Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623215014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov - sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: toho času plnoletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá D. B., nar.
XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský
Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536 ako kolíznym opatrovníkom,

deti rodičov - matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. I., zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka so sídlom M. Martinčeka 4701/2, 031 01 Liptovský
Mikuláš a otca: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. A. K. XXXX/X, H. I. - L. I., o návrhu matky o
zvýšenie výživného na toho času plnoletého A. B. a zmenu osobnej starostlivosti maloletej C. B. a D.
B., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/63/2023-169 zo dňa
3. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IVp o t v r d z u j e .

Vo výrokoch V., VI., VIII., IX., X., XI. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku VII. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

20P/63/2023-169 zo dňa 3. apríla 2024 takto rozhodol:
I. Návrh na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zamieta.
II. Návrh na zverenie maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky sa zamieta.
III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX je matka oprávnená
stýkať sa s maloletou nasledovne: - počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od
16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01.
nasledujúcehokalendárnehorokado16:00hod.,-počasveľkonočnýchsviatkovkaždýpárnykalendárny

rok od Zeleného štvrtka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., - počas jarných
prázdnin, určených Ministerstvom školstva SR, každý nepárny kalendárny rok počnúc posledným dňom
vyučovania pred začiatkom prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., -
počas jesenných prázdnin, určených Ministerstvom školstva SR, každý párny kalendárny rok počnúc
posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do
18:00 hod. a - počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od

01.08. od 09:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod. a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne: -
počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00
hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho rokado 16:00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od
09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., - počas jarných prázdnin, určených Ministerstvom
školstva SR, každý párny kalendárny rok počnúc posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin

od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., - počas jesenných prázdnin, určených
Ministerstvom školstva SR, každý nepárny kalendárny rok počnúc posledným dňom vyučovania pred
začiatkomprázdninod09:00hod.doposlednéhodňaprázdnindo18:00hod.a-počasletnýchškolských
prázdnin od 16.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod. a od 16.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 09:00
hod.

IV. Rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk so závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, navzájom
si oznámiť túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku tejto
skutočnosti.
V. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX, prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 02.08.2023.

VI. Zameškané výživné za obdobie od 02.08.2023 do 31.03.2024 vo výške 796,90 eur súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od doručenia
(vykonateľnosti) rozsudku.
VII. Maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

VIII. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,-
eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc
od 15.11.2023.
IX. Zameškané výživné za obdobie od 15.11.2023 do 31.03.2024 vo výške 1.133,28 eur súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od doručenia

(vykonateľnosti) rozsudku.
X. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, sp. zn. 20P/4/2023,
v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú C. B. a o styku a výživnom pre maloletú D. B.,
nar. XX.XX.XXXX.
XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2023 a vedeným pod
sp. zn. 2P/63/2023 domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy minimálneho výživného na
sumu 300,- eur a určenia výživného na maloletú D., ktorá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov v týždenných intervaloch vo výške 250,- eur. Dňa 15.11.2023 matka podala nový návrh
týkajúci sa okrem maloletého A. a maloletej D. aj maloletej C., ktorým sa domáhala totožne zvýšenia

výživného na maloletého A., určenia výživného na maloletú D. a zverenia maloletej C. do svojej osobnej
starostlivosti a určenia výživného vo výške 350,- eur. Podľa súdu návrh bol obsahovo totožný s návrhom
doručeným súdu dňa 02.08.2023 s doplnením zverenia maloletej C. do starostlivosti matky a určenia
výživného bez bližšieho určenia dôvodov zmeny osobnej starostlivosti. Táto vec bola zapísaná pod sp.
zn. 20P/100/2023. Uznesením súdu č. k. 20P/63/2023-103 zo dňa 29.11.2023 súd konanie vedené pod

sp. zn. 20P/100/2023 v časti o zvýšenie výživného na maloletého A. a určenie výživného na maloletú D.
zastavil a spojil na spoločné konanie návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého A. a na určenie
výživného na maloletú D. (vedených na súde pod sp. zn. 2P/63/2023) a s návrhom matky na zmenu
osobnej starostlivosti o maloletú C. (vedených pod sp. zn. 20P/100/2023). Spoločné konanie sa bude
viesť pod sp. zn. 20P/63/2023. Podaním doručeným súdu dňa 19.01.2024 matka žiadala zveriť maloletú

D. do jej osobnej starostlivosti.
1.2 Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/4/2023 mal súd preukázané, že
rozsudkom zo dňa 20.03.2023 bolo manželstvo matky a otca detí rozvedené a na základe schválenej
rodičovskej dohody bol v tom čase maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa,

maloletá C. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná výživným vo výške
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a maloletá D. bola zverená do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, výživné určené nebolo a styk
s maloletými deťmi upravený nebol. Súd preto skúmal, či od posledného rozhodnutia súdu týkajúceho
sa úpravy rodičovských práv a povinností, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje

zmenu pôvodného rozhodnutia. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“) a podľa čl.
5 Zákona o rodine.1.3 Ohľadom návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého t.č. plnoletého A. mal súd preukázané,
že v čase rozvodu rodičov mal 17 rokov, navštevoval strednú školu – Hotelová akadémia H. I. a býval
u matky. V aktuálnom čase A. dovŕšil 18 rokov, v školskom r. 2023/2024 nenavštevuje strednú školu, zo

štúdia bol vylúčený k septembru 2023, nepracuje žije pri matke. Podľa súdu maloletý A. ukončil povinnú
desaťročnú školskú dochádzku a ďalej do školy nemá záujem chodiť. Pre jeho benevolentný prístup
k školským povinnostiam ho zo štúdia vylúčili. Pri výpovedi uviedol, že ho škola nebavila, nebavilo ho
učiť sa a mal aj problémy s alkoholom. Aktuálne nemá záujem o štúdium prípadne ani na strednej škole
iného zamerania ako hotelovej akadémii. Z evidencie úradu práce, kde bol zaradený ako uchádzač o

zamestnanie ho vyradili z dôvodu nespolupráce. Podľa súdu z uvedených skutočností vyplýva, že návrh
na zvýšenie výživného v jeho prípade ani v čase, keď ešte nenadobudol plnoletosť, t.j. v čase podania
návrhu, nebol dôvodný. Poznamenal, že vzhľadom na uvedené, nie je ani samotné trvanie vyživovacej
povinnosti dôvodné, nakoľko medzičasom plnoletý A. nadobudol schopnosť sám sa živiť. Pracovné
príležitosti od septembra už mal, avšak v práci nevydržal. Prácu mu pomáhal získať aj otec, jeho postoj
k pracovným povinnostiam je však rovnaký ako k plneniu školských povinností. Podľa Zákonníka práce

má ako zamestnanec spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti, pretože uvedená
spôsobilosť sa podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce nadobúda dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15
rokov veku, pričom platí, že zamestnávateľ nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by
predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Podľa § 11 ods. 4 Zákonníka

práce je zakázaná len práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako
15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. Tieto podmienky v prípade medzičasom plnoletého
A. splnené sú, keď preukázateľne skončil povinnú školskú dochádzku a má viac ako 15 rokov. Je
teda schopný zamestnať sa a dosahovať príjem, aby si tak zabezpečil prostriedky na zabezpečenie
základných životných potrieb. Jeho zdravotný stav je v poriadku a neexistujú na jeho strane z hľadiska

zdravotného stavu žiadne prekážky, ktoré by ho obmedzovali pri zamestnaní, resp. by mu sťažovali
uplatnenie na trhu práce. Jeho možnosti zamestnať sa sú limitované len stupňom vzdelania, ktorý
dosiahol.A.mánezodpovednýaapatickýpostojjednakkuďalšiemuvzdelávaniuajednakkzamestnaniu
sa a spolieha sa plne na rodičov, že títo mu aj naďalej budú zabezpečovať základné životné potreby.
Takýto postoj maloletého, ktorý dobrovoľne ukončil vzdelávanie a nemá záujem ani riadne pracovať,

