Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010051
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823010051.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.4.2024 sp. zn.
2T/16/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 18.04.2020 o 17.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia Combi, ev. č. C. XXX

D., s prívesom zn. JSU P 600 V, ev. č. C. XXX E., v smere od mesta C. na obec F., okres C., a na
rovnom úseku cesty sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, čím
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, polovicou svojho vozidla prešiel cez stredovú čiaru do protismeru, kde v protismere viedol
vodič B. G. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia Combi, ev. e. H. XXX I. smerom z C. J. H., ktorý s
vozidlompribrzdilaprešieldoprotismeru-dojazdnéhopruhuobvineného,ktoréhochcelobísťzľava,aby

zabránil zrážke vozidiel, ale obvinený sa s vozidlom vrátil do svojho jazdného pruhu, následkom čoho
došlo k zrážke týchto vozidiel, kde vozidlo zn. Škoda Fabia Combi bolo vymrštené do priekopy vľavo a
vozidlo zn. Škoda Felicia Combi zostalo v strede vozovky, pričom v dôsledku tejto nehody utrpel vodič
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi, ev. č. H. XXX I., B. G. zranenia, a to pomliaždenie
s odreninou kože v čelovej oblasti hlavy, pomliaždenie s odreninou na hrudníku a odreninu kože v oblasti
ľavého predkolenia, s dobou liečenia do 7 dní, spolujazdkyňa sediaca na zadnom sedadle za vodičom

C. G. utrpela zlomeninu vonkajšieho členka vpravo, s dobou liečenia od 6 do 8 týždňov, spolujazdkyňa
B. G. sediaca na zadnom sedadle utrpela pomliaždenia lebky - hlavy v oblasti záhlavia, otras mozgu,
stlačenie (kompresia) prednej hrudnej a brušnej steny a pomliaždenie pravej ruky a pravého členka, s
dobou liečby od 2 do 3 týždňov,

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.

s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods.1, 2 Tr.
zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení
§ 36 písm. j) Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú K. L. G., D.,

IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. X, XXX XX J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou B. B. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, O. C., s jej nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obhajca obžalovaného, a to ústne do zápisnice o verejnom
zasadnutí. V písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že súd
uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Súd má za preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania. Súd vo
výrokovej časti rozsudku, ako ani v jeho odôvodnení neuviedol zákonné ustanovenie podľa § 138
Trestného zákona, ktorý upravuje spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania.

V skutkovej vete rozsudku sa uvádza porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Za porušenie dôležitej povinnosti ako zákonného znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví nemožno mechanicky pokladať porušenie akejkoľvek povinnosti a to aj v prípade
fatálnych následkov.

Pre určenie porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave (porušenia dôležitej povinnosti ustanovenej

všeobecne záväznými právnymi predpismi o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) je podstatné
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 zákona o cestnej
premávke, ktoré spravidla má charakter porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave.

Súd rozsudok rozdelil na prehľad vykonaných dôkazov a následne odôvodnenie výroku o vine

obžalovaného.

Z prehľadu vykonaných dôkazov vyplýva:
Obžalovaný počas celého hlavného pojednávania tvrdil, že je nevinný, tvrdil že išiel riadne a zrazu
protiidúce vozidlo prešlo do jeho jazdného pruhu.

Z vykonaného dokazovania jednak v prípravnom konaní, zo znaleckého dokazovania, ako aj v konaní
pred súdom na hlavných pojednávaniach výpoveď obžalovaného nebola na základe zaistení z miesta
dopravnej nehody žiadnym spôsobom vyvrátená. Rozpor nastal až výpoveďami svedkov – poškodených
a to B. G. a C. G., k čomu sa obhajca a obžalovaný vyjadria pri hodnotení ich výpovedí.

V adhéznom konaní si neuplatnil nikto z poškodených škodu s výnimkou poisťovne K. L. G., D., ktorá
ako poškodení strana bola odkázaná na civilný proces.

Svedok P. C. F. neuviedol k dopravnej nehode nič podstatné, nepotvrdzuje žiadnu verziu strán konania.

V prípravnom konaní B. G. do zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 19.05.2020 uvádza:
„Ako vošlo do našeho jazdného pruhu, ja som sa vyhýbal doľava a vtedy strhol vozidlo naspäť...“, do
zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 14.12.2021 uvádza „...prešiel vodič protiidúceho
vozidla do môjho jazdného pruhu ...“ a na otázku obhajcu ďalej uvádza „... bol v polovici môjho vozidla,

mojom jazdnom pruhu, teda časť jeho vozidla prechádzala stredovou čiarou deliacou...“, pričom na
hlavnom pojednávaní poškodený do zápisnice zo dňa 19.04.2023 uvádza „... Protiidúce vozidlo proste
prešlo do môjho jazdného pruhu...“, „... pričom protiidúce vozidlo prešlo do jeho jazdného pruhu,
pričom ...“, „... Oproti idúce vozidlo bolo úplne v mojom jazdnom pruhu...“, „... v mojom jazdnom pruhuišlo vozidlo. ...“, „... bolo väčšou časťou priamo oproti mne, ja nehovorím, že išlo na mňa čelne, ale
proste, že sa plynule presúvalo na čelnú zrážku...“.

Z uvedených výpovedí svedka – poškodeného B. G. a to hlavne z výpovede z hlavného pojednávania
vyplýva, že poškodený má snahu upravovať svoje výpovede tak, aby jednoznačne privodil vinu
obžalovaného za spôsobenie dopravnej nehody. Úmyselne sa snaží svojou výpoveďou vytvoriť situáciu,
že nemal možnosť sa protiidúcemu vozidlu vyhnúť vpravo. Nemožnosť vyhnutia sa vpravo podľa
poškodeného spôsoboval aj betónový mostík nachádzajúci sa v mieste dopravnej nehody na pravej

strane, vedľa vozovky, kde v prípravnom konaní tvrdil, že pokiaľ by sa vyhol vpravo, mohol by do tohto
mostíka naraziť. Práve uvádzaná skutočnosť predstavovala obhajobu poškodeného, ako vodiča vozidla
Škoda Fábia, prečo sa nevyhýbal protiidúcemu vozidlu vpravo. Túto obhajoba však jednoznačne vylúčil
v znaleckom posudku Ing. Dušan Kožiak, ako aj neskôr znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. na hlavnom
pojednávaní.

Z vyššie uvedeného zhrnutia výpovedí svedka – poškodeného B. G. nie je zrejmé, akou časťou vozidla
obžalovaný presahoval stredovú čiaru, či ju vôbec presiahol, táto okolnosť bola počas celého trestného
konania z jeho strany upravovaná, tak aby to bolo v jeho prospech.

Tvrdenie, že vozidlo obžalovaného malo prechádzať plynulo do jeho jazdného pruhu bolo taktiež

znalcom Ing. Dušanom Kožiakom vyvrátené z dôvodu, že technicky to nebolo prijateľné, nakoľko k stretu
vozidiel by nedošlo v jazdnom pruhu vozidla Škoda Felícia.

