Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619200615
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4619200615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. C., XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát so sídlom Bernoláková
1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XX,
právne zástúpená: Dudzík & Gerová Advokátske združenie, JUDr. Jozef Dudzík, H. F. D., so sídlom
Škultétyho 1597/7, Topoľčany, 2. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J., 3. D. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. G. XX, 4. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XX, 5. L. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XX, 6. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. G. XXX, 7.

I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. G. XXX, 8. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. I. G.
XXX, zastúpená žalovanou v 3. rade, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany (aktuálne Okresný súd Nitra) č. k. 8C/11/2019-286 zo dňa 18. mája 2021, v
spojení s opravným uznesením č. k. 8C/11/2019-353 zo dňa 11. januára 2022 a s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/11/2019-379 zo dňa 1. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. p o t v r
d z u j e .

Vo výroku III. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobca je p o v i n
n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu za vyplatenú znaleckú odmenu v sume 1.015,34 eura na účet
súdu prvej inštancie.

Žalovanej v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov oboch odvolacích konaní
v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. – 8. rade súd nárok na náhradu trov oboch odvolacích konaní voči žalobcovi n e p r
i z n á v a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1.až 8. rade nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti alografného závetu spísaného poručiteľom
H.C.(ďalejlenporučiteľ)dňa02.02.2009vadvokátskejkanceláriiH.H.O.zaprítomnostidvochsvedkýň,
ktoré uvedený závet vlastnoručne podpísali. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Topoľčany
vydaného súdnou notárkou H. J. P. v konaní o dedičstve po poručiteľovi, odkázaný uznesením č. k.10D/2018/2017 - 54 zo dňa 17.12.2018, aby v lehote jedného mesiaca po právoplatnosti tohto uznesenia
podal na tunajšom súde žalobu o určenie, že závet poručiteľa narodeného XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX je neplatný. Žalobca poukázal na to, že počas predmetného

konania o dedičstve predložila žalovaná 1. predmetný alografný závet poručiteľa, ktorý mal
byť spísaný dňa 02.02.2009, pričom podľa tohto závetu mal poručiteľ pre prípad svojej smrti odkázať
všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej 1. ako svojej neteri. Podľa žalobcu tento závet
nezodpovedá vôli poručiteľa a nebol poručiteľom vlastnoručne podpísaný a preto žalobca v podanej
žalobe žiadal, aby súd za účelom zistenia, či predmetný závet obsahuje vlastnoručný podpis poručiteľa,

nariadil znalecké dokazovanie. Neplatnosť závetu zároveň žalobca odôvodnil aj tým, že poručiteľ svoju
vôľu nevyjadril v predmetnom závete dostatočne určite, keďže v texte závetu je majetok vymedzený
nasledovne: „všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechávam svojej neteri“. Podľa žalobcu z
obsahu závetu nie je zrejmé, či mal byť predmetom závetu majetok patriaci poručiteľovi ku dňu smrti
alebo majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu spísania závetu. Žalobca preto namietal, že predložený
závet je neurčitý a nezrozumiteľný v jeho podstatnej obsahovej náležitosti - vo vymedzení majetku

poručiteľa.

2. Žalovaná 1. v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 01.04.2019, žiadala podanú žalobu
zamietnuť. Mala za to, že závet spísaný poručiteľom obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti
v súlade s § 476b Občianskeho zákonníka a poručiteľ bol zákonným spôsobom v zmysle § 37

Občianskeho zákonníka poučený ako môže nakladať so svojim majetkom pre prípad smrti. Zároveň
žalovaná 1. uviedla, že poručiteľ zomrel ako slobodný, bezdetný; nedošlo teda k porušeniu zákona
ani v časti neopomenuteľných dedičov a nie je známy iný dôvod, pre ktorý by súd mohol rozhodnúť o
neplatnosti závetu.

3. Žalovaní 2. - 8. s podanou žalobou súhlasili, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.04.2019
(č. l. 20) uviedli, že v dedičskom konaní nevyjadrili nesúhlas z dôvodu, že nechceli vyvolávať konflikt,
avšak sú presvedčení, že závet bol zmanipulovaný a nepokladajú ho za platný.

4. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným (a čo do výroku – časti výroku o náhrade

trov konania dopĺňacím rozsudkom doplneným) rozsudkom Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej
inštancie, v spore takto rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej 1. súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť znalkyni A. A. Q., miesto výkonu činnosti E. XX, XXX XX K., znaleckú

odmenu v sume 1 015,34 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet číslo: R. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v SLSP, a.s.

IV. Žalovaným 2. – 8. súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5.1. Po poručiteľovi H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sa vedie dedičské konanie na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10D/218/2017, v ktorom súdna komisárka H. J. P. uznesením
č. k. 10D/2018/2017 - 54 zo dňa 17.12.2018, právoplatným 08.03.2019, konanie o dedičstve prerušila

a zároveň odkázala žalobcu 1. (dediča), aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného
uznesenia podal žalobu o určenie, že závet poručiteľa zo dňa 02.02.2009, spísaný v Advokátskej
kancelárii H. H. O., O., S. XXXX je neplatný. Z uvedeného vyplýva, že žaloba doručená tunajšiemu súdu
09.03.2019 bola podaná včas.

5.2. V predmetnom dedičskom konaní bol predložený alografný závet poručiteľa -spísaný v Advokátskej
kancelárii H. H. O. za prítomnosti dvoch svedkýň, a to E. L. E., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar.
XX.XX.XXXX. V uvedenom závete poručiteľ uviedol, že zriaďuje pre prípad svojej smrti tento závet:„všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechávam svojej neteri D. E.. P. B., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. G. XXX, E. XXX XX“.

