Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522207480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1522207480.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky (navrhovateľky):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. X, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Jana Juchová, advokátka,
so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava a manžela: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.
X, XXX XX D., adresa na doručovanie: F. XX, XXX XX D., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 09.11.2023, č. k. B5–60Pc/16/202–85 v spojení
s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 09.04.2024, č. k. B5-60Pc/16/2022–114,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Manželka má voči manželovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,85 eur, ktorú

sumu je povinný manžel zaplatiť na účet právneho zástupcu manželky IBAN: B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.11.2023, č. k. B5 – 60Pc/16/202 – 85 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 09.04.2024, č. k. B5-60Pc/16/2022 – 114 rozviedol manželstvo A. B.,
predtým G., H. G., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 08.05.1987 v Bratislave,

zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru v Bratislave V, vo zväzku 8,
ročník 1987, na strane 157, pod poradovým číslom 120 (výrok I.) a uložil manželovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu vo výške 283,66 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupcu manželky, na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
(výrok II.).

2.Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) majúc z vykonaného
dokazovania za preukázané, že manželia sú slovenskí štátni občania, z manželstva nepochádzajú
žiadne deti, miestom ich posledného spoločného bydliska je byt, v ktorom naďalej žije manželka,
manželia spoločne nehospodárili, manžel voči manželke páchal násilie a nejestvuje možnosť na obnovu
manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava V uznesením zo

dňa 02.03.2023, č. k. 60C/7/2023-35 manželovi uložil povinnosť, aby sa nepribližoval k manželke na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a ani ju nekontaktoval. Po vznesení obvinenia uznesením OR
PZ Bratislava V zo dňa 27.11.2022, ČVS:ORP-750/1-VYS-B5-2022 za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, bol manžel trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.05.2023, sp.zn. 2T/35/2023 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s tým, že výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne
odložený s určením skúšobnej doby v trvaní štyroch rokov a uložením probačného dohľadu nadjeho správaním v skúšobnej dobe. Súčasne bola manželovi uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej A. B. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a trest prepadnutia veci ( 1 ks
dlhá strelná zbraň – jednovýstrelová perkusná puška, 1 ks krátka expanzná zbraň samonabíjacia pištoľ

a 1 ks kuchynský nôž s čiernou platovou rúčkou, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát).
Vychádzajúc z hore uvedených skutočností, pri súčasnom zohľadnení, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od 26.11.2022, nehospodária spolu, intímne nežijú a manželka má pre konanie manžela
voči nej k zachovaniu manželstva absolútne odmietavý postoj dospel k záveru, že manželstvo je hlboko
a trvale rozvrátené a nie je reálna možnosť a predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu

rozvratu medzi manželmi považoval správanie sa manžela a jeho násilie voči manželke, ktoré dosiahlo
až charakter trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a stratu vzájomného rešpektu, pomoci a
vytvárania zdravého rodinného prostredia, vedúcu k citovému odcudzeniu a znefunkčneniu manželstva
v dôsledku násilného správania manžela voči manželke.

3. Výrok II. o trovách konania právne odôvodnil § 55, § 57, § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok ( ďalej „C. m. p.“), § 251, § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej „C. s. p.“), § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1, § 15 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“) majúc za to,
že vzhľadom na okolnosti prípadu (preukázanie násilia zo strany manžela voči manželke) sú tu dané
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 55 C. m. p. a manželke ako úspešnej v konaní priznal náhradu

trov konania. V konaní právne zastúpenej manželke priznal voči manželovi náhradu trov konania v plnej
výške účelne uplatnených trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 eur (podanie návrhu) a za trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 192,62 eur (96,31 eur za jeden úkon), vypočítané podľa § 11
ods.1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, e/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby: prevzatie a
príprava zastúpenia (06.07.2023), účasť na pojednávaní (09.11.2023) + 2x režijný paušál 2 x 12,52 eur.

