd opomenul v dotknutom rozsudku
rozhodnúť o časti predmetu konania, a to o zamietnutí návrhu matky v zostávajúcej časti jej návrhu na
určenie výživného nad priznanú sumu vo výške 150,- eur mesačne; ďalej zamietol návrh matky týkajúci
sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a určil, že matka bude poberať rodinné prídavky a daňový
bonus na maloleté dieťa; rozhodol súd dopĺňacím rozsudkom o všetkých opomenutých výrokoch tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie v časti
vyživovacej povinnosti a úpravy styku (výrok III a IV.). Uviedla, že súd nerozhodol o zročnom (dlžnom)
výživnom s tým, že vraj žiadne dlžné výživné nevzniklo. To však nie je pravda, keďže aj vo svojom

písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2021 uvádzala, že len s úvodnou výbavou pre maloletú dcéru A. pri
jej narodení mala náklady cca 1.600,- eur, pričom tieto náklady musela znášať sama. Súd posudzoval
len tú okolnosť, či neprišlo k dlhu na bežnom výživnom, ale vôbec sa nezaoberal touto úvodnou
(novorodeneckou) výbavou. Súd ďalej konštatoval, že otec si ani napriek opakovaným výzvam súdu
nesplnilsvojupovinnosťriadnepreukázaťsvojepríjmy,pretosapredpokladá,ževýškajehopriemerného

mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t. j. 218,06 eur x 20, t. j. suma
4.361,20 eur. Napriek tomu súd určil pre maloletú dcéru výživné len vo výške 150,- eur mesačne, čo
predstavuje len 3,4 % z takéhoto predpokladaného mesačného príjmu. Súd ďalej ani nevysvetlil, prečo
napriek použitej zákonnej domnienke rozhodol o tak nízkom výživnom. Síce uvádzala, že minimálne
výživné navrhuje v sume 150,- eur mesačne, avšak zároveň uviedla, že ideálne by to bolo vo výške

200,- eur mesačne. V tomto kontexte (t.j. pri použití domnienky uvedenej v ust. § 63, ods. 1 ZoR) však
nemal byť žiadny problém, aby bolo výživné určené vo výške 200,- eur mesačne (prípadne i ďaleko
vyššie). Len za ubytovanie platí svojej sestre sumu 200,- eur mesačne / 2 osoby (t.j. za seba a za dcéru).
Čiže ubytovanie pre maloletú dcéru A. vychádza na úrovni 100,- eur mesačne. Pri výživnom vo výške
150,- eur mesačne, ktoré súd určil v napadnutom rozsudku, to vychádza tak, že po odrátaní nákladov

na bývanie (100,- eur) zostáva na ďalšiu spotrebu pre maloletú A. len suma vo výške 50,- eur mesačne.
Už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2021 poukazovala na výdavky, ktoré otec neuviedol vo
svojom podaní – ide najmä o výdavky na pohonné hmoty a na opravy/úpravy áut. Jazdenie (aj nočné
jazdenie) a záľuba v autách je jednou z podstatných a charakteristických čŕt otca. Výdavky na túto oblasť
sa pohybujú v pomerne veľkých sumách. Tiež poukazovala na to, že otec v minulosti zarábal oveľa viac

peňazí ako oficiálne deklaroval vo svojom písomnom podaní, resp. ako uvádzal na pojednávaní. Matka
síce vie, že príjem otca na úrovni 4.361,20 eur mesačne (podľa zákonnej domnienky) nie je reálny,
avšak zároveň vie, že príjem otca je určite vyšší, ako otec uvádzal na pojednávaní. Od otca maloletej
má informáciu, že sa presťahoval do prenajatého bytu a údajne býva sám v J. – K. L.. Náklady na takéto
bývanie sú určite vyššie, ako je jeho deklarovaný príjem. Preto sa prikláňa k tomu, aby súd rozhodol

o vyššom výživnom, ako aj o zročnom (dlžnom) výživnom vzniknutom na úvodnej (novorodeneckej)
výbave pre maloletú dcéru A.. Pri tom poukazuje na vzájomnú komunikáciu s otcom z februára 2021,
kde sám otec navrhoval sumu výživného vo výške 200 až 250,- eur mesačne.

12. Súd v IV. výroku napadnutého rozsudku rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A.,

každý párny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a
nepárny týždeň v utorok a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod.13. Uvádza, že formulácia tohto výroku môže v určitých smeroch vyvolávať nejednoznačnosť v tom, že
pojem „párny víkend“ nemusí korešpondovať s pojmom „víkend v párnom týždni“. Ako väčší problém
vníma to, že ide o príliš skokové riešenie pre maloletú dcéru A.. Na pojednávaní sa vychádzalo z toho

kontextu, že otcovi budú pomáhať jeho matka a babka (t.j. babka a prababka maloletej dcéry A.) – avšak
teraz otec býva sám v prenajatom byte. Otec nemá také skúsenosti a zručnosti, aby sa o maloletú dcéru
dokázal sám postarať v takomto dlhšom časovom úseku. Otec sa však nikdy nedomáhal tak častého
stretávania sa s dcérou, ako to určil súd. Doposiaľ sa stretával s maloletou dcérou A. cca jedenkrát za
7 až 10 dní, keď prejavil záujem, a to na 1 až 2 hodiny. Ak teda porovnáme cca 1 hodinu za týždeň

podľa doterajšieho zaužívaného systému so stavom podľa napadnutého rozsudku, tak ide o nárast 400
% v nepárnom týždni a o nárast 800 % v párnom týždni. Pri rozhodovaní súdu chýbala proporcionalita.
Režim stretávania sa určený súdom môže byť akceptovateľný vo vyššom veku maloletej dcéry. Najmä v
tomtoobdobíprichádzaudieťaťakčastýmzmenámdennéhorežimu,navyšeumaloletejdcérypretrváva
prirodzená separačná úzkosť a v súčasnosti sa vo väčšej miere pýta len k matke, resp. sa dožaduje jej
blízkosti. Ďalej poukazuje na to, že zamestnanie otca vo firme „E. B.“ je zamerané prevažne na rozvoz

