Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121205217
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121205217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. XXX, zastúpeného: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Podzámska 8330/32, 940 02 Nové
Zámky, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXX, XXX XX G., zastúpený: JUDr.
Marianna Kováčová, advokátka so sídlom Viničná 893/12, 951 97 Žitavany, IČO: 50 863 134, 2. UNIQA
pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 - Voskovice, Česká republika, IČO: 492 40
480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom organizačnej zložky Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO:

53 812 948, zastúpená: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO:
36 854 972, o náhradu škody na zdraví, o ochranu osobnosti, o náhrade nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. apríla 2024 č.k. 18C/17/2021 - 430, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti (výrok I.) o d m i e t a .

II.Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčasti(výrokIV.)avčastitrovkonania(výroky
V. a VI.) p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní v prvom a druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
každý v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v l. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477 eur od 04.07.2019 do 01.11.2019 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého z nich (výrok I.). Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 477 eur uplatnenej titulom náhrady
za bolestné zastavil (výrok II.). V časti ktorej konanie bolo zastavené nárok priznal žalovanému v 1. rade

a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). Žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol (výrok
IV.). Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V.). Znalcovi H. I. J. priznal
nárok na znalečné v rozsahu 100% proti žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami

§ 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti z škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 100 ods. 1, 2, § 104, §
420 ods. 1, § 427, § 442 ods. 1, § 444, § 11, § 13 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 6, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z.o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku CSP.

1.2. Žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia bolestného v sume 477 eur späť, nakoľko žalovaný v 2. rade
plnil žalobcovi dňa 01.11.2019, preto súd prvej inštancie postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie
v tejto časti zastavil.
1.3. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania od 10.04.2019 do 01.11.2019
poukázal na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020., z ktorých vyplýva, že ak

poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia,
podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej
uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom oproti všeobecnej úprave, že na úrok z
omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní
na výplatu. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 04.07.2019 do 01.11.2019, kedy bola suma
titulom bolestného uhradená žalovaným v 2. rade. Pri určení počiatku omeškania vychádzal z toho, že

žalobca si voči žalovanému v 2. rade uplatnil svoje nároky z titulu vzniknutej škody na zdraví osobne
dňa 18.03.2019, kedy doložil všetky požadované doklady. Žalovaný v 2. rade mal v zmysle zákona tri
mesiace na šetrenie poistnej udalosti (do 18.06.2019) a 15 dní na výplatu. Potom sa žalovaní dostali do
omeškania dňom 04.07.2019, ktorým dňom uvedený nárok žalobcovi priznal.
1.4. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 7 901,40 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia

(SSU), považoval za rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Za účelom posúdenia
tejto odbornej otázky ustanovil znalca. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorých znalec
konštatoval, že doba liečenia a práceneschopnosti nemali presiahnuť 7 dní. Zároveň znalec uviedol,
že subjektívne ťažkosti poškodeného a následné liečenie poškodeného nie je možné z lekárskeho a z
hľadiska mechanizmu vzniku zranenia dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou

nehodou. Magnetická rezonancia nepreukázala žiadne úrazové a ani poúrazové zmeny v oblasti krčnej
chrbtice. U poškodeného sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o tzv. rentiersky syndróm, t.j.
snahu získať neadekvátne úľavy a finančné dávky. Preto znalec konštatoval, že u poškodeného nie je
možné z lekárskeho hľadiska hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený neutrpel žiadne
zranenia, ktoré by sa dali bodovo ohodnotiť. K tomu poukázal, že znalec pri vypracovaní znaleckého

posudkuvychádzalzlekárskychsprávpredloženýchžalobcom.Nazákladeuvedeného dospelkzáveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie svojho
nároku. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku,
alternatívne výsluchom oboch znalcov, ktorí podávali znalecký posudok, zamietol, nakoľko žalobca
mal dostatok času na predloženie súkromného znaleckého posudku. Navyše vykonanie navrhnutých

dôkazov nepovažoval za hospodárne s poukazom na vypracovaný znalecký posudok.
1.5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 5 170,26
eura titulom ušlého zisku. Vyhodnocoval, či na strane žalobcu došlo k strate očakávaného prínosu,
resp. výnosu. Bolo nesporné, že žalobcovi bol vydaný živnostenský list dňa 15.04.2018, k dopravnej
udalosti došlo dňa 30.04.2018 a práceneschopnosť žalobcu trvala do 03.08.2018. Pri rozhodovaní v

uplatnenom nároku prihliadol i na znalecké dokazovanie, a keďže znalec konštatoval, že doba liečenia
a práceneschopnosti nemali v súvislosti s dopravnou nehodou presiahnuť dobu 7 dní, dospel k záveru,
že nebolo preukázané, že žalobcov zdravotný stav by bol dôvodom, pre ktorý nemohol vykonávať
podnikateľskú činnosť. Tvrdenie žalobcu, že začal pracovať na základe sprostredkovateľskej zmluvy
a odmenu mal mať na základe percent zo zisku, nepovažoval za preukázané. Faktúra, ktorú žalobca

predložil, nad všetku pochybnosť nepreukazovala dôvodnosť tohto nároku.
1.6. K nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 eur sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal
vznesenou námietkou premlčania. Poukázal na R 58/2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/152/2022 a sp.zn. 5Cdo/265/2009. Uviedol, že všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá
má povahu objektívnej premlčacej doby, začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k zásahu do

osobnostného práva došlo v danej veci 01.05.2018 a uplynula 01.05.2021. Keďže žalobca si voči
žalovanému v 2. rade uplatnil daný nárok 01.07.2021 návrhom na pristúpenie žalovaného v 2. rade
do konania (žaloba bola podaná síce dňa 27.04.2021, ale bola podaná voči organizačnej zložke, ktorá
nemala právnu subjektivitu), považoval nárok uplatnený voči žalovanému v 2. rade za premlčaný.
Stotožnil sa s tvrdením žalovaného v 2. rade, že nie je možné aplikovať premlčaciu dobu týkajúcu

sa poistných zmlúv, nakoľko žalobca a žalovaný v 2. rade neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu. Vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade uviedol, že mu v časti nemajetkovej ujmy nesvedčila pasívna legitimácia,
keďže nebol škodcom ale prevádzkovateľom motorového vozidla. Navyše, s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 426/2014 uviedol, že nárok žalobcu za zásah do jeho osobnostnýchpráv uplatnený v tomto konaní, bol krytý náhradou za bolesť a odškodňovaný na základe bodového
ohodnotenia titulom bolestného, pričom pokryl náhradu všestranných obmedzení žalobcu v sférach
jeho života, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia, keďže vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok uplatnený titulom náhrady za SSU. Tvrdenie žalobcu, že
dôsledky poškodenia jeho zdravia sa prejavili vo viacerých sférach jeho súkromného a rodinného
života a odôvodňovali náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, nebolo v konaní
preukázané. Hoci bol žalobca práceneschopný od 30.04.2018 do 03.08.2018, nebolo preukázané, že
jeho práceneschopnosť v súvislosti s dopravnou udalosťou trvala dlhší čas, a že v dôsledku tejto

dopravnej nehody nemohol vykonávať a bol obmedzovaný v ďalších činnostiach, či už v oblasti rodinnej
alebo pracovnej. Žalobca síce bol aktívnym športovcom, ale sám uviedol, že hádzanej sa prestal
aktívne venovať pred 10 rokmi. Po škodovej udalosti hráva florbal, paintball, bicykluje a hrá hádzanú,
a naďalej šoféruje. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal taký výrazný zásah do jeho
práva a dôstojnosti, ktorý by odôvodňoval úspešnosť žaloby v danom nároku.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256, § 262 ods. 2 CSP tak, že