K tvrdeniu poškodeného, že mal tisícinu sekundy na rozmyslenie, zaujal jednoznačné stanovisko znalec
Ing. Dušan Kožiak vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.04.2024, ktorý na

strane 17 uviedol, že „... on nevedel určiť, aká to bola vzdialenosť, ale povedal, že to bola stotina
sekundy, ale on keď začal reagovať tak to bolo 2,3 sekundy pred zrážkou, čiže on mal 2,3 sekundy
na rozhodovanie a vzdialenosť 81 metrov a išli proti sebe, tak zhruba polovičnú vzdialenosť mal na to,
čiže on mal na rozhodovanie vzdialenosť 41 metrov a 2,3 sekundy a nie stotinu sekundy. Čiže jemu
nič nebránilo vyhnúť sa tak, ako hovorí zákon, že vyhýba sa vpravo, lebo mal priestoru habadej. Môj

záver je taký a prezentoval som ho aj v posudku, že nesprávne vyhodnotil situáciu na ceste a to vodič
vozidla Fabia.“

C. G. do zápisnice o výsluchu svedka – poškodenej zo dňa 09.05.2020 uvádza „vošiel s vozidlom do
protismeru do nášho jazdného pruhu ... a tesne pred našim vozidlom to opäť stočil do svojho pruhu

vodič Felície ...“. C. G. do zápisnice o výsluchu svedka – poškodenej zo dňa 14.12.2021 uvádza „...
oproti idúce vozidlo značky v tej chvíli som nevedela uviesť prešlo do nášho jazdného pruhu ...“ a na
otázku obhajcu ďalej uvádza „... Videla som ho keď bol v našom jazdnom pruhu, vozidlo bolo v strede
nášho jazdného pruhu...“. Do zápisnice na hlavnom pojednávaní zo dňa 19.04.2023 uvádza „... bolo
celou časťou vozidla v našej časti pruhu a ...“, „ ... som registrovala ako išlo v našom pruhu“, „... bolo

v celom objeme v našom jazdnom pruhu. Bolo za stredovou čiarou, oproti nám...“, „... V čase zrážky bol
obžalovaný ešte v našom jazdnom pruhu a to celým objemom vozidla...“.

Túto výpoveď svedka – poškodenej C. G. vyhodnotil znalec Ing. Dušan Kožiak, ako technicky
neprijateľnú. Znalec K. P. G. H., G. na hlavnom pojednávaní k tvrdeniu svedka – poškodenej uviedol

na otázku obhajcu, či sa stotožňuje s vyhodnotením tejto výpovede pánom H. „... že teraz to nemá
v hlave, na ktorú okolnosť obhajoba položením otázky myslí. Po upresnení, aby sa vyjadril k výpovedi
pani C., že vozidlo Škoda Felícia išlo celou šírkou v ich jazdnom pruhu a následne strhlo a vošlo do
protismeru uviedol „... Tuto narážame potom na subjektivitu nehodového deja pre pozorovateľa, ktorý
sa nachádzal vo vozidle Fabia. Toto mohlo byť vyhodnotiteľné, alebo účastník to mohol opisovať, že

nehodový dej prebiehal náhle. Pretože, napriek tomu, že vozidlo Fabia intenzívne brzdilo a vyhýbalo sa,
tak neboli schopní zastaviť do miesta zrážky. Tento celý nehodový dej prebiehal 3 sekundy. Čiže celé je
to bezproblémové opísané, ako náhly jav. Ja proti tomu opisu subjektívne nič nemám“.

Svojou odpoveďou znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. nezodpovedal otázku obhajcu, ale prevzal na

seba úlohu znalca z odboru psychológie, keď opísal sám ako nehodový dej vnímala poškodená. Takéto
vyjadrenie však neprináleží zodpovedať znalcovi z odboru cestná doprava. Tak ako to bude uvedené
neskôr, znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. sa opakovane nevyhol právnemu posúdeniu veci, ktorým
prezentoval vlastné, ničím nepodložené a skresľujúce názory.Tvrdenia poškodenej C. G. je potrebné vnímať ako tendenčné, v snahe pomôcť svojmu manželovi
a privodiť následky zavinenia dopravnej nehody obžalovanému.

K výpovedi znalca Ing. Dušana Kožiaka na hlavnom pojednávaní zo dňa 19.04.2024 vyplýva, že
vypracoval dve varianty nehodového deja, pričom z technického hľadiska nevedel preukázať, či vozidlo
obžalovaného prešlo do jazdného pruhu vozidla Fábia polkou celého svojho pôdorysu pred nehodou.
Mohlo prejsť maximálne polkou, ale nie celou šírkou, čo by bolo technicky neprijateľné, uviedol, aký mal

reakčný čas poškodený B. G. a vyhýbanie vodiča B. G. vyhodnotil ako nesprávne s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti pri hodnotení tvrdení svedka – poškodeného B. G.. Znalec nepreferoval ani jeden
z uvádzaných variantov, nakoľko sa domnieva, že sa jedná o otázku právnu.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. Dušana Kožiaka však jednoznačne vyplynulo, že z technického
hľadiska mohlo prejsť vozidlo Škoda Felícia do jazdného pruhu vozidla Škoda Fábia maximálne

polovicou vozidla a vodič Q. R. mal dostatok priestoru a času zvoliť variant, vyhnúť sa protiidúcemu
vozidlu vpravo a teda pri tomto manévri by k dopravnej nehode nedošlo. Z technického hľadiska
vyhodnotil znalec Ing. Dušan Kožiak, ako neprijateľné, aby vozidlo Škoda Felícia prešlo do jazdného
pruhu vozidla vodiča Škoda Fábia väčšou časťou, ako polovicou časti svojej šírky.

Napriek tomu, že znalci trajektóriu pohybu motorového vozidla značky Škoda Felícia nedokázali pred
nehodovým dejom jednoznačne popísať, znalec Ing. Dušan Kožiak pri variante II. Uvádza, že vozidlo
nesmerovalo priamo na protiidúce vozidlo, ale skôr kopírovalo svojim pohybom stredovú čiaru cestnej
komunikácie.

Z výpovedí znalca Ing. Karola Köteleša na hlavnom pojednávaní zo dňa 19.04.2024 je potrebné
uviesť, že sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Dušana Kožiaka, čím zmenil závery
svojho prvého znaleckého posudku. Obžalovaný podotýka, že závery prvého znaleckého posudku
zmenil znalec už v prípravnom konaní, dodatkom k tomuto znaleckému posudku, čo bolo dôvodom
zastavenia trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Rožňava, avšak toto uznesenie bolo zrušené

Krajskou prokuratúrou Košice.

Súd rozhodol o pribratí Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „ústav“).

Napriek tomu, že vypracovaním znaleckého posudku znalcom Ing. Dušanom Kožiakom vznikli

pochybnosti o správnosti znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša, tieto pochybnosti v prípravnom
konaní boli odstránené tým, že s obsahom a závermi znaleckého posudku Ing. Dušana Kožiaka, znalec
Ing. Karol Köteleš súhlasil.

Súd následne nemal dôvod priberať do konania znalecký ústav, ktorý sa priberá len vo výnimočných

a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.