nemôže byť podporovaný. Súd preto nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by umožňovali vyhovieť návrhu
matky na zvýšenie výživného, ku ktorému sa pripojil aj medzičasom plnoletý A..
1.4 Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloletú C. súd vzal do úvahy faktický stav, keď bolo
preukázané, že táto odišla z domácnosti otca v októbri 2023. Túto skutočnosť potvrdili obaja rodičia.
Vzhľadom na vek maloletej C., v súlade s čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine, súd pri určovaní a posudzovaní

záujmu maloletého dieťaťa zohľadnil názor maloletej, ktorá sa vyjadrila jednoznačne, že chce, aby to
zostalo tak, ako je to teraz, keď je v starostlivosti matky. S otcom má aktuálne nevyriešené vzťahy,
nekomunikujú spolu už tri mesiace a takto jej to vyhovuje. Myslí si, že otec by mal byť viac iniciatívny
v ich vzťahu. On sa jej neopýta, ako sa má. Nerobil to ani vtedy, keď bývala u neho. Vyjadrila sa, že
zo začiatku, po rozvode rodičov, bol otec v pohode. Potom jej ale vadilo, že otec si realizoval svoje

pracovné a voľnočasové aktivity a nepozeral na to, že aj ona chce mať svoj program a tráviť čas s
priateľmi. Nemohla, pretože sa starala o mladšiu sestru, keď táto bola u otca. Nevadilo jej to v tom smere,
že by sa o sestru D. nechcela postarať, má ju rada, ale prekážalo jej, že tak musela robiť v čase, keď
mala vopred naplánovaný svoj program, čo otec nerešpektoval. Prestali si preto rozumieť. Bolo tam viac
vecí, ktoré jej vadili, preto si povedala dosť a išla k mame. Otec si nevie priznať chybu a nevie sa ani

ospravedlniť. Nevie si predstaviť, že by sa k nemu vrátila, ani trávila s ním dlhší čas. Maloletá C. odmietla
striedavú osobnú starostlivosť v týždňovom režime ako je to v prípade sestry D., ako aj v akomkoľvek
inom intervale, nakoľko posledné tri mesiace nekomunikuje s otcom vôbec. Súd mal preukázané, že
vzťahy medzi maloletou C. a otcom sú aktuálne narušené v takej miere, že nie je možné v jej prípade
uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti, ako to navrhol otec. Už viac ako 5 mesiacov sa maloletá

C. zdržuje u matky. Za tento čas bola s otcom v občasnom kontakte na pár hodín, aktuálne posledné tri
mesiac vôbec. Otec sám priznal, že sa s C. nestretáva, aktuálne spolu nekomunikujú, nakoľko nechcel
na ňu tlačiť. Z uvedeného postoja otca vyplýva, že zakceptoval aktuálny stav ohľadom maloletej C.,
ktorá sa rozhodla odísť k matke. Za takejto situácie by bolo žiadúce, aby sa zastabilizoval vzťah medzi
otcom a maloletou C., aby sa dalo do budúcna uvažovať o inej forme osobnej starostlivosti. Nateraz

maloletá C. nepripúšťa iný model starostlivosti ako výlučnú starostlivosť matky a nemala záujem, aby
súd vzhľadom na bezkontaktnosť s otcom, určoval striktne jej styk s ním. Súd uviedol, že vzhľadom
na vek maloletej C. nie je možné vynucovať styk s otcom. Je na samotnom otcovi a na maloletej,
aby našli k sebe cestu a nastavili si prípadné stretávanie podľa svojich potrieb. Keďže súd rozhodol ozmene osobnej starostlivosti o maloletú tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň určil
otcovi povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 250,- eur mesačne, ktorú sumu výživného
považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej C. ako aj schopnostiam a možnostiam

povinného rodiča. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k spoločným deťom. Matkiným príjmom
je aktuálne mzda vo výške priemerne 802,67 eur a v rozsahu 6 mesiacov v roku poberá rodinné prídavky
vo výške 60,- eur na maloletú D.. V súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti súd poukázal na to,
že matka sa o maloletú osobne stará. Prihliadol aj na to, že otec sa s dcérou už niekoľko mesiacov
nestretáva vôbec, maloletá netrávi u neho dlhší čas, kedy by bolo možné uvažovať o znížení finančnej

záťaže matky aspoň v podobe prestravovania dieťaťa počas víkendu, prípadne zakúpenia úžitkových
vecí (oblečenie, kozmetika a podobne). Ako pravidelné mesačné náklady na maloletú C. súd ustálil
sumu približne 376,- eur. K uvedeným výdavkom považoval za potrebné pripočítať aj nepravidelné ročné
výdavky najma¨ na sezónne oblečenie, sezónne športy, aktivity v rámci školy, napr. školský ples (matka
zakúpila šaty a topánky), lyžiarsky výcvik (matka zapožičala lyžiarsku výstroj) a podobne. Vzal do úvahy,
že otec pravidelne uhrádza príspevok na stužkovú vo výške 15,- eur mesačne a sporenie 34,- eur

mesačne. Z nepravidelných výdavkov tiež zakúpil maloletej C. tablet ako školskú pomôcku, ktorého
kúpa bola čiastočne dotovaná zo strany štátu a otec doplatil 325,- eur. Súd poukázal na to, že okrem
vyživovacej povinnosti od rodičov je výživa maloletej C. pokrytá aj štátnou dávkou v podobe rodinného
prídavku, ktorý aktuálne poberá otec v sume 60,- eur. Otec je jediným spoločníkom a konateľom v dvoch
obchodných spoločnostiach. Za posledné zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo podané daňové priznanie

(rok 2022), obchodná spoločnosť ORL Kažmér, s.r.o. vykázala zisk 55.485,16 eur a základom dane bola
suma 57.362,12 eur, pri súčte výnosov z hospodárskej činnosti vo výške 144.212,37 eur a nákladoch vo
výške 88.727,21 eur. Obchodná spoločnosť ORL IK s.r.o. vykázala zisk 54.107,63 eur a základom dane
suma 54.929,24 eur, pri súčte výnosov z hospodárskej činnosti vo výške 97.946,01 eur a nákladoch
vo výške 43.838,38 eur. Otec uviedol, že ako konateľ nepoberá odmeny na pravidelnej báze, len ako

zamestnanec v jeho spoločnosti. Teda ako jediný pravidelný príjem uviedol mzdu na úrovni minimálnej
mzdy pri vymeriavacom základe vo výške priemerne 735,- eur. Uvedená suma však nepostačuje ani na
pokrytie otcom tvrdených mesačných výdavkov bez výdavku na stravu, ošatenie, hygienu, ktoré sú na
úrovni 790,- eur. Deklarované mesačné výdavky prevyšujú ním tvrdený mesačný príjem. Otec uhrádza
sebe aj všetkým trom deťom nadštandardné poistenia, keď len výška poistného presahuje mesačne v

