Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202963
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6619202963.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ F. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., štátna občianka Slovenskej republiky, obaja
zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát, IČO: 50 659 537, advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990

01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/XX, XXX XX E.,
štátny občan Slovenskej republiky, a 2/ F. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/XX, XXX XX
E., štátna občianka Slovenskej republiky, obaja zast.: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica F. I. J. XXX/XX, XXX XX E., v spore o zaplatenie 3.990,17 €, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/20/2019 zo dňa 16. septembra 2022,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/20/2019 zo dňa 16. septembra 2022 z r
u š u j e a vec mu v r a c i a Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 9C/20/2019 zo dňa 16. septembra 2022 Okresný súd Lučenec
(ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ sumu 3.990,17 € spolu s úrokom z omeškania 5 %

p. a. zo sumy 3.990,17 € od 01.05.2019 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (I. výrok) a povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ náhradu
trov konania v rozsahu 100 % v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania
(II. výrok).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali

od žalovaných, aby im uhradili sumu 3.990,17 € spolu s 5 % úrokom z omeškania z istiny od 01.05.2019
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia ako kupujúci uzatvorili
so žalovanými ako predávajúcimi Kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností 05.09.2017 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E., a to:
parcela reg. „C“ s parc. č. XXX – záhrada o výmere 352 m2, s parc. č. XXX – zastavaná plocha a
nádvorie – o výmere 197 m2, kde na parc. č. XXX je postavená stavba so súp. č. XXX – rodinný dom .

Rodinný dom bol v roku 2009 zrekonštruovaný a prestavaný, keď sa v strešnom priestore vyhotovilo
obytné podkrovie, ktoré obsahuje jednu izbu so šatníkom. Rodinný dom je vykurovaný teplovodným
ústredným kúrením a v podkrovnej izbe sú umiestnené tri radiátory.

1.2 Žalobcovia v zimnom období zistili, že v podkrovnej izbe a v schodiskovom priestore je väčšia zima
ako v obývacej izbe. Keďže nevedeli lokalizovať únik tepla, požiadali K. L. M. znalkyňu v odbore

stavebníctvo,odvetviepozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľnosti,poruchystavieb,abyvypracovala
znalecký posudok pre určenie poruchy stavebných prác na rodinnom dome.1.3 Podľa znaleckého posudku bolo zistené, že steny obytného podkrovia nie sú steny z murovaných
prvkov, obvodná stena obytného podkrovia je vyhotovená z vonkajšej strany z OSB dosiek a z vnútornej

strany zo sadrokartónu, okrem štítovej steny, kde sa nachádza okno. Hrúbka izolácie medzi OSB doskou
a sadrokartónom tvorí sklená vata, ktorá je umiestnená medzi doskami len tak voľne. Takéto zloženie
nevyhovuje tepelno-technickým požiadavkám, pri takom vyhotovení stien vzniknú veľké tepelné straty.
Zo skladby steny chýba aj parozábrana a paropriepustná fólia. Krytina rodinného domu je vyhotovená
z poplastovaného plechu ROVA. V mrazivom počasí nad obytným podkrovím (nad schodiskovým

priestorom a izbou) je krytina vlhká, teda z vnútorného priestoru uniká teplo a prehrieva krytinu strechy.
Túto skutočnosť zapríčiňuje to, že nad obytným priestorom tepelnoizolačná vrstva nie je vyhotovená v
dostatočnej hrúbke, alebo je vyhotovená nesprávne a neodborným spôsobom a nespĺňa svoju funkciu. V
povalovompriestorepodkrytinoustrechysatakistonenachádzažiadnatepelná izolácia.Nakrokváchsa
nachádza iba latovanie, na ktorom je položená plechová krytina. Na krytine nad povalovým priestorom,
kde sa nachádza iba krytina ROVA je v mrazivom počasí námraza. V hornej časti steny v styku so

strechou vidieť zaplátané časti fóliou, ktoré sú len neodborným spôsobom umiestnené a okraje vôbec
nie sú zalepené tesniacimi páskami. Po odstránení znalkyňa zistila, že pod podlahou obytného priestoru
a nad podlahou povalového priestoru sa nenachádza žiadna tepelná izolácia. Pod podlahou izby voľne
prúdi studený vzduch. Medzi podlahou povaly a podlahou izby je cca 150 – 200 mm vzduchová
medzera. Pri výstavbe obytného podkrovia rodinného domu neboli dodržané základné postupy týkajúce

sa technického riešenia. Znalecký posudok znalca K. L. G. č. 80/2017 zo dňa 25.05.2017 nie je v súlade
so skutkovým vyhotovením obvodového muriva obytného podkrovia. Podľa znaleckého posudku murivo
v podkroví je „murované z iných materiálov (calsilox, siporex, calofrig) v skladbovej hrúbke nad 40 do
50 cm“. V skutočnosti obvodové murivo je vyhotovené iba z vonkajšej povalovej strany z OSB dosiek
a z vnútornej strany iba zo sadrokartónu v celkovej hrúbke steny 270 mm, okrem štítovej steny, kde

sa nachádza okno. Náklady potrebné na opravu a na zabezpečenie príjemnej pohody v podkrovnom
priestore prestavujú celkovo sumu 3.990,17 € s DPH, ktoré pozostávajú: tepelné izolácie materiálom
CLIMATIZER PLUS v hodnote 756,00 € s DPH a náklady spojené na realizáciu zateplenia podkrovia
rodinného domu vo výške 3.234,17 € s DPH. Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku sú vo
výške278,88€.Žalobcoviapísomnevyzvaližalovanýchnaúhradusumyvzniknutej vsúvislostisvadami

predmetu kúpnej zmluvy do 30.04.2019, ktorú do dnešného dňa neuhradili. Jedná sa o vady, ktoré vyšli
najavo až po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktoré majú za následok náklady spojené s uplatnením práva
zodpovednosti zavadu,ktorávzniklažalobcomvsúvislostisozisťovaním nedostatkovapredpokladané
náklady na opravu takejto vady.

1.3 Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe namietali, že žalobcovia si listom zo dňa 10.04.2019 riadne
neuplatnili vady z kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietali, že žalobcovia
si neuplatnili vadu v zime v roku 2017, ale až v apríli 2019. ako aj to, že si žalobcovia neuplatnili žiadny
nárok z vady veci (primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy), iba náhradu škody, ktorú
im mala vada veci spôsobiť. Pokiaľ si žalobcovia uplatňujú náhradu škody, nepredložili dôkaz, že by

im vznikla škoda v príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalovaných. Namietli, že závery znalkyne
K. L. M. nevyčísľujú výšku škody, ale odhadujú náklady potrebné na opravu a zabezpečenie príjemnej
pohody v podkrovnom priestore. Tvrdili, že teplotný rozdiel medzi prízemným a podkrovím nie je vadou
nehnuteľnosti. Žalovaní pri rekonštrukcii rodinného domu, v rámci ktorej zhotovili obytné podkrovie
postupovali v súčinnosti so staveným úradom, ktorým im vydal povolenie na stavbu, predpokladom čoho

bolo predloženie projektovej dokumentácie, ktorú počas stavebných prác dodržali. Tvrdili, že chyby,
ktoré znalkyňa vytýka vo forme absencie určitých stavebných prvkov (paropriepustná fólia) v čase, kedy
bola nehnuteľnosť odovzdaná kupujúcim, neboli. Poukázali na to, že kupujúci si nehnuteľnosť pred
jej kúpou ohliadli. Pri tomto stretnutí a rokovaní sa dohodli aj na zľave z kúpnej ceny vo výške 5.000,-
Eur. Kupujúci podpísali dňa 30.06.2017 písomnú kúpnu zmluvu, kde je v článku V. ods. 2 písmeno a)

uvedené, že nehnuteľnosť odkupujú v stave v akom „stojí a leží“ ku dňu podpisu zmluvy. Podľa § 501
Občianskeho zákonníka, ak sa vec prenechá „ako stojí a leží“, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, iba
že vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdať vyslovene vymienil.
Ďalej namietli, že žalobcovia si v lehote do 24 mesiacov právne perfektným spôsobom neuplatnili
nároky z vady veci, len opísali v čom má vada spočívať a uviedli, že v súvislosti s vadou vznikla žalobcovi

škoda. Jej výšku však stanovili znaleckým posudkom, ktorý neoceňoval výšku škody, ale hypotetické
náklady na určité stavebné práce, ak budú vykonané.1.4 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania,
argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav
a na vec aplikoval ustanovenia § 488, § 489, § 499, § 501, § 517 ods. 2, § 588, § 596 ods. 1, § 597

ods. 1, § 598 a § 599 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.5 Na základe čiastkových skutkových zistení a citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie

posúdil vec nasledovne. Strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu dňa 30.06.2017, na základe ktorej došlo
k prevodu nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. a to parcela reg. C s parc.
č. XXX – záhrada o výmere 352 m2, s parc. č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2
a stavby so súp. č. XXX – rodinný dom postavený na parc. č. XXX. Žalobcovia vytkli žalovaným, to
čo považovali za skryté vady stavby písomne listom zo dňa 10.04.2019, keď ešte predtým telefonicky
kontaktovali žalovaných, čo vyplynulo z výsluchov žalovaného 1/ a 2/ ako aj žalobcu1/.

