Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201113
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123201113.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

15C/9/2023
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne :
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. – E., právne zastúpená: JUDr. Marek Pavlík, advokát, so
sídlom Nám. Sv. Anny 361/20, Trenčín, proti žalovanému : F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D.
– E., o uloženie zákazu priblíženia, takto

r o z h o d o l :

15
15C/9/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. uznesenia Okresného súdu
Trenčín č.k. 15C/44/2022-19 zo dňa 26.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17Co/128/2022-52 zo dňa 22.12.2022, ktorým súd uložil, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

III. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

14
15C/9/2023
1.Žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vo veci samej zakázal
žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti oboch strán na
procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo akýchkoľvek iných procesných úkonoch
orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, kedy
sa zákaz na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nebude na žalovaného vzťahovať.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že jej bolo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
26.07.2022, č.k. 15C/44/2022-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2022,
sp.zn. 17Co/128/2022 právoplatným dňa 23.01.2023, uložené, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti. Žalobkyňa už v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 28.02.1992, sp. zn.: 8C 113/92, právoplatného dňa 25.03.1992 so žalovaným rozvedená už

viac ako 30 rokov. Napriek rozvodu ich manželstva žalobkyňa a žalovaný zostali bývať v spoločnej
nehnuteľnosti na adrese C. XXX, XXX XX D.. Žalobkyňa bola zo strany žalovaného už v minulosti
opakovane napádaná, pričom toto konanie žalovaného bolo takej intenzity, že žalovaný bol opakovane
už právoplatne odsúdený pre trestný čin, resp. prečin nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.02.2020, právoplatným dňa
09.02.2020, sp. zn. 0T/22/2020 bol za skutok nebezpečného vyhrážania spáchaný dňa 04.02.2020
a 05.02.2020 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom

výkonutrestuaskúšobnoudobou18mesiacovsprobačnýmdohľadom.Protiprávnekonaniežalovaného
sa však aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovalo. Žalovaný bol teda ešte
počas skúšobnej doby vyššie uvedeného odsúdenia odsúdený znova, po tom, keď opäť spáchal voči
žalobkyni skutok ( dňa 15.09.2020 ) právne kvalifikovaný ako nebezpečné vyhrážanie, za ktorý bol
– rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.02.2021, právoplatným dňa 25.02.2021, sp. zn.

2T/117/2020 (spáchaný dňa 04.02.2020 a 05.02.2020 ) odsúdený, no tentokrát už na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Oba trestné skutky (prvý zo dňa 04.02.2020 a 05.02.2020,
druhý zo dňa 15.09.2020) právne kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie podľa ust. § 360 TZ boli
spáchané žalovaným voči žalobkyni a oba na adrese C. G. XXX, tj. v mieste bydliska žalobkyne.
Žalovaný vykonal aj trest odňatia slobody podmienečne odložený po tom, ako sa v skúšobnej lehote
podmienečného odsúdenia neosvedčil, a teda výkon trestu odňatia slobody mu bol nariadený po

tom, ako Okresný súd Trenčín svojím uznesením zo dňa 18.05.2021, sp. zn. 0T/22/2020 rozhodol, že
žalovanýsaneosvedčilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasprobačnýmdohľadomuloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín , sp.zn. 0T/22/2020 zo dňa 09.02.2020, právoplatným dňa
09.02.2020. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, o ktorej Krajský súd Trenčín rozhodol
tak, že túto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa aj po prepustení žalovaného z výkonu

trestu odňatia slobody býva na adrese svojho bydliska C. G. XXX. Žalovaný býva v blízkosti, resp. v
susedstve a žalobkyňa aj vzhľadom na recidívu žalovaného považuje za potrebné, aby žalovaný aj
naďalej bol súdom zaviazaný k tomu, aby sa nepribližoval k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s
tým, že pokiaľ by boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na
akékoľvekinéprocesnéúkonyOČTK,aleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,tak

sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Žalobkyňa sa naďalej
obáva o svoje zdravie a život pred žalovaným, keďže žalobkyňa bola zo strany žalovaného dlhoročne
vystavovaná jeho agresívnemu správaniu a skutky, za ktoré bol žalovaný právoplatne odsúdený, sú
len zlomkom toho, čomu roky žalobkyňa čelila. Žalobkyňa sa nemieni domáhať náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ale má za to, že výrok rozhodnutia súdu vo veci samej v podobe uloženého zákazu

žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov je do budúcna postačujúcim
opatrením, aby žalovaný upustil od svojich neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu osobnosti .

3. Žalovaný mal žalobu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o jeho procesných právach
a povinnostiach doručenú do vlastných rúk, no písomne sa k žalobe nevyjadril. Osobne sa však

pojednávaní zúčastňoval a následne sa na nich k veci vyjadroval.

4. Žalobkyňa v ďalšom konaní uviedla, že okrem v žalobe označených odsúdení, došlo počas konania
k ďalšiemu incidentu. Doplnila, že na dome v C. má podiel o veľkosti 1, odsťahovala sa však už z neho
preč. Žalovaný aj dcéra jej robia schválnosti, vymenili zámky a ona sa do domu preto nedostala.

Posledný incident z 12.-13.5.2023 sa udial tak, že ona si do domu prišla vyzdvihnúť veci, ale do svojej
izby, sa k týmto veciam nevedela dostať, zámok sa nedal vyvŕtať, dvere sa museli vykopnúť. Nachystala
si veci na odvoz a keďže už bolo pred polnocou, ostala tam spať. Ráno, keď chceli odviezť veci, mala
objednané auto na odvoz. Asi o 7.00 hod., keď si veci nakladala, žalovaný so svojím autom zaparkoval
tak, že zabránil jej v odjazde. Bola privolaná polícia. Medzi tým žalovaný jej vulgárne nadával a osočoval

ju. Policajti mu dohovárali, aby si uvedomil, že má zákaz priblíženia. Ona išla s policajtom k bráničke,
dala mu občiansky preukaz, opakovane sa žalovaný ku nej približoval a asi na piatykrát, keď policajt
mu už hruďou zabránil a vyzval ho, aby odstúpil, tak až vtedy žalovaný poslúchol. Má aj svedka, ktorý
potvrdí, že sa k nej žalovaný približoval. Tiež ho policajti vyzvali, aby si svoje vozidlo odparkoval, čo
potom aj urobil a ona odišla. Vrátila sa po ďalšie veci asi za 3 hod. Medzičasom niekto musel vymeniť

zámky, pretože sa nedostala ani do garáže, ani do pivnice a ani do spoločných hlavných vchodových
dverí. Aj na ďalších dverách, ktorými sa dalo dostať do domu, boli zámky vymenené. Zavolala znova
policajtov, tí jej povedali, že si má poradiť. Preto ona sa cez horné dvere dostala do pivnice, rozbila sklo
na dverách a tak sa dostala do svojej izby. Pobalila si veci a asi o 19.00 hod. odišla. Ešte jej tam veci
ostali, nevie sa k nim pre vymenené zámky dostať. Žalovaný bežne chodí po dvore, hľadá ju baterkou,

