Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200041
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5321200041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpeného spoločnosťou: STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom,
so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, o náhradu škody za ťažbu drevnej hmoty, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/1/2021-199 zo dňa 07.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7C/1/2021-199 zo dňa 07.03.2023 vo výrokoch I. a III.

potvrdzuje.

Odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/1/2021-199 zo dňa
07.03.2023 odmieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.597,38 Eur,
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.597,38 Eur od 19.06.2020 do zaplatenia

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 470,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 4.067,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.06.2020 do zaplatenia.
Žalovaná istina pozostáva zo sumy 3.597,38 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej ťažbou drevnej
hmoty a sumy za vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu v sume 242, 00 Eur a znaleckého posudku v sume

228,00 Eur pripojených k žalobe vo výške 470,00 Eur. Medzi stranami nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP),
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom CKN parcely č. 2861 – lesný pozemok o výmere 14 082 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres J., a zároveň je obhospodarovateľom tohto lesného
pozemku, a že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou susednej CKN parcely
č. 2725 – lesný pozemok, v k.ú. D., obec D., okres J. a zároveň je obhospodarovateľkou tohto lesného
pozemku. Rovnako bolo medzi stranami nesporné,
že hranica medzi CKN parcelou č. 2861 a CKN parcelou č. 2725 vedie tak ako bola vytýčená vo

Vytyčovacom náčrte č. 37209035, 43/2019 zo dňa 10. 09. 2019 vypracovanom vyhotoviteľom Geo
Real – K. L. M., lomovými bodmi 221-1201, 221-1206, 221-1226, 221-1233, 221-1295, ktorým bola
hranica v teréne označená drevenými kolíkmi. Táto hranica bola následne identicky označená v teréne
na obhliadke na mieste samom svedkom K. M., zamestnancom Geo Real – K. L. M..3. Vzhľadom na procesnú obranu žalovanej, medzi stranami zostalo sporné, či je v tomto spore daný
úplný okruh subjektov na strane žalobcu i na strane žalovanej, a tiež to, či žalovaná spôsobila žalobcovi
škodu tým, že v roku 2019 vykonávala ťažbu dreva na CKN parcele č. 2861 a výška škody.

4. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že žalovaná mu spôsobila škodu tým, že
v roku 2019 vykonávala ťažbu dreva na CKN parcele č. 2861, ktorej podielovým spoluvlastníkom
i obhospodarovateľom je žalobca. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca predložil do spisu
listinné dôkazy a zároveň navrhol vykonať dokazovanie pripojením spisu Okresného úradu Čadca,
pozemkový a lesný odbor č. OÚ-CA-PL02-2020/000851, obhliadkou na mieste samom a výsluchom

svedkov N. O., O. A., K. M..
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v roku 2019 na základe
pokynu žalovanej ako obhospodarovateľky lesa, odborný lesný hospodár P. G. poveril firmu C. A.,
Lesoslužby, pre ktorú ako živnostník pracoval N. O., na vykonanie ťažby v k.ú. D.. Pred začatím
ťažobných prác žalovaná v teréne ukázala P. G., kde sú hranice, pokiaľ sa má ťažiť a povedala
mu, že hranica je po chodník. Následne O. A. (z firmy C. A. Lesoslužby) a P. G. (odborný lesný

hospodár) pred začatím ťažobných prác ukázali N. O., ktorý ťažbu ako živnostník reálne vykonal, že má
rúbať „po jednu cestu a po druhú cestu“, čo znamená, že mal rúbať po prístupovú cestu a po chodník,
ktorý je takmer kolmo na prístupovú cestu. N. O. vykonal ťažbu v mesiacoch jún až júl 2019 a na základe
pokynov od O. A. a P. G. rúbal stromy až po chodník. Tento chodník sa však nenachádza na
hranici CKN parciel č. 2861 a č. 2725. Hranica medzi uvedenými parcelami nevedie po chodníku,

ako si mylne myslela žalovaná, ale táto vedie cca 10 metrov poniže. N. O. teda ťažil drevnú hmotu nielen
na CKN parcele č. 2725, ale aj na CKN parcele č. 2861. Rozsah ťažby na CKN parcele č. 2861 bol
zistený znalcom, zmeraním obvodov pňov stromov, ktoré po ťažbe na mieste zostali. Znalec zistil, že na
CKN parcele č. 2861 bolo vyťažených 14 jedlí a 37 smrekov, celkovo v objeme 65,95 m3 drevnej hmoty.
6. CKN parcela č. 2861 je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov, vrátane

žalobcu. Žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely. Z ust. § § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím
osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. To znamená, že ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov, bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, môže
požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci. Žalobca ako jeden z podielových

spoluvlastníkov CKN parcely č. 2861 môže požadovať voči škodcovi náhradu škody spôsobenú
ťažbou drevnej hmoty na tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je v spore
aktívne vecne legitimovaný. Náhrady škody sa môže žalobca domáhať voči škodcovi, teda osobe, ktorá
na CKN parcele č. 2861 spôsobila škodu. V danej súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu Žilina sp. zn. 7Co/724/2015 zo 16.03.2016, v ktorom odvolací súd prijal záver, že „v sporoch s

inými osobami ohľadne spoločnej veci má každý z podielových spoluvlastníkov svoje samostatné právo
k uplatneniu pohľadávky a nezávisle od ostatných ju môže uplatniť žalobou na súde. Uvedené platí aj
v opačnom postavení, ak sú podieloví spoluvlastníci zodpovední voči iným osobám rukou spoločnou a
nerozdielnou, t. j. solidárne. Teda v prípade plnenia záväzku jedným dlžníkom zaniká záväzok ostatných
dlžníkov voči veriteľovi v tomto rozsahu.“

7. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd preukázané, že škodu na CKN parcele č. 2861
spôsobila žalovaná, ktorá je z tohto dôvodu v tomto spore pasívne vecne legitimovaná. Nadväzne citujúc
ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prvoinštačný súd konštatoval splnenie všetkých zákonných
predpokladov na vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá v roku 2019 ako obhospodarovateľ lesa
dalapokynnaťažbudrevnejhmotyvlesnomporaste,vkat.územíD.aodbornémulesnémuhospodárovi

