Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201698
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5820201698.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., 2/ F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., obaja právne
zastúpení: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom B. XXX/XX, H., proti žalovanému: I. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, advokátka so sídlom C. XXX,

K. K., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/46/2020-128 zo dňa 03. apríla 2023 v celom rozsahu
zrušuje a konanie zastavuje.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 20.08.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd
určil, že kúpna zmluva zo dňa 25.09.2017, uzatvorená medzi L. J., nar. XX.XX.XXXX a manželkou K.
J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXX ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom Námestovo pod sp. zn. V 2508/17 dňa 26.09.2017, ktorej predmetom

sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. - pozemky C KN parcela č. 5437/1 -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 120 m2 a C KN parcela č. 5437/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 419 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku C KN parcela č.
5437/1, je voči žalobcom neúčinná.

2. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 7C/46/2020-128 zo dňa 03.04.2023 žalobu zamietol (výrok

I.). Žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené
v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

3. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie a v priebehu
odvolacieho konania doručili dňa 04.10.2024 žalobcovia podanie, ktorým vzali žalobu voči žalovanému
v celom rozsahu späť. Ako dôvod späťvzatia uviedli, že rodičia žalovaného splnili svoju povinnosť voči

nim a predmet konania tým odpadol, nakoľko už nemôžu mať naliehavý právny záujem na vyslovení
neúčinnosti právneho úkonu, z ktorého by mohli uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu prevodu kúpnej
zmluvy. Navrhli, aby odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a konanie zastavil. Zároveň žiadali, aby im bola priznaná náhrada trov konania.

4. Odvolací súd doručil späťvzatie žaloby žalovanému spolu s výzvou, aby sa vyjadril, či súhlasí so

späťvzatímžalobyvzmysleust.§370ods.1,2CSP.Vstanovenejlehotesažalovanýkspäťvzatiužaloby
vyjadril a uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, avšak vyjadril nesúhlas s tým, aby bol žalobcompriznaný nárok na náhradu trov konania a naopak žiadal, aby súd jemu priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 % voči žalobcom. Uviedol, že žalobcovia v podaní, ktorým zobrali žalobný návrh
späť v celom rozsahu poukázali na to, že návrh zobrali späť pre správanie sa subjektov odlišných od

jeho osoby – žalovaného, čo znamená, že procesné zavinenie zastavenia konania nemožno pripísať na
vrub jemu ako žalovanému. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej
inštancie a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 12/2008 z ktorého vyplýva, že
zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak

vzal navrhovateľ návrh späť (ak nejde o prípad, že odporca zavinil svojím konaní zastavenie konania),
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

7. V predmetnom spore zobrali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť, a to potom ako okresný

súd, ako súd prvej inštancie, dňa 03.04.2023 rozhodol, pričom jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo
právoplatnosť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, proti ktorému žalovaný nevzniesol námietky
s výnimkou priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného
súdu Námestovo č. k. 7C/46/2020-128 zo dňa 03.04.2023 zrušil a konanie zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa

§ 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi
skutočnosťamipreposúdeniezodpovednostizazastaveniekonaniasútie,ktorévzniklipozačatíkonania
a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti,
v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch
procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
vziať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí

žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu
vzal žalobca žalobu späť.

11. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by znášal

(nahradil) trovy žalovaného žalobca.

12. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II.ÚS 569/2017,
v zmysle ktorého ustanovenie § 256 ods. 1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so
skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto

dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému
uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť
žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

13. Žalobcovia podali žalobu proti žalovanému, ktorý však od počiatku nesúhlasil s uplatneným nárokom
a aktívne sa proti nemu bránil. Nárok žalobcov popieral, tvrdil skutočnosti znamenajúce neexistenciu
podmienok pre vyhlásenie neúčinnosti sporného právneho úkonu. Následne došlo zo strany dlžníkažalobcov k plnej úhrade dlhu, v súvislosti s ktorým boli žalobcami prezentované argumenty o ukrátení
ich pohľadávky.

14. K späťvzatiu žaloby teda nedošlo z dôvodu správania žalovaného, ktorého preto nemožno ani brať
na zodpovednosť za zastavenie konania. Sú to žalobcovia, ktorí si zvolili, že v spore uplatnia svoj nárok;
tento nárok definovali jeho obsahom i okruhom sporových strán. Ak sa rozhodli žalovať žalovaného
a následne vzali späť žalobu z dôvodu úhrady dlhu dlžníkom (treťou osobou), potom tu zjavne absentuje
príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného a následkom v podobe zastavenia konania. Absencia

vzťahu príčinnosti je dôvodom pre vylúčenie procesnej zodpovednosti žalovaného za výsledok konania.

15. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že subjektom zodpovedným
za zastavenie konania sú žalobcovia, ktorí sami zavinili, že konanie muselo byť zastavené.

16. O nároku na náhradu trov konania (vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu a zastavenie

konania) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom vo výške 100 %. Procesné zavinenie na
zastavení konania s poukazom na vyššie uvedené nesú žalobcovia, z ktorého dôvodu žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).