Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322202312
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4322202312.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. D. XXX, zastúpenej: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05
Bratislava, IČO: 31 025 544, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,

s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 600 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra
2022 č. k. 8Csp/96/2022-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 600 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným unesením po právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 5, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP).

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienkou priznania práva na primerané finančné
zadosťučinenie je splnenie predpokladu obsiahnutého v hypotéze tretej vety § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z., a síce úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
a osobitnými predpismi na súde spotrebiteľom. Poukázal na rozsudky NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017,

sp.zn. 6Cdo/389/2015 a na nález ÚS SR IV. ÚS 371/2018, z ktorých citoval. Vzhľadom na ich závery
nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého predpoklad formulovaný v zákone vyžaduje
rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje, odvolávajúc sa tak na základné princípy
civilného sporu, v zmysle ktorých pre súd je záväzný len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie.
Ďalej konštatoval, že zákon nevyžaduje žiadnu inú podmienku, ani podmienku, aby bola spotrebiteľovi
privodenákonkrétnaujma,vdôsledkučohoopäťnesúhlasilsnázoromžalovaného,ženastranežalobcu

nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo
škoda, ktorá by zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp.zn. 5Csp/10/2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 256,84 eura
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď mal za to, že poskytnutý úver na

základezmluvyúvereč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXjebezúročnýabezpoplatkov preabsenciu
zákonných náležitostí, resp. nesprávne uvedenie tých náležitostí, ktorých výška vyplýva z jednotlivýchparametrov poskytovaného úveru. Žalobca bol v predmetnom konaní plne úspešný, keď súd žalobe
v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 256,84 eura s príslušenstvom,
a žalobcovi tiež priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v predmetnom

konaní konštatoval, že preskúmavaná zmluva nemá zákonom požadované náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov, a žalobcovi tak prináleží vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia
nad rámec poskytnutej istiny v žalobcom uplatnenej výške. Rozsudok vo veci sp.zn. 5Csp/10/2018 bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/243/2018, ktorý vo svojom rozhodnutí tiež

konštatoval, že v predmetných zmluvách o úvere ako spotrebiteľských zmluvách absentujú obligatórne
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, termíne konečnej
splatnosti úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov. Preto sa poskytnuté úvery považujú za
bezúročné a bez poplatkov, a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2
385,02 eura podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný
ho vydať žalobcovi, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil. Rozsudok Okresného súdu Levice

sp.zn. 5Csp/10/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/243/2018, nadobudol
právoplatnosť dňa 24.02.2020. Právoplatným skončením konania vedeného na Okresnom súde Levice
pod sp.zn. 5Csp/10/2018, ktorým bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v
dôsledku plnenia žalobcu nad rámec poskytnutej istiny za stavu, keď súd vyhodnotil, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov, tak bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený jediný predpoklad

vyžadovaný zákonom podľa tretej vety § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. na priznanie práva na
primerané finančné zadosťučinenie.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Konštatoval,
že zákon kritériá pre jej posúdenie neustanovuje, musí však spĺňať satisfakčnú, sankčnú a

preventívnu funkciu, musí byť odôvodnená a preskúmateľná. Jednak má byť primeranou satisfakciou
pre spotrebiteľa, ktorý legitímne očakáva od dodávateľa podnikajúceho v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov korektný prístup, primeranou sankciou dodávateľa za porušenie práv alebo
povinnosti ustanovenej právnymi predpismi, a má pôsobiť preventívne, aby sa dodávateľ porušovania
práv alebo povinností voči spotrebiteľom v budúcnosti nedopúšťal. Poukázal na to, že žalovaný uvádzal

v zmluve o úvere rôzne údaje RPMN poskytnutého úveru, v dôsledku čoho súd dospel k záveru,
že tento údaj, ako aj údaj o úrokovej sadzbe, o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov spolu s termínom konečnej splatnosti úveru, v zmluve absentujú. RPMN je však jeden z
najdôležitejších ekonomických parametrov poskytovaného úveru, pretože vyjadruje v % všetky
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Jeho zmätočné uvedenie je tak spôsobilé

skresliť ekonomickú výhodnosť či nevýhodnosť poskytovaného spotrebiteľského úveru, a v konečnom
dôsledku negatívne ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere dodávateľa. Žalovaný tak konal v rozpore s dobrými
mravmi podľa zákona o ochrane spotrebiteľa už v čase, kedy žalobca zvažoval výber dodávateľa na
poskytnutie úverového produktu, a takéto konanie je zakázané. Navyše, žalovaný sa svojím konaním aj
bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Ako vyplýva z rozhodnutí súdov, žalobca uhradil žalovanému