P. G. priamo na mieste v teréne ukázala, kde je hranica, pokiaľ sa má ťažba vykonať, a to tak, že
hranicu označila z jednej strany po chodník. Realizáciou ťažby drevnej hmoty bola poverená firma C. A.
Lesoslužby, ktorej pracovník O. A. na mieste samom v teréne ukázal N. O., ktorý výrub realizoval,
že má ťažiť po jednu cestu a po druhú cestu, to znamená, že z jednej strany po chodník. Následne
N. O. podľa zadaných pokynov vykonal ťažbu dreva tak, že vyrúbal aj stromy, ktoré boli až po

chodník.VskutočnostivšakhranicamedziCKNparcelamič.2861ač.2725nevedie pochodníku,ale
je nižšie o cca. 10 m od chodníka. Je tak zrejmé, že N. O. vyrúbal aj drevnú hmotu nachádzajúcu
sa na CKN parcele č. 2861, vo vzťahu ku ktorej žalovaná nemá žiaden právny (vlastnícky, resp. iný)
vzťah. Nie je pritom podstatné, či k predmetnej ťažbe došlo v septembri 2019 (tvrdenie žalobcu) alebo
v júli 2019 (tvrdenie žalovanej). Pre rozhodovanie tohto sporu bolo teda relevantné, že na CKN

parcele č. 2861 bol v roku 2019 na základe pokynu žalovanej skutočne realizovaný výrub drevnej hmoty
v objeme 65,95 m3, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi, vrátane ďalších podielových spoluvlastníkov
označenej nehnuteľnosti, škoda. Tým, že žalovaná ako obhospodarovateľka lesa dala pokyn na tútoťažbu a v teréne označila, pokiaľ sa má ťažiť, zodpovedá za škodu, ktorá v tom čase vznikla výrubom
drevnej hmoty na parcele CKN č. 2861.
8. Pri určení výšky škody okresný súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 3/2020 znalca Ing.

Martina Schestága, znalca z odboru lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesa,
spracovanie dreva z 06.05.2020, podľa ktorého vyťažená drevná hmota o celkovom objeme 65,95 m3,
bola ohodnotená na cenu 4 116,21 Eur bez DPH a po odpočítaní výrobných nákladov
vo výške 518,83 Eur bez DPH predstavuje výška spôsobenej škody sumu 3 597,38 Eur bez DPH. Súd
prvej inštancie preto uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3 597,38 Eur titulom spôsobenej škody

a konštatoval, že žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti je následne
po výplate tejto sumy povinný vyporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi podľa zásad uvedených v § 511
a § 513 Občianskeho zákonníka.
9. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo žalovanej istiny od 11.06.2020 do zaplatenia. Nakoľko sa žalovaná omeškala s náhradou škody, má
žalobca voči žalovanej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania vo

výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., konkrétne 5 % ročne zo sumy 3 597,38 Eur. Pred
začatím súdneho konania žalobca vyzval žalovanú Výzvou
zo dňa 10.06.2020 v celkovej výške 4 786,86 Eur z titulu neoprávnenej ťažby dreva, a zároveň ju vyzval,
aby v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy predmetnú škodu žalobcovi uhradila. Podľa vyjadrenia
žalobcu bola predmetná výzva doručená žalovanej dňa 11.06.2020, čo žalovaná nerozporovala.

Stanovená lehota na splnenie povinnosti tak žalovanej uplynula dňom 18.06.2020. Nasledujúci deň sa
teda žalovaná dostala do omeškania so zaplatením spôsobenej škody žalobcovi. Konajúci súd preto
priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 3 597,38 Eur od 19.06.2020 do zaplatenia,
a vo zvyšnej časti (t.j. za obdobie od 11.06.2020 do od 18.06.2020) žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

10. Nárok uplatnený žalobcom čo do sumy 470,00 Eur prvoinštančný súd právne posúdil ako
príslušenstvo pohľadávky, konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, zaplatenie ktorého žalovaná v konaní nerozporovala. Náklady spojené s
uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu a možno medzi ne zaradiť aj náklady spojené so zaobstaraním

vytyčovacieho náčrtu objasňujúceho vedenie hranice medzi parcelami (keďže hranica bola najskôr
sporná) i znaleckého posudku objasňujúceho výšku škody. Vynaloženie týchto nákladov konajúci súd
považoval za účelné, pretože vytyčovací náčrt i znalecký posudok boli významnými dôkazmi, z ktorých
súd pri rozhodovaní vychádzal. Vynaloženie nákladov na vypracovanie vytyčovacieho náčrtu vo výške
242,00 Eur mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.09.2019, z ktorého

vyplýva úhrada tejto sumy firme K. L. M. Geo Real. Z Vyúčtovania znalečného za
vypracovanieZnaleckéhoposudkuč.03/2019zodňa06.05.2020malsúdpreukázanúvýškuznalečného
za vypracovanie znaleckého posudku v sume 228,00 Eur. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky
tak spolu predstavujú sumu 470,00 Eur. Žalobca si v žalobe uplatnil úroky z omeškania i z nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré mu však konajúci súd nepriznal, s odôvodnením, že úroky

z omeškania rovnako ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky,
a preto žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc
úspech žalobcu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 3 597,38 Eur a nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške 470,00 Eur, a preto mu priznal proti v spore neúspešnej žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
žeovýšketejtonáhradybuderozhodnutépoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesenímvydaným
súdnym úradníkom.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala

jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, a zároveň prizná žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania; alebo, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) až c)
CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a namietala,
že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a na ich základe vyvodil nesprávny právny záver. Vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu je navyše napadnutý rozsudok rozporuplný a nepreskúmateľný. Predovšetkým
žalovaná upriamila pozornosť na tvrdenia žalobcu v žalobe o tom, že ťažbu na CKN parcele č. 2725 v
kat. území D. vykonala v nezistený deň mesiaca september 2019 s odvolaním sa na šetrenie Okresnéhoúradu Čadca, odboru pozemkového a lesného v konaní vedenom pod č. OU-CA-PLO2-2020/000851.
Ďalej žalobca tvrdil, že zo Znaleckého posudku č. 3/2020 Ing. Martina Schestága vyplýva, že žalovaná
spôsobila spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti škodu vo výške 3 597,38 Eur. Žalovaná poukázala

