Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422205287
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4422205287.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci výkonu rozhodnutia oprávnenej -
matky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, D., proti povinnému - otcovi: E. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, prechodne bytom G. XX, C. H., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková
s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, za účasti maloletého dieťaťa: A. E. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, o návrhu oprávnenej (matky) o nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní
povinného (otca) proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16Em/2/2022-183 zo dňa 26. júna
2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 8P/79/2021-435 zo dňa 23.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa13.10.2022,včastiúpravystykustretávaniasamatkysmaloletouA.E.A.tak,žematkajeoprávnená
vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň piatok o 15.00 hod. v mieste bydliska otca a je povinná
vrátiť maloletú späť otcovi v ten istý týždeň v nedeľu v mieste jeho bydliska o 17.00 hod. Otec je povinný
maloletú na styk s matkou riadne pripraviť, odovzdať jej ju a matka je povinná maloletú včas otcovi vrátiť.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 374 ods. 1 a 2, § 376 ods. 1 až 3, § 377 ods. 1 až 4, § 378 ods.
1 až 3, § 379 ods. 1 až 3, § 380, § 381, § 382 ods. 1 a 2, § 383 ods. 1 a 2, § 384 ods. 1 až 3 CMP
(zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia je dôvodný, nakoľko otec dobrovoľne dôsledne
neplní právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku, keďže styk matky s maloletou
sa nerealizuje. Neexistujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa styk matky s maloletou nerealizuje.

Styk sa nerealizoval ani počas konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Matka po
nariadení neodkladného opatrenia približne v rovnakom znení, ako je výrok vykonateľného rozsudku,
sa na styk vždy dostavila, tento však realizovaný nebol. Počas celého konania bola maloletá v D. u
matky dvakrát, čo maloletá potvrdila aj vo svojej výpovedi. Jedenkrát bola v kontakte s matkou, zážitok
opisovala pozitívne a druhýkrát tam bol aj partner matky, s ktorým maloletá strávila čas podľa udania
matky v pozitívnom duchu. Situácia medzi maloletou a matkou sa výrazne zhoršila od právoplatnosti

rozsudku, t. j. od októbra 2022. Podľa súdu prvej inštancie by maloleté dieťa malo byť o výsledku konania
informovanéajemožné,žesvojpostojiztohtodôvoduvýraznezmenilo.Otecvosvojejvýpovediuviedol,
že maloletá už viac ako rok odmieta kontakt s matkou a on i napriek tomu nepodnikol žiadne kroky, t.
j. nepodal odvolanie voči rozhodnutiu súdu tak, aby sa snažil presadzovať ním prezentované záujmy
maloletej. Otec síce v rámci tohto konania podal návrh na zmenu úpravy styku, jedná sa však len o
reakciu na otázku súdu, prečo tak nekonal v pôvodnom konaní. Otec sa bránil tým, že konanie matky

má negatívny vplyv na maloletú, pretože matka podáva návrhy a hovorí zlé veci na neho i maloletú. Z
návrhu ani z vyjadrenia matky prvoinštančný súd nezistil žiadne negatívne postoje a vyjadrenia matkyvoči maloletej, len konštatovanie situácie, ktorá je medzi účastníkmi konania. Je naopak zarážajúce,
že ak konania na súde majú negatívny vplyv na maloletú, sám otec podal návrh na zmenu úpravy
styku, ako aj návrh na rozvod manželstva, ktoré sa rovnako týka maloletej. Taktiež je zarážajúce, že

sa maloletá vyjadruje k príčinám rozvratu manželstva rodičov, ako aj k citovým vzťahom rodičov. Je
povinnosťou rodičov maloletým deťom ozrejmiť a vysvetliť vzniknutú situáciu, avšak nie spôsobom,
ktorým by kládli vinu za rozpad manželstva na druhého rodiča i vzhľadom na to, že doteraz o rozvode
manželstva rozhodnuté nebolo a príčiny rozvratu manželstva zistené neboli. Možno konštatovať, že sa
jedná o subjektívny názor. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením otca, že maloletú na styk riadne pripravuje

a robí všetko preto, aby sa styk zrealizoval, avšak maloletú nútiť nemôže. Bolo preukázané, že otec
sám zdôraznil, že s matkou nekomunikuje viac ako dva roky, pretože k nej nemá citový vzťah, z čoho
vyplýva, že v podstate rodiča spolu nekomunikujú a maloletá nevidí, že by sa rodičia vedeli dohodnúť a
odovzdávať si dôležité informácie ohľadom nej, prípadne by spoločne riešili vzniknutú situáciu ohľadom
vzťahov medzi matkou a maloletou, napr. vzájomnou dohodou, že by sa styk realizoval len kratšiu dobu,
aby sa postupne začali opätovne rozvíjať citové väzby medzi matkou a maloletou. Otec v tejto časti