5.3. Ďalej je na predmetnej listine uvedený dátum a miesto spísania - J. O., dňa 2. februára 2009,
následne je obsiahnutá kolónka H. C., P. C., nad ktorým je vlastnoručne napísaný čitateľný podpis C. H..
Pod týmto textom nasleduje text: „potvrdzujeme svojimi podpismi, že H. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.
XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený
závet dnes vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Následne

listina obsahuje vlastnoručné podpisy dvoch vyššie menovaných svedkýň.

5.4. V závere závetu sa uvádza text: Táto listina bola spísaná v advokátskej kancelárii H. H. O.,
advokátky, so sídlom O., S. XXXX, G. S. XXXX a nasleduje pečiatka a podpis menovanej advokátky.

5.5. Žalovaní v 2. - 8. rade na pojednávaní uviedli, že predmetný závet poručiteľa v dedičskom konaní

uznali a nenamietali ho, postupne si však uvedomili, že samotný poručiteľ by sám od seba nikdy nešiel
do nejakej inštitúcie za účelom spisovania závetu, on bol taký starodávny typ a čo sa mu predložilo,
to podpísal. Podľa nich to bolo vykonštruované tak, aby sa žalovaná 1. nemusela deliť o majetok s
ostatnými.Počasživotaporučiteľpracovalakorobotník,bývalvKoniarovciachsosvojoumatkouabratmi
a neskôr asi 10 rokov býval u žalovanej 1.

5.6. Posledné 2 - 3 mesiace pred smrťou býval v T. J. O., kde ho umiestnila žalovaná 1., ktorá tam
aj pracovala. Podľa žalovaných v 2. - 8. rade žalovaná 1. s poručiteľom postupne manipulovala, aby
dosiahla spísanie predmetného závetu. Žalovaní 2. - 8. sa zároveň nevedeli vyjadriť, či predmetný závet
poručiteľa obsahuje jeho vlastnoručný podpis.

5.7. Z výsluchu svedkyne P. B., ktorá bola svedkyňou spísania predmetného závetu, čo potvrdila aj
vlastnoručným podpisom na ňom súd zistil, že nikdy nebola zamestnaná u advokátky H. O.. Pracuje
ako projektantka a nakoľko majú kanceláriu oproti menovanej advokátke, tak táto viackrát - pokiaľ
potrebovala nejakých svedkov - niečo osvedčiť, tak zavolala ju alebo kolegu, oboznámila ich s tým, o

čo sa jedná, a keď si to prečítali, tak to podpísali. Svedkyňa uviedla, že na tento konkrétny závet si
nepamätá, nakoľko takýchto situácii bolo viac. Pokiaľ ide o to, čo obnáša v týchto prípadoch jej činnosť
ako svedkyne, menovaná uviedla, že tam príde, advokátka, s dotyčnou osobou ich predstaví, povie
kto to je, o aký úkon sa jedná resp. čo sa ide spisovať. Tú listinu - závet, daná osoba podpisuje pred
ňou (svedkyňou), potom to podpisuje svedkyňa a potom advokátka, pričom tie listiny medzi nimi kolujú.

Svedkyňa zároveň uviedla, že o obsah samotnej listiny sa bližšie nezaujíma. Svedkyňa po nahliadnutí
do predmetného závetu zároveň potvrdila, že tento obsahuje jej podpis a tento konkrétny závet sa ničím
nevymykal; vo všetkých ostatných prípadoch to bolo rovnaké.

5.8. Z výsluchu svedkyne E. L. O., ktorá bola rovnako svedkyňou spísania predmetného závetu súd zistil,

že advokátka H. O. je jej svokra. Svedkyňa mala obchod v budove pošty, kde má menovaná advokátka
kanceláriu a keď táto potrebovala svedka, tak ju oslovila. Svedkyňa uviedla, že takto bola ako svedok
asi na 3 - 4 závetoch. Daných ľudí nepoznala, obsah závetu nečítala, bola tam len ohľadom toho, že tí
ľudia to pred ňou podpísali a ona svojim podpisom mala dosvedčiť, že to tí ľudia podpisujú dobrovoľne.
Svedkyňa zároveň priamo videla, že daní ľudia tie listiny podpisovali priamo pred jej očami. Okrem

toho, že jej tí ľudia boli predstavení, nebola svedkom žiadnych ďalších úkonov, ktoré tam prebiehali.
Rovnako aj táto svedkyňa po nahliadnutí do predmetného závetu potvrdila, že obsahuje jej podpis. Na
daný konkrétny závet si už rovnako nepamätala.

5.9. Zo záverov znaleckého posudku č. 05/2020 vypracovaného A. A. Q., znalkyňou z odboru

písmoznalectvo, ručné písmo vyplýva, že pisateľom sporného podpisu, ktorý sa nachádza na origináli
listiny „závet zo dňa 02.02.2009“ jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností je poručiteľ H. C..

5.10.Podoručeníaoboznámenísaspredmetnýmznaleckýmposudkomžalobca1.užnetrvalnasvojom
tvrdení ohľadom neplatnosti závetu z dôvodu, že tento neobsahuje vlastnoručný podpis poručiteľa, trval

však na tom, že závet je neplatný, nakoľko podľa neho neboli splnené podmienky zriadenia platného
závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu svedkyne svojimi výpoveďami vyvrátili, že
by poručiteľ v ich prítomnosti vyhlásil, že ide o jeho poslednú vôľu. Žalobca zároveň nemal ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.5.11. Žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala podanú žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo podľa

nej potrebné resp. možné predmetný alografný závet považovať za neplatný. Podľa žalovanej 1. bol
predmetný závet spísaný a podpísaný v súlade so zákonom.