na zásadný rozpor v odôvodnení a preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia keď žalobca v žalobe
tvrdil, že žalovaná vykonala predmetnú ťažbu v mesiaci september 2019, no
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ťažba bola žalovanou realizovaná v júli 2019. Túto
skutočnosť skonštatoval aj Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor v spise sp. zn. OU-CA-
PLO2-2020/000851, s obsahom ktorého sa konajúci súd oboznámil, čo konštatuje aj v bode 8.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z obsahu priestupkového spisu Okresného úradu Čadca a najmä
jeho rozhodnutia zo dňa 18.02.2020 je zrejmé, že žalovaná v uvedenom konaní uviedla, že žalobca
oslovil pána O. A. a nechal si zo spornej parcely vyťažiť 20 m3 dreva. Z odôvodnenia administratívneho
rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-CA-PLO2-2020/000851 zo
dňa 02.07.2020, ktorým správny orgán vyhovel odvolaniu žalovanej, vyplýva, že ťažba bola vykonaná
v súlade s vydaným povolením na ťažbu od odborného lesného hospodára a v zásade sa jednalo

o kalamitnú ťažbu. Z označeného priestupkového rozhodnutia a tiež z obhliadky na mieste samom
vykonanej súdom tiež nevyplýva, že by žalovaná zasiahla do parcely žalobcu. V danej súvislosti je
dôležité vyjadrenie odborného lesného hospodára pána P. G.
z priestupkového spisu, že obaja účastníci boli na mieste samom, ale k dohode medzi nimi nedošlo,
keďže nebolo zistené, kadiaľ vedie hranica medzi CKN parcelou č. 2861 a CKN parcelou č. 2725, ani

to, kto rúbal drevnú hmotu, kto ju vyrúbal na spornej parcele, čo nespochybnil ani Okresný úrad Čadca,
pozemkový a lesný odbor. Tým bola spochybnená výpoveď svedka N. O., ktorý v spore tvrdil, že mu
svedok O. A. a P. G. ukázali, kde má vykonávať ťažbu. Zároveň svedok O. A. vo svojom svedeckom
vyhlásení zo dňa 11.11.2022 uviedol, že nikdy nebol na mieste samom. Podľa názoru odvolateľky
z uvedených dôvodov okresný súd nemohol pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočnosti, že

výpoveď svedka N. O. je pravdivá a odvolávať sa na ňu v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Výpoveď O. A. nemôže súd považovať
za dôveryhodnú, pokiaľ sa on sám vyjadril, že nikdy nebol na mieste samom a žalobca mal možnosť
položiť svedkovi ďalšie otázky, čo však neučinil. Okresný súd v bode 16. odôvodnenia rozsudku teda
konštatuje, že O. A. ako svedok na mieste samom nikdy nebol, no v bodoch 8. a 11. odôvodnenia

tohto rozhodnutia už tvrdí, že O. A. ukazoval svedkovi, kde má žalovaná vykonávať ťažbu. Uvedené
skutočnostinarušujúdôveryhodnosťvýpovedesvedkaN.O.,keďžedvajasvedkoviasvojimivýpoveďami
vyvracajújehotvrdenia,ktomuukázal,kdemáťažiť.Rozpormedzivýpoveďamitýchtosvedkovpostráda
logické odôvodnenie, prečo je svedok O. A. dôveryhodný, keď na jeho výpovedi je prakticky založený
záver o tom, že žalovaná pri ťažbe drevnej hmoty zasiahla i do parcely žalobcu. Z vyššie uvedených

skutočností vyplýva zásadný rozpor medzi rozhodnutím Okresného úradu Čadca, pozemkového a
lesného odboru č.k. OU-CA-PLO2-2020/000851
zo dňa 02.07.2020 a výpoveďami svedkov P. G., N. O. a svedeckým vyhlásením O. A.. Napadnuté
rozhodnutie postráda logické odôvodnenie, prečo súd uveril výpovedi N. O., keď na strane druhej tvrdí,
že ďalší dvaja svedkovia vyvracajú jeho výpoveď.

14. Ďalším dôležitým faktorom pri posudzovaní vzniknutej škody je podľa názoru žalovanej i čas jej
vzniku. Odvolateľka nesúhlasila so záverom okresného súdu v bode 23. odôvodnenia jeho rozsudku,
že nie je podstatné, či k predmetnej ťažbe došlo v mesiaci september 2019 alebo v mesiaci júl 2019,
keď samotný Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor v konaní sp.zn. OU-CA-
PLO2-2020/000851 pri svojom šetrení zistil,

že k ťažbe jednoznačne došlo v júli 2019, no žalobca tvrdí, že k nej došlo v septembri 2019. Tento
časový údaj predstavuje dobu dvoch mesiacov, pričom v tomto spore nebolo preukázané, kto v tomto
období ťažbu vykonával a zároveň z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ťažba bola zo strany
žalovanej realizovaná priebežne a táto bola ukončená v júli 2019. Táto skutočnosť je dôležitá pre vznik
a príčinnú súvislosť so spôsobenou škodou, keď do dnešného dňa nebolo zistené, či škodu spôsobila

žalovaná. V danej súvislosti žalovaná opäť poukázala na stanovisko a rozhodnutie Okresného úradu
Čadca, pozemkový a lesný odbor sp.zn. OU-CA-PLO2-2020/000851a akcentovala, že z označeného
administratívneho rozhodnutia je každý termín záväzný a nemožno si ho vzhľadom na čas a príčinnú
súvislosť
a spôsobenie škody zamieňať, či uspôsobovať a tvrdiť, že nezáleží na tom, kedy bola ťažba vykonaná.

