Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203291
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3521203291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Denisa Vékonyho a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou LAW FIRM, s. r. o., IČO: 36 867 209, so sídlom Bratislava,
Špitálska 10, proti žalovaným:
1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. H. XXXX,
2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. XXXX/XXX,
3/ D. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N., O. XXX/X, 4/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N., P. XXXX, Q. XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou Ivan

Syrový, s. r. o., IČO: 47 232 765, so sídlom Bratislava, Kandárova 83, o určenie, že žalobca je dedičom
po poručiteľovi, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. apríla 2024, č. k.
NM-11C/52/2021-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovaným 1/ -
4/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%,

ovýškektorýchbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesenímvydaným
súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

2.Vodôvodneníuviedol,žežaloboudoručenousúdudňa15.11.2021sažalobcaprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu domáhal určenia, že žalobca je dedičom
po poručiteľovi E. F., narodenému dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom 916 24 C. D. XX, zomrelému
dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

3. Predmetom tohto konania je žaloba o určenie, že žalobca žil s poručiteľom E. F., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom XXX XX C. D. XX,
zomr. XX.XX.XXXX, najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a bol
spolužijúcouosobousporučiteľom,atedapodľa§475Občianskehozákonníkajezákonnýmdedičompo
nebohom poručiteľovi E. F. v III. dedičskej skupine. Predmetné sporové konanie bolo začaté na základe

žaloby podanej odkázaným dedičom
v zmysle ust. § 194 ods. 1 CMP. Naliehavý právny záujem na určení tejto skutočnosti nie je potrebné
preukazovať, nakoľko tento vyplýva z ust. § 194 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého žaloby vyvolané sporom o
dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnostipodľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. V danom prípade sa jedná o sporové konanie
a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva,

resp. je povinný uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,

kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané). Súd v konaní postupoval podľa § 191 CSP a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Súd na základe vykonaného
dokazovania
a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Z dikcie ust. § 475

ods.1OZvyplýva,ževuvedenejskupinezákonnýchdedičovzákonuvádzaajosoby,ktorésporučiteľom
žili v spoločnej domácnosti kvalifikovaným spôsobom. Ide
o osoby, ktoré s poručiteľom nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý
z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu. Spoločnou podmienkou
pre tieto osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto

dôvodusastaraliospoločnúdomácnosť.Musítedaísťospotrebnéspoločenstvo,ktoréspĺňapodmienky
uvedené v ustanovení § 115 OZ charakterizujúce domácnosť. Domácnosť vzniká splnením dvoch
kumulatívnych podmienok. Fyzické osoby (najmenej dve) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať
náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné
spoločenstvo. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie. V tejto spojitosti nie je zásadne

rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž
o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Pri
skúmaní, či fyzická osoba žila v spoločnej domácnosti, sa nemožno obmedziť iba na dĺžku trvania
tohto spotrebného spoločenstva. Dĺžka trvania je bezvýznamná, ak sa nepochybne preukáže, že fyzická
osoba po určitý čas mala úmysel trvale žiť v spotrebnom spoločenstve s inými osobami. Je však

rozhodujúce zistenie, či domácnosť vôbec vznikla.
Na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno preukázať v konaní skutočnosť, že žalobca
s poručiteľom žili pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti po dobu najmenej jedného roka
a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť. Preukázanie tejto skutočnosti žalobca založil na
svojich tvrdeniach, notárskej zápisnici, fotodokumentácii a trvalom pobyte poručiteľa prihláseného na

adrese XXX XX C. D. XX. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené, že poručiteľ emigroval zo
Slovenska do Švajčiarska, kde prežil produktívnu časť svojho života. Na Slovensko sa vrátil v mesiaci
október 2018 v úmysle prežiť tu naplno svoj život na penzii. Po presťahovaní sa na Slovensko si prenajal
2 - izbový byt v A. nachádzajúci sa v budove G. A. s dohodnutou dobou nájmu od 01.11.2018
do 01.11.2020, s dohodnutou výškou nájomného 420,00 Eur mesačne a výškou platieb spojených s

energiami 130,00 Eur mesačne. Súčasne si v tomto komplexe prenajal
aj parkovacie miesto pre osobné auto s dohodnutou výškou nájomného 50,00 Eur mesačne
a výškou úhrad za plnenia poskytované s užívaním parkovacieho miesta 50,00 Eur mesačne. Na trvalý
pobyt sa poručiteľ po príchode na Slovensko prihlásil na adresu C. D. XX,
od09.11.2018anatejtoadresebolprihlásenýaždokoncasvojhoživota,t.j.do31.01.2021.Nauvedenej

adrese sa nachádzal rodinný dom patriaci dcére žalobcu, v ktorom býval žalobca spoločne so svojou
partnerkou G. K.. Počas svojho života na Slovensku začal poručiteľ s výstavbou rodinného domu v C. D..
V konaní bolo ďalej zistené, že poručiteľ v čase, kedy žil v zahraničí, navštevoval kúpele v Piešťanoch,
kde sa spoznali
so žalobcom a postupom času si vybudovali priateľský vzťah. Žalobca poručiteľa navštevoval vo