titulom bezdôvodného obohatenia celkovo sumu 3 386,85 eura, z ktorej si žalobca uplatnil iba časť
vo výške 2 256,84 eura. Uvedené finančné prostriedky bol tak nútený plniť na účet žalovaného, hoci
na ne tento nemal žiaden zákonný nárok, čo malo vplyv najmä na životnú úroveň žalobcu, keď tieto
finančné prostriedky nemohol použiť na uspokojovanie svojich iných potrieb. Za účelom ochrany svojich
oprávnených záujmov musel podstúpiť aj súdne konanie. Zohľadňujúc všetky tieto okolnosti, vrátane

intenzity zásahu do práv spotrebiteľa a časového trvania negatívnych dôsledkov (viac ako 6 rokov od
uzatvorenia zmluvy do právoplatného rozhodnutia súdu), so súčasným prihliadnutím na všetky funkcie
finančného zadosťučinenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom požadované finančné
zadosťučinenie vo výške 600 eur je primerané, pričom takto požadované finančné zadosťučinenie
nepredstavuje ani len 1/5 sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 600 eur. Lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi, ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%.Uviedol,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesamostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2.1. Žalovanýpodalvzákonnejlehoteodvolanieanavrhoval,abyodvolacísúdrozsudokzmenilažalobu
zamietol (bod III. odvolania), alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie (bod V. odvolania). Žiadalpriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP.

2.2. Namietal predčasnosť rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkou
premlčania, ktorú uplatnil vo vyjadrení k žalobe, a odôvodnil skutkovými a právnymi dôvodmi. Tým došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1M Obdo 1/2007, § 220 CSP a nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 736/16 a sp.zn. II. ÚS
675/2014. Tvrdil, že napádaný rozsudok je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľný, vydaný predčasne,

na základe nesprávneho a neúplného posúdenia veci.

2.3. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie zákonnej podmienky pre rozhodovanie
o primeranom finančnom zadosťučinení podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Rozsudkom
č.k. 5Csp/10/2018 zo dňa 06.08.2018 bolo rozhodnuté na základe záveru o neplatnosti zmluvy
o revolvingovom úvere z dôvodu nedodržania ustanovení o uzatváraní zmlúv (§ 44 Občianskeho

zákonníka). Uvedené ustanovenie nie je zaradené medzi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, ale
medzi ustanovenia všeobecného civilného práva. V konaní teda nebolo preukázané splnenie podmienky
v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorej sa vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti určenej na ochranu spotrebiteľa. Záver súdu prvej inštancie, že konal v rozpore
s dobrými mravmi tým, že uviedol rôzne údaje ohľadom RPMN, nemá oporu v žiadnom súdnom

rozhodnutí (v konaní 5Csp/10/2018), ani v tvrdeniach žalobcu, a ani vo vykonanom dokazovaní. Súd
ho žiadnym spôsobom vopred ani neuviedol, čiže ide o rozhodnutie založené na prekvapivom a vopred
nepredvídateľnom postupe súdu. Z napádaného rozsudku ani nevyplýva, na základe akých dokázaných
skutočností dospel k záveru o rozpore s dobrými mravmi. Takúto skutočnosť nekonštatoval súd v konaní
vedenom pod sp.zn. 5Csp/10/2018. Preto považoval rozhodnutie za predčasné, vydané na základe

nesprávnehoposúdenia,čivôbecvznikliasúpreukázanéokolnostipresplneniehypotézyprávnejnormy
v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

2.4. Namietal nezákonnosť rozhodnutia aj pokiaľ ide o výšku priznaného zadosťučinenia. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/61/2018. Tvrdil, že súd prvej inštancie odôvodnil

sumu 600 eur všeobecnými a neurčitými konštatáciami, ktoré navyše majú výhradne materiálnu
povahu. Z rozsudku nevyplýva ani stručné zdôvodnenie určenia sumy finančného zadosťučinenia
ako podielu zo sumy bezdôvodného obohatenia. Nepoprel skutočnosť, že výška zadosťučinenia
v peniazoch je predmetom úvahy súdu. Súdna prax však konštantne k rozhodovaniu o finančnom
zadosťučinení vyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská,

čo napádaný rozsudok absolútne nespĺňa. Uplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR
(napr. rozhodnutie sp.zn. 3Cdo/25/2019) nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou
sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by
vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.
4Cdo/171/2005 konštatoval, že i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu,

jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uvedeným požiadavkám
napádané rozhodnutie nezodpovedá.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne, zákonné a náležite odôvodnené, odvolanie žalovaného za neopodstatnené a účelové.

