Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119202861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2119202861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B. C., D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E. B. XXXX/X, F., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, so
sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovanému: G. D. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. H. XXXX/
X, F., zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 37C/3/2019-323 zo dňa 21.6.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) sumu 31.705,41 eur, a to do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 232 ods. 1 až 3, § 251, § 255 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa
7.2.2014, rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27Pc/1/2018-66 zo dňa 26.9.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 9.10.2018, ktorým dňom došlo k zániku BSM strán sporu. Počas trvania

manželstva nenadobudli bývalí manželia do svojho vlastníctva žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci,
aktíva (napr. vo forme sporení) ani pasíva (napr. nesplatené úvery), ktoré by mali byť predmetom
vyporiadania zaniknutého BSM (takého skutočnosti ani nikto z nich netvrdil). Strany sporu sa po zániku
BSM nedohodli na vyporiadaní BSM, preto bolo dôvodné vykonať vyporiadanie súdom. Predmetom
vyporiadania medzi manželmi po zániku BSM boli iba prostriedky, ktoré zo spoločných prostriedkov
počas trvania manželstva / BSM boli použité na výlučný majetok iba jedného z manželov.

4. Podľa zhodných tvrdení strán sporu bolo nesporné, že zo spoločných prostriedkov bol zaplatený
záväzok žalovaného v G. E. č. účtu XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 4.430,35 eur (z tohto
dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 2.215,175 eur), zo spoločných prostriedkov bol
zaplatený záväzok žalovaného v F. E., I., č. účtu J. vo výške 11.126,29 eur (z tohto dôvodu je žalovanýpovinný nahradiť žalobkyni sumu 5.563,145 eur), zo spoločných prostriedkov bol zaplatený záväzok
žalovaného v K. B. B. - zmluva o úvere č. 1369806906 vo výške 10.221,05 eur (z tohto dôvodu je
žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 5.110,525 eur), zo spoločných prostriedkov boli zaplatené

záväzky žalovaného v L. E. M. vo výške 1.700,85 eur + 2.427,90 eur (z tohto dôvodu je žalovaný povinný
nahradiť žalobkyni sumu 2.064,375 eur), zo spoločných prostriedkov bola hradená rekonštrukcia bytu
vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo výške 2.470 eur (z tohto dôvodu je žalovaný povinný nahradiť
žalobkyni sumu 1.235 eur) a zo spoločných prostriedkov boli hradené platby na poistenie žalobkyne vo
výške 1.656,28 eur (z tohto dôvodu je žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému sumu 828,14 eur).

5. Čo sa týka osobného motorového vozidla Volkswagen Jetta, toto nadobudli bývalí manželia
počas trvania manželstva a ešte počas trvania manželstva ho žalovaný daroval svojmu synovi - táto
skutočnosť nebola sporná (samotné motorové vozidlo teda už nebolo predmetom vyporiadania BSM).
Súd vyhodnotil takýto prevod, teda darovanie na syna len jedného z bývalých manželov, analogicky,
za použitie spoločných finančných prostriedkov na majetok iba jedného z manželov, keď iný postup a

konštrukcia by nebola logická a spravodlivá. Súd sa nestotožnil s požiadavkou žalovaného túto položku
nezahrnúť do vyporiadania BSM, nakoľko v čase zániku BSM už neexistovala vo sfére manželov. Sporná
ostala hodnota tohto motorového vozidla, podľa žalobkyne 3.500 eur, podľa žalovaného 3.000 eur. Z
predložených inzerátov bolo zrejmé, že ešte aj ku dňu rozhodnutia súdu bola hodnota vozidla rovnakého
veku vyššia ako uvádza žalovaný. Súd prvej inštancie ju preto ustálil vo výške 3.500 eur, teda tak, ako

to navrhovala žalobkyňa (z tohto dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 1.750 eur).

6. Zo spoločných prostriedkov bol zaplatený záväzok z úveru č. 2008079770 F. E., I., a to podľa
žalovaného vo výške 12.001,58 eur (čo samotný žalovaný potvrdil, táto skutočnosť nebola sporná),
podľažalobkynebolazospoločnýchprostriedkovnatentoúvervšakzaplatenásumu29.190,65eur-túto

skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.5.2021 (s tým, že
uznáva, že celá táto suma bola na uvedený účet zaplatená počas trvania manželstva), a zaplatenie tejto
sumy vyplýva tiež z výpisov poskytnutých F. E., I.. Súd prvej inštancie túto zmenu postoja žalovaného
vyhodnotil za účelovú, s cieľom znížiť výšku výplaty v prospech žalobkyne (z tohto dôvodu je žalovaný
povinný nahradiť žalobkyni sumu 14.595,325 eur).

7. Čo sa týka záväzku v G. E. N., č. účtu XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 2.016,51 eur,
záväzku v K. E., I., č. účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 7.455,64 eur, záväzku v F.
E., I., č. účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 10.820,53 eur, záväzku v L. E. M. K., č.
účtu XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 9.842,90 eur, záväzku z úverovej zmluve v L. E. M. č.