5.12. Žalovaní 2. - 8. uviedli, že si myslia, že to nebolo realizované z vlastnej vôle a hlavy poručiteľa,
pretože on by sám a z vlastnej vôle nešiel na žiadny úrad a neriešil by to. Je to síce platné a všetko

podľa zákona, ale nebolo to z jeho vlastnej hlavy. Rovnako ani ostatní žalovaní nemali ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu a citované
ustanovenia § 476 ods. 1 a 2 a § 476b Občianskeho zákonníka (OZ – zák. č. 40/1964 Zb.) odôvodnil
nasledovne:

6.1. Na platnosť závetu zriadeného podľa § 476b Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje súčinnosť
pisateľa závetu, jeho neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nespôsobuje ani to, že závetom
povolaný dedič, prípade osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu. Jednoduchý alografný závet
môže byť napísaný inak než vlastnou rukou poručiteľa, môže byť napísaný napríklad rukou niekoho

iného, na písacom stroji, na počítači alebo iným mechanickým spôsobom. Podmienkou platnosti tohto
závetu je, že musí byť závetcom, ktorý je schopný čítať a písať, vlastnoručne podpísaný. Pre platnosť
závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami
súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa
tak prakticky stalo (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.07.2010 sp. zn. 4Cdo 93/2009). Výslovný

prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu môže byť urobený ústne, písomne,
prípadne aj iným jednoznačným nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Ako už bolo
vyššie uvedené, pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že
poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní k tomu, aby o tom

podali svedectvo. K tomuto aktu, ku ktorému bude patriť podpísanie závetu svedkami, nenáleží už
spísanie listiny obsahujúcej poslednú vôľu poručiteľa. Táto listina môže byť vyhotovená a pripravená už
skôr. Súdna prax prijala záver, že svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri
samotnom písaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť a to
súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,

pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia túto listinu podpísať. Výslovný
prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne,
prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Zároveň ešte
súd dodáva, že prejav poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, nepatrí k vlastnému
prejavu poslednej vôle, ale je len potvrdením skutočností, že listina predložená svedkom je poslednou

vôľou poručiteľa. Tento prejav poručiteľa patrí k širšiemu obsahu testovacieho aktu a dôjde k nemu
prípadne až po tom, keď poručiteľ listinu už podpísal a tým ju, pokiaľ ide o neho, dokončil a uzavrel.
Poručiteľ nemusí oznamovať svedkom ani vlastný obsah svojej poslednej vôle, ale má im predložiť
listinu s výslovným prejavom, že táto obsahuje jeho poslednú vôľu (R 19/1961). Prejav poručiteľa o
tom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu potom bude potrebné vyložiť v zmysle ustanovenia § 35

odsek 2 Občianskeho zákonníka. Zákonný termín „výslovne prejaviť“ zahŕňa nie je len ústny prejav
poručiteľa k jeho poslednej vôli, ale nepochybne aj písomný prejav urobený vlastnoručne poručiteľom na
listine obsahujúcej závet, a to ako pred podpísaním, tak prípadne aj po podpísaní závetu poručiteľom,
nemožno však vylúčiť ani iný jednoznačný, nesporný a nepochybne istý spôsob prejavuje vôle poručiteľa
urobený skôr, než listinu o závete podpísali svedkovia. Termín použitý ustanovením § 476b Občianskeho

zákonníka „prejaviť“ je totiž širším pojmom než pojem „vyhlásiť“.

6.2. Z výpovede oboch vypočutých svedkýň, ktoré sú podpísané na predmetnom závete jednoznačne
vyplýva, že poručiteľ H. C. v ich prítomnosti predmetnú listinu podpísal. Súd je názoru, že takýmto
jednoznačným spôsobom a to práve podpísaním závetu v prítomnosti oboch svedkýň, poručiteľ

jednoznačne prejavil svoju vôľu, že predmetná listina - závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Po
poručiteľovi následne tento závet podpísali svedkyne a následne podľa ich vyjadrenia vyššie menovaná
advokátka. Z uvedeného je teda jednoznačné, že to boli práve svedkyne povolané k závetu, aby podali
svedectvo o tom, že poručiteľ pred nimi formou svojho podpisu na predmetnom závete prejavil, že tentozávet obsahuje jeho skutočnú poslednú vôľu a svedkyne o tomto podali aj svedectvo nielen svojimi
podpismi na predmetnom závete, ale aj svojimi svedeckými výpoveďami na tomto súdnom konaní.

6.3. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, ktorá má spôsobovať neplatnosť závetu spočívajúcu v tom, že
nie je v ňom jednoznačne vymedzený majetok, ktorý má byť predmetom závetu, keďže podľa žalobcu nie
je zrejmé, či sa jedná o majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti alebo ku dňu spísania závetu
je súd toho názoru, že pokiaľ obsah závetu nevyjadruje niečo iné (tak ako je to aj v prejednávanom
prípade)platí,žeobsahomapredmetomzávetujehnuteľnýanehnuteľnýmajetok,ktorýporučiteľvlastnil

ku dňu svojej smrti, keďže v predmetnom závete rozsah majetku inou formou vymedzený nebol.