čiastočné späťvzatie zavinil žalobca, nakoľko žalovaný v 2. rade sumu 477 eur uhradil pred podaním
žaloby, preto priznal žalovaným v 1. a 2. rade v časti, v ktorej bolo konanie zastavené nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol, priznal žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože vo veci mali plný úspech, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP u strán sporu ani v okolnostiach veci nezistil. O náhrade

znalečného rozhodol podľa výsledku konania a určil, že žalobca uhradí trovy znalcovi, nakoľko trovy
dôkazu (podanie znaleckého posudku) neboli v plnej výške kryté preddavkom. Uviedol, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom I., a IV. až VI., a navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že prizná žalobcovi voči žalovaným titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7 901,40 eura, titulom náhrady ušlého zisku
sumu 5 170,26 eura a titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 2 000 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z
nich plniť, a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %. Dôvodil
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
2.2. Namietal, že súd zamietol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477 eur od 10.04.2019
do 03.07.2019, pričom dátum 09.04.2019, ako dátum splatnosti náhrady za bolesť v sume 477 eur,

nebol sporný.
2.3. Nestotožnil sa s tým, že súd spojil nárok na náhradu za SSU s nárokom na náhradu nemajetkovej
ujmy. Tvrdil, že šlo o nesprávny výklad § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Uviedol, že náhrada za
SSU a náhrada nemajetkovej ujmy sú dva rozdielne právne nároky posudzované na základe odlišných
kritérií. Rozsudok v tejto časti považoval za nepreskúmateľný a arbitrárny. Znalecký posudok, ktorý

vypracoval znalec MUDr. Šimon Kónya, PhD., považoval za nezákonný. Namietal, že súd ustanovil
znalca napriek skutočnosti, že on produkoval dôkazy (lekársky posudok o bolestnom a SSU, výsluch
všeobecného lekára žalobcu), a tiež poukazoval na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré podporovali
právne závery o vzniku jeho nároku na náhradu za SSU. Súd však uvedené dôkazy odignoroval, preto je
rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Znalecký posudok považoval za excesívny, presahujúci súdom

určený predmet znaleckého dokazovania. Znalec sa v ňom vyjadril k právnemu posúdeniu a k otázkam,
na ktorých posúdenie nebol oprávnený ani kvalifikovaný. Namietal jeho závery a navrhoval, aby naň
súd neprihliadal. Súd prevzal argumenty znalca, dokonca aj jeho konštatovanie, že u žalobcu „sa s
najväčšou pravdepodobnosťou jedná o tzv. rentiersky syndróm, t.j. snahu získať neadekvátne úľavy a
finančné dávky“, hoci znalec nebol súdom k predmetným otázkam dopytovaný, nie je znalcom z odboru

psychológie alt. psychiatrie, a nebol oprávnený prijímať závery ohľadne osoby žalobcu a jeho prípadnej
vnútornej motivácie. S poukazom na bod 45. rozsudku považoval zamietnutie návrhu na doplnenie
dokazovania za nesprávny procesný postup, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva až do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Mal
tiež za to, že skutkový stav zistený súdom neobstojí, lebo súkromný znalecký posudok je z dôvodu

závažných vád znaleckého posudku, prostriedkom jeho procesnej obrany, ktorý mohol rozhodujúcou
mierou prispieť k dosiahnutiu odlišných právnych záverov. Navyše bolo právne neudržateľné, aby
bol mu bol poskytnutý kratší časový priestor na predloženie súkromného znaleckého posudku, než
aký čas bol potrebný na vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom. V rámcivyjadrenia k znaleckému posudku žiadal o lehotu 3 mesiace, ktorú mal za dostatočnú, neskôr zistil,
že je potrebná lehota aspoň 6 mesiacov tak, ako to bolo aj u znalca ustanoveného súdom. Preto
z objektívnych dôvodov nemohol predložiť súkromný znalecký posudok do posledného pojednávania

dňa 12.03.2024. Ani nemohol o súkromný znalecký posudok žiadať skôr ako dňa 18.12.2023, kedy sa
oboznámil so závermi znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. Považoval
takéto konanie súdu za konanie v rozpore s právom na spravodlivý proces a za porušenie zásady
kontradiktórnosti. Pokiaľ žiadal, aby pre prípad sporných záverov znaleckých posudkov boli následne
obaja znalci vypočutí, tento dôkaz by umožnil objektívne zistenie a odstránenie sporných skutočností.

2.4. K nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku žalobca odkázal na obsah žaloby a repliky zo dňa
05.05.2022 bod 2.4., z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 2. rade uznal jeho nárok
na náhradu ušlého zisku vo výške viac ako 10 000 eur. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tvrdil,
že nie je premlčaný, lebo ujma na zdraví a nemajetková ujma, ktorú utrpel, boli spôsobené dopravnou
nehodou, teda poistnou udalosťou, pričom pri právach na poistné plnenie, do ktorých spadá povinné
zmluvné poistenie, začína premlčacia lehota plynúť až jeden rok po poistnej udalosti. Považoval za

neprijateľný záver súdu, že žalovaný v 1. rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu a tvrdil, že je to v rozpore
so súdnou praxou a judikatúrou. Pritom z rozsudku nevyplýva, prečo súd považoval žalovaného v
1. rade za pasívne vecne legitimovaný subjekt v iných uplatnených nárokoch, a iba v nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy nie. Za nesprávny považoval výklad, že voči žalovanému v 2. rade nemožno
aplikovať premlčaciu dobu z poistných zmlúv, lebo žalobca a žalovaný v 2. rade neboli v žiadnom

zmluvnom vzťahu. Tvrdil, že pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej dopravnou nehodou
sa nevyžaduje zmluvný vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené
vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu. Ide o poistnú udalosť a plynutie premlčacej lehoty bolo
potrebné počítať až jeden rok po poistnej udalosti (rozsudok NS SR sp.zn. 9Cdo/181/2020, uznesenie
NS SR sp.zn. 7 Cdo 252/2021). Preto sa súd, ohľadne posúdenia tejto otázky. neoprávnene odklonil

od judikatúry najvyššieho súdu a nárok žalobcu vyhodnotil nesprávne ako premlčaný. Namietal, že súd
vylúčil súbežné uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví a nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. K uvedenému odkázal na repliku zo dňa 05.05.2022, bod 2.6., s ktorou argumentáciou sa súd
nevysporiadal. Bolestné spočívalo v odškodnení fyzickej bolesti, prežívanej do vypracovania lekárskej
správy o bolestnom (január 2019). Nemajetková ujma je sekundárnym následkom dopravnej nehody,