alkoholucezvíkendyanajmävnočnýchhodinách.Vrozsudkuurčenévíkendovéčasytedamôžubyťpre
otca kontraproduktívne a môžu negatívne ovplyvniť jeho riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, keď bude
po nočnej práci unavený. Otcovi vysvetľuje čo všetko maloletá dcéra používa, ale on si to nepamätá.
Ďalej poukazuje aj na nezodpovednosť otca, ktorá sa prejavila už niekoľkýkrát. Bola dohodnutá s otcom,
že dňa 15.01.2022 (sobota) prídu aj maloletou dcérou na niekoľko hodín k otcovi do jeho prenajatého

bytu. Tam sa mala maloletá dcéra A. naraňajkovať a zaspať – aby si zvykala aj na cudzie prostredie.
Matka tak prišla s maloletou dcérou z D. E. F. do J. na L.. Aj napriek tomu, že sa otcovi ozvala, že čaká
pred domom, tak otec žiadnym spôsobom nereagoval a otvoriť neprišiel. V minulosti zaspal na stretnutie
s maloletou dcérou A., nedodržiaval dohodnuté časy stretávania a pod. Je pravdepodobné, že otcovi v
bežnom stretávaní sa s dcérou bráni aj prevažne nočná práca, čo má / môže mať za následok, že otec

je unavený, roztržitý, nepamätá si veci a pod. V takom stave otca nie je vhodné, aby sa realizoval styk
s dcérou často, alebo v takom rozsahu, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.

14. Ďalej uviedla, že dňa 28.10.2021 sa uskutočnilo pojednávanie v tejto veci, pričom na tomto
pojednávaní bol vynesený aj rozsudok. Nasledujúci deň, t.j. 29.10.2021 jej bolo poštou doručené zo

strany súdu vyjadrenie otca zo dňa 21.10.2021 spolu s prílohami. Toto vyjadrenie zo dňa 21.10.2021
nebolo doručované ani krátkou cestou na súde, ani do elektronickej schránky PZ matky, hoci v tom
čase už PZ mala zvoleného. Matka sa tak objektívne nemohla vyjadriť k vyjadreniu otca a nemohla
tak na to ani adekvátne reagovať. Tým bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, právo na
rovnosť zbraní, princíp kontradiktórnosti a pod. Matka by mala určite záujem na toto podanie otca zo

dňa 21.10.2021 reagovať, keďže obsahuje nepravdivé, resp. aj skreslené informácie. Po dodatočnom
oboznámení sa s predmetným vyjadrením sám otec v komunikácii priznáva, že viaceré veci tam nie sú
pravdivé (strana 21 až 24 z prílohy č. 1). Na 28. strane prílohy č. 4 ďalej otec vyčíta svojej babke (t.j.
prababka maloletej A.), že matke maloletej posielajú rôzne veci, odvolania a pod. a vyjadruje nevôľu,
že to stále riešia namiesto otca.

15. V doplnenom odvolaní matka maloletej uviedla, že otec sa vraj opäť presťahoval do D. E. F.. Pri
jednej zo spoločných prechádzok otec uviedol, že dal výpoveď v pôvodnej práci (E.), a teraz pracuje
vo firme J. ako taxikár. O jeho pracovnom čase, výške mzdy, ani o iných okolnostiach nevie nič bližšie.
S tým je však zrejme spojená zhoršená platobná disciplína, keďže otec meškal s výživným (aj napriek

sľubom, že mu príde výplata, musí matka čakať na bežné výživné už vyše 2 týždňov).

16. V ďalšom podaní matka maloletej uviedla, že otec už 2 mesiace po sebe nezaplatil bežné výživné.
Matka už v samotnom odvolaní zo dňa 20.01.2022 uvádzala svoju obavu, či zo strany otca nejde len o
predstieranú platobnú disciplínu súvisiacu so súdnym konaním – keďže pred začatím súdneho konania

posielal otec výživné nepravidelne v rôznych výškach. Ako upozornila v poslednom podaní, tak otec už
nepracuje ako kuriér / vodič v spoločnosti „E.“, ale ako taxikár v inej spoločnosti. Otec sa jej však priznal,
že mal ísť vypovedať na políciu, keďže bol vraj obvinený z krádeže vo svojej pôvodnej práci. Ak sa otec
takýmto spôsobom kriminalizuje a navyše neplatil 2 mesiace výživné, tak nie je v záujme maloletej dcéry,
aby s otcom trávila čas tak často, resp. v takom rozsahu.

17. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že je toho názoru, že je v záujme
maloletého dieťaťa, aby si primeraným spôsobom budovalo vzťah s otcom a otec mal dostatok času, aby
mohol výchovne pôsobiť na maloleté dieťa. Nízka frekvencia styku tak ako ho navrhuje matka je z jehohľadiska nedostatočná. Trvá na svojom vyjadrení v rámci pojednávania dňa 28.10.2021 a odporúča
ponechať úpravu v takom rozsahu ako o ňom rozhodol prvostupňový súd s tým, že otec má právo
stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a v nedeľu od 08,00

hod. do 12,00 hod. a nepárny týždeň v utorok a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod. Súd o výživnom
rozhodoval odo dňa podania návrhu. Matka sa odvoláva, že súd nerozhodoval o zročnom výživnom,
pričom uvádza, že jednorazové náklady pri narodení dieťaťa mala v sume 1600 eur a znášala ich sama.
Má za to, že matka má možnosť uplatňovať si úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
v samostatnom konaní. Z uvedeného dôvodu navrhuje rozsudok OS BA III č.k. 40P/34/2021 zo dňa

28.10.2021akovecnesprávnyvcelomrozsahupotvrdiť.Jetohonázoru,žesúdvcelomkonaníprihliadal
na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa.

18. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že zo strany matky maloletej ide
len o špekulatívne, vyfabulované tvrdenia s cieľom odoprieť mu akýkoľvek styk s dcérou A.. Matkou
maloletej predložené SMS sú vytrhnuté z kontextu, interpretované úmyselne tak, aby ho očiernila pred

konajúcim súdom. Matka maloletej vo svojom podaní uvádza, že je nezodpovedný a súd si má vyžiadať
výpis z registra trestov. Nebol nikdy odsúdený za žiadny trestný čin a takéto vyjadrenia matky sa ho
hlboko dotýkajú. Pritom ide len o ďalšiu jej snahu ako odpútať pozornosť súdu od reality t.j., že mu s
dcérou umožní stretávať sa len minimálne a jeho rodine už vôbec nie. Ignoruje jeho žiadosti o stretnutie,
alebo mu odpovedá, že už má program, prípadne, že je v práci a A. dala na stráženie k svojej matke.

Stretáva sa s maloletou A. len 1x týždenne alebo len 1x za dva týždne v prítomnosti matky maloletej,
kedy mu umožní výlučne kočíkovať dcéru cca 1,5 hodiny. Je pravdou, že v mesiacoch december 2021
až február 2022 býval v byte na L., ale keďže prenájom finančne nezvládal a matka maloletej bola s
maloletou A. za ním len 2x za celý čas, presťahoval sa späť k starej mame do D. E. F.. S dcérou sa môže
stretávať 1x za týždeň alebo dva, pričom idú len na prechádzku, kedy je dcéra v kočíku. Nedovolí mu,

aby bol s dcérou osamote, pohral sa s ňou, objal ju a už vôbec nie nakŕmil, prebalil, okúpal. V mesiaci
marec 2022, kedy už býval u starej mamy v D. E. F., bol s matkou a maloletou A. na prechádzke len 1x
v trvaní 1,5 hod.. V mesiaci apríl 2022 mu matka maloletej dovolila pri nej kočíkovať dcéru len 3x opäť
len 1,5 hod.. Matka maloletej v odvolaní uvádza, že úprava styku, s ktorou súhlasila na pojednávaní dňa
28.10.2021 sa jej zdá pre maloletú príliš skokové a že odporca sa sám nedokáže o maloletú A. postarať.

Matka maloletej mu do dnešného dňa nedala ani možnosť sa o dcéru postarať. Nedovolila mu byť ani
chvíľku s dcérou osamote. Na pojednávaní súhlasil s tak upraveným stykom na základe odporúčania
kolíznej opatrovníčky s poukazom na vek dcéry.

19. K výživnému uviedol, že nikdy s výživným v sume 350 eur alebo 200 eur nesúhlasil. Je pravdou, že

v mesiacoch január až marec 2022 pracoval ako taxikár. Jeho plat bol síce 400 eur, ale z tejto sumy si
zamestnávateľ odpočítal 200 eur za prenájom auta a spoločnosť J. cca 100 eur za aplikáciu. Naviac si
z už tak nízkeho príjmu musel hradiť pohonné hmoty. Na živobytie mu mesačne ostávalo 30 až 40 eur.
Dlh na výživnom však doplatil z peňazí, ktoré si požičal od babky. V mesiaci marec 2022 sa presťahoval
späť k starej mame do D. E. J. a od 25.04.2022 sa zamestnal v M. N. M. s predpokladaným mesačným

príjmom400eur.Jehomesačnévýdavkysúlennevyhnutnéatonastravu,hygienicképotreby,oblečenie
a starej mame, u ktorej býva na domácnosť celkovo cca vo výške 300 eur. Na výživné pre maloletú A.
a aj na svoje bežné výdavky si často krát musí požičiavať od rodinných príslušníkov. Výživné vo výške
200 eur nie je schopný hradiť a takto určené výživné bolo by pre neho likvidačné. S návrhom matky
maloletej tak ako navrhuje v odvolaní v časti výživného a úpravy styku nesúhlasí.

20. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že vyjadrenie UPSVaR zo
dňa 02.05.2022 je príliš formalistické a v podstate ani len náznakom nereaguje na argumenty matky,
ktoré uviedla vo svojom odvolaní, resp. v ďalších následných podaniach. UPSVaR len zotrval na svojich
pôvodných návrhoch bez toho, aby sa vysporiadal s podaniami matky. Obáva sa, že UPSVaR neplní

dostatočne svoju úlohu v tomto konaní pri ochrane záujmov maloletého dieťaťa – pričom nad túto svoju
úlohu kladie ochranu záujmov otca, ktorý sa evidentne správa nezodpovedne.

21. K vyjadreniu otca uviedla, že otec vo svojom vyjadrení zo dňa 29.04.2022 tvrdí, že vraj matka uvádza
špekulatívne, vyfabulované tvrdenia, že vytrháva veci z kontextu a pod. Zdôrazňuje, že ak boli s otcom

dohodnutí na stretnutí, tak styk dcéry s otcom sa vždy realizoval. Výnimky boli len vtedy, ak na to otec
zabudol, alebo ak dcéra ochorela – avšak nikdy takáto výnimka nebola zapríčinená zo strany matky.
Otec sa častejšieho styku nedožadoval, dokonca frekvencia stretávania sa znížila zrejme kvôli novej
partnerke na strane otca. Otcove náhle návrhy na stretnutie, ktoré neboli vopred dohodnuté – tie matkaodmietala najmä z toho dôvodu, že dieťa už malo iný program alebo matka už mala iný program. Jej
vôbec nejde o vytesnenie otca zo života dcéry. Uvedomuje si dôležitosť úlohy otca, avšak práve otec si
neuvedomuje svoju „otcovskú“ úlohu. Od začiatku uvádzala a spochybňovala zodpovednosť otca, resp.

jeho nezodpovedné správanie. Ohľadne trestných konaní, tieto informácie má len výlučne od otca. Zo
správ, ktoré predložil otec síce vyplýva, že sa otec chcel stretnúť s dcérou, ale bolo to náhle bez predošlej
dohody, pričom otec musí rešpektovať, že ľudia už môžu (a väčšinou aj majú) iný program. Otec sa ďalej
vyjadroval k výživnému a jeho výške. K tomu uviedol aj svoje náklady a aj príjmovú stránku. Upozorňuje,
že otec ani teraz svoje príjmy nezdokladoval a nepreukázal. Všetko je založené len na jeho tvrdeniach.