Rovnako ani skutočnosť, že do konania pribratí znalci dospeli k rozdielnym záverom, neznamená, že je
vždy nutné preskúmať takéto posudky znaleckým ústavom. K vyžiadaniu posudku znaleckého ústavu
za účelom preskúmania posudku znalca podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku totiž možno pristúpiť až

po vyčerpaní postupu podľa § 146 Trestného poriadku, teda až potom, ak pochybnosti, nejasnosti alebo
neúplnosti už podaného posudku neboli odstránené osobným výsluchom znalca, resp. doplnením jeho
posudku a ani posudkom iného znalca, ktorý bol do konania z tohto dôvodu pribratý. Pritom skutočnosť,
že v konaní podané posudky týkajúce sa tej istej otázky obsahujú rôzne závery, ešte sama o sebe
nie je dôvodom pre vyžiadanie posudku znaleckého ústavu. V takýchto prípadoch je predovšetkým

nutné, aby súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch všetkých znalcov zameraný na objasnenie
príčin rozporov medzi ich posudkami a iba ak sa ani takýmto postupom nepodarí odstrániť pochybnosti
o správnosti a úplnosti podaných posudkov, je nutné do konania pribrať znalecký ústav. Samozrejme
len za predpokladu, že pretrvávajúce rozpory budú také zásadné, že ani pri zohľadnení ostatných vo
veci vykonaných dôkazov nebude môcť súd presvedčivo oprieť svoje rozhodnutie o niektorý z týchto

posudkov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.júna 2019 sp. zn. 2Tdo/57/2016).Nesúhlas s pribratím ústavu vyjadril obhajca na hlavnom pojednávaní s tým, že nie je dôvod na pribratie
ústavu, nakoľko došlo k jednotnému stanovisku obidvoch pribratých znalcov a medzi ich stanoviskami
k dopravnej nehode k rozporom nedošlo.

V ďalšom konaní súd vypočul znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., ktorý bol jedným zo spracovateľov
znaleckého posudku č. 8/2024.

V prvom rade treba k tomuto znaleckému posudku uviesť, že ústav sa vôbec nezaoberal možnosťou

zabránenia dopravnej nehode zo strany vodiča Škoda Fabia vyhnutím sa vpravo, hoci takáto alternatíva
jednoznačne vyplynula z predchádzajúcich tvrdení znalcov.

Na strane 80 znaleckého posudku ústavu sa uvádza „... že v čase začiatku reakcie vodiča vozidla
Fabia nemal také technické signály, na základe ktorých by dokázal jednoznačne vyhodnotiť, že vozidlo
Felícia nebude pokračovať v prejazde do jazdného vozidla Fabia (do akej miery prejde vozidlo Felícia

do jazdného pruhu vozidla Fabia), čiže nemohol vedieť, že ak by viedol vozidlo vpravo, dokázal by sa
minúť s vozidlom Felícia. Z uvedeného dôvodu neuvádzame možnosť zabránenia dopravnej nehode
tým, že by vodič vozidla Fabia reagoval na situáciu vedením vozidla vpravo.“

Podľa názoru obhajoby ústav nebol oprávnený k takémuto konštatovaniu, ktoré má charakter hypotézy,

domnienky, ktorá nie je technicky ničím podložená, podotýka, že úlohou ústavu zadanou súdom pod
bodom 3 po zhodnotení objektívne existujúcich dôkazov, podľa písm. b) bol ústav povinný vyhodnotiť
možnosti zabránenia dopravnej nehody zo strany účastníkov (vodičov) dopravnej nehody.

Znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. sa vyjadril k znaleckému posudku č. 1/2022, ktorý vypracoval Ing.

Dušan Kožiak. Vyhodnotenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody pre variant I považuje
doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. za správne, avšak u variantu II, ho považuje za nesprávne a to z dôvodu,
že vodič Škoda Fabia pri variante II v okamihu začiatku reakcie nemohol vedieť akým spôsobom sa
bude vozidlo Škoda Felícia pohybovať, a preto spôsob odvracania kolíznej situácie nemožno považovať
za nesprávny prvok jeho techniky jazdy. V okamihu kedy vodič Škoda Fabia rozpoznal kolíznu situáciu

nemohol zastaviť do miesta zrážky, vyhýbavý manéver preto nemožno považovať podľa doc. Ing. Pavla
Kohúta, PhD. za nesprávny prvok jeho techniky jazdy. Zo znaleckého posudku Ing. Dušana Kožiaka
vyplýva,ževariantIavariantIIsúrovnocennévarianty,avšakpodľadoc.Ing.PavlaKohúta,PhD.,znalec
P. K. H. neuvádza, že variant I je podmienený takými vstupnými údajmi pri ktorých nie je možné vysvetliť
technicky logický dôvod prečo vozidlo Škoda Fabia začalo intenzívne brzdiť vo svojom jazdnom pruhu.

Teda z uvedeného vyplýva, že ústav sa stotožnil so znaleckým posudkom Ing. Dušana Kožiaka,
s výnimkou vyhodnotenia záveru k variantu II.

K výpovedi znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. je potrebné uviesť, že na otázku obhajcu na hlavnom

pojednávaní týkajúcu sa zabránenia dopravnej nehode zo strany vodiča Škoda Fabia vyhnutím sa
vpravo (strana 11.) okrem iného uviedol „... ak by sa tento vodič vozidla Fabia vyhýbal doprava oni by
sa skutočne minuli, avšak to, že sa vyhýbal doprava ja nemôžem povedať, že to nebolo nesprávne,
pretože, on sa o tom rozhodol v čase, kedy nemohol vedieť, ako sa bude meniť následne tá situácia,
pretože ona sa mala zmeniť, zmeniť smerovanie vozidla do svojho jazdného pruhu“.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu, ktorý
zistil na hlavných pojednávaniach. Z protiprávnej činnosti je obžalovaný podľa súdu usvedčený priamo
výpoveďami poškodených B. G. a C. G. a taktiež v konaní vypracovaným znaleckým posudkom Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline.

Súd neakceptoval a vôbec nevzal do úvahy znalecký posudok Ing. Dušana Kožiaka, znalca z odboru
cestná doprava, ktorý neuznal znalecký posudok Ing. Karola Köteleša, ktorý bol podkladom pre
vznesenie obvinenia A. B. a ktorý sám Ing. Karol Köteleš s odstupom času hodnotí ako nedostatočný.

Napriek tomu, že tvrdenia poškodených B. G., ako aj C. G., vo vzťahu k pohybu protiidúceho motorového
vozidla zn. Q. R. boli znalcami z odboru cestná doprava z technického hľadiska neprijateľné, súd
s ohľadom na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, nemal žiadny dôvod
výpovediam poškodených neveriť, akceptoval ich.Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj následne súd vychádzajú z úvahy, že
jedinou príčinou reakcie B. G., ktorý začal reagovať intenzívnym brzdením a zmenou smeru jazdy do

protismerného jazdného pruhu, bola kolízna situácia vyvolaná obžalovaným.