Švajčiarsku, vozil poručiteľa po príchode zo Švajčiarska z letiska do kúpeľov
v Piešťanoch, pomáhal poručiteľovi so sťahovaním sa zo Švajčiarska na Slovensko. Dohodli sa so
žalobcom, že sa poručiteľ po presťahovaní na Slovensko prihlási na trvalý pobyt
na adrese C. D., kde žalobca býval spolu so svojou partnerkou. Uvedené skutočnosti žalovaní nepopreli.
Spornými skutočnosťami medzi sporovými stranami bolo to, či poručiteľ okrem toho, že bol na uvedenej

adrese prihlásený na trvalý pobyt, na tejto adrese so žalobcom v spoločnej domácnosti aj od decembra
2019 do 31.01.2021 býval a z tohto dôvodu sa
o spoločnú domácnosť aj starali. Tvrdenie, že sa poručiteľ z nájomného bytu k žalobcovi do
spoločnej domácnosti nasťahoval v decembri 2019 a viedli spoločnú domácnosť, žalobca preukazovalsvojou výpoveďou, dôvodmi uvedenými v žalobe a v písomných vyjadreniach, notárskou zápisnicou,
fotodokumentáciou a trvalým pobytom poručiteľa prihláseného
na adrese XXX XX C. D. XX. Zo žalobcom predložených dôkazov, konkrétne

z výpovede žalobcu, dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe, ďalších vyjadrení
a z predloženej fotodokumentácie, bolo zistené to, že žalobca poručiteľa pre jeho zdravotné problémy,
či už s kĺbmi alebo chrbtom, v rozhodnom období pravidelne vozieval
do kúpeľov, na masáže, pedikúru/manikúru, s poručiteľom spoločne trávili voľný čas
v domácnosti žalobcu, chodili na spoločné obedy, na výlety; žalobca riešil s poručiteľom novostavbu

rodinného domu v Hornej Strede, na ktorej sa žalobca reálne fyzicky podieľal; trávili spolu oslavy, sviatky,
vianočné sviatky v domácnosti žalobcu. Uvedené skutočnosti žalovaní nepopreli. K tvrdeniam žalobcu
o tom, že žil s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z
toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, ktoré skutočnosti žalobca preukazuje spísanou notárskou
zápisnicou, súd uviedol a ako to vyplýva aj zo samotnej zápisnice (č. III zápisnice), pravdivosť údajov,
tvrdení účastníka notár nezisťuje. Pravdivosť údajov a tvrdení či už žalobcu, jeho partnerky

a masérky o vedení spoločnej domácnosti a spotrebnom spoločenstve žalobcu a poručiteľa
po dobu najmenej jedného roka na adrese XXX XX C. D. XX tak spísanou zápisnicou preukázané neboli,
ale boli v predmetnom konaní vyvrátené dôkazmi predloženými žalovanými. Opakom tvrdení žalobcu,
jeho partnerky a masérky bolo preukázané, že poručiteľ sa po presťahovaní na Slovensko nasťahoval
v mesiaci november 2018

do prenajatého bytu v Piešťanoch, v ktorom býval sám až do augusta 2020, kým sa nepresťahoval do
svojho novopostaveného neskolaudovaného rodinného domu v Hornej Strede, v ktorom býval opätovne
sám. Bývanie poručiteľa v prenajatom byte v rozhodnom období, t. j. od decembra 2019 do augusta
2020, bolo preukázané najmä výpoveďami žalovaného 2/ a 3/. Žalovaný 2/ vypovedal, že poručiteľa
v prenajatom byte navštívil, rovnako tak žalovaný 3/ vypovedal, že jeho manželka (sestra poručiteľa)

poručiteľa v prenajatom byte navštívila, pričom z týchto návštev pre žalovaných nevyplynulo, že by u
poručiteľa nešlo
o samostatnú domácnosť, ktorú v tomto byte poručiteľ viedol. Tiež s poručiteľom telefonicky
komunikovali, mali vedomosť o žalobcovi v tom zmysle, že žalobca poručiteľa vozil
do kúpeľov, na masáže, na manikúru/pedikúru, že žalobcov zať pomáhal poručiteľovi

so stavbou rodinného domu (napr. splnomocnenie od poručiteľa na nákup materiálu a pod.), že im
poručiteľ za tieto služby pravidelne platil; napr. žalobcovi od začiatku, ako začal poručiteľ prichádzať
na Slovensko, a to sumou 90,00 Eur za každý deň služby. Odplatnú činnosť žalobcu pre poručiteľa
za vykonané služby podporne preukazuje aj vyhlásený konkurz na žalobcu dňom 02.06.2020 a
neevidovaný oficiálny príjem žalobcu. Pravidelný príjem začal žalobca dosahovať až 07.06.2021. Ako

