Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123367320
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6123367320.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Lenky Bowker v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D. E., zast.: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, IČO: 42 319 617, Štefánikovo
námestie 23/13, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: F. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E.,
zast.: Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, o zaplatenie 4.757,48 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 28. novembra 2023
č.k. 54C/13/2023-111

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejajsúdprvejinštanciealeboajsúd)napadnutýmuznesenímkonaniezastavil
(I.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (II.).

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.757,48
Eur s príslušenstvom, keď súd zistil, že v tej istej veci a medzi tými istými sporovými stranami na
tunajšom súde predchádza konanie pod sp.zn. 61C/1/2023. Po odcitovaní § 159, § 161 ods. 1 a 2 CSP
konštatoval, že pokračovaniu v predmetnom sporovom konaní bráni prekážka skôr začatého konania
v totožnej predmetnej veci a nárokmi tej istej veci a medzi tými istými sporovými stranami pod sp.zn.

61C/1/2023, ktoré začalo podaním žaloby dňa 5.6.2023. Na základe toho konanie zastavil, pretože ide
o neodstrániteľnú procesnú prekážku konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

3.Protiuzneseniupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanievcelomjehorozsahuzodvolacíchdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pretože považoval za nesprávny záver súdu o tom, že v tej istej

veci a medzi tými istými sporovými stranami predchádza konanie pod sp.zn. 61C/1/2023 konštatujúc,
že žalovaná podala na tunajší súd dňa 5.6.2023 žalobu, obsahom ktorej boli viaceré nároky, ktorým ako
celku bola pridelená sp.zn. 61C/1/2023 s tým, že jednotlivé nároky súd zo žaloby vylúčil na samostatné
konania, a to na konanie o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu pod sp.zn. 61C/7/2023 a na
konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp.zn. 61C/8/2023 a predmetom označeného
konania tak ostali iba nároky ohľadne vyporiadania BSM. Žalobcovi tak nie je zrejmé, aké nároky žalobcu

súd považuje za rovnaké s tými, ktoré si žalovaná v uvedených konaniach uplatnila a ktoré majú za
následok zastavenie konania, keďže žalobca sa ním podanou žalobou zo dňa 20.7.2023 domáhal iných
nárokov voči žalovanej a za iné časové obdobie. Nároky žalobcu v predmetnom konaní pozostávajú
z vyplatenia jednej polovice žalobcom uhradených: splátok úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2014, poplatkov za vedenie účtu úveru, nákladov za poistné predmetnej
nehnuteľnosti a dani z nehnuteľnosti, a to za časové obdobie od rozvodu manželstva, t.j. od X.X.XXXX.

Naproti tomu žalovaná v konaní o vyporiadanie BSM navrhuje vyporiadať úver zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, úspory, motorové vozidlá a súbor hnuteľných vecí; v konaní o vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva navrhuje vyporiadať rodinný dom a pozemky zapísané na LV č. XXXX k.ú.
D. E. a v konaní o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu požaduje od žalobcu náhradu vo výške
polovice bežného nájomného za užívanie nehnuteľnosti, a to za časové obdobie od 4.5.2021. Preto mal

za to, že ani jedno z uvedených troch konaní, ktoré žalovaná vyvolala, nemá rovnaký predmet konania
s konaním sp.zn. 54C/13/2023. Tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Okrem toho mal za to, že naplnený je aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď súd
nepostupoval správne, pretože namiesto zastavujúceho konania mal rozhodnúť o spojení veci podľa §
166 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie tak považoval za nezákonné a navrhol odvolaciemu súdu jeho

zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,

v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil o.i. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý
podľanázoruodvolaciehosúdubolnaplnený,pretožesúdprvejinštanciesvojimnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tieto je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súde pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 a
II. ÚS 251/03).

9. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním

rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a 1Cdo/6/2014,
3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho
vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť

iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.

10. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí o.i. právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim,
právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,

zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia.11. Hoci porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu,
onaplnenietohtoodvolaciehodôvodupôjdevtedy,keďpostupsúduznemožňujúcirealizáciuprocesných
práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Súdna prax sa ustálila v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba
také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok

je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno
rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také
rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o aké veci
bolo rozhodnuté alebo bolo rozhodnuté, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje
vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo
vzťahukvýrokujednoznačné.Súdnapraxjejednotnáajvúsudku,ženepreskúmateľnosťprenedostatok

dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčích nedostatkoch odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje
rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd poprel rozhodovacie dôvody
o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne kedy nie je zrejmé,
či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také

rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu
strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené,
najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