Nie je teda zrejmé, kto sa od júla do septembra 2019 na sporných parcelách nachádzal a kto tam
vykonával ťažbu. Je však jednoznačné, že žalovaná po mesiaci júl 2019 takýto pokyn nedala. V prípade
neexistencie rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného úradu sp.zn. OU-CA-
PLO2-2020/000851 by v teoretickej rovine mohol súd dospieť k záveru, že ťažbu vykonávala žalovaná,k čomu však v súdenom prípade nedošlo. Žalobca túto skutočnosť v spore nepreukázal, no následne
okresný súd napriek tomu svoje rozhodnutie odôvodnil so záverom, že ťažbu vykonala, resp. na jej
realizáciu dala pokyn žalovaná. Zároveň ani jeden zo svedkov v konaní nepotvrdil, že by sa ťažba

vykonávala v septembri 2019.
15. Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo Znaleckého
posudku č. 3/2020 Ing. Martina Schestága, s ktorým žalovaná od začiatku nesúhlasila, pretože tvrdila,
že z kúpnych zmlúv, ktoré predložila do spisu, je zrejmé, že predávala „kalamitné
drevo“ za sumu 46,00 Eur/m3 alebo za sumu 36,00 Eur/m3, čo nezodpovedá hodnote, ktorú vyčíslil

znalec v znaleckom posudku, ktorý určil hodnotu vyťaženej drevnej hmoty v sume 62,41 Eur/m3.
S prihliadnutím na stanovisko Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor v konaní sp.zn.
OU-CA-PLO2-2020/000851, že žalovaná vyťažila kalamitné drevo a cena tohto
dreva sa pohybuje v iných cenových reláciách, než uvádza znalec, je zrejmé, že ak by sa znalec
riadne oboznámil so skutkovým stavom veci a so zistením okresného úradu, nemohol by stanoviť cenu
drevnej hmoty za 1 m3 vyššiu o viac ako 20,00 Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, správny orgán

konštatoval, že žalovaná ťažila kalamitné drevo. Je logické, že hodnota zdravého a
kalamitného dreva je značne rozdielna a preto v súdenom prípade nie je možné určovať výšku škody
podľa znaleckého posudku. Je teda zjavné, že znalec mal na vyhotovenie znaleckého posudku neúplné
podklady a zároveň nemohol určiť výšku škody zo zostávajúcich pňov drevnej hmoty. Znalec teda
vyčíslil výšku škody len v ideálnom a fiktívnom stave. Okresný súd preto nepostupoval správne, ak

pri stanovení výšky škody vychádzal z ceny stanovenej znaleckým posudkom a nezaoberal sa cenami
drevnej hmoty uvedenými v predložených kúpnych zmluvách, ktorými žalovaná predávala drevnú hmotu
tretím subjektom. S poukazom na prostriedky jej procesnej obrany, ktorými žalovaná
spochybnila výšku škody, bolo povinnosťou konajúceho súdu skúmať o akú drevnú hmotu sa jednalo,
pretože to má relevanciu pri následnom posudzovaní výšky vzniknutej škody. Nadväzne citujúc ust. §

420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalovaná namietala, že okresný súd všetkých atribútov vzniku
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne a pri absencii ktoréhokoľvek z nich nie je
možné žalobcovi nárok na náhradu škody priznať.

16. Ďalej odvolateľka uviedla, že Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor v

rozhodnutí č.k. OU-CA-PLO2-2020/000851-012 zo dňa 02.07.2020, rozhodol o odvolaní žalovanej proti
rozhodnutiu Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-CA-PLO2-2020/000851-009 zo
dňa 13.05.2020, tak, že odvolaniu žalovanej v plnom rozsahu vyhovel. Z označeného administratívneho
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ťažba dreva bola realizovaná v súlade s § 23 ods. 1 zákona o
lesoch – ťažba sa môže vykonať len po vyznačení a na základe písomného súhlasu

hospodára alebo na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o mimoriadnej
ťažbe – vyňatie lesného pozemku podľa § 7 ods. 1 písm. a), b), povolenie výnimky z § 31 ods. 1
písm. j) zákona o lesoch. V danom prípade je súd v tomto spore podľa § 193
vety tretej CSP viazaný rozhodnutím Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-CA-
PLO2-2020/000851-012 zo dňa 02.07.2020, o tom, že žalovaná sa nedopustila žiadneho

protiprávneho konania, a preto nadväzne ani žaloba uplatnená podľa § 420 Občianskeho zákonníka
voči jej osobe nemá žiadne opodstatnenie. Je tak zrejmé, že okresný súd nezákonne zaviazal žalovanú
na náhradu škody, pretože s prihliadnutím na vyššie označené administratívne rozhodnutie vydané
v priestupkovom konaní a jeho viazanosť ním podľa § 193 CSP mal žalobu zamietnuť.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Akcentoval, že pokiaľ odvolateľka poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkového
a lesného odboru č.k. OU-CA-PLO2-2020/000851-012 zo dňa 02.07.2020, v označenom konaní
a rozhodnutí uvedený administratívny orgán neskúmal, či žalovaná dodržala hranicu medzi pozemkami

a či (ne)vykonala ťažbu aj na parcele patriacej žalobcovi. Správny orgán skúmal iba to, či táto ťažba
bola vykonaná v súlade s povolenkami vydanými odborným lesným hospodárom. Okresný úrad Čadca,
pozemkový a lesný odbor nemá prostriedky a možnosti na to, aby skúmal hranice medzi parcelami. Na
túto činnosť sú určení súdni znalci – geodeti. Zo znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej jednoznačne
vyplýva, že žalovaná svojou ťažbou zasiahla aj do CKN parcely č. 2861 v (spolu)vlastníctve žalobcu

