Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200676
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5724200676.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX
a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Martin,
Novomeského4,03601Martinakokolíznymopatrovníkom,detirodičov–matkyE.F.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX G., t. č. bytom G. X, XXX XX C. - H. a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXXXXI.J.XXX,ozmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,oodvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17P/44/2024-193 zo dňa 11. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch V. a X. z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výrokoch I., II., III., IV., VI., VII., VIII., IX. zostáva rozsudok okresného súdn e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
17P/44/2024-193 zo dňa 11.06.2024 rozhodol tak, že:
I. Maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX,
C., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky E. F., nar. XX.XX.XXXX.

II. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A., C., A., D. a C. každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do
18.00 hod. tak, že deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matke.
III. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť výživné na mal. A. v sume 120,- eur, C. v sume 90,-
eur, A. v sume 90,- eur, D. v sume 70,- eur, C. v sume 70,- eur do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky
vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Nariaďuje sa súdny dohľad nad výchovou maloletých detí A., C., A., D. a C. po dobu dvoch rokov
a o súčinnosť bude požiadaný ÚPSVaR Martin a škola, ktorú maloleté deti navštevujú, aby každé dva
mesiace podali súdu správu o výchovnom prostredí, starostlivosti o maloleté deti, škola predovšetkým
správu o dochádzke, o školských výsledkoch, pripravenosti maloletých detí na vyučovanie, o spolupráci
rodičov so školou a prípadne iné dôležité skutočnosti.
V. Súd ukladá matke E. F. a otcovi C. B. podrobiť sa poradenstvu v CDR Martin za účelom zlepšenia

rodičovských zručností.
VI. Daňový bonus si bude uplatňovať matka.
VII. Prídavky na deti bude poberať matka.
VIII.Bydlisko maloletých detí bude v mieste bydliska matky.
IX. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/69/2022 z 19.05.2022
o výroku, o osobnej starostlivosti, výživnom, styku otca s maloletými deťmi, uplatňovaní daňového

bonusu, poberaní prídavkov na deti a mieste bydliska maloletých detí.
X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka návrhom doručeným súdu dňa 05.03.2024 žiadala, aby
maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým
deťom, a to po tom, ako boli maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/69/2022 zo

dňa 19.05.2022 zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v dvojtýždňových
intervaloch. Dôvodom podania návrhu z jej strany bolo to, že samé deti na ňu apelujú, že chcú zostať
u nej, pretože u otca sa boja vyjadriť svoj názor. Na druhej strane otec chcel, aby deti boli zverené do
jeho osobnej starostlivosti, lebo matka starostlivosť o maloleté deti zanedbáva.
1.2 Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu nepochybne preukázané, že výchova ako na strane

matky tak na strane otca je problémová. Aktuálne nastavená osobná striedavá starostlivosť nefunguje
komfortne a ani jeden z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou naďalej nesúhlasí. Problémy
so starostlivosťou o maloleté deti však boli zaznamenané na strane obidvoch rodičov. Matka je
vo výchovnom prístupe podstatne benevolentnejšia ako otec. Ako súd zistil s ohliadky, matka má
zabezpečené bývanie, ktoré zodpovedá potrebám detí, avšak bolo avizované, že u detí je zanedbávaná
hygiena v tom smere, že aj keď im uvedené matka umožňuje (matka ich posiela aj sprchovať), má

benevolentný prístup a už nedohliadne, či deti takto aj učinili. Matka nemá so školou žiadny kontakt
(nekontroluje správy v Edupage, nezúčastňuje sa rodičovských schôdzok, škola nemá jej adresu,
telefónne číslo). Keď sú deti v starostlivosti matky vykazujú veľké množstvo neospravedlnených absencií
z dôvodu, že im nezabezpečila dobitie kariet na MHD v dôsledku čoho mali deti zníženú známku zo
správania. Z vyjadrenia školy tiež vyplýva, že keď sú deti v starostlivosti otca, chodia do školy lepšie

pripravené (otec im zakupuje školské pomôcky, pracovné zošity, uhradí im obedy v školskej jedálni
a zaplatí im dobitie kariet MHD na čas keď sú tieto v jeho starostlivosti). Prebieha výlučne kontakt školy
s otcom. Napriek zabezpečeniu týchto vecí otcom bolo preukázané, že maloleté deti chcú byť zverené
do starostlivosti matky. Pri rozhodovaní súdu komu majú byť deti zverené zavážil názor detí prítomný
pred kolíznym opatrovníkom, súdom i psychológom z referátu poradensko psychologických služieb.