vysvecuje jej ňou do okien, aj preto si okná zabezpečila polystyrénom. Keď ju vidí, že je tam, vyhráža sa
jej. Opakovane jej vykrikoval, že keď sedel v Ilave, že si tam zaplatil cigánov a že si to s ňou vybaví, že
oni s ňou spravia poriadky a bude sa báť chodiť po dedine. Že to hovorí, jej hovoria aj ľudia v autobuse.
Ona radšej ustúpi, nevyvoláva konflikty. Žalovaný s dcérou jej zastavili aj prívod vody. Žalovaný povedal,že jej bude robiť naschvál dovtedy, dokedy nepôjde na psychiatriu. Ona sa už odsťahovala z domu
a žalovaný dostal v januári od obce byt. Do domu v C. si chodí pre poštu a jeden až dvakrát do týždňa
tam chodí kŕmiť psa. V tom dome sa bývať už nedá. Nevie, či žalovaný vie, kde ona teraz býva, na polícii

ale udávala, že kde sa teraz zdržuje a myslí, že tí mu to povedali. S dcérou mala normálny vzťah, kým
žalovaného odsúdili. Jej správanie sa zmenilo po tom, čo po návrate z výkonu trestu dcére žalovaný
údajne prepísal 2 pozemky. Dcére nevyšiel vzťah v C., vrátila sa do G. a dcéra jej dáva za vinu, že jej
pokazila vzťah a odvtedy so žalobkyňou nekomunikuje. Je pravda, že bola dávnejšie na psychiatrickom
liečení. Bola zdravotnícky pracovník na ARO, kde mala veľkú zodpovednosť, aj to ako sa žalovaný ku

nej správal, že jej nedal spávať, sa odzrkadlilo na jej zdraví. Nikdy nebola na protialkoholickom liečení,
hoci to žalovaný o nej hovorí. Je pravda, že žalovaný má teraz problém s chôdzou, ale ona keď príde
do C., z cesty na ňu vykrikuje a vulgárne nadáva. Stalo sa to naposledy nedávno, keď sa zastavila
v dome cestou ku svojej kamarátke. Je pravda, že keď prišiel s koscami žalovaný kosiť, že im povedala,
že chce vedieť, čo sa tam deje, pretože dovtedy sa o ten pozemok žalovaný nestaral a že im povedala,
že tam nemajú čo robiť. Pri poslednom incidente žalovaný urážal aj jej priateľa, vykrikoval mu, že aj on

dopadne ako žalovaný. Nie je pravdou, že by žalovanému zamykala spálňu, bránila mu v tom dostať
sa k svojmu vlastnému oblečeniu. Je pravda, že žalovaný ju nevyhľadáva, ale keď má avízo, že je
v C., do 20 minút príde a vulgárne jej nadáva a vyhrážala sa jej H.. Aj kamarátka žalobkyne z D., kým
nebol odsúdený, mu povedala, že by takto na ňu škaredo nemal rozprávať. Zobrala aj fľaštičku, kde za
každý vulgarizmus musel tam hodiť 20 centov. Nie je pravda, že by ju polícia zobrala pre alkohol. Nikdy

nebola ani z práce kvôli alkoholu vyhodená a nie je pravda, že by dcéru fyzicky napadla. Neexistuje
žiadne rozhodnutie, ktoré by ju uznávalo za vinnú zo spáchania priestupku alebo trestného činu voči
žalovanému. Žalobkyňa žije teraz vo I., od posledného incidentu v máji 2023 k žiadnemu ďalšiemu
incidentu nedošlo práve preto, že žije v zahraničí. Ona sa v spoločnej chalupe ani nezdržuje. Dňa
06.06.2023odišladozahraničia,prišlanaJ.lenpreúčelytohtokonaniaaod01.09.2023začínapracovať

v K.. Jej ide o to, aby už ukončil žalovaný jej sledovanie, lebo vždy, keď sa objaví v dome, vždy za 20
minút žalovaný príde. Oproti domu má žalovaný pozemok a stodolu a odtiaľ tiež vidí, kto do domu ide.
Odkedy odišla do zahraničia, sa so žalovaným nestretla, predtým sa udiali ňou opisované incidenty na
Veľkú noc, ďalej incident z 13.05.2023 a tiež incident s brigádnikmi pri kosení. Ona už chce mať pokoj,
keď sa vráti na SR znova zo zahraničia, aby sa nemusela báť. Opísala ešte incident z veľkonočných

sviatkov roku 2023, kedy bola odcestovaná s priateľom a známymi v K.. Žalovaný s dcérou sa dozvedeli,
že nie je doma. Keď sa po návrate z výletu žalobkyňa vrátila do domu po veci, zámky boli povymieňané
a ona sa do domu nemohla dostať. Bola privolaná aj polícia, ale sa to nešetrilo. Dcéra doniesla kľúč,
normálne sa to odomklo, čím sa v podstate preukázalo, že ona kľúče od domu mala, odôvodnila to tým,
že asi bol zaseknutý zámok, na čo policajti povedali, že je to nepravdepodobné, pretože ak by takéto

dvere boli zaseknuté, tak by ich otvoril iba zámočník. Ona chce, aby sa toto celé ukončilo, aby si mohla
ísť v kľude zobrať veci a vyriešiť to, aby mala kde bývať. Incident s kosením dvora, sa odohral tak, že
ona som išla na návštevu ku kamarátke a videla, že tam brigádnici hádžu po psovi veci, aby ich vpustil
dnu, preto sa tam na 5 minút zastavila, chcela vedieť čo sa tam deje, lebo o žiadnej brigáde na kosenie
vedomosť nemala a keď zistila, čo sa tam deje, hneď aj odišla. Ona chce mať pokoj, chce, aby mala

kde bývať, dostať sa k svojim veciam a celé to už ukončiť. Vždy, keď príde do domu v C., žalovaný ju
tam vyhľadá a vznikajú medzi nimi konflikty a hádky, čomu by sa touto žalobou predišlo. Bude riešiť aj
vysporiadanie vlastníckych práv k domu a rovnako tak zrejme aj darovaciu zmluvu, vzhľadom k tomu,
ako sa k nej dcéra teraz správa.

5. Žalovaný uviedol, že to, čo žalobkyňa uviedla, sú výmysly a „blbosti“ a aj susedia by vedeli povedať,
ako to je. Po dedine žalobkyňa rozpráva, že má podmienku a pritom to nie je pravda. Keďže už nemôže
dobre chodiť, spravil brigádu na kosenie pozemku a žalobkyňa urobila cirkus, kedy mu oplzlo nadávala
a vyhrážala sa. Povedala mu, že je „špina, hajzel“ a že tam nemá čo robiť, že si má dávať pozor, lebo
má podmienku. On to aj ohlásil na polícii, na druhý deň aj so svedkom boli ohľadom tohto vypovedať.

On je rád, že ide k lekárovi alebo si nakúpiť, veď ledva chodí, nie ešte aby ju vyhľadával. Chce mať
od nej pokoj. Nie je pravda, že jej vysvecuje baterkou do okna, polystyrén si doňho dala, aby tam mala
teplo, lebo nekúrila. V dome voda je, aj keď nie obecná, ale majú svoju vodu, ktorá aj teraz stále funguje.
Dňa 1.9.2022 prišiel z výkonu trestu, odvtedy ju videl asi 5 x aj to len z diaľky. On mal úraz po príchode
z výkonu trestu, 6 týždňov ležal v nemocnici a učili ho nanovo chodiť. Už chodil len o jednej barle, ale