Príčinou náhleho brzdenia vodiča G. mohli byť aj iné okolnosti, ako napríklad že práve on, ako vodič
sa nevenoval dôsledne vedeniu vozidla, napríklad telefonoval, otočil sa smerom k manželke, resp.
k dieťaťu, mikrospánok a podobne. Následne B. G., ako vodič reagoval náhlym brzdením, hoci keby

sa riadne venoval vedeniu vozidla mal možnosť vyhnúť sa vpravo eventuálne prípadne použiť zvukové
a svetelné výstražné znamenia voči protiidúcemu vodičovi za súčasného smerovania svojho vozidla
vpravo, čo však neurobil, nakoľko aj napriek priamej otázke obhajcu, B. G. vypovedal, že tak neurobil,
že žiadne výstražné znamenia nepoužil.

Ústav súdneho inžinierstva v Žiline vo svojom posudku, ako aj znalec Ing. Pavol Kohút, PhD. na

hlavnom pojednávaní, posudzovali varianty A, alebo varianty B, ako otázku právnu, ktorú neprináležalo
riešiť ústavu, resp. znalcovi, ale súdu. Je neakceptovateľné, aby ústav alebo znalec prezentovali
úvahy, ktorých záverom bolo, že „variant B je variantom významne pravdepodobnejším, nakoľko pri
tomto variante jestvuje logické vysvetlenie jednotlivých jazdných úkonov a pri variante A toto logické
vysvetlenie absentuje, kedy nie je bežné v cestnej premávke začať reagovať intenzívnym brzdením

a prejazdom do protismeru v prípade, kedy nie je žiadna kolízna situácia, čo sa v bežnej premávke
vôbec nedeje.“

Ďalšie právne posúdenie znalec vykonal, keď uvádza, že vodič Q. R. nemohol vedieť, aký bude ďalší
pohyb vozidla Škoda Felícia, nemohol vedieť, že sa toto vozidlo môže vrátiť naspäť do svojho jazdného

pruhu, čiže to, že sa vodič Škoda Fabia vyhýbal do protismerného jazdného pruhu, čiže to, že sa vodič
Škoda Fabia vyhýbal do protismerného jazdného pruhu nemožno označiť za nesprávny prvok jeho
techniky jazdy.

Za ďalšie právne posúdenie znalca je možno považovať jeho tvrdenia, že obhajuje vyhýbanie vľavo

vodiča Škoda Fabia a to s poukazom na „... prípady s ktorými som sa reálne stretol, kedy vodiči reagovali
skutočne vyhýbaním sa vľavo a spravidla tieto prípady majú také znaky, že dochádza k ďalšiemu
prejazdu do protismeru, že to nie je krátkodobý prejazd, ale ten vodič má dlhší časový úsek možnosť
rozpoznať, že to vozidlo ktoré ide oproti nemu pomaly prechádza do protismerného jazdného pruhu a ak
sa táto situácia nezmení, tak je najlepšie sa vyhýbať do protismeru ... dochádzalo k zmene trajektórií

a túto zmenu mal možnosť vodič vozidla Fabia rozpoznať“. K takému vyjadreniu znalca došlo napriek
tomu, že trajektóriu pohybu vozidla Škoda Fabia, znalec nevedel z technického hľadiska stanoviť.

Za právne posúdenie znalcom možno považovať aj jeho tvrdenie „... avšak to, že sa (vodič Škoda Fabia,
poznámka obžalovaného) vyhýbal doprava ja nemôžem povedať, že to bolo nesprávne, pretože on sa

o tom rozhodoval v čase, kedy nemohol vedieť ako sa bude meniť následne tá situácia, pretože ona
sa mala meniť.“

Vyjadrenie znalca „Nemôžem dať na vrub poškodenému, že bola reakcia zlá. V konečnom dôsledku
bola“ možno taktiež vnímať ako právne posúdenie znalca.

Súd v rámci svojho rozhodnutia sa riadil práve týmito úvahami znaleckého ústavu a znalca, pričom práve
tieto závery viedli k uznaniu viny obžalovaného.

Je vecou súdu, aby vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré v tomto smere absentujú, nakoľko či už orgány

činné v trestnom konaní, tak aj znalecký ústav, ako jedinú príčinu reakcie vodiča vozidla Škoda Fabia
vnímajú jazdu vodiča vozidla Škoda Felícia v jazdnom pruhu motorového vozidla Škoda Fabia.

Nie je vecou znalcov, oznamovať súdu svoje názory na právne otázky (R 2666/1926).

Nie je prípustné, aby sa znalec v posudku vyjadroval o vine alebo nevine obvineného alebo o stupni
jeho zavinenia. Toto sú výhradne otázky sudcovského rozhodovania (R 4134/1931).Znalcovi neprislúcha vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Z toho vyplýva, že znalec,
okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špecifickými pre jeho odbor, môže
svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkazmi vykonanými orgánmi činnými

v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku (V 14/1978).

Znalcovi neprislúcha hodnotiť dôkazy ani z hľadiska ich vierohodnosti ani v tom smere, či skutočnosť,
o ktorej podáva správu, je preukázaná (R 33/1980).

Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho správania
a v rozpore s Trestným poriadkom hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne
otázky. Skutočnosť, že znalec zaujme vo svojom posudku stanovisko aj k otázke, ktorej zodpovedanie
prislúchavýhradesúdu,nerobítentoposudokcelkomnepoužiteľným,pokiaľobsahujeodbornépoznatky
a zistenia, z ktorých znalec také závery urobil a ktoré súčasne umožňujú súdu, aby si totožný alebo iný
záver o takej otázke urobil sám (R 82/2001).

Treba však uviesť, že okrem uvedených vyjadrení, súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ďalšími
skutočnosťami uvádzanými znalcom Ing. Pavol Kohút, PhD. z hlavného pojednávania zo dňa
13.03.2024:

„... pričom však nebolo možné vyhodnotiť akým spôsobom sa pohybovalo toto vozidlo (Škoda Felícia,
poznámka obžalovaného) pred zrážkou, či sa pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu tesne pri okraji, alebo
sa pohybovalo takým spôsobom ako to uvádza vodič vozidla Fabia...“ strana č. 4 zápisnice,

„... že variant A pri ktorom vozidlo Felícia sa pohybovalo trvale vo svojom jazdnom pruhu je taký variant,

ktorý je síce technicky prijateľný...“, strana č. 4 zápisnice,

„... keďže ja toto viem, že on (vodič Fabia, poznámka obžalovaného) mal reagovať inak, on to vedieť
nemohol v tom okamihu. Nebola tam predvídavosť.“ strana č.7 zápisnice,

„ Aj simulácia má svoje limity a svoju presnosť a tá prednosť neumožňuje zodpovedať otázku, či to
vozidlo Felícia sa vracalo z toho protismerného jazdného pruhu... Technicky nie je možné zistiť túto
okolnosť výpočtom, či sa to vozidlo vracalo z protismerného jazdného pruhu, alebo sa pohybovalo.“
strana č.10 zápisnice,

„... väčšina vodičov, obvyklým spôsobom reaguje takým spôsobom, že sa vyhýba vpravo...“ strana č.
11 zápisnice,

„Ak by sa tento vodič (vodič Škoda Fabia, poznámka obžalovaného) vyhýbal doprava, oni by sa skutočne
minuli.“ strana č. 11 zápisnice,

„Áno, mal (vodič Škoda Fabia, poznámka obžalovaného) na výber, pričom on nevedel, že čo sa stane.
Ak by sa vyhol vpravo k nehode by nedošlo a ja tú informáciu teraz mám, že tá Felícia sa vrátila a viem
to teraz, ale on to vtedy nevedel.“ strana č. 13 zápisnice.