6.4. Vo vzťahu k poslednej námietke žalobcu spôsobujúcu neplatnosť predmetného závetu a to, že
sa nemalo jednať na tomto závete o vlastnoručný podpis poručiteľa, táto námietka bola jednoznačne
vyvrátená vypracovaným znaleckým posudkom znalkyne z odboru písmoznalectvo, ručné písmo v
záveroch ktorého znalkyňa jednoznačne uviedla, že podpis na spornom závete patrí poručiteľovi H. C..

6.5. Žalovanej 1., ktorá je zastúpená právnym zástupcom súd s prihliadnutím na výsledok tohto
sporového konania v zmysle § podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným 2. - 8. podľa obsahu spisu v tomto konaní

žiadne trovy nevznikli, preto súd o takomto nároku ani nerozhodoval.

6.6. Uznesením č. k. 8C/11/2019-242 zo dňa 13.01.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16.03.2021, súd priznal znalkyni A. A. Q. odmenu za vypracovaný znalecký posudok v sume 1 015,34
eur. Na zaplatenie uvedenej odmeny znalkyni súd vo výroku tohto rozsudku zaviazal žalobcu, ktorý bol v

spore neúspešný a ktorý vykonanie znaleckého dokazovania navrhoval; pričom oslobodenie od súdnych
poplatkov žalobcu nemá vplyv na uloženie povinnosti na náhradu trov konania, medzi ktoré patria aj
trovy dokazovania.

6.7.Vkonaníúspešnýmžalovanýmv2.–8.radebyvzmysle§255ods.1CSP(Civilnýsporovýporiadok

– zákon č. 160/2015 Z. z.) vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko však podľa
obsahu spisu uvedeným žiadne trovy nevznikli, súd im ani nepriznal ich náhradu.

7. Uvedený rozsudok (nie však už dopĺňací rozsudok) včas podaným odvolaním napadol len žalobca
domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby ním podanej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a aby mu bola

priznaná tiež náhrada trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď s napadnutým
rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí. Po vykonaní znaleckého dokazovania v konaní namietal
a i naďalej namieta, že v prípade sporného závetu nebol dodržaný postup podľa § 476b OZ, konkrétne
že poručiteľ pre dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne neprejavil, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Táto skutočnosť bola preukázaná výsluchmi svedkýň PaeDr. L. O. (správne E.) a P.

B. na pojednávaní 13. 11. 2019, kde obe svedkyne zhodne potvrdili, že po dostavení sa k advokátke
im boli predstavené ostatné osoby, ktorých totožnosť si neoverovali, listina bola podpísaná a žiadne
ďalšie úkony sa nevykonávali, teda svedkyne tak vyvrátili svojimi výpoveďami to, že by poručiteľ v ich
prítomnosti zákonným spôsobom prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Naplnenie zákonných
podmienok videl prvoinštančný súd v tom (bod 7.), že poručiteľ H. C. v prítomnosti svedkýň predmetnú

listinu podpísal, s ktorým názorom však nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s účelom § 476b OZ. Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/93/2009 zo dňa 28. 07. 2010, na ktoré poukazuje prvoinštančný
súd, sa primárne zaoberal otázkou technickej jednoty závetu, nie bližším výkladom právnej vety „pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu“, teda
len všeobecne konštatoval, že výslovný prejav vôle poručiteľa môže byť urobený ústne, písomne,

prípadne aj iným jednoznačným nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, keď dodal,
že účelom prísnych zákonných požiadaviek na formálne a obsahové náležitosti závetu je naplnenie
poslednejvôleporučiteľa aochranadedičov,tedaztohtorozhodnutiavyplývaprísnosťaznačnývýznam
splnenia zákonných podmienok. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21Cdo/2704/2017
zo dňa 04. 07. 2018 výslovne uviedol, že vzhľadom k tomu, že závet poručiteľ nenapísal vlastnou

rukou a iba ho vlastnoručne podpísal, takáto listina sama o sebe nie je – na rozdiel od holografného
závetu – spoľahlivým dokladom toho, že skutočne obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Zákon v prípade
alografného závetu požaduje, pod sankciou neplatnosti právneho úkonu, aby poručiteľ pred dvoma
svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby sasvedkovia na závet podpísali; povolanie svedkov závetu slúži k vierohodnému osvedčeniu, že závet
poslednú vôľu poručiteľa obsahuje. Tento súd síce dodal, že zo znenia zákona nevyplýva nutnosť použiť
naprejavposlednejvôleurčitéformule,musísavšakjednaťoprejavenietejtovôlespôsobomvýslovným,

nie konkludentným (mlčky) a zároveň tento prejav vôle nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, že listina
obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Je nevyhnutné, aby ten, kto bol povolaný ako svedok alografný závet
podpísať, nemal žiadne pochybnosti o tom, že poručiteľ v listine uviedol svoju poslednú vôľu. Podľa jeho
názoru samotné podpísanie závetu poručiteľom v prítomnosti dvoch (svedkov) nepostačuje na splnenie
zákonnej podmienky, aby poručiteľ pred svedkami výslovne prejavil, že tento závet jeho poslednú vôľu

obsahuje. Nie je úlohou svedkov primárne potvrdiť vlastnoručné podpísanie závetu poručiteľom, ich
úlohou je potvrdiť skutočnosť, že poručiteľ v ich prítomnosti výslovne prejavil, že listina jeho poslednú
vôľu obsahuje, čo v tejto veci splnené nebolo. Samotný podpis na listine nie je bez ďalšieho dôkazom
o tom, že poručiteľ obsah listiny pozná a že táto skutočne obsahuje jeho poslednú vôľu. Len samotný
podpis listiny preto nemožno bez ďalšieho označiť za výslovný prejav, ktorým poručiteľ potvrdzuje,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Z výpovedí oboch svedkýň zároveň zhodne vyplynulo, že si

