Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoPr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201372
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1319201372.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu
JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Y.. Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Š.
XXX, X., proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, Bratislava,
o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie 38.815,31 Eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Cpr/5/2019-148 zo dňa 27.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Cpr/5/2019-148 zo dňa
27.05.2021, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-17Cpr/5/2019, z r u š
u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 17Cpr/5/2019-148 zo dňa
27.05.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu (výrok I.) a priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
11.04.2019, postúpenej z Najvyššieho súdu SR dňa 06.03.2019, uplatnil nárok na náhradu škody z
neplatného okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške podľa priemerného platu,
pozostávajúce z a) tarifného platu štátneho zamestnanca v trvalej štátnej službe 8. platovej triede,

stanoveného v zmysle §82, §159b zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, b) zvýšenia platovej
tarify o jedno percento na základe služobného hodnotenia v bodovej hodnote 2 podľa § 82 ods. 3
zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, c) zvýšenia tabuľkového tarifného platu o 3% sa počet
rokov odbornej praxe do 01.07.2005, d) obligatórny nárok 2% zo zmluvy k doplnkovému dôchodkovému
poisteniu podľa kolektívnej zmluvy, e) štvrťročný záväzok zamestnávateľa vyplatiť stanovenú odmenu
po splnení uvedených individuálnych úloh. Absolútna neplatnosť právneho úkonu subsumujúca právo

na náhradu škody bola včas uplatnená na súde žalobou z 13.07.2005, v konaní vedenom na
Krajskom súdu v Bratislave, sp.zn. 2S/299/2005. Žalobca uviedol, že v pravidelných intervaloch
preukazoval súdu trvanie právneho záujmu k nárokom z neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcu
je rozhodujúce, že plynutie prekluzívnej (prepadnej) lehoty neplatnosti skončenia pracovného právneho
pomeru pri neexistencii tohto právneho úkonu zamestnancovi vôbec neplynie, s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/193/2005. Z judikatúry jednoznačne vyplýva nepremlčateľnosť

absolútnej neplatnosti právneho úkonu okamžitého skončenia trvalého štátnozamestnaneckého pomeru
pre organizačné zmeny, pretože boli porušené materiálne podmienky zákona o štátnej službe, z čoho
možnopodľažalobcuvyvodiťnepremlčateľnosťnárokunanáhraduškody.Žalobcajeďalejpresvedčený,
že ust. § 44 zákona o štátnej službe nevylučuje právo na ďalšie obligatórne nároky žalobcu tohto
charakteru, ako sú napríklad platby na dôchodkové pripoistenie. Súčasťou priemerného platu je aj
vopred záväzne prisľúbená odmena, u žalovaného praktizovaná ako štvrťročne opakovaná a je aj

obligatórnou súčasťou priemerného platu. Súd by mal vyhodnotiť absolútnu neplatnosť napadnutého
rozhodnutia ako predbežnú otázku a to tak, že na absolútne neplatný právny úkon nemožno prihliadať.Preto by sa súd ani nemal zaoberať skúmaním akejkoľvek právnej skutočnosti typu, či je prekročená
procesnoprávna premlčacia lehota, premlčaný nárok na náhradu škody, či iné relevantné právne
skutočnosť, ktoré sa v obvyklom konaní pred súdom posudzujú. Preto žiadal súd, aby v súlade s ust. §

39 Občianskeho zákonníka, zákona o štátnej službe a Zákonníka práce vyslovil absolútnu neplatnosť
žalobou napadnutého právneho úkonu okamžitého skončenia trvalého štátnozamestnaneckého pomeru
bez preukázania skutku zásadného porušenia pracovnej disciplíny ako zákonného dôvodu na okamžité
skončenie pracovnoprávneho vzťahu a o výške nemajetkovej ujmy rozhodol tak, že žalovaný by bol
povinný zaplatiť mu istinu 38.815,31 eur za čas od 29.04.2005 do 05.02.2009 s úrokmi z omeškania

v sume 6.301,73 eur a s úrokmi z omeškania 9,34% ročne z istiny 38.815,31 eur od 06.02.2009 do
zaplatenia.

3. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca žaluje absolútnu neplatnosť právneho úkonu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnom vzťahu. Upozornil na to, že žalobca
nesprávne kvalifikoval druh neplatnosti ako absolútnu neplatnosť, keď v prípade neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolať
len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. Zároveň namietal premlčanie nároku
uplatneného žalobcom, keď posledný deň, kedy žalobca mohol žalovať neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru bol deň 30.04.2008. Jeho štátnozamestnanecký pomer mal skončiť
dňa 28.04.2003, podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
dňa 29.04.2005, svoje právo mohol žalobca vykonať prvý deň nasledujúci po dni, v ktorý mu bolo
rozhodnutie doručené, t.j. dňa 30.04.2005.

4. V duplike žalobca namietal, že vyjadrenie žalovaného sa nedotklo zásadnej rozhodujúcej skutočnosti

a to je neposkytnutie primeranej lehoty času medzi tým, ako sa zamestnanec dozvie, že sa s ním
končí trvalý štátnozamestnaneckých pomer a posledným dňom zamestnania. Zdôraznil, že sa žalovaný
vyjadril len k právnemu posúdeniu žaloby, ale bez vyjadrenia sa k skutkovému stavu. V obdobnej veci už
rozhodol Krajský súd v Bratislave sp.zn. 2S/67/2009 zo dňa 12.06.2013, keď bola v obdobnom konaní
úspešná administratívna zamestnankyňa personálneho úradu Ministerstva výstavby a regionálneho

rozvoja SR, so záverom, že ako neplatné bolo posúdené skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru
dňom doručenia. Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia použil argumentáciu, že pracovníčke nebola
poskytnutá „primeraná“ lehota. Absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva bez ďalšieho,
priamo zo zákona a právny úkon sa podľa konštantnej judikatúry za neplatný nevyhlasuje, ale hľadí
sa na neho, ako keby sa nebol urobil. Pri neexistencii právneho úkonu, pri absolútnej neplatnosti

skončenia pracovnoprávneho pomeru prekluzívne lehoty zamestnancovi vôbec neplynú, v predmetnej
veci prekluzívne lehoty žalobcovi neplynú od podania žaloby z 13.08.2005.
5. Následne žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.06.2020 navrhol súdu zmeniť žalobu
podľa ust. § 139 CSP tak, že si uplatnil sumu 35.590 eur s príslušenstvom, špecifikovaným v jeho podaní
(čl. 122 - 123). Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.05.2021 návrh na zmenu žaloby zamietol,

keď v zmysle ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu žalobu meniť. V danom
prípade súd vyhodnotil, že v prípade žalobcu obsahovo nejde o zmenu žaloby, pretože nerozširoval
uplatnené právo, žiadal dokonca menej, než si svoj nárok uplatnil v pôvodnej žalobe sumou 38.815,31
eur. Preto súd prvej inštancie tento návrh žalobcu na zmenu uznesením zamietol.

6. Súd prvej inštancie posúdil spor po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie posudzoval v prvom rade námietku premlčania vznesenú žalovaným písomne
v replike doručenej súdu dňa 27.06.2019. Posledný deň, kedy žalobca mohol žalovať neplatnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol deň 30.04.2008. Jeho štátnozamestnanecký pomer mal
skončiť dňa 28.04.2005, dňom doručenia rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR č. MVRR-2005-6250/21280 zo dňa 28.04.2005, ktorým bol jeho štátnozamestnanecký pomer
ukončený. Žalobca prevzatie citovaného rozhodnutia nepopiera, ale napáda neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru dňom doručenia, od čoho odvodzuje aj absolútnu neplatnosť tohto

právneho úkonu.

8. Súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania ustálil, že dňom doručenia rozhodnutia
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2005-6250/21280 zo dňa 28.04.2005 bolštátnozamestnanecký pomer žalobcu ukončený. Žalobca si neuplatnil žalobou neplatnosť skončenia
jeho štátnozamestnanecký pomeru na súde, v rozsudkoch citovaných v bodoch 12 a 13 odôvodnenia
tohto rozsudku sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho

rozvoja SR č. MVRR-2005-6250/21280 zo dňa 28.04.2005 a Úradu pre štátnu službu č. UŠS-9443/2005
z 29.06.2005, ktorým bolo rozhodnutie ministerstva potvrdené.