spočíva v jeho následnom, dlhodobom a zdá sa trvalom obmedzení v obvyklom spôsobe života, a
v dlhodobých bolestiach, obmedzujúcich ho v bežnom živote, ktoré neboli ohodnotené v lekárskom
posudku o bolestnom. Záver súdu, že mu nevznikol nárok na náhradu za SSU, vychádza zo znaleckého
posudku, ktorý je ako dôkaz neprípustný, zjavne nesprávny, bez opory v zákone, nakoľko vznik
nemajetkovej ujmy nie je podmienený existenciou nároku žalobcu na náhradu za SSU. Namietal voči

záveru súdu, že pracovná neschopnosť (akejkoľvek dĺžky) je spätá so vznikom nemajetkovej ujmy,
pričom mu nebolo jasné aký dlhý čas by práceneschopnosť mala trvať, aby mala vplyv na vznik
nemajetkovej ujmy, keď jeho práceneschopnosť trvala takmer 4 mesiace. Mal za to, že v konaní
preukázal dôvodnosť náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil. S dôkazmi, ktoré predložil, sa však
súd nevysporiadal, preto považoval v tejto časti rozsudok za protichodný, zmätočný a nepreskúmateľný.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu. K nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal, že v zmysle zákona mal
tri mesiace na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Znalecký posudok vyhotovený H.
I. J., bol vypracovaný za účelom nezávislého posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Ak znalec

konštatoval, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou natiahnutie krčnej chrbtice, a teda nešlo o podvrtnutie krčnej chrbtice, nebol dôvod, aby súd
vykonával ďalšie navrhované dôkazy v otázke zdravotného stavu žalobcu. Naviac podľa znalca doba
liečenia a práceneschopnosti nemala presiahnuť dobu 7 dní, pričom žalobca bol práceneschopný od
30.04.2018 do 03.08.2018. Preto bolo potrebné rešpektovať záver znalca, že u žalobcu sa jedná

s najväčšou pravdepodobnosťou o tzv. rentiersky syndróm, t.j. snahu získať neadekvátne úľavy a
finančné dávky. Povinnosťou znalca bolo vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu, na základe predloženej
zdravotnej dokumentácie a zistených skutočností. Ak teda považoval za potrebné uviesť aj danú
skutočnosť, bola pre daný prípad podstatná. Súd vypočul aj lekára H. D. E., ktorý vypracoval lekárky
posudok o bolestnom a SSU, ktorý nevedel zodpovedať na podstatné otázky. V predložených lekárskych

správach sa na viacerých miestach uvádza, že žalobca sa cíti lepšie a nepozorovať žiadne prejavy
postraumatických zmien. Lekárske správy boli predložené z obdobia roku 2018 a 2021, 2022, 2023,
obdobie rokov 2019 a 2020 absentuje. Žalobca tiež nepreukázal, či úraz má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre jeho životné úkony a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, anivýsluchom svedka. Znalecký posudok vypracovaný MUDr. Kónyom potvrdil, že žalobcov zdravotný
stav nemožno dávať do príčinnej súvislosti s nehodou. Nakoľko sa jednotlivé nároky žalobcu odvíjajú
práve od preukázania závažnosti jeho zdravotného stavu, a toto preukázané nebolo, nároky uplatnené

v konaní nebolo možné s úspechom požadovať, a bolo nehospodárne pripustenie návrhu žalobcu na
vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku nevznikol a
nebol ani preukázaný. Samotné predloženie faktúry, ešte nebolo dôvodom na to, aby žalobca očakával
rovnaký príjem aj v iných mesiacoch. Výpočet žalobcu považoval za nesprávny, lebo paušalizoval niečo,
čo nebolo preukázané napr. podpísanou zmluvou s inou osobou, ktorá by zakladala finančný zárobok,

o ktorý by žalobca prišiel, keby nedošlo k dopravnej nehode. Na vyjadrenie žalobcu z 05.05.2022
(str. 7), ohľadom skutočnosti, že žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho zamestnanca vypočítal
nárok, nemožno prihliadať ako na dôkaz, keďže sa tým nepreukazuje dôvodnosť uplatneného nároku.
Z následných vyjadrení žalovaného v 2. rade je zrejmé, že tento nárok popiera, ako aj to, že nebola
splnená podmienka priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom ušlého zisku.
Tvrdil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi nevznikol, pričom sa stotožnil so záverom

súdu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal taký výrazný zásah do jeho práva a dôstojnosti, ktorý
by odôvodňoval úspešnosť žaloby v časti na uplatnenie nemajetkovej ujmy. Z lekárskeho posudku
o bolestnom a SSU bolo zrejmé, že výška bodového ohodnotenia bola pri bolestnom ohodnotená na
počet bodov 25, a pri sťažení spoločenského uplatnenia 390 bodov, pričom tento záver vo vzťahu
k nehode bol v znaleckom posudku spochybnený, keďže znalec uviedol, že „subjektívne ťažkosti

poškodeného a následné liečenie poškodeného nie je možné z lekárskeho hľadiska a z hľadiska
mechanizmu vzniku zranenia dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou“,
a tiež, že „poškodený neutrpel žiadne zranenia, ktoré by sa dali bodovo ohodnotiť“. V otázke premlčania
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa stotožnil sa s odôvodnením o súdu, ktorý sa neodchýlil
od ustálenej rozhodovacej praxe s poukazom na aktuálnejšie rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.

5Cdo/152/2022. Keďže nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu ani nevznikol, otázka premlčanie bola
riešená len podporne. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal mu
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania uviedol, že

žalobca v konaní nepreukázal, že sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s úhradou nároku žalobcu
na náhradu za bolesť už dňa 10.04.2019. Súd sa s touto otázkou v bode 43. rozsudku dostatočne
zrozumiteľne vysporiadal, pričom vecne ozrejmil, ako dospel k svojmu záveru, ktorý sa premietol do I.
výroku rozsudku. Súd posudzoval samostatne nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a samostatne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku v bodoch 45.

a 51., pričom vychádzal zo skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, ktorý odôvodňoval
nárok na nemajetkovú ujmu, v podstate rovnakými dôvodmi, pre ktoré si uplatňoval svoj nárok na
náhradu za SSU. K tomu súd správne poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.
ÚS 426/2014. Navyše v bode 51. rozsudku uviedol aj to, že žalobca síce tvrdil, že negatívne dôsledky
spojené s poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode ho obmedzujú v bežnom živote, uvedené

však nepreukázal taký významný zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie
požadovanej peňažnej satisfakcie. Vo vzťahu k výhradám žalobcu, že súd prvej inštancie o nároku na
náhradu za SSU rozhodol len na základe znaleckého posudku č. 137/2023, pričom mal prihliadnuť
aj na iné ním predložené dôkazy, najmä na lekársky posudok vyhotovený H. D. E. a na výsluch
tohto lekára, resp. mal počkať na doloženie súkromného znaleckého posudku žalobcom, uviedol,