1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia preukázali svoje skutkové tvrdenia - existenciu
vady predanej veci – rodinného domu. Pri svojej úvahe súd prvej inštancie prihliadal na výsledky
znaleckého posudku K. L. M., ako aj jej výpoveď a výpovede svedkov a najmä svedka, ktorý vykonával
rekonštrukciu podkrovia rodinného domu. Zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne, podľa súdu

prvej inštancie jasne vyplývalo, že príčinou nižšej teploty v obytnom podkroví je nesprávne vyhotovená
vnútorná vrstva stien, keď chýba parozábrana z vnútornej strany izolácie od sadrokartónového obkladu
z vnútornej strany, paropriepustná fólia z vonkajšej strany od OSB dosky, keďže steny podkrovia boli
vyhotovené z OSB dosiek a sadrokartónu, čo si vyžadovalo pre tepelnú pohodu priestoru správne
vyhotovenie primeranej izolácie. Ďalšou príčinou bola aj nesprávne vyhotovená podlaha obytného

priestoru, pod ktorou voľné prúdil studený vzduch a má vzduchovú medzeru cca 150 až 200 mm spolu
s tým, že pod krytinou strechy sa nenachádza žiadna tepelná izolácia (čo preukazuje aj vzhľadom
na vlhnutie krytiny z poplastovaného plechu ROVA v mrazivom počasí zapríčineným únikom tepla
a jej prehrievaním). Na tomto závere z dokazovania nič nezmenil výsluch svedkov v nadväznosti
fotografickú dokumentáciu z rekonštrukcie a výstavby obytného podkrovia, nakoľko len potvrdil závery

znalkyne. Svedok K. N. síce potvrdil, že rekonštrukciu robili podľa projektovej dokumentácie znalca
K. L. G. (ktorý zároveň robil znalecký posudok pre hypotekárny úver). Znalec K. G. však uviedol, že
projektová dokumentácie bola len urobená na účel žiadosti o povolenie zmeny užívania časti stavby
povalovéhopriestorunaobytnépodkrovie,ktorénepodliehakolaudáciizostranystavebnéhoúradu.Táto
projektová dokumentácia je len v zjednodušenom stave a neobsahuje detaily jednotlivých konštrukcií.

K. G. nevykonával ani stavebný dozor nad rekonštrukciou a aj pri svojom znaleckom posudku vychádzal
z projektovej dokumentácie, ktorú predtým sám vypracoval. Rekonštrukčné práce boli vykonávané, ako
vyplynulo z výpovede svedka N., v nadväznosti na skutkové tvrdenia žalovaných pánom N. a jeho dvoma
kamarátmi.

1.6 Ak aj svedok K. N. tvrdil, že dávali do stien parozábranu aj paropriepustnú fóliu, svedok podľa
svojej výpovede, ako súd prvej inštancie zistil, nemá stavebné vzdelanie, je vyučený elektromechanik,
čo podľa súdu prvej inštancie znižovalo odbornú váhu výpovede svedka ohľadom správnosti stavebných
postupov. Svedok síce uviedol, že mal skúsenosti zo zatepľovania bytovky a pracuje ako podnikateľ
v oblasti stavebnej činnosti. Pokiaľ však išlo o sporné správne zateplenie podkrovnej časti, svedok

sa v podstate odvolával pri svojej výpovedi na svojich dvoch kamarátov, ktorí mu vypomáhali -
otca O. P. a syna O. P., ktorí mali mať skúsenosti so stavebnou činnosťou z prác v Rakúsku
a Nemecku. Už predtým pri svojom výsluchu znalkyňa K. L. M. vo svojej výpovede, na margo priloženej
fotodokumentácie zo strany žalovaných, okomentovala fotografie tak, že na fotografiách je nejaká
izolácia avšak je zjavne neodborne vyhotovená, lebo sú tam medzery a diery medzi izoláciou nie sú

zakryté a zalepené, čo vo svojej podstate korešponduje záverom jej znaleckého posudku o neodbornom
vyhotovení izolácie a príčin chladu v podkroví, keď v znaleckom posudku je uvedené, že v hornej časti
steny v styku so strechou vidieť zaplátané časti fóliou, ktoré sú len neodborným spôsobom umiestnené
a okraje vôbec nie sú zalepené tesniacimi páskami. Svedok N. taktiež potvrdil vytýkanú ďalšiu príčinu
chladu v podkrovnej časti domu a to, že podlahu údajne neizolovali naschvál, keďže pod podkrovnými

miestnosťami sa nachádza obytný priestor, ktorý je vykurovaný, aby nebránili teplote, ktorá by mala ísť
hore. Podľa znaleckého posudku K. M. aj pre neexistenciu tepelnej izolácie pod podlahou izby v podkroví
prúdi studený vzduch, ktorý spôsobuje chlad v podkroví. Aj tieto výpovede a skutkové zistenia podľa
súdu práve zapadali do kontextu, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul, a to, že pre neodbornepodomácky uskutočnenú rekonštrukciou a výstavbu podkrovného obytného priestoru má rodinný dom
skrytú vadu, ktorá bráni jeho riadnemu využitiu. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaní popierali existenciu
vady, súd prvej inštancie dospel po zhodnotení výpovedí svedkov, znalcov a písomných dôkazov k

záveru, že neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k ich substancovaným tvrdeniam, pričom sami ustúpili
od možnosti vyhotovenia znaleckého posudku, ktorý navrhovali, prípadne navrhnutia vypočutia ďalších
svedkov ako napr. pracovníkov priamo vykonávajúcich sporné zateplenie a izoláciu.

1.7 V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť predávajúceho

za neexistenciu vád predávanej veci je v súlade s § 499 Občianskeho zákonníka objektívna. Právna
teória chápe vadu ako nedostatok vlastností veci, ktorá nemá očakávané resp. dohodnuté vlastnosti
a táto vada znižuje možnosti jej využitia alebo upotrebenia na účel na ktorý je určená. Na tento koncept
tak nadväzovala aj úvaha súdu prvej inštancie o preukázaných skutkových tvrdeniach žalobcov o tom,
že podkrovná miestnosť, vzhľadom na nedodržanie stavebných noriem (ktorá vyplynula zo znaleckého
posudku a výsluchu znalkyne v nadväznosti na ďalšie výpovede svedkov), spôsobila neupotrebiteľnosť

uvedenej miestnosti na účely riadneho celoročného bývania. Bolo podľa súdu prvej inštancie logické a
nesporné, že pokiaľ sú v podkrovnom priestore rodinného domu vybudované obytné miestnosti je ich
očakávanýmúčelomobývaniepriestorovžalobcamiaichrodinnýmipríslušníkmi.Pretoboloočakávanou
a obvyklou vlastnosťou kupovanej predmetnej nehnuteľnosti, ktorou je rodinný dom určený na celoročné
bývanie, že táto nehnuteľnosť spĺňa predpoklady na účely užívania a bývania, medzi ktoré patrí aj

tepelná pohoda v chladnejších mesiacoch. Pokiaľ takéto vlastnosti nemal, mala podľa názoru súdu
prvej inštancie vady, za ktoré zodpovedajú podľa § 499 Občianskeho zákonníka žalovaní objektívne bez
ohľadu nato, či si boli tejto vady vedomí alebo nie.

1.8 Pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti súd prvej inštancie nepovažoval za správnu obranu

žalovaných spočívajúcich na odkaze na klauzulu v kúpnej zmluve, ktorá je odrazom § 501 Občianskeho
zákonníka t. j., že sa vec prenecháva v stave v akom stojí a leží. Túto klauzulu podľa judikatúry
nemožno použiť na individuálne určené veci, ale len na veci určené úhrnom, t. j. veci bez určenia
kvality a kvantity, bez individuálneho určenia, keď sa predáva napr. obsah nejakého skladu príp.
reštaurácie. Ak predmetom plnenia nie je vec určená úhrnom použitie tejto klauzuly nespôsobuje

vylúčenie zodpovednosti scudziteľa za ich vady. Uvedený výklad zodpovedá aj nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.03.2012 ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 25Cdo 1741/98, 33 Cdo 1430/2010, 33 Cdo 28880/2012 a 32 Odo 441/2003.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s týmto výkladom judikatúry, ako aj právnej teórie a aplikoval preto
na uvedený prípad to, že v prípade kúpnej zmluvy nejde o predaj veci určenej per aversionem, ale

o individuálne určené veci ako rodinný dom a určené pozemky, nemá táto klauzula v danom prípade
žiadne účinky a žalovaní sa nemôžu odkazom na ňu zbaviť svojej zodpovednosti.

1.9 Súd prvej inštancie tak posúdil, že predmetná nehnuteľnosť má skrytú vadu, ktorá zakladá
zodpovednosť žalovaných podľa § 499 Občianskeho zákonníka, a to teplotný rozdiel medzi spodnou

časťou a podkrovnou časťou. Táto vada podľa zistení existovala v čase odovzdania a prevzatia veci
žalobcami, keďže nebolo zistené, že by žalobcovia zasiahli do podkrovnej časti nejakými úpravami
(čo vyplynulo z výsluchu znalkyne K. L. M.), ale naopak ako vyplynulo z dokazovania súvisela vada
s technickým vyhotovením rekonštrukcie a vyhotovenia podkrovia. Keďže v kúpnej zmluve žalobcovia
neboli upozornení na túto vadu, a ani z výpovedí svedkýň F. F. F. a F. Q. D. nevyplynulo, že v procese

uzatvárania kúpnej zmluvy takáto vada bola zmienená, resp. pôvodne určená kúpna cena bola znížená
pre túto vadu, zodpovedajú žalovaní v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka.