úhrne sumu 450,- eur. Nepoprel tvrdenie matky, že má tiež príjem z vykonávania operačných zákrokov,
ktoré vykonáva v klinike M. H. I., G. C. I., nemocnici v H. I. a nemocnici v N. N.. Skutočnosť, že otec
vykonáva operačné zákroky a je v tomto smere pracovne vyťažený svedčí aj skutočnosť, že na tieto
okolnosti súd na žiadosť otca prihliadal aj pri vytýčení termínu pojednávania. Z výpisov z bankového
účtu otca vedeného vo G., O., ktoré otec súdu predložil za účelom dokladovania mesačných výdavkov,

vyplýva, že otec disponoval zostatkom finančných prostriedkov na osobnom účte k 31.08.2023 vo výške
3.752,46 eur, k 30.09.2023 vo výške 2.771,78 eur a k 31.10.2023 vo výške 4.181,13 eur. Z uvedeného
mal za preukázané, že otec mesačne disponuje s vyššími finančnými prostriedkami než je jeho základný
mesačný príjem na úrovni minimálnej mzdy. Všetky uvedené okolnosti svedčia o vyššej životnej úrovni
otca, na ktorej má právo sa podieľať aj jeho dieťa. Životná úroveň otca tomuto umožňuje platiť výživné

na maloletú C. v súdom určenej výške. Samotný otcom deklarovaný príjem totiž nemôže byť pri určení
výškyvýživnéhosmerodajný,keďnaprieknižšiemupríjmuostatnámajetkovásituáciavýživoupovinného
rodiča odôvodňuje určenie vyššej vyživovacej povinnosti. Súd preto usúdil, že je v možnostiach a
schopnostiach otca uhrádzať výživné na maloletú C. vo výške 250,- eur. Výživné má zabezpečiť
všestranný rozvoj dieťaťa, nielen v úzkom zmysle slova výživa, ale aj ostatné odôvodnené potreby

dieťaťa (vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne a spoločenské potreby, šport, záujmová činnosť).
Výživné na úrovni 250,- eur pokrýva približne dve tretiny aktuálnych súdom ustálených nákladov (376,-
eur) na maloletú C..
1.5 Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloletú D. súd vzal do úvahy faktický stav, keď bolo
preukázané, že u tejto sa od rozvodu manželstva rodičov v marci 2023 doposiaľ realizuje striedavá

osobná starostlivosť v týždňových intervaloch. Návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti o maloletú
vyhodnotil ako nedôvodný. Matka uviedla jediný dôvod pre zmenu osobnej starostlivosti o maloletú to,
že otec vzal maloletú do svojej ambulancie, keď bola chorá a podľa jej názoru má byť choré dieťa
doma a ležať v posteli. Iné výhrady k starostlivosti otca matka nemala. Otec situáciu vysvetlil tak, že
pokiaľ u maloletej pretrvával v čase ochorenia v decembri 2023 horúčkovitý stav, zostal s ňou doma.

Keď sa jej stav zlepšil, vzal ju do svojej ordinácie za účelom zabezpečenia potrebných vyšetrení a za
účelom podania infúzie. Rovnaké vyšetrenia by absolvovala maloletá aj pri pediatrovi, nevidel preto
medzi tým žiadny rozdiel. Rovnako sú u pediatra choré deti v čakárni a v ambulancii, pričom s tým
matka problém nemá. Otec ozrejmil, že má v práci vytvorený priestor mimo pacientov, kde si maloletámôže ľahnúť a odpočívať. Nikdy by ju nevystavil takému prostrediu, ktoré ju môže zdravotne ohroziť.
Matka súdu nevedela uviesť, či sa zdravotný stav maloletej po takejto návšteve otcovej ambulancie
zhoršil alebo nie, či je možné vyhodnotiť, že v priamej príčinnej súvislosti s návštevou ambulancie otca,

maloletá utrpela ujmu na zdravotnom stave. Matka iba všeobecne poukazovala na možné (teoretické nie
reálne) ohrozenie maloletej v prostredí ambulancie. Súd preto nezistil v tomto smere žiadne nedostatky
v starostlivosti otca. Otec uviedol, že si dokáže zabezpečiť veci tak, aby sa maloletá v čase choroby
nachádzala v domácom prostredí. Pokiaľ sa týka striedavej osobnej starostlivosti, samotná matka
uviedla, že maloletá si na striedanie zvykla a u detí je dobré zachovať určitý stereotyp. Uviedla, že

sa na ňu D. po príchode do jej domácnosti teší a rovnako nemá problém, keď odchádza k otcovi.
Sama maloletá to hodnotí tak, že u mamy bude sedem dní a u otca bude ďalších sedem dní. Súd
preto nevidel rovnako dôvod meniť zaužívaný stereotyp striedavej osobnej starostlivosti, na ktorú si
maloletá D., podľa názoru obidvoch rodičov, zvykla. Za takejto situácie je v najlepšom záujme maloletej
zachovanie obvyklého realizovania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o ňu. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa rodičia nedokázali dohodnúť na osobitnom režime počas prázdnin a sviatkov počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti, súd vzhliadol návrh otca na takúto osobitnú úpravu styku s
maloletou D. ako dôvodný. Úprava styku rodičov s dieťaťom počas prázdninových a sviatočných dní je
štandardom a nie je vylúčená ani v prípade rovnocennej starostlivosti rodičov o dieťa formou striedavej
osobnej starostlivosti v rovnakom intervale striedania. V prípade striedavej osobnej starostlivosti môžu
nastať situácie uvádzané otcom, keď sviatočné dni bude tráviť s dieťaťom len jeden z rodičov opakovane

niekoľko rokov. Argument matky, že nechcela pristúpiť na dohodu s otcom ohľadom sviatkov a prázdnin
z dôvodu, že chcela, aby to bolo tak, ako rozhodol súd pri rozvode, je nezmyselné, keď súd osobitne
styk rodičov s maloletou D. počas sviatkov a prázdnin v rozsudku neupravoval predpokladajúc, že keď
rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, dokážu sa o tejto osobitnej úprave dohodnúť. Ako však vyplynulo z
dokazovania,rodičiasaotejtootázkedohodnúťnevedia,upravilpretostykmatkyaotcasmaloletouD.aj

počas prázdnin a sviatkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Takýmto spôsobom bude
zaistený rovnocenne trávený čas maloletej s každým z rodičov aj počas prázdninových dní a sviatkov. V
prípade maloletej, napriek tomu, že je zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd
určil výživné vo výške 100,- eur. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa podľa súdu
vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in natura“ v rámci

tohto typu starostlivosti o dieťa a v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje, pokiaľ majú rodičia
porovnateľnú životnú úroveň. Výživné sa určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú životnú úroveň
dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch rodičov. Rozdielna životná úroveň dieťaťa v domácnosti
toho ktorého z rodičov môže mať nepriaznivý vplyv na jeho ďalší vývoj, najma¨ s prihliadnutím na jeho
postoj k tomu ktorému z rodičov. Bolo preukázané, že nepravidelné výdavky na maloletú D. uhrádzajú

rodičia v jednej polovici (gymnastika 90,- eur polročne), prípadne každý z nich na zabezpečenie jej
potrieb uhradí porovnateľné položky ako je mesačný depozit na stravovanie v škole na úrovni 10 až
15,- eur (ktorý uhradila matka), či poplatok za školský klub detí (družina) na úrovni 20,- eur mesačne
(ktorý uhradil otec). Prídavok na maloletú D. poberajú rodičia striedavo v polročnom intervale. Matka v
období vždy od 01.03. do 31.08. kalendárneho roka a otec od 01.09. do 28.02. kalendárneho roka. Otec

si zároveň uplatňuje daňový bonus na maloleté deti, čím dochádza k zníženiu daňového zaťaženia a
teda k zvýšeniu jeho príjmu. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca je vyššia než životná
úroveň matky. Všetky uvedené okolnosti odôvodňujú určenie výživného na maloletú D. zo strany otca
aj v prípade jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd mal za to, že je v
možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné vo výške 100,- eur. Napokon pri určení výživného

vychádzal z vyjadrenia samotného otca na informatívnom stretnutí rodičov, kde vyjadril súhlas s určením
výživného na maloletú D. vo výške 100,- až 120,- eur.
1.6 Keďže došlo k určeniu výživného na maloletú C. vo výške 250,- eur, otcovi vzniklo zameškané
výživné. Zameškané výživné od 15.11.2023 (podanie návrhu v spojenej veci sp. zn. 20P/100/2023) do
31.03.2024 vo výške celkovo 1.133,28 eur (4 mesiace x 250,- eur + alikvotná časť za mesiac november