vyplýva z SMS komunikácie medzi poručiteľom a p. R. (taxikárom), odvoz poručiteľa na masáže, do
kúpeľov,
na manikúru/pedikúru, k žalobcovi, zabezpečovala z prenajatého bytu poručiteľa tiež taxi služba. O tom,
že poručiteľ býval vo svojom prenajatom byte potvrdzuje tiež SMS komunikácia dcéry žalobcu, G. D., a
poručiteľa, z ktorej vyplýva, že žalobcova dcéra pravidelne za odplatu upratovala poručiteľov byt a tiež,

že dohadovala stretnutie poručiteľa so zaťom žalobcu (partnera žalobcovej dcéry) v reštaurácii ohľadne
poručiteľovej novej kuchyne. Bývanie poručiteľa v neskolaudovanom rodinnom dome
v C. D. v rozhodnom období, t. j. od augusta 2020 do 31.01.2021, bolo preukázané najmä výpoveďou
žalovaného 3/, ktorému sa poručiteľ zmienil, že v júli 2020 sa bude
do rodinného domu v C. D. sťahovať; že dňa 20.07.2020 sa pred žalovaným 3/ žalobca s jeho

partnerkou vyjadrili, že sťahujú poručiteľovi veci do rodinného domu a že pripravujú pre poručiteľa nové
bývanie. Bývanie poručiteľa v rodinnom dome bolo preukázané tiež SMS komunikáciou medzi žalobcom
a poručiteľom, z ktorej vyplýva, že žalobca zabezpečoval po vopred dohodnutej komunikácii odvoz
poručiteľa na dohodnuté stretnutia z rodinného domu, že ho žalobca navštevoval, že v prípade poruchy
signálu TV prijímača ho poručiteľ žiadal o pomoc, a to buď príchodom osobne žalobcom do domácnosti

poručiteľa, alebo pomocou telefónu. Rovnako tak z SMS komunikácie dcéry žalobcu
a poručiteľa vyplýva, že dcéra žalobcu želá poručiteľovi dobré bývanie a dopytuje sa
na možnosť upratovania z jej strany poručiteľovho rodinného domu. Z faktúry za spotrebu elektrickej
energie za obdobie od 05.03.2021 do 03.02.2022 vyplýva, že spotreba elektriny bola 3.885 kWh,
pričom z faktúry za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 08.02.2020 do 05.03.2021 vyplýva, že

spotreba elektriny bola 6.879 kWh, čo preukázateľne dosvedčuje, že rodinný dom bol v rozhodnom
období obývaný. Podporne uvedené preukazuje aj kópia vyhotoveného kalendára poručiteľa z mesiaca
december 2020 - január 2021, kde má poručiteľ okrem dohodnutých termínov s masérkou Q., dohodnutý
termín aj so žalobcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal, že s poručiteľom žili vspoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka a z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť,
nie je žalobca zákonným dedičom po poručiteľovi v III. dedičskej skupine, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %,
pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozsudok žiada preskúmať

v celom rozsahu, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podanou žalobou sa domáha určenia, že je spolu
so žalovanými dedičom po poručiteľovi E. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, naposledy bytom C. D. XX,
ktorý zomrel XX. XXXXXXX XXXX, a to v tretej dedičskej skupine

z dôvodu, že žil s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (§ 475
ods. 1 OZ). Na preukázanie tvrdených skutočností ako dôkaz
o.i.predložil(označil)notárskuzápisnicu.Rozsudokpomernerozsiahli(19strán),relevantnéúvahysúdu
prvej inštancie sú uvedené v ods. 50 až ods. 53 odôvodnenia rozsudku (v rozsahu cca. 1 strany), pričom

tieto sú podľa názoru žalobcu nesprávne a odôvodnenie je v tejto časti nedostačujúce a nepresvedčivé.
So záverom súdu prvej inštancie uvedenom v ods. 50 sa nemožno stotožniť. Predovšetkým je potrebné
poukázať na to, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol na základe čoho (akého vykonaného dôkazu)
dospel k záveru o tom, že údaje uvedené v notárskej zápisnici žalobcom (a potvrdené tretími osobami
nezúčastnenými

na spore) sú nepravdivé, resp. akým konkrétnym dôkazom predloženým žalovanými boli vyvrátené. Je
sícepravdou,žesámnotárpravdivosťúdajov,čitvrdenéúčastníkaprinotárskejčinnostinezisťuje,avšak
notár(akoverejnýčiniteľprivýkoneverejnejmoci)osvedčil,žetakúčastníčkaG.K.akoiúčastníčkaQ.K.
prednímvyhlásili,žeskutočnostiuvedenévnotárskejzápisnicisazakladajúnapravde.Spochybňovanie
objektívnosti vyhlásenia týchto účastníkov predmetnej notárskej zápisnice bez toho, aby vierohodnosť

ich vyhlásenia spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti alebo dôkazy vytvára v
podstate „prezumpciu nepravdivosti“, čo je podľa názoru žalobcu neakceptovateľné. Následne súd prvej
inštancie v ods. 52 a ods. 53 v podstate uviedol, že výpoveďami žalovaného 2/ a žalovaného 3/ mal za
preukázané bývanie poručiteľa
v prenajatom byte v rozhodnom období, t. j. od decembra 2019 do augusta 2020 a následne výpoveďou