Napriek benevolentnému výchovnému prístupu matky vyjadril presvedčenie, že príslušnými výchovnými
opatreniami je možné tento správnym smerom korigovať. Podľa názoru súdu povahová predispozícia
v kombinácii s požitým alkoholom sa preniesla aj do výchovného prístupu otca k maloletým deťom,
ktoré prísnu výchovu a jej ciele napĺňa agresívnym prístupom voči nim, deti majú z neho strach, necítia
sa u neho bezpečne, cítia sa nedocenené, pochválené, napriek tomu, že sa snažia. Absentujúci pocit

bezpečia, pohody a spokojnosti u otca nepochybne pramení aj z minulosti, keď otec bol odsúdený
Okresným súdom Martin sp. zn. 1T/11/2019 z 05.05.2020 za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a to
maloletého A. pričom všetky deti už boli vo veku keď boli toto schopné vnímať. Ako z vyjadrenia otca
na adresu detí (deťom bude riadiť život, že vďaka nemu sú tu, že sú slabý článok rodiny a že ich treba
zlikvidovať). Aj keď otec konal pod vplyvom alkoholu, tak takéto správanie voči vlastným deťom/dieťaťu

svedčí o istých charakterových vlastnostiach. Súdu sa javilo, že aj keď uplynulo od odcudzujúceho
rozsudku obdobie 4 rokov, tak istý model správania a prístupu k deťom u otca pretrváva. Súd preto aj
na základe odporúčania referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR zveril deti do osobnej
starostlivosti matky.
1.3 Nakoľko vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré tak mal za to, že musí autoritatívne rozhodnúť aj o styku

otca s maloletými deťmi tak, aby bolo zachované právo maloletých detí na vzťah k obidvom rodičom.
S poukazom na ust. § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej lej len „Zákona o rodine“ ktoré umožňuje obmedziť styk rodiča s maloletým dieťaťom, toto aj súd
využil a upravil stretávanie aj v zmysle odporúčania psychológa ho minimalizovať na každý nepárny
týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. K takémuto

obmedzeniu styku otca s deťmi sa uchýlil preto lebo do úvahy prichádza potencionálne ohrozenie
zdravého, predovšetkým psychického vývinu maloletých detí.
1.4 Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bol súd toho názoru, že je pri
príjme otca a jeho nákladoch v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v celkovej sume 440,-
eur na všetky detí (na najstaršieho A. v sume 120,- eur, na C. a A. po 90,- eur mesačne a na D. a C.

po 70,- eur mesačne). Bral do úvahy potreby maloletých detí s ohľadom aj na vek, školskú dochádzku,
zdravotný stav a podobne (maloletý A. je v 9. ročník základnej školy, maloletá A., C. a A. sú žiakmi II.
stupňa základnej školy a maloletý D. žiakom I. stupňa základnej školy, deti žiadne krúžky nenavštevujú,
pravidelne žiadne lieky neužívajú). Pri určovaní výživného vzal do úvahy aj to, že to bude matka, kto
sa bude o deti osobne starať, táto nemá trvalú prácu (má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti) je

vydatá, spolu s manželom majú v nájme byt, s ktorým súvisiace náklady na nájom a služby sú v sume
celkom 520,- eur.
1.5 Zároveň súd nariadil súdny dohľad nad výchovou maloletých detí po dobu dvoch rokov tak, že
o súčinnosť bude požiadaný ÚPSVaR a škola, ktorú maloleté deti navštevujú, aby každé dva mesiacepodali súdu správu o výchovnom prostredí, starostlivosti o maloleté deti, škola predovšetkým správu
o dochádzke, o školských výsledkoch, pripravenosti maloletých detí na vyučovanie, o spolupráci
rodičov so školou a prípadne iné dôležité skutočnosti (pre benevolentný výchovný prístup matky,

neospravedlnené absencie detí, nepripravenosť detí do školy, nezakupovanie školských pomôcok,
nezabezpečovanie obedov v školskej jedálni, nezaplatenia kariet MHD, nedbanlivosť pri dodržiavaní
hygieny detí.
1.6 Ďalším výchovným opatrením bolo uloženie povinnosti obom rodičom, aj matke aj otcovi, podrobiť
sa poradenstvu v CDR Martin za účelom zlepšenia rodičovských zručností, ktoré rodičovské zručnosti

zahŕňajú nielen pomoc a usmernenie vo veciach samotnej starostlivosti a výchovy rodičov voči svojim
maloletým deťom ale dokážu napomôcť aj obnoveniu vzťahu v danom prípade otca s maloletými deťmi.
1.7 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 24 ods. 3 veta prvá, ods. 5 veta prvá, § 25 ods. 3, § 26, § 36
ods. 1 veta prvá a druhá, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine.
1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí, a to do výroku týkajúceho sa uloženia
výchovného opatrenia v súvislosti s podrobením sa poradenstva v CDR Martin za účelom zlepšenia
rodičovských zručností.
2.1 V odvolaní uviedol: „Vzhľadom k danému nariadeniu, ktoré súd určil, mám za to, že ja ako otec