2023 v rozsahu 16 dní; 250,- eur : 30 dní x 16 dní = 133,28 eur) súd povolil otcovi splácať v splátkach po
30,- eur spolu s bežným výživným počnúc od doručenia, t.j. vykonateľnosti rozsudku pod podmienkou
straty výhody splátok. Určil výživné aj na maloletú D. vo výške 100,- eur, preto otcovi vzniklo zameškané
výživné. Zameškané výživné od 02.08.2023 (podanie návrhu) do 31.03.2024 vo výške celkovo 796,90
eur (7 mesiacov x 100,- eur + alikvotná časť za mesiac august 2023 v rozsahu 30 dní; 100,- eur : 31

dní x 30 dní = 96,90 eur) súd povolil otcovi splácať rovnako v splátkach po 30,- eur spolu s bežným
výživným, počnúc od doručenia, t.j. vykonateľnosti rozsudku pod podmienkou straty výhody splátok.
1.7 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“ a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania,nakoľko v mimosporových konania je zásadne vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie zo dňa 11.05.2024 matka prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, a to do výrokov I., II., III., V., VI., VIII., IX. a X.
2.1 V bode II. odvolania označenom „K starostlivosti o maloleté deti“ uviedla, že podľa jej názoru otec
nezabezpečuje starostlivosť o maloletú D. v takom rozsahu ako tvrdí, čo potvrdzuje aj výpoveď maloletej
C. pred súdom keď uviedla, že práve ona zabezpečovala starostlivosť o maloletú D. v čase kedy ona

samotná bola v starostlivosti otca. Otec ani nemá záujem maloletú mať vo svojej starostlivosti kvôli
nezlomnému putu ale z dôvodu, že ostatné deti vzhľadom na obmedzenie záujmu o otca, z dôvodu jeho
správania nemajú záujem realizovať styk s otcom. D. je najmladšie dieťa, ktoré ešte nie je poznačené
konfliktom rodičov a zároveň doposiaľ nepociťovalo skutočný dôvod, pre ktorý otec javí o ňu záujem.
Otcovi nič nebránilo v tom, aby naďalej prioritizoval výkon svojho povolania a záľuby nad záujem svojich
detí. V poslednom čase maloletú D. jej otec odovzdáva v rámci styku v zhoršenom zdravotnom stave.

Takéto správanie otca nie je správaním, ktorým sa snaží zabezpečiť maloletej domov a zázemie. Matka
malazato,ževzhľadomnavekmaloletejD.arodinnéväzby,ktorémásostatnýmisúrodencamijepreňu
zverenie do výlučnej starostlivosti matky, ktorá jej vie poskytnúť pokojné, láskyplné výchovné prostredie,
založené na pokoji a dôvernom vzťahu, kde maloletá môže slobodne formulovať svoje názory, najlepším
možným riešením. Otcom navrhovaná úprava styku s maloletou nie je v záujme maloletej.

2.2 V bode III. označenom „K výživnému“ matka uviedla, že považuje za nedostatočné skúmanie príjmu
a majetkových pomerov otca prvoinštančným súdom. V prvom rade považovala za potrebné uviesť,
že otec podáva daňové priznanie len za spoločnosti, v ktorých je vlastníkom obchodného podielu, ale
aj ako fyzická osoba podnikateľ, nakoľko má príjmy z podnikania a zároveň zo zamestnania. Tento
otcov príjem nebol súdom zisťovaný a práve ten poukazuje na jeho nadštandardné príjmy a životné

pomery. Pokiaľ otec tvrdí, že z jeho príjmov spláca záväzky z pôžičiek tak z účtovného denníka je
zrejmé, že pôžičky splácajú spoločnosti, ktorých otec je konateľom, čo predstavuje nákladovú položku
pri vyčíslení hospodárskeho výsledku. Ohľadom splácania súkromných pôžičiek nepredložil súdu jediný
dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Matka vytýkala tiež súdu, že neskúmal celkové majetkové pomery
otca.Jevlastníkomviacerýchnehnuteľnostívkatastrálnomúzemí H.I.vedenýchnalistochvlastníctvač.

XX, XX, XX, XX, ktoré prenajíma. Neboli zistené úspory otca, ktoré má rozložené na viacerých sporiacich
účtoch spolu s účtami cenných papierov. Podľa matky akékoľvek súdom určené výživné nepredstavuje
pre otca finančnú záťaž, ktorú by nemohol zvládnuť. Žiadala určiť výživné v ňou navrhovaných sumách,
pretože otec má výrazne vyššie príjmy (je možné predpokladať až vo výške cca 10.000,- eur - 12.000,-
eur v čistom mesačne).

2.3 Ďalej matka uviedla, že považuje správanie otca vo vzťahu k synovi A. keď nebol ochotný mu
pomôcť v zložitej situácii (keď od septembra 2023 zostal bez akýchkoľvek príjmov, keďže nepracoval) za
rozporné s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na to, že A. v čase kedy zanechal štúdium nebol
plnoletý. Pokiaľ súd tvrdil, že mal možnosť si nájsť prácu a postarať sa o vlastnú výživu, takýto záver
nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní na okresnom súde. Podľa matky súd nesprávne

zamietol určenie výživného na syna A.. Zároveň je rozhodnutie aj v priamom rozpore s návrhom súdu,
aby otec prispieval synovi sumou 100,- - 120,- eur, ktorý návrh bol prezentovaný na informatívnom
stretnutírodičovdňa05.09.2023.Nezohľadnilanito,žesynbolnanovýrokhospitalizovanýnapsychiatrii
a teda aj z dôvodu zdravotného stavu nemal možnosť pracovať a zabezpečiť si prostriedky na vlastnú
výživu. Ďalej z dokazovania bolo podľa matky zistené, že otec dlhodobo na všetky deti poberal daňový

bonus. Z dôvodu, že aktuálne matka pracuje, jej príjem je nižší a znáša starostlivosť o všetky deti vo
väčšejmiere,jepotrebné,abybolosúdomupravenéajpoberaniedaňových benefitov,očomsazmienila
na pojednávaní. Dôvodné je preto doplniť výrok rozsudku súdu o úprave poberania prídavku na dieťa
a daňového bonusu rodičmi. Okrem toho otcove príjmy jednoznačne umožňujú zameškané výživné
vyplatiť naraz a nie v 30 eurových splátkach.

2.4 Matka navrhla, aby krajský súd doplnil dokazovanie vo vzťahu k otcovmu príjmu a ostatným vyššie
popísaným okolnostiam a vydal rozsudok, ktorým vo výroku: Určí, že otec je povinný prispievať na výživu
toho času maloletého A. výživným vo výške 300,- eur mesačne na bankový účet banky, počnúc od
02.08.2023 do 03.03.2024. Maloletú D. zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia
budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Upraví styk rodičov

k maloletej D. nasledovne: - matka je oprávnená sa stýkať s maloletou nasledovne: - počas vianočných
sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 09:00 hod. doVeľkonočného pondelka do 18:00 hod., - počas jarných prázdnin, určených Ministerstvom školstva SR,
každý nepárny kalendárny rok počnúc posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 09:00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., - počas jesenných prázdnin, určených Ministerstvom

školstva SR, každý párny kalendárny rok počnúc posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin
od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a - počas letných školských prázdnin od
01.07. od 09:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod. Otec je
oprávnenýstýkaťsasmaloletounasledovne:-počasVianočnýchsviatkovkaždýnepárnykalendárnyrok
od24.12.od16:00hod.do30.12.do16:00hod.akaždýpárnykalendárnyrokod30.12.od16:00hod.do

06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., - počas
jarných prázdnin, určených Ministerstvom školstva SR, každý párny kalendárny rok počnúc posledným
dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a
počas jesenných prázdnin, určených Ministerstvom školstva SR, každý nepárny kalendárny rok počnúc
posledným dňom vyučovania pred začiatkom prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do

18:00 hod. a počas letných školských prázdnin od 16.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod. a od
16.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 09:00 hod. Určí otcovi prispievať na výživu maloletú D. výživným
vo výške 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred na bankový účet
matky maloletej, počnúc od 02.08.2023. Určí otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. výživným
vo výške 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred na bankový účet

matky maloletej, počnúc od 15.11.2023. Určí oprávnenie matky poberať daňový bonus a prídavky na
maloletú C. a maloletú D.. Určí rozsah zameškaného výživného.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 15.05.2024 zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom na
pojednávaní. Plnoletý A. má ukončenú povinnú školskú dochádzku a je schopný živiť sa vlastnou

prácou. V období do dosiahnutia plnoletosti vnímali jeho postoj k životu ako nezodpovedný (vylúčenie zo
školy, dlhodobo nepracuje ani brigádnicky, vyradenie z evidencie nezamestnaných). Nemal zdravotné
obmedzenia a bol schopný si samostatne zabezpečovať svoje životné potreby. Maloletá C. jasne
deklarovala svoj postoj a je vo veku, kedy je vhodné rešpektovať ho. Maloletá D. vyjadrila, že v striedavej
starostlivosti oboch rodičov, ktorá už dlhodobo prebieha, je spokojná, vyhovuje jej tento model. Pre dieťa

v jej veku je dôležité zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi. Kolízny opatrovník preto navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu.