cestou na vyšetrenie do L. zakopol a spadol a odvtedy chodí o dvoch barlách. Je pravda, že zaparkoval
auto pred jej auto, bolo to preto, že v dome spáva aj s frajerom. Odnášali odtiaľ aj veci, ktoré jej nepatrili.
Odniesla všetko, aj jeho veci, aj dcérine a hovorí, že to je jej. Odniesla aj cenné veci aj veci spoločné.
On sa jej bojí, vyhýba sa jej, chce mať od nej pokoj. Ona neho narafičila aj to, za čo dostal podmienku.Chodila opitá, nevedela si otvoriť bráničku. Prišli policajti, ju zobrali, potom našiel policajt kľúčik na zemi
ajehozobrali,žesajejvyhráža.Onsaknejdobrovoľneavedomenepribližuje.Ajposlednýincident,ktorý
opísala, sa udial tak, že jeden policajt bol hore s ňou pri bránke, druhý s ním pri ceste a ten žalovanému

povedal, aby sa išiel pozrieť, čo má v aute naložené. Videl, že má naložené aj veci žalovaného aj dcéry.
To susedia mu volali, že má prísť, že je tam žalobkyňa s frajerom a nakladá veci. Aj v tom uznesení
o zákaze približovania je napísané, že keď je s policajtom, tak zákaz neplatí. Ona pred ním všetko
pozamykala, aj jeho oblečenie v spálni, nemali ako kŕmiť ovce, zamkla zadný vchod do dvora, vyvalila
dvere na garáži, preto tam dal nový zámok, aby sa to, čo tam ostalo, nestratilo. Žalovaný sa k nej

vedome nepribližuje, nepotrebuje ju vidieť, ani do domu v C. nechodí, ak tak len pre poštu a polievať
skleník, bratranec mu tam kŕmi ovce. To žalobkyňa chodila opitá, pila na lieky od psychiatra. On konflikty
nevyvoláva, on sa od nej dištancuje, chce mať len pokoj, nech aj zoberie všetko a nechá v dome holé
steny. Aj počas podmienky ho nahovorila, aby si vypil, lebo ho bolelo brucho a hneď zavolala policajtov
a on nafúkal. Takto ho žalobkyňa zámerne udala. On teraz alkohol nepožíva. Užíva množstvo tabletiek,
na ktoré nemôže piť a navyše je odkázaný na auto, a preto sa alkoholu vyhýba. Žalovaný uvádza, že

váži slová a nie je pravda, že by sa žalobkyni vyhrážal. Nie je pravda, že by na dcéru prepísal majetok.
Žalobkyňa má s dcérou zlý vzťah, lebo dcéru fyzicky napadla. Nie je pravda, že by žalobkyňu sledoval
vždy, keď príde do domu v C.. To, že prišiel do domu sa stalo len raz, keď mu susedia volali, že pri
jeho dome sú 2 autá policajtov a chcel sa presvedčiť, čo sa deje, tak tam vtedy prišiel. Tiež nie je
pravda, že by pri kosení s brigádnikmi čokoľvek hádzal po psovi. Len čo vošli do dvora, už tam žalobkyňa

bola, vyhnala ich preč, jemu vulgárne nadávala, žalobkyňa sa potom zamkla v dome a povedala, že im
nedala povolenie na to, že tam môžu vstúpiť. Až potom, keď videli, že odišla, sa tam vrátili. On nikomu
nenadával a je rád, že žalobkyňu nevidí, nevie na čo by ju vyhľadával. Chce už mať od nej pokoj, pretože
sa potrebuje dať zdravotne do poriadku.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise
a výsluchom navrhnutej svedkyne a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

7. Uznesením č.k 15C/44/2022-19 zo dňa 26.07.2022, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 17Co/128/2022-52 zo dňa 22.12.2022, nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2023, súd
neodkladným opatrením žalovanému uložil, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných

úkonov tento zákaz nevzťahuje. Žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej o ochranu
osobnosti, ktorú povinnosť splnila podaním žaloby, o ktorej sa koná v prejednávanej veci. Súčasne
uvedeným neodkladným opatrením uložil súd žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu súp.č.
XXX postaveného na parcele reg. C, parc.č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre okres K., obec
C., katastrálne územie C.. Žalobkyni uložil povinnosť podať proti ostatným podielovým spoluvlastníkom

žalobuozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Tútožalobužalobkyňanepodala,apreto
súd v tejto časti uznesením č.k. 15C/44/2022-60 zo dňa 06.03.2023 neodkladné opatrenie zrušil.
Uznesenie o jeho zrušení nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2023.

8. Súd mal z listinných dôkazov zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi, keď ich

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 8C/113/92-18 zo dňa 28.02.1992
právoplatným dňa 25.03.1992. Z manželstva pochádza toho času plnoletá dcéra F., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. C., žalobkyňa v podiele 1, žalovaný v podiele 1 a dcéra strán
F. v podiele 1 sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku
parc. reg. C parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a tiež pozemkov parc.

reg. C parc.č. XXXX M. XXXX. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 0T/22/2020-56 zo
dňa 09.02.2020 právoplatným dňa 09.02.2020 bol povinný uznaný vinným zo spáchania trestného činu
nebezpečného vyhrážania na tom skutkovom základe, že dňa 04.02.2020 v presne nezistenom čase
v obci C. v rodinnom dome súp.č. XXX sa proti žalobkyni rozbehol s kutáčom v ruke, pričom na ňu
kričal, že ju zabije, vulgárne jej nadával a chcel ju udrieť, avšak stihla sa schovať za dvere domu,

na ktorých rozbil sklenenú výplň a dňa 05.02.2022 v čase asi o 16,30 hod pod vplyvom alkoholu jej
uzamkol vstupnú bránu na pozemok rodinného domu č. XXX N. O. C. a odmietal bránku otvoriť, pričom
jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že keď sa vráti, ju zabije. Za to mu bol uložený trest odňatia
slobody na 10 mesiacov s probačným dohľadom, ktorý bol odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacovs probačným dohľadom. Uložený mu bol zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/22/2020 zo dňa 18.05.2021 bolo rozhodnuté,
že žalovaný sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom

uloženého mu rozsudkom č.k. 0T/22/2020-56 zo dňa 09.02.2020 právoplatným dňa 09.02.2020, a preto
trest v trvaní 10 mesiacov vykoná. Sťažnosť povinného proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá
ako nedôvodná (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3Tos/82/2021-121 zo dňa 29.09.2021).
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/117/2020-223 zo dňa 25.02.2021 právoplatným dňa
25.02.2021 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania na

tom skutkovom základe, že dňa 15.09.2020 približne o 10.00 hod sa stretol v priestoroch hospodárskej
budovy, ktorá sa nachádza v blízkosti rodinného domu C. XXX, so žalobkyňou, ktorej s použitím
vulgarizmu povedal, že či sa jej nezbaví, pričom obvinenému bol známy vek poškodenej, pretože s ňou
dlhodobo žil v spoločnej domácnosti. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6
mesiacov. Žalovaný vykonával trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v P. Q.
N. P. XX.XX.XXXX.