Žalovaný v odvolaní opakovane uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení zo dňa
12.07.2022 k žalobnému návrhu. So všetkými tvrdeniami žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadal,
svoje rozhodnutie rozsiahlo a náležite odôvodnil, poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017
a nález ÚS SR IV. ÚS 371/2018, a svoje rozhodnutie založil aj na právnych názoroch vyplývajúcich z
citovaných rozhodnutí. S námietkou premlčania uplatnenou žalovaným sa súd prvej inštancie náležite

vysporiadal v bode 22. rozsudku, keď z skutočností v ňom uvedených, ako i uvedených v bode 21.
vyplýva, že v návrh žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v žiadnom prípade
nie je premlčaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako správny, potvrdil a
žalovaného zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 600 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. V žalobe tvrdila, že ako

dlžník uzavrela so žalovaným, ako veriteľom, dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1 170 eur. Voči žalovanému
domáhala ochrany svojich práv v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
5Csp/10/2018, a to vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko predmetná zmluva o úvere bola v
rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., nemala písomnú formu, neobsahovala všetky podstatné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohoda uplatnená v predmetnej zmluve bola v rozpore
s dobrými mravmi, spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
OkresnýsúdLevicerozsudkomsp.zn.5Csp/10/2018-90zodňa06.08.2018zaviazalžalovanéhozaplatiť
jej sumu 2 256,84 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázala na právne
závery uvedeného rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2019

č.k. 12Co/243/2018-134, preto dňa 24.02.2020 nadobudol právoplatnosť.

7.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného namietal premlčanie žalovaného nároku, pretože
medzi vydaním rozhodnutia, od ktorého žalobkyňa odvodila svoj nárok uplynula doba viac ako tri
roky. Pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017, podľa ktorého pre

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy ani existencia a výška vzniknutej ujmy. Ani z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. nevyplýva, že predpokladom pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia
je predchádzajúce súdne konanie o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi.

7.3. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 600 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania. Na odvolanie žalovaného je rozsudok súdu
prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

8.1. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP). K uvedenej námietke argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkou
premlčania, ktorú uplatnil vo vyjadrení k žalobe, a odôvodnil skutkovými a právnymi dôvodmi. Tým došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Tvrdil, že napádaný rozsudok je z uvedeného

dôvodu nepreskúmateľný, vydaný predčasne, na základe nesprávneho a neúplného posúdenia veci.

8.2. Odvolací dôvod vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup
k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými
skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.
Hociporušeniektoréhokoľvekčiastkovéhoprávastranysporupredstavujepochybeniesúdu,onaplnenie
tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv stranysporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8.3. Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného
sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery

zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

8.4.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť

bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm.
b) OSP). Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Uvedené stanovisko, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016, je aplikovateľné aj na rozhodnutia vydané podľa Civilného sporivého poriadku, a možno ho
aplikovať aj na odvolacie konanie.

8.5. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavku riadneho
odôvodnenia. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so
všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s priznaním finančného zadosťučinenia

podrobne zaoberal podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. a výškou primeraného zadosťučinenia, ktorá závisí od úvahy súdu, ako
i jednotlivými kritériami, ktoré sa pri stanovení tejto výšky zohľadňujú. V dôvodoch rozhodnutia však
absentuje, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so základnou námietkou žalovaného uplatnenou vo
vyjadrení k žalobe, a to s námietkou premlčania, ako posúdil skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu

žalovaného vo vzťahu k uvedenej námietke. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo na
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je premlčateľné tak,
ako iné majetkové práva. To znamená, že jeho uplatnenie po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej
doby, spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti v prípade, ak sa povinný subjekt premlčania dovolá.
Súd sa pri prejednávaní veci v prvom rade zaoberá uplatnenou námietkou premlčania, a dôvodnosť

žaloby posudzuje až následne. Z hľadiska procesnej ekonómie by totiž bolo nadbytočné zaoberať sa
meritomveci,pokiaľbolouplatnenéprávopremlčanéažalovanýsapremlčaniavsúdnomkonanídovolal.
Pri nespochybnenom závere o premlčaní uplatnenej pohľadávky by bolo bezpredmetné posudzovanie
jej dôvodnosti. V danej veci súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia námietku premlčania
uplatnenú žalovaným, a nevysporiadal sa s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, čím porušil právo

žalovaného na spravodlivý proces.
8.6. Keďže odvolací súd, vzhľadom na podané odvolanie žalovaného, nemohol preskúmať napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov vo vzťahu
k námietke premlčania uplatnenej žalovaným vo vyjadrení k žalobe, stal sa tento rozsudok
nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nie je možné odvolacím súdom preskúmať

trpí inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. V prvom rade sa súd prvej inštancievysporiada s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným tak, ako ju žalovaný uviedol vo vyjadrení na
č.l. 51. Následne posúdi skutkové tvrdenia žalobkyne a žalovaného, a opätovne rozhodne. Vysporiada
sa aj so všetkými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Svoje rozhodnutie náležite, v súlade

sustanovením§220ods.2CSP,odôvodní.Zároveňrozhodneajotrováchkonania,vrátanetrovkonania
vo vzťahu k zastavujúcej časti a trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).