Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201340
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122201340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
t.č. bytom: C. XX, XXX XX B. D. E., F. G., právne zastúpená: Mgr. Ivana Lacková, LL.M, advokátka,
so sídlom: J. Fabu 9, Trenčín, IČO: 42 150 582, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
XXX XX B. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokát CIBULKA, s.r.o. so sídlom Trenčín, Hodžova
1488/53, IČO: 55 673 121 o zaplatenie náhrady za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho
podielu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. decembra 2023,
č.k. 15C/9/2022-210, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 4.500 eur zastavil pre
čiastočné späťvzatie žaloby (výrok I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 9.900 eur s príslušným
úrokom z omeškania (výrok II.), vo zvyšku pripadajúcom na časť úroku z omeškania žalobu zamietol
(výrok III.) a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Rozhodol tak o nároku
žalobkynenazaplatenienáhradyzaužívanierodinnéhodomuvpodielovomspoluvlastníctvestránsporu

za obdobie 25.02.2019 až 25.02.2022, ku ktorému došlo podľa súdu prvej inštancie tým, že žalovaný
užíval spoločný rodinný dom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Vec právne posúdil podľa ust. §
137ods.1Občianskehozákonníka(OZ).Kotázkevýškynáhradyuviedol,žežalobkyňapôvodnežiadala
náhradu vo výške 400 eur mesačne (ako na ňu pripadajúcu polovicu zo sumy 800 eur), potom však vzala
žalobu čiastočne späť a požadovala len náhradu v sume 275 eur mesačne. Súhlasila totiž s náhradou
uvádzanou žalovaným vo výške 275 eur mesačne, ktorý vychádzal z ním predloženého potvrdenia -
odborného vyjadrenia spol. Prvá Trenčianska Realitná s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

prvej inštancie konštatoval, že vychádzal z nespornej hodnoty, ktorú uvádzal žalovaný a s ktorou
napokon žalobkyňa súhlasila, teda zo zhodných tvrdení strán sporu. Nemal dôvod o tejto nespornej
výške pochybovať a na akékoľvek zmeny týchto tvrdení nebolo podľa súdu prvej inštancie dôvodné
prihliadať (§ 186 ods. 2 CSP).

2. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti zaplatiť 9.900 eur s príslušenstvom stanovil súd prvej inštancie
podľaust. § 232ods. 3 CSP na 60 dní od právoplatnosti rozsudku a uviedol, že v tomto čase má žalovaný

možnosť zabezpečiť si potrebné finančné prostriedky. Vychádzal z toho, že žalovaný deklaroval svoju
ponuku pre žalobkyňu, že jej z titulu vyporiadania vlastníckych vzťahov vyplatí 10.000 eur, a preto mal
súd prvej inštancie zato, že žalovaný si môže zabezpečiť potrebnú sumu prinajmenšom v rozsahu istiny.3. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal tiež s tým, že žalovaný
pôvodne uplatnil i započítaciu námietku v sume 3.214,44 eur titulom polovice z 36 splátok spoločného
hypotekárneho úveru strán sporu a následne mal v úmysle si uplatniť v tomto konaní polovicu splátok

aj za ďalšie uplynuté obdobie, Žalovaný však konkrétne takto uplatnenú sumu za ďalšie obdobie ani
nevyčíslil, ani na dopyt súdu nevedel uviesť konkrétnu výslednú sumu, ktorú by definitívne žiadal
započítať voči nároku uplatnenému žalobou. Na poslednom pojednávaní žalovaný definitívne vyhlásil,
že si chce tento nárok uplatniť v prebiehajúcom konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, a
preto sa súd prvej inštancie viac touto námietkou v tomto spore nezaoberal.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, 256 ods. 1 CSP a §
257 CSP. Vzhľadom na výsledok sporu ustálený aj so zohľadnením späťvzatej časti žaloby konštatoval
súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,5 % na strane pomerne úspešnejšej
žalobkyne. Súd prvej inštancie však zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, na ktorú v
súvislosti s náhradou trov konania poukázala aj sama žalobkyňa keď tvrdila, že by mohli u neho byť
splnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ by popri

uloženej povinnosti zaviazal žalovaného aj k náhrade trov konania žalobkyni, táto skutočnosť by mohla
ohroziť žalovaného a uspokojovanie jeho základných životných potrieb za stavu, keď nepracuje, má
zhoršený zdravotný stav, požiadal o invalidný dôchodok, ktorý poberá len preddavkovo v nízkej výške
nepokrývajúcej ani všetky jeho nutné potreby. Podľa súdu prvej inštancie nie je objektívne v možnostiach
a schopnostiach žalovaného uhradiť trovy konania žalobkyni čo i len čiastočne, nakoľko by sa ich