že v súlade s platnou procesnou normou nie je účelom civilného konania viesť ho až do momentu,
kedy sa žalobcovi podarí ho preukázať. Zmyslom civilného konania je viesť ho rýchlo, hospodárne a
efektívne tak, aby právna ochrana bola poskytnutá v čo najkratšom možnom čase. Nárok žalobcu
na náhradu za SSU rozporoval od počiatku čo dôvodu a výšky, pričom poukazoval na obsahové a
formálne nedostatky lekárskeho posudku (bez uvedenia dátumu, vyhotoveného všeobecným lekárom

žalobcu MUDr. Jurajom Božíkom, výrazné prekročenie bodovej hranice, pri ktorej lekár (ne)môže nárok
hodnotiť, a rozpačitá výpoveď lekára na pojednávaní dňa 21.0.2023, kedy ten nevedel uviesť, kedy
tento lekársky posudok vydal, prečo ho vôbec vydal, keď priznaný počet bodov prekračoval hodnotu
200 bodov, do výšky ktorej mohol nárok žalobcu posudzovať, na základe akej zdravotnej dokumentácie
žalobcu tento nárok hodnotil, nevedel sa vyjadriť ku charakteru a závažnosti zranení, ktoré žalobca

pri dopravnej nehode utrpel, nevedel zdôvodniť aplikovanie jednotlivých položiek náhrady za SSU,
ani ozrejmiť výšku priznaného počtu bodov pre tú-ktorú položku). Poukazoval na výrazný nepomer
medzi priznaným počtom bodov z titulu náhrady za bolesť (25 bodov) a uplatneným počtom bodov
z titulu náhrady za SSU (390 bodov), v oboch prípadoch posudzovaným MUDr. Jurajom Božíkom.Tiež poukazoval na nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej
nehodeavznikomnásledkovpoškodeniazdravia.Pretoaksúdprvejinštanciezamietolnávrhžalobcuna
doplnenie dokazovania o súkromný znalecký posudok, konal v súlade s procesnou normou. Žalobcovi

nič nebránilo, aby si dôkaz zabezpečil skôr, keďže vzhľadom na ním predložený lekársky posudok a
výpoveď lekára, ktorý ho vyhotovil, sa potreba zabezpečiť takýto dôkaz javila o to nástojčivejšia. Navyše
žalobca ani nepreukázal, že vypracovanie súkromného znaleckého posudku konkrétnemu znalcovi
zadal. Závery znalca H. I. J. sú presvedčivé, konzistentné, náležite zdôvodnené a podložené zdravotnou
dokumentáciou žalobcu. Z nich vyplýva, že poškodenie zdravia, ktoré žalobca ako účastník dopravnej

nehody pri tejto dopravnej nehode utrpel, u neho nezanechali žiadne následky, preto nebolo možné
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť. Tým boli vyvrátené skutkové tvrdenia
žalobcu o existencii aj výške nároku na náhradu za SSU. Znalec H. I. J. sa v znaleckom posudku
vyjadroval len k medicínskym otázkam z odboru, v ktorom je odborne spôsobilý podať znalecký posudok.
Ďalej uviedol, že v konaní nebol žalobcom preukázaný zásah do jeho osobnostných práv. Navyše súd
prijal záver, že tento nárok žalobcu na je premlčaný. K tomu poukázal na dôvody rozsudku. Vo vzťahu

k nároku žalobcu na ušlý zisk tvrdil, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, preto v tejto časti
musí byť podané odvolanie odvolacím súdom v súlade s ustanovením § 386 písm. d) CSP odmietnuté.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v 2. rade uznal tento nárok, namietal, že uvedené skutkové tvrdenie
žalobcu nie je pravdivé, nikdy neuznal žiaden zo žalobcom uplatnených nárokov, navyše ide o novotu
v odvolacom konaní. Navrhoval, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podané voči I. výroku, IV.

- VI. výroku napadnutého rozsudku, eventuálne rozsudok v napadnutej časti I. výroku, IV. – VI. výroku
potvrdil ako vecne správny. Žiadal priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 05.06.2024 k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že ak

by odvolací súd zmenil rozhodnutie a priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tento je krytý z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla. V
ostatných častiach vyjadrenia zdieľal rovnaký právny názor ako žalovaný v 2. rade.

6. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 12.06.2024 k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa s

podaním žalovaného v 1. rade v celom rozsahu stotožňuje.

7.1. Žalobca v odvolacej replike z 27.06.2024 rozporoval vyjadrenia žalovaných v celom rozsahu, ako
účelové, v rozpore s vykonaným dokazovaním a založené na nesprávnych právnych záveroch a na
nesprávnom vyhodnotení veci. Nesúhlasil s ich argumentáciou a opakovane poukázal na svoje podania

z priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na obsah odvolania.
7.2. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že nezákonnosť znaleckého posudku
je nespochybniteľná. Predložená faktúra preukazovala uzavretie obchodného kontraktu v čase pred
vznikom dopravnej nehody, ktorý bol zmarený z dôvodu jej následkov. Považoval za právne
neudržateľné,abyriadnevystavenáfaktúrapreukazujúcazmluvnývzťahtýkajúcisaposkytovaniaslužby

a úhrade za ňu, bola nedostatočným dôkazom iba z titulu, že nejde o podpísanú zmluvu. V obchodnom
styku je bežné, že k poskytovaniu služieb dochádza bez uzatvorenia písomnej zmluvy, napr. na
základe objednávok, či už ústnych alebo písomných. Dokladom o poskytnutí služieb je potom najmä
faktúra, ako daňový doklad. K argumentácii voči nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že
v dôsledku dopravnej nehody sa roky lieči u viacerých odborných lekárov rôznych špecializácií a do

dnešného dňa trpí následkami, ktoré ho obmedzujú v obvyklom spôsobe života. Aj z bodu 19. rozsudku
je zrejmé, že jeho zdravotné problémy, ktoré sú následkom dopravnej nehody, trvali aj v roku 2023. Vo
vzťahu k nemajetkovej ujme uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/152/2022 je
neaplikovateľné.Zopakoval,žeakjevzniknemajetkovejujmyvpríčinnejsúvislostisdopravnounehodou
alebo inou poistnou udalosťou je potrebné aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka, a teda je vylúčené,

aby bol jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný.
7.3. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že v konaní pred súdom nerozporoval splatnosť nároku
na náhradu za bolesť ku dňu 09.04.2019, preto sa jedná o novotu v odvolacom konaní. Nesúhlasil
s názorom, že súd posudzoval separátne nárok na náhradu za SSU a na náhradu nemajetkovej ujmy.
Uviedol, že súd je povinný postupovať nie len rýchlo, ale aj zákonne, ktorá podmienka nebola dodržaná,

k čomu odkázal na odvolanie. Odmietol názor, že lekársky posudok o bolestnom a SSU a výpoveď
svedka H. D. E. sú jeho nedostatočné procesné útoky. Zopakoval, že právny predchodca žalovaného v
2. rade uznal a plnil v prospech žalobcu náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom v
plnej výške bodového ohodnotenia. Tvrdenie, že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poškodením jehozdravia a vznikom následkov poškodenia zdravia, považoval za tendenčné a v rozpore s predloženými
dôkazmi. Odmietol názor, že znalecký posudok H. I. J. je zákonný. Zopakoval svoje tvrdenia k plynutiu
premlčacej doby vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.) bolo
podané neoprávnenou osobou, preto ho podľa § 386 písm. b) CSP odmietol. Vo vzťahu v napadnutej
zamietajúcej časti (výrok IV.). a v časti trov konania (výroky V. a VI.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach podľa § 387 ods. 1 CSP,
ako vecne správny, potvrdil.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku prvým výrokom uložil žalovaným v l. a v 2.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477 eur
od 04.07.2019 do 01.11.2019 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich

zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich, čím čiastočne žalobe vyhovel. Žalobca doručil
súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol že odvolaním napáda aj vyhovujúci
výrok I. rozsudku.

13. Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie

(výrok I.) dospel k záveru, že žalobca nie je osobou oprávnenou podať odvolanie voči tejto časti.
VýrokomI. rozsudkunebolorozhodnutévneprospechžalobcu,naopakžalobeboločiastočnevyhovené.
V dôsledku uvedeného odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie (výrok
I.) muselo byť podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuté.

14. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorým sa, po čiastočnom späťvzatí, voči
žalovaným v 1. a 2 rade, domáha, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 477 eur od 10.04.2019 do zaplatenia, sumu 7 901,40 eura titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, sumu 5 170,26 eura ako náhradu ušlého zisku, a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 2 000 eur, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého z nich.

15.1. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dňa 30.04.2018 v čase o 17:40 hod. v obci E., pani
G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K. X, E., narazila v rýchlosti do stojaceho vozidla žalobcu, v
dôsledku čoho vozidlo žalobcu odhodilo do vozidla stojaceho pred ním. Žalobca bol prevezený RZP

do FN Nitra, odkiaľ bol prepustený bez hospitalizácie s dg. záverom, bez zrejmých traumatických
zmien s odporúčaním na kontrolu v chirurgickej ambulancii o 2 dni. Dopravná nehoda bola ukončená
právoplatným rozhodnutím dňa 18.07.2018, pričom bola uznaná vinnou p. K.. Pri dopravnej nehode
došlo k ľahkému zraneniu vodiča B. B. s dobou liečenia a PN 7 dní. Vlastníkom osobného motorového
vozidla, ktorého vodičkou bola pani G. K., je žalovaný v 1. rade, ktorý mal, na účely zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u AXA
pojisťovne, a.s., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným v 2. rade, ako spoločnosťou nástupníckou. V čase
dopravnej nehody bolo vozidlo povinne zmluvne poistené na základe poistnej zmluvy č. 8710034812.
Dopravná nehoda bola u žalovaného v 2. rade zaevidovaná ako škodová udalosť č. 18.20007.0022732.

15.2. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného H. D. E.,
všeobecným lekárom, vyplýva hodnotenie bolestného so začiatkom liečenia 30.04.2018 do 03.08.2018
s diagnózou S13.6 pod položkou č. 104 - diagnóza: distorsio columnae vertebralis pars cervicalis, počet
bodov 25, a hodnotenie SSÚ pod položkou č. 256 - diagnóza: ťažkosti po zraneniach chrbtice, podpoložkou č. 304a - diagnóza: poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké, v počte bodov 200 a
190 celkový počet bodov 390. Z dodatku k lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 04.05.2022 H. D. E. vyplýva, že ním vyhotovený posudok pre pána B. neobsahoval

zdôvodnenie hodnotenia bolestného, zdôvodnenie hodnotenia SSÚ a dátum vystavenia posudku.
Chýbajúce údaje do posudku neuviedol z dôvodu nevedomosti potreby/nutnosti daného zdôvodnenia,
nakoľko sa s posudkami často nestretáva a nie je oboznámený so všetkými náležitosťami. Doplnené
hodnotenie bolestného – zdôvodnenie: pacient liečený traumatológom, neurológom, RHB lekárom.
Hodnotenie SSÚ – zdôvodnenie: pacient liečený traumatológom, neurológom, RHB lekárom.

15.3. Vo veci bol ustanovený H. I. J., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia,
ktorývypracovalpísomnýznaleckýposudok číslo137/2023zodňa22.11.2023.Úlohouznalcabolourčiť,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý by umožňoval spracovanie lekárskeho posudku
týkajúceho sa bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že poškodený A. B. B. utrpel natiahnutie krčnej chrbtice, čo je ľahšia forma
poranenia. Doba liečenia a práceneschopnosti nemali presiahnuť dobu 7 dní. Subjektívne ťažkosti

poškodeného a následné liečenie poškodeného nebolo možné z lekárskeho a z hľadiska mechanizmu
vzniku zranenia dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Magnetická
rezonancia nepreukázala žiadne úrazové a ani poúrazové zmeny v oblasti krčnej chrbtice.

16. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v l. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477 eur od 04.07.2019 do 01.11.2019 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého z nich (výrok I.). Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 477 eur uplatnenej titulom náhrady
za bolestné zastavil (výrok II.). V časti ktorej konanie bolo zastavené nárok priznal žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). Žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol (výrok
IV.). Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V.). Znalcovi H. I. J. priznal

nárok na znalečné v rozsahu 100 % proti žalobcovi. V dôsledku odvolania podaného žalobcom je
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok IV.). a v časti trov konania (výroky
V. a VI.) predmetom prieskumu odvolacím súdom.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej zákon o PZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil

poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol

rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľaposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 zákona PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

24. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

25. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvá veta, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

28. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

30. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

31. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

33. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

34.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského

uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

35. Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to
v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II .a IV. časti.36. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

37. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

38. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

39. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42.1. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného

skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania čiastočne vyvodil i správne právne závery.
42.2. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania od 10.04.2019 do 01.11.2019 súd
prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001

Z.z. a pri určení počiatku omeškania vychádzal zo skutkových okolností, podľa ktorých si žalobca voči
žalovanému v 2. rade uplatnil svoje nároky z titulu vzniknutej škody na zdraví osobne dňa 18.03.2019,
kedy doložil všetky požadované doklady. Žalovaný v 2. rade mal v zmysle zákona tri mesiace na
šetrenie poistnej udalosti (do 18.06.2019) a 15 dní na výplatu, preto priznal úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po uplynutí uvedených lehôt od 04.07.2019 do 01.11.2019, kedy bola suma titulom

bolestného uhradená žalovaným v 2. rade. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 7 901,40 eura
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU), súd prvej inštancie správne považoval za rozhodujúci
okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu, pričom vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalec
konštatoval, že subjektívne ťažkosti poškodeného a následné liečenie poškodeného nie je možné z
lekárskeho a z hľadiska mechanizmu vzniku zranenia dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou

dopravnou nehodou, preto nie je možné z lekárskeho hľadiska hodnotiť sťaženie spoločenského
uplatnenia, keďže poškodený neutrpel žiadne zranenia, ktoré by sa dali bodovo ohodnotiť. Z uvedených
dôvodov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného nároku.
Záver, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno, prijal aj vo vzťahu k nároku na zaplatenie
ušlého zisku vo výške 5 170,26 eura. K tomu považoval za rozhodujúci záver znalca, že doba liečenia a

práceneschopnostižalobcunemalivsúvislostisdopravnounehodoupresiahnuťdobu7dní,pretonebolo
preukázané, že žalobcov zdravotný stav bol dôvodom, pre ktorý nemohol vykonávať podnikateľskú
činnosť. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožňuje.42.3. Vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 eur sa súd prvej inštancie v prvom
rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že tento nárok je vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade za premlčaný, s poukazom na R 58/2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5Cdo/152/2022 a sp.zn. 5Cdo/265/2009. Uvedený záver odvolací súd nepovažuje za správny.
Pritom nespochybňuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/194/2011, ktoré bolo zverejnené
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov SR č. 4/2014 pod číslom 58 a ktorého právna veta znie:
„Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.“.
Zo skutkových okolností uvedenej veci vyplýva, že žalovaný bol vodič motorového vozidla, ktorý pod

vplyvom alkoholu a následkom neprimeranej rýchlosti spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel
manžel žalobkyne, ktorá sa domáhala náhrady majetkovej ujmy v peniazoch, a vo vzťahu k námietke
premlčania vznesenej žalovaným, s poukazom na rozhodnutia súdov Českej republiky, tvrdila, že právo
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, nakoľko prihliadol na námietku premlčania, a dovolací
súd dovolanie zamietol. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom konania nebola poisťovňa. Rovnako

poisťovňa nebola účastníkom konania ani vo veciach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/152/2022 (spor
pacient - zdravotnícke zariadenie) a sp.zn. 2Cdo/265/2009 (spor škodca a pozostalý). Vo všetkých
uvedených veciach najvyšší súd ustálil, že „Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby
náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.

Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/265/2009). V prejednávanej danej
veci však bola žalovaná poisťovňa (v procesnom postavení žalovanej v 2. rade), pričom uplatnený
nárok mal byť hradený z povinného zmluvného poistenia. Za týchto skutkových okolností, podľa názoru
odvolacieho súdu, bolo potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 104 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti. K uvedenému právnemu názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Cdo/252/2021, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov
SR č. 2/2022 pod číslom 3 a ktorého právna veta znie: „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom
do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej

osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného
poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok
po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka“. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažuje
za správny záver súdu prvej inštancie v bode 50. rozsudku, podľa ktorého je nárok na náhradu za

nemajetkovú ujmu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade premlčaný.
42.4. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie navyše uviedol, že mu v časti nemajetkovej
ujmy nesvedčila pasívna legitimácia keďže nebol škodcom ale prevádzkovateľom motorového vozidla, s
ktorým záverom sa odvolací súd nemôže stotožniť. Z hľadiska ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka
nie je významné či je žalovaný škodca (vodič motorového vozidla) alebo jeho prevádzateľ, teda či ide

o zodpovednosť za škodu podľa § 420, alebo o zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka. Rozdiel je len v predpokladoch zodpovednosti, keď podľa § 420 patrí medzi predpoklady aj
zavinenie, na rozdiel od § 427, kedy je daná zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.
42.5. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
zaoberal aj súbehom tohto nároku s nárokom náhradu za bolesť, a dospel k záveru, že nárok

žalobcu za zásah do jeho osobnostných práv uplatnený v tomto konaní, bol krytý náhradou za
bolesť a odškodňovaný na základe bodového ohodnotenia titulom bolestného, pričom pokryl náhradu
všestranných obmedzení žalobcu v sférach jeho života, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia
zdravia, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok uplatnený
titulom náhrady za SSU. Tvrdenia žalobcu, že dôsledky poškodenia jeho zdravia sa prejavili vo viacerých

sférach jeho súkromného a rodinného života a odôvodňovali náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany
osobnosti, súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, keďže stále hráva florbal, paintball, bicykluje
a hrá hádzanú, a naďalej šoféruje. Uvedený záver považuje odvolací súd za správny.
42.6. Správny je aj výrok o trovách konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli vo veci úspešní,
a čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, keďže žalovaný v 2. rade plnil sumu 477 eur pred

podaním žaloby. Ako aj výrok o povinnosti žalobcu uhradiť znalečné znalcovi, vzhľadom na výsledok
konania a skutočnosť, že preddavok zložený žalobcom nepokryl celé trovy znaleckého dokazovania.43.1. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti odvolací
súd dodáva, že uplatnené nároky žalobcu, ktoré mali vyplývať z poškodenia jeho zdravia pri dopravnej
nehode dňa 30.04.2018, neboli žalobcom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie v celom

rozsahu preukázané. Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bez
uvedeného dátumu, ktorý obsahoval sporné bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
bol výrazne spochybnený jeho vyhotoviteľom H. D. E., pri výsluchu na pojednávaní dňa 21.02.2023.
Na tento výsluch reagovala právna zástupkyňa žalobcu návrhom na znalecké dokazovanie za účelom
preukázania, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu a určenia bodového ohodnotenia SSU.

Znalecký posudok č. 137/2023 vyhotovený H. I. J., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že v dôsledku dopravnej nehody dňa
30.04.2018 došlo u neho k takému poškodeniu zdravia, ktorého následkom je sťaženie spoločenského
uplatnenia. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobca utrpel natiahnutie krčnej chrbtice, čo je
ľahšia forma poranenia. Doba liečenia a práceneschopnosti nemali presiahnuť dobu 7 dní. Subjektívne
ťažkosti poškodeného a následné liečenie poškodeného nebolo možné z lekárskeho a z hľadiska

mechanizmu vzniku zranenia dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Magnetická rezonancia nepreukázala žiadne úrazové a ani poúrazové zmeny v oblasti krčnej chrbtice.
Za takto preukázaných okolností nie je možné považovať za preukázaný nielen uplatnený nárok na
náhradu SSU, ale ani nárok uplatnený titulom ušlého zisku, a titulom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Z akéhokoľvek dôvodu bol žalobca práceneschopný takmer štyri mesiace, v konaní pred

súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že to bolo v dôsledku jeho zranenia pri dopravnej nehode
dňa 30.04.2018. Z uvedených dôvodov odvolací súd, zhodne zo súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal svoj nárok uplatnený titulom ušlého zisku, titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia ani titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
43.2. Osobitne vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd poukazuje

na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 426/2014, ktorý sa zaoberal súbehom či konkurenciou nárokov z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných
práv podľa § 444 a § 13 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky

fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení,
hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom. Z pohľadu platnej právnej úpravy
s poukazom na ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka a zákonné ustanovenia § 2 ods. 2, § 4
ods. 1 a § 5 ods. 5 zákona č 437/2004 Z.z. je zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia
spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorázovo na základe bodového hodnotenia v závislosti

od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenie zákona č. 437/2004
Z.z. teda upravuje náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom,
manželskom, ale napríklad aj v politickom, či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných
obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh,
ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia.“ Vzhľadom na citované právne závery nálezu