Znalecký posudok nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie a podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku je súd aj tento dôkaz povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v súhrne.
Špecifikum hodnotenia znaleckého posudku vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Trestného poriadku,
podľa ktorého súd nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné
znalosti ani v prípade, že by takýmito odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len

oprávnenosť skutkových okolností, z ktorých znalec vychádza, či sú závery znalca náležite odôvodnené,
logické a úplné (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11.mája 2017, sp. zn. 3Tov/1/2017).

Súd na strane 12 rozsudku hodnotí možnosť odvrátenia nehody zo strany vodiča Škoda Fabia vyhnutím
sa vpravo, kde podľa názoru súdu, napriek tomu, že je evidentné, že v prípade vyhnutia sa vpravo

by k nehode nedošlo uvádza, že nemožno robiť zodpovedným za nesprávnu voľbu riešenia vzniknutej
situácie poškodeného, keby sa namiesto vyhýbania sa vpravo, zvolil by vyhýbanie sa vľavo. Následne to
súd podrobnejšie odôvodňuje, avšak obhajoba sa s takýmto odôvodnením nestotožňuje. Nestotožňuje
sa ani s výkladom § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v tom zmysle, ktorého sa protiidúcevozidlá vyhýbajú vpravo, nakoľko uvedené ustanovenie podľa stanoviska súdu nerieši kolíznu situáciu
a pri prísnom dodržaní uvedeného ustanovenia dochádzalo by k bizarným situáciám, kedy by boli vodiči
za každých okolností a to aj za život ohrozujúcich situácií reagovať iba jediným uhýbacím manévrom

a to vyhýbaním sa vpravo.

K tomuto zo strany obhajoby je potrebné uviesť že nie je možné vychádzať zo skutočnosti „čo by bolo,
keby“.Jednoznačnebolopreukázané,žemožnosťvyhnutiasavpravozostranyvodičaŠkodaFabiabola
reálna, nič jej nebránilo, k nehode by nedošlo. Rozhodnutím súdu, tak ako v predmetnej veci rozhodol, je

nastolený nebežný precedens, kedy na základe tvrdenia účastníka dopravnej nehody, v tomto prípade
vodiča Škoda Fabia, bez akýchkoľvek relevantných stôp, resp. dôkazov, je akceptované jeho tvrdenie,
ako pravdivé s tým, že jeho konanie bolo správne, keď sa prekážke vyhýbal vľavo a nespochybniteľnou
skutočnosťou je fakt, že aj vozidlo Škoda Felícia sa v čase zrážky nachádzalo celou svojou šírkou vo
svojom jazdnom pruhu.

Súdvrámcisvojejrozhodovacejčinnostineskúmalvšetkynámietkyobhajcuobžalovaného,resp.sanimi
zaoberal len povrchne, bez bližšieho posúdenia a následného zdôvodnenia. Dôkazy súd vyhodnocoval
jednostranne v neprospech obžalovaného.

Námietka obhajcu obžalovaného, že v prípravnom konaní konal vecne nepríslušný vyšetrovateľ,

vyhodnotil súd ako neopodstatnenú a to bez bližšieho zdôvodnenia.

Námietka obhajcu ako je vyššie uvedené vychádzala z konkrétnych skutočností nachádzajúcich sa
v spise, ako i z výpovede svedka B. H. na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2024. Z tejto vyplýva, že na
miesto dopravnej nehody bol bezprostredne po udalosti privolaný znalec Ing. Karol Köteleš, ktorý určil

ako možného vinníka dopravnej nehody pána G.. V takomto smere bol spracovaný i Záznam dopravnej
nehody, kde ako zodpovedný subjekt bol uvedený B. G. a ako príčina dopravnej nehody nesprávny
spôsob jazdy, jazda po nesprávnej strane, po kraju vozovky a keďže tento bol príslušníkom Policajného
zboru zavolal na miesto aj Inšpekciu Ministerstva vnútra. Pracovník Inšpekcie sa dostavil na OR PZ
Rožňava a prikázal pánovi H. spis zaslať na Inšpekciu, čo sa však nestalo a spis bol zaslaný na OR

PZ Rožňava odbor kriminálnej polície a pridelený vyšetrovateľovi, ktorý podľa názoru obhajoby bol
vecne nepríslušný v tomto štádiu v danej veci konať. Prečo vo veci nerozhodoval vecne príslušný útvar,
inšpekcia ministerstva vnútra, z vykonaného dokazovania nie je zrejmé.

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave následne

začal dňa 11.05.2020 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, vypočúval svedkov
a vydával uznesenia, ktorými priberal znalcov, okrem iného i znalca z odboru cestná doprava.

Obhajoba namieta spôsob akým polícia začala trestné stíhanie, nakoľko už dňa 24.04.2024 došlo k
vykonaniu neodkladných a neopakovateľných úkonov, akým bola podľa § 154 Trestného poriadku aj

obhliadka miesta dopravnej nehody. Napriek tomu, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku malo dôjsť
k začatiu trestného stíhania, k tomuto úkonu došlo až dňa 11.05.2024.

V prípade, že by po obhliadke miesta činu začal trestné stíhanie nepríslušný policajt, t.j. poverený
príslušník Okresného dopravného inšpektorátu, tento mal podľa § 199 ods. 4 Trestného poriadku vec

postúpiť najneskôr do troch dní od vykonania obhliadky miesta činu vecne príslušnému orgánu, t. j.
Inšpekcii ministerstva vnútra.

Podľa názoru obhajoby v tomto prípade vyšetrovateľ PZ nebol vecne príslušný vo veci rozhodnúť a to,
nemohol začať trestné stíhanie a ani do konania pribrať znalcov, nakoľko dôkazná situácia jednoznačne

odôvodňovala vecnú príslušnosť Inšpekcii ministerstva vnútra. Znalecký posudok Ing. Karola Köteleša,
ktorý bol podkladom na vznesenie obvinenia sa neskôr, pričinením obhajoby ukázal, že nesie závažné
vady (vychádzal zo stopy č. 3, ktorá nesúvisela s dopravnou nehodou), ktoré neodôvodňovali postup
vyšetrovateľa PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

Úrad inšpekčnej služby je osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky, na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov
Policajného zboru a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (s účinnosťou od 1. februára 2019).Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa
zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu
trestného konania a to takým postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Ak sa tak nestalo pôjde

o nezákonný dôkaz.

Súd v posudzovanom prípade nepristúpil k aplikovaniu doktríny plodov z otráveného stromu pri
nezákonnom postupe obstarávania dôkazov zo strany povereného príslušníka okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, resp. vyšetrovateľa odboru

kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, nakoľko nezákonnosť postupu
obstarávania dôkazov neumožňuje, aby boli použité v trestnom konaní a to z dôvodu, že takýto postup
by umožňoval svojvôľu a nezákonnosť.