Matka poukazuje na to, že aj pri zamestnaní na minimálnu mzdu, by otec mal čistý príjem cca 525,- eur
na mesiac a to je viac, ako deklaruje v súčasnosti otec. Otec má možnosť si urobiť maturitu, alebo získať
výučný list, tiež má možnosť nájsť si normálnu prácu, avšak nič z toho nerobí. V kontexte týchto okolností
poukazuje aj na to, že otec pri tak nízkych príjmoch chodí na dovolenky napr. Mallorca, Španielsko.

22. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že doterajšie tvrdenia matky maloletej vníma

ako výlučne zamerané proti jeho osobe s cieľom vytesniť ho ako aj jeho rodinu zo života maloletej A..
Tvrdenia matky maloletej, že chce pre dcéru to najlepšie sú v hrubom rozpore s jej správaním. Je to
práve matka maloletej, ktorá mu neumožní byť s dcérou viac ako 2x mesačne na cca 2 hodiny v jej
prítomnosti. Je to matka maloletej, ktorá mu často odmieta uskutočniť stretnutia s dcérou pod rôznymi
zámienkami. Viac krát žiadal matku maloletej o stretávanie sa s dcérou v konkrétne dni, prípadne dni,

ktoré určil súd rozsudkom č.k. 40P/34/2021. Matka maloletej na jeho žiadosti nereflektuje a zámerne
odmieta akúkoľvek pravidelnú úpravu styku, len aby mala ďalšiu zámienku, prečo mu A. nedať. Pre
neustále komplikácie a výhovorky zo strany matky maloletej týkajúce sa jeho stretávania sa s dcérou
matku maloletej osobne požiadal o oznámenie termínu kedy môže byť s dcérou. Dátum, miesto a čas
stretnutia mu ani raz sama neoznámila ako ani náhradný termín stretnutia ak mala s dcérou už „ dlho

plánovaný program“ alebo dcéra išla spať. Na SMS matky otca maloletej t.j. starej mamy A. kedy ju
žiada o stretnutie s vnučkou matka neodpovedá vôbec. Má za to, že UPSVaR ako aj konajúci súd
správne posúdil a vyhodnotil jeho vyjadrenia na pojednávaní, vyjadrenia v písomných podaniach ako aj
v súdnom spise založenú SMS komunikáciu s matkou maloletej a správne konštatoval, že je v záujme
dieťaťa, aby si primerane budovalo vzťah s otcom. Frekvencia styku tak ako ho navrhuje matka je z

hľadiska UPSVaR nedostatočná a žiada rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Ďalej uvádza, že dlh
na výživnom v súčasnosti nemá. Keďže sa mu nedarí si nájsť prácu na trvalý pracovný pomer, pracuje
na dohodu a výživné vo výške určenej súdom nie je schopný vždy uhradiť v termíne k 20-temu dňu.
Pracuje od 20.05.2022 na Dohodu v O. B., A. XX, J. s príjmom cca 500 eur mesačne. Jeho mesačné
výdavky sa zvýšili primerane nárastu cien potravín a energií. Stále býva u starej mamy v D. E. F., aby

bol bližšie k dcére A.. Starej mame prispieva momentálne na domácnosť 200 eur. Iné jeho výdavky sú
len nevyhnutné. K tvrdeniu matky, že bol na dovolenke na Malorke uviedol, že na žiadnej dovolenke
nebol. Otec jeho priateľky kúpil nehnuteľnosť na Malorke a jeho požiadal o pomoc s uprataním domu,
montovaním, prenášaním nábytku atď.. Letenku a stravu financoval otec priateľky. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a majetok spravovať budú obaja

rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne do 15- teho dňa toho
ktorého mesiaca do rúk matky. Otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý štvrtok v
týždni od 10,00 hod., kedy si maloletú preberie pred bytom, kde matka býva, do 11,30 hod. štvrtka, kedy
maloletú otec odovzdá matke pred bytom, kde matka býva, a každý nepárny týždeň v sobotu od 14,00
hod.do15,30hod,kedysiotecmaloletúpreberieaodovzdápredbytom,kdematkabýva,každýnepárny

týždeň v nedeľu od 14,00 hod. do 15,30 hod, kedy si otec maloletú preberie a odovzdá pred bytom, kde
matka býva do dňa 31.12.2021.Počnúc dňom 01.01.2022 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou
A., nar. XX.XX.XXXX každý štvrtok v týždni od 10,00 hod., kedy si maloletú preberie pred bytom, kde
matka býva, do 16,00 hod. štvrtka, kedy maloletú otec odovzdá matke pred bytom, kde matka býva, a
každý nepárny týždeň od soboty od 8,00 hod. do nedele 18,00 hod, kedy si otec maloletú preberie a

odovzdá pred bytom, kde matka býva.

23. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že nie je pravda, že by sa otec dožadoval stretnutí
s maloletou dcérou v takom rozsahu, ako to uvádza otec. Ak sa aj otec stretnutia s dcérou dožaduje,
tak matka sa mu snaží vyhovieť, napriek tomu sa disciplína a zodpovednosť otca v tomto smere vôbec

nezlepšila. Matka mala vedomosť o tom, že otec bol na Malorke, avšak reagoval tak, že sa z Malorky
vrátil chorý. V tom čase však zdieľal na sociálnej sieti fotku, ako je so svojou partnerkou v reštaurácii L.
E. E.. Navyše, matka zistila, že otec zároveň odchádzal na ďalšiu dovolenku (dom na strome). Nielenže
nedal vedieť, že nepríde vôbec, ale svoj program s partnerkou uprednostnil pred svojou dcérou.24. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka maloletej rozhodnutie súdu a odborný názor
kolízneho opatrovníka ignoruje, stretávanie mu umožňuje naďalej len v jej prítomnosti v rozsahu 1,5 –

2 hodiny 1 – 2 krát do mesiaca. Ním navrhnuté termíny stretnutia s maloletou A. buď odmieta alebo
ignoruje, náhradný termín stretnutia mu ponúkne len výnimočne a často aj takýto termín stretnutia
s maloletou A. zruší. Ak sa aj stretnutie s maloletou A. uskutoční, matka mu nedovolí samostatne
sa s maloletou A. zahrať, prihovoriť sa jej prípadne s maloletou ostať sám, postarať sa o ňu ako
skutočný otec. Od matky maloletej vie, že táto nastúpila do zamestnania a maloletú A. umiestnila do

súkromnej materskej škôlky s výškou mesačného poplatku 400,- eur a to aj napriek jeho nesúhlasu.
Matke maloletej naopak ponúkol, že by ostal s A. na rodičovskej dovolenke on minimálne do času, kedy
maloletá bude prijatá do štátnej materskej škôlky. Zo strany matky maloletej sa stretol len s výsmechom a
opätovným odignorovaním jeho návrhu. Od posledného rozhodnutia súdu maloletá A. podrástla, vyspela
a je schopná sa stretávať s ním bez prítomnosti matky, keďže už nie je dojčená a zopakoval svoju
argumentáciu z predchádzajúcich vyjadrení. Má len základné vzdelanie a prácu na trvalý pracovný

pomer nevie nájsť, pracuje príležitostne ako brigádnik s príjmom cca 350 – 400,- eur mesačne. V
súčasnosti žije spolu s priateľkou v 2. izbovom byte jej rodičov na adrese P. X, J.. Jeho výdavky sú len
nevyhnutné: strava 100,- eur, oblečenie 15,- eur, drogéria+kozmetika, 10,- eur, mobil 50,-eur, príspevok
na domácnosť 115,- eur.

25. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že nesúhlasí s interpretáciou otca, že vraj ona
umožňuje otcovi stretávať sa len 1x alebo 2x do mesiaca v trvaní 1,5 – 2 hodiny. Takisto nie je pravdivé
tvrdenie otca, že by ignorovala náhradné termíny. K tomu uvádza, že otec vôbec neprejavuje záujem
o častejšie stretávanie, ako sa to snažil už v minulosti prezentovať súdu. Stretnutia otca s dcérou sa
v priebehu roku 2023 uskutočnili v počte cca 20-krát. Z toho 2x v detskom centre BUPPI, 1x v pizzerii

a 1x na motýlej farme. Otec ďalej namieta, že matka nedovolí byť otcovi s dcérou osamote. Situácia
je však taká, že maloletá dcéra odmieta byť s otcom sama. Otcove tvrdenie teda nie je pravdivé, že
by im matka nedovolila byť osamote, alebo že by bol otec pod drobnohľadom matky. Vždy na každej
prechádzke ide dcéra na opačnej strane ako je otec a keď otec chce ísť vedľa nej, tak dcéra ide zase
na opačnú stranu ako on. Keď sa otec niečo priamo spýta dcéry, tak dcéra nikdy neodpovie (toto robí

pri cudzích ľuďoch), vždy sa musí matka zapojiť do konverzácie s ňou, alebo nejakej aktivity, aby sa
potom mohol aj otec mohol zapojiť. Matka sa teda snaží aj v tomto smere motivovať dcéru, aby sa
otca nebála a spolupracovala s ním. Otec ďalej namieta, že maloletá dcéra chodí do súkromnej škôlky,
v ktorej je mesačný poplatok 400,- eur. Otec to dáva do kontextu, že on mohol byť na rodičovskej
dovolenke, kým maloletú dcéru neprijmú do štátnej škôlky. Otec zrejme nemá zistené, že rodičovská

dovolenka sa poskytuje do 3 rokov veku dieťaťa. Zároveň by to znamenalo prevzatie maloletej dcéry
do jeho osobnej starostlivosti, čo by bolo v rozpore s doterajším (hoci neprávoplatným) rozsudkom. K
súkromnej škôlke matka ďalej uviedla, že musela maloletú dcéru umiestniť do škôlky od septembra
2023, lebo dcéra v januári 2024 dosiahla 3 roky, a teda skončilo vyplácanie rodičovského príspevku. Od
umiestnenia dcéry do škôlky matka dosahuje vyššie príjmy vo svojej práci (resp. vo svojom podnikaní

ako kaderníčka) a našla si aj brigádu. Otec tvrdil matke, že nemá ako prispievať na škôlku maloletej
dcéry. Matka však poukazuje na to, že otec nemá problém prepísať auto za vyše 700,- eur, prípadne
si dopraje so svojou aktuálnou priateľkou rôzne dovolenky, reštaurácie a pod. Otec taktiež zabúda na
dôležité sviatky napríklad na meniny dcéry si už nespomenul 2. rok po sebe. Mikulášsky balíček, resp.
vianočný darček doniesol až po 3 týždňoch a pod.. Otcova iniciatíva je v podstate žiadna a to aj vo

vzťahu k stretávaniu, aj vo vzťahu k vymýšľaniu programu, aj vo vzťahu k darčekom a pod.. Otec skôr
uprednostňuje svoje autá a svoju aktuálnu priateľku. Otec ďalej navrhuje stretávanie v rozsahu každý
utorok a štvrtok od 15:00 do 18:00 hodiny a v nepárnom týždni aj každú sobotu a nedeľu od 8:00 do
18:00 hodiny. S týmto návrhom nesúhlasí, keďže ani sám otec si nevie predstaviť byť tak dlhý čas sám
s dcérou. Ide o skokové riešenie a vzhľadom na nízku zodpovednosť otca takýto model nemá šancu na