9. Žalobkyňa dňa 16.05.2023 sa dostavila na OOPZ Trenčín, kde oznámila skutok proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. Podľa zápisnice oznámila, že dňa 13.05.2023, keď
prišla do domu v C. G. XXX, aby si zobrala svoje veci, žalovaný volal hliadku polície, nakoľko nechcel jej
umožniť, aby odišla so svojimi vecami, pričom na piatykrát uposlúchol výzvu, aby od menovej odstúpil

na vzdialenosť, ktorú má uloženú súdom. Následne sa o tri hodiny vrátila na uvedenú adresu a zistila, že
sú vymenené zámky na hlavných dverách, na garáži a starej chalupe, ako aj pivničné dvere. Žalovaný jej
vulgárne nadáva, že je „kurva“ a že na ňu pošle H., ktorých si dohodol v C. a bude sa báť chodiť po ceste
a že jej bude žalovaný s dcérou robiť naprieky, až skončí na psychiatrii. Žalovaný k tomuto oznámeniu
vypovedal tak, že dňa 12.05.2023 v čase okolo 17,00 hod žalobkyňa prišla na adresu C. XXX a z domu si

zobrala rôzne veci, ktoré naložila do vozidla jej priateľa, pričom žalovaný sa v tom čase nachádzal oproti
domu, kde má svoj pozemok a karavan, kde občas prespí. Na tejto adrese žalovaná prespala so svojím
priateľom a dňa 13.05.2023 v čase okolo 7,15 hod prišiel pred rodinný dom žalovaný, so svojím autom
sa postavil pred auto jej priateľa a zavolal políciu, pretože žalobkyňa z domu odnášala rôzne veci. Po
jej odchode z domu žalovaný nevymenil žiadne zámky, žalobkyňa má kľúče od všetkých dverí, žiadnym

spôsobom jej vulgárne nevynadal, nakoľko váži slová za to, čo mu spravila, že skončil v C.. Žalobkyňa
si vymýšľa rôzne veci, aby ho dostala späť do basy a uviedla mu, že ho zničí. Ku skutku bol cez telefón
z dôvodu pobytu v zahraničí vypočutý svedok R. L., ktorý uviedol, že dňa 13.05.2023 v čase okolo 7,00
hod išiel so svojou priateľkou – žalobkyňou do domu na adrese C. XXX, aby si zobrala svoje osobné veci.
Po chvíli tam prišiel žalovaný, začal po žalobkyni aj po ňom bezdôvodne kričať, aby z dvora vypadol. Keď

si žalobkyňa zobrala veci, tak odišli z uvedenej adresy preč. Keď sa po troch hodinách vrátili na uvedenú
adresu, začal žalovaný žalobkyni aj jemu vulgárne nadávať, ale nevie uviesť presné slová. Uviedol,
že žalobkyňa aj žalovaný majú medzi sebou dlhoročné nezhody. Podľa obsahu spisu o šetrení tohto
priestupku, žalovaný mal evidovaný jeden priestupok na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a žalobkyňa na rovnakom úseku jeden priestupok za jazdu bez predpísaných dokladov. Vec

bola prípisom OR PZ v K., odboru poriadkovej polície zo dňa 14.06.2023 č. ORPZ-TN-OPP3-573/2023-
P so správou o výsledku objasňovania priestupku predložená Okresnému úradu K., odboru všeobecnej
vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu. Odvtedy neboli vykonané žiadne procesné úkony v tejto
priestupkovej veci t.č. vedenej pod č. OU – TN- OVVS2-2023/039635, keď posledným úkonom v spise
bola vyššie uvedená správa o výsledku objasňovania priestupku.

10. Žalovaný predložil viacero listín a síce záznam o podaní oznámenia o priestupku z 02.12.2020,
ktorým dcéra strán sporu podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na
žalobkyňu ohľadom toho, že jej žalobkyňa dňa 02.12.2020 mala vulgárne nadávať, vyčítať jej, že jej
dcéra berie peniaze a dcére uvádzať, že jej zničí vzťahy, oberie ju o peniaze aj chalupu a následne

ju mala žalobkyňa fyzicky napadnúť – kopať do oblasti nôh a brucha a pokúsiť sa ju udrieť do tváre.
Strany nevedeli uviesť, ako toto konanie dopadlo, žiadne dôkazy strany k uvedenému neprodukovali.
Ďalej žalovaný doložil potvrdenie z 11.05.2023, kedy žalovaný mal podať trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania trestného činu, pričom žalovaný nevedel presne uviesť, akého konania sa toto
jeho oznámenie týkalo, možno toho, že ho nechcela žalobkyňa vpustiť do domu. Žalobkyňa rovnako

nevedela objasniť podrobnosti tohto oznámenia, žiadne dôkazy strany k uvedenému neprodukovali.
Ďalej žalovaný predložil potvrdenie z 01.05.2023 o tom, že oznámil spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, z ktorého mala byť podozrivá žalobkyňa. Žalovaný k tomu doplnil, že
v tejto veci sa nič nedialo, všetky podania, ktoré on podal, boli zamietnuté pod koberec, všetkobolo uložené do šuplíka. Žalobkyňa nevedela objasniť, akej veci sa oznámenie týka, žiadne dôkazy
k uvedenému strany neprodukovali. Ďalej žalovaný predložil potvrdenie o oznámení priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu z 23.09.2021, žalovaný ale nevedel, čoho sa to týkalo, nepamätal si, nikto

ho v tejto veci nekontaktoval. Rovnako tak ani žalobkyňa nemala žiadnu konkrétnu vedomosť o tomto
oznámení, žiadne dôkazy k uvedenému strany neprodukovali. Okrem toho žalovaný predložil čestné
prehlásenie spoločnej dcéry strán F. B. z 05.08.2022, kde s odkazom na podané trestné oznámenie
z02.12.2020prefyzickénapadnutiežalobkyňousaodsťahovalazrodinnéhodomuvC.G.XXX,ukončila
stavebné práce na dome, so žalobkyňou nemá záujem byť v kontakte, ani sa s ňou zmierovať. Nevidí iné

riešenie, ako len odsťahovanie sa žalobkyne zo spoločného rodinného domu, pretože rodinné nezhody
trvajú už niekoľko rokov. Prehlásením z 02.08.2022 dcéra F. žalovanému dala povolenie na vstup na
pozemky a do rodinného domu na adrese C. XXX, ktoré vlastní v 1 ako aj povolenie starať sa o tento
majetok a opravovať ho v čase jej neprítomnosti za tam stanovených podmienok.

11. Svedkyňa F. B., dcéra strán sporu, pri svojom výsluchu uviedla, že so žalobkyňou- matkou sa nestýka

od tej doby, kedy na matku podala trestné oznámenie ohľadom napadnutia z jej strany. So žalovaným
– otcom sa navštevuje, odkedy bol hospitalizovaný na odd. intenzívnej starostlivosti v K. v septembri
minulého roka. Je v zlom zdravotnom stave, preto ho navštevuje, chodí s ním po doktoroch a potrebuje
starostlivosť. Uviedla, že žalobkyňa spoločný dom istý čas obývala sama, svedkyňa tam niekoľkokrát
chcela vstúpiť, vyzývala žalobkyňu, aby ju vpustila, aby sa dal spraviť odhad domu, žalobkyňa ju ale

nepustila. Nakoniec sa tam dostala, oznámila to aj polícii, že ju matka nechce vpustiť. To bolo niekedy
v máji – júni roku 2023. Svedkyňa si odviezla svoju detskú izbu cez okennú výplň dverí, lebo sa inak
nevedela dostať do izby. A na to potom za mesiac prišlo trestné oznámenie od žalobkyne, že svedkyňa
alebo žalovaný jej ukradli 2.000,- eur z tejto izby, hoci vedľa mala žalobkyňa svoju izbu zamknutú. Toto
sa šetrí. To bolo na ten popud, že predtým na dvore mali brigádu na kosenie, lebo celé hospodárstvo

bolo spustnuté. Svedkyňa so žalovaným zohnali brigádnikov, o čom sa žalobkyňa dozvedela a prišla
na dvor robiť poriadky, kriky a vyhrážky. Boli tam aj svedkovia, žalovaný bol o barlách, on tam stál
a žalobkyňa išla dosť blízko, dá sa povedať zoči oči k nemu. S tými barlami sa mu ťažko chodí. Brigáda
na kosenie bola tento rok (už po začatí tohto konania). Potom svedkyňa písomne žiadala žalobkyňu,
aby jej nehnuteľnosti otvorila, odparkovala svoje nepojazdné auto z príjazdovej cesty, pretože bráni