a na ktorú nemala žiadnu povolenku, pretože nie je jej vlastníčkou. V konaní bolo teda jednoznačne
preukázané, že žalovaná svojou ťažbou spôsobila žalobcovi škodu. Žalovaná sa vo svojom odvolaní
snaží spochybniť výpoveď svedka N. O. hlavne tým, že vraj nie je jednoznačne zrejmé, kedy bola ťažba
vykonaná. V danej súvislosti žalobca uviedol, že aj z výpovede svedka N. O. pri obhliadkena mieste samom vyplýva, že ťažba svedkom N. O. bola vykonávaná na základe dvoch povolení a táto
sa nevykonávala naraz. Svedok zakaždým určitý čas stromy rúbal, potom sa drevo sťahovalo dolu a po
čase znovu rúbal ďalšie stromy. Z výpovede svedka K. P. G. vyplýva, že drevo sa ťažilo niekedy

od júna do júla 2019, ale až koncom mesiaca september drevo „odevidoval“ a následne si ho odviezla. Z
uvedeného vyplýva, že predmetný výrub stromov trval dlhšie obdobie a nedá sa jednoznačne povedať
presne, v ktoré dni bola jeho ťažba vykonávaná.
19. Pokiaľ sa týka výšky škody, túto okresný súd určil správne na základe znaleckého posudku znalca
Ing. Martina Schestága, keď správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z kúpnych zmlúv

predložených žalovanou sa nedá zistiť, z ktorých porastov pochádzalo predávané drevo, ani kde bola
táto drevná hmota vyťažená. Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva len miesto prevzatia guľatiny, nie
je však z nich možné z nich zistiť, o aký druh a kvalitu dreva sa jednalo. Je tak zrejmé, že žalovaná
v tomto spore nijakým spôsobom nespochybnila závery znalca Ing. Martina Schestága v jeho znaleckom
posudku.
20. Práve naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaná vykonala ťažbu dreva

aj na žalobcovom pozemku CKN parcela č. 2861, čo jednoznačne vyplýva
z vytyčovacieho náčrtu znalkyne Ing. Anny Šobichovej, z obhliadky na mieste samom a tiež z výpovede
svedka N. O., ktorý samotnú ťažbu realizoval. Výška škody bola jednoznačne určená Znaleckým
posudkom č. 3/2020 vypracovaným znalcom Ing. Martinom Schestágom, ktorý žalovaná žiadnym
relevantným dôkazom nespochybnila. Okresný súd teda v tomto spore zistil riadne skutkový stav veci

a následne rozhodol v súlade s vykonaným dokazovaním.

21. Žalovaný nepodal vo veci odvolaciu repliku.

22. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie
vo výrokoch I. a III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalovaného proti

výroku II. napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

24. Vo vzťahu k výroku I. odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo
veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

25. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na

zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho
súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

26. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovanej

k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu vyhovel,
pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na
individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá

povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i
na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a
zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany
sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutiav súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva,
ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom správne skutkové

závery popísané v odôvodnení jeho rozsudku, sa krajský súd vo svojom rozhodnutí zaoberal len
otázkou právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobou a súčasne sa vysporiadal aj námietkami
prezentovanými žalovanou sporovou stranou v jej opravnom prostriedku.

27. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

28. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí
na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú

skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods.
1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne
súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej

skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného
bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej
okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie
je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu,
ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149

a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).

29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

30. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

31.Zodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil(§420ods.3Občianskehozákonníka).

32. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
(kauzálny nexus) a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívnej povahy, štvrtý povahy subjektívnej.

Právna teória i súdna prax potom prvý z označených predpokladov, teda protiprávny úkon, štandardne
vykladá ako prejav ľudskej vôle (úkon), či už komisívny alebo omisívny, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom (niekedy sa tiež hovorí o úkone, ktorý zasahuje do subjektívnych práv inej osoby). Pritom nie je
rozhodujúce, ak vyplýva porušená právna povinnosť zo zmluvy, alebo ak ide povinnosť mimozmluvnú,
teda zákonnú.

33. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie všetkých zákonných
predpokladov za vznik zodpovednosti žalovanej za škodu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalovaná ako obhospodarovateľ lesa v roku 2019 dala pokyn na ťažbu drevnejhmoty v lesnom poraste, v kat. území D., pričom odbornému lesnému hospodárovi P. G. na mieste
v teréne ukázala, kde je hranica, pokiaľ sa má ťažba vykonať, a to tak, že hranicu označila z jednej strany
po chodník. Realizáciou ťažby drevnej hmoty bola poverená firma C. A. Lesoslužby, ktorej pracovník O.

A. na mieste samom v teréne ukázal N. O., ktorý výrub realizoval, že má ťažiť po jednu cestu a po druhú
cestu, to znamená, že z jednej strany po chodník a tento ťažbu dreva podľa pokynov vykonal
tak, že zrúbal aj stromy, ktoré boli až po chodník. V skutočnosti však hranica medzi parcelami nevedie
po chodníku, ale je nižšie o cca 10 m od chodníka a N. O. tak vyrúbal drevnú hmotu nachádzajúcu sa
aj na CKN parcele č. 2861, vo vzťahu ku ktorej nemá žalovaná žiaden právny (vlastnícky, resp. iný)

vzťah. Nie je pritom podstatné, či k predmetnej ťažbe drevnej hmoty došlo v septembri 2019 (tvrdenie
žalobcu) alebo v júli 2019 (tvrdenie žalovanej). Relevantné pre rozhodnutie súdu v tomto spore je, že na
základe pokynu žalovanej došlo v roku 2019 k výrubu drevnej hmoty na parcele CKN č. 2861 v objeme
65,95 m3, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi a ďalším podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely
škoda. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že bola to práve žalovaná, ktorá ako
obhospodarovateľlesadalavrokuodbornémulesnémuhospodároviP.G.pokynnaťažbudrevnejhmoty

a v teréne na mieste samom mu ukázala presne, kde (odkiaľ pokiaľ) sa má ťažba realizovať. Zároveň
konajúci súd správne poukázal na to, že z evidencie ťažby dreva a holín SL243 vyplýva, že táto sa týka
výlučne ťažby dreva v dielci 1994 PS1, lesný celok Čadca II, ktorého obhospodarovateľom lesa bola
žalovaná a súhlasy na ťažbu dreva, na ktoré poukazuje žalovaná aj vo svojom opravnom prostriedku,
sa týkali porastov JPRL 1994 a 1995. CKN parcela č. 2861 patriaca o.i. aj žalobcovi sa však nachádza

v poraste JPRL 1993 tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. Šobichovej. Pokiaľ teda
aj odborný lesný hospodár P. G. vydal súhlasy na ťažbu drevnej hmoty na CKN parcelu č. 2861, ktorá
sa nachádza v poraste JPRL 1993, nemal na to oprávnenie, pretože vo vzťahu k tomuto porastu nie je
jeho odborný lesný hospodár.