úspech. Otec ani v súčasnej dobe nedokáže dodržiavať dohody, odporúčania a bezpečnosť pre dieťa a
preto takto zvolené časy nie sú vyhovujúce. Matka je ochotná na začiatku pristúpiť na model s nižšou
frekvenciou – a teda utorok a štvrtok od 15:00 do 17:00 hodiny a v nepárnom týždni aj každú sobotu
a nedeľu od 9:00 do 12:00 hodiny. Nemá problém s tým, aby sa otec stretával s dcérou aj častejšie,
resp. aj nad rámec takto určených hodín, ale matka dlhodobo požaduje, aby mal otec reálny plán a

s dostatočným časovým predstihom to oznámil matke. Matka zároveň požaduje svoju prítomnosť pri
takýchto stretnutia z toho dôvodu, lebo otec sa nespráva zodpovedne, nemyslí na pitný režim, či jedlo,
nemázistenérecenzienarôzneatrakcieapod.Navrhnutýpetit,ktorýbysamalrealizovaťod01.01.2025
je nerealizovateľný, keďže nikto nevie predpokladať, čo sa stane o cca 9 mesiacov. Aj otázka výživnéhoby sa mala prehodnotiť, keďže náklady na dcéru sú oveľa vyššie ako výživné. Matka ďalej uviedla, že je
slobodná, bez partnera. So svojou dcérou býva u svojej sestry v 5-izbovom rodinnom dome so záhradou
naC.Q.R.XXN.D.E.F..Tammajúvyčlenenúvlastnúizbu,avšaksamozrejmemôžuvyužívaťajostatné

priestory – obývačka, kuchyňa, záhrada a pod. V rodinnom dome žije aj sestra matky s manželom a ich 2
dcéry (4 roky a 1 rok). Matka je živnostníčka – pracuje ako kaderníčka v prenajatom kaderníckom salóne.
Príjmy z podnikania (kaderníctvo) u matky boli do novembra 2023 cca vo výške 300 až 600 eur mesačne.
Po umiestnení dcéry do škôlky tieto príjmy z podnikania vzrástli na cca 600 až 900 eur mesačne.
Okrem toho si matka začala od októbra 2023 privyrábať pečením upratovaním, pri ktorom dosahuje

nepravidelné príjmy cca 100 až 200,- eur mesačne. Rodičovský príspevok počas rodičovskej dovolenky
vo výške 533,30 eur mesačne už jej nie je vyplácaný. Namiesto toho dostáva prídavok na dieťa vo výške
60,- eur mesačne a okrem toho od otca dostáva výživné na dcéru v sume 150,- eur mesačne. V ďalšom
rozpísala svoje výdavky. Otec momentálne pracuje ako umývač áut, žije s partnerkou. Má iba základné
vzdelanie, avšak nemá snahu si urobiť žiadne rekvalifikačné kurzy, ani doplňujúce vzdelanie a pod.
Nemá žiadnu stálu prácu, v ktorej by dosahoval aspoň minimálnu mzdu. O lepšie platenú prácu (napr. v

ktoromkoľvek obchode) sa nezaujíma. Jeho koníčkom (na ktorý spotrebuje značnú časť príjmu) sú autá
– jazdenie, opravy a pod. Maloletá dcéra A. má momentálne 3 roky. Navštevuje súkromnú škôlku na E.
Q. R. X/X N. D. E. F., ktorá je vzdialená od bydliska cca 1 km v pešom dosahu (cca 20 minút). Nemá
žiadne choroby ani diagnózy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky. Vzhľadom na jej vek má rada
kreslenie, tancovanie, spoločné čítanie, športovanie a pod.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

27. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bola úprava rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.

28. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti

otca k maloletej tak, že otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou po 150 eur
mesačne s účinnosťou od 19.04.2021, upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou A., každý párny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod.
do 12,00 hod. a nepárny týždeň v utorok a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod., dopĺňacím rozsudkom
vo zvyšnej časti návrhu matky na vyživovaciu povinnosť a návrhu matky na úpravu styku zamietol

a rozhodol o tom, že matka bude poberať rodinné prídavky a daňový bonus.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správne,
pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho
rozhodnutia nespĺňa.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).31. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04

- S.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

32. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý

proces.

33. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

34. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

35. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

36. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),

súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

37. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

38. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností

a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

40. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

41. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnejstarostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

42. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

43. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby
súd mohol vo veci autoritatívne rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia
súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 Základných
princípov Civilného sporového konania, čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok

je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a)
Civilného sporového poriadku trpí konanie v prípade, ak súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol
napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

44. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou matky, ktorá tvrdila, že dňa 28.10.2021

sa uskutočnilo pojednávanie v tejto veci, pričom na tomto pojednávaní bol vynesený aj rozsudok.
Nasledujúci deň, t.j. 29.10.2021 jej bolo poštou doručené zo strany súdu vyjadrenie otca zo dňa
21.10.2021 spolu s prílohami. Toto vyjadrenie zo dňa 21.10.2021 nebolo doručované ani krátkou cestou
na súde, ani do elektronickej schránky PZ matky, hoci v tom čase už PZ mala zvoleného. Matka sa tak
objektívne nemohla vyjadriť k vyjadreniu otca a nemohla tak na to ani adekvátne reagovať. Vzhľadom

na obsah tejto odvolacej námietky, ktorá predstavuje vadu týkajúcu sa procesných podmienok konania,
odvolací súd postupom podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku z úradnej povinnosti v prvom
rade posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené touto vadou podľa § 365 ods.
1 písm. a) Civilného sporového poriadku.