4. Proti výroku II. rozhodnutia o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhujúc,
aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania neprizná nárok
na náhradu trov konania namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci potrebný pre rozhodnutie (§ 62 ods. 1 C. m. p.). Podľa odvolateľa odôvodnenie napadnutého výroku

je jednostranné a v prospech manželky, nezohľadňujúce skutočnosť, že manželke pomohol vychovať a
zabezpečiť tri deti a pracoval do veku 72 rokov. Manžel nepoprel, že bol uznaný vinným zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a bol vo väzbe 6 mesiacov bez finančných prostriedkov, avšak
k spáchaniu trestného činu sa priznal iba z dôvodu, aby sa dostal z väzby. Konštatoval, že manželke by
fyzicky nikdy neublížil, keď uvedené malo byť zinscenované voči jeho osobe. Všetky náklady spojené s

užívanímbytu,nájomné,elektrika,vodnéastočné,plyn,televíziapríspevokdofonduoprávbolohradené
z jeho účtu napriek tomu, že v byte nebýval. Ešte počas manželstva dcére manželky darovali 4-izbový
byt, ktorý nadobudol od zamestnávateľa. Po prepustení z väzby mu brat pomohol nájsť bývanie, z bytu,
ktorý užíva manželka si odniesol za prítomnosti polície iba osobné oblečenie, ktoré bolo poškodené.
Podľa jeho názoru je nie je spravodlivé, aby v predmetnej veci znášal aj trovy konania a právneho

zastúpenia.

5. Manželka v písomnom vyjadrení sa odvolaniu manžela označila tvrdenia manžela za nepravdivé,
účelové v snahe zľahčiť jeho odsúdenie za spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
v zmysle § 208 Trestného zákona. Uviedla, že ani po odsúdení za predmetný skutok si manžel

neprizná chybu, neodsúdi a neoľutuje svoje dlhodobo zlé správanie k nej, ale naopak snaží sa ju
opakovane vo viacerých konaniach spochybniť. V predmetnej trestnej veci došlo k právoplatnému
odsúdeniu manžela za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 Trestného zákona,
v trestnej veci vypovedali aj jej dospelé deti, ktoré tvrdenia o dlhodobom týraní zo strany manžela
potvrdili. To, že bola dlhodobo týraná vyplynulo aj z vykonaného znaleckého dokazovania a za uvedený

skutok bol manžel právoplatne odsúdený (trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V zo
dňa 26.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2023). Spoločný majetok manželov a jeho
prípadné vyporiadanie nie je predmetom konania o rozvode manželstva, manžel môže o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov požiadať súd (ak sa na ňom nedohodnú) po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode a argumentácia manžela o nepriznaní trov konania za rozvod manželstva ani v

tomto smere neobstojí. Z trestného rozkazu vyplýva, že manžel sa jej opakovane vyhrážal slovami ako:
„vykopem ti zuby“, „zabijem ťa ty sviňa“, zastrelím ťa, keď ťa nezastrelím, tak ti rozkopem hlavu, to bude
dlhšie trvať. ....... manželku asi tri krát škrtil, udieral ju mokrým uterákom..... vytiahol na ňu pištoľ, priložil
jej ju k hlave a kričal že ju zastrelí, čo u nej vyvolalo zúfalstvo, až neskôr manželka zistila, že sa jednaloo poplašnú pištoľ... ... hodil po manželke kuchynský nôž s čepeľou o dĺžke asi 20 cm, pričom jej trafil
predlaktie ľavej roky...... čo u manželky vyvolávalo strach, stres, fyzické a psychické utrpenie.

6. Manželka poukázala na zmysel ust. 55 C.m.p. slúžiaceho pre prípady, kedy je možné aj v
mimosporovom konaní priznať účastníkovi konania náhradu trov konania s podmienkou, aby sa takýto
návrh súdu s ohľadom na okolnosti prípadu javil ako spravodlivý. Zdôraznila, že žiadosť o rozvod podaná
jedným z manželov z dôvodu dlhodobého násilia je takým dôvodom, pre ktorý by mal súd priznať
manželovi, ktorý je obeťou domáceho násilia, trovy spojené s takto podaným návrhom a následným

konaním. Priznanie trov konania považuje za spravodlivé aj z dôvodu, že to bol práve manžel, ktorý jej
dal dôvod (a to svojim dlhodobým zlým správaním k nej) podať návrh na rozvod manželstva a podať
voči nemu aj trestné oznámenie. Vo všetkých konaniach sa opakovane vyjadrovala, že predpokladala,
že s manželom spoločne dožijú v manželstve až do ich smrti. Keď sa pre ňu ale situácia stála neúnosná
(aj pre opakované ohrozovanie manželom), bola nútená vo veci podať návrh na rozvod manželstva a
podstúpiť konanie o rozvod manželstva. S poukazom na podanie odvolania manželom voči výroku II.