13. Aj keď zákonodarca rozlišuje rozsah odôvodnenia osobitne vo vzťahu k rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP)

a osobitne vo vzťahu k uzneseniu (§ 236 CSP), právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
aplikovateľné na obe formy rozhodnutia bez výnimky.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil z dôvodu existencie
neodstrániteľnej prekážky konania konštatujúc, že v tej istej veci a medzi tými istými sporovými stranami

na tunajšom súde predchádza konanie pod sp.zn. 61C/1/2023, uvedenému záveru nepredchádzajú
zo strany súdu akékoľvek zistenia týkajúce sa označeného konania 61C/1/2023, pretože tieto nie
je možné zo zastavujúceho uznesenia súdu dohľadať, ktorá okolnosť činí záver súdu o naplnení §
159 CSP nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súčasne v predmetnej
veci znamená, že odvolací súd nemá možnosť uskutočniť súdny prieskum vecnej správnosti výroku

rozhodnutia, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu prekážky začatej veci.

15. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

16. Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia), ktorá je upravená v citovanom § 159 CSP,
zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na
ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký
predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo
len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z

rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú
nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v
neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových

okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu
konania musia byť splnené súčasne.

17. Hypotéza právnej normy § 159 CSP je založená na kumulatívnom naplnení podmienky, že
v predmetnom konaní a v konaní skôr začatom pôjde o identitu strán sporu a identitu predmetu konania

(ktorého základom je konkrétny skutkový dej), preto je nevyhnutné, aby súd zistil okruh strán sporu
v skôr začatom konaní, tiež jeho presný predmet konania a napokon konkrétne skutkové tvrdenia, na
ktorých sa v skôr začatom konaní uplatňuje žalobný nárok a následne tieto zistenia dôsledne porovnal
s predmetným konaním.18. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, v jeho odôvodnení absentuje konkrétny podklad na to, aby
bolo možné vôbec posúdiť, či hore vymenované podmienky boli splnené, a preto záver súdu o tom, že

v tej istej veci a medzi tými istými sporovými stranami na tunajšom súde predchádza konanie pod sp.zn.
61C/1/2023, nemožno označiť inak, než predčasný.

19. Súd prvej inštancie vyššie popísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a súčasne vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu opätovne posúdiť námietku žalovanej vznesenú v podanom
odpore, ktorou táto namietala prekážku litispendencie v súvislosti s konaním vedenom na Mestskom
súde Košice pod sp.zn. 61C/1/2023. Za tým účelom si súd opätovne pripojí označený spis a okolnosti

relevantné pre posúdenie tejto námietky z tohto spisu naformuluje do úradného záznamu, ktorý
urobí súčasťou spisu v tu prejednávanej veci. Následne súd porovná okruh strán sporu, predmet
konania a skutkové okolnosti označeného konania a predmetného konania a posúdi, či pokračovaniu
predmetného konania bráni prekážka litispendencie (v celom rozsahu predmetného konania alebo iba
v jeho časti a presne v ktorej). Od tohto posúdenia bude samozrejme závisieť ďalší postup v konaní.

21.Zdôvoduhospodárnostikonaniaodvolacísúduvádza,žezhľadiskatotožnostiosôbniejevýznamné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol
v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp.
či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie žalovaného) a na totožnosť osôb právna teória i prax usudzuje tiež v prípadoch právneho
nástupníctva osôb vystupujúcich či už na jednej alebo i na oboch stranách sporu. Ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je
daná prekážka litispendencie, nie je významné, ako žalobca po právnej stránke posúdil skutkový dej,

ktorý je predmetom skôr označeného konania.

22. Odvolací súd preto uvádza, že posúdenie prekážky litispendencie si vyžaduje okrem zistenia okruhu
strán sporu tiež presné zistenie predmetu konania a skutkových okolností tak označeného konania,
ako predmetného konania a následne dôsledné porovnanie predmetu konania a skutkových okolností

týchto dvoch konaní. Odvolací súd pripomína, že predmetom tohto konania sú viaceré samostatné
peňažné nároky, preto bude nevyhnutné posudzovať prekážku litispendencie označeného konania voči
predmetnému konania nie ako celku, ale osobitne vo vzťahu k jednotlivým osobitným nárokom tvoriacim
spolu predmet tohto konania.

23. V prípade, že súd prvej inštancie opätovne konanie zastaví podľa § 159 CSP (hoci len v časti
konania), bude dbať na riadne a náležité odôvodnenie svojho rozhodnutia. V novom rozhodnutí súd
rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).