4102006794 vo výške 719,82 eur - v týchto prípadoch išlo o revolvingové úvery na kreditné karty, ktoré
boli opakovane čerpané, preto nie je možné jednotlivé čerpania a splátky spočítavať dohromady ako
jednu sumu. Napriek tomu, že k čerpaniu aj k splácaniu úverov dochádzalo priebežne počas manželstva,
žalobkyňa žiadala o nahradenie týchto prostriedkov, keď uvádzala, že o úveroch nevedela, resp. že
prostriedky z nich boli použité výlučne na potreby žalovaného. Toto tvrdenie žalobkyne žalovaný poprel.

Žalobkyňa dostatočne jasne a bez pochýb nepreukázala, že by išlo o prostriedky použité iba a výlučne
žalovaným. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie neuložil žalovanému povinnosť náhrady žalobkyni z titulu
vyššie uvedených úverov ani len čiastočne.

8. Vo vzťahu k obchodným podielom žalobkyne v spoločnostiach O., B. (vklad žalobkyne 1.000 eur) a

C., B. (vklad žalobkyne 1.000 eur) súd prvej inštancie uviedol, že vklady do obchodných spoločností
nepovažoval za uhradené zo spoločných prostriedkov bývalých manželov, nakoľko bolo preukázané že
ich za žalobkyňu uhradil jej syn. Z tohto dôvodu súd neuložil žalobkyni povinnosť náhrady žalovanému
z titulu vkladov do spoločností, ani z titulu ich hodnoty alebo výnosov z ich predaja.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
to, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov strán sporu na spoločnom majetku.
K spôsobu vyporiadania súd prvej inštancie uviedol, že inštitút BSM je základnou úpravou majetkových
vzťahov medzi manželmi, keď práve v ňom je vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po
stránkeekonomickej.Mieraúčastimanželovnaprávachapovinnostiachvyplývajúcichzbezpodielového

spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi (na rozdiel od podielového spoluvlastníctva), bezpodielovosť
je teda pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva, môže vzniknúť iba medzi manželmi. Do BSM
patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním,
vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželova vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. BSM je viazané na existenciu manželstva, keď zánikom manželstva (rozvodom)

zaniká aj BSM. Vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4 OZ.
Konanie sa začína na návrh, pričom však súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má
vyporiadanie vykonať. Súd je však povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo
vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Predmetom vyporiadania BSM je teda všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje
predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva, zisťuje hodnotu a cenu vecí, ktoré tvoria predmet BSM. Pri
vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z
manželov.VrámcivyporiadaniaBSMvšaknemožnovykonaťvzájomnévyúčtovanieceléhospotrebného
spoločenstva manželov. Nemožno sa domáhať napríklad náhrady nákladov vynaložených na nákup

vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov, s výnimkou prípadov, že išlo o náklady na
nadobudnutie vecí tohto charakteru v neprimeranej hodnote. V zásade by však malo byť uhradené to,
čo bolo vynaložené na existujúci majetok druhého manžela. Podstatou celého procesu vyporiadania je
určujúca časť rozsudku, ktoré veci z BSM ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného
vlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na

oddelený majetok jedného z nich nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil,
ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov bývalých manželov.
Ustanoveniu § 150 OZ zodpovedá taký postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku v BSM, ktorá sa
vyporiadava, zahrnie aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak
šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok (R 27/1979).

10. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že počas trvania boli vynaložené spoločné prostriedky
na výlučný majetok žalobkyne spolu vo výške 1.656,28 eur a spoločné prostriedky na výlučný
majetok žalovaného spolu vo výške 65.067,09 eur. Pri vyporiadaní bolo potom potrebné určiť rozsah
vyrovnacieho podielu, ktorý má jeden bývalý manžel uhradiť druhému. Nakoľko žalovaný mal uhradiť

žalobkyni sumu 32.533,55 eur (65.067,09 eur ako spoločné prostriedky vynaložené na jeho výlučný
majetok deleno 2) a žalobkyňa mala uhradiť žalovanému sumu 828,14 eur (1.656,28 eur ako spoločné
prostriedky vynaložené na jej výlučný majetok deleno 2), súd prvej inštancie určil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania po zániku BSM sumu 31.705,41 eur.

11. Súd povolil žalovanému zaplatiť uvedenú sumu do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 druhá veta CSP, a to vzhľadom na
výšku určeného plnenia a na nepriaznivú životnú situáciu žalovaného (starostlivosť o ťažko zdravotne
postihnutého syna). Súd však neprisvedčil návrhu žalovaného na zaplatenie plnenia v lehote dvoch
rokov, nakoľko konanie je vedené viac ako štyri roky a žalovaný sa mal možnosť pripraviť na úhradu

plnenia (i keď samozrejme nevedel v akej výške bude určené).