34. Žalovaná tiež opakovane poukazovala na obsah priestupkového spisu Okresného úradu Čadca,
pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO2-2020/000851, k čomu sa v napadnutom rozsudku okresný
súd podrobne vyjadril v bodoch 8. a 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku a správne uzavrel, že
z predmetného obsahu spisu aj rozhodnutia č. OU-CA-PLO2-2020/000851 zo dňa 02.07.2020 len
vyplýva, že k spornej ťažbe došlo v mesiaci júl 2019, kedy bol vydaný odborným lesným hospodárom

súhlas na ťažbu dreva č. 2/2019 na 85 m3 pre drevinu smrek, avšak v platnosti bol ešte aj súhlas č.
1/2019, ktorý bol vydaný na jún 2019 na ťažbu dreva v objeme 300 m3 pre drevinu smrek, t.j. aj pre
49 m3, ktoré ešte neboli vyťažené. Označený administratívny orgán sa teda v danom konaní zaoberal
výlučne tým, či ťažba dreva bola žalovanou realizovaná v súlade s ust. § 23 ods. 1 zákona č.
326/2005 Z. z. o lesoch, v zmysle ktorého ťažba sa môže vykonať len po vyznačení na

základe písomného súhlasu hospodára alebo na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva o mimoriadnej ťažbe – vyňatie lesného pozemku podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) povolenie
výnimky z § 31 ods. 9 písm. j) zákona o lesoch. V prejednávanom spore však bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaná pri výrube stromov v roku 2019 zasiahla aj do porastu, a to do CKN
parcely č. 2861 v kat.úz. D. (v mesiaci júl), pričom táto ťažba tak, ako to uviedol vo svojej svedeckej

výpovedi svedok N. O. ako zamestnanec firmy C. A., realizoval ťažbu v priestore medzi dvoma cestami.
Vymedzenú plochu označil svedok priamo na mieste samom pri obhliadke, z čoho mal konajúci súd
v spojení so závermi znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej jednoznačne preukázané, že
N. O. vykonal ťažbu podľa zadaných pokynov „po hranicu dvoch ciest“. Označený chodník/cesta však
nie je presne situovaný na hranici CKN parcely č. 2861 a CKN parcely č. 2725. Ak potom N. O.

vyrúbal stromy až po chodník, nepochybne touto ťažbou zasiahol aj časť CKN parcely č. 2861.

35. K ďalšej argumentácii žalovanej v jej opravnom prostriedku odvolací súd dodáva, že právna
kvalifikácia nároku, ako ju žalobca uvádza, nie je v sporovom konaní pre súd záväzná. Súd nie je viazaný
tým, ako žalobca spomínaný skutkový stav právne posudzuje,

ale len tzv. skutkom, ako bol žalobcom vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
(§ 150 ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní v tejto veci súd vychádza zo skutkových tvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované,
je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod

požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne (pozri rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5 Cdo 385/2012 z 06.03.2013). Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura
novit curia, preto právna kvalifikácia ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby“ (pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4M Cdo 15/2010 z 27.07.2011).36.Rozsahviazanostirozhodnutímotom,žebolspáchanýpriestupok,správnydeliktaktohospáchal,je
daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty priestupku, správneho deliktu zároveň významnými

okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Z uvedeného vyplýva, že ani ust. § 193 vety tretej
CSP nebráni súdu v právnom posúdení skutkových zistení podľa príslušných hmotnoprávnych noriem,
čovdanomprípadebolosplnené.Viazanosťrozhodnutímsatýkavýrokuovine,tedaspáchanéhoskutku
a osoby páchateľa, nie právnej kvalifikácie nároku poškodeného, o ktorom sa koná v tomto spore. Ako
správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, v konaní vedenom na

Okresnom úrade Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO2-2020/000851 administratívny orgán
riešil výlučne otázku či žalovaná vykonávala ťažbu stromov v lesnom poraste 1993 d, v k.ú. D. - D. v
súlade so zásadami vykonávania ťažby podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch, t.j. či splnila jednu
z obligatórnych podmienok, za splnenia ktorých je možné ťažbu uskutočniť, konkrétne, či túto ťažbu
realizovala na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Pokiaľ aj P. G. ako odborný
lesný hospodár dal žalovanej súhlas na ťažbu drevnej hmoty v poraste 1993 d, nemal na to oprávnenie,

pretože nie je odborným lesným hospodárom lesného porastu JPRL 1993. CKN parcela č. 2861 patrí
do JPRL 1993 A10 a 1993 A20 a ťažba bola vykonaná na časti CKN parcely č. 2861 patriacej do JPRL
1993 A10. Zo znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej jednoznačne vyplýva, že žalovaná nemala
žiadne oprávnenie na ťažbu stromov, ktorou zasiahla aj CKN parcelu č. 2861 v k.ú. D., pretože uvedená
nehnuteľnosť je

vo vlastníctve žalobcu a ďalších spoluvlastníkov, medzi ktorých žalovaná nepatrí. Je tak zrejmé,
že výrubom stromov na uvedenej nehnuteľnosti žalovaná spôsobila škodu všetkým podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, vrátane žalobcu. Tak, ako správne poukázal žalobca vo
vyjadrení k odvolaniu, z výpovede svedka N. O. pri obhliadke na mieste samom vyplýva, že menovaný
ťažbu stromov vykonával na základe dvoch povolení, pričom predmetná ťažba sa nevykonávala naraz,

ale v určitom časovom rozmedzí. Najskôr svedok stromy rúbal, potom drevo sťahoval/približoval dolu
a po čase znova rúbal ďalšie stromy. Zároveň z výpovede svedka K. P. G. vyplynulo, že k spornej ťažbe
došlo v období mesiacov 6/ až 7/2019, no až koncom mesiaca 9/2019 drevo z evidencie vyradil, keď si
ho odviezla žalovaná. Ak aj nebolo v konaní jednoznačne preukázané, v ktoré dni bola na CKN parcele
č. 2861 v k.ú. D. ťažba na pokyn žalovanej vykonávaná, je zrejmé, že k tejto ťažbe niekedy v priebehu

uvedeného obdobia roku 2019 skutočne došlo.