1.10 Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli žalobcovia povinní uplatniť si od žalovaných
ako predávajúcich vady veci bez zbytočného odkladu. Táto lehota má poriadkový charakter a pri jej

prekročení nedochádza k strate práva kupujúceho. Žalobcovia navyše podľa súdu prvej inštancie konali
až po ustálení príčiny vady, podľa súdu prvej inštancie logicky vysvetlili, prečo neuplatnili skôr vadu.
Keďže Kúpna zmluva bola uzavretá až dňa 30.06.2017 a žalobcovia preukázateľne uplatnili vady listom
zo dňa 10.04.2019 podaným na pošte dňa 17.04.2019 a z priloženého emailu od právnej zástupkyne
žalovaných 1/ a 2/ je uvedený dátum 29.04.2019, kde reaguje na žiadosť žalobcov, bolo podľa súdu prvej

inštancie na základe týchto písomných dôkazných prostriedkov zrejmé, že nemohlo dôjsť k prekročeniu
prekluzívnej lehoty 24 mesiacov vyplývajúcej z § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto z tohto
hľadiska bol súd prvej inštancie povinný prihliadať na nárok žalobcov ako dôvodný.1.11 Pokiaľ sa jednalo o námietku žalovaných, že žalobcovia uplatňovali náhradu škody, tu súd prvej
inštancie, vychádzal z písomného dokumentu žalobcu 1/ vyhotovenú právnym zástupcom žalobcov -
Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady a výzva na náhradu škody zo dňa 10.04.2019 (na č. l. 59),

ktorý posudzoval podľa názvu a obsahu. Už v samotnom názve dokumentu je uvedené, že sa uplatňuje
právo zo zodpovednosti za vady. V texte sa uvádza, že na veci vyšli najavo vady, ktoré majú za následok
škodu. Žalobca 1/ vyzval v závere na úhradu nákladov vo výške 4.269,05 €, ktoré mal a bude mať
žalobca s opravou tepelnoizolačných nedostatkov rodinného domu. Žalobca 1/ uvádzal taktiež, že obsah
znaleckého posudku K. L. G. č. 80/2017 sa obsahovo nestotožňoval so skutočnosťou, čím nebol žalobca

1/ upozornený na vady, ktoré vznikli nesprávnym vyhotovením obvodovej steny obytného priestoru, čo
malo vplyv na celkovú hodnotu domu. V uvedenom dokumente sú citované ako podklad nároku žalobcu
1/ ustanovenia § 597 ods. 1 a § 598 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie je pravda,
že v texte sa miestami používa aj pojem škoda, čo môže pôsobiť trochu mätúco ohľadne uplatneného
nároku, súd prvej inštancie však posudzoval uvedený dokument z pohľadu jeho obsahu a vzhľadom na
uvedené, mal za to, že týmto bola uplatnená v rámci nárokov zľava z dojednanej kúpnej ceny a úhrada

nákladov spojených s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, napriek tomu, že žalobca 1/ nepoužil
výslovne tieto pojmy v spojení s vyčíslenou sumou 4.269,05 €, ale boli použité v rámci citovaných
paragrafov Občianskeho zákonníka.

1.12 Vzhľadom na uplatnený nárok žalobcov podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej

inštancieposudzovaluplatnenýnárokakonároknaprimeranúzľavuzkúpnejceny.Žalobcoviatakžiadali
priznať sumu vo výške 3.990,17 € s príslušenstvom. Žalobcovia v tejto sume uplatňovali hypotetické
náklady ocenené firmou GM – STAV s. r. o. za tepelné izolácie materiálom CLIMATIZER PLUS
v hodnote 756,00 € a firmou PROXIMA s. r. o. za náklady spojené s realizáciou zateplenia podkrovia
rodinného domu vo výške 3.234,17 €. Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku, ktoré

predstavujú sumu 278,88 € v žalovanej sume uplatnené neboli, keďže žalovaná suma predstavuje
dokopy činila sumu vo výške 3.234,17 €. Ustanovenie § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
súd prvej inštancie aplikoval na uvedený prípad umožňuje priznať žalobcom primeranú zľavu, vtedy
ak je kúpená vec naďalej upotrebiteľná. V danom prípade je nesporné, že rodinný dom je naďalej
v prevažnej miere upotrebiteľný na účel akým je bývanie. Vzhľadom na podkrovný priestor, ktorý

v dôsledku vady nie je dostatočne tepelne izolovaný, bola znížená upotrebiteľnosť rodinného domu na
celoročné bývanie. Keďže sa jedná podľa posúdenia súdu prvej inštancie o vadu, ktorá má za následok
zníženú obývateľnosť podkrovného priestoru t. j. časti veci – rodinného domu, ktorá sa prejavuje v čase
zimných mesiacov a táto vada je odstrániteľná stavebnými prácami, bola podľa súdu prvej inštancie
prípustná úvaha o primeranosti uplatnenej sumy vzhľadom k nákladom, ktoré by smerovali k sanovaniu

tejto zmeny, ktoré boli uplatnené žalobcami. K výške týchto nákladov bol vypočutý svedok K. R., ktorý
je konateľom PROXIMA LC s. r. o. , ktorý urobil cenovú ponuku na základe obhliadky v roku 2019
s ocenením v roku 2019 vo výške 3.234,17 €, pričom z hľadiska potrebných prác ohodnotil, čo by
bolo potrebné urobiť, aby uvedený podkrovný priestor mohol slúžiť účelu bývania aj v chladnejších
obdobiach. Žalovaní síce spochybňovali tieto skutkové tvrdenia ohľadom výšky sumy sanácie, avšak

v tejto súvislosti neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali neodôvodnenosť výšky týchto
nákladov a neprodukovali žiadne dôkazy. Na základe uvedeného sa tak odvíjala úvaha súdu, že
primeranou zľavou vzhľadom na okolnosti prípadu bola finančná čiastka, ktorá zodpovedala minimálne
nákladom potrebným na úpravu vady. Súd prvej inštancie poznamenal, že ako je mu známe z celkovej
ekonomickej situácie a ako svedok K. R. uviedol, v súčasnosti táto suma by bola dvoj až trojnásobkom

pôvodnej ceny z roku 2019. V kontexte uvedeného tak súd prvej inštancie posúdil uplatnenú čiastku ako
primeranú zľavu, ktorú je dôvodné z tohto titulu priznať žalobcom v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na jej úhradu žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v zákonnej lehote troch dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP. S poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd prvej inštancie zároveň priznal

žalobcom aj úrok z omeškania 5 % p. a. z priznanej sumy, a to od jeho uplatnenia, t.j. 01.05.2019,
keďže žalovaní reagovali emailom na uplatnený nárok žalobcov v emaili z 29.04.2019. Takto súd prvej
inštancievychádzalzozistenýchskutočností,žežalobcoviažiadaliuhradiťžiadanúsumudo30.04.2019,
žalovanýmboladoručenávýzvapreduvedenýmtermínom,jetedadôvodnýzáver,žežalovanínezaplatili
svoj záväzok riadne a včas a od 01.05.2019 sa tak dostali do omeškania.

1.13 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcom ako
úspešným stranám sporu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú sú povinní žalovaníspoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v zákonnej lehote troch dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP od
uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania v súlade s 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní
prostredníctvom právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak že, žalobu žalobcov zamietne v celom rozsahu a žalovaným prizná náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2.1Odvolaciunámietku,vktorejžalovanínamietali,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 odsek 1 písmeno f/ CSP) žalovaní odôvodnili tým, že
súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie nie sú podľa nich závermi vyvodenými z vykonaného dokazovania, ale prevzatím
ničímnepodloženýchtvrdenížalobcov.Napadnutýrozsudokjepodľažalovanýchvnajpodstatnejšejčasti

v rozpore s vykonaným dokazovaním, a preto je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Tvrdili, že celé pasáže odôvodnenia rozsudku sú založené len na presvedčení sudcu, ktorý
sa plne stotožnil s tvrdeniami žalobcov a jednoznačne odmietol argumentáciu žalovaných. Napadnutý
rozsudok podľa nich nedáva odpovede na podstatné a logické námietky žalovaných prednášané v
priebehu konania.

2.3 Žalovaní poukázali na nesprávnosť pri vyvodení skutkových zistení z vykonaného dokazovania
závermi znaleckého posudku K. L. M.. Argumentovali, že tento znalecký posudok bol súdu doručený
neúplný, bez príloh a bez znaleckej doložky podľa § 209 CSP a mal také závažné obsahové a formálne
nedostatky, a preto naň súd prvej inštancie nemal vôbec prihliadať. Súd prvej inštancie však o tento

dôkaz oprel rozsudok a väčšinu jeho dôvodov, jeho postup bol teda podľa nich nezákonný. Žalovaným
bolo doručených 16 strán znaleckého posudku, hoci znalecký posudok mal obsahovať celkom 24
strán, z toho 11 príloh. Chýbalo 9 strán príloh znaleckého posudku, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú časť
súkromného znaleckého posudku. Žalovaní v priebehu konania opakovane namietali aj to, že znalkyňa
vo viacerých prípadoch prijala ako znalec závery v oboroch, v ktorých ako znalec zapísaná nie je, pričom

pri vyhotovovaní posudku si k týmto otázkam nepribrala ani konzultanta. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil závery svojho rozsudku výlučne na záveroch znaleckého
posudku v tak rozhodujúcich skutkových otázkach ako je existencia vady veci v rodinnom dome,
ktorá mala spočívať v rozdiely teplôt na prízemí a v podkroví; príčina tejto vady – ktorá mala spočívať
v nesprávne prevedených stavebných prácach vykonaných bez stavebného povolenia; dôvodnosti

žalovanej sumy – ktorá mala predstavovať znalkyňou odhadnutú cenu stavebných prác potrebných „na
dosiahnutie príjemnej pohody v podkroví“. Tvrdili, že to, že znalecký posudok nespĺňal kritériá uvedené
v § 209 CSP, ako aj v zákone o znalcoch a tlmočníkoch bolo zrejmé aj bez toho, že by žalovaní predložili
súduinýznaleckýposudok.Poukázalinato,žeobjektívnenemohlivpriebehusúdnehokonaniapredložiť
znalecký posudok na zistenie, či existovala akákoľvek skrytá vada domu v čase plnenia, za ktorú by

niesli zodpovednosť, nakoľko žiaden znalec už nemal možnosť oboznámiť sa so stavom nehnuteľnosti
v čase plnenia, a preto takéto závery by boli len špekuláciou. Viacerí oslovení znalci žalovaných poučili,
že žiaden znalec nie je oprávnený posudzovať závery iného znalca v jeho posudku bez toho, aby mohol
sám vykonať znalecké dokazovanie na rovnaké otázky, ako zodpovedal znalec, ktorého posudok mal
preskúmať. V tomto prípade teda mať možnosť vidieť nehnuteľnosť v rovnakom čase, ako ju videl iný

znalec. Uvedené žalovaných viedlo k záveru, že K. L. M. hrubým spôsobom prekročila svoje právomoci
aj v otázke vyjadrovania sa k záverom znalca K. L. G..