9. Preto súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Rozhodnutie bolo

žalobcovi doručené dňa 29.04.2005, svoje právo mohol žalobca vykonať prvý deň nasledujúci po dni, v
ktorý mu bolo rozhodnutie doručené, t.j. dňa 30.04.2005, posledným dňom žalobcu na uplatnenie práva
na vyslovenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol 30.04.2008. Je preto bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že jeho nárok je premlčaný, a preto súd prvej inštancie jeho žalobu bez
ďalšieho dokazovania zamietol. Nezaoberal sa ani uplatneným nárokom na zaplatenie 38.815,31 eur,
keď zamietol právny základ, od ktorého si žalobca odvodzoval náhradu škody z neplatného okamžitého

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani ďalšími námietkami
žalovaného, pretože to vyhodnotil ako nespôsobilé zvrátiť výsledok rozhodnutia.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a trovy konania
priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom o ich výške bude

rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

11. Podaním doručeným súdu dňa 23.08.2021 označeným ako odvolanie žalobcu voči rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Cpr/5/2019-148 zo dňa 27.05.2021, žalobca napadol odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého bodmi 12 a 13 nesúhlasil. Ďalej vo svojom podaní uvádzal, že
právasanevzdalajehoprávnyzáujemnaobnovekonaniatrvá.Uvedenépodanievobjektívnejtrojročnej
zákonnej lehote, kedy ešte možno pristúpiť na začatie konania o obnove zmätočného právoplatného
rozsudku, spĺňa zákonnú podmienku, keď zahájiť konanie o obnove možno len po návrhu, žalobe.
Taktiež v podaní uvádzal, že v konaní predložil svoje vyjadrenie, ktoré obsahuje zásadný argument,

preukazujúcskutočnosti,rozhodnutia alebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpredložiťvpôvodnom
konaní a môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, t.j. zásadný argument žaloby
na obnovu konania. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
povoľuje obnovu konania v právnej veci rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo 363/2009 spolu
s č. 364/2009, alebo odvolaním napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie, s právnym názorom povoľujúcim obnovu predmetného konania a žiadal, aby
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

12. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetom daného súdneho konania
je žaloba o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie 38.815,31 eur. Žalovaný v

tomto smere podal námietku premlčania, nakoľko žalobcom uplatňovaný nárok je dávno premlčaný.
Súd prvej inštancie na základe tejto námietky premlčania žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/299/05 dňa 13.02.2008 rozhodol, že žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia Úradu pre štátnu službu, č. UŠS-9443/2005 zo dňa 29.06.2005, zamieta
a zároveň Najvyšší súd SR, ako odvolací orgán, v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžo/364/2009 dňa

19.05.2010 uznesením potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správne a stotožnil
sa s odôvodnením v ňom obsiahnutým. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom bolo
súladné so zákonom a nedošlo k porušeniu zákona, ani chránených záujmov žalobcu. Krajský súd v
Bratislave aj Najvyšší súd SR ako nezávislé a nestranné orgány rozhodli v danej veci právoplatným
záväzným rozhodnutím, ktoré by mal žalobca rešpektovať. Jednotlivé podania žalobcu v celom tomto

súdnom konaní, ako aj jeho odvolanie voči rozsudku, možno považovať za šikanózne konanie. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní napáda bod 12 a 13 odôvodnenia rozsudku, ktorý
poníma o rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Žalobca teda
rozporuje len odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň žalobca neuvádza ani len odvolací
dôvod vo svojom odvolaní v súlade s § 363 CSP, čím jeho odvolanie nespĺňa náležitosti kladené CSP,

t.j. odvolanie žalobcu smeruje len proti odôvodneniu rozsudku a zároveň absentujú odvolacie dôvody.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v súlade s § 386 písm. d) CSP
odmietol odvolanie, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre tieto vady odvolania nemožno vodvolacomkonanípokračovať.Akbysaodvolacísúdnestotožnilsargumentácioužalovanéhouvedenou
vyššie, žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 14CoPr/6/2021 z 13. decembra 2022 odvolanie žalobcu
podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca síce doručil súdu 23. augusta 2021 listinu
označenú ako „odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku“, avšak z jej obsahu nebolo zrejmé, v
akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napádal, z akých dôvodov rozhodnutie považoval za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa žalobca domáhal (odvolací návrh), tak ako to vyžaduje § 363
CSP. Pre tieto vady odvolania nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať. Navyše v predmetnom
podaní žalobca namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo v zmysle § 358 CSP taktiež nie je
prípustné. Následne žalobca uviedol skutočnosti týkajúce sa povolenia obnovy konania a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že povoľuje obnovu konania vedeného na Najvyššom
súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) pod sp. zn. 2Sžo/363/2009.