žalovaného 3/ bývanie poručiteľa v neskolaudovanom rodinnom dome v Hornej Strede v rozhodnom
období, t. j. od augusta 2020 do 31. januára 2021. V konaní opakovane poukazoval na skutočnosť, že
žalovaní o poručiteľa dlhodobo nejavili riadny záujem
a v podstate o jeho živote, resp. spôsobe života nevedeli takmer nič, a teda ani o tom kde
a s kým sa poručiteľ zdržiaval, resp. žil ani jeden zo žalovaných nebýva v C. D., resp. jej okolí,

pričom v relevantnom období (od marca 2020 v podstate až do úmrtia poručiteľa) platili v dôsledku
protipandemických opatrení mnohé obmedzenia, kedy boli návštevy
a pohyb osôb výrazne obmedzené, a teda „závery“ žalovaného 2/ resp. žalovaného 3/ o tom, kde
poručiteľ skutočne žil a býval sú nesprávne a vychádzajúce možno (ak vôbec) z jednej jeho návštevy.
Nepopiera, že poručiteľ mal v A. (kam chodil do kúpeľov) prenajatý byt; uvedené však nič nemení na

skutočnosti, že žalobca s poručiteľom tvorili, resp. žili
v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie si tak bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia osvojil výpoveď
žalovaného 2/ a výpoveď žalovaného 3/, resp. týmto výpovediam uveril ako pravdivým a výpoveď
žalobcu a vyhlásenie účastníkov notárskej zápisnice považoval
za nepravdivé. Povedané inak, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ uveril a žalobcovi

(a účastníkom notárskej zápisnice) neuveril. Výrok napadnutého rozsudku je v rozpore
s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí aj z dôvodu, že výrok
napadnutého rozsudku nie je (s poukazom na vyššie uvedené) riadne odôvodnený. Vzhľadom na
skutkový a právny stav vo veci ako aj dôvody a skutočnosti uvedené v tomto odvolaní navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby

tento v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca si uplatnil odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Domnievajú sa však, že žalobca žiadnu takúto vadu v odvolaní

neidentifikoval, resp. neidentifikoval vadu, ktorá spadá
pod tento odvolací dôvod. Pokiaľ žalobca uvádzal, že o inú vadu konania ide aj vtedy, keď výrok
rozhodnutia súdu je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí,
kedy výrok je v takomto rozpore z dôvodu, že výrok nie je riadne odôvodnený, tak vyjadrujú nesúhlas
s takýmto právnym názorom. Ak rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, teda odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neposkytlo odpovede na všetky relevantné otázky, alebo ak odôvodnenie nie je dostatočne
presvedčivé, ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Teda právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia je čiastkovým právom práva na spravodlivý súdny proces. Ak sa teda sporová strana chce
domáhať tohto odvolacieho dôvodu, musí si uplatniť odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.

1 písm. b) CSP a nie písm. d). Je nutné pritom poukázať
na ustanovenie § 365 ods. 3 CSP v zmysle ktorého odvolacie dôvody možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. To znamená, že žalobca si už nemôže uplatniť tento odvolací
dôvod. Žalobca si ďalej uplatnil odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a
teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu je nutné

poukázať na skutočnosť, že žalobca pri danom odvolacom dôvode žiadnym spôsobom nešpecifikoval, k
akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť v zmysle vykonaných dôkazov.
Majú za to, že žalobca mal v odvolaní uviesť, ktoré konkrétne skutkové zistenia sú údajne nesprávne a
ktoré skutkové zistenia mali byť údajne preukázané namiesto nesprávnych skutkových zistení v zmysle
vykonaného dokazovania. Žalobca v odvolaní v podstate nesúhlasil s tým, že súd porovnal výpoveď