2.4 V odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (§ 365
odsek 1 písmeno f/ CSP) žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie veci vo viacerých ohľadoch.

V prvom rade s poukazom na obsah čl. V.2.a) Kúpnej zmluvy tvrdili, že ak súd napriek obsahu
Kúpnej zmluvy, v ktorej sa nachádza výslovné dojednanie o aplikácii ustanovenia § 501 Občianskeho
zákonníka, ktorého právnym následkom je to, že žalovaní za vady veci predmetu kúpnej zmluvy
nezodpovedajú, zodpovednosť žalovaných založil, aplikujúc § 501 Občianskeho zákonníka tak, že slovo
„vec“ v ňom použité nemožno aplikovať na predmet kúpnej zmluvy, riadil sa nesprávnym právnym

názorom. Poukázali na to, že predmet kúpnej zmluvy bol vymedzený v článku I. a podľa § 119 odsek
2 Občianskeho zákonníka sa jedná o veci nehnuteľné, ale doplnený bol aj článkom III. zmluvy, ktorý
obsahuje doplňujúci opis predmetu zmluvy (podľa § 119 odsek 2, § 120, § 121 Občianskeho zákonníka),
podľa ktorého sa môže jednať o samostatné nehnuteľné veci, ich súčasti, ako aj príslušenstvo, aleaj o samostatné hnuteľné veci. Okrem toho žalovaní odovzdali žalobcom do užívania rodinný dom
s príslušenstvom, zastavaným a priľahlým pozemkom, vrátane mnohých ďalších vecí, ktoré v kúpnej
zmluve dôsledne vymenované nie sú práve z toho dôvodu, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že

pri zodpovednosti za vady veci sa budú riadiť ustanovením § 501 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v
tejto súvislosti uvádzajú, že počas desiatok rokov sa klauzula „stojí a leží“ podľa § 501 Občianskeho
zákonníka vyskytuje v 99 % zmlúv o prevode nehnuteľností, takže možno konštatovať, že sa jedná
o ustálenú a zaužívanú právnu prax. Akceptácia tejto právnej praxe vyplynula z potreby väčšej miery
právnej istoty medzi zmluvnými stranami, kde predmetom zmluvy je viacero nehnuteľných vecí, s ich

mnohými súčasťami a príslušenstvom tvoreným zo samostatných nehnuteľných, ale aj hnuteľných vecí,
ktoré sa rozhodnutím ich vlastníka stali súčasťou veci alebo príslušenstvom. Akceptácia klauzuly „stojí
a leží“ právnou praxou, a z nej vyplývajúceho vylúčenia zodpovednosti scudziteľa za vady veci v čase
jej predaja, ovplyvňuje aj obsah takejto kúpnej zmluvy, v ktorej tým pádom nie je tak podrobne popísaná
vec do posledného detailu (napríklad počet okien, ich druh, počet interiérových, exteriérových dverí,
podlahy, zábradlia, vybavenie kuchyne, kúpeľne, obklady na stenách, počet osvetlení, alebo prístupov

k nim, elektrických zásuviek a mnohé ďalšie), čo by sa v prípade zmluvy uzatvorenej bez klauzuly „stojí
a leží“ kvôli právnej istote strán do zmluvy uviesť žiadalo. Tvrdili, že zúžiť pojem „vec“ uvedený v §
501 Občianskeho zákonníka, len na určitú kategóriu vecí, je výkladom zákona, ktorý v ňom samotnom
oporu nemá. Interpretáciu Nálezu Ústavného súdu SR číslo III. ÚS 48/2012 súdom prvej inštancie
vyhodnotili ako nesprávnu. Namietali, že súd prvej inštancie vyložil obsah právneho úkonu prejavu vôle

zmluvných strán v rozpore s tým, aký zmysel a význam tomu samotné pripisovali v čase uzatvorenia
právneho úkonu, čo je nesprávnym právnym posúdením. Týmto výkladom porušil aj formálne kogentné
ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že § 501 Občianskeho zákonníka pri jeho použití
v zmluve, ktorej obsah vznikol dohodou strán na princípe zmluvnej voľnosti, nemožno vykladať tak, že
jeho použitie spôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti, len preto, lebo stranami dojednaný predmet

zmluvy nezodpovedá predstavám vysloveným v niektorých rozhodnutiach súdov a komentároch o tom,
čo sa má považovať za „vec“ podľa § 501 Občianskeho zákonníka. Zákon k slovu vec v ustanovení §
501 Občianskeho zákonníka podľa ich názoru nepripája žiadne bližšie charakteristiky veci.

2.5 Ďalej namietali nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie pri uplatnení zodpovednosti za

vady veci. Tvrdili, že v konaní opakovane namietali, že žalobcovia si neuplatnili nároky z vád veci
riadne a včas, a preto ich žalobe o náhradu škody tak, ako bola koncipovaná a predložená súdu,
vyhovieť nemožno. Súd prvej inštancie podľa nich neaplikoval ustanovenia § 499 a nasl. a § 596 až
§ 600 Občianskeho zákonníka správne, pretože nerozlišoval medzi uplatnením vady veci a nárokov
z porušenia povinnosti predávajúceho odovzdať kupujúcemu vec bez vád. Namietali, že súd prvej

inštancie vôbec nevykonal dokazovanie na zistenie, že vec mala v čase plnenia tie nedostatky, na ktoré
poukazovali žalobcovia a označili ich za vadu veci, hoci napadnutý rozsudok odôvodňuje spôsobom,
ako by táto skutočnosť mala byť preukázaná. Rozsudok je tak podľa nich nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov. Tvrdili, že súd prvej inštancie si pre tento účel neustálil, čo považuje za čas
plnenia (podpis Kúpnej zmluvy 30.06.2017, povolenie vkladu vlastníckeho práva v katastri 05.09.2017

alebo vstup do držby veci 02.07.2017). Žalovaní opakovane namietali, že žalobcami tvrdený teplotný
rozdiel v jednotlivých častiach domu medzi prízemím a podkrovím nie je vadou veci a nie je v prípade
nehnuteľností neobvyklý. Súd prvej inštancie mal mať dokazovaním za preukázané, že teplotný rozdiel
jestvoval už v čase plnenia. Ak svoje závery oprel o znalecký posudok K. L. M. číslo 27/2019, platí, že
teplotný rozdiel mohla znalkyňa zaznamenať v dome jedine v čase, keď tento navštívila, čo malo byť

dňa 23.01.2019. Namietli, že tvrdený teplotný rozdiel mali žalobcovia preukázať v dome ku dňu plnenia.

2.6 Žalovaní namietali, že existencia teplotného rozdielu nebola v konaní nijakým spôsobom
preukázaná, bola len tvrdená žalobcami a ich tvrdenia boli aprobované súkromným znaleckým
posudkom, ktorý v konaní ako dôkaz použitý byť nemal. Okrem iných nedostatkov posudku, pre

jeho objektívne závery mal znalec dostať za úlohu zodpovedať otázku, akú poruchu má rodinný dom,
ak ju vôbec má, a nie zodpovedať úlohu, v čom spočíva porucha, na ktorú neprišiel znalec, ale ju
už v zadaní uviedli žalobcovia. Tvrdili, že zistenie existencie údajnej poruchy teda nie je výsledkom
znaleckej odbornej činnosti, ale súčasťou „laického“ zadania zo strany objednávateľa posudku. Znalecký
posudok neobsahuje žiadne výsledky znaleckej činnosti, merania teplôt v rôznych častiach domu, aby

sa dalo zistiť, či boli rozdielne, a iné technické údaje, ktoré by nasvedčovali záveru, že teplotný rozdiel v
podkroví a na prízemí jestvuje. Znalkyňa dokonca pri svojej výpovedi na súde uviedla, že žiadne merania
nevykonávala. Samotný fakt, že znalcovi postačila jedna ohliadka nehnuteľnosti dňa 23.01.2019, podľa
nichvyvraciato,žebyznalecvtakomtokrátkomčasovomúsekumoholobjektívnouznaleckoučinnosťouzistiť teplotný rozdiel. Maximálne mohol zistiť teplotný rozdiel v tento jeden deň 23.01.2019, a už vôbec
nemohol zistiť existenciu teplotného rozdielu v čase plnenia. Jednalo sa pritom o skutočnosť, ktorá
bola medzi stranami sporná a pre rozhodnutie súdu kľúčová. Žalovaní ďalej namietali, že tvrdenie o

teplotnom rozdiele nie je dôkazom o tom, že vec má vady, a že nemá obvyklé vlastnosti. Podľa žalobcov
rovnako nebolo preukázané, že by podkrovie nebolo zateplené, alebo že by pri zateplení boli porušené
akékoľvek predpisy, to sú len tvrdenia znalca v posudku, ktorý nezohľadnil, kedy k rekonštrukcii došlo a
obdobne tvrdenia vypočutého svedka. Jednostranné hodnotenie dôkazov výlučne v prospech žalobcov,
a úplné opomenutie dôkazov a svedeckých výpovedí v prospech žalovaných v odôvodnení rozsudku

napadnutého odvolaním, je podľa nich veľmi vypuklé.