4. Plnoletý A. vo vyjadrení zo dňa 20.05.2024 odvolanie matky považoval za správne a v celom rozsahu
sasnímstotožnil.Vprvomradepoukázalnato,žeokresnýsúddostatočnenezisťovalmajetkovépomery

jeho otca za účelom stanovenia primeraného výživného na neho a jeho sestry. Zároveň neskúmal ani
skutočnosti, ktoré znemožňovali mu nájsť si prácu po skončení školy, t.j. zdravotné problémy, ktoré
vyvrcholili v januári a ani z celého dokazovania nemá preukázané, že od septembra 2023 sa mohol
zamestnať a kde. Súd vôbec nezohľadnil argumentáciu matky o tom, že maloletého bez vzdelania
nezamestnajú nikde. Počas celej doby od septembra 2023 sa o neho starala matka, ktorá ho finančne

podporovala a živila. Jej príjem nie je dostatočný na to, aby znášala takéto náklady obzvlášť, keď ako
dieťa má dvoch povinných rodičov. Rovnako zastával názor, že otec má dostatočné finančné prostriedky
na to, aby matke platil vyššie výživné na obe maloleté sestry, ktoré majú svoje potreby, ktoré nemôžu
byť pokryté z platu jedného človeka. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s výrokom rozsudku, ktorým
nebola sestra D. zverená do starostlivosti matky. Momentálne dve z troch detí žijú s matkou a otca

veľmi sporadicky navštevujú v čase, keď je D. u otca, sú narušené ich väzby a sestra im chýba. Ako
súrodenci nevedia, prečo otec trvá na striedavej osobnej starostlivosti, keď ju prakticky zabezpečovala
sestra C.. Medzi ňou a otcom preto vznikali konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že jej zrušili striedavú osobnú
starostlivosť. D. je malá a podľa jeho názoru by mala byť len s jedným z rodičov – matkou. Len tá jej
dokáže zabezpečiť zázemie, vie ju pochváliť a usmerniť. Navrhol preto odvolaniu matky vyhovieť.

5. Otec vo vyjadrení zo dňa 27.05.2024 uviedol, že odvolanie matky považuje za nedôvodné, skutočnosti
a dôvody v ňom uvedené za nepravdivé a neúplné a navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol.
Jeho osobné presvedčenie vychádza z toho, že deti pre svoj zdravý a prospešný vývoj potrebujú
pokoj, nie byť svedkom nezhôd a konfliktov rodičov. Preto hoci nie je stotožnený so závermi matkou

napadnutého rozsudku, nepodal voči tomuto opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že odmieta návrh na
výživné na plnoletého syna A., lebo ako opakovane uvádzal, je to zdravý a silný chlapec, schopný
živiť sa samostatne. Pre jeho nezáujem o školu ho vyhodili z 2. ročníka hotelovej akadémie, dlhší čas
nerobil nič napriek tomu, že mal možnosť zamestnať sa, ale z každej práce po pár dňoch odišiel. Ajon ako otec mu opakovane ponúkal prácu cez jeho známych, ktorú však on odmietal robiť. Pobyt na
psychiatrickomoddeleníabsolvovalzdôvodujehoopakovanéhoalkoholickéhoexcesuvbytematkydetí,
keď bola privolaná policajná hliadka, pričom kontaktovali aj jeho. Prišiel k ním v noci na Nový rok, keď

napadol svoju mladšiu sestru C. a potom sa vyhrážal, že si niečo urobí v alkoholickom opojení. Vybavil
preto s privolanou rýchlou lekárskou pomocou odvoz na psychiatrické oddelenie, kde ho jeho matka
sprevádzala. Mimochodom v čase incidentu bola na hoteli so svojim priateľom a všetky deti vrátane
maloletej D. boli doma s jej matkou. Syn netrpí žiadnou psychickou ani fyzickou ujmou na zdraví, ktorá
by mu znemožňovala pracovať. O uvedených skutočnostiach existujú policajné a zdravotné záznamy.

Za zmienku stojí, že polroka bol syn evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, no momentálne
pracuje v Pizza M. na C. G. H. I. a je schopný sám sa živiť. Otec odmietal návrh na zverenie maloletej
D. do osobnej starostlivosti matky, lebo v skutočnosti jej nejde o dieťa, ale o formu nezmyselného
boja pre nepochopiteľnú nenávisť voči nemu. Rovnako to považuje za vydieranie a získanie finančných
výhod. Skutočnosť, že maloletá D. si zvykla na striedavú osobnú starostlivosť a chce byť s oboma
rodičmi, potvrdila matka detí aj na súdnom pojednávaní. Taktiež odmietal návrh na zvýšenie výživného

na maloletú C.. Uviedol, že je zamestnaný len vo svojej obchodnej spoločnosti, z ktorej poberá plat.
Príjem z podnikania má prostredníctvom s.r.o., na ktorú je vystavená licencia a prostredníctvom ktorej
vykonáva svoju lekársku činnosť. Najväčšiu časť z jeho čistých príjmov vynakladal na chod rodiny a od
narodenia platí deťom nadštandardné poistky, ktorých účty sú vedené ako cenné papiere v podielovom
fonde Partners Investmens. Čo sa týka nehnuteľností, vlastní rodinný dom, ktorý nadobudol ešte pred

manželstvom. Po rozvode z financií rodičov, ktoré mali za predaj svojho domu, kúpil pre nich na svoje
meno garsónku v H. I.. Rovnako z financií svojej sestry a švagra, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí, kúpil
dvojizbový byt, ktorý mal byť predmetom vyrovnania s matkou detí, ktorá sa tam mala nasťahovať spolu
s maloletou C.. Túto ponuku spolu s autom však matka detí opakovane odmietla. Podotkol, že matka
detí vlastní dvojizbový byt v H. I., rozsiahle pozemky a lesy v k.ú. P. O. C. Q.. Niektoré z nich predala

a neuvádza to ako zdroj príjmu. V tom čase si tiež kúpila nové auto a sťahuje sa so svojim priateľom
do trojizbového bytu, kde s nimi bude bývať dcéra C. a striedavo aj maloletá D.. Syn A. ostáva bývať
v dvojizbovom byte aj z dôvodu zlých vzťahov medzi ním, matkou a sestrou C.. S poukazom na uvedené
otec navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie matky a potvrdil rozsudok okresného súdu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 05.06.2024 a to k vyjadreniu plnoletého A. uviedol, že
plnoletý na súdnom pojednávaní uviedol, že strednú školu ukončil svojvoľne, lebo ho nebavilo učiť
a mal problém s alkoholom. Má ukončenú povinnú školskú dochádzku a je schopný živiť sa vlastnou
prácou. V období do dosiahnutia plnoletosti vnímali jeho postoj k životu ako nezodpovedný. Nemal
zdravotné obmedzenia a bol schopný si samostatne zabezpečovať svoje životné potreby. K vyjadreniu

otcareagujúcehonaodvolaniematkykolíznyopatrovníkuviedol,žemaloletáD.máblízkyvzťahsoboma
rodičmi a sama sa vyjadrila, že v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá už dlhodobo
prebieha, je spokojná, vyhovuje jej tento model. Pre dieťa v jej veku je dôležité zachovanie väzieb
s obidvomi rodičmi. V starostlivosti rodičov neboli zistené žiadne nedostatky.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu plnoletého syna A. zo dňa
11.06.2024 uviedol, že s vyjadrením kolízneho opatrovníka plne súhlasí. Vo vyjadrení k odvolaniu matky
uviedol, prečo nesúhlasí s jej návrhom na výživné pre syna.

8. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.06.2024 sa vyjadrila

k vyjadreniam plnoletého syna zo dňa 20.05.2024, otca zo dňa 27.05.2024 a kolízneho opatrovníka
zo dňa 15.05.2024. K vyjadreniu syna uviedla, že jeho vyjadrenie považuje za pravdivé a dostatočne
preukazujúce jej tvrdenia, že vzťahy medzi deťmi a otcom sú naštrbené z dôvodov na strane otca.
Súd dostatočne neskúmal dôvody, pre ktoré syn nebol schopný sa sám živiť, a teda jeho zdravotný
stav. Zároveň nezohľadnil ani skutočnosť, že v čase návrhu na zvýšenie výživného syn nebol plnoletý

a preto nemal dostatočné možnosti uplatnenia sa a zadováženia si vlastných finančných prostriedkov
na pokrytie nákladov na svoju výživu. Zarážajúce je, že súd pri posudzovaní schopnosti syna sa
samostatne živiť, posudzoval len jediné kritérium, a to ukončenie školskej dochádzky. Je zrejmé, že
keby si syn bezodkladne zadovážil prácu, táto by podliehala vekovým obmedzeniam a minimálne
mesiac by musel byť odkázaný na pomoc matky, keďže výplatný termín z pracovného pomeru by

bol až nasledujúci mesiac po nástupe do zamestnania. Syn vo vyjadrení pradivo opisuje vzťahy so
svojimi súrodencami, s ktorými má dobrý vzťah, pričom striedavá osobná starostlivosť, s dcérou D.
tento vzťah môže naštrbiť. Kolízny opatrovník podľa matky svojim vyjadrením deklaruje neplnenie si
svojich zákonných povinností, kedy miesto záujmov maloletých detí háji záujmy otca. Je síce pravda,že dieťa musí mať zachované väzby s obidvomi rodičmi, avšak tieto väzby musí mať zachované aj
so svojimi súrodencami a preto zmena starostlivosti dcéry C. je podstatnou okolnosťou, ktorú treba
zohľadniť pri určovaní starostlivosti dcéry D.. Zároveň je nevyhnutné opätovne skúmať jej postoj

k celej situácii. Bez uvedeného dokazovania, kolízny opatrovník nemôže zaujať nestranné a objektívne
stanovisko, ktoré by zohľadňovalo záujem dieťaťa. V rámci vyjadrenia k vyjadreniu otca matka žiadala
súd, aby doplnil dokazovanie nariadením znaleckého skúmania oboch rodičov ohľadom charakterových
vlastností rodičov, posúdiť duševný stav otca, komunikáciu medzi rodičmi navzájom a prístup rodičov
k maloletým deťom. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že deti sú ňou ovplyvňované v jeho neprospech

a túto argumentáciu otca považovala len za nesebakritické zhodnotenie jeho negatívneho vplyvu na
vzťahy s deťmi. V ďalej časti popisovala vzťah dcéry C. a otca pokiaľ žili títo v spoločnej domácnosti.
Vyjadrovala sa k súčasnému správaniu syna A.. Tvrdenia otca ohľadne zdravotnej starostlivosti dcéry D.
považovalazazavádzajúce.Včase,kedyboladcérachorá,trávilasotcomčasvjehopráciniezdôvodov
vyšetrení, tak ako to popisuje otec ale preto, že uprednostnil prácu nad zdravím svojho dieťaťa. Model
striedavej osobnej starostlivosti, či sa bude striedať v piatok alebo v nedeľu nie je pre dieťa vyhovujúci

a to aj preto, že v otcovej domácnosti nemá zachované právo kontaktu so súrodencami. Pokiaľ otec vo
vyjadrení deklaruje, že súd sa dostatočne nezaoberal zisťovaním majetkových pomerov oboch rodičov
s poukazom na solventnosť matky a pozemky v katastrálnom území P. a C. Q., matka uviedla, že
na základe verejne dostupných údajov je zrejmé, že sa jedná o pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov, sú nepredajné a prakticky bez hodnotné. Na základe uvedených skutočností

navrhla, aby krajský súd doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol v zmysle návrhu uvedenom v odvolaní.

9. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 24.06.2024 k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka zo dňa 05.06.2024 uviedla, že opätovne poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa
12.06.2024, v ktorom uviedla, že kolízny opatrovník nekoná v záujme maloletých detí a plnoletého

syna. Na jednej strane poukazuje na puto medzi rodičmi a deťmi, ktoré matka nijakým spôsobom
nespochybňuje, ale na druhej strane absolútne ignoruje vzájomné vzťahy medzi deťmi. Pokiaľ kolízny
opatrovník vo svojom vyjadrení zároveň uvádza, že „V období od dosiahnutia plnoletosti sme vnímali
jeho postoj k životu ako nezodpovedný“, tento sa podľa nej má riadiť faktami a nie pocitmi. Syn
nebol schopný sa samostatne živiť, nakoľko mu to nedovoľovali viaceré okolnosti. Zároveň vyjadrenie

kolízneho opatrovníka zvádza pozornosť len na skutočnosť, že nepovažuje výživné pre syna za
odôvodnené a na ostatné argumenty matky týkajúce sa výživného na dcéry nereflektuje. K vyjadreniu
otca zo dňa 11.06.2024 uviedla, že tento opätovne vo svojom vyjadrení preukázal, že vôbec nerozumie
svojim deťom a nie je dostatočne emocionálne vyspelý na to, aby dokázal pochopiť ich potreby. V čase,
kedy syn ukončil školskú dochádzku mu ona vysvetľovala, že takýto krok je nerozumný, nakoľko bude

mať vysoké náklady na život týkajúce sa stravy, bývania, atď., keďže ona sa ho snažila motivovať
v zotrvaní v škole a vykresliť mu reálny obraz života po skončení štúdia. V žiadnom prípade nie je pravda,
že syn otca kontaktoval iba preto, aby od neho vylákal financie na zaplatenie nájmu na tri mesiace,
ktoré od neho požadovala matka. Otec opätovne využil možnosť ako pozitívny vplyv matky obrátiť proti
nej a o tom, že syn otca kontaktoval, ani nemala vedomosť. Ďalej matka uviedla, že syn v súčasnosti

pochopil, že zanechanie školskej dochádzky nebolo správne rozhodnutie, nevie si nájsť trvalú prácu
a potrebuje sa opätovne začleniť do školského života. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že syn sa
aktuálne aktívne venuje príprave na opätovné nastúpenie na školu, a teda nie je schopný sústavne
pracovať a pokryť svoje náklady na výživu.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 26.06.2024 v celom rozsahu zotrval na stanovisku
a vyjadreniach prednesených v priebehu celého konania.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 CSP), účastníkom konania v neprospech, ktorého rozhodnutia bolo vydané (§ 359 CSP, § 7
CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa ust. §

378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV.
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výrokoch V., VI., VIII., IX., X., XI. zrušil (§ 389 ods. 1
písm. b/, c/ CSP) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP)
a vo výroku VII. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.12. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh na zvýšenie výživného na medzičasom
plnoletého A. zamietol (výrok I.), návrh na zverenie maloletej D. do starostlivosti matky zamietol (výrok

II.), upravil styk počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú D. /počas Vianočných sviatkov,
Veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, jesenných prázdnin, letných školských prázdnin/ (výrok III.)
s tým, že rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk so závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
navzájom si oznámiť túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po
vzniku tejto skutočnosti (výrok IV.), o povinnosti otca prispievať výživným na maloletú D. počas striedavej

osobnej starostlivosti (výrok V.) a zameškaným výživným (výrok VI.), o zverení maloletej C. do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach (výrok VII.), o uložení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej C. (výrok VIII.)
a zameškanom výžinom (výrok IX.), o zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
20.03.2023, sp. zn. 20P/4/2023, v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú C. a o styku a
výživnom pre maloletú D. (výrok X.) a o trovách konania (výrok XI.).