totožnosť poručiteľa nijakým spôsobom neoverovali napriek tomu, že musia byť schopní potvrdiť osobu
poručiteľa a najmä jeho výslovné prehlásenie. Znamená to, že buď poručiteľa osobne poznajú, alebo im
je preukázaná jeho totožnosť, pričom z prejavu vôle poručiteľa musí svedok zároveň nepochybne vedieť,
že poručiteľ v závete skutočne vyjadruje svoju poslednú vôľu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1706/2018 zo dňa 20. 08. 2018). Svedkyne poručiteľa osobne nepoznali,

ani si okrem jeho predstavenia žiadnym spôsobom jeho totožnosť neoverovali, čo bolo preukázané ich
výsluchmi, z čoho vyplýva, že neboli svedkami toho, že by H. C. pred nimi akýmkoľvek nepochybným
a výslovným spôsobom prejavil, že sporná listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo robí potom pre rozpor
s § 476b OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o ďalšie jeho námietky týkajúce sa
neurčitosti spornej listiny, s týmito sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Z príslušných zákonných

ustanovení výslovne nevyplýva, že v prípade, ak v závete nie je jednoznačne vymedzený majetok, ktorý
má byť jeho predmetom platí, že obsahom a predmetom závetu je majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku
dňu svojej smrti, keďže v predmetnom závete rozsah majetku inou formou vymedzený nebol. Námietkou
týkajúcou sa neurčitosti vymedzenia dňa, mesiaca a roku podpísania závetu sa prvoinštančný súd
nezaoberalvôbec,trvápretonanámietke,žezobsahuzávetunemožnojednoznačneurčiť,vktorýdátum

bol závet spísaný a v ktorý podpísaný, presnejšie, či mal byť skutočne podpísaný dňa 02. 02. 2009.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila len žalovaná v 1. rade žiadajúca potvrdenie rozsudku s priznaním
jej náhrady trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku sa objavila evidentne zrejmá vada, keď
v bode 4.1 sa uvádza dátum spísania závetu 02. 02. 2019, avšak z obsahu spisu ako aj zo samotného

textu závetu vyplýva, že tento bol spísaný 02. 02. 2009, teda o 10 rokov skôr, avšak uvedené správnosť
a úplnosť napadnutého rozsudku neovplyvňuje. Argumentácia inými rozhodnutiami najvyšších súdov,
ktoré boli vydané v iných podobných veciach, avšak za iného skutkového stavu, neznižuje kvalitu
a správnosť napádaného rozhodnutia, keď vzhľadom k uplynutiu 12 rokov od vystavenia závetu je
možná celkom seriózne aj pochybnosť o „nepochybnej istote“ svedkov, na ktorých sa odvolateľ odvoláva

ale na druhej strane úplne ignorovať a pochybovať o správnosti výpovedí svedkov prítomných pri spísaní
závetu. Má za to, že žalobcovi sa uniesť dôkaznú povinnosť nepodarilo a súd inú možnosť rozhodnutia
nemal.

9. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadroval žalobca tak, že ohľadom dátumu sa jedná iba o preklep

v odôvodnení rozsudku a nejedná sa o zásadnú chybu, nakoľko z kontextu rozsudku je zrejmé, o aký
závet sa jedná. Napriek časovému odstupu medzi spísaním závetu a podaním svedeckej výpovede
obe svedkyne popísali priebeh a dôvody ich prítomnosti pri podpisovaní závetov prakticky zhodne,
v ostatnom odkazuje na obsah ním podaného odvolania.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prvýkrát prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom dňa 08.09.2022 (č.k. 8Co/19/2022 – 398) a v spore
takto rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. p o t v r d

z u j e .Vo výroku III. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobca je povinný
zaplatiť znaleckú odmenu v sume 1.015,34 eura na účet súdu prvej inštancie, uvedený vo výzve na
zaplatenie súdu prvej inštancie.

Žalovanej v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. – 8. rade súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

11. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
dňom 10.10.2022, následne rozhodoval uzneseniami č. k. 8C/11/2019-486 zo dňa 27. februára 2023
(o tom, že žalovanej v 1. rade náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva) a č. k.
8C/11/2019-495zodňa13.apríla2023(otom,žeupravujeučtáreňsúdu,abyznalkyniA.A.Q.poukázala

znalečné v sume 1.015,34 eura zo štátnych prostriedkov), keď uvedeným rozhodnutiam predchádzalo
dovolanie žalobcu proti zhora označenému rozsudku odvolacieho súdu datované dňom 09.11.2022
tohto dňa súdu i doručenému. V podanom dovolaní žalobca považoval za podstatnú otázku výklad
ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka, ku ktorému uviedol, že len samotné podpísanie závetu
poručiteľa v prítomnosti dvoch svedkov nepostačuje na splnenie zákonnej podmienky, aby poručiteľ pred

svedkami vyslovene prejavil, že tento závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Úlohou svedkov v prípade
alografného závetu nie je primárne potvrdiť to, že závet vlastnoručne podpísal poručiteľ, ale to, že
v ich prítomnosti výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo v tejto veci splnené
nebolo. Samotný podpis na listine nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že poručiteľ pozná jej obsah,
a že táto listina skutočne obsahuje jeho poslednú vôľu. Len samotný podpis listiny preto nemožno