2.7 Ďalej žalovaní v rámci tejto odvolacej námietky namietali prekvalifikovanie uplatneného nároku
na náhradu škody na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny zo strany súdu prvej inštancie. Vytýkali súdu prvej
inštancie, že v predbežnom právnom posúdení neuviedol, že bude nárok žalobcov posudzovať ako
uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny, len ako nárok z vád veci, čo sú odlišné situácie, nakoľko medzi

nároky z vád veci patrí aj náhrada škody. Žalovaní vychádzali z toho, že obsahom reklamácie, vytknutia
vady, musí byť nielen vytknutie vady všeobecne, ale i uplatnenie konkrétneho práva vyplývajúceho zo
zodpovednosti predávajúceho za vady. Prílohou k žalobe žalobcov bol list ich právneho zástupcu zo dňa
10.04.2019 označený ako „Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady a náhrada škody“. Týmto listom
neboli uplatnené ako nároky z vady ale uplatnila sa náhrada škody. Tvrdili, že súd prvej inštancie bol

povinný posudzovať či došlo k riadnemu uplatneniu nárokov z vád veci v lehote 24 mesiacov. Žaloba
bola na súd podaná 28.06.2019, tiež sa v nej neuplatnila zľava z kúpnej ceny. Po 02.07.2019 podľa nich
už uplynula 24 mesačná lehota na vytknutie vady veci (reklamácie), a teda aj jej rozšírenie. Žalobcovia
výslovneuviedli,žesiuplatňujúnáhraduškody,čojenárok,ktorýsiprivadáchveciuplatniťmôžuamohli,
a to aj urobili. Za daného stavu, nie je daný dôvod na záver, ktorý prijal súd, že obsah jednostranného

právneho úkonu zo dňa 10.04.2019, posúdil ako uplatnenie zľavy z kúpnej ceny, ktoré právo si odvodil od
toho, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby. Argumentovali, že tam, kde hmotné právo umožňuje
vykonať voľbu práva, nemôže takúto voľbu nahradiť súd iným právnym posúdením, pretože žalobcovia
mali možnosť zvoliť si aj náhradu škody aj zľavu z kúpnej ceny, alebo si vôbec nemuseli uplatňovať
zľavu z kúpnej ceny. V písomnom vyhotovení žalobcovia zase uvádzali, že si uplatňujú „úhradu sumy

v súvislosti s vadami predmetu kúpnej zmluvy.“ V súvislosti s vadou predmetu zmluvy si však mohli
uplatniť aj náhradu škody, tak ako to urobili v písomnom podaní. Slovo zľava z kúpnej ceny sa ani v
jednom z týchto podaní nevyskytuje. Naopak opakovane sa uvádza, že žalobcovia potrebujú finančné
prostriedky na opravu veci. Následné vyjadrenie zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 15.01.2020,
že žalobcovia si uplatnili zľavu z kúpnej ceny, je reakciou na obranu žalovaných, ktorí vytkli nesprávnosť

uplatnenia vád veci, pred podaním žaloby na súd, a bolo vykonané až po uplynutí lehoty 24 mesiacov
od prevzatia veci (02.07.2017). Podľa žalovaných súd prvej inštancie nebol oprávnený, odvolávajúc
sa na to, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, vykonať pri posúdení prípadu
voľbu medzi uplatnením nároku na zľavu z kúpnej ceny alebo náhrady škody namiesto žalobcov a to
ohľadne jednostranného právneho úkonu vykonaného ešte pred podaním žaloby. Tu sa podľa názoru

žalovaných nemôže jednať o právnu kvalifikáciu uvedenú v žalobe, ktorou súd nie je viazaný, ale o
hodnotenie obsahu listinného dôkazu, jednostranného právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k vytknutiu
vady. Ak je podmienkou toho, že súd poskytne právu kupujúceho z vád veci ochranu to, že vady veci
boli riadne vytknuté u predávajúceho, nemôže súd poskytnúť právnu ochranu inému, než reklamáciou
uplatnenému nároku. Súd podľa nich nemôže nahradiť vlastným právnym posúdením jednoznačný

prejav vôle zmluvnej strany, adresovaný druhej zmluvnej strane, navyše koncipovaný advokátom, v
ktorom sa uplatňuje náhrada škody a nie zľava z kúpnej ceny.

2.8 Žalobcovia a ani súd prvej inštancie podľa žalovaných neviedli dokazovanie preukazovaním
primeranosti zľavy z kúpnej ceny. Primeranosť zľavy mal súd prvej inštancie podľa nich skúmať a

odôvodňovať v pomere k hodnote nehnuteľnosti, ktorá bola znalcom K. L. G. stanovená na sumu
147.000,00 €, pričom sporové strany v Kúpnej zmluve zo dňa 30.06.2017 dohodli kúpnu cenu vo výške
120.000,00 €. Pokiaľ žalobcovia v objednávke znaleckého posudku chceli vedieť, koľko finančných
prostriedkov by mali vynaložiť na to, aby nehnuteľnosť bola v stave, akom ju ohodnotil K. L. G., a túto
sumu K. L. M. odhadla na 3.990,17 €, v čase dva roky po odovzdaní nehnuteľnosti, bola už pôvodne

poskytnutá zľava z kúpnej ceny, čo nie je zanedbateľná suma, dostatočnou zľavou, a nebol podľa nich
daný dôvod, aby súd prvej inštancie žalobe o poskytnutie ďalšej zľavy z kúpnej ceny vyhovel.2.4. Napokon žalovaní namietali, že neboli naplnené ani predpoklady pre zodpovednosť
žalovaných za škodu. Tvrdili, že žalobcovia neuvádzali, čo má byť protiprávnym úkonom, za ktorý nesú
zodpovednosť žalovaní. Súd prvej inštancie v priebehu konania tiež nepovažoval za potrebné ustáliť

túto otázku. Nevyjasnené a nedokázané teda zostáva, či sa teplotný rozdiel objavil už v zimnom období
v roku 2017, čo bola prvá zima po vstupe do držby veci 02.07.2017, odkedy žalobcovia v dome bývali
a mohli reálne pociťovať teplotné pomery v dome, čo by bolo relevantné pre posúdenie vyvrátiteľnej
právnej domnienky, že vada jestvovala už v čase odovzdania veci. Ak bola vada na veci už v zime 2017,
jej vytknutie až v 10.4.2019, teda po uplynutí „druhej“ zimy, nie je podľa žalovaných uplatnením bez

zbytočného odkladu a zásadne oslabuje dôkaznú situáciu žalobcov ohľadne existencie vady veci v čase
plnenia. Ak si vadu všimli až po uplynutí „druhej“ zimy, ako uvádzali pred súdom prvej inštancie, neplatí
ani len právna domnienka, že vec mala vady v čase prevzatia. Z vykonaného dokazovania, výsluchom
svedka K. N., vyplynulo, že žalobcami namietaná vada v údajne nesprávne zateplenom podkroví, by
sa oveľa výraznejšie prejavila v letných než v zimných mesiacoch, pretože podkrovie by sa vyhrialo až
na 36 stupňov Celzia. Tejto dôležitej skutočnosti súd prvej inštancie pri veľmi jednostrannom hodnotení

dôkazov pozornosť nevenoval a vytvoril tým nepreskúmateľnosť dôvodov svojho rozhodnutia, pretože
je v rozpore so zásadou formálnej logiky záver o tom, že zateplenie nebolo urobené správne, a preto v
podkroví nie je v zime tepelná pohoda, ale v lete to nevadí, nakoľko toto žalobcovia vôbec nenamietali.
Zásadné podľa nich je, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že vada veci jestvovala už
v čase plnenia, kedy by za ňu niesli objektívnu zodpovednosť žalovaní, ale len v prípade uplatneného

nároku na zľavu z kúpnej ceny. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že žalovaní rekonštruovali podkrovie v
roku 2009 bez stavebného povolenia, ktoré tvrdenie žalobcov prevzala aj znalkyňa K. L. M. do svojho
posudku bez toho, že by si vyžiadala stanovisko stavebného úradu. V priebehu konania sa dokazovaním
preukázalo, že žalovaní rekonštruovali podkrovie v súčinnosti so stavebným úradom, a nie v roku 2009,
ale až v roku 2013. Závery znalkyne vychádzali z toho, že porucha v stavebných prácach jestvuje preto,

lebo žalovaní konali bez projektu a stavebného povolenia. Tieto východiská znalkyne sa však v súdnom
konaní preukázali ako nepravdivé, a teda neobstoja ani závery znaleckého posudku. Ak by protiprávny
úkon žalovaných spočíval v porušení stavebných predpisov, čo sa síce nepreukázalo, škoda bola zo
strany žalobcov uplatnená po uplynutí premlčacej lehoty, nakoľko rekonštrukcia prebehla v roku 2013
a žaloba bola podaná na súd 28.06.2019. Ak by protiprávny úkon žalovaných spočíval v nesprávnom

stavebnom postupe, rovnako sa jedná o premlčaný nárok, nakoľko prestavba prebehla v roku 2013
a navyše, žalovaní síce rekonštruovali svojpomocne, ale stavebné práce vykonávali iné osoby, a preto
v konaní nebolo preukázané, že za škodu nesú zodpovednosť žalovaní. Žalovaní ďalej namietli, že
žalobcovia v konaní nepreukázali ani to, že by im bola spôsobená škoda. Suma, ktorú na základe
odvolaním napadnutého rozsudku, majú žalovaní zaplatiť žalovaným, má byť náhradou škody, ktorá

vznikla žalobcom preto, lebo v podkroví je nižšia teplota ako na prízemí. Keďže súd nárok ako náhradu
škody neposúdil, hoci tak urobiť podľa žalovaných mal, v rozhodovanej veci sa odklonil od „tradičnej“ a
stále uznávanej definície škody, ktorou je zmenšenie majetku na strane poškodeného. Škodou má byť
výškapredpokladanýchnákladovna„opravuazabezpečeniepríjemnejpohody“vpodkrovnompriestore,
ktorú odhadla znalkyňa K. L. M. vo svojom znaleckom posudku č. 27/2019 potom, ako sama konštatuje,