Ústavného súdu SR odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že určité následky
poškodenia zdravia sa odškodňujú pri nárokoch za sťaženie spoločenského uplatnenia, rovnako ako
bolesť spôsobená úrazom, ktorá sa odškodňuje v rámci bolestného. Tieto nároky už nemožno odškodniť
v rámci osobnostných nárokov titulom zásahu do osobnostných práv tak, ako si to uplatnil žalobca,
vzhľadom na priznaný a uhradený nárok titulom bolestného, a nepreukázaný vznik nároku na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

44.1. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
44.2. Námietku, že súd zamietol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477

eur od 10.04.2019 do 03.07.2019, pričom dátum 09.04.2019, ako dátum splatnosti náhrady za
bolesť v sume 477 eur nebol sporný, preto mu súd mal priznať úrok z omeškania odo dňa
10.04.2019, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolateľ opomenul, že nárok žalobcu na úrok
z omeškania uhradila žalovaná v 2. rade z povinného zmluvného poistenia, pričom zákon č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

má osobitnú úpravu povinnosti poisťovne platiť úrok z omeškania v § 11 ods. 6, 7 a 8, ktorú súd prvej
inštancie v prejednávanej veci správne aplikoval na zistený skutkový stav, preto správne ustálil začiatok
omeškania na deň 04.07.2019.44.3.Knámietkežalobcu,voči spojeniunárokunanáhraduzaSSUsnárokomnanáhradunemajetkovej
ujmy, odvolací súd poukazuje na bod 43.2. tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal súbehom
nárokov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane

osobnostných práv podľa § 444 a § 13 Občianskeho zákonníka. Navyše v prejednávanej veci nebola
rozhodujúca len skutočnosť, že žalobca zdôvodnil uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
rovnakými skutkovými tvrdeniami, ako nárok na náhradu za SSU. Rozhodujúce bolo, že vykonaným
znaleckým dokazovaním bol vyvrátený záver lekárskeho posudku o SSU, na základe ktorého si uvedený
nárok uplatnil. Znalec totiž vyslovil odborný záver, podľa ktorého subjektívne ťažkosti poškodeného a

následné liečenie poškodeného nebolo možné z lekárskeho a z hľadiska mechanizmu vzniku zranenia
dávať do priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, keďže magnetická rezonancia
nepreukázala žiadne úrazové a ani poúrazové zmeny v oblasti krčnej chrbtice. Uvedeným dokazovaním
boli zároveň vyvrátené aj tvrdenia žalobcu o obmedzeniach v bežnom živote, v práci a pri športovaní,
ktoré mali byť dôsledkom utrpeného úrazu, a zároveň argumentom pre uplatnenie nároku na náhradu
za nemajetkovú ujmu v peniazoch. V tomto smere odvolací súd závery súdu prvej inštancie nepovažuje

za nepreskúmateľné ani arbitrárne. Pokiaľ žalobca považoval znalecký posudok vypracovaný znalcom
H. I. J., L. za nezákonný a namietal, že súd ustanovil znalca napriek skutočnosti, že produkoval dôkazy
(napr. lekársky posudok o bolestnom a SSU, výsluch všeobecného lekára žalobcu), odvolací súd sa
s uvedenými námietkami nemôže stotožniť. Považuje za potrebné zopakovať, že to bol žalobca, ktorý
navrholsúduvykonaťznaleckédokazovaniezaúčelompreukázania,kedydošlokustáleniuzdravotného

stavu žalobcu a určenia bodového ohodnotenia SSU. Pričom uvedený návrh bol reakciou na výsluch
vyhotoviteľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bez uvedeného
dátumu, H. D. E. na pojednávaní dňa 21.02.2022. Súd prvej inštancie žalobcom navrhnuté dokazovanie
vykonal, ustanovil znalca z príslušného odboru a uložil mu v písomnom znaleckom posudku zodpovedať
právnou zástupkyňou žalobcu požadované úlohy, na ktoré znalec aj odpovedal. Zároveň šlo o znalca

z príslušného odvetia, ktorý vyhotovil znalecký posudok obsahujúci všetky zákonom požadované
náležitosti, pričom vo svojich záveroch vychádzal z lekárskych správ predložených žalobcom. Len
skutočnosť, že závery znaleckého posudku neboli zhodné s tvrdeniami žalobcu, ešte neznamená,
že znalecký posudok je nezákonný. Odvolací súd nepovažuje znalecký posudok ani za excesívny,
keďže znalec v ňom riešil súdom uložené úlohy. Pokiaľ žalobca považoval za excesívne konštatovanie

znalca, že „u poškodeného sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o tzv. rentiersky syndróm, t.j.
snahu získať neadekvátne úľavy a finančné dávky“, ide len o názor znalca, ktorý nemal žiadny vplyv
na záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nárok na náhradu za SSU, ani nárok na náhradu za
nemajetkovú ujmu, nebol preukázaný. V tomto smere odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku
žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný. Ďalej žalobca opakovane

namietal závery znaleckého posudku a pochybenia znalca a navrhoval, aby naň súd neprihliadal.
Preto tvrdil, že súd prevzal argumenty znalca, dokonca aj jeho konštatovanie, že u žalobcu „sa s
najväčšou pravdepodobnosťou jedná o tzv. rentiersky syndróm, hoci znalec nebol k uvedeným otázkam
dopytovaný, nie je znalcom z odboru psychológie alt. psychiatrie, a nebol oprávnený prijímať závery
ohľadne osoby žalobcu a jeho prípadnej vnútornej motivácie. K uvedenej námietke odvolací súd

považuje za potrebné zopakovať, že v tejto časti ide len o názor znalca, ktorý nemal žiadny vplyv na
záver súdu prvej inštancie.
44.4. Žalobca tiež, s poukazom na bod 45. rozsudku, považoval zamietnutie návrhu na doplnenie
dokazovania za nesprávny procesný postup, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva až do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Mal tiež za to, že skutkový stav zistený súdom neobstojí, lebo súkromný znalecký posudok je
z dôvodu závažných vád znaleckého posudku, prostriedkom jeho procesnej obrany, ktorý mohol
rozhodujúcou mierou prispieť k dosiahnutiu odlišných právnych záverov. Tvrdil tiež, že bolo právne
neudržateľné, aby mu bol poskytnutý kratší časový priestor na predloženie súkromného znaleckého
posudku, než aký čas bol potrebný na vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným

znalcom. Z objektívnych dôvodov nemohol predložiť súkromný znalecký posudok do pojednávania dňa
12.03.2024, ani nemohol o súkromný znalecký posudok žiadať skôr ako dňa 18.12.2023, kedy sa
oboznámil so závermi znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. Považoval
takéto konanie súdu za konanie v rozpore s právom na spravodlivý proces a za porušenie zásady
kontradiktórnosti. Pokiaľ žiadal, aby pre prípad sporných záverov znaleckých posudkov boli následne

