Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. september 2021

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B1-3P/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120200236
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1120200236.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E. Č., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom M. P. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky J. R., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom M. P. XX, Bratislava a otca C. Č., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M. P. XX,
Bratislava, obaja rodičia zastúpení AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811
04 Bratislava, IČO: 36 854 930, v konaní o návrhu navrhovateľa, starého otca maloletého O.. D. Č.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom Á. K.. X, XXXX E., E., na úpravu styku starého otca s maloletým, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Matke a otcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť matke maloletého náhradu trov konania vo výške 249,90 eur a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť otcovi maloletého náhradu trov konania vo výške 249,90 eur a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, starý otec maloletého E. Č., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) sa návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2019 domáhal s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 5
Zákona o rodine úpravy styku s maloletým. Styk s maloletým navrhol upraviť každý párny kalendárny
týždeň v školskom roku jeden deň (streda). Návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletého napriek snahe
navrhovateľa o dohodu, neumožňujú navrhovateľovi dlhodobo, už od 04.07.2017 žiaden kontakt s
maloletým.

2. Matka a otec maloletého žiadali návrh zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2020 poukázali
najmä na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.10.2018, č.k. 11P/95/2018-305, právoplatný
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v T. zo dňa 21.08.2019, č.l 20CoP/40/2019, ktorým
súd zamietol návrh starého otca na úpravu styku s maloletým. K zlepšeniu rodinných vzťahov medzi
rodičmi a starým otcom nedošlo, naopak, došlo k ich zhoršeniu, práve z dôvodu konania navrhovateľa.
Voči navrhovateľovi bolo v súvislosti s jeho správaním vo vzťahu k maloletému a jeho rodičom vznesené
dňa 18.02.2020 obvinenie v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360 ods. 1

písm. b), c), odsek 2 písm. a) Trestného zákona, vedenej na Obvodnom oddelení OO PZ J. E. - W.
Bratislava O., pod ČVS: ORP-1087/SMZ-B1-2019.3. Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní odporučil súdu návrh navrhovateľa
zamietnuť. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi rodičmi a starým otcom sú trvalo, a vážne rozvrátené,
ako aj s poukazom na právoplatné neodkladné opatrenie súdu, ukladajúce starému otcovi povinnosť

nepribližovať sa k maloletému, s prihliadnutím aj na totožné neprávoplatné rozhodnutie vo veci samej,
nie je možné upraviť styk starého otca s vnukom.
4. Vo veci súd na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, výsluchom matky, výsluchom otca maloletého, dôkazmi pripojenými navrhovateľom k
návrhu a to fotografickým materiálom, ukážkami pošty adresovanej maloletému, ukážkami pracovných

listov, emailovou komunikáciou navrhovateľa s rodičmi maloletého, potvrdením o podaní trestného
oznámenia navrhovateľom na matku maloletého na príslušné oddelenie PZ SR zo dňa 11.09.2019,
trestným oznámením navrhovateľa ohľadom tvrdenej šikany maloletého zo strany rodičov adresované
príslušnému oddeleniu PZ SR zo dňa 04. 09. 2019, predvolaním obvineného (navrhovateľa) vo veci
vedenej príslušným oddelením PZ zn. ORP V1087/SMZ - BA1- 2019 zo dňa 14. 5. 2020, dôkazmi
zo strany matky a otca maloletého a to listinami deklarujúcimi snahu dohodnúť sa so starým otcom

na styku s maloletým, za účelom ktorým rodičia nadviazali spoluprácu so psychologičkou referátu
poradenskopsychologických služieb ÚPSVAR, stanoviskom riaditeľky materskej školy maloletého zo
dňa 12. 9. 2019, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 11P 95/2018 - 305 zo dňa 25. 10.
2018, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP 40/2019 - 832,
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2P 31/2020 - 106 zo dňa 29. 6. 2020, právoplatným v

spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP 202/2020 - 629 zo dňa 17. 12. 2020,
zápisnicou o pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 2P 31/2020 zo dňa 7. 7. 2021 (zapožičaný súdny
spis).

5. Súd z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti, keď skutočný stav v rozsahu nevyhnutnom pre

rozhodnutie mal súd za riadne zistený z vykonaných dôkazov, nevykonal dokazovanie navrhnuté
navrhovateľom, výsluchom svedkýň T.. E. Č. a U. E. a znaleckým dokazovaním znalcom z odvetvia
psychológie.

6. Uznesením konajúceho súdu na č. l. 189 zo dňa 31. 3. 2020, právoplatným dňa 12. 6. 2020 v spojení s

uznesením odvolacieho súdu, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP 106/2020 - 352 súd zamietol
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým.