Ďalšie nejasnosti a pochybnosti vyplývajú z toho, že zo zaistenej Micro SD karty Samsung evo plus 32
od poškodeného B. G., sa nenachádza záznam z dopravnej nehody, pričom posledným záznamom na

karte je obrazový záznam na kruhovom objazde v C. smerom od K. na smer H..

Z výpovede policajta H. vyplýva, že tento po dopravnej nehode zistenú SD Kartu z vozidla poškodeného
vložil do svojho notebooku, notebook po vložení SD Karty do mechaniky sa pýtal, či má niečo opraviť,
bolotamurčitenakoncivetyopraviť,klikolžeánoavrajvedelčorobí.Bolsiistý,žejehoúkonomnedôjde

k zmazaniu videí, nebol si vedomý, že by došlo k nejakému prepisu alebo zneškodneniu nejakých
záznamov.

Dňa 24.04.2024 bol vypočutý znalec Ing. Dušan Hlubeň, PhD., ktorý skúmal zaistenú Micro SD kartu.
Znalec uviedol, že je predpoklad, že na predmetnej karte sa pristúpilo k zariadeniu, ktorá nebola

nastavená na dátum 18.04.2020, pričom sa vykonala kontrola systémov súbory, čiže karta bola uložená
do nejakého zariadenia, ktorá zobrala kontrolu súborového systému a v prípade, že sa nepozdávala
štruktúra súborového systému, takto poopravovala. Vtedy mohlo dôjsť aj k prepisu súborov, čo sa tam
nachádzali. Na otázku obhajcu, ako znalec dospel k záveru, že 18.04.2020 bol zásah do SD karty
uvádza, že tento dátum je viditeľné, je uvedený v analýze softvéru, vytvára systém pri kontrole karty.

Niekto chcel kartu prečítať, bola zasunutá do počítača a počítač vypísal, karta nie je čitateľná, chcete
opraviť súborový systém, preto tieto dátumy a časy sú zapísané, že došlo k manipulácii s kartou. Dňa
18.04.2024 s tým dátumom sú súbory na obrázku 20, že došlo k ich prepísaniu (prehrávaniu obsahu),
popritom bolo zistené, že štruktúra súborového systému nie je správna, treba to opraviť a súborový
systém to opravil.

Obhajobe, po výsluchu znalca Ing. Dušana Hlubeňa, ktorý konštatoval zásah, ako aj po výsluchu pána
H. na hlavnom pojednávaní, bola zo súdu vyhotovená a dodaná kópia obsahu SD karty na USB nosiči.

file_0.jpg

file_1.wmf

Po prehliadnutí obsahu nosiča bolo zistené, že posledný záznam bezprostredne pred nehodou je z
križovatky ciest, po kruhový objazd na ulici Q. A. C.. Nahrávanie videí na kameru v aute prebieha po
časových sekvenciách, čo uvádzal i poškodený. Z tohto vyplýva, že posledná sekvencia ešte nebola
dokončená, a z tohto dôvodu súbor, ktorý túto sekvenciu obsahoval bol NEUZAVRETÝ. Pri vložení
takéhoto nosiča do počítača s operačným systémom Windows tento automaticky kontroluje obsah

nosiča, pričom neuzavreté súbory považuje za poškodené. Z tohto dôvodu pri potvrdení policajtom
opraviť bola táto sekvencia zmazaná a odstránená ako poškodená, teda zo strany policajta došlo
neodbornou manipuláciou k znehodnoteniu dôležitého dôkazu. Podotýka, že v prípade ak by policajt
klikol na tlačidlo nie, tak program určený na prehliadanie videí z tohoto typu zariadenia by zobrazil
udalosti bezprostredne pred nehodou až do vybratia SD karty.

Uvedené konanie povereného príslušníka podstate potvrdzuje aj znalec Ing. Dušan Hlubeň, PhD.Zároveň treba uviesť, že poverený príslušník okresného dopravného inšpektorátu, síce bol oprávnený
zaistiť formou neodkladného úkonu uvedenú SD kartu, avšak nič ho neoprávňovalo s SD kartou
manipulovať, a už vôbec nie v súkromnom notebooku. Poverený príslušník postupoval v rozpore s

ustanovením § 91 Trestného poriadku a ďalších jeho ustanovení.

Súd sa dôsledne neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle file_2.jpg

file_3.wmf

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na file_4.jpg

file_5.wmf

rozdiel od stanoviska súdu obžalovaný zastáva názor, že jeho postup pri hodnotení vykonaných dôkazov
nebol v súlade s uvedenou zásadou.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam môže súd dospieť len vtedy, keď vykoná všetky potrebné a
dostupné dôkazy a správne ich vyhodnotí, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich súhrnne.

Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov je základným a nevyhnutným predpokladom pre
správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednotlivo a jednostranne, teda ich
nevyhodnotil aj súhrnne a vo vzájomnej súvislosti. Z vykonaných dôkazov potom vyvodil nesprávny
záver, pretože vydal odsudzujúci rozsudok napriek tomu, že existujúce dôkazy nepreukazujú spoľahlivo
a jednoznačne zavinenie zo strany obžalovaného.

Na preukázanie viny každého obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, usvedčuje obžalovaného z jeho spáchania a súčasne
vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania

stal a že sa ho dopustil práve obžalovaný. Uvedené platí osobitne s prihliadnutím na skutočnosť,
že v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a súd svoje
rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

V prípade, že súd nedokáže vylúčiť žiadnu zo znaleckých alternatív, resp. okrem znaleckého posudku

neexistujúžiadnedostupnédôkazy,ktorébybolomožnévykonať,musiaorgányčinnévtrestnomkonaní,
ale aj súdy vychádzať z tej verzie, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24.júna 1993, sp. zn. 8 Tz 27/1993).

Nemožno konštatovať, že existujú také priame a nepriame dôkazy, ktoré by v súhrne spoľahlivo a bez

akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu prokurátora.
Práve naopak, vykonané dokazovanie vzbudzuje opodstatnené pochybnosti o samotnom spáchaní
skutku. Preto mal súd správne rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Zásada prezumpcie neviny a z nej vyplývajúca zásada „in dubio pro reo“ vyžadujú, aby sudcovia

„nevychádzali z dopredu poňatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý mu je kladený za
vinu, aby dôkazné bremeno spočívalo na obžalobe a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech
obžalovaného. Prípadná predpojatosť súdu môže byť pritom odôvodnená nielen z výslovných vyjadrení
na adresu obvineného, ale i zo spôsobu, akým sú napadnuté rozhodnutia odôvodnené“.
(rozsudok ESĽP vo veci Lavents proti Litve zo dňa 28.11.2002, č. 58442/00, § 125 až 126; rozsudok

ESĽP vo veci Melich a Beck proti Českej republike zo dňa 24.07.2008 č. 35450/04, § 49).

Z princípu prezumpcie neviny, zakotveného v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva, že ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktoráje dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. To platí aj
v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci
pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti, svedčiace v neprospech obvineného (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 1992, sp.zn. 8 TZ 37/1992).