obaja znalci vypočutí, tento dôkaz by umožnil objektívne zistenie a odstránenie sporných skutočností.
Uvedené námietky a tvrdenia, podľa názoru odvolacieho súdu, nie sú dôvodné. V prvom rade považuje
za potrebné uviesť, že právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručuje v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými
skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.
Hociporušeniektoréhokoľvekčiastkovéhoprávastranysporupredstavujepochybeniesúdu,onaplnenie

tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany
sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V prejednávanej veci odvolateľ považoval za nesprávny procesný postup, že súd mu neposkytol
dlhšiulehotunapredloženiesúkromnéhoznaleckéhoposudku,keďženímpožadovanálehota3mesiace
mu nepostačovala. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku, alternatívne výsluchom oboch znalcov,

ktorí podávali znalecký posudok, zamietol, dôvodiac, že žalobca mal dostatok času na predloženie
súkromného znaleckého posudku, a vykonanie navrhnutých dôkazov nepovažoval za hospodárne s
poukazom na vypracovaný znalecký posudok. Odvolací súd len dodáva, že na poslednom pojednávaní
dňa 12.03.2024 odvolateľ ani len nepredložil dôkaz o tom, že vypracovanie súkromného znaleckého
posudku zadal, napriek tomu, že od doručenia znaleckého posudku na vyjadrenie (07.12.2023) uplynuli

viac ako 3 mesiace. Za najpodstatnejšiu však odvolací súd považuje skutočnosť, že to bol žalobca, ktorý
navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu a určenia bodového ohodnotenia SSU. Pričom uvedený návrh žalobcu bol reakciou
na výsluch vyhotoviteľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bez
uvedeného dátumu, MUDr. Juraja Božika na pojednávaní dňa 21.02.2022, ktorý sa nevedel vyjadriť

jednak k otázke, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu, a to napriek skutočnosti, že pre žalobcu
vypracoval lekársky posudok o SSU, a zároveň uznal, že nemal vedomosť o zákonných náležitostiach
lekárskeho posudku. Súd prvej inštancie žalobcom navrhnuté dokazovanie vykonal, ustanovil znalca
z príslušného odboru a uložil mu v písomnom znaleckom posudku zodpovedať právnou zástupkyňou
žalobcu požadované úlohy, na ktoré znalec aj odpovedal. Zároveň šlo o znalca z príslušného odvetia,

ktorý vyhotovil znalecký posudok obsahujúci všetky zákonom požadované náležitosti, pričom vo svojich
záveroch vychádzal z lekárskych správ predložených žalobcom. Len skutočnosť, že žalobca so
závermi znaleckého posudku nesúhlasil, neznamená povinnosť súdu vykonávať ďalšie dokazovanie
na preukázanie jeho tvrdení, ktoré boli už vykonaným znaleckým dokazovaním na návrh žalobcu,
jednoznačne vyvrátené. V tomto smere odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za súladný

s princípom hospodárnosti konania upraveným v čl. 17 CSP.
44.5. Ďalej žalobca tvrdil, že právny predchodca žalovaného v 2. rade uznal jeho nárok na náhradu
ušlého zisku vo výške viac ako 10 000 eur, ktorá skutočnosť však z obsahu spisu nevyplýva, preto
odvolací súd uvedené tvrdenie nepovažuje za dôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nie je premlčaný, odvolací súd uvádza, že so

záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi
v 2. rade sa nestotožňuje, pričom poukazuje na dôvody uvedené v bode 42.3., ktoré nepovažuje za
potrebné opakovať. S námietkou voči záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade nemá pasívnu
vecnú legitimáciu, sa odvolací súd stotožňuje s poukazom na dôvody uvedené v bode 42.4., ktoré
opätovne nepovažuje za potrebné opakovať. K opakovanej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie

vylúčil súbežné uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví a nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, odvolací súd poukazuje na bod 43.2. tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal súbehom
nárokov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane
osobnostných práv podľa § 444 a § 13 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k námietke voči záveru súdu
prvej inštancie, že pracovná neschopnosť (akejkoľvek dĺžky) je spätá so vznikom nemajetkovej ujmy,

a tvrdeniu, že nebolo jasné aký dlhý čas by práceneschopnosť mala trvať, aby mala vplyv na vznik
nemajetkovej ujmy, keď jeho práceneschopnosť trvala takmer 4 mesiace, odvolací súd poukazuje na
záver znaleckého posudku, podľa ktorého pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča B.
B. s dobou liečenia a PN 7 dní. Uvedeným bolo preukázané, že práceneschopnosť žalobcu v trvaní
„takmer 4 mesiace“ nesúvisela s dopravnou nehodou, ktorej následkom by mala byť požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy. S tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi,
ktoré predložil na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, preto je v tejto časti
rozsudok protichodný, zmätočný a nepreskúmateľný, sa odvolací súd nestotožňuje. Z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne dôkazy s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a to ani osobitne vo vzťahuk nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k uvedenému nároku súd prvej inštancie vykonal
výsluch žalobcu, s ktorým dôkazom sa vysporiadal v bode 51. rozsudku. Pritom prijal záver, že tvrdenie
žalobcu, že dôsledky poškodenia jeho zdravia sa prejavili vo viacerých sférach jeho súkromného a

rodinného života a odôvodňovali náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, nebolo v konaní
preukázané. Hoci bol žalobca práceneschopný od 30.04.2018 do 03.08.2018, nebolo preukázané, že
jeho práceneschopnosť v súvislosti s dopravnou udalosťou trvala dlhší čas, a že v dôsledku tejto
dopravnej nehody nemohol vykonávať a bol obmedzovaný v ďalších činnostiach, či už v oblasti rodinnej
alebo pracovnej. Žalobca síce bol aktívnym športovcom, ale sám uviedol, že hádzanej sa prestal

aktívne venovať pred 10 rokmi. Po škodovej udalosti hráva florbal, paintball, bicykluje a hrá hádzanú,
a naďalej šoféruje. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal taký výrazný zásah do jeho
práva a dôstojnosti, ktorý by odôvodňoval úspešnosť žaloby v danom nároku.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej
inštancie (výrok I.) podľa § 386 písm. b) CSP odmietol, a vo vzťahu k napadnutej zamietajúcej časti

(výrok IV.) a v časti trov konania (výroky V. a VI.) rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1
CSP, ako vecne správny, potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalobcu voči vyhovujúcej časti

postupovalpodľasčlánku4ods.1spoužitím §256ods.1CSP,zdôvodu,žežalobcapodanímodvolania
vočivyhovujúcemuvýrokuI.zavinil,žejehoodvolaniemuselobyťodmietnuté.Podľanázoruodvolacieho
súdu odmietnutie odvolania má obdobné následky ako zastavenie konania, kde sa uplatňuje zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie. Vo vzťahu k zamietajúcej časti a časti trov konania odvolací súd
o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože v tejto časti boli žalovaní v

1. a 2. rade v odvolacom konaní plne úspešní. Z týchto dôvodov priznal žalovaným v 1. a 2.
rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi každému v rozsahu 100 %. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).