45. Z obsahu spisu vyplýva, že otec dňa 25.10.2021 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu
matky spolu s prílohami, ktoré boli doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 26.10.2021, avšak právnemu
zástupcovi matky bolo doručené až dňa 29.10.2021, to je nasledujúci deň po vyhlásení rozhodnutia. Na
pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 súd prvej inštancie predmetné vyjadrenie a ani prílohy k nemu
nedoručil matke krátkou cestou, ani ju s ním neoboznámil a nevykonal dokazovanie. Z uvedeného je

zrejmé, že súd prvej inštancie si svoju procesnú povinnosť riadne nesplnil, ani v samotnom rozhodnutí sa
s uvedeným nevysporiadal, a napadnuté rozhodnutie trpí vytýkanou procesnou vadou, ktorá skutočnosť
je dôvodom na zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie.

46. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami matky, ktoré spočívali v tom, že súd sa

nezaoberal úvodnou (novorodeneckou) výbavou, preto rozhodnutie o dlžnom výživnom nie je správne.
Súd konštatoval, že otec si ani napriek opakovaným výzvam súdu nesplnil svoju povinnosť riadne
preukázaťsvojepríjmy,pretosapredpokladá,ževýškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima, t. j. 218,06 eur x 20, t. j. suma 4.361,20 eur. Napriek tomu súd
určil pre maloletú dcéru výživné len vo výške 150,- eur mesačne, čo predstavuje len 3,4 % z takéhoto

predpokladaného mesačného príjmu a ani nevysvetlil, prečo napriek použitej zákonnej domnienke
rozhodol o tak nízkom výživnom. Poukazovala na svoje výdavky a výdavky maloletej, ako aj na to, že
otec má vyšší príjem než priznal na pojednávaní.

47. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, akoaj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je

rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,

ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho

zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v

takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

48. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s

uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale

zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

49. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej súdu predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru

z 23.04.2021 (č.l. 30), súd prvej inštancie však vôbec neskúmal akú pracovnú pozíciu otec zastával, aký
dosahoval mesačný príjem, z akého dôvodu bol ukončený pracovný pomer, či k ukončeniu pracovného
pomeru došlo z dôležitých dôvodov a pod., keďže návrh vo veci samej bol podaný 19.04.2021 a súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zostavu,akokebykzmenezamestnaniapovinnéhonedošlo.Odvolaciemusúdusavsúladesodvolacou

argumentáciou matky javí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľné aj z toho dôvodu, že
súd prvej inštancie vychádzal zo zákonnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
nakoľko si otec ani napriek opakovaným výzvam nesplnil svoju povinnosť riadne preukázať svoje príjmy,
preto predpokladal výšku jeho príjmu v sume 4.361,20 eur (dvadsaťnásobok sumy životného minima,
t.j. 218,06 eur x 20), avšak výživné určil iba vo výške 150 eur. Zároveň súd konštatoval, že otec pracuje

len na dohodu, môže si zobrať ešte inú brigádu, ktorou dokázal zabezpečiť matkou požadovanú výšku
výživného, ktorú žiadala určiť aspoň v sume 150 eur a je zrejmé, že je jeho schopnosti a možnosti mu
dovoľujú dosahovať vyšší príjem ako 400 eur mesačne. Tu odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že
aplikácia ustanovenia § 63 ods. 1 Zák. o rodine prichádza do úvahy v prípade ak sú kumulatívne splnenétieto skutočnosti: - vzťah rodič a dieťa, povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti, táto činnosť
podlieha dani z príjmu, rodič nesplní povinnosť tieto príjmy súdu preukázať alebo nesplní povinnosť
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov alebo neumožní súdu sprístupnením

údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Z vykonaného
dokazovania však nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že otec maloletej má
príjem z inej než závislej činnosti a nie je zrejmé, pokiaľ aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
z akého dôvodu výživné určil podľa príjmu, ktorý dosahuje na základe dohody a ktorý môže ešte
dosiahnuť brigádou (neuviedol však v akej výške). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie sú

zrejmé pre rozhodnutie súdu v napadnutom výroku žiadne relevantné myšlienkové postupy a úvahy,
ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia.

50. Súd teda na jednej strane uvádzal, že vychádzal zo zákonnej domnienky § 63 ods. 1 Zák. o rodine,
avšak pri určení výšky výživného uplatnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe, kedy sa neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v

časevyhláseniarozsudku,alevychádzazjehopotenciálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Avšak tiež nie dôsledne,
nakoľko z vykonaného dokazovania nie sú zrejmé vyššie uvedené závery, to je stupeň dosiahnutého
vzdelania, prax, zdravotný stav a pod. a zároveň neuviedol sumu (príjem), ktorý by mohol dosahovať.