vôbec nápomocný nie je, pretože odmieta akýkoľvek kontakt s matkou i napriek tomu, že na pojednávaní
uviedol, že by bolo dobré, aby sa rodičia stretli, aby tam bola i maloletá, ktorá by mala možnosť vyjadriť
sa pred oboma rodičmi, čo však otec neinicioval. Naopak keď mu matka oznámila, že si príde prevziať
maloletú do školského klubu v deň, keď sa mal styk realizovať v piatok od 15.00 hod., otec maloletú
zo školského klubu zobral skôr ako býva zvykom, pretože maloletá vo výpovedi uviedla, že v školskom

klube býva do 15.30 hod. Otec svoju zodpovednosť prenáša na maloletú a necháva na nej, aby sa
rozhodla. Takýto spôsob výchovy nie je v záujme maloletej. Styk matky s maloletou sa nerealizuje už
dlhší čas. Je v záujme maloletej mať vo svojom živote otca i matku. Maloletej je potrebné ozrejmiť v
pozitívnom význame, že jej styk s matkou je v záujme maloletej. Dôkazom neplnenia si povinnosti otca
je i to, že maloletú nebude nútiť a nechá to na jej rozhodnutí, keď nechce. Súd prvej inštancie návrh otca

na výsluch maloletej na pojednávaní zamietol, pretože nepovažoval za potrebné ju opätovne vypočúvať,
nakoľko bola vypočutá na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dňa 13.02.2023, kde
sa jednoznačne vyjadrila, pričom s jej vyjadrením sa súd prvej inštancie vysporiadal. Maloletá bola
vypočutá po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zhruba 4 mesiace, kedy jej postoj voči matke bol
ešte viac negatívny. Vysvetlenie, prečo nechce ísť k matke, uviedla vo výsluchu a preto sa nemožno

stotožniť s vyjadrením otca o neskúmaní príčin, prečo maloletá nechce ísť k matke. Vyjadrenie dieťaťa
a jeho výpoveď nie je jediným dôkazom na rozhodnutie vo veci tak, ako tomu bolo i v tomto prípade. I
v prejednávanej veci bolo potrebné zohľadniť všetky zistené okolnosti v čase rozhodovania súdu. Bolo
jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, otec neumožňuje riadny styk
matky s maloletou od príchodu na Slovensko v roku 2019 doteraz. S matkou riadne nekomunikuje a nie

je ochotný komunikovať, hoci bol na to vyzývaný tak, aby sa rodičia spoločne snažili odstrániť vzniknutú
situáciu medzi nimi s tým, aby sa snažili sledovať a dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa, čo momentálne
na strane otca tak preukazované nie je, pretože v podstate maloletej dostatočne nevysvetľuje dôležitosť
role matky.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej
zástupkyne z dôvodov, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) CSP/, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/. Nesúhlasil s tým, že by maloletú riadne
nepripravoval na styk s matkou. Maloletá sa s matkou nechce stretnúť. Maloletej aj dohováral, že by

sa mala k matke pekne správať a ísť s ňou. Maloletá je v čase styku pripravená aj s vecami, avšak
styk odmieta. Dokonca jej ponúkol, že ak by išla s matkou vlakom do D., prišiel by pre ňu. Súd prvej
inštancie tieto jeho vyjadrenia nijako nevyhodnotil. Maloletú nie je možné nútiť k styku s matkou. Sama
sa vyjadrila, že k matke nechce chodiť, pretože ich opustila a do telefónu nadáva otcovi. Zároveň uviedla,
že v domácnosti matky je nejaký pán (zrejme partner matky), s ktorým sa nechce stretnúť. Matka ju

mimo termínu stretnutia nekontaktuje. Súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval dôvodom, pre ktoré sa
maloletá nechce s matkou stretnúť, a to z pohľadu vnímania maloletej. To, že odmietol maloletú vypočuť
je porušením práv maloletej, ktorá sa chcela k veci na súde vyjadriť. Maloletá sa k veci vyjadrila jedenkrát
dňa 13.02.2023, pričom súd prvej inštancie rozhodol až dňa 26.06.2023. Súd prvej inštancie navyše
nezisťoval názor maloletej ohľadom toho, čo by sa malo zmeniť, aby sa s matkou chcela stretnúť, či si vie