12. Keďže bol vyporiadaný celý „majetok“, resp. nároky strán sporu medzi ne v zásade rovnakým
dielom, nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej z nich v konaní. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa žiadala o vyporiadanie hodnoty cca 96.000 eur, žalovaný súhlasil

shodnotou,ktorámalabyťvyporiadavanácca46.000eur,zktoréhodôvodusanedáhovoriťozásadnom
úspechu jednej zo strán. To, že žalovaný sa so žalobkyňou nedohodol, nie je možné pričítať na jeho
vrub. Viesť súdne konanie je jeho právo a výsledkom tohto súdneho konania je, že nemusí platiť celý
žalobkyňou uplatnený nárok. Preto súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 255 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok.

13.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovanýsnávrhom,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. b), e), f) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam).14. Podľa žalovaného žalobkyňa svojím konaním sleduje jediný zámer, a to získať do svojho vlastníctva
neoprávnenú sumu finančných prostriedkov, ktoré jej neprináležia. Ide o zjavné zneužitie práva, ktoré
v súlade s ust. čl. 5 prvej vety CSP nepožíva právnu ochranu a súčasne napĺňa čl. 3 OZ o rozpore

s dobrými mravmi. Súd nevykonal žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a pri
hodnote hypotéky nevychádzal z predložených dokumentov, ale z tvrdení žalobkyne, ktoré boli zjavne
skreslené a nezakladali sa na pravde a už v žiadnom prípade sa neopierali o predložené dôkazy
(potvrdenie banky F. E., I. zo dňa 23.11.2022 o výške splátok istiny a úrokov). Súd v tomto smere
ignoroval akúkoľvek snahu žalovaného domáhať sa právnou cestou preukázania skutočného stavu

veci a nevykonal dokazovanie vo vzťahu k príjmu manželky, ktorého výška bola minimálna. Vo vzťahu
k žalobkyňou uvádzaným spoločným úsporám, žalovaný opakovane zdôrazňoval, že v predmetnom
vzťahu žalovaného a žalobkyne neexistovala žiadna dohoda na spoločných úsporách a žalobkyňa
svoj nárok na vyplatenie finančného vyrovnania odvodzuje od prospechu plynúceho len zo zárobku
žalovaného, čo je aj s poukazom na ust. § 150 OZ o zásadách vyporiadania BSM v zjavnom rozpore.
Žalovaný poskytol žalobkyni bezhotovostne finančné prostriedky v sume 5.913 eur v rokoch 2014 –

2016, čo vyplýva aj z prevodov z účtu žalovaného na účet žalobkyne č. B.. Okrem toho žalovaný zakúpil
žalobkyni notebook Lenovo v hodnote 513,82 eur a bežecký pás Spartan v hodnote 162,62 eur (po
rozvode ostali v držbe žalobkyne). Žalovaný k tomu priložil aj výpis z účtu v F. E. za obdobie od 4.2.2014
do 12.12.2016.

15. Vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu VW Jetta žalovaný uviedol, že toto vozidlo ku dňu
zániku manželstva nepatrilo do BSM, vzhľadom na to, že bolo prevedené na syna žalovaného pred
rozvodom manželstva. Žalovaný súčasne zdôraznil, že predmetom BSM ku dňu zániku manželstva
boli aj obchodné podiely žalobkyne, a to v spoločnosti C., B. (hodnota obchodného podielu 1.000 eur)
a v spoločnosti O., B. (hodnota obchodného podielu 5.000 eur). Vzhľadom na to, že o domácnosť

a nadobudnutie majetku manželov sa zaslúžil najmä žalovaný, s poukazom na ust. § 150 tretej vety
OZ potom platí, že pri vyporiadaní sa prihliadne predovšetkým na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalovaný nepoprel finančné
záväzky spadajúce do BSM, či už ide o záväzok v G. E.. účtu XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške
4.430,35 eur, taktiež sumu 11.126,29 eur v F. E., a.s. č. účtu J., sumu 1.700,85 eur + 2.427,90 eur v

L. E. M., záväzok voči K. B. B. zo zmluvy o úvere č. 1369806906 v sume 10.221,05 eur, rekonštrukciu
bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo výške 2.470 eur a ani záväzok z úveru č. 2008079770
v F. E., I., z ktorého bola počas manželstva splatená zo strany žalovaného suma 12.001,58 eur,
čo preukázal aj potvrdením z banky, ktoré predložil 6.12.2022 (ktorú sumu žalovaný akceptuje ako
sumu, ktorá do BSM patrí). Žalovaný má za to, že v situácii, kedy jeho príjem predstavoval väčšinu

príjmu domácnosti, by mal súd vzhliadnuť k rozdielnemu stanoveniu podielov pri vyporiadaní z dôvodu
zásluhovosti jedného z manželov na nadobudnutí a udržaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
v porovnaní s druhým manželom. Žalovaný nepoprel existenciu záväzkov spadajúcich do BSM, ktoré
súd v rozhodnutí zohľadnil (okrem výšky záväzku z titulu splácania úveru v F. E., I., teda 12.001,58 eur
namiesto 29.190,65 eur), avšak v tomto smere požaduje primerané vyrovnanie s poukazom na zásadu

proporcionality zásluhy na nadobudnutí a ďalšom rozvíjaní majetku v BSM.

16. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný, uvedomujúc
si právnu úpravu inštitútu manželstva a s ním spojeného vzniku BSM, využíva ním tvrdenú argumentáciu
ibazaúčelomzbaveniasasvojejpovinnostititulomvyporiadaniaspoločnéhomajetku.Počasspoločného

spolužitia manželia žili v spoločnej domácnosti v byte vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Po dohode
so žalovaným žalobkyňa preukázateľne platila všetky platby spojené s užívaním bytu, vrátane všetkých
nákladov na domácnosť zo svojho príjmu, pričom na tieto náklady jej žalovaný žiadnym spôsobom
neprispieval. Nakoľko žalovaný vzhľadom na druh vykonávanej práce (M.) dosahoval vyšší príjem
než žalobkyňa, manželia sa dohodli, že nespotrebovanú časť zo svojich mesačných príjmov, ako aj

vyplácané pracovné odmeny si bude žalovaný odkladať na svoje bankové účty, ktoré nepochybne
patria do masy zaniknutého BSM. Pritom práca žalobkyne, ktorá sa zaoberá spracovaním a vedením
účtovníctva, nie je o nič menej cenná ako práca žalovaného a je rovnako náročná. Skutočnosť, že
podľa názoru žalovaného netvoril so žalobkyňou žiadne spoločné úspory a žiadna dohoda o spoločných
úsporách neexistovala, nemá žiadny vplyv na masu BSM. Predmetom BSM sú všetky hnuteľné a

nehnuteľné veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, a to okrem iného aj všetky
príjmy a úspory z pracovnoprávneho vzťahu, ako aj príjmy z podnikateľskej činnosti. Žalovaný časť z
dosahovaných príjmov používal aj na splácanie úverov, ktoré čerpal ešte pred uzavretím manželstva,
na rekonštrukciu bytu v jeho výlučnom vlastníctve, a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne, a preto jepovinnývzmysleust.§150OZnahradiťvšetko,čobolozospoločnéhomajetkupoužiténajehooddelený
majetok, ako aj na zhodnotenie jeho majetku.

17. K námietkam žalovaného vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobkyňa uviedla, že žalovaný
nielenže navrhoval vykonať dokazovanie, ale aj začal uvádzať skutočnosti na svoju obranu a predkladať
dôkazy až na konci súdneho konania, a to až potom, keď žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa
16.11.2022 (súdne konanie je vedené od roku 2019) zhrnula výsledky vykonaného dokazovania,
napriek tomu, že nič mu nebránilo v tom, aby skôr uviedol skutočnosti, predložil dôkazy, či podal

návrhy na vykonanie dokazovania. Až po vykonaní rozsiahleho dokazovania, ktorého výsledky
jednoznačne odôvodňujú nárok žalobkyne, uplatnil prostriedky procesnej obrany. Žalovaný bol v konaní
pasívny, počas konania sa vyjadroval len veľmi stroho a nepredkladal žiadne dôkazy, čím došlo k
porušeniu koncentračnej zásady zo strany žalovaného. Žalovaný si nielenže nesplnil zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 153 ods. 1 a 2 CSP, ale naviac súd nemal ani povinnosť prihliadať na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas. Čo sa týka

návrhov žalovaného na vykonanie dokazovania, tieto boli nielenže neúčelné, ale aj nedôvodné a ich
vykonaním by sa nezistili ani žiadne nové skutočnosti. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie za účelom
zistenia príjmu žalobkyne, a to napriek tomu, že viackrát sa sám k príjmu žalobkyne vyjadril a tento
označil za minimálny. Z uvedeného dôvodu, kedy sám žalovaný uvádzal, že príjem žalobkyne počas
manželstva bol minimálny, akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k príjmu žalobkyne by bolo neúčelné.

18. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že pri hodnote hypotéky (splátky úveru na byt
žalovaného v F. E., I.) súd nemal vychádzať z predložených dôkazov, ale iba z tvrdení žalobkyne, čo však
odporuje vykonanému dokazovaniu. Žalovaný najprv súhlasil so sumou vyčíslenou žalobkyňou vo výške
29.190,65euraažpopredloženípotvrdeniabankyzmenilsvojsúhlasibanasumu12.001,58eur,pričom

k výške ostatných splátok 17.189,07 eur realizovaných počas manželstva sa už nevyjadril a túto ani
nepoprel. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na výpis z bankového účtu F. E., I. číslo: XXXXXXXXXX/
XXXX (zabezpečený súdom), z ktorého vyplýva, že žalovaný počas celého obdobia trvania manželstva
realizoval splátky istiny a úrokov v obdobných výškach, a to konkrétne do 1/2016 sumu 232,69 eur a
následne splátky istiny a úrokov v sume od 440,57 eur do 626,98 eur, pričom tieto splátky istiny a úrokov