51. Odvolací súd teda má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa napadnutej
časti vyživovacej povinnosti zo strany otca náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia nespĺňa,
prvoinštančný súd vo veci náležite nezistil skutočný stav veci, keď nemal preukázané za akých
okolností bol ukončený pracovný pomer s otcom maloletej dohodou dňa 23.04.2021 a ďalšie už vyššie

uvedené skutočnosti a pokiaľ aplikoval ust. § 63 ods. 1 zák. o rodine, z akého dôvodu vychádzal
z princípu potencionality, hoci aj tu nedôsledne. Vykonané dokazovanie nezodpovedá uplatneniu
princípu potencionality príjmov na strane otca, keďže odvolací súd postráda akým spôsobom určil výšku
výživného (to je z akého príjmu pri jeho určení vychádzal a ako k danej výške dospel, to je v akej oblasti
a v akej výške by s ohľadom na svoje schopnosti, prax, vek atď. mohol otec maloletej dosahovať a ani

z akého zdroja pritom vychádzal), pretože súd prvej inštancie v uvedenom smere nevykonal žiadne
dokazovanie, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Strohé konštatovanie, že mu
jeho schopnosti a možnosti dovoľujú dosahovať vyšší príjem než 400 eur bez tomu zodpovedajúcemu
vykonanému dokazovaniu je neakceptovateľné, preto rozhodnutie prvoinštančného súdu týkajúce sa
vyživovacej povinnosti otca nepovažoval odvolací súd za vecne správne. Matka maloletej namietala aj

tú skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s nákladmi, ktoré mala spojené s novorodeneckou výbavou a to
v súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zročné výživné od podania návrhu
do 19.04.2021 nevzniklo. Aj táto odvolacia námietka je správa, keďže súd prvej inštancie sa nákladmi
na novorodeneckú výbavu nevysporiadal (či túto časť nákladov bolo resp. nebolo dôvodné započítať
na dlžné výživné a prečo), avšak ani neodôvodnil, ako k záveru o tom, že zročné výživné nevzniklo

dospel. Odvolací súd však poukazuje na ust. 77 ods. 1 Zák. o rodine, kde výživné možno priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, odvolací súd poukazuje aj na Metodiku pre výpočet

výživného k zjednoteniu rozhodovacej praxe všeobecných súdov.

53. Matka maloletého namietala aj úpravu styku otca s maloletou, keď poukazovala najmä na
nevykonateľnosť rozhodnutia, ale aj podľa nej skokové určenie úpravy styku, nakoľko maloletá sa
s otcom stretávala 1x za 10 dní a otec sa o maloletú nedokáže sám postarať.

54. V čase rozhodnutia úpravy rodičovských práv a povinností (vrátane styku otca s maloletou) mala
maloletá deväť mesiacov, bola kojená, odkázaná na starostlivosť matky.

55. Odvolací súd poukazuje na to, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom

ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa máprávonato,abydostalopríležitosťrozvíjaťsvojvzťahkukaždémuzrodičovaprejaviťsvojecityskutočne
slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č.
36141/97).

56. Súd prvej inštancie k úprave styku uviedol iba toľko, že sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka,
z ktorého dôvodu je aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Nie je zrejmé aké
skutočnosti pri úprave styku zobral do úvahy, aký režim má maloletá, či a ako zobral do úvahy aj to či sa
otec s maloletou stretáva, ako často, či je maloletá na otca zvyknutá, pracovný čas otca a pod. ďalšie

relevantné skutočnosti. Odvolací súd aj tu postráca myšlienkové postupy a úvahy súdu prvej inštancie,
ktoré ho viedli k takémuto spôsobu rozhodnutia.

57. Je potrebné zdôrazniť, že otec ako rodič, ktorému maloletá nebola zverená do starostlivosti, má
právo podieľať sa na jej výchove, v starostlivosti o ňu i na budovaní citových a rodinných väzieb, je
a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Akákoľvek

deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci je prvoradý predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a

sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Nepochybne je v záujme maloletej, aby
udržovala rodinné zväzky s otcom a tieto mohla nerušene rozvíjať.

58. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala

za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

59. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých
relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu, pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, zároveň sa dopustil
procesného pochybenia, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného

sporovéhoporiadkurozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchčastiach,akoajdopĺňaciehorozsudku,
vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

60. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných

právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu

prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

61. Úlohou súdu prvej inštancie bude potrebné zistiť dôkladne majetkové pomery každého z rodičov, ich
reálnepríjmyzarozhodnéobdobie,kdejepotrebnévykonaťdokazovaniezaúčelomjehozistenia(uotca

zistiť dôvod ukončenia pracovného pomeru z 23.04.2021 a to aj dotazom na zamestnávateľa, aký príjem
dosahoval u tohto zamestnávateľa a pokiaľ si sám zavinil jeho skončenie, posúdiť s ohľadom na ust. § 75
ods. 1 Zák. o rodine). Následne na základe toho čo vzíde z vykonaného dokazovania bude postupovať aj
s ohľadom na už vyššie vytknuté nedostatky, s tým, že pokiaľ bude vychádzať z princípu potencionality,
tu je potrebné uviesť konkrétnu výšku príjmu aj s odôvodnením akým spôsobom k nej dospel, čo

znamená, že za predpokladu uplatnenia princípu potencionality, je potrebné daný záver relevantným
spôsobom podložiť dôkazmi preukazujúcimi schopnosť otca dosahovať iný príjem než bol deklarovaný
a to dôkazmi, ktoré v uvedenom smere zaťažujú súd prvej inštancie. Ďalej súd prvej inštancie vykonaná
aj ďalšie dokazovanie ohľadom výdavkov súvisiacich so životnými nákladmi, zistenie príjmov a výdavkovspolužijúcich osôb, ale aj odôvodnených potrieb maloletej. Pri zročnom výživnom riadne zdôvodní ako
k nemu dospel. Taktiež je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne úpravy styku, s ohľadom na už vyššie
uvedené nedostatky, to je zistiť všetky dôležité skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o úprave styku.

Následne zhodnotiť všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na výživné, zročné výživné, úpravu styku
a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania náležite odôvodní tak, aby spĺňalo
kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom sa náležite vysporiada
aj s relevantnou argumentáciou účastníkov.

62. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

63. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

64. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).