Predmetom konania je však žaloba o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie
38.815,31 eur, t.j. predmetnom daného súdneho konania nie je žaloba na obnovu konania, ktorej
pripustenia sa žalobca vo svojom podaní označenom ako odvolanie domáhal. Vzhľadom na uvedené
ide o vady odvolania, pre ktoré nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, a preto odvolací súd
odvolanie odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP

a úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14. Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie.

15. Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
6CdoPr/9/2023 uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13.12.2022 sp. zn.: 14CoPr/6/2021 zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427

ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za
splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429
ods. 2 písm. a/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k
záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a tiež dôvodné.

Najvyšší súd dospel k záveru, že v danej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom
o žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie peňažnej sumy. Odvolací súd odmietol
odvolanie žalobcu, keď dospel k záveru, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre tieto vady
odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať (pričom sám poukázal na to, že žalobca namietal
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a žiadal obnovu konania).

Dovolací súd upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho
kolégia z 8. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/2/2023, v zmysle ktorého i v prípade tzv. blanketového
odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu,
či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa

§ 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď
toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci a použitie tohto
ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum
procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach. Nie je pri tom

možné aplikovať ust. § 386 písm. d/ CSP, podľa ktorého odvolací súd odvolanie odmietne, ak nemá
náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, vzhľadom na
vyššie uvedenú povinnosť (teda povinnosť pokračovať) odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie súdu
prvej inštancie.

Už vzhľadom na vyššie uvedené považoval dovolací súd za zrejmé, že odvolací súd nepostupoval
správne, keď odvolanie žalobcu odmietol, hoci na to neboli splnené podmienky, čím mu odňal právo, aby
na základe odvolania bolo ním napadnute´ rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmané´ odvolacím
súdom (porovnaj R 23/1994), t.j. týmto nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, abyuskutočňoval jemu patriace procesne´ práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
´ proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

Zároveň dovolací súd zdôraznil, že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1
CSP). Odvolací súd sa má pokúsiť autenticky porozumieť odvolateľovi - textu odvolania ako celku (čo v
danom prípade odvolací súd neurobil, keď z jeho obsahu sa navyše dá vyabstrahovať odvolací dôvod).
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na podanie žalobcu - zmenu žaloby (č.l. 137 a nasl.), ktorou sa
domáhal už povolenia obnovy konania, o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté a odvolací súd dostatočne

nereagoval na túto skutočnosť v odvolacom konaní, i keď žalobca na uvedené v podstate poukázal.
Zároveň neuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že nižšie súdy nevychádzali z uvedeného okruhu strán
označených žalovaných už v žalobe (bez bližšieho zdôvodnenia).

Dovolací súd konštatoval procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP, ktorá
zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný pri preskúmaní veci rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 CSP) a viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
(§ 455 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa
oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu
odvolacieho konania, preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z nedostatočne
zisteného a preukázaného skutkového stavu.

17.Jenesporné,žežalobcasapôvodnoužalobou,vspojenísjejdoplnenímzodňa11.04.2019,povýzve
súdu uznesením podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, domáhal proti žalovaným (Úrad vlády SR a Ministerstvo

dopravy a výstavby SR) zaplatenia istiny 38.815,31 eur za čas od 29.04.2005 do 05.02.2009 s úrokmi
z omeškania v sume 6.301,73 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 9,34% ročne z istiny 38.815,31 eur
od 06.02.2009 do zaplatenia.

18. Následne doručil súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 08.06.2020 označené ako „Zmena

žaloby“, kde označil žalovaného: Ministerstvo dopravy a výstavy SR a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 35.590,50 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 27.05.2021 návrh na zmenu žaloby zamietol, keď v zmysle ust. § 139 CSP, žalobca môže počas
konania so súhlasom súdu žalobu meniť. V danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil, že v prípade
žalobcu obsahovo nejde o zmenu žaloby, pretože nerozširoval uplatnené právo, žiadal dokonca menej

než si svoj nárok uplatnil v pôvodnej žalobe sumou 38.815,31 eur. Preto súd prvej inštancie tento návrh
žalobcu na zmenu žaloby uznesením na pojednávaní zamietol.