realizoval pod viacerými variabilnými symbolmi. Vzhľadom na časovú a vecnú súvislosť jednotlivých
splátok, ktoré žalovaný realizoval pravidelne každý mesiac v rovnakých výškach, možno dôvodiť, že
sa jednalo o ten istý úver, ktorý bol žalovaným medzičasom refinancovaný, čo je podporené aj jeho
vyjadreniami, keď počas konania sa viackrát vyjadril, že počas manželstva refinancoval úvery. Jednalo
sa o splácanie úveru žalovaného, ktorý žalovaný čerpal ešte na kúpu bytu v jeho výlučnom vlastníctve

preduzavretímmanželstva,očomsvedčíajsamotnáskutočnosť,žehneďkrátkopouzavretímanželstva
(10.2.2014) realizoval mesačné splátky, čo potvrdil aj samotný žalovaný. V súvislosti s realizovanými
splátkami žalobkyňa predložila súdu aj podrobný rozpis jednotlivých splátok za každý mesiac za celú
dobu trvania BSM, a to v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 16.11.2022, kedy vychádzala zo súdom
zabezpečeného dôkazu (výpisov z bankového účtu žalovaného), z ktorého je zrejmé, že v súhrne

splátky istiny a úrokov (úveru vrátane jeho refinancovania) predstavujú 29.190,65 eur. Žalovaný predložil
potvrdenieF.E.I.zodňa23.11.2022,zktoréhovyplývaibasplácaniehypotékyoznačenejč.2008079770
vo výške 12.001,58 eur, teda iba časti realizovaných splátok. Zo súdom zabezpečeného bankového
výpisu z F. E., I. je však nepochybné, že žalovaný realizoval splátky až vo výške 29.190,65 eur. Napriek
tomu, že si je žalovaný toho vedomý, účelovo predložil potvrdenie banky iba ohľadom tohto jedného

úveru (bez jeho refinancovania), aby tak navodil dojem splácania iba tejto časti, pričom zvyšnú sumu
splátok už žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neodôvodnil zmenu svojho postoja. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by zvyšná časť splátok do BSM nepatrila. Ak žalovaný tvrdí, že zvyšná suma
splátok nemá patriť do BSM, nesie dôkazné bremeno, aby túto skutočnosť aj preukázal, v opačnom
prípade je súd povinný ich do masy BSM zahrnúť a vyporiadať. Žalobkyňa poukázala aj na vyjadrenia

žalovaného v rámci konania, v zmysle ktorých sumu 29.190,65 eur na pojednávaní dňa 26.5.2021 v
celom rozsahu uznal a túto žiadnym spôsobom nepopieral. Preto zmenu postoja žalovaného v tomto
smere bolo nutné vyhodnotiť za účelovú so zámerom znížiť výšku výplaty v prospech žalobkyne.

19. Vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu VW Jetta žalobkyňa uviedla, že predmetné vozidlo

aj po rozvode manželstva naďalej zostalo v držbe žalovaného, ktorý ho aj používal. K prevodu tohto
vozidla (ako spoločného majetku) došlo bez vedomia a súhlasu žalobkyne, kedy konal v rozpore s ust.
§ 145 ods. 1 OZ, a preto na takýto neplatný právny úkon nemožno ani prihliadať a vozidlo je potrebné
zaradiť do masy BSM a vyporiadať. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný na pojednávanídňa 26.5.2011, keď uviedol, že „pri realizovaní darovania motorového vozidla Volkswagen Jetta synovi
žalovaného sa žalovaný nepýtal žalobkyne resp. o darovaní nehovorili, nakoľko dlhodobo už medzi
sebou nekomunikovali“. V danom prípade nešlo o bežnú vec. Vozidlo nepochybne patrí do masy BSM,

pričom jeho hodnota nie je zanedbateľná aj s ohľadom na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva,
ako aj hodnotu veci, ktoré do neho patria, a preto na jeho prevod sa jednoznačne vyžaduje súhlas
obidvoch manželov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sám žalovaný chcel predmetné vozidlo už pred
prvým pojednávaním vyporiadať. Odvolacia námietka žalovaného, že vozidlo bolo počas manželstva
prevedenénajehosyna,nemážiadnuprávnurelevanciu,apretosúdprvejinštanciepostupovalsprávne,

keď ho v rámci masy BSM zohľadnil a vyporiadal.