S poukazom na uvedené skutočnosti sa obžalovaný domáha, aby Krajský súd v Košiciach pri prejednaní
odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 2T/16/2023, zo dňa 24.04.2024 a podľa §

322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

K odvolaniu obžalovaného podal prokurátor nasledovné vyjadrenie:
K podstatným dôvodom podaného odvolania uvádza, že skutok popísaný v skutkovej vete napadnutého

rozsudku vykazuje všetky pojmové znaky, aby mohol byť právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj z podrobnej výpovede znalca doc.
Ing. Pavla Kohúta, PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2024 vyplynulo, že z technického hľadiska

jedinou príčinou reakcie poškodeného B. G., ktorý začal reagovať intenzívnym brzdením a zmenou
smeru jazdy do protismerného jazdného pruhu, bola kolízna situácia vyvolaná obžalovaným A. B., ktorý
s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom jazdil poškodený B. G..

Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo všetkých smeroch zohľadňuje špecifiká prípadu, vysporadúva

sa s obranou obžalovaného a zákonné a dôvodne vyhodnocuje produkované dôkazy.

Okresný súd postupoval správne a zákonne pri zisťovaní skutkového stavu, vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré jednotlivo aj vo svojom súhrne náležité vyhodnotil
a dospel k dôvodným a zákonným skutkovým zisteniam.

V odôvodnení rozsudku súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne rozviedol, ktoré
skutočnosti považuje za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové oprel a akými právnymi úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Prokurátor odvolanie obžalovaného A. B. navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovaného podali poškodení C. G., mal. B. G. v zastúpení zák. zást. B. G. a H. G.
prostredníctvom svojho splnomocnenca vyjadrenie, v ktorom uviedli nasledovné:

Poškodení sa s výrokom o vine a treste, ako aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu plne
stotožňujú, možnosti podania odvolania sa na mieste vzdali.

Vočirozsudkusaodvolalobžalovaný.Vodvolanívšakneuviedolžiadnenovéskutočnosti,ktorébyneboli
vplyvom dokazovania v priebehu konania zodpovedané.

Obhajoba obžalovaného bola založená na spochybňovaní techniky jazdy poškodeného B. G.
aspochybňovanískutočnostívyplývajúcichzvýsluchupoškodenejC.G.,čopovažujúzastriktneúčelové
konanie.

Vykonaním dokazovania sa jednoznačne podarilo preukázať, ktorá z variant je pravdepodobnejšia
a v zmysle zákona tým vyriešiť vzniknutý rozpor medzi znaleckým posudkom vyžiadaným políciou
v prípravnom konaní a súkromným znaleckým posudkom, ktorý si dal vyhotoviť obžalovaný A. B..

Vplyvom dokazovania, a teda vykonaním znaleckého posudku znaleckej organizácie, výsluchom znalca

ÚSI v Žiline, Ing. Kohúta priamo na hlavnom pojednávaní, sa podľa názoru poškodených jednoznačne
ustálilo, že variant A teda podľa tvrdení obžalovaného je vysoko nepravdepodobný a variant B, teda
podľa tvrdení poškodeného B. G. je naopak vysoko pravdepodobný a vysvetľujúci jeho pohyby na ceste
a jeho včasnú reakciu.ZoznaleckéhoposudkuÚSIvŽilineavýsluchuP.H.totižvyplýva,žezhľadiskacharakterureakcieB.G.,
jedinou možnou príčinou reakcie poškodeného, teda príčinou intenzívneho brzdenia, po ktorom došlo

k zmene smeru jazdy do protismeru, bola kolízna situácia vyvolaná obžalovaným A. B., ktorý s vozidlom
s prípojným vozíkom prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom viedol vozidlo poškodený B. G..

Aj keď rozumejú takmer neobmedzeným možnostiam obhajoby v trestnom konaní, je podľa názoru
poškodených prednesená obhajoba tohto skutku účelová a jednotlivé namietané skutkové okolnosti

boli potvrdené, resp. vyvrátené znaleckým dokazovaním ÚSI v Žiline, ktorý bol do konania vyžiadaný
konajúcimsúdomprávezdôvodupotrebyvyriešeniarozpornýchzáverovznaleckýchposudkovvkonaní.

V odvolaní obžalovaný uvádza aj tvrdenie, že si poškodení v adhéznom konaní škodu neuplatnili. Toto
tvrdenie sa nezakladá na pravdivej skutočnosti a je potrebné predmetný výrok uviesť na pravú mieru.

Poškodenísiuplatniliškoduvadhéznomkonaní.Atovzmyslezákona,najneskôrdokoncavyšetrovania,
formou výroku zapísaného v zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného. Tento výrok už neskôr
nemožno meniť. V priebehu konania, pri otázke o uplatňovaní škody v konaní poškodení deklarovali, že
si ju súbežne uplatňujú v mimosúdnom konaní priamo proti poisťovateľovi.

V priebehu konania poškodení upozorňovali (Návrh na doplnenie dokazovania z 13.12.2023), že
poškodeným doposiaľ neboli plnené nároky v civilnom konaní a že je ohrozená výplata nárokov, resp.
že je v meškaní.

Okresný súd však vo výroku rozsudku opomenul odkázať poškodených na civilný proces. Na ten

odkázaní byť mali, aj keby si úspešne uplatňovali škodu mimosúdne. Inak by to ohrozovalo výplatu
nárokov poškodených v prípadoch, kde nie je ustálený skutkový stav a nie je v dôsledku neskončeného
trestného konania v priebehu plynutia premlčacej lehoty zrejmé, ktorý poisťovateľ je vo veci pasívne
legitimovaným.

Vzhľadom k tomu, že prokurátor sa voči vyššie uvedenej skutočnosti neodvolal a ani nepodal vo veci
návrh, poškodení prostredníctvom svojho splnomocnenca týmto podali návrh na doplnenie rozsudku
s podrobnejším odôvodnením.

V súvislosti s poškodením zdravia a majetku poškodených je dôležité na záver podotknúť, že obžalovaný

sa ku skutku nepriznal, poškodeným sa za spôsobenú ujmu nijak neospravedlnil, nezaujímal sa ani
o zdravotný stav mal. B. G., ktorá má v dôsledku dopravnej nehody trvalé následky a škoda poškodeným
nebola uhradená v dôsledku jeho obhajoby. To sú podľa názoru poškodených významné priťažujúce
okolnosti a podľa ich názoru je jeho konanie neospravedlniteľné a nekorektné.

K vyjadreniu poškodených k odvolaniu obžalovaného podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
vyjadrenie obžalovaného, v ktorom uvádza:
Splnomocnenec poškodených v II. a III. časti svojho vyjadrenia uvádza, že vykonaným dokazovaním
sa jednoznačne podarilo preukázať, ktorá z variant je pravdepodobnejšia. Z hľadiska reakcie B.
G. jedinou možnou príčinou reakcie poškodeného, teda príčinou intenzívneho brzdenia, po ktorom

došlo k zmene smeru jazdy do protismeru, bola kolízna situácia vyvolaná obžalovaným A. B., ktorý
s vozidlom s prípojným vozíkom prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom viedol vozidlo
poškodený B. G.. Podľa názoru poškodených sa jednoznačne ustálilo, že variant A, teda podľa tvrdení
obžalovaného je vysoko nepravdepodobný a variant B, teda podľa tvrdení poškodeného, je naopak
vysoko pravdepodobný a vysvetľujúci jeho pohyby na ceste a jeho včasnú reakciu.