13. Matka odvolaním napadla rozsudok okresného súdu ohľadom výrokov I., II., III., V., VI., VIII.,
IX., X. Vo výroku VII., ktorým súd zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti matky, zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol odvolaním napadnutý žiadnym z účastníkov konania a po
jeho preskúmaní v tejto časti podľa § 65 CMP ani odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej

inštancie.

14. V odvolaní do výroku II. rozsudku, ktorým súd zamietol návrh na zverenie maloletej D. do osobnej
starostlivosti matky bolo matkou namietané, že otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletú v takom
rozsahu ako tvrdí, čo potvrdzuje výpoveď staršej dcéry C.. Podľa jej názoru otec nemá záujem

mať maloletú v starostlivosti z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a jeho záujmov, čo odzrkadľuje aj
skutočnosť, že ďalšie dve deti nemajú záujem sa s otcom stýkať. V poslednom čase maloletú jej otec
odovzdáva v rámci styku v zhoršenom zdravotnom stave. Vzhľadom na vek maloletej a rodinné väzby,
ktoré má s ostatnými súrodencami je pre ňu najlepším možným riešením zverenie do jej výlučnej
starostlivosti.

15. Úprava v ustanovení § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj
bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností obsahovo vychádza zo skutočnosti, že ak by sa v čase po rozhodnutí
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností

zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských
práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov
ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo byť ísť o podstatné zmeny v týchto
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo

rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní
musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby
a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom.

16.Inštitútzvereniadieťaťadostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovbolvslovenskomrodinnom
práve zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým bol zmenený Zákon o rodine s účinnosťou od
01.07.2010. Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, ktorý zohľadňuje práva oboch rodičov na výchovu
maloletých detí, pričom zákonodarca bol toho názoru, že tento inštitút zabezpečí primeraný kontakt detí
s obidvomi rodičmi, dôjde k redukcii traumatizácie detí a prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému

psychickému vývoju detí.

17. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rozhodnutí, ktorým zamietol návrh matky na zverenie
maloletej D. do jej osobnej starostlivosti uviedol na základe akých úvah dospel k svojmu záveru
v kontexte všetky vykonaných dôkazov. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá

aj kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Predmetné odvolacie námietky matky vyhodnotil ako
nedôvodné. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie a považuje ho za správny. Jediným dôvodom,
pre ktorý matka chcela zveriť maloletú do jej výlučnej starostlivosti bola skutočnosť, že otec maloletej
počas choroby nevie zabezpečiť riadnu starostlivosť a maloletá sa v čase choroby nachádzala u otcav ordinácii. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že starostlivosť o maloletú by bola zo strany otca
zanedbávaná. V konaní bolo preukázané výpoveďou otca, že si vie zariadiť pracovné a iné záležitosti
tak aby sa o dcéru, ktorá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti postaral. Skutočnosť, že

maloletá istý čas zostávala v starostlivosti staršej sestry C. alebo otec požiadal o pomoc matku z dôvodu
neodkladných záležitosti alebo výnimočnej situácie, akou bola choroba otca kedy bol hospitalizovaný
v nemocnici alebo mal pracovný seminár odvolací súd považuje za normálnu. V každej rodine, či už
kompletnej alebo kde rodičia maloletých detí žijú oddelene, môže dôjsť k situácii kedy jeden z rodičov sa
vtúdanúchvíľunemôžeodieťapostaraťapomôžesúrodenec,starýrodič,druhýzrodičov,aniejenutné

takúto situáciu považovať za dôvod zmeny striedavej osobnej starostlivosti na starostlivosť výlučnú,
najmä ak striedavá osobná starostlivosť dieťaťu vyhovuje. Prvoradým hľadiskom je v tomto prípade
najlepší záujem dieťaťa a ak je dieťa spokojné, nemá k výkonu starostlivosti výhrady, je zvyknuté, nie je
dôvod takto zaužívaný systém meniť. Uvedené potvrdzuje vo vyjadrení aj kolízny opatrovník detí podľa
ktorého je pre maloletú v jej veku (7 rokov) dôležité zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi. Samotná
matka v konaní pred okresným súdom uviedla, že maloletá si na striedavú osobnú starostlivosť zvykla

a je spokojná. Poukazovanie matky na väzby maloletej so súrodencami odvolací súd nepovažuje za
opodstatnené. Tieto sú zabezpečené v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti v týždňových
intervaloch. Okrem toho vzhľadom na vek maloletej (7 rokov) a vek starších súrodencov (18 a 16 rokov)
je potrebné prihliadať aj na rozdielnosť záujmov medzi súrodencami. Rozsudok okresného súdu vo
výroku III. o úprave styku rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti maloletej a to pokiaľ

ide o vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, jesenné prázdniny, letné školské prázdniny a súvisiacom
výroku IV. matka v odvolaní vyslovene nenamietala a aj jej odvolací návrh je v tomto smere zhodný so
súdnym rozhodnutím.

18. Matka odvolaním napadla aj výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na

zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého A..

19. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá len
do času, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti teda nie je obmedzené
vekom oprávnenej osoby, ale jej schopnosťou samostatne sa živiť.

20. K uvedenému odvolací súd uvádza, že preukázaným bolo, že A. ukončil povinnú školskú dochádzku
a bol vylúčený z denného štúdia na strednej škole. Argument matky, ako aj plnoletého A., že nemôže
pracovať pretože nedovŕšil 18 rokov veku je nedôvodný, nakoľko pre to aby bola fyzická osoba
prijatá do pracovného pomeru alebo pracovala v zmysle niektorej z dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, nie je podmienkou dovŕšenie 18 rokov veku,
čo správne uviedol súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia. A. dovŕšením veku
nadobudol pracovno-právnu spôsobilosť (§ 11 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce),
pričom nepokračuje v štúdiu, ktorým by sa pripravoval na výkon budúceho povolania, a teda je v jeho
schopnostiach živiť sa samostatne. Rodičia preto voči nemu nemajú vyživovaciu povinnosť a konanie

otca, ktorý si ju neplní nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd tak zhodne s okresným súdom
rovnako nevzhliadol dôvod na zvýšenie výživného na plnoletého A. v zmysle návrhu matky, ku ktorému
sa A. pripája.

21. Rozsudok okresného súdu bolo matkou napadnutý odvolaním aj ohľadom výroku V. o výživnom na

maloletú D. počas striedavej osobnej starostlivosti a súvisiaci výrok VI. o zameškanom výživnom ako aj
výrok VIII. o výživnom na maloletú C. a súvisiaci výrok IX. o zameškanom výživnom.

22. Odvolací súd oboznámiac sa s odvolaním matky, napadnutým rozhodnutím a obsahom spisu
konštatuje, že námietky matky sú dôvodné v tom, že skúmanie príjmu otca a majetkových pomerov

nemožno považovať za dostatočné.