úhradou dostal do ešte ťaživejšej sociálnej situácie, než aká je na strane žalovaného v súčasnosti.
Uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania by v prejednávanej veci bolo podľa súdu prvej
inštancie neprimerane tvrdé a malo by negatívny vplyv na život žalovaného. Na druhej strane súd prvej
inštancie konštatoval, že nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni nebude mať do jej majetkovej sféry
v zásade žiaden výrazne negatívny dopad, keď jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, a

teda ťarcha úhrady odmeny advokáta nebude zaťažovať žalobkyňu.

5. Proti rozsudku, a to v časti vyhovujúceho výroku II. podal prostredníctvom právneho zástupcu
odvolaniežalovaný,ktorýžiadalnapadnutérozhodnutiezmeniťtak,žebudezaviazanýzaplatiťžalobkyni
8.136 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania (namiesto súdom prvej inštancie uložených 9.900

eur), a to v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti (namiesto súdom prvej inštancie určených 60 dní).
Žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o výške náhrady 275 eur mesačne. Pokiaľ
totiž súd prvej inštancie vychádzal z odhadov nájomného za obdobnú nehnuteľnosť oznámeného troma
realitnými kanceláriami vo výškach 530 – 580 eur, 300 – 400 eur a 350 – 550 eur, tak potom priemerná
výška mesačného nájomného predstavuje 452 eur, z čoho polovica zodpovedajúca spoluvlastníckemu

podielu žalobkyne v rozsahu 1 predstavuje 226 eur mesačne. Takto zistenú priemernú výšku nájomného
súd prvej inštancie podľa žalovaného nezohľadnil, keď vychádzal z vyššej sumy 275 eur mesačne.
Žalovaný namietal aj určenie lehoty na plnenie a vzhľadom na svoje nepriaznivé osobné a majetkové
pomery žiadal určiť lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti na 6 mesiacov od právoplatnosti.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Poukázala na to, že jedine pracovník realitnej kancelárie Prvá Trenčianska Realitná bol osobne na
ohliadke predmetnej nehnuteľnosti, preto výška nájmu stanovená touto kanceláriou najviac zodpovedá
skutočnosti, a preto aj s touto výškou žalobkyňa napokon súhlasila. Poukázala na to, že žalovaný mal
v konaní možnosť predložiť znalecký posudok, ktorú však včas nevyužil. Žalobkyňa nesúhlasila s dlhšou

lehotou na plnenie, pretože žalobca jej opakovane ponúkal na vyrovnanie všetkých sporov sumu 10.000
eur.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení v odvolacom konaní žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie. Doplnil námietku, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho žiadosť na pojednávaní dňa

21.11.2023 o vyčkanie s rozhodnutím vo veci do priznania nároku na právnu pomoc žalovanému. Ďalej
namietalrozporpriznanéhoplneniasdobrýmimravmi,pretoženadobudnutienehnuteľnosti,starostlivosť
o ňu, a najmä podieľanie sa na splácaní úveru na spoločnú nehnuteľnosť zostáva celé roky výlučne na
žalovanom. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne zdôvodnil prečo sa priklonil k priznanej
výške náhrady a poukázal na to, že sa jedná o starý dom pomerne ďaleko od mesta a podobné

domy žiadne realitné kancelárie neprenajímajú. Dve kancelárie určili spodnú hranicu nájomného na
čiastke 300, resp. 350 eur mesačne, s ktorými dôkazmi sa súd prvej inštancie podľa žalovaného riadne
nezaoberal. Nesprávne sa súd prvej inštancie vysporiadal podľa žalovaného aj so započítaním, keď
len stroho konštatoval, že žalovaný vyhlásil, že si chce započítanie uplatniť v konaní o vyporiadanieBSM. Bolo to pritom práve na tom pojednávaní, kde žalovaný žiadal vyčkať s rozhodnutím do priznania
nároku na právnu pomoc. Táto žiadosť bola oprávnená, pretože aj započítanie by bolo určite právnym
zástupcom žiadané. Bez ohľadu na to však podľa žalovaného bolo započítanie žiadané počas celého