žalovaného 2/ a žalovaného 3/ a výpoveď žalobou spolu s obsahom notárskej zápisnice a dal za
pravdu žalovaným. Tu však nemožno hovoriť o tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade išlo o hodnotenie dôkazov
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1. Ak by sa hodnotenie týchto dôkazov javilo
v odôvodnení rozhodnutia ako zmätočné, resp. argumentačne nepresvedčivé, dostali

by sme sa opäť k neuplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Okrem iného je nutné dodať, že skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici sa ani nezakladajú na
pravde. Nie je pravdou, že by dochádzalo zo strany masérky k návšteve trikrát týždenne, nakoľko je
pravda taká, že E. F. navštevoval masérku v jej priestoroch, kde poskytovala masáž v Piešťanoch, resp.
priamo k nej domov. Rovnako je nutné dodať, že masérka Q. K. podpisovala zápisnicu s presvedčením,

že podpisuje tvrdenie, že poručiteľa masirovala, nie že býval v spoločnej domácnosti so žalobcom. Ako
posledný odvolací dôvod si uplatnil žalobca ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pod nesprávnym právnym posúdením možno chápať chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav,
pričom k chybnej aplikácii dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil súd nesprávne právne závery. Pri analýze odvolania žalobcu je možné dospieť k tomu,
žežalobcasavskutočnostižiadnehonesprávnehoprávnehoposúdenianedomáha,resp.totominimálne
nevychádza z obsahovej stránky odvolania aj napriek tomu, že si tento odvolací dôvod uplatnil. Žalobca
mal jednoznačne poukázať, kde konkrétne mal súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci pochybiť.

Záverom si dovoľujú zaujať stanovisko aj ku konaniu samému. Na základe vykonaného dokazovania
nebolo nad mieru pochybností preukázané, že by žalobca skutočne
s poručiteľom tvoril spoločnú domácnosť. V danom prípade nedošlo k naplneniu zákonnej dikcie
ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, aby mohlo ísť o spoločnú domácnosť.
V zmysle predmetného ustanovenia sa pre splnenie podmienky tvorenia spoločnej domácnosti vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to trvalého žitia a spoločného uhrádzania nákladov na svoje
potreby, pričom v zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pre dedenie vyžaduje
tvorenie spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka. Žalobca v konaní nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že
s poručiteľom žil v čase jeho smrti najmenej dobu jedného roka. Rovnako tak nepreukázal, že by

dochádzalo medzi ním a poručiteľom k spoločnému uhrádzaniu nákladov. Majú za to, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Nestotožňujú sa s tvrdením, že súd dal za pravdu
žalovaným len na základe ich výsluchov. Ak žalobca tvrdí určité skutočnosti, je nutné ich preukázať.Žalobcovi sa v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno tak, aby mohlo dôjsť k aplikácii ustanovenia
§ 115 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda súd musel dať za pravdu žalovaným. V opačnom prípade by

súd prvej inštancie rozhodol o právnej otázke bez náležite preukázaného skutkového stavu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti navrhovali, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, a aby zaviazal žalobcu na náhradu
trov odvolacieho konania žalovaným v rozsahu 100 %.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že o inú vadu konania ide (aj) vtedy,

keď výrok rozhodnutia súdu je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí; konanie v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obdobne sa ústavný súd väčšinovým názorom svojich senátov
priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241
ods. 2 písm. b) OSP. Znenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP je pritom takmer identické so znením § 241

ods. 2 písm. b) OSP. V odvolacom konaní teda nepreskúmateľnosť resp. nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia zakladá „inú vadu“. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že žalobca v podanom odvolaní
nešpecifikoval k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel a že žalobca
v podanom odvolaní jednoznačne nepoukázal kde konkrétne mal súd prvej inštancie pri právnom
posúdení veci pochybiť. Jasne uviedol, že so (skutkovým) záverom súdu prvej inštancie uvedeným v

ods.50odôvodneniarozsudkusanemožnostotožniť,pričomnáslednežalobcapodrobnevysvetlilprečo.
Vzhľadom na nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie potom
i prejednávanú vec (ako celok) nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol.

7. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca uvádza, že

o inú vadu konania ide aj vtedy, keď výrok rozhodnutia súdu je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Žalobca poukazuje na to, že obdobne sa ústavný súd väčšinovým
názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú vadu
konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Znenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP je pritom takmer identické

so znením § 241 ods. 2 písm. b) CSP. V odvolacom konaní teda nepreskúmateľnosť resp. nedostatočné
odôvodnenie
rozhodnutia zakladá "inú vadu". S uvedeným právnym názorom sa nestotožňujú. Žalobca poukazuje na
to, že znenie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP je takmer identické
so znením ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Je nutné ale upozorniť na skutočnosť, že pokiaľ v