20. K námietke žalovaného vo vzťahu k obchodným podielom žalobkyne v spoločnostiach C., B. a O.,
B. žalobkyňa uviedla, že v týchto spoločnostiach vystupovala iba dočasne, výslovne na žiadosť jej syna
už z uvedených dôvodov (použitie jej licencie na účtovníctvo, konanie v mene spoločnosti), kedy aj jej
peňažný vklad do tejto spoločnosti bol preukázateľne splatený z finančných prostriedkov jej syna bez

nároku na vrátenie týchto finančných prostriedkov, ako aj bez nároku na vyplatenie podielu na zisku,
pričomuvedenéskutočnostižalovanýaninenamietal.Nasplatenievkladužalobkynebolipoužitévýlučne
finančné prostriedky jej syna P. C. a nie prostriedky žalobkyne a ani spoločné prostriedky manželov a
z uvedeného dôvodu tento obchodný podiel nepatrí do BSM. Hodnota obchodného podielu by patrila
do BSM iba v prípade, ak by žalobkyňa nadobudla tieto obchodné podiely za trvania manželstva z

prostriedkov patriacich do BSM. Odhliadnuc od uvedeného, aj v prípade, ak by obchodný podiel mal
patriť do masy BSM, žalobkyňa nesúhlasila s jeho výškou uvedenou žalovaným. Na zistenie ceny
obchodného podielu sa vyžadujú odborné znalosti, pričom táto sa spravidla zisťuje znaleckou činnosťou,
kedy je potrebné zohľadniť aj ďalšie účtovné dokumenty, ako napríklad súvaha, výročné správy a
podobne, nehovoriac o tom, že výsledky hospodárenia obidvoch spoločností za rok 2018 vykazujú

záporné čísla. V danom konaní ani prípadná výška hodnoty obchodných podielov nebola preukázaná.

21. Žalobkyňa za zavádzajúce označila tvrdenia žalovaného, že mal žalobkyni poskytnúť finančné
prostriedky v sume 5.913 eur v rokoch 2014-2016, či zakúpiť notebook Lenovo, o čom mal predložiť
aj potvrdenia. Žalovaný predložil potvrdenia o bankovom prevode aj z času ešte pred uzavretím

manželstva, ktoré sú bezpredmetné. Ostatné financie poskytnuté žalovaným počas manželstva boli
preukázateľne spotrebované počas manželstva na spoločné potreby manželov, a to na úhradu nákladov
spojených so svadbou, na financovanie spoločných dovoleniek (čo vyplýva aj z označenia jeho platby
ako „dovolenka“), na financovanie sviatkov (Vianoce a podobne), na ostatné spoločné potreby manželov
(čo žalovaný nakoniec ani nepoprel), na financovanie vecí do bytu žalovaného (keďže žalovaný trávil čas

aj na služobných cestách, kedy jej posielal za týmto účelom peniaze), ako aj na úhradu jeho výlučných
výdavkov (teda opäť na výlučný majetok žalovaného). Notebook Lenovo žalovaný pôvodne kúpil sebe
a po zakúpení ďalšieho nového notebooku ho iba „posunul“ ako nepotrebný a bezcenný žalobkyni.
Vzhľadom na uplynutú dlhšiu dobu notebook ani bežecký pás už nemajú žiadnu hodnotu. Žalobkyňa má
tiež pochybnosti o kúpnej cene uvedenej žalovaným, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázal.

22. Žalobkyňa nesúhlasila s požiadavkou žalovaného, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na to, kto
sa mal zaslúžiť o nadobudnutie majetku. V tomto smere žiadala zohľadniť aj ďalšie kritéria, a to ktorý
z manželov a v akej miere sa staral o rodinu, či ako sa ten-ktorý z manželov pričinil o obstarávanie
spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o príjem žalovaného, ktorý bol v porovnaní s príjmom žalobkyne vyšší,

žalovaný pracoval v I. M. (P. E.), kde zamestnanci pochopiteľne dosahujú vyššie mzdy. Žalobkyňa
počas celého manželstva vynakladala rovnaké úsilie pracovať a dosahovať pravidelný príjem podľa
svojich reálnych možností a schopností. Žalobkyňa vykonávala účtovnícke práce na živnosť, pričom
už počas prevádzkovania živnosti sa zamestnala. Po ukončení živnosti začala vykonávať súbežne dve
práce, z ktorých dosahuje príjem až doposiaľ. Nižší príjem jedného z manželov počas manželstva, so

zreteľom na jeho pracovné zaradenie zodpovedajúce jeho pomerom, nie je dôvodom pre výnimku zo
zásady, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Aj keď bol príjem žalobkyne
nižší v porovnaní s príjmom žalovaného, relevantným je, že žalobkyňa počas trvania manželstva riadne
pracovala a dosahovala pravidelný príjem zodpovedajúci jej reálnym možnostiam a schopnostiam.
Okrem toho sa starala o spoločnú domácnosť, keď jej príjem počas celého manželstva bol spotrebovaný

na chod spoločnej domácnosti. Teda svojím konaním a správaním sa rovnako zaslúžila o nadobudnutie
a udržanie spoločného majetku. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní uplatňuje
výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbecnepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby
a pod. (Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Edmund Horváth, Wolters
Kluwer, s. 255). Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný počas celého manželstva požíval alkoholické nápoje