bez ďalšieho označiť za výslovný prejav, keď tiež svedkovia musia osobu poručiteľa buď osobne
poznať, alebo si vierohodným spôsobom overiť jeho totožnosť. Aj z označenej judikatúry Najvyššieho
súdu Českej republiky vyplýva, že sa musí jednať o prejavenie tejto vôle spôsobom výslovným, nie
iba konkludentným a zároveň tento prejav vôle nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, že listina
obsahuje poslednú vôľu poručiteľa, keď je tiež významná tá skutočnosť, že svedkyne si totožnosť

poručiteľa nijakým spôsobom neoverovali a poručiteľa osobne nepoznali, keď neboli svedkami toho,
že by poručiteľ pred nimi akýmkoľvek nepochybným a výslovným spôsobom prejavil, že sporná listina
závetu obsahuje jeho poslednú vôľu.On už v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie
namietal, že súd sa nezaoberal, resp. neoveroval osobu poručiteľa zo strany svedkov, tiež poukazoval
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo/2704/2017, 21Cdo/2346/2011,

21Cdo/2985/1999) k tomu, že sa musí jednať o prejavenie vôle spôsobom výslovným a nie iba
konkludentným, keď tiež namietal aj nesprávnosť aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/93/2009 (R 33/2014) z dôvodu, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na technickú jednotu závetu.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, uznesením č. k. 1Cdo/57/2023 - 509 zo

dňa 30. apríla 2024 v spojení s /opravným/ uznesením č. k. 1Cdo/57/2023-547 zo dňa 23. júla
2024 zhora označený rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 8. septembra 2022 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, pre ktorú nemôže byť považované za správne – pre ktorú bolo potrebné ho zrušiť,
konkrétne pre porušenie práv dovolateľa na spravodlivý proces nerešpektovaním zákonného pravidla

riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd vyčítal odvolaciemu súdu to, že
tento sa nevenoval podstatným odvolacím námietkam žalobcu a z jeho odôvodnenia je zrejmé, že na
tieto odvolacie námietky žalobcu nebolo relevantným spôsobom odpovedané, teda odvolací súd ani
neuviedol, či tieto sú, resp. nie sú relevantné, dôvodné k prejednávanej veci, keď nie sú, tak z akého
dôvodu. Odvolací súd len prevzal právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, bez bližšieho

zdôvodnenia odvolacích námietok žalobcu. Žalobca predovšetkým nedostal odpoveď vo vzťahu k jeho
odvolacej námietke vadného použitia R 33/2014 na prejednávaný prípad a taktiež žiadnym spôsobom
nereagoval na označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. z nich plynúce právne
závery k prejednávanej veci, keď síce uvedené rozhodnutia nie sú záväzné pre rozhodovanie našich
(slovenských) všeobecných súdov, avšak vzhľadom na podobnosť právnej úpravy a na bohatšiu

judikatúru bude vhodné zaujať stanovisko aj k ich namietaným právnym záverom práve vo vzťahu
k uvedeným rozhodnutiam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti trpí napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nedostatkom dôvodov, keď podľa dovolacieho súdu ide o podstatné a relevantné argumenty.13. V dôsledku uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu sa vec (spor) opätovne dostala do štádia
odvolacieho konania o podanom odvolaní žalobcu, keď, vychádzajúc z obsahu zhora uvedeného
rozhodnutia dovolacieho súdu, dovolací súd záväzný právny názor k veci /vecnej argumentácii

oboch súdov/ nezaujal a nevyslovil, keďže použitú právnu argumentáciu odvolacieho súdu vecne
nepreskúmaval ,s argumentom /len/ nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
vo vzťahu k uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu, teda rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
zrušené dovolacím súdom pre procesné pochybenie spočívajúce v nerešpektovaní pravidla riadneho
odôvodnenia súdu s dôsledkom porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací opätovne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu ako aj procesnými pokynmi dovolacieho súdu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutých výrokoch I., II. a IV. (išlo o závislý výrok, ktorý samotný právoplatnosť
nadobudnúť nemohol) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výrokoch) vecne

správne, pričom súčasne v zmysle ust. § 396 a § 255 CSP o trovách odvolacieho konania, resp. konaní
rozhodol tak, že priznal ich náhradu žalovanej v 1. rade proti žalobcovi v rozsahu 100%, keď o výške
bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie, pričom žalovaným v 2. – 8. rade nárok na ich náhradu
(proti žalobcovi) nepriznal, keďže títo žalovaní si nárok proti žalobcovi neuplatňovali rovnako ako on voči
ním. Čo sa týka výroku III., tento odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil (tak ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia) z dôvodu, že súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť hradiť trovy
štátu priamo na účet znalkyne, avšak znalkyňu ustanovil súd prvej inštancie (ako orgán štátu) a teda
právny vzťah ohľadom vyplatenia znalkyne vznikol medzi týmito subjektmi, s následným nárokom štátu
voči neúspešnej strane sporu, keď k reálnemu vyplateniu znalkyne z rozpočtových prostriedkov súdu/
štátu došlo. Pri neúspechu žalobcu v spore a vôbec v jeho pôvodnej argumentácii o nepodpísaní závetu

poručiteľom mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že trovy štátu prináleží znášať
žalobcovi. Žalobcovi však ako procesne úspešnej strane dovolacieho konania priznal proti všetkým
žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