OSP nebolo porušenie práva na spravodlivý proces zakotvené ako jeden
z odvolacích dôvodov, tak v CSP tomu už tak je a to v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V OSP
síce bol odvolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) OSP
spoukazomnaustanovenie§237ods.1písm.f)OSP,avšaktentoodvolacídôvodobsahovalibaodňatie
možnosti konať pred súdom, čo je jedno z čiastkových práv zakotvených v práve na spravodlivé súdne

konanie. Teda pokiaľ v zmysle OSP sa nepreskúmateľnosť skutočne mohla subsumovať pod odvolací
dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) OSP,
čo v súčasnosti predstavuje obdobu ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, tak od účinnosti CSP ide v
prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda o porušenie práva na spravodlivý proces a nie o inú vadu konania

v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca ďalej uvádza, že vraj jasne uviedol, že
so skutkovým záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 50 odôvodnenia rozsudku sa nemožno
stotožniť, pričom následne vraj podrobne vysvetlil prečo. S týmto záverom sa nie je možné stotožniť. Ako
užuviedlivpredchádzajúcomvyjadrení,žalobcamalvodvolaníuviesť,ktorékonkrétneskutkovézistenia
sú údajne nesprávne a ktoré skutkové zistenia mali byť údajne preukázané namiesto nesprávnych

skutkových zistení v zmysle vykonaného dokazovania. Žalobca v odvolaní len uviedol, že nesúhlasí
s tým, že súd porovnal jednotlivé dôkazy a dal za pravdu žalovaným. V tomto prípade však ide
o hodnotenie dôkazov. Žalobca mal v odvolaní vykonať prehľad toho, aké skutkové zistenie dôkaz
vyprodukoval a poukázať na to, že súd prijal z predmetného dôkazu nesprávne skutkové zistenie. Toto
však žalobca v odvolaní a ani v tomto vyjadrení nevykonal. Žalobca vo vzťahu

k právnemu posúdeniu uviedol, že vzhľadom na nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, súd
prvej inštancie potom i prejednávanú vec ako celok nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol.
Opätovne je nutné však poukázať na výklad odvolacieho dôvoduv zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Pod nesprávnym právnym posúdením možno chápať
chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav, pričom k chybnej aplikácii dochádza vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil súd nesprávne právne závery.
Z odvolania žalobcu nie je vôbec zrejmé, čo konkrétne malo byť nesprávne právne posúdené. Je
pritom bremenom odvolateľa, aby odvolaciemu súdu jednoznačne uviedol, v čom konkrétnom vidí
nesprávne právne posúdenie. Nemožno len všeobecne konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávne
hodnotil dôkazy a teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti navrhovali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, a aby
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil
a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje

so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd
ajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelomrozsahunanepoukazujevzmysle§387ods.2CSP.

10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z

vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal
aj odvolací súd za preukázané, že predmetom tohto konania je žaloba o určenie, že žalobca žil s
poručiteľom E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XX, zomr. XX.XX.XXXX, najmenej po
dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a bol spolužijúcou osobou s poručiteľom,
a teda podľa § 475 Občianskeho zákonníka je zákonným dedičom po nebohom poručiteľovi E. F. v III.

dedičskej skupine.

11. Z ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v uvedenej skupine zákonných dedičov
zákon uvádza aj osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti kvalifikovaným spôsobom. Ide
o osoby, ktoré s poručiteľom nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska

citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu. Spoločnou podmienkou pre tieto
osoby je, že pred smrťou poručiteľa
s ním žili najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť. Musí
teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené
v ustanovení § 115 OZ charakterizujúce domácnosť. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych

podmienok. Fyzické osoby (najmenej dve) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje
potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo. Trvalé
spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie.
V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený
na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo

v určitej spoločnej domácnosti. Pri skúmaní, či fyzická osoba žila v spoločnej domácnosti, sa nemožno
obmedziť iba na dĺžku trvania tohto spotrebného spoločenstva. Dĺžka trvania je bezvýznamná, ak sa
nepochybne preukáže, že fyzická osoba po určitý čas mala úmysel trvale žiť v spotrebnom spoločenstve
s inými osobami. Je však rozhodujúce zistenie, či domácnosť vôbec vznikla.

12. V sporových konaniach ako je tomu aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví
v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu sporu, ktorá svoje dôkazné bremeno neuniesla.
Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva
v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od strán sporu,
ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to, čo má byť preukázané.
Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má strana sporu dôkazné bremeno slúži dôkaz, teda

dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí
strana sporu uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný
vzťah medzi stranami sporu. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného
bremena.

13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne postupoval podľa § 191 CSP
a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany
sporu a na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov správne dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci teda na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno
preukázať v konaní skutočnosť, že žalobca s poručiteľom žili pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti

po dobu najmenej jedného roka
a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalobca založil preukazovanie tejto skutočnosti na svojich tvrdeniach, notárskej
zápisnici, fotodokumentácii a trvalom pobyte poručiteľa prihláseného
na adrese XXX XX C. D. XX. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo zistené, a čo