vjazdu, dodnes sa tam ale svedkyňa nedostane. Snahy o riešenia boli zo strany svedkyne, ale potom
jej prišla vyhrážka od matky- žalobkyne, SMSka, že si dovolila až moc, že sa vlúpala do baraku, že
si to odpyká, alebo niečo v tom zmysle. Žalobkyňa do domu chodila prespávať aj s frajerom, o čom
ona ani otec nevedeli, odsťahovala z domu veľa vecí, pričom sa rodičia nedohodli, kto si čo zoberie.
Nezobrala len svoje osobné veci, ale dá sa povedať, že vykradla celý barák. Rodičia pritom nemajú

veci majetkovoprávne vysporiadané. Svedkyňa opísala, že letná kuchyňa, garáž, hospodárstvo bolo
na reťaze a žalobkyňa jej to neotvorila. Kuchyňa v dome je v zdevastovanom stave, všetko je mokré,
plesnivé, nepoužiteľné, svedkyňa aspoň obývačku dala dohromady na svoje náklady. Opadaná stena,
prasknuté potrubie, zhora tiekla voda, takže celú stenu musela dávať novú, kúpeľňa sa odúva, takže
všetky škody teraz rieši svedkyňa počas svojej dovolenky. Svedkyňa potvrdila, že celý jej život sú medzi

rodičmi konflikty, hádky, nedorozumenia, výčitky. Trvá to možno aj od 6 rokov jej veku. Rodičia sa
rozviedli, keď mala 4 roky. Od 4 rokov nažívali spolu tak, že boli ako rozvedení v spoločnej domácnosti
s ňou, takže od 6 rokov vníma ich neustále nezhody, spory a hádky. Vyčítali si rôzne veci, ten bol
u priateľov, tá išla tam, ty si bol inde, prišiel si neskoro, lebo otec chodil na spoločný dom, tak prišiel
často neskoro a takéto nezhody. To boli ich medzivzťahové nezhody, potom do toho boli výčitky, prečo

si išiel hentam orať, prečo si urobil hento, prečo to nemáš podpísané majetko-právne, zase majetky atď.
Verbálne si nadávali, vyčítali. Fyzický incident medzi nimi nikdy nevidela, keby toho bola svedkom, určite
by zakročila. Ona je od 15 rokov v G. R., matka ju tam dala na zdravotnú školu, odvtedy s nimi nežila,
len chodila na víkendy alebo prázdniny. Ale aj keď s nimi nebola, tak boli stále telefonáty, jeden volal,
druhý volal, ten urobil to, tamten to, takže tieto strety vždy išli cez ňu. Počas základnej školy to bolo ešte

ako- tak, ako – tak to ešte fungovalo v nejakých medziach, ale po tom, keď odišla, tam bol už alkohol na
obidvoch stranách. Čo sa týka incidentov za poslednú dobu, svedkyňa vedela o tom, že matka prišla do
dvora, že tam kosia, matka bola blízko otca a on tam bol s tými palicami 5m od nej a nič. A tiež vedela
o tom, že matka z domu odvážala veci, všetko vybavenie, to jej otec volal a povedal jej, že opäť prišli
s dodávkou a zase „vyvlákajú“ nábytok. Povedala mu, že ona tam nemôže ísť, sám tam tiež nemôže

ísť, tak nech volá policajtov, lebo nie sú dohodnutí, čo si odvezie. Takže otec volal policajtov, s ktorými
to riešili a otec bol prizvaný k autu, aby sa pozrel, čo je a čo nie je jeho a čo sa odváža.

12. Zákonné ustanovenia:Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

Podľa § 51 ods. 1 až 4 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, (1) Súd môže za podmienok
uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky,
ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49
ods. 2 platí rovnako. (2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť
rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná
doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
(3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
a) účasti na určených verejných podujatiach,
b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho
spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
f) kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej

komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
(4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
a) nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje,
b) zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,

c) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil,
d) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
e) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
f) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
g) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,

h) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
i) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
j) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
k) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

l) dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v
odôvodnených prípadoch aj opakovane.

13. Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona nepredstavujú jediné zákonné ustanovenia, na
základe ktorých možno uložiť inej osobe obmedzenia či povinnosti, ktorých sa domáhala žalobkyňa

v tejto veci. I keď ustanovenia predpisov občianskeho práva nemajú takéto konkrétne ustanovenia,
uloženie obmedzení a povinností je možné skrz aplikáciu ustanovení žaloby upravujúce ochranu
osobnosti. Nie je tak apriori vylúčené, aby súd v civilnom konaní uložil žalovanému obmedzenia či
povinnosti, akých sa domáha žalobkyňa vo veci samej. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ priamo počíta
s možnosťou žiadať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti.

Jedná sa o typ negatórnej žaloby. Ako nevyhnutný predpoklad aplikácie negatórnej žaloby je existencia
skutočností odôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa približovania k
žalobkyni, čím by bola žalobkyňa ohrozená na živote a zdraví v čase rozhodnutia súdu, nakoľko v zmysle
§ 217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodný deň vyhlásenia rozsudku. Inak povedané, je potrebné preukázať,že v čase vyhlásenia rozsudku dochádza konaním žalovaného k neoprávneným zásahom do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne. Aj v prípade, že nedochádza v čase vyhlásenia rozsudku konaním
žalovaného k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, je možné žalobe

vyhovieť, avšak jedine za predpokladu, že je preukázané, že reálne hrozí takýto neoprávnený zásah, či
jeho opakovanie. Za predpokladu, že nie je preukázané, že reálne hrozí neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti, nie je dané právo na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov a už prípadný vykonaný
zásah možno odčiniť inými typmi žalôb na ochranu osobnosti uvedených v § 13 OZ než zdržovacou
žalobou.

14.Súdpozhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževprejednávanejvecinebolisplnené
podmienky pre vyhovenie podanej žalobe.

15. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil 3 skutkov
(04.02.2020, 05.02.2020 a 15.09.2020), ktoré naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu

nebezpečného vyhrážania, za ktoré bol právoplatne odsúdený tunajším súdom, a to trestným
rozkazom zo dňa 09.02.2020 a rozsudkom zo dňa 25.02.2021. Takéto konanie žalovaného je
neakceptovateľné, spoločensky neprípustné a vážne zasahuje do integrity obete, pričom súd v tomto
konaní jeho závažnosť nijako nespochybňuje ani neznižuje. V konaní o ochranu osobnosti však súd
musí vyhodnotiť, či v čase rozhodnutia súdu dochádza konaním žalovaného k neoprávneným zásahom

do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, resp. ak k nim už nedochádza, musí vyhodnotiť, či je
dôvodná obava, že by takýto zásah zo strany žalovaného voči žalobkyni hrozil v budúcnosti. Súd
musí teda prihliadnuť na to, že k uvedeným skutkom došlo pred 3 rokmi, resp. viac ako 3 rokmi pred
vyhlásenímrozsudku,atedanejdeoskutky,ktorýchbysažalovanýdopustilvčase,doktoréhosiahatoto
konanie, resp. bezprostredne pred ním, pričom od septembra 2020 do vyhlásenia rozsudku sa žalovaný