rozsudku , čoho následkom sú jej ďalšie náklady vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v odvolacom
konaní, si manželka uplatnila voči manželovi aj trovy odvolacieho konania vo výške 143,22 eur v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za
jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 105,62 eur + režijný paušál v sume 13,73 eur
a nakoľko sa jej advokátka stala od 20.11.2023 platcom DPH, aj DPH v sume 23,87 eur. S poukazom na

uvedenénavrhla,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievovýrokuII.zmeniltak,žemanželje
jej povinný zaplatiť titulom náhrady trov konania sumu vo výške 283,66 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám jej právneho zástupcu na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a priznal jej
voči manželovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi ( § 65, § 66 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C. m. p., §
378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

8.Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

9. Podľa § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

11. Podľa § 58 ods.1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým konanie končí.

12.Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu
sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by
konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu

nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti
verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 C.m.p.) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 C.m.p.). Toto

všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu
trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho
splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať § 53 C.m.p.) a ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé (§ 55 C.m.p.).

13. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania
výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní
alebo nie. Keďže aplikácia § 55 C.m.p. predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite
odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípadenie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal
súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Súd tiež pri aplikácii predmetného

ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že manželka (navrhovateľka) si v predmetnom konaní uplatnila nárok
na náhradu trov súdneho konania na pojednávaní konanom dňa 09.11.2023, čím došlo k splneniu
prvej podmienky pre uplatnenie predmetného nároku v civilnom mimosporovom konaní. Odvolací súd

sa následne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že pokiaľ rozhodujúcou príčinou pre rozvrat
manželstva, ktorého právnym dôsledkom bol rozvod manželstva, bolo násilie manžela voči manželke,
uvedené je nevyhnutné zohľadniť aj pri posudzovaní ďalšieho rozhodujúceho kritéria pre priznanie
nároku na náhradu trov súdneho konania predpokladaného ust. § 55 C.m.p. a to, či je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé . Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že uznesením Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 02.03.2023, č. k. 60C/7/2023-35 bola manželovi uložená povinnosť, aby sa

nepribližoval k manželke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a ani ju nekontaktoval, uznesením OR
PZ v Bratislave V zo dňa 27.11.2022, ČVS:ORP-750/1-VYS-B5-2022 bolo vznesené obvinenie voči
osobe manžela za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona a manžel bol následne trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.05.2023,
sp.zn. 2T/35/2023 (ktorý nadobudol právoplatnosť 29.08.2023) uznaný vinným zo spáchania trestného

činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. S poukazom na
uvedené sa odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie, že v kontexte zistených skutkových
okolností danej veci je jednoznačne spravodlivé, aby nárok na náhradu trov súdneho konania bol
priznaný manželke, ktorá v tomto prípade nezadala príčinu pre rozvrat manželstva, spočívajúcu v tak
zásadnomzásahudojejtelesnejaduševnejintegrity,ktorésúčasnenaplniloobligatórneznakyskutkovej

podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
K odvolacej námietke manžela poukazujúceho na to, že k spáchaniu trestného činu sa priznal iba z
dôvodu, aby sa dostal z väzby a o zinscenovaní obvinení voči nemu neprihliadol, keďže podľa § 193
C.s.p. je súd v civilnom konaní odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní viazaný.
Uvedené platí aj pre ďalšie skutočnosti uvádzané manželom v odvolaní, týkajúce sa majetkových

pomerov oboch manželov, užívacieho práva k bytu a hradenia nákladov s tým spojených manželom,
keď ani táto argumentácia nemá v kontexte skutkových okolností danej veci pri posudzovaní podmienok
pre možné použitie § 55 C.m.p. žiadny skutkový a ani právny význam.

15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387

ods.1 C. s. p. ako vecne a právne správny potvrdil.

16.V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou rozhodol aj o trovách odvolacieho konania a manželke
podľa§55,§58C.m.p.,§396ods.1C.s.p.priznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelkovej
výške 79,85 eur za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu nesmerujúce voči rozhodnutiu vo veci

samej zo dňa 25.01.2024 vo výške 52,81 eur (§ 11 ods. 1, § 13a ods.2 písm. b/ vyhlášky), režijný paušál
vo výške 13,73 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH v sume 13,31 eur (§ 18 ods.3 vyhlášky). O platobnom
mieste a lehote na plnenie rozhodol podľa § 2 ods.1 C.m.p. v spojení s § 232 ods.3, § 234 ods.2, §
263 ods.1 C.s.p.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).