nebolo v konaní ani sporné, že poručiteľ sa na Slovensko vrátil v mesiaci október 2018 v úmysle prežiť
tu naplno svoj život na penzii, pričom po presťahovaní sa na Slovensko si prenajal 2 - izbový byt v
Piešťanoch nachádzajúci sa v budove Auparku Piešťany
s dohodnutou dobou nájmu od 01.11.2018 do 01.11.2020, s dohodnutou výškou nájomného 420 Eur
mesačne a výškou platieb spojených s energiami 130,- Eur mesačne a súčasne si

v tomto komplexe prenajal aj parkovacie miesto pre osobné auto s dohodnutou výškou nájomného
50,- Eur mesačne a výškou úhrad za plnenia poskytované s užívaním parkovacieho miesta 50,- Eur
mesačne. Rovnako nebolo sporné, že na trvalý pobyt
sa poručiteľ po príchode na Slovensko prihlásil na adresu C. D. XX, od 09.11.2018
a na tejto adrese bol prihlásený až do konca svojho života, t. j. do 31.01.2021. Ďalej bolo preukázané, že

na uvedenej adrese sa nachádzal rodinný dom patriaci dcére žalobcu, v ktorom býval žalobca spoločne
so svojou partnerkou G. K.. Počas svojho života
na Slovensku začal poručiteľ s výstavbou rodinného domu v Hornej Strede. Rovnako bolo ďalej zistené,
že poručiteľ v čase, kedy žil v zahraničí, navštevoval kúpele v Piešťanoch, kde sa spoznali so žalobcom
a postupom času si vybudovali priateľský vzťah, pričom žalobca poručiteľa navštevoval vo Švajčiarsku,

vozil poručiteľa po príchode zo Švajčiarska z letiska do kúpeľov v Piešťanoch, pomáhal poručiteľovi so
sťahovaním sa zo Švajčiarska
na Slovensko a rovnako, že sa dohodli so žalobcom, že sa poručiteľ po presťahovaní
na Slovensko prihlási na trvalý pobyt na adrese Horná Streda, kde žalobca býval spolu
so svojou partnerkou. Tieto skutočnosti ani žalovaní nepopreli. Spornými skutočnosťami medzi stranami

sporu bolo to, či poručiteľ okrem toho, že bol na uvedenej adrese prihlásený na trvalý pobyt, na tejto
adrese so žalobcom v spoločnej domácnosti aj od decembra 2019
do 31.01.2021 býval a z tohto dôvodu sa aj starali o spoločnú domácnosť. Žalobca svoje tvrdenie, že sa
poručiteľ z nájomného bytu k nemu do spoločnej domácnosti nasťahoval
v decembri 2019 a viedli spoločnú domácnosť, pred súdom prvej inštancie preukazoval svojou

výpoveďou, dôvodmi uvedenými v žalobe a v písomných vyjadreniach, notárskou zápisnicou,
fotodokumentáciou a trvalým pobytom poručiteľa prihláseného na adrese
XXX XX C. D. XX. Zo žalobcom predložených dôkazov, konkrétne z výpovede žalobcu, dôvodov
uvádzaných žalobcom v žalobe, ďalších vyjadrení a z predloženej fotodokumentácie, bolo zistené ako
uviedol súd prvej inštancie to, že žalobca poručiteľa pre jeho zdravotné problémy, či už s kĺbmi alebo

chrbtom, v rozhodnom období pravidelne vozieval
do kúpeľov, na masáže, pedikúru/manikúru, s poručiteľom spoločne trávili voľný čas
v domácnosti žalobcu, chodili na spoločné obedy, na výlety; žalobca riešil s poručiteľom novostavbu
rodinného domu v Hornej Strede, na ktorej sa žalobca reálne fyzicky podieľal; trávili spolu oslavy, sviatky,
vianočné sviatky v domácnosti žalobcu, pričom ani tieto skutočnosti žalovaní nepopreli. K tvrdeniam

žalobcu o tom, že žil s poručiteľom najmenej
po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starali
o spoločnú domácnosť, ktoré skutočnosti žalobca preukazoval spísanou notárskou zápisnicou, súd prvej
inštancie správne uviedol a ako to vyplýva aj zo samotnej zápisnice(č. III zápisnice), pravdivosť údajov, tvrdení účastníka notár nezisťuje. Pravdivosť údajov
a tvrdení či už žalobcu, jeho partnerky a masérky o vedení spoločnej domácnosti
a spotrebnom spoločenstve žalobcu a poručiteľa po dobu najmenej jedného roka na adrese C. D. XX

tak ani podľa odvolacieho súdu spísanou zápisnicou preukázané neboli, ale boli v predmetnom konaní
vyvrátené dôkazmi predloženými žalovanými. Opakom tvrdení žalobcu, jeho partnerky a masérky bolo
aj podľa odvolacieho súdu preukázané, že poručiteľ sa po presťahovaní na Slovensko nasťahoval v
mesiaci november 2018 do prenajatého bytu
v Piešťanoch, v ktorom býval sám až do augusta 2020, kým sa nepresťahoval do svojho