v nadmernom množstve, kedy sa správal k žalobkyni s neúctou a agresívne (vrátane fyzického násilia)
a často aj opúšťal spoločnú domácnosť. Tento problém žalovaného bol aj hlavnou príčinou rozvratu
vzťahov medzi manželmi. Uvedené skutočnosti žalovaný nepoprel ani nevyvrátil. Opísané konanie
žalovaného by mohlo byť dôvodom na zníženie jeho podielu na vyporiadaní spoločného majetku.
Ustanovenie § 150 OZ obsahuje iba exemplifikatívny výpočet zásad, z ktorých treba pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva vychádzať, to znamená, že súd prihliada aj na iné relevantné okolnosti
majúce význam pri vyporiadaní spoločného majetku manželov tak, aby vyporiadanie majetkových
vzťahov manželov bolo v súlade s dobrými mravmi a so záujmami manželov. S poukazom na uvedené,
súd prvej inštancie postupoval správne, keď dospel k spoľahlivému záveru, že v konaní neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali postup, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady
rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Predmetom konania v prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu ako bývalých manželov.

25. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 31.705,41 eur do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov konania.

26. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

27. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne
správny. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu

prvej inštancie, ktoré namietal odvolateľ v ním podanom odvolaní, keďže súd prvej inštancie daný
spor správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a
aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne
závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

odvolací súd dopĺňa nasledovné:

29. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že BSM vzniklo dňa 7.2.2014
uzavretím manželstva strán sporu a zaniklo dňa 9.10.2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
súdu prvej inštancie č. k. 27Pc/1/2018-66 zo dňa 26.9.2018, ktorým bolo manželstvo strán sporu

rozvedené. Strany sporu sa po zániku BSM nedohodli na vyporiadaní BSM, preto bolo dôvodné vykonať
vyporiadanie súdom. Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dňa 5.4.2019. Predmetom vyporiadania
boli finančné prostriedky, ktoré boli počas trvania BSM zo spoločných prostriedkov použité na výlučný
majetok iba jedného z manželov.30. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu s poukazom na § 380 ods. 1 CSP bola len časť
záverov vyslovených súdom prvej inštancie, keďže žalovaný v odvolaní nespochybnil závery týkajúce

sa záväzku žalovaného v G. E. č. účtu XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 4.430,35 eur (z ktorého
dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 2.215,175 eur), záväzku žalovaného v F. E., I., č.
účtuJ.vovýške11.126,29eur(zktoréhodôvoduježalovanýpovinnýnahradiťžalobkynisumu5.563,145
eur), záväzku žalovaného v K. B. B., zmluva o úvere č. 1369806906 vo výške 10.221,05 eur (z ktorého
dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 5.110,525 eur), záväzkov žalovaného v L. E. M.

vo výške 1.700,85 eur + 2.427,90 eur (z ktorého dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu
2.064,375 eur), výdavkov na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo výške 2.470
eur (z ktorého dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 1.235 eur) a platieb na poistenie
žalobkyne vo výške 1.656,28 eur (z ktorého dôvodu je žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému sumu
828,14 eur), keď žalobkyňa odvolanie vo veci nepodala.

31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. V normatívnej podobe je táto povinnosť premietnutá v čl. 8 základných princípov
CSP, v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana

sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o

veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť
skutkové tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania (porovnaj ust. § 132 ods. 1, § 149, §

150 ods. 1, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP).

32. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd pritom nie je viazaný návrhmi
strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Po skončení

dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a
prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené potom platí, že hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP (v
zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

34. Vychádzajúc z vyššie priblížených teoretických východísk možno potom za správny považovať
postup súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal na záväzok z úveru v F. E., I., ktorý bol zaplatený

zo spoločných prostriedkov v sume 29.190,65 eur. Žalovaný nerozporoval tento záväzok v rozsahu
12.001,58 eur s poukazom na potvrdenie banky zo dňa 23.11.2022 o výške splátok istiny a úrokov.
Podľa žalobkyne a súdu prvej inštancie bola zo spoločných prostriedkov na tento úver zaplatená
sumu 29.190,65 eur. Túto skutočnosť potvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom
dňa 26.5.2021 (s tým že uznáva, že celá táto suma bola na uvedený účet zaplatená počas trvania

manželstva), no podstatné je, že zaplatenie tejto sumy vyplýva tiež z výpisov z účtu poskytnutých súdu
F. E., I., ktoré sú súčasťou spisu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2022, v zmysle ktorého za stavu, ak v konaní o vyporiadanie niektorá zo
strán tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnovernýmspôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje stranu, ktorá tvrdí,
že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania
manželstva strán patria do BSM a treba ich vyporiadať. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení

predložila rozpis odchádzajúcich platieb z účtu žalovaného, ktorý vychádza z výpisu z účtu predloženého
bankou, v ktorom súčet odchádzajúcich platieb z účtu žalovaného zodpovedá žalobkyňou uvádzanej
sume.

35. Vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu Volkswagen Jetta odvolací súd vychádzal z toho, že

žalovaný v odvolaní jeho hodnotu nespochybnil, spochybnil len to, či patrí do BSM. V prípade osobného
motorového vozidla sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má nárok
na náhradu toho, čo ušlo z BSM z dôvodu konania žalovaného, ktorý motorové vozidlo daroval za trvania
manželstva svojmu synovi. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého
manžela a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý,
sa jeho neplatnosti nedovolá. V prípade, ak sa dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti právneho

úkonu (§ 145 OZ) sa ale medzi hodnoty, ktoré treba v rámci BSM vyporiadať, prihliada aj na hodnotu veci,
ktorú jeden z bývalých manželov vlastným pričinením bez vedomia druhého manžela vyviedol z majetku
inak tvoriaceho BSM.

36. V prípade obchodných podielov žalobkyne v spoločnostiach O., B. a C., B. ma žalovaný za to, že

tieto majú byť predmetom vyporiadania BSM. Podľa ustálenej judikatúry obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie BSM
vyporiadať, ak bol nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a zároveň bol
nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM. V konaní ale nebolo preukázané, že obchodné podiely
v uvedených spoločnostiach žalobkyňa nadobudla zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, na

čo poukázal súd prvej inštancie a žalovaný v odvolaní tento skutkový záver nenamietal.

37. Žalovaný taktiež žiadal v rámci vyporiadania BSM prihliadať na peňažné prostriedky 5.913 eur
bezhotovostne poskytnuté žalobkyni v rokoch 2014 až 2016, hodnotu notebooku Lenovo 513,82
eur a hodnotu bežeckého pásu 162,62 eur V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a

prejednacia (a takýmto bolo aj konanie v tejto veci), je zásadne vecou strán tvrdiť skutočnosti a označiť
dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a
majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo
sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej
normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech

(bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Čo sa týka finančných prostriedkov, dôkazné bremeno zaťažuje
v konaní stranu, ktorá vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom žalovaný nepreukázal,
že žalobkyňa použila peniaze na osobnú potrebu (na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa v konaní
preukázala, ako je uvedené vyššie, že z účtu žalovaného odišli finančné prostriedky na konkrétne
splátky istiny a úrokov). Zo žalovaným predložených potvrdení o odoslaných platbách navyše vyplýva,

že jeden prevod bol uskutočnený pred uzavretím manželstva (prevod v sume 500 eur) a jeden obsahoval
informáciu pre príjemcu „dovolenka“ (prevod v sume 1.223 eur). Čo sa týka hnuteľných vecí, ktorých
(nadobúdaciu) hodnotu žiadal žalovaný zohľadniť, žalobkyňa v konaní v reakcii na tento návrh uviedla,
že žalovaným označené hnuteľné veci nemajú z pohľadu možného vyporiadania žiadnu hodnotu, pričom
žalovaný hodnotu týchto vecí ani nepreukázal. Aj v tomto prípade platí, že strana sporu má v sporovom

konaní povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný v konaní dôkazy na
preukázanie hodnoty ním označených hnuteľných vecí nepredložil. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
sporu nebolo v konaní preukázané, je potom pre stranu sporu (hoc aj v čiastkovej otázke) nepriaznivé
rozhodnutie.

38. K celkovému spôsobu vyporiadania v zmysle zásad vyporiadania a možnosti zohľadniť to, kto
sa zapríčinil vo väčšej miere o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, resp. spoločného majetku,
odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 150 OZ ako základná zásada vyporiadania BSM
vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z uvedenej zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely manželov určiť aj iným pomerom, a to práve s prihliadnutím na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. Odklon
od zásady rovnosti podielov prichádza do úvahy výnimočne vtedy, ak ide o také konanie jedného z
manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa to premieta do hospodárenia
so spoločným majetkom, čo v prejednávanej veci zistené nebolo. Takouto okolnosťou nemôže byťbez ďalšieho len rozdiel vo výške príjmu medzi manželmi počas trvania manželstva. Odvolací súd sa
s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali postup, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od

zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku.

39. Za neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k priebehu
dokazovania, keď žalovaný okrem iného v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov,
konkrétne nevykonanie dokazovania vo vzťahu k príjmu jeho bývalej manželky, keďže v rámci procesu

dokazovania bolo potrebné vychádzať z toho, že na pojednávaní dňa 24.5.2023 strany sporu zhodne
vyhlásili, že návrhy na vykonanie dokazovania nemajú (viď zápisnicu o pojednávaní konanom dňa
24.5.2023).

40. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V
posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za
svojvoľné, či zjavne neodôvodnené.

41. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju
nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04).

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej
a v súlade s § 380 CSP i v závislom výroku II. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku II. žalobca

neuviedol žiadne odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255

ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).