15. V danej veci bolo predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu – závetu poručiteľa

H. C. spísaného dňa 02. 02. 2009 (v žalobe ako aj v rozsudku niekedy omylom uvádzaný dátum
aj 02. 02. 2019) v advokátskej kancelárii H. H. O., na podanie ktorej žaloby boli odkázaní dedičia
v dedičskom konaní, keď žalobca dôvody neplatnosti uvedeného právneho úkonu poručiteľa videl v tom,
že tento právny úkon nezodpovedá vôli poručiteľa, že nie je ním podpísaný, že je daná nejasnosť dňa
spísania a podpísania závetu, že je daná nejasnosť vyhlásenia poručiteľa pred svedkami o tom, že závet

obsahuje jeho poslednú vôľu (v zmysle § 476b OZ) a že predložený závet je neurčitý a nezrozumiteľný
v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, a to vo vymedzení majetku poručiteľa – či ním má byť majetok
patriaci poručiteľovi ku dňu smrti, alebo ku dňu spísania závetu. Po vyhotovení znaleckého posudku
v priebehu sporu žalobca od tvrdenia, že poručiteľ závet vlastnoručne nepodpísal ustúpil, žalovaná v 1.
rade závet považovala za zákonný, žalovaní v 2. – 8. rade v podstate s podanou žalobou súhlasili.

Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol, keď poukázal na potvrdenie pravosti podpisu poručiteľa
vypracovaným znaleckým posudkom znalkyne z odboru písmoznalectva – ručné písmo, keď považoval
závet čo do vymedzenia majetku za jednoznačný v tom, že rozsahom a predmetom závetu je hnuteľný
a nehnuteľný majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti, keďže v závete rozsah majetku inou
formou vymedzený nebol, a že vyslovenie vôle poručiteľa pred svedkami o tom, že závet obsahuje

jeho vôľu učinil poručiteľ formou svojho podpisu na predmetnom závete, keď o tomto podali aj svoje
svedectvo označené osoby svedkýň. V podanom odvolaní žalobca uviedol štyri odvolacie dôvody
a to, že poručiteľ pred dvomi svedkami súčasne prítomnými výslovne neprejavil, že listina (závetu)
obsahuje jeho poslednú vôľu, že svedkovia si neoverovali totožnosť poručiteľa, že súd prvej inštancie
sa s jeho námietkami o neurčitosti spornej listiny (ohľadom jednoznačného vymedzenia majetku)

náležite nevysporiadal a že s jeho námietkou týkajúcou sa neurčitosti vymedzenia dňa, mesiaca a roku
podpísania závetu sa nezaoberal vôbec.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu procesných
návrhov strán sporu, pričom - okrem výroku III. na základe neho dospel k správnym skutkovým

i právnym záverom a vo veci i správne rozhodol. Nakoľko sa odvolací súd vo veci samej a trov strán
sporu v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody a na
pokyny dovolacieho súdu uvádza nasledovné.

17. Čo sa týka argumentácie k nenaplneniu zákonných podmienok ust. § 476b OZ a teda k tomu,
že poručiteľ pred dvomi svedkami súčasne prítomnými výslovne neprejavil, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu (keďže podľa žalobcu samotné podpísanie závetu poručiteľom v prítomnosti dvoch
svedkov nepostačuje) odvolací súd poukazuje na to, že aj podľa jeho názoru slovné spojenie v zákone
o potrebe „výslovného prejavenia“ poručiteľa (že listina obsahuje jeho poslednú vôľu) pred dvoma

súčasne prítomnými svedkami neznamená to, že musí ísť doslovne o výlučne slovné prehlásenie
poručiteľa, zákon hovorí o prejavení vôle a teda je podstatné len to, že slovo výslovne (prejaviť) treba
vykladať (aj podľa synonymického slovníka slovenčiny) v kontexte, že sa musí jednať o zreteľné,
jasné, zjavné, jednoznačne vyjadrené vôle poručiteľa, teda že prejav vôle má iba jeden zmysel/
význam. Nezáleží tiež na poradí naplnenia zákonných požiadaviek, ak sa naplnili v bezprostrednej
časovej súvislosti. Uvedené prejavenie vôle poručiteľa pred svedkami má pre tieto osoby (svedkov)

slúžiť k tomu, aby nadobudli presvedčenie a mohli potvrdiť, že ide o poručiteľovu pravú závet,
v prípade, ak sa po jeho smrti objavia pochybnosti o tom, či závet naozaj poslednú vôľu poručiteľa
obsahuje. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda nevyplýva potreba výlučne slovného prejavu
poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, potrebné je, aby tento prejav nevzbudzoval
pred svedkami pochybnosť o tom, že listina závetu poslednú vôľu poručiteľa obsahuje (svedkyne

o tom žiadnu pochybnosť nemali ,čo preferuje prioritu výkladu úkonu z jeho písomného prejavu
smerujúceho k zachovaniu jeho účinkov), keď svedok nemusí ani poznať obsah poslednej vôle
poručiteľa. Zákon nestanovuje potrebu tohto prejavu vôle výlučne v slovnej podobe, uvádza len, že
má ísť o výslovný prejav, keď výslovné právne úkony možno učiniť ústne v ľudskej reči alebo tiež
písomne, keď v tomto prípade zákon nepredpisuje (nešpecifikuje) žiadnu formu tohto výslovného

právneho úkonu poručiteľa. Pojem výslovne prejaviť preto treba chápať v kontexte (len) potreby prejavu
jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu, teda
prejav poručiteľa je potvrdením skutočností, že listina svedkom k podpisu predložená je jeho poslednou
vôľou. Podpis listiny a jej odovzdanie na podpis aj ostatným súčasne prítomným/svedkom/ je, v kontexte
aj bezprostredne predchádzajúceho uvedenia predmetu tohto úkonu jeho vyhotoviteľom/advokátkou/