žiadneho trestného činu obdobného charakteru, ktorý by opodstatnene vzbudzoval u žalobkyni obavu
zo žalovaného, nedopustil. V konaní nebolo tvrdené, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil niekedy
v minulosti, resp. by sa dopúšťal v súčasnosti, akéhokoľvek fyzického násilia, fyzických útokov, keď na
tomto tvrdení dôvodnosť svojej žaloby (ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) žalobkyňa
nezakladala a ani vykonaným dokazovaním (najmä výsluchom svedkyne – dcéry strán) nevyšlo fyzické

násilie najavo. Ak žalobkyňa opisovala viacero incidentov v roku 2023, ktorými odôvodňovala to že hrozí
opakovanie prípadného neprípustného a ohrozujúceho správania žalovaného voči nej, súd k nim uvádza
nasledovné: Čo sa týka prvého opisovaného incidentu počas tohtoročných veľkonočných sviatkov, tento
mal spočívať v znemožnení prístupu žalobkyne do spoločných nehnuteľností, ku ktorému malo dôjsť
počas jej pobytu v K.. Nejednalo sa o žiadne verbálne, či fyzické útoky zo strany žalovaného, ktoré by ju

mohli ohroziť na živote, zdraví či osobnej integrite, keď opisovaná situácia má povahu schválností, ktoré
(tak,akomnohéďalšieopisovanésituáciečiužstranamisporualebosvedkyňou)satýkajúhospodárenia
so spoločnou a dosiaľ nevysporiadanou nehnuteľnosťou – rodinným domom v C.. Nejednalo sa teda
o atak zo strany žalovaného priamo namierený na osobnostné práva žalobkyne, jej zdravie, život či
telesnú integritu, nejednalo sa ani o vyhrážanie, ani o nedôstojné verbálne napádanie, keď v tejto

súvislosti uvedené tvrdené nebolo. Napokon žalobkyňa bola odcestovaná v K. bez žalovaného, a teda
osobný stret je tak vylúčený. To isté súd musí vztiahnuť aj na tvrdený incident týkajúci sa kosby
spoločných pozemkov brigádnikmi, ktorých zabezpečil žalovaný bez vedomia žalobkyne, keď opäť
sa tieto nezhody týkali vstupu na spoločné pozemky, aktivít na nich a ich obhospodarovania. Sama
žalobkyňa opisovala túto situáciu tak, že počas cesty na návštevu ku kamarátke si všimla koscov na

dvore, zastavila sa tam, čo sa deje a keď to zistila, hneď aj odišla a tiež uviedla, že je pravda, že im
vyčítala, že tam nemajú čo robiť. Sama teda neopisovala žiaden útok zo strany žalovaného, ktorý by
prípadne ju mohol ohroziť, alebo vyvolať v nej strach, naopak, sama namietala voči údržbe spoločného
hospodárstva. Žiadne také konanie žalovaného, pri ktorom by sa mohla žalobkyňa definovať ako obeť,
sa v pri tejto príležitosti neudial. Napokon, v tejto súvislosti žalobkyňa nepodala žiadne oznámenie

pre neprípustné správanie sa žalovaného voči nej, ktoré by ju ohrozovalo. Teda ani tento incident
nemožno povahou závažnosťou prirovnať k trestným činom, ktorých sa voči jej osobe dopustil žalovaný
pred 3 rokmi, resp. viac ako 3 rokmi. Nemožno preto konštatovať, že by tieto dve opisované situácie
a správanie aktérov pri nich boli spôsobilé jej privodiť ujmu na jej osobnej integrite, ohroziť ju natoľko,
aby sa dalo hovoriť o zásahoch do jej intímnej, osobnej sféry. Sami osebe tieto nezhody neindikujú

ani obavu z toho, že by sa žalovaný v budúcnosti pravdepodobne opäť mohol pokúsiť ju obdobným
spôsobom ako v minulosti pred niekoľkými rokmi ohroziť, vyhrážať sa jej, pretože ani závažnosťou
ani povahou sa o ohrozujúce konanie žalovaného v týchto prípadoch nejednalo. Posledný incident,
ktorý sa udial v máji 2023, sa týkal toho, že pri príležitosti sťahovania žalobkyne zo spoločného domuv C., jej žalovaný mal svojím autom znemožniť odjazd so svojím autom naloženým vecami, žalobkyňa
tvrdila, že jej mal žalovaný nadávať a tiež až na výzvu policajta od nej odstúpiť. Súd konštatuje, že
táto situácia opäť má svoj pôvod v konfliktoch ohľadom spoločného majetku, keď hádky a ingerencia

žalovaného spočívala v nezhodách o tom, čo si z domu odnášala žalobkyňa pri sťahovaní. Z opisu
tejto situácie nemožno vyvodiť, že by žalobkyňu žalovaný zámerne vyhľadal s cieľom ju ohroziť alebo
jej ublížiť. Napokon bol to on, kto volal políciu k tejto situácii, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne
a nie je preto možné dôvodne sa domnievať, že by žalovaný mal v úmysle žalobkyňu ohrozovať za
prítomnosti polície, ktorú sám zavolal. Na výsluchu svedka, ktorý mohol objasniť bližšie skutočnosti

týkajúce sa tejto situácie, žalobkyňa netrvala, preto ho súd nevykonal. Odkázala na to, že bol vypočutý
políciou, pričom z písomného záznamu z jeho vypočutia, vyplýva, že žalovaný po nich kričal, aby vypadli
preč, na čo oni odišli. Následne im žalovaný nadával, ale nevedel uviesť ani to, ako konkrétne im
nadával, pričom ani nepotvrdil, že by sa mal žalovaný voči žalobkyni správať tak, že by porušoval zákaz
priblíženia, ako to naznačovala žalobkyňa. Z tejto situácie pritom nevyplýva, že by žalovaný žalobkyňou
zámerne vyhľadával s cieľom jej akokoľvek ublížiť, alebo ohroziť ju, alebo ju bezdôvodne obťažovať,

keď na pozadí tejto nezhody je opäť „len“ hospodárenie so spoločnými vecami a nevysporiadanie
majetkových vzťahov medzi stranami ako bývalými manželmi, ktoré doposiaľ neiniciovala ani žalobkyňa,
napriek tomu, že sú so žalovaným rozvedení viac ako 30 rokov. Žalovaný poprel, že by sa k žalobkyni
pri tejto príležitosti nedovolene približoval a ako uviedol, má za to, že v prítomnosti polície pri jej
úkonoch sa neodkladným opatrením nariadený zákaz na neho nevzťahuje, čo napokon zodpovedá

zneniu neodkladného opatrenia. Z uvedeného ale podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, že by žalovaný
sledoval týmto stretom ohrozenie žalobkyne alebo jej ublíženie a že by sa jednalo o zásah objektívne
spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu na jej integrite, zdraví či živote. Tiež neuniklo pozornosti súdu,
že v súvislosti s touto situáciou, ktorú žalobkyňa opisovala ako pre ňu strach vzbudzujúcu, podala
oznámenie o priestupku na osobu žalovaného, nie hneď po incidente, ku ktorému prišlo dňa 13.05.2023,

ale až ráno dňa 16.05.2023, čo bol deň prvého pojednávania v tejto veci, ktoré sa konalo o 13,00 hod.
Súd má za to, že ak by konanie žalovaného u žalobkyne objektívne vyvolalo obavy a strach z jeho
osoby, nebol by dôvod vyčkávať na podanie oznámenia niekoľko dní až do dňa konania pojednávania.
Závažnosť tohto stretu uvedená skutočnosť znižuje a aj preto ani nie je možné na základe tejto situácie
nastalej pri sťahovaní konštatovať reálne a aktuálne trvajúce ohrozenie žalobkyne, alebo riziko hroziace