že „ to nemá v kompetencii“, ale ustálila ju na základe údajných ponúk od dvoch stavebných firiem, na
výšku 3.990,17 €. Tieto ponuky, ako ani požiadavka znalkyne, na základe ktorých boli vypracované,
prílohou posudku nie sú a nenachádzajú sa ani v súdnom spise, a žalovaným neboli doručené. Súd prvej
inštancievyvodilzávery,ktorépodľažalovanýchnemajúoporuvdokazovaníatietosúnepreskúmateľné.
Žalobcovia v konaní nepreukázali, aká skutočná škoda im vznikla v príčinnej súvislosti s konaním

žalovaných ako ani existenciu poškodenia. Súd prvej inštancie podľa žalovaných neustálil ani to, čo
je protiprávnym konaním žalovaných, ako ani to, čo je škodou na strane žalobcov, keďže k žiadnemu
zmenšeniu majetku u nich nedošlo, a preto nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nimi.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu upozornili na to, že toto je datované dňom 18.10.2022,

kde je uvedené, že rozsudok mal byť právnej zástupkyni žalovaných doručený dňa 05.10.2022. Tieto
konštatovania nezodpovedajú doručovaniu písomností právnemu zástupcovi žalobcov, kde rozsudok
Okresného súdu Lučenec bol doručený do elektronickej schránky právnemu zástupcovi žalobcov dňa
19.09.2022 s tým, že lehota na doručenie tohto rozsudku a prevzatie z elektronickej schránky by mala
byť 15 dní a posledný deň lehoty na prevzatie by mal byť dňa 04.10.2022, a teda nie je zrejmé, či

právnazástupkyňažalovanýchprevzalatakýtorozsudokvlehotedo15dníoddoručeniadoelektronickej
schránky, a teda kedy nastala fikcia doručenia, či uplynutím 15 dní, alebo tým, že si mala takýto rozsudok
prevziať právna zástupkyňa dňa 05.10.2022.3.1 Tvrdili, že ďalšou náležitosťou, ktorá absentuje v predmetnom odvolaní sú všeobecné náležitosti
odvolania v zmysle § 127 CSP s tým, že v odvolaní nie sú uvedení účastníci konania, len sú označení
ako žalovaní a žalobcovia.

3.2 Poukázali na to, že v podstate obsahom takéhoto odvolanie je polemika žalovaných s napadnutým
rozsudkom. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými argumentami
žalovaných, ktoré opakujú vo svojom odvolaní, pričom svoje závery podrobne a zákonne uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým sa žalobcovia stotožňujú. Pokiaľ žalovaní na troch stranách

odvolania citujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak takéto citácie by nemali byť súčasťou
odvolania vzhľadom k tomu, že súd pozná právo a citácie Občianskeho zákonníka sú len prepisovaním
právnych noriem do odvolania a ich doslovná citácia, len rozširuje rozsiahlosť odvolania bez toho, aby
takáto citácia bola potrebná pre rozhodovanie odvolacieho súdu.

3.4 Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel v prípade žalobcov k zákonnému a

spravodlivémurozhodnutiu,pričomnajväčšiuškoduajtakmajúžalobcovia,pretožefinančnéprostriedky,
ktoré boli vyčíslené pri podávaní žaloby sú už neaktuálne, keďže ceny vstupných materiálov a prác
narástli viac ako dvojnásobok a ani za predmetnú sumu nie je možné už vykonať odstránenie vád, ktoré
boli na dome v čase predaja nehnuteľností, a ktoré žalovaní zatajili, pričom žalobcovia majú dve maloleté
deti a majú obmedzené možnosti užívania nehnuteľností v zimných mesiacoch.

3.5 Žalobcovia navrhli, aby v prípade, že bolo odvolanie podané oneskorene, aby takéto odvolanie v
zmysle § 386a CSP odvolací súd omietol alebo podľa § 387 ods. 1 CSP, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Žiadali, aby im súd priznal trovy
právneho zastupovania v odvolacom konaní vo výške 100 %.

4. Žalovaní v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

4.1 K dodržaniu lehoty na podanie odvolania uviedli, že súd za deň doručenia rozsudku súd
označil 05.10.2022, a odvolanie žalobcov bolo podané dňa 18.10.2022. Odvolanie žalobcov teda bolo

podané 13. deň nasledujúci po dni doručenia (05.10.2022). Lehota 04.10.2022, ktorú v notifikačnej
doručenke uviedol súd, bola lehotou na prevzatie doručenky. Keďže k prevzatiu doručenky nedošlo, súd
jednoznačne poučil, že po uplynutí dátumu doručenia a neprevzatí správy (19.09.2022 a 04.10.2022)
sa správa považuje za doručenú, k čomu došlo 05.10.2022 Skutočnosť určujúca na začiatok lehoty na
prevzatie pošty nastala 19.9.2022 vložením notifikačnej doručenky do schránky advokáta. Prvý deň 15.

dňovej lehoty na prevzatie doručenky začal plynúť 20.09.2022 a lehota uplynula 05.10.2022, v súlade s
čím je obsah doručenky zaslanej žalobcom, podľa ktorej bola správa (rozsudok) doručený 05.10.2022.
A deň doručenia rozsudku 05.10.2022 je skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia 15 dňovej lehoty
na odvolanie, ktorej začiatok plynutia je od 06.10.2022 a koniec pripadol na 20.10.2022. Z uvedeného
vyvodili, že odvolanie doručené súdu 18.10.2022 bolo podané v zákonom stanovenej lehote a námietka

žalobcov o neskoro podanom odvolaní považovali za nedôvodnú.

4.2 Rovnako za nedôvodnú považovali aj námietku, že odvolanie žalovaných neobsahuje všeobecné
náležitosti odvolania v zmysle § 127 CSP, nakoľko v ňom nie sú uvedení účastníci konania, len sú
označení ako žalobcovia a žalovaní. Podľa názoru žalovaných, toto nie je formálnou vadou odvolania,

nakoľko medzi všeobecné náležitosti odvolania nepatrí presné označenie sporových strán menom,
priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, v odvolaní je jednoznačne uvedené a z uvedenej spisovej
značky identifikovateľné, kto podanie robí, ktorému súdu je určené a čo sa ním sleduje a je podpísané,
a tiež to, kto sú sporové strany. Napokon ani súd prvej inštancie nemal za to, že odvolanie žalovaných
neobsahuje všetky formálne náležitosti, nakoľko pred vyrubením poplatku nepostupoval podľa § 373

CSP.

4.3 Žalobcovia sa vo zvyšnej časti vyjadrenia podľa žalovaných nezamerali na konkrétnu
argumentáciu, ktorou by vyvracali alebo rozporovali žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, zotrvávajú
len pri záujme na zachovaní úspešného výsledku, ktorý na súde prvej inštancie zo svojho pohľadu

dosiahli.

5. Žalobcovia v odvolacej duplike poukázali na už uplynuté obdobie od rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V plnom rozsahu zotrvali na svojich stanoviskách a svojich vyjadreniach a považujú rozsudoksúdu prvej inštancie za vecne správny, a v konečnom dôsledku žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie
odvolacím súdom potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal
vec v rozsahu podľa § 379, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom sumu 3.990,17 € ako primeranú zľavu z kúpnej ceny dojednanej v Kúpnej zmluve
zo dňa 30.06.2017 zodpovedajúcu povahe a rozsahu zistených vád predanej veci (rodinného domu).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia preukázali

svoje tvrdenia o existencii vád rodinného domu (neupotrebiteľnosti podkrovnej miestnosti vzhľadom
na nedodržanie stavebných noriem na účely riadneho celoročného bývania), pričom pri svojej úvahe
prihliadol na výsledky Znaleckého posudku č. 27/2019 K. L. M., jej výpoveď a výpovede ostatných
svedkov. Žalovaní v podanom odvolaní dôvodili tým, že súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného
dokazovania nesprávne skutkové zistenia. Namietali, že súkromný Znalecký posudok č. 27/2019

vypracovaný K. L. M. mal podľa nich také závažné obsahové a formálne nedostatky, že naň súd nemal
vôbec prihliadať. Tvrdili, že Znalecký posudok č. 27/2019 bol súdu doručený neúplný, bez príloh a bez
znaleckej doložky podľa § 209 CSP, pričom znalkyňa prijala ako znalec závery v oboroch, v ktorých ako
znalec zapísaná nie je, pričom pri vyhotovovaní posudku si k týmto otázkam nepribrala ani konzultanta.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a

právnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaniesúprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov,ktoréby
popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba
rozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmznemožnírealizáciutýchprocesnýchpráv,ktoréúčastníkomcivilného
sporového konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.

10. V civilnom sporovom konaní sa skutkový stav zisťuje dokazovaním, t. j. procesným postupom
stanoveným CSP, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky vo
veci, ktorá je predmetom konania. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto
zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok
hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú
stranuvšaknevyplývajejprávonato,abysasúdstotožnilsjejprávnyminázormiapredstavami,preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou

a požiadavkami.

10.1 Vyššie uvedené sa v plnej miere týka aj dokazovania súkromným znaleckým posudkom, ktorý je
špecifickým a významným dôkazom, ktorý súd použije v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia k žalobe

priložili Znalecký posudok č. 27/2019 vypracovaný K. L. M., znalkyňou v odbore stavebníctvo vo veci
určenia poruchy stavebných prác na rodinnom dome žalobcov. Je nesporné, že predmetný znalecký
posudok nebol súd prvej inštancie predložený v kompletnom vyhotovení, neobsahuje prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a ani doložku o tom, že znalec si je vedomýnásledkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, že predmetný znalecký
posudok nemá všetky v § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovpredpísanénáležitostianeobsahuje

doložku vyžadovanú v zmysle § § 209 ods. 2 CSP, pri vykonávaní tohto dôkazu súd nemohol postupovať
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. To znamená, že v prípade preloženia
takejto listiny ako dôkazu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie hodnotiť nie len presvedčivosť posudku,
čodojehoúplnostivovzťahukzadaniu,logickéodôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnými
vykonanými dôkazmi, ale hodnoteniu bolo potrebné podrobiť aj v ňom uvedené znalecké závery v

zmysle ich odbornej správnosti a to najmä zo situácie, že druhá sporová strana poukazovala nie len na
jeho formálne ale aj obsahové nedostatky.