a nevyjadrenia akýchkoľvek výhrad zo strany konajúcej /a obsah úkonu poznajúcej/ osoby, obvyklým
znamením prejavenia súhlasu/súhlasného prejavenia vôle/ a v kontexte celého predchádzajúceho
konania poručiteľa tiež výsledným písomným a zároveň jednoznačným , pochybnosti nevzbudzujúcim
spôsobom prejavu poručiteľa o /pravosti/ jeho v závete obsiahnutej poslednej vôle poručiteľa voči
svedkom, keď podpis svedkov na listine závetu sa považuje za dostatočný dôkaz, že sa uvedený prejav

poručiteľa voči ním stal a že nemali o ňom žiadne pochybnosti. Uvedený výklad zodpovedá aj výkladu
NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/93/2009 (R 33/2014) v odseku 10 jeho odôvodnenia/ „výslovný prejav
poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne
aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom“/ , na čo nič nemení ani
to, že právna veta uvedeného judikátu sa zaoberá otázkou závetu pozostávajúceho z viacerých listín.

Uvedenú vetu/názor uvádzajú aj komentáre k OZ II/C.H.Beck,2.vydanie z 2019,s.1804,J.Bajánková,
resp. Eurokodex, I.Fekete/. Z právnych viet rozhodnutia NS ČR 21 Cdo 2704/2017 a aj ďalších jemu
predchádzajúcich /a až v podanom odvolaní označeným/ rozhodnutí NS ČR - uvádzajúcich „Zákon
predpisuje len to, aby poručiteľ prejavil vôľu výslovne a nie len konkludentne/mlčky/. Požiadavke
zákonazodpovedápoužitieakýchkoľvekslovnýchvýrazov,poprípadetiežajobvyklýchznamení,ktorými

poručiteľ pred dvoma svedkami súčasne prítomnými prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
to, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.“ - rovnako nevyplýva nemožnosť prejavenia poslednej
vôle poručiteľa/voči/ svedkom inak ako slovne /použitím akýchkoľvek slovných výrazov, nie len určitých
slov či formulácie/, keď zdôrazňujú pre účely vyhodnotenia naplnenia zákonných podmienok v konaní
poručiteľapredovšetkýmto,abysvedkoviazávetunemaližiadnepochybnostiotom,žeporučiteľvlistine/

závetu/ uviedol poslednú vôľu/teda že ide o závet/ a v závete skutočne vyjadruje svoju poslednú vôľu.

18. Čo sa týka námietky neurčitosti spornej listiny čo do jednoznačného ne/vymedzenia majetku, ktorý
mal byť predmetom závetu mal odvolací súd za to, že už z pojmovej podstaty tohto právneho úkonu
ako úkonu pre prípad /s účinkami ku dňu/ smrti platí to, že v prípade absencie iného vymedzenia (teda

absencie osobitného ustanovenia rozsah majetku tvoriaceho predmet závetu, oproti celkovému majetku
poručiteľa, konkrétne zužujúceho/vylučujúceho) je predmetom závetu vždy celý = „všetok“ majetok
vlastnený poručiteľom ku dňu jeho smrti, a nie teda len majetok poručiteľa vlastnený ním už/len/ v čase
zriadenia závetu.19. Čo sa týka námietky neurčitosti vymedzenia dňa, mesiaca a roku podpísania závetu odvolací súd
poukazuje na to, že závet jednoznačne uvádza, kedy (čas - dátum) a kde ho poručiteľ podpísal, keď

z formulácie nad podpismi svedkýň ako aj z ich výpovedí vyplýva, že bol podpisovaný poručiteľom
i svedkyňami v jeden deň ,čo konkrétne vyplýva z použitého slova „dnes“ ako označenia dňa konania
poručiteľa pred svedkami, teda potvrdenia dňa (konania všetkých osôb) totožného s dátumom pri
podpise poručiteľa. Čo sa týka námietky neoverenia totožnosti poručiteľa svedkami poukazuje odvolací
súd na to, že takáto osobná povinnosť pre svedkov (pred ich podpisom) nie je zákonom osobitne

upravená/vyžadovaná, pričom svedkovia mali dôveru v správnosť overenia vyhotoviteľom a podpisom
uvedeného poručiteľa. Treba tiež prihliadnuť na celkový kontext/okolnosti spísania – vyhotovenia závetu
v advokátskej kancelárii H. O. F. pri vyhotovení v prospech poručiteľa, na jednoduchosť textu závetu a na
jednoduchosť naloženia s majetkom (všetok žalovanej v 1. rade), ako aj na to, že totožnosť poručiteľa
overila a svedkom potvrdila advokátka (správnosť tohto overenia pre aj znalecky preukázanú pravosť
podpisu poručiteľa spochybniť nemožno), ktorá aj v prítomnosti poručiteľa a svedkov slovne uviedla

predmet podpisovaného (písomného) právneho úkonu, pričom tiež na listinu závetu pripojila svoj podpis.
Rovnako nemožno neprihliadnuť k tomu, že obe svedkyne závetu si na tento konkrétny – predmetný
závet poručiteľa nepamätali, teda nemohli /preto/ ani nad akúkoľvek pochybnosť - vierohodne ani poprieť
(vyvrátiť či odvolať) skutočnosti písomne zaznamenané v predmetnom závete, teda že skutočnosti
uvedené v písomnom závete, potvrdzované ich podpismi svedkov, sa na 100% nestali tak, ako boli

zapísané a nimi písomne (podpisom) potvrdené. Za preukázané preto odvolací súd považoval to, čo
vyplývalo z písomnej závete (viď bod 5.3. odôvodnenia), teda že poručiteľ výslovne – slovne prejavil to,
že listina závetu obsahuje jeho poslednú vôľu.

20. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).