konania a žalovaný vyčíslil započítaciu námietku riadne minimálne v sume 3.214,44 eur, o čom súd prvej
inštancie nerozhodol. Súd prvej inštancie podľa žalovaného ani neoveril, či si námietku započítania
žalovaný skutočne uplatňuje v inom konaní a naviac konanie o vyporiadanie BSM bolo zastavené
bez rozhodnutia o nároku žalovaného. Žalovaný sa teda nemá možnosť už domáhať započítania
v inom konaní ako v tu prebiehajúcom, pretože pre vyporiadanie BSM uplynuli lehoty a v prípadnom

ďalšom konaní hrozí premlčanie práva. Spôsobom, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou
započítania, ako aj tým, že nevyčkal s priznaním nároku na právnu pomoc žalovanému, tak podľa
žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol právne zastúpený (JUDr. Jánska) už pri svojom prvom úkone
v konaní, a to pri vyjadrení k žalobe doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.04.2022. Následne došlo
k ukončeniu tohto právneho zastúpenia a od 19.09.2022 si žalovaný zvolil v konaní nového právneho

zástupcu spoločnosť Lichner Legal, s.r.o. Ten žalovaného zastupoval na prvom pojednávaní vo veci
20.09.2022, ako aj na ďalšom pojednávaní dňa 20.10.2022 a pri výsluchu žalovaného v domácom
prostredí dňa 12.01.2023. Na pojednávaní dňa 20.10.2022 súd prvej inštancie aj za účasti právneho
zástupcu žalovaného stranám uložil, aby do 20 dní oznámili súdu všetky prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré mienia v konaní použiť. Na poslednom pojednávaní dňa 21.11.2023

žalovaný právne zastúpenie v konaní nemal. Po poučení súdu o možnosti bezplatnej právnej pomoci
žalovaný uviedol, že Centrum právnej pomoci kontaktoval a zatiaľ v konaní vystupuje bez právneho
zástupcu. V záverečnej reči žalovaný žiadal, aby súd vyhlásil rozsudok až keď mu bude pridelený právny
zástupca z Centra právnej pomoci. Na otázku súdu ohľadom započítania jeho nárokov voči žalobkyni
uviedol, že pokiaľ sa tento nárok nedá uplatniť súčasne v tomto konaní ako aj v prebiehajúcom konaní

o vyporiadanie BSM, tak ho žiada uplatniť v konaní o vyporiadanie BSM.

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalovaným, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej inštancie

neakceptoval žiadosť žalovaného s vyčkaním vyhlásenia rozsudku do ustanovenia bezplatného
právneho zástupcu žalovanému. Ako vyplýva z vyššie zosumarizovaného priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, žalovaný bol v podstatnej časti konania právne zastúpený. Jeho právne zastúpenie trvalo
aj v čase, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.10.2022 stranám uložil, aby do 20 dní oznámili
súdu všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré mienia v konaní použiť. V priebehu

podstatnej časti konania pred súdom prvej inštancie, a to až do času, kedy bol žalovaný povinný uviesť
v konaní všetky prostriedky svojej obrany, jeho právne zastúpenie trvalo. Neobstojí preto námietka, že
pokiaľ žalovaný nemal na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie, ktoré sa konalo po uplynutí
súdom stanovenej lehoty na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, ešte ustanoveného bezplatného
právneho zástupcu, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. To nespočíva ani v tom,

že súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenie žalovaného, že námietku započítania bude uplatňovať
vinomkonaní,atovkonaníovyporiadanieBSM,ktorévtomčaseprebiehalo.Súdprvejinštancievtomto
smere správne uviedol právne posúdenie, že tú istú námietku započítania možno úspešne uplatniť len
v jednom konaní. Aj otázka procesnej obrany formou námietky započítania tu existovala už v čase kedybol žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie právne zastúpený a všetky právne významné otázky
s tým súvisiace mal žalovaný možnosť riešiť v súčinnosti s právnym zástupcom. Pokiaľ v neskoršom
priebehu konania žalovaný bez právneho zástupcu vyjadril vôľu uplatňovať námietku započítania v inom

konaní, teda v tomto konaní na nej netrval, nebol súd prvej inštancie povinný vyčkávať do ustanovenia
právneho zástupcu len preto, že tento postup by nemusel byť pre žalovaného optimálny. Celkom
nedôvodne je voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietaná skutočnosť, že súd prvej
inštancie neoveril, či žalovaný skutočne námietku započítania v konaní o vyporiadanie BSM uplatnil, ako
aj skutočnosť, že konanie o vyporiadanie BSM bolo nakoniec zastavené. Priebeh iného konania a postup