37. Ako už uviedol odvolací súd v bode 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia, do obsahu základného práva
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie
námietky žalovanej k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodné, nakoľko prvoinštančný súd dospel ku svojim záverom v kontexte všetkých vykonaných
dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Neobstojí
ani námietka žalobkyne o nesprávnosti záverov okresného súdu, ktoré sú

podľa jej názoru založené na existencii logického rozporu medzi výpoveďami svedkov N. O., P. G. a
svedeckým vyhlásením O. A., čo nadväzne zakladá pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka
N. O.. Pozornosti odvolateľky totiž uniklo, že dokazovanie svedeckým vyhlásením O. A. predloženého
do spisu dňa 11.11.2022, ani výsluchom menovaného v pozícii svedka súd prvej inštancie nevykonal,
pretože v priebehu prvoinštačného konania žalobca od návrhu na vykonanie týchto dôkazov upustil

(pozri bod 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

38. V konaní tak boli preukázané všetky atribúty pre vznik škody, a to porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovanej, ktorá pri výrube stromov zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu – vyrúbaním
stromov na nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom, vznik škody ako majetkovej ujmy a taktiež

existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Žalovaná ako
obhospodarovateľka lesa tým, že v presne nezistený deň roku 2019 dala pokyn na ťažbu stromov
v teréne, kde označila, pokiaľ sa má ťažiť, podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla výrubom drevnej hmoty na CKN parcele č. 2861 v k.ú. D..

39. Nadväzne okresný súd postupoval správne, keď pri určení výšky škody vychádzal zo
Znaleckého posudku č. 3/2020 Ing. Martina Schestága, ktorý síce ohodnocoval drevnú hmotu (vyťažené
drevo, ktoré už nebolo k dispozícii, ale tieto veličiny odvodil metodikou, ktorou stanovil objem dreva na
základe rozmerov pňov a stromov rastúcich v susedstve parcely. Z bodu 17. napadnutého rozsudkuvyplýva, že na základe dvoch údajov – strednej hrúbky a strednej výšky bol stanovený metódou
objemových tabuliek objem vyťaženého dreva. Následne bol zistený objem dreva hypoteticky rozdelený
na jednotlivé sortimenty a prenásobený jednotkovou cenu sortimentov v aktuálnom období. Rozdelenie

dreva na sortimenty bolo vykonané pomocou sortimentačných tabuliek, bežne používaných
v lesníckej praxi, ktoré sú rozdelené na dve časti, a to na sortimentačné tabuľky, stromové a porastové.
Použitie stromových sortimentačných tabuliek vylučuje skutočnosť, že v dobe vyhotovenia znaleckého
posudku nebolo možné zatriediť jednotlivé kmene do akostných tried s odôvodnením, že tieto neboli
fyzicky už k dispozícii. Pri rozdelení určeného objemu dreva boli teda použité porastové sortimentačné

tabuľky. Vstupné údaje porastových sortimentačných tabuliek sú stredná hrúbka – určená postupom
vyššie uvedeným. Podiel kvalitových tried A až C vychádza z terénneho zisťovania v zostávajúcich
častiach lesných porastov. Podiel poškodených kmeňov bol tiež určený priamo z posudzovaných pňov.
Cena jednotlivých sortimentov bola pritom prevzatá z rezortnej štatistiky, ktorú spracúváva Národné
lesnícke centrum Zvolen a ich výsledky zverejňuje v informačných listoch
soštvrťročnouperiodicitou.Nákladynavýrobusortimentovbolistanovenézapomocivýkonovýchnoriem

pre jednotlivé činnosti vo výrobnom procese – ťažba dreva a výroba surových kmeňov, približovanie
dreva na odvozné miesto, výroba sortimentu jednomužnou motorovou pílou. Určená spotreba času
na jednotlivé úkony bola prenásobená plánovanými cenami prác a služieb v procese verejného
obstarávania Lesmi SR, Banská Bystrica. Znalec pritom vychádzal z lomových bodov parcely, ktoré boli
v teréne označené zrezanými kolíkmi. Parcela CKN 2861 patrí do JPRL 1993 A10 a 1993 A20 a ťažba

bola vykonaná na časti parcely CKN 2861 patriacej do JPRL 1993 A10 v celkovom objeme 65,95 m3,
z toho jedľa 19,05 m3 a smrek 46,90 m3. Ohodnotených bolo 37 smrekov, z toho 3 boli kvality A, 30 bolo
kvality B a 4 boli kvality C a 14 jedlí, z toho 3 boli kvality A, 10 bolo kvality B a jedna bola kvality C. Na
základe uvedeného vyťažená drevná hmota o celkovom objeme 65,95 m3 bola znalcom ohodnotená
na cenu 4 116,21 Eur bez DPH (na lokalite expedičný sklad), z toho hodnota smrekového dreva bola

ohodnotená na cenu 2 816,86 Eur a hodnota jedľového dreva bola v cene 1 299,35 Eur. Cena vyťaženej
drevnej hmoty pri prepočte podľa m3 je 54,55 Eur/m3 bez DPH a 65,45 Eur/m3 s DPH. Výrobné náklady
predstavujú hodnotu 518,83 Eur bez DPH. Predpokladaný čistý výnos z predaja tejto drevnej hmoty
potom znalec ustálil
na výšku 3 597,38 bez DPH alebo sumu 4 316,86 Eur s DPH, čo predstavuje výšku žalovanej istiny.