som si neni vedomý žiadnych pochybností k starostlivosti ohľadom mojich maloletých detí počas našej
striedavej starostlivosti, ktorú nám určil súd v máji 2022 sp. zn. 9P/69/2022. Ďalej uvádzam, že súd
rozhodol, že maloleté deti budú zverené matke. To pre mňa znamená, že zákonný zástupca je matka,
ktorá týmto rozhodnutím súdu nadobudla výhradné právo rozhodovať v mene detí. Taktiež je povinná sa
o ne poriadne starať a vychovávať ich. Pre mňa ako rodiča je to už obmedzovanie slobody. Samozrejme

akceptuje vôľu detí, s kým chcú bývať. Preto žiadam vážený súd, aby zrušil povinné podrobovanie sa
v poradenskom centre pre deti a rodiny CDR, ktoré ako som už uviedol, bolo nariadené súdom sp. zn.
17P/44/2024-193“.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 362 a § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP)

a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 37 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario
CSP) rozsudok okresného súdu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:

5. Aj keď je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancieohľadomvýrokuV.vspojenísvýrokomX.týkajúcehosatrovkonania,odvolacísúdvovýrokoch
I., II., III., IV., VI., VII., VIII., IX., ktoré neboli odvolaním napadnuté žiadnym z účastníkov konania po
jeho preskúmaní v tejto časti podľa § 65 CMP nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Ponechal
preto ohľadom týchto výrokov rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Výrokom V. rozsudku okresného súdu bolo uložené výchovné opatrenie a to matke a otcovi podrobiť
sa poradenstvu v CDR Martin za účelom zlepšenia rodičovských zručnosti, ktoré podľa odôvodnenia
rozhodnutia zahŕňajú nielen pomoc a usmernenie vo veciach samotnej starostlivosti a výchovy rodičov
voči svojim maloletým deťom ale dokážu napomôcť aj obnoveniu vzťahu v danom prípade otca

s maloletým deťmi.

7. Podstatou odvolacej námietky otca bolo, aby predmetná povinnosť mu nebola uložená nakoľko si nie
je vedomý žiadnych svojich pochybností pri starostlivostí o deti podľa striedavej osobnej starostlivosti
a okrem toho maloleté deti boli zverené matky, ktorá je povinná sa o ne poriadne starať a vychovávať ich.

8. K tvrdeniu otca v odvolaní týkajúceho sa výkonu rodičovských práv len matkou, je potrebné uviesť,
že obom rodičom zákon výslovne ukladá povinnosť vykonávať práva a povinnosti tak, aby boli chránenézáujmy maloletého dieťaťa. Pokiaľ maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
neznamená to, že tieto práva a povinnosti druhému rodičovi zanikajú.

9. Účelom výchovných opatrení v zmysle Zákona o rodine je predchádzanie prísnejšiemu zásahu do
rodičovských práv a povinností zmysle § 38 Zákona o rodine s tým, že budú včas odstránené poruchy
medzi rodičmi a deťmi a nebude tak musieť dôjsť k obmedzeniu či pozastaveniu rodičovských práv a
povinností.

10. Sústava výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky,
od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä
využitie uloženia povinnosti porobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré
súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne
o odbornom poradenstve, využíva prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť
jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičov a maloletému

dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie
a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným
zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších
opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-
právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd

za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesie
želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena
postoja dieťaťa potom môže súd využiť ďalšie opatrenie, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do
výkonu rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 220 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označí, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie
jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné

právavtakejmiere,žetomázanásledokporušenieprávanaspravodlivýproces,alezakladáajprocesnú
vadu konania.

16. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a odvolania otca dospel
k záveru, že rozhodnutie okresného súdu náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa nakoľko uloženie

výchovného opatrenia vo vzťahu k matke a otcovi zdôvodnil len jednou vetou. Ani vo výroku rozhodnutia
nie sú vymedzené otázky na ktoré je výchovné opatrenie zamerané. Okrem toho ak súd v odôvodnení
rozhodnutiauvádza,žerodičovskézručnostimajúnapomôcťajobnoveniuvzťahuotcasdeťmiabsentujú
dôvody tohto jeho záveru. Nie je tak preto zrejmé či tento načrtnutý cieľ vo vzťahu k otcovi nesúvisí
s využitím prípadného psychologického poradenstva. Potom sa natíska otázka či by mali/nemali byť

tohto účastné aj maloleté deti. Napokon je potrebné uviesť, že poradenstvo by malo byť viazané na
počet hodín alebo stanovený časový úsek čo z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva.17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považujúc rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia za nepreskúmateľný tento zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku okresný súd vec opätovne
posúdi v smere vytýkanom odvolacím súdom a nanovo rozhodne. Vydané meritórne rozhodnutie riadne
odôvodní postupom v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP. V novom rozhodnutí
zároveň rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v
konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku
1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).