v budúcnosti. Žalobkyňa netrvala na tom, aby súd s rozhodnutím v tejto veci vyčkal do času, kým
bude táto priestupková vec právoplatne ukončená. Ani súd ale nevidel na uvedený postup dôvod,
keď aj v prípade, ak by sa preukázalo, že by sa bol žalovaný voči žalobkyni vulgárne vyslovil, resp.
že jej zabránil dočasne odísť s naloženými vecami, uvedené konanie by samo osebe k vyhoveniu
žalobynemohloviesť.Právoplatnéodsúdeniežalovanéhoje3rokystaré,ostatnédvaincidentypotenciál

ohroziť žalobkyňu na jej osobnostnej sfére nemali (tak, ako bolo vyššie uvedené), a tak tieto skutky
z minulosti nijako nevyvolávajú obavu z budúceho ohrozenia žalobkyne. Preto len samo osebe toto
posledné konanie z mája 2023, aj keby bolo preukázané tak, ako ho tvrdí žalobkyňa, ktoré opäť malo
svoj pôvod v dlhoročných nezhodách o majetok, by nepostačovalo na konštatovanie, že hrozí opakujúce
sa konanie žalovaného, ktorým by mohol žalobkyňu pripraviť o zdravie či život. To, že nehrozí žalobkyni

ujma zo strany žalovaného na jej integrite a to ani v súčasnosti ani v budúcnosti, napriek tomuto
poslednému stretu, súd konštatuje aj so zohľadnením toho, že žalovaný je osoba vyššieho veku, ktorý aj
počas tohto sporu, ako bolo vidieť aj na pojednávaniach, má značný problém s pohybom, kedy chodí len
s pomocou dvoch barlí a na poslednom pojednávaní mu s pohybovaním sa po pojednávacej miestnosti
musela pomáhať dcéra. Ako sa súd mohol aj vizuálne presvedčiť, žalovaný má problém s chôdzou, ale

aj s postavením sa zo stoličky, resp. s usadením sa na ňu, a preto je viac ako nepravdepodobné, že
by žalovaný v takomto zdravotnom stave predstavoval pre žalobkyňu reálnu hrozbu a že by (prípadne
aj pred 3 rokmi vyslovené verbálne vyhrážky) bol vôbec reálne schopný vykonať, alebo že by ju bol
schopný fyzicky ohroziť. To všetko platí o to viac, ak žalobkyňa nežije so žalovaným v čase rozhodnutia
súdu v spoločnej domácnosti, a teda nie je tak odkázaná na každodenné súžitie s osobou, ktorá sa

voči nej v minulosti dopustila trestného činu, čo pravdepodobnosť budúcich stretov za súčasnej výrazne
zhoršenej mobility žalovaného tiež znižuje. Žalobkyňa uviedla na poslednom pojednávaní, na ktorom
súd vyhlásil dokazovanie za skončené, že od 06.06.2023 vôbec nežije v spoločnom dome v C., odišla
do Švajčiarska (hoci sa plánuje vrátiť na Slovensko), čo taktiež vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia
dokazovania za skončené znižuje hrozbu budúcich útokov žalovaného na žalobkyňu. Žalobkyni sa

pritom nepodarilo preukázať žiadne ďalšie také konanie, ktorým by ju žalovaný ohrozoval, či už tvrdené
vyhrážky, že ju nechá zlikvidovať, čo si mal zariadiť v Ilave, alebo že jej bude robiť prieky, až kým skončí
na psychiatrii, čo žalovaný výslovne poprel ako vymyslené tvrdenia. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju
v súčasnosti nevyhľadáva, ale keď príde do domu do C., tak má avízo, že je tam a on príde a vulgárne jejnadáva. Že by sa takéhoto konania žalovaný dopúšťal zámerne a opakovane pri návštevách žalobkyne
v dome v C., žalobkyňa nepreukázala, keď žalovaný potvrdil len to, že v máji 2023, keď si žalobkyňa
sťahovala veci, mu volali susedia, že žalobkyňa sťahuje veci z domu, a preto prišiel, aby zistil, čo

všetko žalobkyňa vzala, pretože brala aj veci jeho a spoločné bez toho, aby boli dohodnutí. Že by
ale opakovane sa dopúšťal takéhoto konania spočívajúceho v jej sledovaní, zistené nebolo. Žalovaný
žalobkyňu ani nekontaktuje iným spôsobom (telefonicky, mailom, inak), čo, ak by bolo preukázané, by
svedčalo v prospech toho, že je žalovaný na obťažovanie žalobkyne akýmikoľvek formami zameraný
a skôr by to svedčalo tomu, že je tu riziko, že by ju mohol aj osobne vyhľadávať a týmto spôsobom

ju obťažovať. Uvedené konanie, by tak bolo spôsobilé posilniť obavu z možných nežiaducich stretov
v budúcnosti, avšak toto nebolo preukázané. Nebolo ničím preukázané ani to, že by žalovaný sa
zámerne opakovane dostával do blízkosti žalovanej čo i len s cieľom svojou blízkosťou u nej vzbudzovať
strach. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov (pričom súd vykonal všetky dôkazy, ktoré strany v spore
navrhli a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali) nevyplynula obava, že by žalovaný
mohol nevyspytateľne a úmyselne v budúcnosti žalobkyňu vyhľadávať či sledovať jej kroky, keď napokon

ani v súčasnosti toto nečiní a jediná možnosť, kde sa strany občasne stretávajú, je spoločný dom v C.,
ktorá nehnuteľnosť je aj jediný dôvod ich vzájomných verbálnych nezhôd.

16. Čo bolo v konaní preukázané, je existencia dlhodobých nezhôd medzi stranami sporu v
podobe hádok, verbálnych výčitiek, nezhôd, schválností či nadávok. Uvedené jednoznačne vyplynulo

z výpovede svedkyne – dcéry, ktorá potvrdila, že prakticky celý jej život (v súčasnosti má dcéra 35 rokov)
sú medzi jej rodičmi konflikty a rovnako existencia dlhodobých nezhôd vyplýva aj z písomne zachytenej
výpovede R. L. obsiahnutej v priestupkovom spise. Aj z výpovedí samotných strán vyplýva, že títo majú
medzisebounezhodynajmäohľadomspoločnýchdosiaľnevyporiadanýchnehnuteľnostívC.aohľadom
hospodárenia s nimi. Ide o stav trvajúci prakticky niekoľko desaťročí, kedy vzťahy sú narušené nielen

medzi stranami vzájomne, ale rovnako sú na tom aj vzťahy žalobkyne s dcérou. Tieto problémy pritom
primárne tak, ako bolo opísané svedkyňou, ale aj ako vyplýva z vyjadrení strán, plynú z nezhôd ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, avšak ani žalobkyňa nevyvinula snahu, aby podielové spoločenstvo
k nehnuteľnostiam zrušila a vyporiadala (tak, ako mala uložené súdom v neodkladnom opatrení), keď
takúto žalobu nepodala, čo viedlo k zrušeniu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zákazu vstupu