19. Zároveň žalobca, v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.02.2021, označenom ako
„Prednes žalobcu na pojednávaní Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Cpr/2/2021 dňa 03.03.2021 o

povolenie obnovy konania“ uviedol, že pre povolenie obnovy predmetného konania navrhuje rozsudok,
cit.: „Povoľuje sa obnova konania v právnej veci rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k.: 2Sžo/363/2009“. Ďalej uviedol, že po právoplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania v konaní
vo veci samej bez ďalšieho návrhu navrhuje, cit.: „Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sa zrušuje
rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo 363/2009 z 19.05.2010 v spojení s jeho uznesením 2Sžo/364/2009

z19.05.2010,ktorýmpotvrdilrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2S/299/2005-105z27.02.2009a
účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Ministerstvo dopravy a výstavby SR je povinné
zaplatiť žalobcovi istinu 35.590,50 eur s príslušenstvom.“

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že jeho právny záujem na obnove konania trvá. Taktiež v

podanom odvolaní uvádzal, že v konaní predložil svoje vyjadrenie, ktoré obsahuje zásadný argument,
preukazujúciskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpredložiťvpôvodnom
konaní a môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, t.j. zásadný argument žaloby
na obnovu konania. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, žepovoľuje obnovu konania v právnej veci rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/363/2009 spolu
s č. 364/2009 alebo odvolaním napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie, s právnym názorom povoľujúcim obnovu predmetného konania a žiadal, aby

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci konal výlučne len s Úradom vlády
SR ako žalovaným, napriek tomu, že žalobca opakovane vo svojich podaniach označil ako žalovaného
aj Ministerstvo dopravy SR, teda v konaní nevychádzal zo žalobcom určeného okruhu strán označených

žalovaných v podanej žalobe v spojení s jej doplnením podaním žalobcu zo dňa 11.04.2019 (č.l. 79
a nasl.). Súd prvej inštancie, napriek žalobcom označeným okruhom dvoch žalovaných, bez bližšieho
zdôvodnenia od počiatku konal výlučne len so žalovaným: Úrad vlády SR, pričom ani v priebehu konania
a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s touto skutočnosťou procesne nevysporiadal.

22. Zároveň sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s podaním žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie

doručené dňa 25.02.2021. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR ako súd dovolací poukázal na to, že toto
podanie žalobcu predstavuje zmenu žaloby (č.l. 137 a nasl.), ktorou sa žalobca domáhal už povolenia
obnovy konania, o ktorom návrhu však súdom prvej inštancie nebolo rozhodnuté. Platí, že každý úkon
strany sporu posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený; každé podanie
strany sporu je súd povinný hodnotiť podľa jeho obsahu a je povinný sa s uvedeným návrhom riadne

procesne vysporiadať.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v nadväznosti na obsah podaného odvolania, odvolací súd,
viazaný záväzným názorom dovolacieho súdu, dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie bola
žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.

24. Ak by mal odvolací súd za tohto stavu meritórne spor posúdiť, strany sporu by objektívne nemali
žiadnu možnosť reagovať, a to či už z hľadiska potreby doplnenia skutkových tvrdení, prípadne
dôkazných návrhov, alebo iných prostriedkov procesného útoku alebo obrany, a meritórne prejednanie
rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom by v rozhodujúcej miere nahrádzalo

prvoinštančné rozhodnutie bez toho, aby bola sporovým stranám riadne poskytnutá možnosť tvrdiť
a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, no zároveň namietať správnosť skutkových a právnych
záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho
súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich
skutočností, ktoré považoval za významné, no najmä tých, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal.

Meritórne rozhodnutie v spore odvolacím súdom by tak vzhľadom na okolnosti
veci viedlo k porušeniu práva strán na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

25. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za

predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti
(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v
prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel
ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Jedným z týchto

princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní
je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy, a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť,
pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

26. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci
dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä
presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a vec
vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná, predovšetkým ustáli okruh žalovaných a vysporiada sa s návrhom žalobcu doručeným súdu

dňa 25.02.2021 (č.l. 137 a nasl.), následne opätovne zhodnotí zistený skutkový stav veci, dôsledne
vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy a následne vo veci znovu rozhodne, svoje rozhodnutie riadne
a zrozumiteľne odôvodní, v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne vysvetlí všetky dôvody svojho
rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, s poukazom
na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a tiež, aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní, s

tým, že náležite zohľadní a najmä vyhodnotí všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku,
dôslednesavysporiadasovšetkýminámietkamistránsporu,vyhodnotístranamipredloženéaoznačené
dôkazy a v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne a podrobne vysvetlí všetky dôvody svojho rozhodnutia.

28. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).