S uvedeným vyjadrením splnomocnenca poškodeného obžalovaný nesúhlasí a nemožno akceptovať
ani to, že vyjadrenia obhajoby, ktoré pokladá splnomocnenec poškodeného za účelové, boli vyvrátené
znaleckým dokazovaním ÚSI v Žiline.

Preukázané skutočnosti viedli len k vytvoreniu dvoch variant zo strany znalcov, ako aj ústavu, ktorí boli

pribratí za účelom posúdenia dopravnej nehody. Znalci, ako ani ústav vo svojich znaleckých posudkoch
neuprednostnili ani jednu z uvádzaných variant, prisúdili im rovnakú váhu a pokiaľ znalec Ing. Kohút
uprednostnil variant B pred variantom A, tak riešil právne otázky, ktoré boli v kompetencii orgánov
činných v trestnom konaní a súdu.file_6.jpgfile_7.wmf

Orgány činné v trestnom konaní, ako ani súd nezohľadnili zmenu rýchlosti a smeru jazdy B. G. vo vzťahu
k inej okolnosti, ako k tej ktorú mal vyvolať obžalovaný.

Splnomocnenec poškodených argumentuje istotu variantu B ako jednoznačne ustálenú, pričom v rámci
tej istej vety tejto variante prisúdil vysokú pravdepodobnosť, nie však za jednoznačnú preukázanosť.

Vina predstavuje z hľadiska trestného práva záver, ktorý bol vytvorený bez dôvodných pochybností, na
základe vykonaného trestného konania, o existencie zodpovednosti osoby za jej konanie, ktoré naplnilo
znaky konkrétneho trestného činu, pričom toto konanie musí byt' pričítateľné tejto osobe

file_8.jpg

file_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku

vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané
fakty, nie iba o tie pravdepodobné.

Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu je, aby každý, kto spáchal trestný čin, bol za jeho spáchanie
odsúdený a primerane potrestaný, ale len vtedy, resp. v tom rozsahu, v ktorom mu je vina dokázaná v

konaní pred súdom (tzv. „objektívnu” pravdu totiž v mnohých prípadoch nemožno, práve z objektívnych
dôvodov, zistiť).file_14.jpg

file_15.wmf

Obžalovaný odmieta vyjadrenie splnomocnenca poškodeného, ktorý tvrdí, že obhajoba tohto skutku
je účelová a vykonanými dôkazmi bola vyvrátená. Uvádza, že od začiatku konania proti svojej osobe
využíva svojho práva vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k

dôkazom o nich. Argumentácie obhajoby sú jasné, zrozumiteľné a logické, pričom vyplývajú z výsledkov
dokazovania.

Právo na obhajobu upravuje rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným
konaním. Ide o vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajobu

a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva vo všetkých fázach trestného konania.V časti V. vyjadrenia, splnomocnenec poškodeného podáva návrh na doplnenie rozsudku o výrok
o náhrade škody poškodených, resp. avizuje osobitné podanie návrhu na doplnenie rozsudku s
podrobnejším odôvodnením.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba.

Treba poznamenať, že vyjadrenie splnomocnenca poškodeného je prekvapujúce a nepochopiteľné.
Splnomocnenecpoškodenéhopodávavyjadreniekodvolaniuobžalovanéhoasúčasnepodávanávrhna

doplnenie rozsudku o výrok o náhrade škody poškodených, pričom on sám po vyhlásení rozsudku dňa
24.04.2024,dozápisniceohlavnompojednávanísavzdalprávapodaťodvolaniepotom,akosamosudca
vyhlásil rozsudok, v ktorom chýbal výrok o náhrade škody.

Obžalovaný naďalej trvá na svojom vyjadrení, že poškodení si v adhéznom konaní škodu neuplatnili.

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti páchateľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu bola
spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený v rámci adhézneho konania navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byt'

zrejmé,zakýchdôvodovavakejvýškesanároknanáhraduškodyuplatňuje.Adhéznekonanieprebieha
v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného.

file_16.jpg

file_17.wmf

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd

vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila file_18.jpg

file_19.wmf

povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil

na hlavné pojednávanie a jeho návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

Na hlavných pojednávaniach konaných dňa 13.03.2024, 19.04.2024 a 24.04.2024 poškodení, resp.
ako ani ich splnomocnenec si neuplatnili povinnosť na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ani súd
nerozhodol o náhrade škody, pričom ani v skutku, z ktorého súd uznal obžalovaného vinným, nie je vo

vzťahu k poškodeným táto škoda špecifikovaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností, vzhľadom k tomu, že poškodení si doposiaľ nepodali
odvolanie voči výroku o náhrade škody, a to ani z dôvodu podľa § 307 ods. 2 Tr. poriadku, že takýto výrok
chýba, na ich tvrdenia uvedené „len” vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného k údajne chýbajúcemu

výroku o náhrade škody, obžalovaný žiada ďalej neprihliadať.

V prípade, ak by predsa len odvolací súd posúdil vyjadrenia poškodených obsiahnuté v ich vyjadrení
k odvolaniu obžalovaného ako odvolanie poškodených v časti napádajúcej, že výrok o náhrade
škody absentuje, t.j. že súd prvého stupňa v rámci trestného konania s náhradou škody neodkázal

poškodených na civilný proces, obžalovaný navrhuje odvolanie poškodených zamietnuť podľa § 316 Tr.
poriadku ako jednak podané neoprávnenými osobami, keďže poškodení spolu so splnomocnencom sa
vzdali práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku súdu prvého stupňa a jednak aj z dôvodu,že odvolanie, ak by bolo posúdené ako podané oprávnenou osobou, bolo podané oneskorene, t. j. po
uplynutí 15 dní od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa

Záverom možno už len dodať, že tým že si poškodení, resp. ich splnomocnenec neuplatnili náhradu
škody voči obžalovanému v rámci predmetného trestného konania v časti konania pred súdom, keď na
to boli priamo konajúcim samosudcom dopytovaní podľa ust. § 256 ods. 2 Tr. poriadku, konajúcemu
samosudcovi neostávalo nič iné, len nerozhodovať o nároku poškodených na náhradu škody.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Popodrobnompreštudovaníspisovéhomateriáludospelkrajskýsúdkzáveru,žerozhodnutieokresného
súdu je založené na presvedčivých dôkazoch, vykonaných v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku. Vykonané dôkazy vylučujú inú alternatívu ako bola ustálená v rozhodnutí a odôvodnení
prvostupňového súdu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku Okresný súd Rožňava v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.
vyčerpávajúco a dostatočne a zaoberal tým, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom
súhrne.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie okresného súdu ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(I. ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia tak okresného súdu, ako aj krajského súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už veľmi správne a zákonne poukázal
okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje bez potreby ich akéhokoľvek opakovania.

Krajský súd sa taktiež plne a v celom rozsahu stotožňuje aj s výrokom o treste, ktorý uložil okresný súd,
ktorý je zákonný a správny.

Krajský súd vôbec nepresvedčili dôvody podaného odvolania obžalovaným, a preto bolo toto odvolanie
zamietnuté ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.