7. Z vykonaných dôkazov bolo súdom zistené, že maloletý, v čase rozhodovania sedemročný E. žije
v spoločnej domácnosti s obidvomi svojimi rodičmi. Navrhovateľ je jeho starý otec zo strany otca.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 11P 95/2018 - 305 zo dňa 25. 10. 2018 skorší návrh
navrhovateľa na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 40/2019 - 832 zo dňa
21. 08. 2019. Okresný súd Bratislava I, uznesením sp. zn. 2P 31/2020 - 106 zo dňa 29. 06. 2020,
právoplatným dňa 17.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp, zn.. 20CoP

202/2020 - 629 zo dňa 02. 12. 2020 na návrh matky nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
starému otcovi, aby sa nepribližoval k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov.
Súd určil vykonateľnosť neodkladného opatrenia dňom jeho doručenia a navrhovateľke priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%. Vo veci samej rozhodol súd dňa 07.07.2021 rozsudkom sp.
zn. 2P 31/2020 - 739, ktorým uložil starému otcovi maloletého, aby sa nepribližoval k maloletému na

vzdialenosť menšiu ako 200 metrov. Konanie nebolo právoplatne skončené. Z listu riaditeľky Materskej
školy P. X, Bratislava zo dňa 12. 09.2019, adresovaného rodičom maloletého vyplýva, že správanie
starého otca podľa riaditeľky materskej školy hraničí s obťažovaním. Navrhovateľ, starý otec maloletého
často telefonoval do škôlky, domáhal sa osobného stretnutia, postával pri plote a snažil sa vzhliadnuť
maloletého. Snažil sa získať informácie o maloletom napriek informácii poskytnutej mu riaditeľkou,

že rodičia, zákonní zástupcovia maloletého požiadali materskú školu, aby navrhovateľovi informácie
o maloletom dieťati neposkytovala. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného
zboru Bratislava - J. E. - W., A. X, XXX XX Bratislava, zo dňa 18. 02. 2020 bolo zistené, že dňa 18.
02. 2020 bolo navrhovateľovi, starému otcovi maloletého, na základe trestného oznámenia podaného

otcom, vznesené obvinenie v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa ustanovenia
§ 360a ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vec je vedená pod ČVS: ORP - 1087/SMZ
- B1 - 2019. Sťažnosť navrhovateľa proti vzneseniu obvinenia bola príslušným zamietnutá. Vo veci sa
koná. Z potvrdení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vBratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - J. E. - W., A.
X, XXX XX Bratislava, zo dňa 11. 09. 2019 a 10. 01. 2020 bolo súdom zistené, že odporca podal trestné
oznámenia na matku maloletého za incidenty, ktoré mali nastať medzi navrhovateľom a matkou v dňoch

15. 02. 2019 a 11. 09. 2019.

8. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(1)

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.(2)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, k nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.(3)

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.(4)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.(5)

9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo

zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

12. Pre každé konanie, v ktorom súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim
hľadiskom pri rozhodovaní najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak

je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Uvedený názor bol viackrát judikovaný v rozhodovacej činnosti
Európskeho súdu pre ľudské práva a pevné miesto zaujal aj v aplikačnej praxi slovenských súdov,
vrátane Ústavného súdu SR.

13. Poukazujúc na podrobne zistený a popísaný skutočný stav, dospel súd k záveru, že návrh

navrhovateľa na úpravu styku starého otca s maloletým je nedôvodný.

14. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 110/08-14, žiadne
rozhodnutie súdu týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, medzi ktoré patrí aj úprava stykudieťaťa, nie je nemenné. Podľa ustanovenia § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone

rodičovských práv a povinností. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza, že možnosť súdu
zmeniť rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností je daná
pri podstatnej zmene pomerov (závažnejšej zmene krátkodobého charakteru). Aj ustálená súdna prax
inštitút zmeny rozhodnutia na základe zmeny pomerov vykladá tak, že musí ísť o zmenu pomerov
závažnejšieho charakteru.

15. Z dôvodu, že o návrhu navrhovateľa na úpravu styku s maloletým už bolo súdom právoplatne
rozhodnuté, rozhodnutie však vzhľadom na jeho predmet, úprava styku dieťaťa nie je nemenné, sa
konajúci súd v rámci rozhodovania o návrhu navrhovateľa, starého otca maloletého ako osoby blízkej
maloletému (§ 116 Občianskeho zákonníka), ktorej možno podľa ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona
o rodine upraviť styk s maloletým, vysporiadal v prvom rade so zákonnou podmienkou, ktorou je

preukázanie zmeny pomerov. Na základe vykonaných dôkazov prijal záver, že od ostatného rozhodnutia
súdu o návrhu navrhovateľa na úpravu styku s maloletým, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II, rozsudok sp. zn. 11P 95/2018 - 305 zo dňa 25. 10. 2018 nedošlo k zmene
pomerov odôvodňujúcou zmenu súdneho rozhodnutia.

16. Ako už bolo uvedené, rozsudkom sp. zn. 11P 95/2018 - 305 zo dňa 25. 10. 2018 Okresný súd
Bratislava II zamietol návrh navrhovateľa na úpravu styku starého otca s maloletým dieťaťom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP
40/2019 - 832 zo dňa 21. 08. 2019. Pomery v rodine sa od času ostatného rozhodnutia podstatným
spôsobom v smere úpravy konsolidácie rodinných vzťahov nezmenili, naopak tunajší súd uznesením

sp. zn. 2P 31/2020 - 106 zo dňa 29. 06. 2020, právoplatným dňa 17.12.2020 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvBratislavesp,zn..20CoP202/2020-629 zodňa02.12.2020 neodkladnýmopatrením
rozhodol o uložení povinnosti navrhovateľovi, starému otcovi, aby sa nepribližoval k maloletému dieťaťu
na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov. V čase rozhodovania v tomto konaní o dotknutom návrhu
navrhovateľa, neprávoplatným rozsudkom tunajší súd vo veci samej sp. zn. 2P 31/2020 - 739 dňa

07.07.2021 uložil starému otcovi maloletého, aby sa nepribližoval k maloletému na vzdialenosť menšiu
ako 200 metrov. Konanie nebolo právoplatne skončené.