23. Pokiaľ ide o výživné na maloletú C. súd nekonal v súlade so zásadou (princípom) zakotveným
v ust. § 35 CMP a aj vyjadreným v § 36 CMP, t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je
povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou

zúčastnených strán ale súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci. Uvedené sa týka najmä zistení ohľadom zárobkových a majetkových
pomerov otca lebo výsluch otca bol zameraný v podstate len na zisťovanie jeho výdavkov. Pre
záver o ustálení si výšky príjmu otca rovnako nebolo dostatočné vychádzať len z daňových priznaníobchodných spoločností, v ktorých je otec spoločníkom a konateľom. Uvádzanie súdom, že výdavky
otca sú vyššie ako ním uvádzaný príjem, ktoré skutočnosti svedčia o jeho vyššej životnej úrovni je len
všeobecným konštatovaním. Súhrnne uvádzaný rozsah absencie dôvodov rozhodnutia okresného súdu

v nadväznosti na potrebu vykonania dokazovania v súlade s povinnosťou zistiť skutočný stav veci (§ 36
CMP), nielen neumožňuje vykonať odvolací prieskum rozhodnutia okresného súdu po stránke vecnej
správnosti, ale tento nedostatok nemožno napraviť/odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko
presahuje rámec odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výrokoch VIII., IX., X. a súvisiacom výroku XI. o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na
vyslovený názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým podrobným vypočutím otca detí
k jeho zárobkových pomerom z podnikateľskej činnosti. Otec uvedie aký mesačný príjem dosahuje zo
zamestnania a ak je mu vyplácaná odmena ako konateľovi v akej výške, prípadne z akého dôvodu

k vyplácaniu nedochádza. Zistí čo je hlavným predmetom činnosti oboch obchodných spoločností,
v ktorých je otec spoločník a konateľ, v akých priestoroch tieto činnosti vykonáva (napr. nájomný vzťah),
majetokspoločnostíhnuteľný(napr.osobnémotorovévozidla,časaspôsobnadobudnutia)inehnuteľný,
koľko zamestnancov otec zamestnáva, pracovné zaradenie, ich príjem. Bude požadovať na otcovi,
aby svoje tvrdenia aj preukázal. K listinám už otcom v konaní predloženým otca vypočuje. Oboznámi

sa s aktuálnym daňovým priznaním obchodných spoločností otca. Pripojí si súvahy a výkazy ziskov
a strát za r. 2023 a 2024 a zistí čo tvorí aktíva a pasíva, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
a fiskálny výsledok hospodárenia. Ďalej súd zistí aktuálne výdavky otca z jeho príjmu a posúdi ich
z hľadiska nevyhnutnosti. Taktiež aj majetkové pomery otca ako fyzickej osoby. Oboznámi sa s listami
vlastníctvaoznačenýmimatkouvodvolaníohľadomnehnuteľnostíazistíčasaspôsobichnadobudnutia.

V potrebnom rozsahu súčasne objasní a zhodnotí rozsah súčasných odôvodnených potrieb maloletej C..
Od zamestnávateľa matky zistí jej čistý mesačný príjem od novembra 2023 doposiaľ za každý mesiac
jednotlivo. Bude sa zaoberať aj výdavkami matky detí. Taktiež aj jej majetkovými pomermi na ktoré otec
poukazuje vo vyjadrení. Zároveň bude potrebné, aby sa súd po ustálení výdavkov dieťaťa zaoberal tým,
či v súvislosti s ich úhradou tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané rodinné prídavky

a v akej výške. Vykonané dôkazy súd potom vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP, objasní a zhodnotí
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (matka si vzhľadom na vek maloletej neplní
k nej vyživovaciu len výkonom osobnej starostlivosti) k podieľaniu sa na výžive maloletého dieťaťa (§
62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) a vo veci nanovo rozhodne.

25. Okresný súd napadnutým rozhodnutím uložil otcovi prispievať na maloletú D., ktorá je v súčasnej
dobevstriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,výživnýmvsume100,-eurmesačne.Rozhodnutie
odôvodnil disproporciami v príjmoch rodičov a vyššou životnou úrovňou otca.

26. Na tomto mieste treba uviesť, že za zmenu pomerov i podľa súdom prvého stupňa citovaného

ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa považuje podstatná zmena kritérií rozhodných pre určenie
miery vyživovacej povinnosti, pričom k záveru o takejto zmene možno vždy dospieť len zistením
stavu v čase rozhodovania pôvodným rozhodnutím, v čase rozhodovania o zmene a ich vzájomným
porovnaním a komplexným zhodnotením. Aj z hľadiska rozhodovania o výživnom rozhodnými kritériami
sú na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a na druhej strane možnosti

aschopnostiosôbvýživoupovinných,potrebnéjevyhodnotenie,ktorézčiastkovýchzmienujednotlivých
účastníkov príslušného rodinnoprávneho vzťahu prevažujú a či aj poskytujú podklad pre zmenu
skoršieho rozhodnutia. Ak je tu dôvod na zmenu, treba zhodnotiť v akom smere (zvýšenie, resp. zníženie
výživného), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia) a od ktorého času.

27. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neprihliadol na to, že o maloletej D. bolo naposledy rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/4/2023-79 zo dňa 20.03.2023, ktorým bola
maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch pričom
súd výživné na maloletú počas striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neurčil. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2023. Matka sa podaným návrhom došlým súdu dňa 02.08.2023

domáhala určenia výživného v sume 250,- eur mesačne. Pokiaľ súd ponechal maloletú v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov mal pri určovaní výživného vychádzať z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine a hlavne porovnať pomery dieťaťa a rodičov od tohto posledného rozhodnutia so súčasnými
v tom smere či došlo k zmene pomerov a či táto má za následok určenie výživného na dieťa zverené dostriedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch V., VI., X. a súvisiacom výroku XI. o trovách konania zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V novom rozhodnutí sa okresný súd oboznámi s obsahom spisu sp. zn. 20P/4/2023, z ktorého zistí
pomery na strane maloletej D. a rodičov v tomto čase. Potom vykoná porovnanie v zmysle ust. § 78
ods. 1 Zákona o rodine.

29. Vydané meritórne rozhodnutie ohľadom napadnutej časti týkajúcej sa výživného na maloletú C.
a maloletú D. okresný súd riadne odôvodní postupom v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na
§ 2 ods. 1 CMP tak, aby zistené pomery (aj porovnanie u maloletej D.) na strane detí a rodičov bolo
z neho zrejmé a hodnotenie a závery presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky
nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

30. Matka v odvolaní tiež uviedla, že z dokazovania bolo podľa nej zistené, že otec dlhodobo na všetky
deti poberal daňový bonus. Z dôvodu, že aktuálne matka pracuje, jej príjem je nižší a znáša starostlivosť
o všetky deti vo väčšej miere, je potrebné aby bolo súdom upravené aj poberanie daňových benefitov,
o čom sa zmienila na pojednávaní. Dôvodné je preto podľa nej doplniť výrok rozsudku súdu o úprave

poberania prídavku na dieťa a daňového bonusu rodičmi.

31. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej
existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1 CSP). Pod
právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd

oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť.

32.Základnýmpredpokladomprevzniknárokunadaňovýbonus,rodinnéprídavkyapríplatokkprídavku
na dieťa je starostlivosť o nezaopatrené dieťa resp. deti. Podľa názoru odvolacieho súdu je evidentné,
že tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku na dieťa ide o verejnoprávny nárok

rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 28
Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a
správa majetku maloletého dieťaťa. Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Z uvedeného je teda zrejmé, že za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno

považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa. Otázka uplatňovania daňového
bonusu, resp. poberania prídavku na dieťa sa však týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa ako
oprávnených osôb v zmysle ustanovení týchto verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že zákon
o prídavku na dieťa ako aj zákon o dani z príjmov umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa
a uplatňovaní daňového bonusu dohodli a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde,

zákon upravuje akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda
postupuje podľa kogentných ustanovení zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) a zákona o
prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.). V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom sa teda o týchto právach nerozhoduje. Rozhodovanie súdu ohľadom tejto záležitosti
teda neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej právnej úpravy, nadbytočným.

Na základe vyššie uvedeného nemal okresný súd dôvod sa predmetnými nárokmi zaoberať pretože
ohľadom uplatnenia daňového bonusu a nároku na výplatu prídavkov na maloleté deti, vec nepatrí do
právomoci súdu.

33. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.Dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).