10.2 Závery znaleckého posudku boli významným podkladom pre formulovanie skutkových zistení
súdu prvej inštancie o nesprávnom vyhotovení obvodových stien podkrovia v dôsledku nedostatočnej
izolácie. Súd prvej inštancie nepristúpil k preverovaniu predloženého súkromného znaleckého posudku

z hľadiska, či je možné pri ňom postupovať ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného
znalca a jeho formálne a obsahové nedostatky nezistil a nevyhodnotil. Hodnotiaca úvaha súdu pri
vyhodnocovaní uvedeného dôkazu tak nedostatky predloženého súkromného znaleckého posudku
nezohľadnila, čo mohlo výrazne ovplyvniť zisťovanie skutkového stavu a skutkové závery, ku ktorým sa
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dopracoval. Z uvedených dôvodov sa odvolací

súd s takýmto hodnotiacim úsudkom súdu prvej inštancie nemohol stotožniť. Hoci súd prvej inštancie pri
zisťovanískutkovéhostavuvyhodnocovalajostatnévkonanívykonanédôkazy(vrátanevýsluchusúdnej
znalkyne a ostatných svedkov) bude potrebné po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zo
strany súdu prvej inštancie pristúpiť pri hodnotení dôkazov k predmetnému znaleckému posudku kriticky,
a bude potrebné vyhodnotiť či v konaní vykonané dôkazy skutkové zistenie o existencii vád rodinného

domu žalobcov v dôsledku nedodržania stavebných noriem hodnoverne preukazujú.

11. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že
vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy
a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

12. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

13. Žalovaní v podanom odvolaní namietali aj nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie
pri uplatnení zodpovednosti žalovaných za vady veci (nimi predaného rodinného domu). Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav.

13.1 Vzhľadom na vyššie skonštatované nedostatky, ku ktorým došlo pri zisťovaní skutkového stavu
súdom prvej inštancie sa aj právne posúdenie veci, na základe ktorého súd prvej inštancie priznal
žalobcom nárok na zľavu z kúpnej ceny rodinného domu vo výške 3.990,17 € javí ako predčasné.

13.2 Ak sa v dohodnutom plnení vyskytla vada, ide o porušenie povinnosti zo záväzkového
právneho vzťahu, pretože nadobúdateľ nedostal protihodnotu za plnenie, ktoré poskytol druhej strane.
Zodpovednosť za vady je právnym následkom vadného plnenia. Plnenie je vadné, ak nemá výslovne
vymienené alebo obvyklé (štandardné) vlastnosti prenechanej veci, ak predmet plnenia nemožno použiť
podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si účastníci dohodli alebo, ak má predmet plnenia

právne vady. V posudzovanom prípade žalobcovia nadobudli rodinný dom do svojho vlastníctva na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2017 uzatvorenej so žalovanými, ako predávajúcimi. V prípade
zodpovednosti za vady sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti za výsledok),
a preto nie je rozhodujúce, či žalovaní ako predávajúci o vade vedeli alebo nevedeli. „Za vadu veci
v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri

veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci
podstatne znížená. Pri rodinnom dome možno za takúto vadu spravidla považovať nefunkčné kúrenie,
kanalizáciu, nevhodnú izoláciu a obvodové múry s konštrukčnými chybami.“ (40/1996 ZSP) V súvislosti
s odvolacou argumentáciou žalovaných považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobcami tvrdenýteplotný rozdiel medzi spodnou časťou a podkrovnou časťou rodinného domu možno považovať za
prejav vady nevhodnej izolácie, resp. konštrukcie podkrovia.

13.3 Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní tvrdili, že žalobcovia si neuplatnili nároky z vád veci
riadne a včas, odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že primárnym predpokladom uplatnenie práv
z vadného plnenia je ich uplatnenie u predávajúceho. Z časového hľadiska je kupujúci povinný vady
uplatniť bez zbytočného odkladu. Uvedená lehota má poriadkový charakter, v prípade jej nedodržania
nedochádza k strate práva. Súčasne platí, že vadu je nutné vytknúť v prekluzívnej 24 mesačnej lehote

od prevzatia veci. Pri márnom uplynutí tejto lehoty právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci
si ho už nebude môcť uplatniť na súde. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
k uplatnenie vád žalobcami došlo listinou nazvanou Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady a výzva
na náhradu škody zo dňa 10.04.2019 pre uplynutím prekluzívnej 24 mesačnej doby, ktorú však odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie počítal v súlade s § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka od
prevzatia veci, ku ktorému došlo dňa 02.07.2017 (žalovanými tvrdený vstup žalobcov do držby).

13.4 Vytknutie vady je jednostranný, výslovný a adresovaný prejav vôle kupujúceho, v ktorom je
potrebné uviesť, ktoré vady sa vytýkajú (t.j. presne označiť vadu alebo opísať ako sa prejavuje). Zákon
nepredpisuje formu uplatnenia vád, no nestačí všeobecné vytknutie vady. Kupujúci môže žalobou na
súde uplatniť práva zo zodpovednosti len za tie konkrétne vady, ktoré včas (§ 599 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) vytkol predávajúcemu, pričom od vytknutia vád plynie trojročná premlčacia doba (§ 102
Občianskeho zákonníka), v ktorej môže oznámiť povinnej osobe zvolený nárok zo zodpovednosti za
vady a svoje právo uplatniť na súde. Z ustanovenia § 599 Občianskeho zákonníka kupujúcemu
nevyplýva povinnosť súčasne s vytknutím vady v prekluzívnej dobe uplatniť aj konkrétny nárok zo
zodpovednosti vady ako tomu bolo do 30.06.2024 napr. pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách (§

626 Občianskeho zákonníka v znení účinnom) alebo pri zmluve o zhotovení veci na zákazku (§ 649
Občianskeho zákonníka) alebo pri zmluve o oprave a úprave veci (§ 655 Občianskeho zákonníka).
Občiansky zákonník v znení rozhodnom pre posúdenie veci nehovorí o tom, že spolu s vytknutím vady
musí nadobúdateľ zároveň oznámiť predávajúcemu konkrétne právo zo zodpovednosti za vady, ktoré
chce uplatňovať (napr. právo na odstránenie vady, poskytnutie zľavy, zrušenie zmluvy a pod.). Súdna

prax však už dlhšiu dobu trvá na stanovisku, že vytknutie musí vedľa popisu vád obsahovať i oznámenie
určitého konkrétneho práva zo zodpovednosti za vady, ktorého sa nadobúdateľ vadnej veci domáha.

13.5 Súd prvej inštancie listinu nazvanú Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady a výzvy na
náhradu škody zo dňa 10.04.2019 vyhodnotil z pohľadu jej obsahu a dospel k záveru, že ňou bola

uplatnená v rámci nárokov zľava z dojednanej kúpnej ceny a úhrada nákladov spojených s uplatnením
práv zo zodpovednosti za vady, napriek tomu, že žalobca 1/ nepoužil výslovne tieto pojmy v spojení
s vyčíslenou sumou 4.269,05 €, ale sú použité v rámci citovaných paragrafov Občianskeho zákonníka.
S takýmto záverom odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej listiny súhlasí, no považuje
za potrebné uviesť, že ňou došlo k vytknutiu vád rodinného domu jednak opisom jej prejavu (zima

v podkrovnej izbe) ako aj presným označením vady (napr. zloženie stien podkrovia v rozpore so
znaleckým posudkom predloženým žalovanými, nedostatočná izolácia stien podkrovia, absentujúca
parozábrana a paropriepustná fólia, nezaizolovaná podlaha). V súvislosti s konštatovaním uvedeným
v tejto listine, že náklady potrebné na opravu na zabezpečenie príjemnej pohody v podkrovnom priestore
predstavujú celkom sumu 3.990,17 € a celkové náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku

predstavujú sumu 278,88 €, aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na povahu zodpovednosti za
vady, ktorá má za cieľ kompenzovať majetkovú ujmu kupujúceho spočívajúcu vo vade veci, možno výzvu
na úhradu takýchto nákladov v celkovej výške 4.269,05 € považovať vzhľadom na to, čo konajúci chcel
použitými slovami vyjadriť, za uplatnenie zľavy z kúpnej ceny, hoci je v texte tejto listiny označovaná aj
ako škoda. Predmetný právny úkon je potrebné v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať

nie len podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil.
Ako náhradu škody nie je možné uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady. Obidva
nároky pri tom môžu existovať vedľa seba, no je potrebné rozlišovať, či sa jedná o vady samotného
predmetu kúpnej zmluvy alebo o náhrady za ujmu, ktorá z vady veci vznikla. Titulom náhrady škody nie
je možné uplatniť kompenzáciu majetkovej ujmy, na kompenzáciu ktorej slúžia nároky zo zodpovednosti

za vady veci ale len majetkovú ujmu, ktorá nespočíva vo vade veci. Nad rámec uvedeného odvolací
súd konštatuje, že výslovné uplatnenie nároku žalobcov na zľavu z kúpnej ceny prednesené na súdnom
pojednávaní konanom dňa 15.01.2020 bolo uskutočnené v rámci trojročnej premlčacej doby plynúcej
od vytnutia vád u žalovaných.14. K odvolacím námietkam žalovaných, v ktorých žalovaní spochybnili určenie a preukázanie
primeranej zľavy z kúpnej ceny odvolací súd uvádza, že výška zľavy kúpnej ceny v zmysle § 597 ods.