predstaviť inú formu realizácie styku a ako vníma dôvody, pre ktoré sa s matkou stretnúť nechce. Otec
ďalej uviedol, že v dvoch prípadoch, kedy maloletá prišla do domácnosti matky, matka odišla v ten deň
do práce. Z doteraz vykonaných šetrení nevyplynulo, že by ním bola maloletá negatívne ovplyvňovaná
alebo že by jej bránil v stretnutiach. Bolo preukázané, že v čase stretnutí bola maloletá vždy domaa čakala na matku, pričom jej vždy povedala, že s ňou nechce ísť do D.. V danom prípade sa jedná
o jedenásťročné dieťa, ktoré svoj názor jednoznačne prejavuje. Pohovor u kolízneho opatrovníka sa
konal bez jeho prítomnosti, pričom zo správy vyplýva, že maloletá reagovala spontánne a jednoznačne.

Maloletá jednoznačne prejavuje svoju vôľu, pričom táto má byť braná do úvahy. Záverom odvolania
otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky
na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/79/2021-435 zo dňa 23.09.2022
v časti úpravy styku matky s maloletou zamieta.

3. Kolízny opatrovník v reakcii na odvolanie otca uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia v rámci súdneho
pojednávania zo dňa 26.06.2023.

4. Otec v rámci odvolacej repliky nemal k vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadne pripomienky, nakoľko
žiadne nové skutočnosti z tohto vyjadrenia nevyplynuli.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba – otec maloletého dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť.

6. Z obsahu predloženého spisu bolo zistené, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
16.12.2022 domáhala nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/79/2021-435
zo 23.09.2022, ktorým bol o.i. upravený jej styk s maloletou tak, že matka je oprávnená vziať si maloletú
k sebe každý párny týždeň piatok o 15.00 hod. v mieste bydliska otca a je povinná vrátiť maloletú späť

otcovi v ten istý týždeň v nedeľu v mieste jeho bydliska o 17.00 hod, pričom otec je povinný maloletú na
styk s matkou riadne pripraviť, odovzdať jej ju a matka je povinná maloletú včas otcovi vrátiť. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2022. Súd prvej inštancie napadnutým
uznesením návrhu matky vyhovel a nariadil výkon predmetného rozsudku v časti úpravy styku matky
s maloletou.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

9. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

11. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods.
2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiu.

12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky v znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd po

podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia
zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný
nemôže podrobovať rozhodnutiu (1). Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku
1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri

realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého (2).13. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nestali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

14. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých. Ako uvádza odborná literatúra napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné
alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej
exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania (por. Smyčková,
R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).

15. Po preskúmaní odvolania otca odvolací súd zistil, že otec odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP, keď uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o uznesenie o nariadení
výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré

sú taxatívne vymedzené v ust. § 377 ods. 3 CMP teda tým, že exekučný titul nie je vykonateľný
(pozn. „môže ísť o dôvody formálnej nevykonateľnosti alebo materiálnej nevykonateľnosti súdneho
rozhodnutia, pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia účastníkov, lehoty na
plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov a pri formálnej vykonateľnosti pôjde o
to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne

právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod. - por. Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M.,
Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s.
1034) alebo, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti
(pozn. dôvodom môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo povinná
osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným titulom

- por. Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1035) s tým, že tieto odvolacie dôvody možno
meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 3 CMP). Vymedzenie týchto špecifických
odvolacích dôvodov vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho
rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Nepôjde teda o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej

súdom v základnom konaní (por. Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1034). Odvolací súd
sa preto v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia zameral výlučne len na existenciu uvedených
zákonom prípustných dôvodov odvolania.

16. Exekučným titulom, na podklade ktorého bol prvoinštančným súdom nariadený výkon rozhodnutia,
je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/79/2021-435 zo dňa
23.09.2022 v časti úpravy styku stretávania sa matky s maloletou.

17. Pokiaľ ide o prvý vyššie vymedzený odvolací dôvod, otec v odvolaní nenamieta, že by rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/79/2021-435 zo dňa 23.09.2022 bol (materiálne alebo
formálne) nevykonateľný. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali záveru, že exekučný titul vykonateľný nie je.

18. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom, odvolací súd konštatuje, že z obsahu otcom podaného

odvolania nemožno vyvodiť znaky tohto odvolacieho dôvodu, a teda že po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Podstatnou odvolacou námietkou zo strany
otca bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď riadne nevyhodnotil existenciu
ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré neprebieha styk matky s maloletou podľa exekučného titulu (§
3 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie). Argumentoval najmä

odmietavým postojom maloletej k stretávaniu sa s matkou, ktorého príčinou má byť práve správanie
matky. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že samotný odmietavý postoj maloletej k matke nie
je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, teda
uvedené nemožno subsumovať ani pod druhý špecifický odvolací dôvod týkajúci sa predmetnej veci.19. K odvolacím námietkam otca však odvolací súd dáva do pozornosti, že práva účastníkov (teda aj
povinného z exekučného titulu), záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného

prípadu zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá
ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných
dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky v znení účinnom do
31.10.2023). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prijatím vyhlášky MS SR zo dňa 16.10.2023
č. 413/2023 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3 vyhlášky v smere, že súd po podaní

návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína
bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje,
či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z. z.). Uvedené znamená,
že zákonodarca upustil od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd
povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri
realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa. Keďže obe

citované vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR majú charakter procesného predpisu (boli vydané na
základe splnomocňovacieho ustanovenia § 392 CMP), pričom vyhláška č. 413/2023 Z. z. neobsahuje
prechodné ustanovenia, odvolací súd v súvislosti s riešením otázky absencie intertemporálnych
ustanovení právneho predpisu poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 107/2011 zo
dňa 22.10.2014, podľa ktorého pokiaľ ide o oblasť procesného práva platí, že nová právna úprava sa

uplatní na všetky prebiehajúce konania, ibaže zákon neustanovuje inak. Zdôrazňuje, že pre procesné
právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli
začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov.
Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 12/2012 zo dňa 26.06.2013). Za výnimky vyplývajúce z citovaných rozhodnutí

možno považovať ochranu nadobudnutých práv, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Vychádzajúc z uvedeného uzatvára, že aj pre dané konanie začaté za účinnosti § 3 vyhlášky
v znení účinnom do 31.10.2023, platí s účinnosťou od 01.11.2023 nová právna úprava prijatá v čl. 1
vyhláškyč.413/2023Z.z.,ktorousamení§3vyhlášky,čoznamená,žeodvolacienámietkyotcatýkajúce
sa nesprávneho vyhodnotenia existencie ospravedlniteľných dôvodov, správania sa oboch rodičov pri

plnení povinnosti a pri realizácii práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu
a správania sa a názoru maloletej súdom prvej inštancie nemajú pre rozhodovanie odvolacieho súdu (v
čase jeho rozhodovania o odvolaní otca) žiaden podstatný skutkový a ani právny význam.

20. Na dôvažok v súvislosti s námietkou otca o nevykonaní výsluchu maloletej súdom prvej inštancie,

odvolací súd uvádza, že niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne
svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie
nepovažoval za potrebné, aby bol v danej veci vykonaný výsluch maloletej aj pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy sú povinné prihliadať na názor maloletého dieťaťa, pričom názor
maloletého dieťaťa sa vždy zisťuje spôsobom zodpovedajúcom jeho veku a vyspelosti (§ 38 CMP). Za

tým účelom sa maloletému dieťaťu poskytuje možnosť, aby sa vypočulo v súdnom konaní, ktoré sa ho
dotýka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. V predmetnom konaní
bol uskutočnený výsluch maloletej prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately bez prítomnosti rodičov. Maloletá vyjadrila svoj názor na stretávanie sa s matkou, s ktorým sa
súd prvej inštancie v rozhodnutí vysporiadal. Opakované zisťovanie názoru nepovažoval ani odvolací

súd za potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. V tomto smere odvolací súd nezistil zo strany súdu
prvej inštancie porušenie akýchkoľvek zákonných ustanovení, ktoré by zasahovalo do práv maloletej.
Zároveň je potrebné zdôrazniť aj to, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným
kritériom. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné
zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a prijať čo najlepšie opatrenie v záujme

maloletého dieťaťa. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou
je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a
čo nie (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III.
ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10).

21. Odvolací súd záverom, rovnako ako súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je
v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova
o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok,ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa
je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať,

kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie
sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je
dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom
nestretával. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje,

aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti
nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Základným
právom každého maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem
maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých detí je,
aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletých detí k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný
styk (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že otec v podanom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle § 377 ods. 3
CMP a takéto skutočnosti ani nevyplynuli z obsahu spisu, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

24. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).