žalovaného na spoločné nehnuteľnosti. Je preto paradoxné, že na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že má
zo žalovaného strach a na druhej strany za stavu, keď prakticky jediné miesto, kde je šanca sa stretnúť
a kde môže vzniknúť vzájomný konflikt, je spoločný dom v C., žalobkyňa svojím nekonaním spôsobila
zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré jej poskytovalo v tomto konfliktom priestore nerušený pobyt či
pohyb a žiadne kroky vedúce k odstráneniu zdroja konfliktov aktívne ani nevyvíja. Uvedené potom nie

celkom svedčí tomu, že by žalobkyňa skutočne mala obavu zo žalovaného, z toho, že by jej v súčasnosti
mohol ublížiť, alebo ju inak obťažovať, napokon nepreukázala ani žalovaným popreté tvrdenia, že by
ju mal v dome či na dvore vyhľadávať tak, že si na ňu svieti baterkou. Ak by uvedený nežiaduci pohyb
žalovaného po spoločných nehnuteľnostiach s cieľom aktívne vyhľadávať žalobkyňu mal byť pravdivý,
potom nie je žiadne logické vysvetlenie prečo žalobkyňa umožnila zrušenie neodkladného opatrenia

v podobe zákazu vstupu žalovaného do domu. Žalobkyňa podľa svojich vyjadrení chce týmto konaním
docieliť, aby mala pokoj, aby mala kde bývať, aby sa mohla dostať k svojím veciam v dome, avšak
uloženie trvalého zákazu priblíženia žalovaného k nej primárne tento cieľ nie je spôsobilý privodiť, keď
cieľom zákazu priblíženia je ochrana pred nebezpečným, opakovaným, agresívnym, nevyspytateľným
úmyselným konaním násilníka vykonávaným s cieľom inému ublížiť, vystrašiť ho, alebo ohrozovať na

živote,zdraví,spôsobovaťmupríkorie,nevyriešivšakprimárnekonfliktymajúcesvojpôvodvnezhodách
o majetok, najmä ak sa zdroj týchto nezhôd ponecháva dlhodobo bez akéhokoľvek riešenia. Žalobkyňa
a žalovaný majú vzájomné opakované nezhody prakticky celé desaťročia, napriek nim spoločne žili
vjednejdomácnosti,zotrvalivspoluvlastníctveohľadomvecí,oktorésaterazhádajúarobiasivzájomné
schválnosti, nie vo forme fyzického násilia, ale vo forme verbálneho napádania. Súd má pritom za to,

že ak keby nariadil trvalý zákaz priblíženia na menej ako 5 metrov tak, ako sa žalobkyňa domáha,
prakticky by to nebolo riešenie na predídenie konfliktov, pretože dokiaľ budú strany musieť spoločne
komunikovať ohľadom spoločného vlastníctva, dovtedy ani 5 metrová vzdialenosť jedného od druhého
nezabráni tomu, aby sa verbálne napádali, keď verbálne osočovanie je možné prakticky dosiahnuť aj na
vzdialenosť 5 metrov či viac, resp. aj prostriedkami diaľkovej komunikácie. Päť metrový zákaz priblíženia

by bol spôsobilý zabrániť fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu, ku ktorým ale nikdy nedochádzalo,
a preto logicky ani niet dôvodu sa obávať, že by k nim mohlo dôjsť v budúcnosti, resp. je spôsobilý
zabrániť tomu, aby prípadne žalovaný mohol nejaké z verbálnych vyhrážok dokonať a žalobkyni tak
ublížiť. Avšak vzhľadom na zdravotný stav žalovaného, obmedzené možnosti jeho pohybu (ktorý nie jemožný bez 2 barlí) a na jeho problém aj len s bežnými činnosťami (vstať, sadnúť si) je prakticky nereálne,
aby mohol žalovaný na žalobkyňu nebezpečne zaútočiť. To všetko o to viac, ak žalobkyňa sa trvalo
odsťahovala zo spoločného domu, kam chodí len po poštu a občas kŕmiť psa a ak ani žalovaný nežije

už so žalobkyňou v tomto dome, lebo dostal obecný byt a len občasne chodí na nehnuteľnosti pre poštu
a poliať skleník, a teda sa ani nezvyknú zdržiavať v jednom bydlisku. Súd dodáva, že ako vyplýva aj
z vyššie opísaných skutočností, prejednávaná vec nie je štandardný spor o uloženie zákazu priblíženia,
kde sú typicky prítomné znaky ako úmyselné vyvolávanie bolesti, fyzické ataky, či sexuálne obťažovanie,
ubližovanie, žiarlivostné výstupy, zámerné prenasledovanie obete, opakované vyhľadávanie prítomnosti

obete a postupná eskalácia takéhoto správania, ktorá často vedie k tomu, že obeť musí pod vplyvom
strachu meniť zaužívaný spôsob života a aj z tohto dôvodu je súd toho názoru, že nie je daný dôvod
pre vyhovenie podanej žalobe.

17. Súd ešte dodáva, že síce má žalovaný neodkladným opatrením nateraz uložený zákaz priblíženia
k žalobkyni, a teda mohlo by sa javiť, že je to práve táto skutočnosť, ktorá by mohla v súčasnosti hatiť

žalovaného v snahe vyhľadať žalobkyňu a zaútočiť na ňu, avšak súd uvádza, že ak by žalovaný mal
v úmysle neoprávnene zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti, nariadené neodkladné
opatrenie ani vedomosť o možných trestnoprávnych následkoch v prípade jeho porušenia, by ho
v takomto konaní nezastavili. Napokon, žalovaný by sa počas trvania nariadeného neodkladného
opatrenia mohol ešte vždy snažiť nadviazať kontakt so žalobkyňou aspoň na diaľku (čo zakázané

nemal), alebo ju opakovane z diaľky prenasledovať, vyhrážať sa jej písomne, cez telefón, alebo
prostredníctvom tretích osôb, ale takéto konanie nebolo preukázané. Žalovaný opakovane zámerne
nevyhľadával žalobkyňu, ani ju nekontaktoval, pričom jediný stret bol pri sťahovaní žalobkyne z domu,
ktorého cieľom ale celkom zrejme nebolo ohroziť alebo atakovať žalobkyňu násilím, ale prítomnosť
žalovaného pri žalobkyni bola vyvolaná sťahovaním vecí žalobkyňou zo spoločnej domácnosti, ku

ktorému sa žalobkyňa uchýlila bez predchádzajúcej dohody, pričom asistovala žalovaným privolaná
polícia. V konaní teda ani nevyšlo najavo, že by sa žalovaný pokúšal inými dovolenými prostriedkami
počas trvania neodkladného opatrenia ohrozovať žalobkyňu, atakovať ju, zastrašovať, alebo inak
obťažovať, čo pravdepodobnosť možných ohrozujúcich útokov žalovaného na žalobkyňu v budúcnosti
výrazne znižuje.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd nemal preukázané, že by aktuálne dochádzalo zo
strany žalovaného k porušeniu práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti a k zásahom do jej telesnej
integrity, keď trestný čin, pri ktorom bola žalobkyňa poškodená, sa udial pred 3 rokmi a odvtedy nedošlo
k tak vážnym incidentom vykonaným žalovaným s cieľom žalobkyni ublížiť, ktoré by zreálňovali obavu

ztoho,žebysaneprípustnéprotiprávnezásahynamierenévočižalobkynivbudúcnostimohlizopakovať.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

19. Podľa § 336 ods. 1, ods. 4 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

20. Podľa § 335 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

21. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia výrokom II. tohto rozsudku zrušil neodkladné
opatrenie nariadené pred začatím konania spočívajúce v uložení zákazu priblíženia sa žalovaného

k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V prejednávanej veci vzhľadom na zamietnutie žaloby mal plný úspech žalovaný, ktorý má z tohto
dôvodu voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. S poukazom na to súd

žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa
§ 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

14
15C/9/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.