žalovaného v ňom je už celkom nesúvisiaci s postupom súdu prvej inštancie v tomto konaní. Neexistuje
procesná povinnosť súdu prvej inštancie, na základe ktorej by mal a vôbec mohol zisťovať, či si žalovaný
uplatnil námietku započítania v inom konaní, tak ako to sám tvrdil. Napokon z hľadiska námietky
započítania neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že žalovaný vyčíslil započítaciu námietku riadne
minimálnevsume3.214,44eur,očomsúdprvejinštancie nerozhodol.Keďžežalovanývkonaníuviedol,
že námietku započítania bude uplatňovať v konaní o vyporiadanie BSM, jednoznačne tým vyjadril, že

na nej v tomto konaní netrvá, a to ani len čiastočne. Preto nebol dôvod, aby súd prvej inštancie o nej
rozhodoval čo i len čiastočne.

13. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka nesprávne zistenej výšky náhrady za užívanie nehnuteľností.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa pôvodne tvrdila výšku náhrady 400 eur mesačne

a v priebehu konania súhlasila s tvrdením žalovaného, že výška náhrady je 275 eur mesačne, ktorá
vychádzala zo žalovaným predloženého potvrdenia - odborného vyjadrenia spol. Prvá Trenčianska
Realitná s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že výška náhrady 275 eur mesačne sa jednoznačne stala v konaní
zhodným tvrdením strán sporu. Správne z nej potom súd prvej inštancie vychádzal na základe ust.
§ 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súčasne správne neprihliadol na následné zmeny ohľadom
tejto skutočnosti, pretože v zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia, na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Existujúce stanoviská ďalších dvoj
realitných kancelárií, ktoré skutočne uvažovali aj s nižšou ako zhodne tvrdenou hodnotou nevyvolávajú
pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán sporu, pretože boli vyhotovené bez ohliadky danej

nehnuteľnosti a na rozdiel od odborného vyjadrenia spol. Prvá Trenčianska Realitná s.r.o., ktorá ohliadku
vykonala, nie sú založené na tejto priamej znalosti. Podľa odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď pri určení výšky náhrady vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu. Súčasne
správne rozhodol aj o lehote na splnenie uloženej povinnosti, keď na jednej strane zohľadnil nepriaznivé
osobné a príjmové pomery žalovaného, no na druhej strane prihliadol na žalovaným deklarovaný návrh

vysporiadať všetky nároky žalobkyne vyplatením sumy 10.000 eur. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie
napokon v dôsledku odvolania uplynulo ďalšie obdobie, v ktorom mal žalovaný možnosť sa pripraviť na
eventualitu povinnosti plnenia podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o rozpore priznaného plnenia s dobrými mravmi, tento

odvolací dôvod nebol uplatnený v odvolaní, ale až v neskoršom priebehu odvolacieho konania v podaní
doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.07.2024. Napadnuté rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa
19.12.2023. Pretože odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na uvedený odvolací dôvod neprihliadal
(§ 380 v spojení s § 365 ods. 3 CSP) .

15. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska riadne a včas
uplatnených odvolacích dôvodov v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správne a odvolací súd ho
preto v napadnutej časti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP
vspojenís§255ods.1CSPa§257CSP.Vodvolacomkonaníplneúspešnejžalobkynibypatrilnárokna
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa však plne stotožnil s odôvodnením
súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré podľa
ust. § 257 CSP odôvodňujú nepriznať úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd

na toto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazuje a z rovnakých dôvodov, ako súd prvej inštancie
v prvoinštančnom konaní, nepriznal na základe ust. § 257 CSP v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni
ani náhradu trov odvolacieho konania.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).