Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/140/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201837
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4622201837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Topoľčany, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., a otec F. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E., adresa na doručovanie: E. XXXX, E., o zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.05.2023, č.k. TO-11P/80/2022-61, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zníženie
výživného (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok
II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec maloletého sa podaným návrhom na súd prvej inštancie
domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na maloletého A. zo sumy 100 eur mesačne na 30 eur
mesačne. Dôvodil, že dosahuje nižší a skoro žiaden príjem, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá žiadne príspevky, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Matka
maloletého s návrhom otca nesúhlasila. Súd prvej inštancie zistil, že výživné bolo upravené rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.08.2011 č.k. 4C/79/2011-38, ktorým bolo manželstvo rodičov
rozvedené, maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi určené výživné 150 eur mesačne.
Následne rozsudkom zo dňa 19.03.2013, č.k. 9P/22/2013-29 súd prvej inštancie schválil rodičovskú
dohodu, ktorou zmenil pôvodný rozsudok v časti výživného tak, že výživné na maloletého A. znížil zo
sumy 150 eur mesačne na 100 eur mesačne, keď v tom čase maloletý býval u matky, navštevoval
materskú školu. Matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s rozsahom pracovného
času 10 hodín týždenne s odmenou vo výške 2,50 eur za hodinu. Bývala v 2-izbovom byte, nemala

žiadne pôžičky ani iné vyživovacie povinnosti. Otec bol nezamestnaný, predtým však pracoval v Nórsku
na sezónnych prácach. V súčasnosti má maloletý A. 12 rokov, je žiakom 7. triedy základnej školy
v E.. Matka je zamestnaná, t.č. je však na materskej dovolenke, keďže jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť a to voči maloletej C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, takže poberá rodičovský príspevok 370 eur
mesačne, rodinné prídavky na 2 deti. Žije s otcom maloletej C., s ktorým stavajú rodinný dom v H.,
za ktorým účelom majú hypotekárny úver 60.000 eur s mesačnou splátkou 267 eur. Otec maloletého je
v súčasnosti evidovaný na Úrade práce v Topoľčanoch, nepoberá žiadne dávky, kontakt s maloletým

neudržiava, podľa neho mu v styku so synom bráni matka. Obýva 2-izbový rodinný dom, kde má
náklady 500 eur ročne na plyn, 12 eur mesačne elektrinu, 8 eur mesačne vodu, platí paušál na telefón
23 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletému A.. Otec uvádzal, že už je 2 roky
nezamestnaný,naposledypracovalakobaličmäsavoŠvajčiarsku,kdevdôsledku pandémieCOVID-19skončil. Na úrade práce je evidovaný 1 rok, bola mu ponúknutá práca v hydinárňach, bola tam nízka
mzda, pod životné minimum. Hľadal si prácu, ale za 600 eur sa mu do práce neoplatí chodiť. Je vyučený
murár, má zdravotné problémy, o ktorých však nemá žiadne lekárske potvrdenie. Aktuálne výživné

neplatí nakoľko nemá z čoho, žije v bratovom dome, ktorý nie je skolaudovaný, ale je obývateľný.
Má dlhy aj exekúcie voči zdravotnej poisťovni, nevie v akej výške. Dlhy voči bankám a nebankovým
subjektom nemá. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 15.05.2023
vyplynulo, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov od 17.01.2022 do 10.12.2022, dňa 30.03.2022
mu bolo vystavené úradom odporučenie do zamestnania do firmy HYZA, a.s., na pozíciu spracovateľ

mäsa, kostí a hydiny – klient nevyhovoval požiadavkám na dané miesto. Dňa 08.06.2022 preukázal
ďalšie hľadanie si zamestnania. Dňa 22.08.2022 mu bolo vystavené odporučenie do zamestnania do
firmy JAFIS SZ, s.r.o. – pomocný pracovník v sklade – klient nevyhovoval požiadavkám na dané miesto.
Dňa 11.12.2022 bol vyradený z evidencie uchádzačov z dôvodu obsadenia prácou na SZČO. Aktuálne
je opätovne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.01.2023, absolvoval informačné
poradenstvo, boli mu poskytnuté informácie o možnosti absolvovania rekvalifikačného kurzu. Zatiaľ

nepredložil žiadne potvrdenie o hľadaní si zamestnania, ďalší termín kontaktu na úrade je určený na
deň 29.05.2023. Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, nakoľko nie je v záujme a ani na prospech
maloletého dieťaťa zníženie výživného, keď ani suma 100 eur nie je dostatočná výška výživného.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 65, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine. Súd
dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, aj na

strane matky. Maloletý vyrástol, navštevuje 7. triedu základnej školy, čím sa zvýšili výdavky na stravu,
oblečenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, fyzioterapiu maloletého. Je v dospievajúcom veku,
rýchlo rastie, čo si vyžaduje neustále nové oblečenie a obuv. Matke pribudla vyživovacia povinnosť.
Vzhľadom tak na zvýšené odôvodnené výdavky na maloletého, vzhľadom na to, že otec si dlhodobo
neplní vyživovaciu povinnosť má súd za to, že zmena pomerov u maloletého nie je dôvodom na zníženie