Je zrejmé, že znalec pri stanovení výšky škody stanovil metodiku, ktorá zohľadňuje aj konkrétne
okolnosti v danej lokalite a čase. Oproti tomu žalovaná na preukázanie výšky škody predložila súdu len
kúpne zmluvy, tvrdiac, že sa jednalo o drevo predané z vyťaženej parcely patriacej žalovanej v mesiaci
júl 2019. Tak, ako správne poukázal súd prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
zo Zmluvy o kúpe a predaji drevnej hmoty č. 185/2019 z dňa 06.06.2019 vyplýva, že žalovaná ako

predávajúca predala guľatinu v cenách 46,00 Eur/m3, 6,00 Eur/m3 a 36,00 Eur/m3. Zo Zmluvy o kúpe
a predaji drevnej hmoty č. 186/2019 zo dňa 01.07.2019 vyplýva, že žalovaná ňou ako predávajúca
predalaguľatinuzacenu25,50Eur/m3azoZmluvyokúpeapredajidrevnejhmotyč.194/2019 zo
dňa 15.07.2019 vyplýva, že žalovaná ňou predala guľatinu za cenu 22,50 Eur/m3. Ďalej zo
Zmluvy o kúpe a predaji drevnej hmoty č. 199/2019 zo dňa 09.08.2019 vyplýva,

že žalovaná predala guľatinu za cenu 25,57 Eur/m3 a 35,00 Eur/m3. Nadväzne okresný súd v bode 19.
správne uzavrel, že z predložených kúpnych zmlúv nie je možné zistiť, z ktorej parcely, resp. JPRL, či
lokality bola predmetná drevná hmota vyťažená, pretože z nej vyplýva len miesto prevzatia guľatiny (D.
– Q.). Z obsahu predmetných kúpnopredajných zmlúv rovnako nie je možné zistiť, aký druh a kvalita
drevnej hmoty boli ich predmetom. Práve zo znaleckého posudku Ing. Martina Schestága vyplýva,

že po určení množstva drevnej hmoty vyťaženého na CKN parcely č. 2861 pri následnom vyčíslení
predpokladaného čistého výnosu z predaja drevnej hmoty znalec vychádzal, s prihliadnutím na kvalitu
vyťaženej drevnej hmoty a výrobné náklady, zohľadniac individuálne okolnosti lokality a kvalitovej triedy
porastov. Z obsahu predmetných zmlúv totiž nevyplýva, že sa jednalo o predaj drevnej hmoty vyťaženej
na časti CKN parcele č. 2861, resp. CKN parcele č. 2725 v roku 2019 a ani to, že by sa jednalo o drevnú

hmotu rovnakého, resp. porovnateľného druhu a kvality,
ako bola drevná hmota vyťažená na časti CKN parcely č. 2861 patriacej žalobcovi a ostatným
spoluvlastníkom. Zmluvy o kúpe a predaji drevnej hmoty preložené žalovanou preto neboli spôsobilé
spochybniť správnosť záverov znalca Ing. Martina Schestága v znaleckom posudku č. 3/2020.
40. Okresný súd preto postupoval správne, ak žalobcovi ako jednému z podielových spoluvlastníkov

priznalnárokuplatnenýžalobousosúčasnýmpoukazomnapovinnosťžalobcuvyporiadaťsasostatnými
spoluvlastníkmi podľa zásad uvedených v § 511 a § 513 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovanej,
že sa jednalo v zásade o kalamitnú ťažbu, v konaní preukázané neboli.41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu je zrejmé, že žalobca v spore
preukázal existenciu atribútov zakladajúcich zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu, a zároveň
preukázal aj výšku škody uplatnenej žalobou. Naproti tomu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keď

v rámci svojej obrany v spore neprodukovala dôkazy, ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobcu prezentované
v tomto konaní.

42. Zároveň vecne správne je i rozhodnutie súdu o príslušenstve pohľadávky – úrokoch z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3 597,38 Eur od 11.06.2020, uvedené v bode 25. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, ako aj rozhodnutie o nároku žalobcu o povinnosti žalovanej zaplatiť mu náklady spojené
s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka odôvodnené v bode 26.
napadnutého rozhodnutia, voči ktorým žalobkyňa neprezentovala žiadnu odvolaciu argumentáciu.

43. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v
potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods.

1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám
sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu
strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a
v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust.
§ 220 až § 222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil

krajský súd ako nedôvodné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho odvolací súd rozsudok
okresného súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I., ako vecne správny potvrdil.

44. Nadväzne na to odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok III. o trovách

konania napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľka nevzniesla žiadne odvolacie námietky, ktorý
však zodpovedá procesnému úspechu strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

45. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného čo do výroku II. o čiastočnom zamietnutí žaloby odvolací súd
uvádza nasledovné:

46. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

47. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v
sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu

práv a oprávnených záujmov strán sporu/účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto
cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych
a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom
proti rozhodnutiu, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je (okrem iného) odvolanie. Aby podané
odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t. j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím

súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou prípustnosti
odvolania je podanie odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.

48.Kpodaniuodvolaniajeokreminýchsubjektovvystupujúcichvkonaníprocesnelegitimovanásporová
strana (§ 359 CSP). Subjektom oprávneným na podanie odvolania nie je ten, kto nebol rozhodnutím

súdu prvej inštancie dotknutý na svojich právach (§ 359 CSP a contrario). Právo na podanie odvolania
totiž prináleží v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia len subjektu na tej sporovej strane, ktorému
bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.

49. Napadnutým výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej vo zvyšnej časti

zamietol. Žalovanej tak nebola odvolaním napadnutým výrokom súdu spôsobená žiadna ujma na jeho
právach, na základe čoho vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej do tejto časti rozsudku okresného
súdu (výrok II.) ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, s následkom jeho odmietnutia [§ 386
písm. b) CSP].

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal proti žalovanej
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd dodáva, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanieje odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1
CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí
bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany

sporu, ktorá neoprávnene podala odvolanie – v danom prípade žalovaná, ktoré je nutné pripočítať k jej
procesnému neúspechu v spore.
51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

52. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).