novopostaveného neskolaudovaného rodinného domu v Hornej Strede, v ktorom býval opätovne sám.
Bývanie poručiteľa v prenajatom byte v rozhodnom období, t. j. od decembra 2019 do augusta 2020, bolo
preukázané najmä výpoveďami žalovaného 2/ a 3/. Žalovaný 2/ vypovedal, že poručiteľa v prenajatom
byte navštívil, rovnako tak žalovaný 3/ vypovedal, že jeho manželka (sestra poručiteľa) poručiteľa v
prenajatom byte navštívila, pričom z týchto návštev pre žalovaných nevyplynulo, že by u poručiteľa
nešlo o samostatnú domácnosť, ktorú v tomto byte poručiteľ viedol. Tiež s poručiteľom telefonicky

komunikovali, mali vedomosť
o žalobcovi v tom zmysle, že žalobca poručiteľa vozil do kúpeľov, na masáže,
na manikúru/pedikúru, že žalobcov zať pomáhal poručiteľovi so stavbou rodinného domu (napr.
splnomocnenie od poručiteľa na nákup materiálu a pod.), že im poručiteľ za tieto služby pravidelne platil;
napr. žalobcovi od začiatku, ako začal poručiteľ prichádzať

na Slovensko, a to sumou 90,- Eur za každý deň služby, pričom odplatnú činnosť žalobcu
pre poručiteľa za vykonané služby podporne aj podľa odvolacieho súdu preukazuje
aj vyhlásený konkurz na žalobcu dňom 02.06.2020 a neevidovaný oficiálny príjem žalobcu
(pravidelný príjem začal žalobca dosahovať až 07.06.2021). Rovnako z SMS komunikácie medzi
poručiteľom a p. R. (taxikárom), vyplýva, že odvoz poručiteľa na masáže,

do kúpeľov, na manikúru/pedikúru, k žalobcovi, zabezpečovala z prenajatého bytu poručiteľa tiež taxi
služba. Rovnako to, že poručiteľ býval vo svojom prenajatom byte aj podľa odvolacieho súdu potvrdzuje
tiež SMS komunikácia dcéry žalobcu - G. D.
a poručiteľa, z ktorej vyplýva, že žalobcova dcéra pravidelne za odplatu upratovala poručiteľov byt a tiež,
že dohadovala stretnutie poručiteľa so zaťom žalobcu v reštaurácii ohľadne poručiteľovej novej kuchyne.

Bývanie poručiteľa v neskolaudovanom rodinnom dome v Hornej Strede v rozhodnom období, t. j. od
augusta 2020 do 31.01.2021, bolo
ajpodľaodvolaciehosúdupreukázanénajmävýpoveďoužalovaného3/,ktorémusaporučiteľzmienil,že
v júli 2020 sa bude do rodinného domu v Hornej Strede sťahovať; že dňa 20.07.2020 sa pred žalovaným
3/ žalobca s jeho partnerkou vyjadrili, že sťahujú poručiteľovi veci do rodinného domu a že pripravujú

pre poručiteľa nové bývanie a bývanie poručiteľa
v rodinnom dome bolo taktiež podľa odvolacieho súdu preukázané SMS komunikáciou medzi žalobcom
a poručiteľom, z ktorej vyplýva, že žalobca zabezpečoval po vopred dohodnutej komunikácii odvoz
poručiteľa na dohodnuté stretnutia z rodinného domu, že ho žalobca navštevoval, že v prípade poruchy
signálu TV prijímača ho poručiteľ žiadal o pomoc,

a to buď príchodom osobne žalobcom do domácnosti poručiteľa, alebo pomocou telefónu. Rovnako tak z
SMS komunikácie dcéry žalobcu a poručiteľa aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že dcéra žalobcu želá
poručiteľovi dobré bývanie a dopytuje sa na možnosť upratovania z jej strany poručiteľovho rodinného
domu. Taktiež faktúra za spotrebu elektrickej energie dosvedčuje, že rodinný dom bol v rozhodnom
období obývaný a rovnako podporne uvedené preukazuje aj kópia vyhotoveného kalendára poručiteľa

z mesiaca december 2020 - január 2021, kde má poručiteľ okrem dohodnutých termínov s masérkou
Q., dohodnutý termín aj so žalobcom. Odvolací súd dodáva, že žalobca rovnako
pri preukazovaní spoločného uhrádzania nákladov neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo
akým spôsobom dochádzalo medzi ním a poručiteľom k spoločnému uhrádzaniu nákladov, t. j. či všetky
náklady boli hradené v polovici, alebo sa delili s úhradami, teda jeden platil plyn, druhý elektriku a pod.,

teda ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda žalobca
v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno, teda žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že
s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka a z toho dôvodu sa starali o
spoločnú domácnosť, teda nepreukázal že je zákonným dedičom po poručiteľovi v III. dedičskej skupine,
a preto súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súdnepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).