1 Občianskeho zákonníka závisí od povahy a rozsahu vady s ohľadom k dohodnutej kúpnej cene veci,
od zníženia funkčných vlastností veci, jej estetickej hodnoty, od spôsobu a rozsahu užívania veci resp.
od ceny nevyhnutných opráv.

14.1 Z obsahu súdneho spisu je nesporne preukázané, že cenové ponuky na ktoré sa súdna znalkyňa

K. L. M. v Znaleckom posudku č. 27/2019 pri vyčíslení nákladov na odstránenie ňou konštatovaných vád
odvoláva, netvoria prílohu Znaleckého posudku č. 27/2019 predloženého žalobcami spolu s podanou
žalobou, neboli žalobcami ako dôkaz do súdneho spisu ani dodatočne počas súdneho konania
predložené a neboli ani súdom prvej inštancie ako dôkaz na pojednávaní vykonané. Samotná súdna
znalkyňavbode5.záveruznaleckéhoposudkuuviedla,ženemákompetenciuvyčísliťnákladynaopravu
a zabezpečenie celkovej pohody v podkrovnom priestore, no napriek tomu výšku celkových nákladov na

zateplenie podkrovia rodinného domu žalobcov vyčíslila na sumu 3.990,17 €, a to na základe cenovej
ponuky firmy GM-STAV, s.r.o. (náklady na zateplenie stropnej konštrukcie 756,00 €) a firmy PROXIMA,
s.r.o. (náklady na zateplenie podkrovia 3.234,17 €). Svedok K. R. (konateľ spoločnosti PROXIMA LC
s.r.o.) na pojednávaní uviedol, že vyhotovil „nejakú predbežnú kalkuláciu, že čo by to stálo, ako oprava
toho podkrovia“, ale túto cenovú kalkuláciu súdu nepredložil, navyše svedeckú výpoveď podal len ako

jeden z dvoch dodávateľov oceňujúcich predpokladané náklady na odstránenie žalobcami tvrdených
vád podkrovia rodinného domu, pričom neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že uvedený svedok je
štatutárom inej obchodnejspoločnosti, ako je uvádzané v znaleckom posudku (t.j. obchodnej spoločnosti
s odlišným obchodným menom, ktorá navyše vznikla v zmysle verejne dostupných údajov obchodného
registra dňa 29.04.2020, t.j. viac, ako jeden rok po podaní znaleckého posudku), pričom uvedená

nezrovnalosť nebola nijako v napadnutom rozsudku zdôvodnená. Žalovaní teda nemali možnosť sa
s predmetnými cenovými ponukami oboznámiť a vyjadriť sa k nim, ich nepredloženie v konaní namietali,
no napriek tomu súd prvej inštancie z nich v napadnutom rozsudku vychádzal pri určení primeranej
zľavy z kúpnej ceny.

14.2 Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali nedôvodnosť žalobcami tvrdenej výšky nákladov na
odstránenievádrodinnéhodomu,nakoľkovdanomprípadevprvomradenedošlokuneseniudôkazného
bremena zo strany žalobcov, ktorí boli svoje skutkové tvrdenia povinní aj náležite preukázať. V rámci
dokazovania totiž platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom

svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý
existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015).

14.3 Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods.
1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu“ (rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 26/1994). V civilnom sporovom konaní sa skutkový stav zisťuje procesným postupom
stanoveným CSP. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní,
ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Súd vykonáva

dôkazy zásadne na pojednávaní. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky zľavy z kúpnej
ceny zohľadnil výšku hypotetických nákladov určených na základe cenových ponúk, ktoré mu neboli
predložené, podľa odvolacieho súdu zohľadnil skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Procesný
postup súdu, ktorý nenachádza oporu v zákone, je potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu
materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu

(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu, ktoré slúžia na ochranu
ich práv a oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní.15. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie v časti nepripustenia aplikácie ustanovenia § 501 Občianskeho zákonníka na
posudzovaný prípad. Žalovaní v podanom odvolaní nametali, že používanie klauzuly „stojí a leží“ podľa

§ 501 Občianskeho zákonníka predstavuje ustálenú právnu prax. Interpretáciu nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. III. ÚS 48/2012 súdom prvej inštancie vyhodnotili ako nesprávnu. Namietali,
že súd prvej inštancie vyložil obsah právneho úkonu, prejavu vôle zmluvných strán v rozpore s tým,
aký zmysel a význam tomu samotné pripisovali v čase uzatvorenia právneho úkonu, čo je nesprávnym
právnym posúdením.

15.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na relevantnú judikatúru
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.03.2012, resp. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1741/98 a iné) a na právnu teóriu nepovažoval za
správnu obranu žalovaných spočívajúcich na odkaze na klauzulu v kúpnej zmluve, ktorá je odrazom §
501 Občianskeho zákonníka, t. j., že sa vec prenecháva v stave v akom „stojí a leží“. Vyjadril názor,

že túto klauzulu nemožno použiť na individuálne určené veci, ale len na veci určené úhrnkom (per
aversionem), t. j. veci bez určenia kvality a kvantity, bez individuálneho určenia. Keďže v prípade kúpnej
zmluvy nejde o predaj veci určenej per aversionem, ale o individuálne určené veci ako rodinný dom
a určené pozemky uzavrel, že táto klauzula nemá v danom prípade žiadne účinky a žalovaní sa nemôžu
odkazom na ňu zbaviť svojej zodpovednosti.

15.2 S právnym posúdením predmetnej otázky súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.
Interpretáciu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 48/2012 súdom prvej inštancie
odvolací súd posúdil ako správnu a veci priliehavú, zodpovedajúcu ustálenej judikatúre najvyšších
právnych autorít. Ústavný súd v predmetnom náleze uviedol, že „Zásadné vylúčenie zodpovednosti

scudziteľa za vady veci, ktorá je prenechaná tak, ako stojí a leží (výnimka z tejto zásady plynúca
z citovaného ustanovenia nie je pre posudzovaný prípad rozhodná), je však dôsledkom právom
aprobovaného zámeru jednej zmluvnej strany prenechať druhej zmluvnej strane veci určené súhrnom
(per aversionem). Znamená to, že nadobúdateľ preberá všetky veci ako celok bez ohľadu na ich kvantitu
a kvalitu a bez ohľadu na to, či ide o veci určené individuálne alebo druhovo.“ V zmysle rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/108/2021 „Ustanovenie § 501 OZ vylučuje
zodpovednosť scudziteľa za vady veci v prípade, ak predmetom plnenia sú veci určené úhrnom (per
aversionem), ktoré sa prenechávajú ako jeden celok. Veci v takom prípade nie sú určené ani individuálne
ani druhovo či hromadne, ale inými údajmi, napr. označením miesta, kde sa nachádzajú. Stav
jednotlivých vecí sa z praktických dôvodov nezisťuje, nadobúdateľ tieto veci nadobúda v takom stave, v

akom sa v čase odovzdania nachádzajú, pričom scudziteľ za ich vady nezodpovedá. Ustanovenie § 501
OZ nie je možné použiť na individuálne určené veci, aj keď ide o zloženú vec. Je irelevantné, či zmluvné
strany v zmluve použijú formuláciu „vec sa prenecháva ako stojí a leží“ alebo inú obdobnú formuláciu. Ak
predmet plnenia na základe zmluvy nie je určený úhrnom, vyššie uvedené slovné spojenia nespôsobia
vylúčenie zodpovednosti scudziteľa za vady veci. V danom prípade boli predmetom prevodu vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam, t. j. rozostavanej stavbe a pozemkom, teda k veciam určeným individuálne,
preto je dopad ustanovenia § 501 OZ na zodpovednosť za vady vylúčený.“ Ako správny preto vyhodnotil
odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý v posudzovanom prípade skúmal, či sa jednalo o predaj
vecí určených úhrnom alebo o predaj individuálne určených vecí. Ustanovenie § 501 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len na veci určené úhrnne, teda ako „stoja a ležia“. S poukazom na vyššie

uvedené v prípade, ak nejde o predmet zmluvy určený úhrnnom, nie je možná aplikácia ustanovenia §
501 Občianskeho zákonníka a aj za situácie, že v kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli klauzulu
„ako stojí a leží“, táto dohoda nemá právny význam. V posudzovanom prípade sa jedná o prevod vecí
určených individuálne – nehnuteľností (pozemkov a rodinného domu), a preto je aplikácia ustanovenia
§ 501 Občianskeho zákonníka vylúčená. Umožnenie prevodu vecí určených individuálne s doložkou

„ako stoja a ležia“, vylučujúcou zodpovednosť predávajúceho za vady, by odporovalo zmyslu zákonnej
zodpovednosti za vady predanej veci a výrazne by znevýhodňovalo kupujúcich, ktorí by v takomto
prípade nemohli uplatniť svoje nároky zo zodpovednosti za vady.

16. Keďžeodvolacísúdzhodnesprávnymnázoromsúduprvejinštancievyhodnotilžalobouuplatnený

nárok, ako nárok z vád žalovanými predanej veci, bližšie sa nevenoval argumentácii žalovaných
uvedenej v podanom odvolaní, premetom ktorej bolo spochybňovanie naplnenia predpokladov
zodpovednosti žalovaných za škodu. Z ustálenej judikatúry najvyšších právnych autorít vyplýva, že
odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

17. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v bodoch 7. až
15. tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods.
1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie znova posúdi existenciu
žalobou namietaných vád podkrovia rodinného domu, a v prípade, ak dôjde k záveru o preukázaní
ich existencie, opätovne vyhodnotí aj primeranosť žalobcami uplatnenej zľavy z kúpnej ceny. Svoje

nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že svoju pozornosť
zamiera na presvedčivé zdôvodnenie nového rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada
so všetkými právne relevantnými námietkami oboch strán sporu.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).