17. Odhliadnuc od uvedeného záveru súdu o nesplnení podmienky zmeny pomerov, súd zdôrazňuje,
že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s

článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou
podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za
akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou,

ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na
styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností
rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Právna úprava
styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa,
akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby,

keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a
prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj.
Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine
majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným
presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť

maloletého dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie
je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine,
pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa
s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu.
Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je

možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s
dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako
odčleniťzčasustarostlivostikaždéhorodičatak,abyprežiadnehozrodičovnepredstavovalostretávaniedieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 11CoP/111/2019 - 632 zo dňa 28.01.2020.

18. Súd poukazujúc na stav zistený z vykonaných dôkazov vyhodnotil návrh navrhovateľa ako
nedôvodný aj v kontexte so závermi aplikačnej praxe nadriadeného súdu a preto ho zamietol.

19. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania, ktorú si v konaní uplatnili matka a otec maloletého, súd
uvádza, že v mimosporových konaniach, kam patrí aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých

a v rámci neho aj konanie o úpravu styku, v zásade platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 C.MP).
Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to
jednak v zmysle § 53 CMP náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a
jednak v zmysle § 55 CMP náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na okolnosti

prejednávaného prípadu súd zvážil za spravodlivé priznať nárok na náhradu trov obidvom rodičom
maloletého, ktorí si ju uplatnili samostatne z dôvodu, že nie sú manželmi. Spravodlivosť priznania trov
konania videl konajúci súd najmä v tej okolnosti, že navrhovateľ podal opakovane nedôvodný návrh,
na ktorom napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu (uznesenie o neodkladnom opatrení sp. zn. 2P
31/2020 - 106 zo dňa 29. 06. 2020, právoplatné dňa 17.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp, zn.. 20CoP 202/2020 - 629 zo dňa 02. 12. 2020), ktorým bolo navrhovateľovi uložené,
aby sa nepribližoval k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 200 metrov, zjavne nedôvodne
zotrval. Zo strany matky a otca maloletého tak bolo dôvodné využiť svoje právo a dať sa v konaní o
návrhu navrhovateľa, aj vzhľadom na citlivosť prípadu zastúpiť advokátom o to viac, že navrhovateľovi,
starému otcovi maloletého bolo na základe trestného oznámenia podaného otcom, vznesené obvinenie

v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania.

20. V zmysle uvedeného súd postupom podľa §§ 55, 57 a 58 CMP priznal matke a otcovi nárok na
náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške
249,90 eur každému z rodičov samostatne (nie sú manželia, nehospodária spoločne v bezpodielovom

spoluvlastníctve), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Súd uvádza, že matke a otcovi, ktorí boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, patrí náhrada
trov konania spočívajúca v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia sa priznávajú
na úrovni tzv. tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktorá vychádza zo základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby. Podľa ustanovenia
§ 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo

veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
„výpočtový základ“). Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

22. Výšku trov konania priznanú matke a otcovi, uplatnenú každým z nich vo výške 249,90 eur vrátane
DPH. súd určil ako náhrade trov právneho zastúpenia spolu za štyri úkony právnej služby a to prevzatie
právneho zastúpenia a stretnutie s klientmi, písomné podanie vo veci a to písomné vyjadrenie k návrhu

starého otca, pojednávanie dňa 08.09.2021 v trvaní od 13.30 hod. do 16.40 hod. (nad dve hodiny, teda
2 úkony právnej služby). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola určená v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako jedna trinástina výpočtového základu,
keďže v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Za rok 2020 ide
o sumu 81,65 eur a za rok 2021 ide o sumu 83,62 eur. Obidvoch rodičov zastupoval spoločný právny
zástupca, preto bola tarifná odmena za jeden úkon právnej služby znížená 50%. Ku každému úkonu

právnej služby prináleží režijný paušál, ktorý nie je krátený. V roku 2020 predstavovala výška režijného
paušálu za jeden úkon právnej služby sumu 10,62 eur a v roku 2021 sumu 10,87 eur. Vzhľadom na
to, že právny zástupca matky a otca je platcom dani z pridanej hodnoty súd navýšil sumu priznanej
odmeny za právne zastupovanie o 20%, to jest o sumu 41,65 eur. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia
na jedného zastúpeného účastníka konania vypočítané podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb predstavujú sumu 249,90 eur, na ktorých zaplatenie matke a otcovi, ako už súd uviedol vyššie
uviedol, zaviazal navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).