výšky vyživovacej povinnosti otca. U otca súd nezistil podstatnú zmenu pomerov, otec je evidovaný na
úrade práce, niekoľkokrát mu bola ponúknutá práca, avšak nevyhovoval požiadavkám. Súd je povinný
skúmať nielen reálne, ale aj potenciálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča. Otec
je fyzicky zdravý, nakoľko nepredložil žiadne lekárske potvrdenia preukazujúce opak, nič mu nebráni
zamestnať sa, takže súd zohľadnil pri rozhodovaní aj túto skutočnosť. Súd tiež prihliadal na to, kto akým

spôsobom a v akom rozsahu sa podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa. Starostlivosť o maloletého
zabezpečuje výhradne matka, maloletý je už v dospievajúcom veku, takže jeho potreby vzrástli priamo
úmerne s vekom. Je prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali obaja rodičia spoločne, pokiaľ je
to v ich možnostiach. Matka sa na výžive syna podieľa nielen finančne, ale aj osobnou každodennou
starostlivosťou. Súd dospel k záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov u posudzovaných osôb

v miere, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Súd preto
návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalodvolanieotecmaloletého.
Uviedol, že jeho pomery sa od poslednej úpravy výživného zmenili, nie je v jeho možnostiach platiť

výživné 100 eur mesačne. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Matka mu znemožňuje styk
so synom. Je nemajetný, ale má možnosť bývať v rodinnom dome patriacom bratovi. Snaží sa nájsť
si vhodné zamestnanie. Súd nesprávne vyhodnotil jeho situáciu. Keďže nie je schopný platiť výživné
určené súdom 100 eur, hrozí mu, že bude trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy. Prekonal
COVID-19, následne sa mu zhoršil zdravotný stav aj v súvislosti s krížami a nie je schopný vykonávať

ťažšie fyzické práce. Navrhol výživné znížiť na sumu 32,11 eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie ako správny potvrdiť, keďže bolo rozhodnuté v prospech a v záujme maloletého A..

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súhlasí. Výživné na
dnešnú dobu, potreby a vek maloletého dieťaťa v súčasnej sume 100 eur je aj tak nízka. Otec nepredložil
adekvátny dôkaz o svojom zlom zdravotnom stave, ani o žiadnej skutočnosti, ktorá by mu bránila hľadať
si zamestnanie, zamestnať sa a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Syn má 13 rokov a výdavky naňho
sú dosť vysoké.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávaniapreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. TO-11P/80/2022 je zníženie
výživného otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na zníženie výživného
zamietol, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj
dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
považuje za správne (§ 387 ods.2 CSP). Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletého

odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže
odvolateľvodvolaníneuviedolžiadnetakérelevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobiléprivodiťzmenu
odvolaním napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom
k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza iba nasledovné:

8. Základom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na
platenie výživného v sume určenej predchádzajúcim rozhodnutím, nakoľko je nezamestnaný a nepoberá
žiadne dávky, teda je bez príjmu.

9. Odvolací súd, berúc do úvahy zákonné ustanovenia § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine, ako aj

kritérium najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, zakotvené na medzinárodnej úrovni (článok 24 Charty
základných práv európskej únie, článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa), ako aj na národnej
úrovni (článok 5 Zákona o rodine), po oboznámení sa s obsahom spisu musel zhodne so súdom
prvej inštancie dospieť k záveru, že skutočnosti uvádzané otcom nepredstavujú dôvod na zníženie
výživného. Treba pritom vychádzať z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším

rozsudkom a pomerov aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia
ktorých je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí
sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že na strane otca nedošlo

k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
V čase poslednej úpravy výživného, kedy matka súhlasila s jeho znížením zo sumy 150 eur na 100 eur
mesačne, bol otec maloletého nezamestnaný. Od tejto doby sa otec riadne nezamestnal, nepoberá
žiadne dávky v nezamestnanosti, ani v hmotnej núdzi. Na pojednávaní sa vyjadril, že vykonávať prácu
za 600 eur mesačne sa mu neoplatí, čo možno považovať za ľahkovážny prístup k výžive svojho dieťaťa.

Je vyučený murár a na trhu práce sú voľné pozície v tejto profesii. Ďalej tvrdil, že má zdravotné problémy,
ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd, takisto ako súd prvej inštancie mal za to,
že je v možnostiach a schopnostiach otca sa zamestnať a získať tak mesačný príjem v takej výške,
aby z neho mohol pokryť súdom určené výživné. Otec má vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi zo
zákona, jedná sa o povinnosť prvoradú. Otec sa navyše na výžive a výchove svojho syna nepodieľa ani

žiadnym iným spôsobom. Otec maloletého je zdravý, keďže žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu
bránili zamestnať sa nepreukázal, je aj práceschopný a napriek tomu je stále, dlhodobo nezamestnaný,
takže je opodstatnené skonštatovať, že od doby poslednej úpravy výživného sa jeho pomery nezmenili.
Odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie tak nevidel dôvod na zníženie výživného.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na
ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).